. s L ( , , ~ ~ d i t ~daf sa do 'Onegina', priatelia-.."I u r a
typickk ,,konmv6"sitdcie:
(Radite daf sa do ,,~ne&a'', priatelia
=nova sa pusti< do je.~emgchveEierkov.
Hovofite mi: je g$ rt h a l f . ceLkom iny pnheh",,,orom bude rei nabud6ce".
tomin egtc de je skoknf.-.)
,.nekoncom"(Sternov &v
Sablbny.
Presk6rnajmc naj5ablbnovitejSiu predstamlo ,,konci''textu,
nap&lad happy-end.Ked hrdina
za wagcky ukon&ne. uedsa ozeni, urobi vefk$ objav d e b
alrp-civfmbn6 ukazov&le svojh~podniku,hovorirne?iedielo
mi gfatny koniec. pritomje zaujhna~,ie preiivanie konca
textu aka fifastnCho alebo DeSfastnkho zddfla hi
za smutnk dopredu je znhe,
ro&, muG byf mw. v5ak i5jstli udalosf urobif
ppdrIldom umcleck&o diplaa
Textsaken#vifmbom hrMu,
t c s d o v h h rozprG-e a? P
meni.
0 Eo tu ide?
V ume]eckom diele sa ,-hod udalosti~asta\;ujevo chvdi, kf2J -
k t o e do tejto iije,,
lisku. ju & nestrati, kto &i PROBLEM UMELECKEHO PRIESTORU
ktlidj dalG dej sa vyluEuje.
Tym sa odhaluJe dvo - Chapanie umeleckkho dieIa ako nejakgrnsp6mbomohranik-
odwkadfujfic jednotfi~ nehu p~ie~toru,kt0j VO sv0je.j konehosti od&a nekonehy
obra sveta, rozprhvanie ~bjekt,t. j. vo vdahu k dielu vonkajii svet, nis dovaha
k problkn~uurl~eleckchopriestoru.
dobrjl debo z~ykoniec: sve Je to oevidne,kebmame do tinenia s\jtvarnjm (prlestwo-
o kon.rjtrukciisveta ako celku-
Jepn'zoaeni, kedsa
,748
-
priestore obrgu su jeho QecifickLm ,jozykom. Napriklad
zAkony pcrspektivy ako prostriedkyzobrazenia trojrozmernb
ho objektu v jeho dvojrozmemom obraze v maliarstve sc
jednym so zikladnlich ukzovate[ov tohto modelujtceho
systemu.
Lenie nielen *v;une rnbieme chBpaf ako nejaki
ohranihnk priestory. ZvlGtny &arakter zrakoveho vnimania
sveta mA za nisledok, ie denatitmi slovesnychmakov sG pre
Iudi vo v&%hepripadavnejakt p&srorov6, viditeTn6objekty.
To podporuje aj typ rnimania slovesn~chrnodelov:
v plnei miere mu je vl=tny ikonicky princip, nrizornosf.
Mdizme urobiiur6tjhypotctickjpkus: predstavmesi nejaklj
krajne zovSeobecnenf pjem, bplne abstrahovany od aljch-
kolvek konkrCtnych primakov, nejak6vi~tko,a s k m e sami
pre seba uriit jeho primaky. u h k o sa presvedirime,ie tiero
primaky budu mat pre vgginu ludi priestoroe charakter:
,,bezhranihosf" (t. j. vzfah k cisto priestorovej kategbrii
hranice; pritorn v obvyHomvedomiva8my Cudije ,,bezhraniE-
nosf"ibasynonymom verfi verkejvelkosti,obrovskejrozmer-
nosti), a dalejschopnosf maf cadi. Sam p j e m univen8lnoszi.
aka to u&al rad pokusov, mi, pre vagnu rudi @fame
priestoro~charakter.
Takto sa gtruktda priestmu textu sthva modelom Struktirry
. priestom vesmiru a mGtorni syntapatika prvk0v m ~ t r itexiu
jqkorn priestoroveho modelovanja.
