Geografia religií
v 154 obciach, tj. 5,38 % všetkých obcí SR. V 5 obciach boli druhým a v 6 tretím najpočetnejším vierovyznaním (PoláČik, 2000).
Pri sledovaní čistej religióznej štruktúry obyvateľstva (bez nezistených a bezkonfe-sijných) majú židia najvyššie podiely v Bratislavskom (0,065 %) a Košickom kraji (0,038 %). Najnižšie podiely židov sú príznačné pre Trenčiansky (0,008 %) a Prešovský kraj (0,009 %). Medzi okresmi majú židia najvyšší podiel v okresoch Košice I (0,25 %) a Bratislava I (0,22 %). Absolútne najvyšší počet židov žije v okresoch Košice I (98) a Bratislava I (63). Výraznejšia koncentrácia židov je v slovenských veľkomestách (Košiciach a Bratislave) a na juhozápadnom Slovensku.
okres	podiel židov z počtu veriacich	počet židov	podiel z celkového počtu židov
Košice I	0,253 %	98	10,7 %
Bratislava 1	0,220 %	63	6,9%
Bratislava III	0,127 %	48	5,3%
Košice IV	0,117%	47	5,2 %
Bratislava II	0,092 %	58	6,4%
Galanta	0,060%	41	4,5%
Košice II	0,054 %	26	2,9%
Komárno	0,050 %	39	4,3%
Tabuľka č. 49: Okresy s najvyšším zastúpením židov na Slovensku v r. 1991
K okresom, v ktorých sa v r. 1991 nevyskytol príslušník židovskej náboženskej obce, sa zaradili Senica, Myjava, Partizánske, Tvrdošín, Žarnovica, Stará Ľubovňa, Medzilaborce a Snina. V ďalších 16 okresoch žil len jeden žid.
Židovské náboženské obce boli koncom druhej svetovej vojny početne zdecimované v dôsledku holokaustu. Počet ich členov sa znižoval aj v povojnových rokoch emigráciou židov do USA a Izraelu. V súčasnosti sú príslušníci jednotlivých židovských komunít členmi židovských náboženských obcí. Tie zastrešuje Ústredný zväz židovských náboženských obcí v SR so sídlom v Bratislave. Na Slovensku existuje 12 židovských náboženských obcí - Bratislava, Dunajská Streda, Galanta, Nitra, Nové Zámky, Komárno, Lučenec, Banská Bystrica, Žilina, Prešov, Košice a Michalovce. Z toho len dve obce majú rabínov (Bratislava, Košice). Na čele každej obce je predsedníctvo a predseda, ktorý je volený. Menšie židovské komunity pôsobia v Sali, Leviciach, Hlohovci, Vŕbovom, Novom Meste nad Váhom, Trenčíne, Prievidzi, Rimavskej Sobote, Bardejove a Humennom (Poláčik, 2000). Okrem synagóg sú súčasťou religióznej infrastruktury kóšerné jedálne v Bratislave a Košiciach. Významnou inštitúciou je Múzeum židovskej kultúry v Bratislave a expozícia judaík zo zbierky E. Barkányiho v Prešove. Na Univerzite Komenského v Bratislave pôsobí inštitút judaistíky. Rabúňj sa vzdelávajú v rabínskom učilišti v Budapešti.
Geografia religií
9.4. Geografická charakteristika štátom neregistrovaných cirkví a náboženských spoločností v SR
Popri 15 štátom registrovaných cirkvách a náboženských spoločnostiach pôsobí na území Slovenskej republiky mnoho ďalších cirkví a náboženských spoločností. K týmto zoskupeniam sa prihlásilo vr. 1991 6 373 obyvateľov, t.j. 0,12 % obyvateľov SR a 1,7 % veriacich obyvateľov SR. Všimneme si len významnejšie z týchto cirkví a religióznych spoločností.
Ku kresťanským, resp. z kresťanstva vychádzajúcim cirkvám a náboženským spoločnostiam patria Českobratská evanjelická cirkev, Novoapoštolská cirkev, Sliezska evanjelická cirkev augsburského vyznania, Jednota bratská, Cirkev Manna, Medzinárodné združenie obchodníkov plného evanjelia, Kresťanské spoločenstvá, Cirkev veriacich v Ježiša Krista nazaretských, Nové zjavenie, Slovo života International, Spoločnosť priateľov Ježiša Krista - Meč ducha (Oáza viery), Slobodná ľudová misia a Skupina N. Makedonovej.
K mimokresťanským a synkretickým cirkvám a náboženským spoločnostiam, pôsobiacim na území Slovenska, patria: Všeobecný zväz moslimských študentov na Slovensku, Ánanda Márga, Hnutie Haré Krišna, Joga v dennom živote, Osho, Sahadža Joga, Šambaola Slovakia, Šrí Činmoj, Zazen International Slovakia, Zenové centrum- Myo Sahn Sah, Náboženská spoločnosť československých unitárov, Cirkev Ježiša Krista svätých posledných dní, Cirkev Kristova, Učeníci Ježiša Krista, Združenie univerzálneho života, Cirkev zjednotenia, Scientologická cirkev, Hnutie posvätného grálu a Spoločenstvo Bahá'i.
Českobratská evanjelická cirkev
Ide o protestantskú cirkev registrovanú v Českej republike. Českobratská evanjelická cirkev vznikla na generálnej synode českých evanjelických cirkví augsburského a helvétskeho vyznania v Čechách, Morave a v Sliezsku vr. 1918. Ide teda o protestantskú cirkev luteránsko-reformovaného typu. Jej začiatky na území Slovenska súviseli s príchodom českého obyvateľstva po vzniku ČSR. V 30. rokoch 20. stor. mala cirkev na území Slovenska štyri malé zbory. V období existencie slovenského štátu bola zakázaná. Po r. 1945 sa jej činnosť na Slovensku neoživila v takej miere ako v predvojnovom období. Neobnovil sa žiadny zbor. Cirkev má synodálno-presbyteri-álne zriadenie. Základnou jednotkou cirkevmej štruktúry je farský zbor. Najvyšším predstaviteľom cirkvi je synodný senior, sídliaci v Prahe. Vr. 1991 sa k cirkvi prihlásilo 811 obyvateľov, t.j. 0,015 % z celkového počtu obyvateľov SR a 0,021 % veriacich. Výskyt českobratských evanjelikov bol zaznamenaný v 7,1 % obcí SR.
Geografia relígií
NovoapoŠtolská cirkev
Ide o protestantskú cirkev registrovanú v Českej republike. Považuje sa za súčasť novodobého prebudeneckého smeru. Jej pôsobenie na našom území sa spája s prítomnosťou nemeckého obyvateľstva. V Čechách vznikol prvý zbor vr. 1901 v Nejdeku pri Karlových Varoch (Černý, 1989). Na Slovensku boli príslušníci dnešnej Apoštolskej cirkvi registrovaní v r. 1956-1968 ako členovia Novoapoštolskej cirkvi, hoci medzi týmito cirkvami boli a dodnes sú značné vieroučné rozdiely. V súčasností je NovoapoŠtolská cirkev na Slovensku málopočetným spoločenstvom. V r. 1991 sa k nej prihlásilo 189 osôb, t.j. 0,004 % obyvateľov SR. Ich výskyt bol zaznamenaný v 3 % obcí SR (Poláčik, 1996). Pravidelné bohoslužby sa konajú v Bratislave (Mulík-Bednárik, 1998).
Sliezska evanjelická cirkev augsburského vyznania
Ide o protestantskú cirkev luteránskeho smeru, ktorá je registrovaná v Českej republike. Jej korene siahajú do obdobia reformácie v 16. stor. na území Sliezska. Po rozličných organizačných zmenách sa cirkev sformovala do dnešnej podoby vr. 1921. Terajší názov používa od r. 1948. Cirkevné zriadenie sa opiera o synodálno-presbyteriálny princíp. Základnými organizačnými jednotkami cirkvi sú zbory (Černý, 1989). Na Slovensku sa k cirkvi prihlásilo v r. 1991 128 obyvateľov, t.j. 0,002 % obyvateľov SR. Sliezski evanjelici žijú v 2,2 % obcí SR (Poláčik, 1996). Sídlom cirkvi je Český Těšín.
Jednota bratská
Je protestantská cirkev registrovaná v Českej republike. Bola založená v r. 1457. Po porážke českých stavov na Bielej hore v r. 1620 museli jej príslušníci emigrovať z Čiech. Časť z nich prišla na Slovensko a usadila sa v Púchove, Senici, Skalici a Trenčíne. Potomkovia emigrantov, ktorí založili obec Ochranov v Saskej Lužici v r. 1772 sformovali novú cirkev, pôsobiacu pod názvom Moravská cirkev (moravskí bratia). Títo sa na územie Čiech dostali vr. 1880 a pôsobili tu pod názvom Ochranovská cirkev bratská. Od r. 1921 používajú tradičný názov Jednota bratská. Zriadenie cirkvi je synodálno-presbyteriálne s episkopálnymi prvkami. Základnými organizačnými jednotkami cirkvi sú miestne zbory. Najvyšší orgán je synoda, ktorá volí tzv. úzku radu. Sídlom cirkvi je Praha. Na Slovensku sa k Jednote bratskej prihlásilo v r. 1991 116 veriacich, t.j. 0,002 % obyvateľov SR. Ich výskyt bol zaznamenaný v 1,5 % obcí SR (Poláčik, 1996).
Geografia relígií
Cirkev Manna
Je charizmatickým zoskupením neoprotestantského typu, ktorého jadro vzniklo začiatkom 90. rokov 20. storočia v Banskej Bystrici. Táto skupina sa oddelila od Apoštolskej cirkvi v SR. Vierouka je založená na osobnom zážitku prijatia krstu v Duchu Svätom. Cirkev vyvíja intenzívnu misijnú činnosť. Centrum má v Portugalsku (Mu-lík, Bednárik, 1998).
Medzinárodné združenie obchodníkov plného evanjelia
Ide o spoločenstvo, ktoré je súčasťou turičných hnutí. Vzniklo v USA vr. 1901. Prezentuje sa ako laické spoločenstvo mužov zo všetkých kresťanských konfesií, Čo prežili stretnutie s Ježišom Kristom. Na Slovensku vyvíja činnosť od r. 1990. Prvá miestna skupina vznikla v Bratislave. Súčasné kontaktné miesto je v Partizánskom (Mulík-Bednárik, 1998).
Kresťanské spoločenstvá
Ide o charizmatické neoprotestantské zoskupenie samostatných zborov, ktoré vzniklo v Čechách oddelením od Českobratskej evanjelickej cirkvi. Má teologické postoje podobné ako letničné hnutie. Na Slovensku misijne pôsobí v mestách. Je registrované ako občianske združenie so sídlom v Bratislave (Mulík-Bednárik, 1998).
