Silvia Zeljenková Sylabus omylov Tento písomný dokument je súčasťou encykliky Quantum cura. Bola spísaná v roku 1864 pápežom Piusom IX. Je to zbierka 80omylov odmietnutých katolíckou cirkvou. Sú rozdelené do 9 kategórii (napr. omyly o cirkvi a jej právach, omyly v kresťanstve o manželskom spolužití). Vyslovil ich sám autor počas svojho 18 ročného pontifikátu, kde sa snažil upozorniť na omyly. Je odpoveďou na modernistické tendencie v cirkvi, ktoré popierajú vplyv tradicie a tým ohrozujú katolícke dogmy. Je to dosť kritické obdobie lebo jej omylnosť ohrozuje jej exkluzivitu a to sa odrážalo na strate svetskej moci (ale ovplyvnili to aj národné tendencie na slobodu vlády od cirkvi v osvietenskom duchu spojenom z rozvojom vedy) Oddiel prvý: Panteizmus, naturalizmus, a absolutný racionalizmus Snaží sa o vyvrátenie panteizmu ktorý tvrdí, že Boh je účasť prírody a preto-,, podlieha zmenám.“[1] Kresťanské dogma vychádza s tradície že práve naopak Boh je oddelený od nášho světa a kdeže je večný nepodlieha žiadnej zmene. Silne s tradícii kontrastuje aj článok č.5 keď sa v ňom píše že:,, božie zjavenie je nedokonalé…je podmienené vývoju ľudského rozumu.“[2] Niektoré články napadajú existencií prorokov a zázrakov, aj Ježiš je pre nich len mýtus (článok č.6). Oddiel druhý: Umiernený racionalizmus Umiernený racionalizmus vedie s cirkvou dišputu : „Všetky kresťanské dogmy sú bez rozdielu objektom prírodných vied alebo filosofie a ľudského rozumu…“[3]a vidí za všetkými skutkami ľudský rozum. Oddiel tretý: Ľahostajnosť a slobodomyseľnosť Zamýšľa sa nad spásou človeka a nad tým ako ešte inak dosiahnúť spásy nie len prostredníctvom kresťanstva a Ježiša Krista . To je ale ďalší útok na kresťanskú exkluzivitu. Dobre to vystihuje článok č.15- ,, vyznávať také náboženstvo, ktoré…pokladáš za pravdivé.“[4] Oddiel štvrtý: Omyly týkajúce sa cirkvi a jej práv Cirkevná moc sa tu bije o právomoci s mocou svetskou…,, práva cirkvi nedefinoval jej Božský zakladateľ, ale svetská moc.“[5] Ale ešte radikálnejší je názor že „cirkev nemá právo dogmaticky definovať katolícke náboženstvo za jediné pravé.“[6]. Týmito článkami bol pápež obzvlášť pobúrený sú plné úvah nad nadvládou svetskej moci nad mocou cirkevnou. . Oddiel piatý: Omyly ohľadne občianskej spoločnosti, jej samotnej a jej vzťahu k cirkvi Uvádza sa tu že pri strete cirkvi so svetskou mocou je…,, právo na strane svetskej moci.“[7]Uvažuje sa tu už aj nad väčšou cirkevnou benevolenciou v oblasti školstva. Objavuje sa tu obdoba boja o investitúru aj kde sa tu nehovorí priamo o dosadzovaní biskupov ale o ich odvolávaní.(článok č.51) Oddiel šiesty: Omyly týkajúce sa prirodzenej a kresťanskej etiky Oddiel sedmy: Omyly týkajúce sa manželského zväzku Je to 10 tvrdený odmietajúcich posvätnosť manželského zväzku a odporúčajúcich sobáše na radnici (svetské obrady) Oddiel ôsmy: Omyly ohľadne civilnej moci pápeža Oddiel deviaty: Omyly odkazujúce na moderný liberalizmus Nesúhlasí s kresťanským monopolom, vylučuje ho ako jediné pravé náboženstvo. Možnosť uctievať aj vlastné modly a výzvu k pápežovi aby podporoval vývoj modernej spoločnosti . Kľúčové slová: omyl, moc, Pius IX., katolícka cirkev, liberalimus, sloboda, antitradicionalizmus Použitá literatúra: Pius IX. – Sylabus of errors. Všetky preklady majú moje autorstvo ------------------------------- 1 Pius IX. – Sylabus of errors 2 Ibid 3 Ibid 3 Ibid. 4 Ibid. 5 Ibid. 6 Ibid. [7] Ibid,