Geografia religií v okrese Trebišov (19 841), potom v okresoch Michalovce (19 236), Vranov nad Top-ľou (13 822), Stará Ľubovňa (12 935) a Bardejov (12 476). Gréckokatolíci su dominantným vierovyznaním v dvoch okresoch SR, a to Medzilaborce a Svidník. OBR. 43: Podiel gréckokatolíkov z celkového počtu veriacich v okresoch SR v r. 1991 0,1 'A 0,5% 1,5% okres Medzilaborce Stropkov Sobrance Svidník Stará Ľubovňa Snina Trebišov Michalovce podiel gréckokatolíkov z počtu veriacich 61.1 % 40,1% 37,9% 37,5 % 31,4% 26,3 % 24,3% 22.8 % počet gréckokatolíkov 6464 7 263 7 950 10 197 12 935 7 955 19 841 19 236 podiel z celkového poctu gréckokatolíkov v SR 3.6% 4,1% 4,4' 5,7% 7.2 % 4,5% 11,1% 10,8% Tabuľka č. 30: Okresy s najvyšším zastúpením gréckokatolíkov v r. 1991 Najnižší podiel majú gréckokatolíci v okresoch Bytča, Čadca, Krupina, Námestovo a Tvrdošín. Absolútne najnižšie počty sú zistené v okresoch Bytča a Krupina. Geografia religií okres podiel gréckokatolíkov z počtu veriacich počet gréckokatolíkov Bytča 0,034 % 9 Čadca 0,036 % 29 Krupina 0,045 % 9 Námestovo 0,054 % 25 Tvrdošín 0,055 % 16 j Topoľčany 0,071 % 44 Zlaté Moravce 0,077 % 29 Kysucké Nové Mesto 0,088 % 24 Tabuľka č. 31: Okresy s najnižším zastúpením gréckokatolíkov v r. 1991 Celkove možno konštatovať, že gréckokatolíci majú významné postavenie na území severovýchodného Slovenska. Ide predovšetkým o severnú časť okresov Kežmarok a Stará Ľubovňa, západnú a severnú časť okresu Bardejov, severnú časť okresu Svidník, východnú a južnú časť okresu Stropkov, okresy Medzilaborce, Snina a Sobrance. Výrazné zastúpenie gréckokatolíkov však možno zaznamenať aj v ostatných častiach východného Slovenska, najmä vo vyššie položených obciach v Slovenskom rudohorí (v okresoch Gelnica, Košice-okolie a Spišská Nová Ves), na južnom úpätí Levočských vrchov v okrese Levoča a na Horehroní v okrese Brezno. Najnižšie zastúpenie gréckokatolíkov registrujeme na juhozápade Slovenska (Podunajská nížina), v severnom Záhorí a na severozápadnom Slovensku (Kysuce, horná Orava a okresy Bytča, Považská Bystrica a Puchov). Pri sledovaní religióznej štruktúry obyvateľstva miest zisťujeme, že najvyšším podielom gréckokatolíkov sa vyznačujú Medzilaborce 35,3 %, Svidník 31,8 %, Sobrance 27,4 %, Stropkov 21,3 % a Trebišov 20,1 %ň. Z väčších miest má najvyšší podiel gréckokatolíkov z celkového počtu obyvateľstva Prešov 7,2 %, potom Košice 5,7 % a Poprad 2,5 %. Absolútne najvyšší počet gréckokatolíkov žije v Košiciach (13 429), potom v Prešove (6 351) (Podhorský, 1996). Cirkevná územná organizácia gréckokatolíkov sa vyvíjala postupne. Cirkev vznikla po podpísaní Užhorodskej únie v r. 1646, keď časť pravoslávnych veriacich uznala primát pápeža, pričom si zachovali špecifický byzantsko-slovanský obrad. Cirkev sa však hlási k tradícii veľkomoravskej misie sv. Cyrila a Metoda. V prvom období cir-kevno-administratívne podliehalo naše územie pod správu Mukačevskej eparchie, ktorá bola kanonicky ustanovená v r. 1771. V r. 1815 bolo vyhlásené zriadenie Prešovskej eparchie, ktorá sa vyčlenila z územia mukačevskej eparchie vr. 1818 potom, Čo bola kanonicky erigovaná. Stredný a južný Zemplín zostal súčasťou Mukačevskej eparchie. 