Komentár Sylabus omylov Sylabus omylov vyšiel ako súčasť ecykliky, ktorú vydal pápež Pius IX. v roku 1864, a ktorá nesie názov Quanta Cura. Desať rokou pred ňou bola vydaná ešte encyklika Ineffabilis Deus, ktorá sa zaoberala nepoškvrneným počatím Panny Marie. Sylabus omylov je vlastne spis 80, podľa Piusa bludných a zavádzajúcich téz, ktorý rozoslal všetkým biskupom. Sylabus bol 4 roky po jeho vydaní potvrdení na Vatikánskom koncile, čo malo za následok vyhlásenie dogmatu o pápežskej neomylnosti. Tak sa vlastne začal spor medzi cirkvou a pokrokom a modernizáciou 19. storočia. Kedy pápež uprednosťoval vieru před rozumom. Podľa mnohých ľudí bol tento cirkevný ťah chybnou stratégiou a krokom speť, ale musíme brať aj ohľad na to, že cirkev sa tažko vyrovnávala so stratou svojho spoločenského postravenia a snažila sa akokoľvek získať ho speť. Sylabus sa skladá z viacerých častí. Niektoré z nich popíšem, pretože sa mi nezdá nutné vypysovať všetky postupne. Tá prvá nesie názov: Panteizmus, naturalizmus a absolútny racionalizmus. Vtejto časti sa vyjadruje napríklad k rozumu, že to nie je jediné merítko pravého a nepravého jednania, ďalej napríklad odsudzuje názor že proroctvá a zázraky v biblií sú zmyslené, alebo odmieta názor o nedokonalosti zjavenia. Druhá časť sa volá: Zmiernený racionalizmus. V tejto časti sa vyjadruje proti myšlienke, že dogmy sú predmetom filozofie, alebo zasa tvrdí že církev určite nemá v záujme brzdiť pokrok a modernizáciu ako aj rozvij vedy. Časť: Lahostajnosť a slobodomyselnosť zas so sebo prináša presvedčenie, že človek byy nemal mať právo voliť si v čo bude veriť, pretože jedine kresťanstvo je tá pravá viera. Takisto sa tu odsudzuje protestantov a neuznáva ich ako inú formu kresťanstva. Omyly ohľadne občianskej spoločnosti, jej samotnej a jej vzťahu k cirkvi, je názov ďalšej zaujímavej časti. Tu vyjadruje svoj nesúhlas s tým, že štát má neobmedzenú moc a práva narozdiel od cirkvi, alebo s tým že školy by sa mali vymaniť spod cirkevnej nadvlády. Iný oddiel s názvom: Omyly týkajúce sa manželského zväzku, zasa ponúka argumenty pre zachovanie nerozdelitelnosti manželstva a tvrdí že manželstvo by malo naďalej zostať vecou cirkevnou, alebo že by manželstvo nemalo podliehať svetským súdom. Bludy vzťahujúce sa k modernému liberalizmu sa zoberajú tvrdením, že štátu neprospieva kresťanstvo ako jediné náboženstvo. Samozrejme túto myšlienku odsudzujú. Ďalej odsudzuje širokú škálu idieových hnutí a aj napríklad socializmus či komunizmus.