Nazaréni
Cirkev veriacich v Ježiša Krista nazaretských vznikla ako sekta v 20. rokoch 19. stor. v Uhorsku. Väčšina jej príslušníkov bola maďarskej národnosti. Neskôr zväčša splynuli s baptizmom. O pôsobení nazarénov na Slovensku existujú zmienky zo 60. rokov 20. stor. Tvorili malé spoločenstvo v Bacúrove pri Zvolene. V súčasnosti vyvíjajú činnosť malé skupinky v Bratislave a Bernolákove (Mulík-Bednárik, 1998).
Nové zjavenie
Ide o sektu združujúcu stúpencov kresťansko-teozofíckého učenia švédskeho mystika E. Swedenborga (swedenborgiánov), ktorý pôsobil v prvej polovici 18. stor. Nové zjavenie v písomnej podobe zachytil Američan rusínskeho pôvodu P. D. Francuch. Tieto texty majú nadväznosť na Swedenborgove práce. Na Slovensku pôsobia dve skupiny swedenborgiánov bez akejkoľvek organizačnej štruktúry (Mulík-Bednárik, 1998).
Geografia reíígií
Slovo života International
Ide o charizmatické zoskupenie neoprotestantského pôvodu, ktoré je radikálnou vetvou letničného hnutia so sídlom v švédskej Uppsale. Okrem iného je pre neho príznačné, že glosoláliu a exorcizmus považuje za neoddeliteľnú súčasť praxe novozákonnej cirkvi (Hrabal, 1998). Na Slovensku pôsobí od r. 1995. Modlitebné zhromaždenia sa uskutočňujú v Bratislave (Mulík-Bednárik, 1998).
Spoločnosť priateľov Ježiša Krista - Meč Ducha (Oáza viery)
Je charizmatická skupina neoprotestantského pôvodu. Centrom jej aktivít na Slovensku sú Košice (Mulík-Bednárik, 1998). Od r. 2000 pôsobí pod názvom Oáza viery.
Slobodná ľudová misia
Je medzinárodným kresťanským hnutím, ktoré založil v r. 1959 v nemeckom Krefel-de kazateľ Ewald Frank. Hnutie sa usiluje o návrat k ideálom raného kresťanstva a hlása učenie amerického protestantského uzdravujúceho evanjelizátora W. Branha-ma (preto sa členovia hnutia nazývajú branhamisti). Na Slovensku pôsobili ako neformálne spoločenstvo už v 60. rokoch 20. stor. Po r. 1990 utvorili dve línie - ortodoxnú a frankovskú. Prednáškovú činnosť vyvíjajú v Bratislave.
Moslimovia
Vyznávačov islamu na Slovensku reprezentuje Všeobecný zväz moslimských študentov na Slovensku. Prvé moslimské modlitebné stredisko bolo zriadené vr. 1993 v Bratislave. Moslimovia nemajú u nás k dispozícii mešitu. Schádzajú sa v modlitebniach v Bratislave, Martine a Košiciach. V Bratislave na Patrónke sa má v najbližších rokoch vybudovať islamské kultúrne stredisko. Odhaduje sa, že na Slovensku žije asi tisíc moslimov.
Budhizmus
Na Slovensku pôsobia meditačné skupiny vadžrajány v Banskej Bystrici, Bratislave, Košiciach, Nových Zámkoch, Partizánskom, Piešťanoch, Starej Turej, Trenčíne a Žiline.
Geografia relígií
Ánanda Márga
Ide o novohinduistické hnutie, ktoré založil v r. 1955 guru Šrí Šrí Ánandamúrti v indickom Štáte Bihár. Cieľom hnutia je nastoliť nový svetový poriadok vedený duchovnou elitou. Učenie je založené na jogovej filozofii a meditačných cvičeniach. Ústredie hnutia je v Ánandnagare v Západnom Bengálsku (Hrabal, 1998). Na Slovensku sa hnutie začalo aktivizovať v r. 1996. Aktivity majú charakter meditácií a cvičení. Činnosť sa realizuje v Bratislave (Mulík-Bednárik, 1998).
Hnutie Haré Krišna
Medzinárodné hinduistické hnutie prívržencov bhaktijogy, ktoré založil v r. 1966 Bhak-tivédanta S vám í Prabhupáda. Hlavnou črtou hnutia je hlásanie všeobecnej lásky a požiadavka na mravnú očistu jednotlivcov a spoločnosti. Členovia sú pacifisti, abstinenti a vegetariáni. Odmietajú glorifikáciu sexu (Hrabal, 1998). Na Slovensku pôsobí Slovenská spoločnosť pre vedomie Krišnu a Centrum pre védské štúdiá. Aktivity sa vyvíjajú predovšetkým v Bratislave a Dunajskej Lužnej, kde je aj Krišnov chrám. Ďalšími strediskami Slovenskej spoločnosti pre vedomie Krišnu sú Abranovce a Prešov. V Poľnom Kesove pri Nitre má hnutie vlastnú farmu Guaranga - Haré Krišna (Mulík-Bednárik, 1998).
Joga v dennom živote
Je to systém, ktorý vytvoril Paramhans Svámi Mahéšváranda a od r. 1972 sa začal aplikovať v Európe. Vo Viedni založil Rakúsko-indickú spoločnosť joga-védanta. Od r. 1973 vyvíjal z Viedne aktivity aj na územie Česko-Slovenska. Spoločnosť organizuje cvičenia jogy, pričom ich účastníci si nenúteným spôsobom osvojujú aj myšlienkový a náboženský systém jogy. V súčasnosti sa cvičenia podľa tohto systému organizujú v Bratislave, Nitre, Trnave, Novom Meste nad Váhom, Starej Turej, Žiline, Martine, Dolnom Kubíne, Banskej Bystrici, Zvolene, Poprade, Prešove, Levoči a Spišskej Novej Vsi (Mulík-Bednárik, 1998).
Osho
Osho je hnutie indického mystika a tantrika Bhagavána Šrí Radžníša (1931-1990). V jeho učení sa preplietajú prvky džinizmu, rozličných škôl hinduizmu (napr. tantriz-mu ľavej ruky - podporuje slobodné sexuálne zážitky) a západnej humanistickej psychológie. Základom je dynamická meditácia, zahŕňajúca dychové cvičenia, extatický tanec a spev. Aktivity hnutia na území Slovenska sú koordinované z českého centra
Geografia relígií
Sahadla joga
Sahadža joga je hinduistická spoločnosť šíriaca po celom svete učenie indickej náboženskej učiteľky Šrí Matadži Nirmala Devi. Vznikla v r. 1970. Ide o vetvu višnuistic-kého tantrizmu, ktorý využíva meditačné techniky a sexuálny potenciál k duchovným účelom (Hrabal, 1998). Hnutie kritizuje západnú civilizáciu ako nemorálnu a príliš liberálnu. Na Slovensku pôsobí v Bratislave, kde je ášram. Bratislavská skupina je podporovaná z Viedne (Mulík-Bednárik, 1998).
Šrí Činmoj
Hnutie Šrí Činmoj je Časťou hinduistického hnutia neovédanta, ktoré sa opiera o učenie Šrí Činmoja Kumára Ghóša. Je založené na jogovej filozofii, ktorá je doplnená hathajogovými cvičeniami, vegetariánstvom, meditačnými a dychovými cvičeniami. V r. 1964 prišiel Šrí Činmoj šíriť svoje učenie do USA (Hrabal, 1998). Pôsobenie hnutia u nás sa začalo v r. 1993. V Bratislave má meditačné centrum, ktorého pobočky sú v Prešove, Košiciach, Banskej Bystrici, Žiline, Trenčíne, Trnave a Nitre. V Bratislave má aj niekoľko obchodných zariadení (napr. Madal Bal, s.r.o., Sewa) (Mulík-Bednárik, 1998).
Zazen International Slovakia
Ide o organizáciu spätú s japonskou budhistickou sektou Sótó, ktorá bola založená v r, 1227 Majstrom Dógenom. Základom učenia je meditácia v sede (zazen) spojená s kontrolou dychu, ktorá je považovaná za základnú cestu k osvieteniu (Hrabal, 1998). Činnosť na Slovensku sa realizuje organizovaním meditácie v sede. Centrom aktivít je Bratislava. Meditácie sa organizujú aj v Košiciach.
Zenové centrum - Myo Sahn Sah
Ide o mezinárodnú zen-budhistickú spoločnosť hlásiacu sa ku kórejskej tradícii. Slovenská zenová škola Kuan Um bola založená v r. 1990. Bratislavské zenové centrum pracuje od r. 1994. Ojedinelé sa organizujú prednášky aj v Košiciach a Považskej Bystrici.
Náboženská spoločnosť československých unitárov
Malá náboženská spoločnosť registrovaná v Českej republike, ktorá má antítrinitar ske zameranie (odmieta učenie o Sv. Trojici), čím sa zaradila k mimokresťanský«
Geografia relígií
spoločnostiam. Vznikla vr. 1921 ako výsledok misie americkej unitárskej asociácie. Za samostatnú náboženskú spoločnosť bola uznaná v r. 1930. Vr. 1951 sa jej súčasťou stala Spoločnosť slobodného bratstva. Základnými organizačnými jednotkami sú náboženské obce (Černý, 1989). Sídlo cirkvi je v Prahe. Na Slovensku sa prihlásilo v r. 1991 k unitárom 13 osôb, žijúcich v 0,2 % obcí SR (Poláčik, 1996).
Cirkev Ježiša Krista svätých posledných dní
Cirkev Ježiša Krista svätých posledných (neskorších) dní (mormónska cirkev) sa riadi synkretickým učením J. Smitha. Bola založená v r. 1830 a jej hlavným centrom je Salt Lake City. Na Slovensku začali mormóni misijne pôsobiť po r. 1989. V r. 1991 sa k cirkvi prihlásilo asi 50 osôb. Ich výskyt bol zaznamenaný v 1,6 % obcí SR (Poláčik, 1996). Pravidelné bohoslužby sa konajú v Bratislave-Petržalke. Tu pôsobí misijný zbor, pričom organizačne patrí do československej misie so sídlom v Prahe. Odbočky cirkvi pracujú aj v Trenčíne a Žiline.
Cirkev Kristova
Cirkev Kristova je autonómnou vetvou mormónskeho hnutia. Založená bola na protest proti mormónskym doktrínam o polygamii a krste mŕtvych v r. 1852 (Hrabal, 1998). Na Slovensku pôsobia jej spoločenstvá v Bratislave, Nitre, Banskej Bystrici a Košiciach (Mulík-Bednárik, 1998).
Učeníci Ježiša Krista
Sú náboženskou skupinou vyznávajúcou synkretické kresťansko-judaistické učenie. Toto americké protestantské hnutie vzniklo zač. 19. stor. Ako svoj znak používajú šesťramennú hviezdu prekrytú krížom. Na území SR pôsobia v Lučenci (Mulík-Bednárik, 1998).