V torn vSak nie je probKm. Prieslor je ,,s6hm rovnorodych
objektov (javov, stavov, funkcii, fi@r, vjznamov premennq'ch
v e l i h atd.), me& kto- sir vztahy podobni obvykljrn
priestoroern vzfahom (neprit%tosf, vzdialenosf aid.). Pri-
tom, ked skiirname dany s6lu-nobjekt~~ako priestor, abstra-
hujeme od v8etkych vlastnosti t$chto objektov, okrem Gch,
kt0~6s6 podmienene pozorovan~priestorovo-podobn*
v~fahmi."~,
Z tohto wl$va moinosf priestoro~eh~*modelovania poj-
mov, ktore samy osebe nemilj* priestoro~povahu. Tuto
vlastnost priestorovCho modelovania hodne vyuiivajG fyici
a matematici. Fojmy ,,far&n&i priestoru" Ei ,,t&oveho
priestoru" tvoria zaklad priestoro9chmodelov,&to w i v a -
nych v optike alebo elektrotechnike.Tdto vlastnmf priestoro-
~ $ c hmodelov je podstatnii najma v umed.
Ui na firovni nadtextodho, Eisto ideologickkhomodelova-
nia je. jazyk priestorov$ch dahav jednym zo zikladnfch
prostriedkov chapaaia skutoenosti. Pojmy ,,vysoky - nizky",
,,pra9 - Pa*', ,,blizky - vzdialenFc,,,otvoreny - zatvore-
nL(', ,,ohraniZenj-neohraniEenY6,,,diskrktny- nepretriitjl"
su m a t e d o m na vybudovaniekulhimychmodelovsvbbecnie
; priestoro\jm obsahom a nadob6dajh vjznam: ,,hodnotny
- nehodnotnr', ,,dobrj - zlf', ,,svoj - cudn'", ,,pristupny'
- nepristupny', ,,sktefny - nesmrteTny4atd. NajvSeokc-
. nejSie socifie, niboienske, politick& etickk modely sveta,
pomocou ktorjlch Bovek v r6znych etapdch svojich duchov-
nych dejin chape okoliq iivot, maju pew6 priestorove
'
charakteristiky raz v podobe protikladu ,,neb0 - zem" alebo
,jem - podzemnC(tajomnk) krafovstvo"(vertikilna trojelen-
na Struktcra, organizovana podra osi vrch - spodok), raz vo
forme akejsi socialnopolitickej hierarchic svyznaEen* proti-
kladom ,,vrchovU a ,,spcikovG, inokedy v podobe etickej
vyznaEenosti protikladu ,,prave - Iav6" (eraz:.,NaBa vec je
spr5vna"). Predstavy o ,,vysoljch" a ,,nizkychG'myglienkGch,
. zziujmoch. zamestnaniach,stotoinenie ,,bkkeho" s pochopi-
ternqm, vlastnfm, pniuznym a ,.vzdjalenCho" s ncpochopite1-
nfm a cuddm, to vSetko sa uklad4 do niektojch modelov
sveta, kror; su @azne obdareni priestorovjmi priznakmj.
: Historickka n6rodnojazykodmodelypriestorusuorganizu-
jCcou&ladiiou pre qstavbu ,,obram sveta", t.j. komplexnk-
ho ideologickehomodelu, ktorjr prislucha dankmutypu kultxi-
- ry. Na pozadi t)ichto ko&trukdi sa stivaju +amov$rni aj
.. tiastliovi priestorove rnodely, vytvarane t$n alebo onjlm
texrom alebo skupinou textov. Tak naprillad v Ti'utkvbvej
lyrike stoji,,vrchc'proti ,,syodkua popriinterpreticiivsystkme
'-
,,dobra - zlo", ,,neb0 - zem4',ktor6 je sp1oLna pre velmi
Sirokf okmh kulhir, aleba aj ,,tmaU, ,,noca proti ,,svetluU,
,,d6u", ,,tichot'proti ,,hluku", ,,jednofarebnosfi'proti ,,pestro-
farebnostiCL,,,vekost" proti ,,rn&rnosti", ,,pokoj" proti
,,6nave6'.
Vytv5ra sa rjrazny model usponadania sveta po vertikale.