28. apríla 1950 bola gréckokatolícka cirkev na Prešovskom sobore násilne zlikvidovaná a jej duchovenstvo a členovia boli nútení prestúpiť na pravoslávie. K obnoveniu cirkvi došlo 13. júla 1968. Plnohodnotná revitalizácia aktivít cirkvi nastala až po Geografia religií r. 1989. V r. 1997 boli farnosti na území Košického kraja vyňaté spod správy Prešovského biskupstva a zaradené do novovytvoreného Košického apoštolského exarchá-tu. Prešovské biskupstvo a Košický exarchát podliehajú priamo Svätej stolici (Kongregácii pre východné cirkvi) a sú navzájom nezávislé. Gréckokatolícka cirkev má na Slovensku k dispozícii 396 duchovných, 114 katechétov a 464 kostolov (v r. 1998). V r. 1998 zaregistrovali v jej rámci 2 799 pokrstených detí, 1 148 sobášov a 105 590 bohoslužieb. Prešovská diecéza (eparchia) sa člení na 15 dekanátov a 187 farností. Sídlom diecézy je Prešov, kde sa nachádza katedrálny Chrám sv. Jána Krstiteľa. Jej územie zahŕňa teritórium Slovenska bez Košického kraja. Väčšina farností je koncentrovaná do Prešovského kraja. Mimo jeho územia sú farnosti v Žiline, Martine, Ružomberku, Liptovskom Mikuláši, Brezne, Šumiaci, Telgárte, Revúcej, Banskej Bystrici, Zvolene, Prievidzi, Trenčíne, Topoľčanoch, Nitre, Trnave a Bratislave. Košický apoštolský exarchát sa člení na 6 protopresbyterátov a nachádza sa v ňom 87 farností. Sídlom exarchátu sú Košice, kde sa nachádza katedrálny Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky Márie. Exarchát je jurisdikčné podriadený priamo Svätej stolici a zabezpečuje výkon cirkevnej správy na území Košického kraja. OBR. 44: Územná organizácia gréckokatolíkov na Slovensku (podľa Ivaničku 1999, s. 29). Najvýznamnejším pútnickým strediskom slovenských gréckokatolíkov je Ľutina. Leží v Spišsko-šarišskom medzihorí na úpätí Čergova, 8 km na severozápad od Sabinova. Korene pútnickej tradície tu siahajú k udalostiam vr. 1851, keď sa miestnej obyva- Geografia religií Územná jednotka Počet farností (r. 1999) Košický apoštolský exarchát 87 Protopresbyterát Košice 12 Protopresbyterát Michalovce 23 Protopresbyterát Sobrance 16 Protopresbyterát Spišská Nová Ves 6 Protopresbyterát Trebišov 20 Protopresbyterát Veľké Kapušany 10 Prešovská diecéza 187 Dekanát Banská Bystrica 2 Dekanát Brezno 4 Dekanát Kežmarok 11 Dekanát Medzilaborce 17 Dekanát Sabinov 7 Dekanát Snina 17 Dekanát Stropkov 13 Dekanát Žilina 4 Dekanát Bardejov 21 Dekanát Bratislava 5 Dekanát Humenné 11 Dekanát Prešov 13 Dekanát Stará Ľubovňa 18 Dekanát Svidník 25 Dekanát Vranov nad Topľou 19 Prameň: Poláčik, 2000, s. 27. Tabuľka č. 32: Základné údaje o cirkevnej správe gréckokatolíkov na Slovensku v r. 1999 teľke Zuzane Feckovej zjavil sv. Mikuláš. Na dôkaz zjavení daroval sv. Mikuláš Zuzane mariánsku ikonu. V r. 1878-1930 tu boli postavené viaceré kaplnky - Uspenia Presvätej Bohorodičky, sv. Anny, sv. Kríža a sv. Mikuláša. Zdokumentovali tu taktiež viaceré zázračné uzdravenia. V r. 1988 bol Chrám Nanebovzatia Panny Márie povýšený na Baziliku Minor. Hlavná púť sa koná v poslednú augustovú nedeľu a priemerne sa na nej zúčastňuje 350 tis.pútnikov z celého Slovenska i okolitých krajín (Kandráčová, 1996). K ďalším významným pútnickým strediskám gréckokatolíkov patria Klokočov, Krásny Brod, Buková hôrka, Šašova, Čirč a Rafaj ovce (Székely, Mésaroš, 1997). Gréckokatolícke chrámy (cerkov) sú bohato zdobené. Sú obyčajne členené do troch častí - predsieň, loď a svätyňa. Loď od svätyne oddeľuje ikonostas s tromi vchodmi. Postranné sa