Združenie univerzálneho života
Vzniklo v 70. rokoch 20. stor. vo Würzburgu pod názvom Dielo návratu Ježiša Krista. Išlo o špiritisticko-náboženskú skupinu pôsobiacu v katolíckom prostredí. V r. 1985 sa združenie premenovalo na Univerzálny život. Jeho učenie má synkretický charakter. Preplieta sa v ňom kresťanská ezoterika s gnostickými náukami a prvkami budhizmu. Počiatky aktivít združenia na Slovensku siahajú do r. 1988. Centrum pre územie SR sa nachádza v Žiari nad Hronom. Malá skupina pracuje aj v Bratislave.
Geografia relígii
Cirkev zjednotenia
Je to medzinárodné hnutie, známe aj pod názvom Moonova sekta. Vzniklo na báze synkretického mesianisticko-chiliastického učenia svojho zakladateľa, kórejského kazateľa Sun Myung Moona v r. 1954. V súčasnosti používa oficiálny názov Spoločenstvo Ducha Svätého pre zjednotenie svetového kresťanstva. Na Slovensku je zaregistrované ako občianske združenie (Mulík-Bednárik, 1998).
Scientologická cirkev
Ide o náboženskú sektu, ktorú založil v r. 1954 tvorca dianetiky Lafayette Ron Hubbard. Základom učenia je rozvoj intelektuálnych schopností a sebapoznávania. Ústredie cirkvi je na zámku Saint Hill v anglickom Sussexe (Hrabal, 1998). Na Slovensku fungujú scientologické strediská v Bratislave (od r. 1996) a Martine (od r. 1999). Patria pod rakúsku vetvu cirkvi (Mulík-Bednárik, 1998). Podľa internej evidencie cirkvi žije na Slovensku okolo 2 000 scientológov.
Hnutie posvätného grálu
Je to medzinárodné hnutie, ktoré vzniklo v r. 1927 na báze učenia nemeckého mystika Oskara E. Bernhardta, známeho pod menom Abd-ru-shin (Syn svetla). Ide o svojrázny religiózny systém vychádzajúci z kresťanstva a gnosticko-ezoterických zdrojov, pričom je situovaný do moderného svetonázoru. Sídlom hnutia je Osada Grálu v tirolskom Vomperbergu (Hrabal, 1998). Na Slovensku hnutie vyvíja od r. 1997 prednáškovú Činnosť.
Spoločenstvo Bahá 'i
Spoločenstvo založil perzský moslim Baháulláh v r. 1850, ktorý bol predtým vyznávačom babizmu. Bábizmus bol islamským mesianistickým hnutím, ktoré založil Saj-jid Ah-Muhammadom (nazývaný Báb). Centrom bahaizmu sa v r. 1868 stala Akra. Neskôr sa ním stala Haifa, kde bol postavený Bábo v chrám. Bahaizmus je synkretické náboženstvo, pričom zahŕňa prvky vierouky svetových relígii (Hrabal, 1998). Spoločenstvo Bahá'i vytvára jeden celok v Česku a na Slovensku. Začiatky jeho činnosti na našom území siahajú do r. 1990. Dvakrát ročne sa organizujú stretnutia jeho priaznivcov. V Bratislave sídli Bahá'i centrum (Mulík-Bednárik, 1998). Najvyšším orgánom v rámci SR je Národná duchovná rada bahajov SR so sídlom v Bratislave. Miestne duchovné rady pôsobia v Banskej Bystrici, Prešove, Košiciach, Trenčíne a Nových Zámkoch. Odhaduje sa, že spoločenstvo má na Slovensku niekoľko stoviek členov.
Geografia relígii
Okrem týchto cirkví, náboženských spoločností a siekt pôsobia na území SR aj ďalšie. Vzhľadom na obmedzenú dostupnosť informácií o nich, nieje možné podať ani ich stručnú charakteristiku. Spomenúť možno Calvary Chapel v Prešove alebo aktivity v rámci nadácie Šambaola Slovakia, realizujúce sa Bratislave, Trnave, Trenčíne, Žiline, Nitre, Starej Turej, Piešťanoch, Dubnici nad Váhom a Nových Zámkoch. Celkove sa odhady počtu hnutí a náboženských spoločností pôsobiacich na území Slovenska pohybujú od 180 do 200.
Pre väčšinu týchto spomínaných hnutí je Slovensko misijným územím. Na Slovensku pracujú pobočky, pričom centrá sú zväčša v Česku alebo Rakúsku. Ojedinelým príkladom originálneho slovenského hnutia je spoločnosť, ktorú založila v 2. pol. 90. rokov 20. storočia Natália de Lemeny Makedonova, Napísala tri zväzky kníh pod názvom Večné zákony. Jej učenie vychádzalo z Hnutia posvätného grálu, ktoré doplnila o učenie o narodení pravého mesiáša Imanuela. Ten sa mal narodiť v r. 1998 na Slovensku, čím sa Slováci mali stať vyvoleným národom. Vyvolenosť Slovákov Makedonova odvodzovala od štátneho znaku. Trojvršie podľa nej malo symbolizovať Božiu trojicu a dvojkríž mal byť symbolom dvoch Božích vyslancov - Božej matky a Mojžiša. Matkou Imanuela sa mala stať Prakráľovná - Božia matka, pričom mala pochádzať z vyvoleného národa. Touto Božou matkou sa mala stať sama Natália de Lemeny Makedonova. Skupina okolo Makedonovej očakávala narodenie mesiáša koncom r. 1998. V novembri r. 1998 však Makedonova zahynula pri automobilovej nehode neďaleko Slovenskej Ľupče. Po jej smrti hnutie pokračuje v rozvíjaní učenia. Odhaduje sa, že má niekoľko desiatok členov.
9.5. Diverzifikácia religióznej štruktúry obyvateľstva Slovenska a typológia okresov podľa významnosti zastúpenia jednotlivých relígii v r. 1991
Analýzu miery diverzifíkácie (rozmanitosti) religióznej štruktúry obyvateľstva Slovenska realizoval Š. Poláčik (1996), pričom sa opieral o výpočet indexu diverzifíkácie (bližšie pozri Poláčik 1996, s. 186). Index diverzifíkácie sledoval v okresoch podľa územno-správneho členenia z r. 1991, pričom zohľadnil 22 cirkví a náboženských spoločností. Z kartografickej interpretácie indexu diverzifíkácie vyplynulo, že rozmanitejšiu religióznu štruktúru obyvateľstva má juhozápadné a juhovýchodné Slovensko. Najmenej rozmanitú Štruktúru malo severozápadné Slovensko. Z okresov mali najvyšší stupeň diverzifíkácie Bratislava-mesto, Košice-mesto, Galanta a Trebišov. Najnižší index diverzifíkácie mali okresy Topoľčany, Veľký Křtíš a Dolný Kubín.
Š. Poláčik (2000, s. 70) spracoval typizáciu okresov Slovenska (podľa územno-správneho členenia z r. 1996), pričom zohľadnil poradie počtu veriacich jednotlivých cirkví a náboženských spoločností vo vzťahu k celkovému počtu obyvateľov. Vyčlenil 12 typov:
Geografia relígii
a)   rímskokatolícky typ - patria tu okresy na severozápade Slovenska (Námestovo, Tvrdošín, Čadca, Kysucké Nové Mesto) a okres Zlaté Moravce.
b)   rímskokatolícko-evanjelický typ - ide o najpočetnejší typ, do ktorého patri 30 okresov na západnom a strednom Slovensku - Malacky, Senica, Skalica, Pezinok, Trnava, Piešťany, Topoľčany, Nitra, Žarnovica, Partizánske, Prievidza, Bánovce nad Bebravou, Trenčín, Hava, Puchov, Považská Bystrica, Bytča, Žilina, Martin, Turčianske Teplice, Dolný Kubín, Ružomberok Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica, Krupina, Zvolen, Detva, Veľký Krtíš a Poltár.
c)   rímskokatolícko-evanjelicko-minoritný typ (tu popri rímskokatolíkoch a evanjelikoch a. v. majú význam aj malé cirkvi) - patria tu bratislavské okresy a skupina okresov na východ a severovýchod od Bratislavy (Senec, Galanta, Hlohovec a Nové Mesto nad Váhom), ako aj okresy Banská Bystrica a Lučenec.
ď) rímskokatolícko-evanjelicko-kalvínsky typ - patria tu okresy na juhu strednej časti Slovenska (Rožňava, Revúca, Rimavská Sobota a Levice).
e) rímskokatolícko-evanjelicko-gréckokatolícky typ-}c reprezentovaný okresmi Brezno a Poprad.
j) rímskokatolícko-gréckokatolicko-evanjelický typ s nezanedbateľným významom pravoslávnych - vyskytuje sa v centrálnej časti východného Slovenska (okresy Košice I-IV, Prešov, Vranov nad Topľou, Bardejov, Sabinov, Kežmarok, Levoča, Spišská Nová Ves a Gelnica).
gj rímskokaíolicko-gréckokatolícko-kalvírtsky typ s nezanedbateľným významom pravoslávnych a evanjelikov - sa vyskytuje na juhovýchode Slovenska na Východoslovenskej nížine (okresy Sobrance, Michalovce a Trebišov).
h) rímskokatolícko-gréckokatolícko-pravoslávny typ - sa vyskytuj e na severovýchodnom Slovensku (okresy Stará Ľubovňa, Stropkov, Humenné a Snina).
i) rímskokatolícko-kalvínsko-evanjelický typ-je zastúpený predovšetkým na Podu-najskej nížine a v zázemí Košíc (okresy Dunajská Streda, Šaľa, Nové Zámky, Komárno a KoŠice-okolie).
j) evanjelicko-rímskokatolícky typ - je reprezentovaný okresmi Liptovský Mikuláš" a Myjava.
k) gréckokatolícko-rímskokatolícko-pravoslávny typ s nezanedbateľným významom evanjelikov - reprezentuje ho okres Svidník.
1) gréckokatolícko-pravoslávno-rímskokatolicky typ - reprezentuje ho okres Medzilaborce.
Geografia relígii
Zoznam použitej a odporúčanej literatúry
ALEŠ, P. (1993): Pravoslavná cirkev u nás. Přehled dějinné cesty. Brno, 54 s.
ALFORD, R. R. (1963): Religion and Politics: In: Party and Society. The Anglo-American Democracies. London, s. 49-58.
ANDĚL, J. (1998): Kulturní geografie. UJEP, Ústí nad Labem, 146 s.
ARCHER, J. (1975): Puritan town planning in New Haven. Journal of the Society of Architectural Historians, 34, 140-149.