V rnnoh$ch pripadoch sa ,,vrch" stoto2iiuje s ,,priestorom"
: a ,,spadok" s ,,tesnosfou"alebo aj ,,spodokc's ,,materialnos-
f0uL4a ,,vrchi' s ,,duchovnosfou". Svet ,,spodku"je takmer
vidydenny:
0,ako prenikavo, divo Zivot jak postrelena IastoviCka
a nenivistne prave mha chcel by sa vzchopif, niet v iiom sily ...
tu t*a pohyb, gkrekot, iivot,
gumiaci mlady plameii dfia! Ved nieto Ietu, nieto vzrnachu -
(Prekl. Jan ~imonoviE) a visia dohank kridla,
iivot sa pritduje k prachu,
V bkni Drga by chcela bys' hviezdou je zaujhavi variacia tak sa v horn chvie a bolestivo zvija...
(Prekl,Jan Simonoviis)
D u b by chcela hviezdou byf, -
,,Lesk" - jas, pestrod juiniho &a sa tu nachhdza v jednom
ale nit ked sa z polnoheho neba
po kijskoch, ktore 2 i e m oGam treba, .
na snovf svet len zn& svit,
no vo dne, ked su svetl5 neba v dyme spojenk slovesom kontaktu, hoci len jednostra~eho(Madia
pald\jch lfihv utajeni . ,,naCL).V dluhej strofe ,,dew na zemi sa nerozsiruje na celj
horia jak boistva, len ich rlenie vesmir.Zasahujeiba,,spodoka sveta.Pitiace slnekk 1ut.e ,,do
wad Gst)irn iterom ui nevidime. dymom" zahalujd len zem. A hore, nepristupna pohPadu
(Prekl. Jan SimonoviE) (,,neviditelnP - a sa moinosf kontaktovruIi),vlidne noc.
,,Noc" - veEny stav ,,,vrchu" - takto iba periodickyprisliicha
Protiklad ,,vrch" (nebo) a ,,spadok" (zem) tu dostava . ,,spodkuU,zemi. A to iba v qch chdach, ked sa zern zbavuje
predov5etkjlm nlAZtnu interprekiciu. V prvej strofe jedine , svojich vlastnycfi &:pestrosti, hluku, pohybu.
PozernHanornsu bliiencami
dve boistvs - je to Smrf a Sen,
jak brat a sestra $6tu s nami. -
vIetkyrn treba v podzii Zabolockkho upozornit na velh
(Prekl. Jgn SirnonoviE)
tak bude o&vidne: tu sa ,,vrch" interpretuje ako sfha iivota
a ,,spodok"ako sfCra srnrti. T a w eklad je u ;i'ut~evastily: nim hore alebo dolu. Pohyb sa v podstate wrganhje iba po
kridla,ktore sa dvihaju nahor, stipre neho nevyhnutne ,Zvk". jednej osi - vertikale.Takv bdsni Sen= autorvo snenachiidza
(,,A&, keby iive kridlo duSe, mn65ajucej sa nad davom.. .") ,,v dtanlivej krajine". Okolity svet nadobcda predovSetkym
Aleba: ,,Priroda-matka mu darovala dve mocni, dve iivd charakteristiku daIekkho (,,Odplaval som a putoval v diake")
Edla"). A zem sa obyhjne pomencva slovom ,,prachU:
0,tento Juh, 6 t5to Nizza,
akym ma leskom matozli!
Mosty v neprehfadnej*9ke
viseli nad roklinami priepasti...
Na jazero sme si s chlapmm vySLi,
tam udicu kdesi dolu hodil,
od zeme k nim nieh doletelo,
on to nenahli9m gestom zhrnul nad hladrnu vody.
Tato vertikjlna os organizuje z5roveii aj eticky priestor:do
sa u Zaboleckkho stile nachidza dolu. Napnilad v ieriavoch
je moraine zafarbenie osi ,,vrch - spodok" krajne odhalend:
zlo prichadzn zdola, zachranou pred nim je napor srnerom
hore:
eierna zizaj6ca hlavefi
z W o v naproti sa dvihala.
....................
A bolestny nlykot odrZajiic,
Eeriavy sa drab do vjrSin.
Len tam, kde sa pnberaju hviezdy
k vyfipeniu osobnihn zla,
priroda irn vracia to, fo v h '
a Co smrf im pred* uniesla:
hrdosf ducha, veTklj Sirku tsby,
..neprekonatehu v61u k boju.
