Tomáš Zachar



                         Kontakty medzi strednou a východnou Európou (Tézy)

   Literatúra:

   Bátora, J. 2006: Štúdie ku komunikácii medzi strednou a východnou Európou, Bratislava 2006.

   Novotný, B. a kol. 1986: Encyklopédia archeológie, Bratislava 1986. (na prehľad kultúr
   východoeurópskeho praveku )

   

       Prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc., vedecký pracovník pravekého oddelenia Archeologického
   ústavu SAV v Nitre sa programovo zaoberá problematikou vzájomných kontaktov medzi strednou
   a východnou Európou v období eneolitu a doby bronzovej. Výsledkom jeho bádania je okrem iného
   štúdia monografického charakteru, z ktorej som čerpal informácie na referát. Referát má
   charakter prehľadu problematiky.

   

      1. Kontakty medzi strednou a východnou Európou na príklade rozšírenia bronzovej industrie
   unětickej kultúry.

       Fenoménom v staršej dobe bronzovej v strednej Európe sa stala unětická kultúra. Jej
   vyspelá metalurgia ovplyvňovala aj susedné oblasti. Bronzové predmety unětickej výrobnej
   tradície nachádzame v susedných oblastiach. Jedná sa buď o importy, ale o napodobeniny.

   Takto nachádzame dýky unětického charakteru v otomanskej a koštianskej kultúre, dýky na palici
   v hatvanskej kultúre, nápažníky borotického typu v hatvanskej kultúre, faťjanovskej
   (v priestore horného toku Volgy) a stredodneperskej kultúre. Cyperské ihlice a ihlice
   s veslovitou hlavicou sa vyskytli v otomanskej kultúre, trzineckej kultúre (stredné a východné
   Poľsko) a periamskej kultúre (v priestore sútoku Tisy a Dunaja). Sekerky na palici a sekery
   s postrannými lištami sa vyskytli v otomanskej kultúre, koštianskej kultúre a mierzanovickej
   kultúre (JV Poľsko). Hrivny a skobovité hrivny sa našli v priestore hatvanskej kultúry,
   v kultúre murešskej (v priestore sútoku Tisy a Dunaja) a kultúre Monteoru (dolné Rumunsko).
   Zaujímavým konštatovaním je, že niektoré predmety prežívajú v určitých oblastiach až do
   počiatku strednej doby bronzovej, teda dlhšie, ako na materskom území unětickej kultúry.

   

     2.Kontakty medzi strednou, východnou a juhovýchodnou Európou na príklade medených sekeriek s
   jedným ostrím. (eneolit / staršia doba bronzová)

      Najstaršie sekerky s jedným ostrím sú v majkopskej kultúre na severnom Kaukaze, kde sa
   začali vyrábať pod vplyvom z vyspelého mezopotámskeho metalurgického prostredia. Odtiaľto sa
   potom šíria dalej na východ do volžsko-uralského regiónu, do pričiernomoria a odtiaľ k nám do
   balkánsko-karpatského prostredia. Neskôr, v závere eneolitu vzniká v Karpatskej kotline
   komplex Zók-Vučedol, ktoré svoje varianty sekeriek s  jedným ostrím (typ Baniabic a Kozarac)
   šíri dalej na sever (napr. Brno–Líšeň ), ale i na juh a tiež spätne na východ do oblasti
   stredného Podnepria a volžsko-uralského regiónu.

   

     3.Kontakty medzi strednou a východnou Európou na príklade hrobov “remeselníkov.“
   ( záver eneolitu a staršia doba bronzová)

      Zaujímavá je problematika hrobov “remeselníkov“ . Pod pojmom hroby remeselníkov rozumieme
   hroby kovolejárov, kováčov, výrobcov ŠI, BI a KI,  streliek a ratíšť do šípov, pradiarov
   a tkáčov, garbiarov a predmetov z dreva. Po vzájomnom porovnaní medzi strednou a východnou
   Európou sa síce dokázali tesnejšie väzby medzi pričiernomorím a sev. Kaukazom, ale kontakty
   boli dokázané i s oblasťou strednej Európy, napr. pomocou sekeriek s jedným ostrím. Dôležitá
   je otázka, prečo v strednej Európe je tak málo hrobov kovolejárov oproti východnej Európe.
   Starší predpoklad, že niekde do hrobu dávali remeselnícke nástroje a niekde nie, asi
   neodpovedá historickej realite, nakoľko v strednej Európe poznáme hroby iných remeselníkov
   napr. kováčov. Odpoveď na túto otázku bude snáď možné hľadať v špecifickom postavení
   kovolejárov.

   

      4. Kontakty medzi strednou a východnou Európou na príklade rozšírenia fajansy a jantáru v
   severnej časti Karpatskej kotliny.

      Záver referátu sleduje problematiku výskytu fajansy (jemná farebná keramika s glazúrou,
   zafarbená napr. na modro) a jantáru (skamenená treťohorná živica - pryskiřice). Možno dodať,
   že fajansové koráliky v neskorej fáze KZP, protounětickej a včasnej nitrianskej kultúry boli
   importované z východu z prostredia jamovej (rozšírená v priestore Eurázijských stepí)
   a katakombovej (medzi Volgou a Dneprom) kultúry a neskôr ich počet rastie v
   prostredí unětickej a otomanskej kultúry a pravdepodobne je ich výroba už miestna. Jantár bol
   importovaný zo severu od Baltského mora a pravdepodobne ho vymieňali za zlato a bronzové
   výrobky.