ARIYARATNE, AT. (1980): The Role of Buddhist Monks in Development. World Development, vol.
8., No. 7/8, 587-589. B AB JAK, J. (ed.) (1998): Rehole a kongregácie na Slovensku. Dobrá kniha, Trnava, 367 s. BALY, D. (1957). The Geography of the Bible. Guildford, London. BANEK, K. - DRABINA, J. - HOFFMANN, H. (1992): Religie wschodu i záchodu. Wydawnictwa
Szkolne i Pedagogiczne, Warszawa, 210s. BARATTA, M. von (1996) (ed.): Der Fischer Weltalmanach 1997. Fischer Taschenbuch, Frankftirt. BÁRKÁNY, E. - DOJČ, Ľ. (1991): Židovské náboženské obce na Slovensku. Vesna Bratislava, 461 s. BARRETT, D. V. (1998): Sekty, kulty, alternativní náboženství. Ivo Železný, Praha, 411 s. BEAUJEU-GARNIER, J. - CHABOT, G. (1971): Zarys geografii miast. PWE Warszawa, 535 s. BELLINGER, G. J. (1992): Knaurs Grosser Religionsführer. Droemer, München. BENEVOLO, L. (1995): Miasto w dziejach Európy. Kraj, Warszawa, 250 s. BERGMAN, E. F. (1995): Human Geography. Cultures, Connections and Landscapes. Prentice Hall,
Englewood Cliffs.
BĚLKA, L. - KOVÁČ, M. (eds.) (1999): Normativní a žité náboženství. MU Brno a Chronos Bratislava, 160 s.
BILSKA, E. (1996): Przemiany kulturowych i religijnych funkcji kalwarii w Polsce. In: Jackowski, A. (red.): Przestrzeň i sacrum. IG U J Krakow, s. 201-220.
BILSKA-WODECKA, E. (2000): Typology of European Calvaries. Peregrinus Cracoviensis, 10,143-
164. BOHDANOWICZ, J. (1999): Wierzenia religijne w dziejach ludzkošci. Wydawnictwo Uniwersytetu
Gdanskiego, Gdansk, 216 s. BOHDANOWICZ, J. - DZIE.C1ELSKI, M. (1996): Zarys geografii historycznej i politycznej cywiliza-
cji- Podstawy metodologiczne. Wydawnictwo Uniwersytetu Gdanskiego, Gdansk, 288 s. BOKES, F. (1946): Dejiny Slovákov a Slovenska. In: Slovenská vlastiveda, IV, SAVU Bratislava, 441 s. BOROWNIK, I. - SZYJEWSKI, A. (1993): Religie i koscioly w spoleczeňstwach postkomunistycz-
nych. Nomos, Krakow, 276 s. BOURGEY, A. (1970): Islam et geographic Revue de Geographie de Lyon, 45,75-104. BOXER, B. (1968): Space, change and feng-shui in Tsuen Wans urbanization. Journal of African and
Asian Studies, 3, 226-240. BREZÁK, J. (1996): Prehľad vývoja náboženskej príslušnosti obyvateľov Slovenska vo svetle štatistických Čísiel. Pax Christi Slovakia, Bratislava, 89 s. BRONK, A. (1989): Geografia religii. In: Encyklopédia Katolícka. Tom V, Lublin, s. 982-984. BRUNN, S. D. - WHEELER, J. O. (1966): Notes on the geography of religious town names in the
United States. Names, Journal of the America» Name Society, 14, 197-202. BUDIL, I. T. (1998): Mýtus, jazyk a kulturní antropologie. Triton, Praha, 260 s. BUNČÁK, J. (2001): Religiozita na Slovensku a v európskom rámci. Sociológia, 33, 1,47-70. BÜTTNER, M. (1973): Neue Strömungen in der Religionsgeographie. Zeitschrift f. Missions- und
Religionswissenschaft, 57, 39-59. BÜTTNER, M. (1974): Religion and geography: impulses for a new dialogue between "Religionswissenschaftlern" and geography. Numen, 21,165-196.
Geografia reiígií
BÜTTNER, M. (1976): Von der Religionsgeographie zur Geographie der Geisteshaltung. Die Erde,
107, 300-329.
BÜTTNER, M. (1980a): Survey article on the history and philosophy of the geography of religion in Germany. Religion, 86-119.
BÜTTNER, M. (1980b): Geosophie, geographisches Denken und Entdeckungsgeschichte, Religions-geographie und Geographie des Geisteshaltung. Die Erde, III., 37-55.
BÜTTNER, M. (1985): Zur Geschichte und Systematik der Religionsgeographie. Geographia Religionům, Band I., Dietrich Reimer Verlag, Berlin, s. 13-122.
BÜTTNER, M. (1987): Kasche and Kant on the physicotheological approach to the geography of religion. National GeographicalJournal of India, 33, 218-228.
BYSTROŇ, J. S. (1939): Czynniki magiczno-religijne w osadnictwe. PrzegladSocjologiczny, z. 1-2.
CANCIK, H. (1979): Römische Rationalität. Religions- und Kulturgeschichtliche Bemerkungen zu einer Früh form des technischen Bewusstseins. In: Eicher, P. (Hrsg.): Gottesvorstellung und Gesellschaftsentwicklung. München, s. 67-92.
CIA - The World Factbook 2000.
COSGROVE, D. - JACKSON, P. (1987): New directions in cultural geography. Area, 19, 95-101.
CROSS, S. (2000): Hinduizmus. Media klub, Praha, 167 s.
CROWLEY, W. K. (1978). Old Order Amish settlement: diffusion and growth. Annals of the Association of American Geographers, 68, 249-264.
ČAPLOVIČ, J. (1997): Etnografia Slovákov v Uhorsku. SPN, Bratislava, 301 s.
ČERNÝ, P. (1989): Církve a náboženské společnosti v ČSSR. Sekretariát vlády ČSR pro věci církevní. Praha, 252 s.
ČIČO, M. (1992): Kalvarienberge in der Slowakei. In: Brunner, W. a kol.: Calvaria. Tod und Leben. Graz, s. 173-191.
ČIERNY, J. (1949): Skúmanie duchov. Tranoscius, Liptovský Mikuláš, 117 s.
ČUKA, P. (1998); Analiza geografíczna ošrodka pielgrzymkowego Staré Hory (w Górach Starohorských w Srodkowej Stowacji). Peregrinus Cracoviensis, 6, 99-110.
DANĚK, P. - ŠTĚPÁNEK, V. (1992): Územní diferenciace náboženského vyznáni obyvatel českých zemí 1930-1991. Sborník České geografické společnosti, 97, 3, 129-145.
DANIEL, D. P. (2000): Konfesionalizácia reformácie a spoločenský význam augsburského vyznania v strednej a východnej Európe. In: Kónya, P. (ed.): Prvé augsburské vyznanie viery na Slovensku a Bardejov. Acta Collegii Evangelíci Prešoviensis, V, BÚ VD ECAV Prešov, s. 15-24.
DARDEN, J. T. (1972): Factors in the location of Pittsburg's cemeteries. The Virginia Geographer, 7, 3-8.
DEFFONTAINES, P. (1948): Geographie et religions. Gallimard, Paris, 444 s.
DEFFONTAINES, P. (1953): Valeur et limites de ľexplication religieuse en géographie humaine. Di-
ogéne, 2, 64-79. DENNY, F. M. (1999): Islám a muslimská obec. Prostor, Praha, 194 s. DOMACHOWSKI, R. (1991): Przyktady wprywu wierzeň religijnych na dziaialnošč gospodarcza.
cztowíeka. Geografia w szkole, XLIV, 4, 209-213. DUÉ, A. - LABOA, J. M. (1998): Obrazový atlas dějin křesťanství Portál, Praha, 322 s. DURKHEIM, E. (1915): The Elementary Forms of the Religious Life. George Allen&Unwin, London. EHLERS, E. (1992): The City of the Islamic Middle East. In: Ehlers, E. (ed.): Modelling the City -
Cross Cultural Perspectives. Colloquium Geographicum, Band 22, 89-107. EISENSTADT, S. N. (1967): The Protestant Ethic Thesis in Analytical and Comparative Context.
Diogenes, 59, 25-56.
ELIADE, M. (1959): The Sacred and the Profane: the Nature of Religion. Harcourt, Brace and World, New York.
Geografia relígii
ELIADE, M. (1960): Myths, Dreams and Mysteries. Harvill Press, London.
ELIADE, M. (1995): Dejiny náboženských predstáv a ideí I. Od doby kamennej po eleusínske mystéria. Agora, Bratislava, 398 s.
ELIADE, M. (1997a): Dejiny náboženských predstáv a ideí H. Od Gautamu Buddhu po víťazstvo kresťanstva. Agora, Bratislava, 424 s.
ELIADE, M. (1997b): Dejiny náboženských predstáv a idei III. Od Muhammada po reformy. Agora, Bratislava, 294 s.
FEKETE, Š. (1947): Vznik, rozloženie a význam slovenských pútnických miest. (Príspevok ku kultúrnej geografii Slovenska). Národopisný sborník, 8, 125-144.
FELLMANN, J. - GETIS, A. - GETIS, J. (1997): Human Geography. Lanscapes of Human Activities. McGraw Hill, San Fransisco, 545 s.
FICKELER, P. (1947): Grundfragen der Religionsgeographie. Erdkunde, 1, 121-144.
FILIPI, P. (1998): Kresťanstvo. Historie, statistika, charakteristika křesťanských cirkvi. CDK Brno, 195 s.
FILIPI, P. (2000): Církev a církve. Kapitoly z ekumenické eklesiologie. Centrum pro studium demokracie a kultury, Brno, 187 s.
FISCHER, E. (1956): Some Comments on a Geography of Religions. Annals of the Association of American Geographers, 46, 1-246.
FRANCAVIGLIA, R. V. (1971): The cemetery as an evolving cultural landscape. Annals of the Association of American Geographers, 61, 501.
FRANĚK, J. (1993): Judaizmus. Archa, Bratislava, 216 s.
FRANKIELOVÁ, S. S. (1999): Křesťanství. Cesta spásy. Prostor, Praha, 191 s.
FRANZEN, A. (1992): Malé cirkevné dejiny. Zvon, Praha, 333 s.
FRICK, H. (1943): Regionale Religionskunde. Georeligiöse Erwägungen zum Zusammenhang zwischen Boden und Religion. Zeitschrift für Geopolitik, 20, 281-291.
FRIEDRICH, E. (1917): Religionsgeographie Chiles. Petermanns Geographische Mitteilungen, 63, 183-186.
FRÖHLICH, R. (1999): Dva tisíce let dějin církve. Vyšehrad/Herder, Praha, 303 s.
FUKUYAMA, F. (1995): Konfuzius und Marktwirtschaft. Der Konflikt der Kulturen. Kindler, München.