(Prekl. Jan ~irnonoviE)
Spojenim vysokeho a vzdialenebo s protikladnou charakte-
ristikou ,,spodkuHdostgva ,,vrch" zamerania roziimjliceho sa
priestoru: o Eo MSie, o to bezhranitnejgi je priestor, o Eo
niigie, o to je tesnejgi. KoneCny bod spdku stoto2huje sa so
v3etkfm zmiznutym priestorom. Z toho vypljwa, ie pohyb je
mohy iba nahor a protiklad ,,vrch - spodok'.' je nielen
invariantom antitkzy ,,dobra - do", ale aj antitezy ,,pohyb
- nehybnosi". Smd, zruknie pohybu je pohybom nadol:
A vodca v kozeli z kovu
.h S l sa pornaliEky ku d m . .
(RekI. J&n~SimonviE)
storoffa: at6mov5 bomba ako smrf zhora. Hrdina, ,,sneinf
clovek" je vyzdvihnuty nahor, atomova s d prichadza zdola
a umierajuci hrdina padi nadol:
Povrava sa, ie kdcsi v Himalajach,
vySQeod,,chrirnovi kla5torov,
horskt Grabiny svetu taja
odchovanca zvierat s prvou troikou snov.
....................
S w a ju ho skalnC katakomby,
nenapadnemu, ie kdesi pod lesmi
dvihajli sa at6mov6 bomby
V e r n e plniac svojim p4norn r6zne sny.
Nezahliadnesa ich taje rojif
tento hirnalajsky troglodit
ani ked ho ako asteroid
nieh v ohm do priepasti odhodi.- -
(Prekl. J ~ I ISimonovi~)
Pojem pohybu sa vtak u ZabolockPho Easto kornplikuje
-vs6vislosti s kornpiikovaninl pojmu ,,spodokU.Ide o to, ie .
v celom rade Zabolockkho bkni ,,spodokUaka antitkzavrchu
- priestoru - pohybu nie je konemjm bodomspustaniasa..So
srnrfou spojeny odchod do hjbky, ktora je pod obvyklym
horizontom Zabolockiho basni, vkeobecne vyvoiavap h a k y ,
pripominajCce niektori vlastnosti ,,vrchu". Vrch nepozn6
stuhnuti formy, pohyb sa tu vyklada ako metarnoyfbza,
premena, priwm moinosti spojeni sa vopred nepredvidaju:
Zaspominam si na vonkajSi vzhIad
vch tiel, w plgvaju sem zrozlahlosti
v spletenfch formAch, lesklk na pohlad,
v divokej prvobytnej kvetnatosti.
Tam jemnosti ~ e t ,ani stopy nieto,
.precimosf foriem zrejrne nie je v ucte..
(Preld. Jan SimonoviE)
Tento rozktad zemsljch foriemje zarovefi prispBsobenimsa
- formam vkobecnejdieho kozmickkho iivota. A to istk sa
Ale Zabolockij i$m, ie ich urniestnil do labin in h8r"
(priestorovk oxymoron (!) diva im kvlntesenciu nizkejmiera-
cej podstaty, ,,dvojnfkovU,ktori sc e5te hlbhe:
radom variantnych prohkladov.
Zvierat5 chvatne rozpichli sa
z okraja rieEky do burin,
ta, kde a5 v hfbke,v skalnqch skrjrgach
boj dvojnfkov sa rozzuril.
mctamorfozu mechanickq pohyb ,
Myslenie je v Zabolockeho lyrike nevyhnutne vertikaln~m otroctvo
stupanim oslobodenej prirody: nadbytohosi
Ja som a 5iemotal nad poliami absencia tvorivosti
a prechodil som Ies, ako sdpy (ustmutC formy)
rnyglienky rnftvych stab absencia harmonie
a dviihali sa do nebies. Taky je celkovy Zabolockeho systkm. Umeleckjl text Gak
Pugkinov Has som z a h l spoza listia
Chlebnikovovi vtaci boli pri vode.