nazývajú diakonské. Uprostred je kráľovský vchod, ktorým môže do svätyne vchádzať iba kňaz. Vo svätyni sa nachádza oltár (prestol) a žertveník (obetný Geografia relígií oltár). V lodi sú lavice, zástavy, kazateľnica (ambon), stojan s ikonou (tetrapod), stojan na čítanie evanjelia, bočná lavica (kliros) a večné svetlo. V gréckokatolíckych chrámoch nieje organ. Namiesto organu sa počas liturgie používa zborový spev (Čemý, 1989). Ako symbol cirkvi sa používa šesťramenný alebo osemramenný kríž. Gréckokatolícka vzdelávacia infrastruktura je sústredená do Prešova. Tu sa nachádza Gréckokatolícka bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity a Gréckokatolícky kňazský seminár biskupa Petra Pavla Gojdiča. Stredné gréckokatolícke cirkevné školy sú v Prešove, Trebišove a Humennom. Základné školy sú v Tichom Potoku a Svidníku. K významným účelovým zariadeniam cirkvi patria Gréckokatolícka diecézna charita v Prešove, vydavateľstvá Petra v Prešove, Slovo a Byzant v Košiciach. 9.3.3. Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku je druhou najvýznamnejšou cirkvou, pôsobiacou na našom území. K evanjelikom a.v. sa v r. 1991 prihlásilo 326 397 obyvateľov, t.j. 6,2 % obyvateľov SR a 8,5 % veriacich obyvateľov SR. Podľa iných prameňov je počet členov cirkvi 440 000. Evanjelici a. v. sú rozmiestnení po celom území štátu. Ich výskyt bol zaznamenaný v 2194 obciach, čo predstavuje 76,7 % všetkých obcí SR. V 324 obciach (11,3 %) boli evanjelici a.v. dominantní, v ďalších 1157 obciach boli druhým najpočetnejším vierovyznaním. Žiadny evanjelik a.v. sa nevyskytol v 666 obciach. Dve monokonfesionálne obce na Slovensku sú evanjelické (Poláčik, 2000, s. 71). Pri sledovaní čistej religióznej štruktúry obyvateľstva (bez nezistených a bezkonfe-sijných) majú evanjelici a.v. najvyššie zastúpenie v Banskobystrickom kraji (17 %), Trenčianskom a Žilinskom kraji (po 11,9 %). Najnižšie zastúpenie evanjelikov a.v. je príznačné pre Nitriansky kraj (4 %) a Trnavský kraj (5,2 %). Medzi okresmi sa najvyšším podielom evanjelikov a.v. vyznačujú okresy Myjava (81,4 %), Liptovský Mikuláš (51,1 %), Turčianske Teplice (42,4 %) a Martin (36,4 %). okres podiel evanjelikov a. v. z počtu veriacich počet evanjelikov a.v. podiel z celkového pofitu evanjelikov a.v. v SR Myjava 81,4% 16635 5,1 % Liptovský Mikuláš 51,1% 23 609 7,2% Turčianske Teplice 42,4% 5 284 1,6% Martin 36,4% 19 921 6,1 % Rožňava 32,1% 10968 3,4% Zvolen 30,9% 12 538 \S% ___. Revúca 29,2% 6 898 2.1 % Nové Mesto nad Váhom 29,0% 13 417 4,1% Tabuľka č. 33: Okresy s najvyšším zastúpením evanjelikov a.v. v r. J991 Geografia relígií V dvoch slovenských okresoch majú evanjelici a.v. dominanciu - Myjava a Liptovský Mikuláš. Absolútne najvyššie počty evanjelikov a.v. boli zaznamenané v okresoch Liptovský Mikuláš (23 609), Martin (19 921), Myjava (16 635), Banská Bystrica (16 376) a Nové Mesto nad Váhom (13 417). Najnižší podiel majú evanjelici a.v. v okresoch Stará Ľubovňa (0,1 %), Snina (0,1 %), Medzilaborce (0,2 %) a Čadca (0,2 %). Absolútne najnižší počet evanjelikov a.v. bol zaznamenaný v okrese Medzilaborce (17). OBR. 45: Podiel evanjelikov a.v. z celkového počtu veriacich v okresoch SR v r. okres podiel evanjelikov a.v. z počtu veriacich počet evanjelikov a.v. .Stará Ľubovňa 0,12 % 52 Snina 0,14 % 41 Medzilaborce 0,16 %• 17 Čadca 0,17 % 138 