GAJDAROVÁ, A., MLÁDEK, J. (1993): Vybrané priestorové črty religióznej štruktúry obyvateľstva Slovenska. In Očovský, Š., Volná,A. eds. Populačné zdroje regionálneho rozvoja Slovenska. Bratislava (Slovenská geografická spoločnosť a Slovenská štatistická a demografická spoločnosť), pp. 17-25.
GAY, J. D. (1971): The geography of religion in England. London (Gerald Duckworth).
GEBEL, W. (1922): Der Islam - die Religion der Wüste. Beihefte z.d. Jahresberichten d. Schlesischen Gesellschaft für vaterländische Kultur. Breslau, pp. 104-133.
GERKA, M. (ed.) (1999): Pravoslávny kalendár 2000. Metropolitná rada Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, Prešov, 160 s.
GIDDENS, A. (1999): Sociologie. Argo, Praha, 595 s.
GO JDA, M. (2000): Archeologie krajiny. Academia, Praha, 238 s.
GUALTIERI, A. R. (1983): Landscape, Consciousness and Culture. Religious Studies, 19, Cambridge, 161-174.
GUMANOVÁ, M. (1994): Religiózna geografia okresu Vranov nad Topľou. Diplomová práca napísaná pod vedením R. Matloviča. PdF UPJŠ Prešov, 43 s. + pril.
GURR, T. R. (1993): Minorities at Risk: a Global View of Ethnopolitical Conflict. United States Institute of Peace Press, Wahington D.C.
GURR, T. R. - HARFF, B. (1994): Ethnic Conflict in World Politics. Boulder, San Francisco.
Geografia relígii
HAHN, H. (1952): Geographie und Konfession. Ein Beitrag zur Sozialgeographie des Tecklemburger Landes. Berichte z.d. Landeskunde, 11, 1-20.
HALAGA, O. R. (1947): Slovanské osídlenie Potisia a východoslovenskí gréckokatolíci. Práce Historického odboru "Svojiny" - východoslovenského kultúrneho spolku, L, Košice (Svojina).
H ALB WACHS, M. (1997): Pôvod náboženského vedomia podľa E. Durkheima. Chronos, Bratislava, 107 s.
HAMNETT, C. (1987): The church's many mansions: the changing structure of the Church Commisi-oners's land and property holdings. Transactions, Institute of British Geographers, NS 12, 465-481.
HANUS, L. (1995): Kostol *ko symbol. Lúč, Bratislava, 384 s.
HANUŠIN, J., HUBA, M., IRA, V., KLINEC, L, PODOBA, L, SZÖLLÖS, J. (2000): Výkladový slovník termínov z trvalej udržateľnosti. STUŽ SR, Bratislava, 158 s.
HANUŠOVSKÁ, L. (2001): Arabsko-izraelský konflikt v geograficko-politi c kom kontexte. Diplomová práca. KGaG FHPV PU Prešov, 82 s.
HARGROVE, E. C. (ed.) (1986): Religion and environmental etics. Athens (University of Georgia Press).
HARVEY, D. (1979): Monument and myth. Annals of the Association of American Geographers, 69,
362-381. HELLER, J. (1988): Starověká náboženství. Kalich, Praha, 440 s. HELLER, J., MRÁZEK, M. (1988): Nástin religionistiky. Praha (Kalich). HELLPACH, W. (1951): Grundriss der Religionspsychologie. Enke, Stuttgart. HERSHKOWITZ, S. (1987): Residential segregation by religion: a conceptual framework. Tijdschrift
voor economische en sociale geografie, 78, 44-52. HINNELLS, J. R. (ed.) (1984): The Penguin Dictionary of Religions. Penguin Books, London, 550 s. HLINICKÝ, J. - POLOHOVÁ, B. (1998): Sakrálne objekty v životnom prostredí. Životné prostredie,
XXXIL, 2, 88-93. HORYNA, B. (1994): Úvod do religionistiky. Praha (Oikoymenh). HOUSTON, J. (1978): The concepts of "place" and "land" in the Judaeo-Christian tradition. In: Ley,
D., Samuels, M. (eds.): Humanistic Geography. Croom Helm, London, s. 224-237. HRABAL, FR. (ed.) (1998): Lexikon náboženských hnutí, sekt a duchovních společností. CAD Press
Bratislava, 516 s.
HROMÁDKA, J. (1933): Zemepis okresu bratislavského a malackého. I. a IL, Nakl. učiteľstva, Bratislava, 212 + 274 s.
HROMÁDKA, J. (1934): Zemepis Oravy. Nákl. učiteľstva, Bratislava.
HROMÁDKA, J. (1943): Všeobecný zemepis Slovenska. In Novák.Ľ., ed. Slovenská vlastiveda I-Bratislava (SAVU), pp. 83-332.
HROMÁDKA, J. (1949): Príručka zemepisu Československej republiky. Štátne nakladateľstvo, Bratislava, 260 s.
HRUŠOVSKÝ, F. (1939): Slovenské dejiny. Matica slovenská, Turčiansky sv. Martin, 448 s.
HUDÁK, J. (1984): Patrocíniá na Slovensku. Bratislava.
HULTKRANTZ, A. (1966): An ecological approach to religion. Ethnos, 31, 131-150.
HULTKRANTZ, A. (1974). Ecology of Religion, its scope and methodology. Review of Ethnology, 4, 1-15.
HULTKRANTZ, A. (1987): Ecology. In: Eliade, M. (ed.): The Encyclopedia of Religion. Vol. 4, Macmil-lan, New York, s. 581-585.
HUMPHREY, C. - VITEBSKY, P. (1998): Architektura sakrálna. Muža SA, Warszawa, 183 s.
HUNTINGTON, E. (1945): Mainsprings of Civilization. Wiley, New York.
HUNTINGTON, S. P. (1993): The Clash of Civilizations? Foreign Affairs, 72, 3, 22-49.
HUNTINGTON, S. P. (2001): Střet civilizací. Rybka publishers, Praha, 447 s.
Geografia relígii
CHALOUPECKÝ, V. (1928). Slovenské diecéze a tak řečená apoštolská práva. Bratislava, 2, č. 1,1-69.
CHALUPECKÝ, I. (1992): Archívy katolíckej cirkevnej správy na Slovensku. Slovenská archivistika, 27, 1, 14-29.
IMBR1GHI, G. (1961): Lineamenti di geografia religiosa. Editrice Studium, Roma, 171 s.
IRA, V. (1996). Etnická a religiózna štruktúra obyvateľstva východného Slovenska a percepcia etnických a religióznych napätí. Geografický časopis, 48, 13-34.
IRA, V. - SZÖLLÖS, J. (2000): Regionálna diferenciácia zborov Bratskej jednoty baptistov v SR. In: PoláČik, Š. (ed.): Atlas cirkví, náboženských spoločnosti a religiozity Slovenska. Chronos, Bratislava, s. 52-53.
ISAAC, E. (1959a): The Citron in the Mediterranean: a study in religious influences. Economic Geo-graphy, 35,71-78.
ISAAC, E. (1959b): Religion, landscape and space. Landscape, 9, 14-18.
ISAAC, E. (1962): On the Domestification of Cattle. Science, vol. 137, No. 3525, 195-204.
ISAAC, E. (1965): Religious geography and the geography of religion. In Man and the Earth. University of Colorado Studies, Series in Earth Sciences, 3, Boulder (University of Colorado Press),
s. 1-14. IŠTOK, R. (1997): Štát na politickej mape sveta. Politickogeografické a geopolitické aspekty. Geografické práce, VIL, 1, PU Prešov, 170 s.
IŠTOK, R. - MATLOVIČ, R. (1993): Vplyv náboženstva na politický systém v politicko - geografickom kontexte. Medzinárodné otázky, 2, 1-2, 139-147.
IVANIČKA, K. (1999): Slovensko - genius loci. Eurostav, Bratislava, 156 s.
JACKOWSKI, A. (1987a): Wybrane problémy turystyki pielgrzymkowej. Zeszyty Naukowe U J, Pract Geograficzne U J, z. 68, U J Krakow, s. 69-86.
JACKOWSKI, A. (1987b): Turystyka pielgrzymkowa w kraj ach islamu. Zeszyty Naukowe UJ. Pract Geograficzne U J, z. 70, U J Krakow, s. 147-166.
JACKOWSKI, A. (1991)- Zarys geografii pielgrzymek. Zeszyty Naukowe UJ. Prace Geograficzne U J z. 85, UJ Krakow, 230 s.
JACKOWSKI, A. (1998): Pielgrzymowanie. Wydawnictwo Dolnošlajikie, Wroclaw, 311 s.
JACKOWSKI, A. - SOLJAN, L - BILSKA, E. (1997): Geografia relígii - problémy badawcze, per spektywy rozwoju. In: Domaňski, B. - Jackowski, A. (eds.): Geografia - Czlowiek - Gospodar ka. UJ Kraków, s. 85-94.
JACKOWSKI, A. - SOLJAN, L - BILSKA-WODECKA, E. (1999): Religie šwiata. Szlaki pielgrzym kowe. Wielka encyklopédia geografii šwiata, tom XV. Kurpisz, Poznaň, 360 s.
JETJRZEJCZYK, D: (2001): Wprowadzenie do geografii humanisty c znej. UW, Warszawa, 143 s.
JOHNSTON, R. J. - GREGORY, D. - PRATT, G. - WATTS, M. (2000): The Dictionary of Huma Geography. Blackwell, Oxford, 958 s.
JORDAN, T. G. (1973): The European culture area. Harper and Row, New York.
JORDAN, T G. - ROWNTREE, L. (1990): The Human Mosaic; a Thematic Introduction to Cultur; Geography. Harper and Row, New York.
KAČUR, I. (1967): Stručný prehľad histórie pravoslávnej cirkvi v bývalom Uhorsku a Českoslovei
sku. PBF Prešov, 178 s. KALESNÝ, F. (1981): Habáni na Slovensku. Tatran, Bratislava.
KALIBOVÁ, K. (1990): Plánované rodičovství v zemích islámu. Demografie, 32, 1, 88-89. KANDRÁČOVÁ, V. (1996). Formovanie územnej organizácie gréckokatolíkov na Slovensku. Ge>
grafické informácie, 4, 75-80. KANDRÁČOVÁ, V. - MICHAELI, E. (1998): Ľubotice. OcÚ Ľubotice, 116 s. KANOVSKÝ, M. (1999)- Sémantika náboženstva a jej kognitivně základy. Aplikácia na príklade au
trálskych aborigénnych náboženstiev. Religio, 7, 2, 145-176. KASCHE, G. (1795): Ideen über religiöse Geographie. Lübeck.
Geografia relígii
KEDEN, J. (ed.) (1990): Takzvané mládežnícke sekty a okultná vlna. Lúč, Bratislava, 182 s.