..................- -
A vSetko jestvovanie, celi hdstvo
nepomiiiavi bytie chrhli,
s8m som bol prirodou, no nie jej kuskom,
ale jej myi?,fieienkou!A umom nahli+nl
(Prekl. JhSirnonovie)
Proti v s e t e m formam nehybnosti, t3 ui mter%lnej (v
prirode a v Iudskom byti), alebo rozumovej (v jcho vedod),
stojitvorivosf(tvorivi sila).Tvorivosf oslobodzujesvet zotroc-
tva predueenosti. Je zdrojomslobody. V tejto s~vislostivznika
aj zvl&tny pojem h m 6 n i e . Harnionia niz je ideihym
scladorn ui hotov);ch foriern, ale wtvhanim n o ~ c h ,le~gich' Tieii nedobrkho povedomia
suladov. Preto je harm6nia vidy g'~lodomrudskiho genia. hned srnutnk Erty pokrivil
v tomto mysle je baseii I' pnpade twhrrldarn harmbniu akoby duch-zver vide1 o nhs
zabolockkho bhnickfrn vyznanim. Nie nahodou ju umiestnil . a prezeral si z v$ky zem.
.(Preki. Jan Simonovi~)
geialnejgie aka ,,hugha", ktora ho obklopuje, ono ,,hovori
slistredenejGe k notn6mu nebu", ,,bezodna EGa priesvitnej Vp6d vojny a inpch foriem swiilnehozla nepredstavujesa ako
~ t ~ kGvelnosti, prirody na rozum, ale ako vpad abstraktneho
do s6kromn&o, predmetnkho,ksdodenneh0 zloveka. A tito cekom mala z plankt
~ d gsa, ie nie nahodouje tu pastemakovsk8intonacia: je moja prenegfastnaZern.
Vojna sem nastraienezbrane nesie,
domy i veci Iudom podpduje,
rodiny rozhGia i v lese.
pripisuje nielen stavebnmf, neprotireZivosf,zakonknosf, ale
vlAdnu v jeho poezii. aj h n L farebni kontrastnosf:
Krvavj Mars z tej modrej jamy.
Mars z tej modrej jamy
pozorne si nas prezeral.
....................
podobny azda duchu zveri
na zem sa diva1z esiny.
Ten d ~ h ,to -usporiadalsiete
z~sajucichkanilov.
v podobe skla sli v jeho SVete
stanice v mestich Madanov.
D U C ~ ,plny rozumu i vble,
srdca i duge zbaveng,
niE cudzie ho tam nevie bolief,
nezdxiuje sa trApenim.
Ale ja viem, i e niekde svieti
jedini mala planita.
Za vekmi na nej plynu veky ,
a plemien iilo na nej sth.
Je plni miik a plnfiiid0v
mi vela suavy pre bolesf,
Gak rudom na nej nechjlbalo
primdzenostiv duchovne.
....................
I
I
!
a z ~ a E n kudalosti.
Vermi je pridelcnie ur13teh0 priestofu urht>im
hrdinom u Gogofa. Svet starosvetsk9ch statkhov je izolovan);
od vonkajgieho sveta mnohymi koncentricmi ochrannfmi
h h m i (,,kr-h"vo Vijovd,ktore majljupe~nifnep~enhuter-
nosf vn~tornkhopriestoru.Nje nahodou sa bsto opakujuslova
sos,Amantikou kruhu v opise T O V S ~ O ~ U ~ O V O V ~ Ostatku: ,,ZavSe
rid v s ~ p hna do sferytohto neobyrajne osamotenkho'
zvota, kde ani jedna tljiba neprelieta za ohradu, ktora
obkolesuje ma16 usadlost, za plBtjk sadu phkho jabloni
a sfiviek, &dinski chalupy, I% bo obkolesuju."' Brechot
psov, gkripa& dverj, protiklad domicehotepla a vonkaj8eho
,-hladu, ark$&, &or&obkolesuje dom a c M n i ho preM&dom
to vktko tvori pismo nepristupne nepriatetskym voukajgm
sil-, Na r+zdiel od toho je TarusBuPbo hrdimm otvoredho PROBLEM SUJETU
Jeho vypravanie sa zaEina pniehbm 0 odchodu
Presvedeh sme sa, ie miestom dejov nie sfilen opisy h a j h ydomu, zo sprevg&a rozbijanie hmcov a domaceho nhadia.
. a dskorativneho pozadia. Celk priestorod kontinuum t,=xtu,
ktoromsa odr& SVet objektu, tvori ak%i topos.Tento tops
,I
I