Námestovo 0,22 % 101 Stropkov 0,23 % 41 Kysucké Nové Mesto 0,3% 81 .Humenné 0,4% 214 Tabuľka č. 34: Okresy s najnižším zastúpením evanjelikov a.v. vr. J 991 Geografia religií Celkove možno konštatovať, že územiami s vyšším zastúpením a koncentráciou evanjelikov a.v. sú: región kopaničiarskeho osídlenia v Myjavsko-bielokarpatskej oblasti (okresy Senica, Myjava a Nové Mesto nad Váhom), územie na hornom toku rieky Bebravy a jej prítoku Radiše (v severnej časti okresu Bánovce nad Bebravou), územie v podmalokarpatskom páse od Bratislavy po Modru (okres Pezinok), údolie Bielej Vody (okres Puchov), Turiec (okresy Martin a Turčianske Teplice), dolná Orava (okres Dolný Kubín), stredný a horný Liptov (okres Liptovský Mikuláš), oblasť Zvolenskej kotliny (okresy Zvolen a Banská Bystrica), južná časť stredného Slovenska - Hont, Novohrad, Gemer a Malohont (okresy Krupina, Poltár a severné Časti okresov Lučenec, Veľký Krtí š. Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava), západný Spiš (okres Poprad), stredné Potoplie (okresy Bardejov, okolie Giraltoviec v okrese Svidník a severozápadná časť okresu Vranov nad Topľou), juhovýchodná časť Košickej kotliny (okolie Rankoviec a Červenice). Nizke zastúpenie evanjelikov a.v. je príznačné pre oblasť hornej Oravy a Kysúc (okresy Tvrdosín, Námestovo, Čadca a Kysucké Nové Mesto), stredné Záhorie (okres Malacky), Ponitrie a stredný Tekov (okresy Zlaté Moravce, Nitra, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Prievidza a Partizánske), severovýchodné Slovensko (okresy Stropkov, Medzilaborce, Humenné, Snina a Sobrance), stredný a severný Spiš (okresy Stará Ľubovňa, Levoča a Spišská Nová Ves). Z miest majú najvyšší podiel evanjelikov a.v. z celkového počtu obyvateľov Myjava (44,4 %), Brezová pod Bradlom (39,9 %), Stará Tura (37,8 %), Hanušovce nad Topľou (33,2 %), Liptovský Hrádok (34,3 %), Tisovec (26,8 %), Turčianske Teplice (26,1 %) a Dudince (25,9 %). V najväčších mestách Slovenska je zastúpenie evanjelikov a. v. pomerne variabilné. Najvyšší podiel evanjelikov a.v. vykazujú Martin (12,8 %) a Banská Bystrica (11,5 %). V ďalších mestách sú podiely menšie - Poprad 6,1 %, Trenčín 5,5 %, Košice 5,2 %, Bratislava 4,7 %, Prešov 4,4 %, Žilina 3,1 %, Trnava 2,4 %, Nitra 1,9 % a Prievidza 1,7 % (Podhorský, 1996). Cirkevná územná organizácia evanjelikov a.v. na Slovensku prešla viacerými vývinovými etapami. S prenikaním reformácie na naše územie sa začali formovať cirkevné zbory. Zakrátko sa začali združovať do zväzov, z ktorých sa vyvinuli senioráty. Od polovice 16. storočia sa datuje úsilie o zakladanie vyšších správnych útvarov - superintendence Evanjelici a.v. boli vyňatí spod jurisdikcie katolíckych biskupov na základe ustanovení viedenského mieru v r. 1606. Na synodách v Žiline vr. 1610 a Spišskom Podhradí v r. 1614 boli sformované superintendencie - Trenčianska, Banská, Nitrianska, piatich slobodných kráľovských miest a Spišsko-šarišská (od r. 1619 sa zlúčili do Predtisskej). Samostatnú správu mali maďarskí evanjelici a.v. v rámci Matúšovskej (Levickej) superintendencie a obyvatelia Gemera a stredoslovenských banských miest. V období protireformácie väčšina zo superintendencií zanikla, pričom k čiastočnej obnove došlo po synode v Ružomberku v r. 1707 a k trvalejšej ob- Geografia religií LT) o <^ KS >U '> O •a o c 3 Ä. ■5 s: 55 ^» ■2