KEHRER, G. (1997): Wprowadzenie do socjologii religii. Nomos, Krakow, 187 s.
KELLER, J. (ed.) (1988a): Zarys religioznawstwa. WMON, Warszawa, 598 s.
KELLER, J. (ed.) (1988b): Zarys dziejów religii. Iskry, Warszawa, 815 s.
KIELCZEWSKA-ZALESKA, M. (1972): Geografia osadnictwa. PWN Warszawa, 240 s.
KIRSTE, R. - SCHULTZE, H. - TWORUSCHKA, U. (1998): Šwiete wielkich religii. Kalendáre mie_dzy-religijny. Verbinum, Warszawa, 127 s.
KISELEV, G. S. (ed.) (1986): Tradicionnyje i sinkretičeskije religii Aŕriki. Nauka Moskva, 588 s.
KIŠŠ, I. (1993): K otázke teologického zdôvodnenia ekologickej etiky. In: Holečko, M. (ed.): Etika, ekuména, ekológia. Zborník z I. konferencie v Nitre. Národné osvetové centrum, Bratislava, s. 29-35.
KI-ZERBO, J. (1997): Religionen und Natur. Mannigfache Betrachtungen. In: Naturopa, No. 83, Centre Naturopa, Strasbourg, s. 19-20.
KNIFFEN, F. B. (1967): Necrogeography in the United States. Geographical Review, 57, 426-427.
KNIPE, D. M. (1997): Hinduizmus. Experimenty s posvátnem. Prostor, Praha, 228 s.
KOHÁK, E. (1998): Zelená svatozář. Kapitoly z ekologické etiky. Slon, Praha.
KOCH, W. (1998): Evropská architektura. Ikar, Praha, 551 s.
KOLEKTIV (1992): Grécko. Baedeker. Turistický sprievodca. Gemini, Bratislava, 634 s.
KOLEKTIV (1996): Sakrálna architektura na Slovensku. KT, Komárno, 210 s.
KOLEKTIV (1998): Kronika křesťanství. Fortuna Print, Praha, 462 s.
KOMOROVSKÝ, J. (1994). K otázke antropogeografie náboženstva. Slovenský národopis, 42,1, 67-72.
KOMOROVSKÝ, J. a kol. (1996): Religionistika a náboženská výchova. Terminologický a výkladový slovník. F. R. & G, Bratislava, 419 s.
KONG, L. (1990). Geography and religion: trends and prospects. Progress in Human Geography, 14, 3,355-371.
KONG, L. (1996): The Commercial Face of God: Exploring the Nexus between the Religious and the Material. Geographia Religionům, Bd. 10, Reimer, Berlin, 123-141.
KÓNYA, P. (1997): Dejiny židov na východnom Slovensku v kontexte celoeurópskeho vývinu. Metodické centrum, Prešov, 78 s.
KÓNYA, P. (2000): Prešov, Bardejov a Sabinov počas protireformácie a protihabsburských povstaní. Acta Co l legi i Evangelíci Prešoviensis, VI., B Ú V D ECAV Prešov, 225 s.
KOREC, J. Ch. (1994): Cirkev v dejinách Slovenska. Lúč, Bratislava, 799 s.
KOVAČEVIČOVÁ, S. (1998): Imigračné a emigračné cesty židov na Slovensko a spolunažívanie s prostredím. Skarbek, J. (ed.): Samoidentyfikacja mniejszošci narodowych i religijnych w Europie Šrodkowo-wschodniej. Problematyka atlasowa. Instytut Európy Šrodkowo-wschod-niej, Lublin, s. 60-78.
KOVAČOVIČOVÁ-PUŠKÁROVÁ, B. - PUŠKÁR, I. (1971): Derevjani cerkvi schidnogo obrjaduna Slovaččini. Naukovij zbirnik Muzeju ukrajinskoi kuľturi v Svidníku, 5, SPN Brati si ava-Prešov, 519 s.
KREUTZ, A. (1998): The Vatican and the Palestinian-Israeli Conflict: the Struggle for the Holy Land.
In: Kmieciňski, J. (ed.): Religia jako czynnik porozumienia i konfliktów spolecznych. Eastern
Review, t. 3., LTN Lódž, s. 31 -44. KRINDAČ, A. D. (1992): Geografija religii kak naučnoje napravlenije. Izvestija RAN, ser. geografi-
českaja, 3, 63-69. KRIVÝ, V. (2001): Hodnotové orientácie a náboženské prejavy slovenskej verejnosti v 90. rokoch.
Sociológia, 33, 1, 7-45. KŘIŽKO, P. (1897): Stredoveké národnostné pomery na Slovensku. Sborník Muzeálnej slovenskej
spoločnosti, 2, 153-177. KRUPA, V. a kol. (1999): Geopolitické špecifiká regiónov sveta. Afrika a Ázia. UK Bratislava, 248 s.
Geografia religii
KRYVELJOV, L- A. (1981a): Dejiny náboženství I. Mladi íŕr/a. Pr*S:.. 361 s KRYVELJOV, L A. (1981b): Dějiny náboženství II. Mladi ír-uts-, P:*ňa, 4ul s. KÜNG, H. (2000): Světový étos pro politiku a hospodářství. Vyšehrad, Praha, 368 s. LANCASTER, B. (2000): Judaizmus. Media klub, Bratislava, 207 s. LAWSON, E. T. (1999): Náboženství Afriky. Prostor, Praha, 141 s.
LEITNER, W. (1988): Stadtgeographische Probleme aus religionsgeographischer Sicht. In: Rinsche-de, G. - Rudolph, K. (eds): Beiträge zur Religion/Umwelt-Forschung II. Geographia Religionům, Band 7, Dietrich Reimer Verlag Berlin, s. 99-112. LEVINE, G.J. (1986): On the geography cf religion. Transactions Institute of British Geographers,
New Series, 11,7,428-440. LISICKÝ, M. J. (1995): Euró-panstvo v ochrane prírody. Životné prostredie, 29,4, 173-176. LIVINGSTONE, D. (1998): Geography and the natural theology imperative. In: Aay, H. - Griffioen, S. (eds.): Geography and worldview: a Chistian reconnaissance. University Press of America, Lanham, s. 1-17. LOCHMAN, J. M. (1994): Bible jako zdroj ekologické krize ? Křesťanská revue, 61, 8, 201-205. LOJDA, M. (1999): Problém nových náboženských hnutí v Europe. Ročenka Ústavu pre vztahy štátu
a cirkvi 1998, s. 125-130.' LUKNIŠ, M. (1946): Jakub iany. Sborník prác Prírodovedeckej fakulty SU v Bratislave, sv. XIV., Práce
Geografického ústavu č. 2., Bratislava, 66 s. MacDONALD, K. (1990): Mechanisms of sexual egalitär i ani sm in Western Europe. Ethology & Soci-
obiology, 11, 195-237. MAGOCSI, P. R. (1994): Rusíni na Slovensku. Rusínska obroda Prešov, 214 s. MAGOCSI, P. R. (2000): Východní Slovania v Karpatoch. ZIS, Bratislava, 23 s. MAJTÁN, M. (1996): Z lexiky slovenskej toponymie. Veda, Bratislava, 191 s. MACHÁČKOVÁ, L. - DOJČÁR, M. (2000): Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti v Slovenskej republike v r. 1999. Ročenka Ústavu pre vztahy štátu a cirkví 1999, ÚVŠC Bratislava, s. 11-27. MALHERBE, M. (1995): Religie ludÄošci. Znak, Kraków, 311 s. MALSHE, P. T. - GHODE, S. K. (1989): Panharpur: a study in geography of religion. Transactions of
the Institute of Indium Geographers, 11, 46-62. MARETTA, J. (2000): Porovnávacia veda náboženská a základy ekumenizmu. Petra a Spolok biskupa
Petra Pavla Gojdiča, Prešov, 94 s. MARGUL, T. (1986): Religia a przestrzen i kraj obraz. Skrypty Uczelniane nr. 526, Instytut Religioznawstwa, Uniwersytet Jagielloňski, Kraków, 144 s. MARIOT, P. (1995): Regióny religiozity obyvateľstva SR. In Zborník príspevkov z 5. demografickej konferencie. Fenomén etnicity a náboženstva v demografii strednej Európy. Bratislava (Slovenská štatistická a demografická spoločnosť),pp. 87-97. MARKHAM, S. I. (ed.) (1996): A World Religions Reader. Blackwell Publishers Ltd., Cambridge. MARKOVÁ, D. (1987): Populační otázka v současné Indii. Demografie; 29, 3, 270-274. MARSINA, R. (1995): Začiatky cirkevnej organizácie na Slovensku: od prelomu 8. a 9. stor. až do zač.
11. storočia. Slovenská archivistika, 30, 2, 113-126. MARTINKA, J. (1955): Jubilejná spomienka geografickej tvorby na vysokých školách Slovenska.
Geografický časopis, 7, 110-114. MARYAŇSKI, A. (1994): Narodowošci šwiata. PWN, Warszawa, 173 s. MATLOVIČ, R. (1992a): Náboženská štruktúra obyvateľstva. Geografické rozhledy, vol. 2, Č.l, s.ll-
13. MATLOVIČ, R. (1992b): Evanjelici na Slovensku. Evanjelický posol spod Tatier, č.27/1992, s. 212-
213. MATLOVIČ, R.<1993a): Religiózna geografia. Metodické centrum, Prešov, 61 s.
Geografia relígií
MATLOVIČ, R. (1993b): Príspevok k vývinu národnostnej a konfesionálnej štruktúry obyvateľstva Prešova. In: Národnostní problémy v historii měst. Muzeum Prostějovská, Prostějov, s. 203-209.
MATLOVIČ, R. (1994): Religióznogeografická problematika vo vyučovaní regionálnej geografie Slovenska. In Hofmann,E., ed. Postavení regionální geografie České republiky a Slovenské republiky v rámci nových podmínek rozvoje. Sborník z konference. Brno (Pedagogická fakulta MU), pp. 18-21.
MATLOVIČ, R. (1995a): Formovanie územnej organizácie evanjelikov a.v. na Slovensku. Acta Facul-tatis Paedagogicae Universitatis Šafarikanae, Prírodné vedy, 26, 210-232.
MATLOVIČ, R. (1995b): Historickogeografický pohľad na cirkevnú územnú organizáciu evanjelikov a.v. na východnom Slovensku v 1. pol. 19. storočia. In: Kónya, P.; Kaša, P. (eds): Eliáš Ladiver a Michal Greguš - osobnosti a ich dielo v obraze doby. PVT Prešov, s. 157-164.
MATLOVIČ, R. (1996a): Entwicklungsetappen der territorialen Verwaltungsorganisation der Ev. Kirche A.B. auf dem Boden der Slowakei. In Schwarz.K., Švorc.P., eds. Die Reformation und ihre Wirkungsgeschichte in der Slowakei. Studien und Texte zur Kirchengeschichte und Geschichte. Reihe II., Band 14., Wien (Evangelischer Presseverband), pp. 223-236.
MATLOVIČ, R. (1996b): Vybrané kapitoly z regionálnej geografie Slovenskej republiky. Obyvateľstvo a sídla. Metodické centrum, Prešov, 83 s.
MATLOVIČ, R. (1997a): Vývinové tendencie geografie relígií. Geografický časopis, 49, 3-4, 231-241.
MATLOVIČ, R. (1997b): Transformácia religióznej štruktúry obyvateľstva okresu Vranov nad Topľou v 20. storočí vo svetle koeficientu konvergencie. In: Kónya, P. - MatloviČ, R. (eds): Obyvateľstvo Karpatskej kotliny L Universum Prešov, s. 171-177.
MATLOVIČ, R. (1998): Development of Church Territorial Organisation of Evangelics, Augsburg Confession, in Slovakia. In: Skarbek, J. (ed.): Samoidentyfikacja mniejszošci narodowych i religijnych w Europie Šrodkowo-wschodniej. Problematyka atlasowa. Instytut Európy Šrod-kowo-wschodniej, Lublin, s. 50-59.
MATLOVIČ, R. (2000a): The Current Religious Composition of the Population of Prešov. In: A Guide to Sacred Sightseeing and Ecclesiastical Life of Prešov. Universum, Prešov, s. 152-153.
MATLOVIČ, R. (2000b): Sakralizacja - cza.stkowy proces transformacji przestrzeni miejskiej miasta postkomunistycznego na przykladzie Preszowa. In. Jaždžewska, I. (ed.): Miasto postsocja-listyczne - organizacja przestrzeni miejskiej i jej przemiany. UL a LTN Lódž, s. 121-128.
MATLOVIČ, R. (2001): Pútnické miesta ako perspektívne lokality cestovného ruchu na Slovensku. In: Gúčik, M. (red.): Kultúra a cestovný ruch. EF UMB Banská Bystrica, s. 92-95.
MATLOVIČ, R. - IŠTOK, R. (1998): Východokarpatský región a formovanie jeho duchovnej a kultúrnej diverzity. Životné prostredie, 32, 2, 98-103.
MATLpVIČ, R. - KANDRÁČOVÁ, V. - MICHAELI, E. (1998): Trasy za poznaním Slovenska. ATA, Prešov, 500 s.
MATULNÍK, J. (1998): Pokles pôrodnosti na Slovensku. Sociologická perspektíva. FH TU Trnava, 161 s.
MATUSÍK, B. (1937): Pohyb národností a náboženstvo v Turci za posledných sto rokov. Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti, 31, 34-57.
MELNÍKOVÁ, M. (1995): O stave cirkevnej organizácie na Slovensku začiatkom 16. storočia. Slovenská archivistika, 30, 2, 127-140.
MENCL, V. (1938): Středověká města na Slovensku. Práce Učené společnosti Šafaříkovy v Bratislavě, s v. 26, Bratislava, 230 s.
MIČI AN, Ľ. (1984): The analysis and comparison of the selected conceptions of geographical science system. Acta Facultatis Rerum Natural'turn Universitatis Comenianae, Geographica, 24, 41-54.
Geografia relígií
MIKOS, K. (1988): Geografia religii w perspektywie historycznej. Zeszyty Naukowe U J, Studia religi-
ologica, 19, Kraków (UJ), pp. 49-66. MOLTMANN, J. (1999): Bůh ve stvoření. Ekologická nauka o stvoření. CDK Vyšehrad, Praha, 287 s. MORAVČÍKOVÁ, M. - CIPÁR, M. (1998): Religiozita na Slovensku. Demografická štúdia. Ročenka Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví 1997, s. 124-139.
MORAVČÍKOVÁ, M. - CIPÁR, M. (2000): Korelačné vzťahy religiozity a sociálno-patologických javov vo vybraných regiónoch Slovenska. Ročenka Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví 1999, s. 135-148. MORAVČÍKOVÁ, M. - VALOVÁ, E. (eds.) (2000): Sekty, kulty a nová religiozita v pluralitnej spoločnosti. Ústav pre vzťahy Štátu a cirkví, Bratislava, 100 s.
MÖLLENBERG, G. H. (1986): Indianische Stammesreligionen. In: Klöcker, M. - Tworuschka, U. (eds.): Umwelt. Ethik der Religionen. Bd. 5., Kösel, Köln, s. 141-153.
MUKERJEE, R. (1961): Ways of dweling in the communities of India. In: Theodorson, G.A. (ed.): Studies in Human Ecology. Harper and Row, New York, pp. 390-401.
MULÍK, P. (ed.) (1998): Prehľad registrovaných cirkví a osobností náboženského života v Slovenskej republike. Ústav pre vzťahy štátu a cirkvi, Bratislava, 55 s.
MULÍK, P. - BEDNÁRIK, F. (1998): Databáza neregistrovaných cirkví a náboženských spoločenstiev v SR. Ročenka Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví 1997, s. 90-123.
MÜLLER, Z. (1997): Islám - historie a současnost. NS Svoboda, Praha, 190 s.
MÜNZ, T. (1992): Křesťanstvo a ekologická kríza. Vesmír, 71,3, 150-152.
NAISBITT, J. - ABURDENOVÁ, P. (1992): Megatrendy 2000. Bradlo, Bratislava.
NEMEC, M. (1997): Vybrané kapitoly z cirkevného práva. Vydavateľské oddelenie PF UK Bratislava, 141 s.
O'BRIEN, J. - PALMER, M. (1994): Weltatlas der Religionen. Dietz, Bonn.
OČOVSKÝ, Š. (1992): Principy geografického štúdia religióznej problematiky. In Zborník referátov z X. zjazdu Slovenskej geografickej spoločnosti pri SAV. Bratislava (GÚ SAV), pp. 138-148.
OČOVSKÝ, Š. (1993): Vývoj religióznej štruktúry obyvateľstva na Slovensku. Geografický časopis, 45, 163-181.
OČOVSKÝ, Š. (1996): Änderungen der religiösen Struktur der Bevölkerung in der Slowakei im 20. Jahrhundert. Geographia Religionům, Bd. 10, Reimer, Berlin, s. 21-42.
OVERMYER, D. L. (1999): Náboženství Číny. Prostor, Praha, 178 s.
PACIONE, M. (1991): The Church Urban Fund: a religio-geographical perspective. Area, 23,101-110.
PARK, Ch. C. (1994): Sacred Worlds. An Introduction to Geography and Religion. Routledge, London-New York, 332 s.
PASTOR.K. (1994a): Religiozita ako demografický faktor. Slovenská štatistika a demografia, 4,1, 13-23.
PASTOR, K. (1994b): Výpovedná hodnota štatistických údajov o religiozitě. Demografie, 3,173-178.
PATURI, F. R. (1993): Kronika techniky. Fortuna Print, Bratislava, 656 s.
PAVLINCOVÁ, H. a kol. (1994): Slovník - judaizmus, křesťanství, islám. Mladá fronta, Praha, 470 s.
PAVLISKOVÁ, M. (2001): Časopriestorové zmeny religióznej funkcie Prešova. Diplomová práca napísaná pod vedením R. Matloviča. FHPV PU Prešov, 181 s.
PAWLUCZUK, W. (1998): Konflikty w lonie kosciola prawoslawnego na Ukrainie. In: Kmieciňski, J. (ed.): Religia jako czynnik porozumienia i konfliktów spolecznych. Eastern Review, t. 3., LTN Lódž, s. 55-64.
PEDRESCHI, L. (1966): Aspetti geografici di alcuni centri religiosi italiani. Bollettino delia Societa Geografica Italiana, ser. IX., 7, 333-443.
PETŘÍK, J. (1969): Kapitoly z domácich cirkevných dejín. Bratislava.
PIETRASIAK, M. (1998): Sytuacja wyznaniowa w Wietnamie. In: Kmieciňski, J. (ed.): Religia jako czynnik porozumienia i konfliktów spolecznych. Eastern Review, t. 3., LTN Lódž, s. 193-198.
Geografia religii
PLIT, F. (1999): Geografia religii (artykul dyskusyjny). Geografia wszkole, LII., 1, 13-15. PODHORSKÝ, F. (1996): Religiozita a religiózna štruktúra obyvaterov miest Slovenska. Geografické
informácie, 4, 71-74. PODHORSKÝ, F. (1997): Religiózna Štruktúra obyvateľstva regiónov slovensko-českého pohraničia. In: Mariot, P. - Mikulík, O. (eds.): Podobnosti a rozdiely vo vývoji SR a ČR po rozdelení Českej a slovenskej federatívnej republiky. GÚ SAV Bratislava, s. 91-96. PODHORSKÝ, F. (1998): Mestá Slovenska nad 20 000 obyvateľov - ich religiozita a religiózna štruktúra obyvateľstva. In: Podobnosti a rozdíly vývoje měst ČR a SR po roce 1990. Sborník 2. česko-slovenského akademického semináre, Brno, s. 35-42. PODHORSKÝ, F. (1999): Religiousness and religious structure of rural population in Slovakia on
example of chosen areas. Geographica Slovenica, 31, 178-188. PODHORSKÝ, F. (2000): Typizácia miest Slovenska podľa religiozity a podielu rímskokatolíckych
veriacich. Geografické štúdie - Geographical Studies, 7, UKF Nitra, s. 248-258. POLÁČIK.Š. (1996): Diverzifikovanosť religióznej štruktúry Slovenska (rok 1991/ Acta Facultatis
Rerum Naturalium, Universitatis Comenianae. Geographica, 39, 183-193. POLÁČIK, Š. (1998a): The Main Aims of the Atlas of Religiousness in Slovakia. In: Skarbek, J. (ed.): Samoidentyfikacja mniejszošci narodowych i religijnych w Europie Šrodkowo-wschodniej. Problematyka atlasowa. Instytut Európy Šrodkowo-wschodniej, Lublin, s. 34-38. POLÁČIK, Š. (1998b): The Main Signs of Spatial Differentiation in Religiousness in Slovakia. In: Skarbek, J. (ed.) : Samoidentyfikacja mniejszošci narodowych i religijnych w Europie Srodkowo-wschodniej. Problematyka atlasowa. Instytut Európy Šrodkowo-wschodniej, Lublin, s.
39-49. POLÁČIK, Š. (ed.) (2000): Atlas cirkví, náboženských spoločností a religiozity Slovenska. Chronos,
Bratislava.
POOLE, M. - BOAL, F. W. (1973): Religious residential segregation in Belfast in mid-1969; a multilevel analysis. In: Clarke, B.D. - Gleeve, M.B. (eds.): Social Patterns in Cities. Institute of British Geographers Special Publication, 5, London, 1-40.
POTEMRA, A. (1961): Ruthenians in Slovakia and the Greek Catholic Diocese of Prešov. Slovak Studies, I., Roma, 199-220.
PÚČKOV, P. 1. (1975): Sovremennaja geografia religij. Nauka, Moskva, 127 s.
PÚČKOV, P. I. (1978): Zeměpis soudobých náboženství. SPVC MK ČSR Praha, 127 s.
PUTNA, M. C. (1999): Křesťané na východě, křesťanský Východ - kapitola z kulturní geografie.
Souvislosti, 39, 1,6-21. RAEEPER, W. - SMITH, L. (1998): Myslenie západnej civilizácie. Návrat domov, Bratislava, 391 s. RATKOŠ, P. (1980): Problematika kolonizácie na valašskom práve na území Slovenska. Historické
štúdie, XXIV, 181-220. RE1NFUSS, R. (1992): Zwiazki kulturowe po obu stronach Karpat w rejonie Lemkowszczyzny. In:
Czajkowski, J. (ed.): Lemkowie w historii i kulturze Karpat. L, Rzeszów, s. 167-182. RELE, J. R. - KANITHAR, T. (1977): Fertility differentials by religion in greater Bombay, role of explanatory variables. In: Ruzicka, L.T. (ed.): The Economic and Social Supports for High Fertility. Australian National University, Canberra, s. 371-384. RIEDL, U. (1991): Integrierter Naturchutz. Notwendigkeit des Umdenkens, normativer Begründungszusammenhang, konzeptioneller Ansatz. ILN TU, Hannover, 303 s. RINSCHEDE, G. (1999): Religionsgeographie. Westermann, Braunschweig, 272 s. RINSCHEDE, G. - VOSSEN, J. (eds.) (1996): Beiträge zur Religionsgeographie. Geographia Religionům, Bd. 10., Reimer, Berlin. RITOMSKÝ, A. (1993a): Náboženské vyznania na Slovensku (socio-štatistická analýza). Verbum, 4,
230-235.
Geografia religii
RITOMSKÝ, A. (1993b): Konfesijně typy obcí na Slovensku. Obecné noviny, 29-30, s. 21-23.
ROBERSON, R. G. (1998): Chrzešcijaňskie košcioty wschodnie. Homini, Bydgoszcz, 282 s.
ROBERTSON, R. (1987): Economics and Religion. In: Eliade, M. (ed.): Encyclopedia of Religion. Vol. 5., Macmillan, London, s. 1-11.
ROGERS, A. (1994): Lidé a kultury. Nakladateský dum, Praha, 256 s.
ŘÍČAN, R. - MOLNÁR, A. (1989): 12 století církevních dějin. Kalich, Praha, 537 s.
SABADOŠOVÁ, E. (1992): Malá sakrálna architektura. In: Dedičstvo otcov. Rozhľady po kultúre a umení. MO MS Ružomberok, s. 69-71.
SAB OLOVA, B. (2000): Vývin cirkevnej územnej organizácie rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku. Diplomová práca napísaná pod vedením R. Matloviča. KGaG FHPV PU Prešov, 68 s. + príloha.
SCHWIND, M. (1975): Über die Aufgaben der Religionsgeographie. In Schwind,M., ed. Religionsgeographie. Wege der Forschung, 397. Darmstadt (Wissenschaftliche Buchgesellschaft), pp. 1-29.
SEBERÍNI, D. (1998): Dialóg o ekuménii. Dobré slovo, Banská Bystrica, 268 s.
SEMPLE, E. C. (1911): Influences of geographic environment: on the basis of Ratzel's system of anthropogeography. London (Constable and Co.).
SEROVA, I. (1998): Cerkov i vojna v Čečne: k probléme učastija religióznych dejatelej v processe uregulirovanija čečenskogo konflikta. In: Kmieciňski, J. (ed.): Religia jako czynnik porozu-mienia i konfliktów spolecznych. Eastern Review, t. 3., LTN Lódž, s. 167-178.
SHORT, J. R. (ed.) (1994): Lidská sídla. Velká geografická encyklopedie světa. Nakl. dum OP Praha, 256 s.
SIEVERS, A. (1958): Christentum und Landschaft in Südwest Ceylon. Eine sozialgeographische Studie. Erdkunde, 12, 107-120.
SNAGOV, I. D. (1998): Pages de démographie religieuse en Roumanie. In: Samoidentyfikacja mniejszošci narodowych i religijnych w Europie Šrodkowo-wschodniej. Problematyka atlasowa. Instytut Európy Šrodkowo-wschodniej, Lublin, s. 174-189.
SOPHER, D. E. (1967): Geography of Religions. Foundations of Cultural Geography Series. New York-Englewood Cliffs (Prentice-Hall).
SOPHER, D. E. (1981): Geography and religion. Progress in Human Geography, 5, 510-524.
SOPOLIGA, M. (1992): Granice i glówne cechy kultury temków w poludniowo-wschodniej Slowac-ji. In: Czajkowski,J. (ed.): Lemkowie w historii i kulturze Karpat. I., Rzeszów, s. 249-265.
SOULI, S. (1995): Řecká mythologie. Michali s Toubis, Athény, 175 s.
SPROCKHOFF, J. F. (1963): Zur Problematik einer Religionsgeographie. Mitteilungen der geographischen Gesellschaft in München, 48, 107-121.
STANISLAWSKI, D. (1975): Dionysus westward: early religion and the economic geography of wine. Geographical Review, 65, 427-444.
STARK, R. - GLOCK, Ch. Y. (1968): Dimension of Religious Commitment: In: American Piety: The Nature of Religious Commitment, Berkeley, s. 11-19.
STINNER, D. H. et al. (1989): In search of traditional farm wisdom for a more sustainable agriculture: a study of Amish farming and society. Agriculture, ecosystems and Environment. 27, 77-90
STÖRIG, H. J. (1991): Malé dějiny filozofie. Zvon, Praha, 511 s.
STUMP, R. W. (1986): The geography of religion - Introduction. Journal of Cultural Geography, 7, 1-3.
SUTTON, K. (1990): Algeria's Vineyards: An Islamic Dilemma and a Problem of Decolonisation. Journal of Wine Research, 1,2, 101-120.
SZÉKELY, G. - MESÁROŠ, A. (1997): Gréckokatolíci na Slovensku. Slovo, Košice, 96 s.
SZÖLLÖS, J. (1998a): Krstenecká alebo anabaptistická reformácia a jej história a rozšírenie na Slovensku. Acta Collegii Evangelíci Prešoviensis, III., Miscellanea Anno 1998, BU VD ECAV Prešov, s. 117-125.
Geografia relígií
SZÖLLÖS, J. (1998b): Kresťanské a teologické aspekty globálnych ekologických problémov. Acta Collegii Evangelíci Prešoviensis, III., Miscellanea Anno 1998, BÚ VD ECAV Prešov, s. 29-40.
SZÖLLÖS, J. (2001): Kresťanstvo a ekológia. Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR, Bratislava, 66 s.
ŠATAVA, L. (1994): Národnostní menšiny v Evropě. Ivo Železný, Praha, 385 s.
ŠEDIVÝ, J. (2000): Válka: rámec pro analýzu. In: Jehlička, P., Tomeš, J., Danek, P. (eds.): Stát, prostor, politika. PF KU Praha, s. 180-199.
ŠKVARČEK, A. - SEKO, L. (1989): Základné poznatky o Zemi a vesmíre. UK Bratislava, 157 s.
ŠOLTÉSZ, Š. (1990): Dějiny křesťanské církve. Kalich, Praha, 158 s.
ŠOLTÍSOVÁ, B. (1999): Religiózna geografia okresu Prešov. Diplomová práca napísaná pod vedením R. Matloviča. FHPV PU Prešov, 54 s.
ŠPAŽNIKOV, G. A. (1981): Religii stran Afriki. Spravočnik. Nauka, Moskva, 365 s.
ŠPIESZ, A. (1992): Dejiny Slovenska na ceste k sebauvedomeniu. Perfekt, Bratislava, 192 s.
ŠTAMPACH, O. I. (1998): Náboženství v dialogu. Portál, Praha, 205 s.
ŠTEFÁNEK, A. (1944): Základy sociografie Slovenska. In: Slovenská vlastiveda III., SÁVU Bratislava, 440 s.
ŠTEFUNKO, M. (2000): Katolícke korene liberalizmu. Dominoforum, 46, 16-17.
ŠTURÁK, P. (1999): Dejiny gréckokatolíckej cirkvi v Československu v rokoch 1945-1989. Petra, Prešov, 199 s.
SUBRTOVÁ, A. (1989): Dějiny populačního myslení a populačních teorií. Ústav československých a světových dějin ČSAV, Praha, 691 s.
TANAKA, H. (1984): Landscape expression of the evolution of Buddhism in Japan. The Canadian Geographer, 28. 240-257.
TEILHARD DE CHARDTN, P. (1990): Vesmír a lidstvo. Vyšehrad, Praha, 265 s.
TOMEŠ, J. (2000): Geopolitika: nástroj a proces politické organizace prostom. In: Jehlička, P, Tomeš, J., Daněk, P (eds,): Stát, prostor, politika. PF KU Praha, s. 151-179.
TOMKO, J. (1999): Misie do 3. tisícročia. Lúč, Bratislava, 409 s.
TROLL, C. (1975): Religionsgeographie als Teilaspekt der Kultur- und Sozialgeographie. In: Schwind, M. (ed.): Religionsgeographie. Wiss. Buchgesellschaft, Darm Stadt, s. 250-253.
TUAN, Y. F. (1968a): The hydrological cycle and the wisdom of God: a theme in geoteology. Research Publication, 1, Department of Geography, University of Toronto.
TUAN, Y. F. (1968b): Discrepancies between Environmental Attitude and Behaviour: Examples from Europe and China. Canadian Geographer, 12, 3, 176-191.
TURNER, H. (1996): Christentum und Primärreligionen. In: Metz, W. (ed.): Handbuch Weltreligionen. Brockhaus, Wuppertal, s. 128-132.
ULIČNÝ, F. (ed.) (1998): Reformácia na východnom Slovensku v 16. až 18. storočí. Acta Collegii Evangelíci Prešoviensis, II., BÚ VD ECAV Prešov, 180 s.
UŠAKOVÁ,M. (1992): Veľké Leváre. In: Dedičstvo otcov. Rozhľady po kultúre a umení. MO MS Ružomberok, s. 45-47.
VAN BAAREN, T. P. (1987): Geographies of Death. In: Eliade, M. (ed.): The Encyclopedia of Religion. Vol. 1, Macmillan, London, s. 116-120.
VAN DIJK, A. (1986): Hinduismus. In: Klöckner, M. - Twonischka, U. (eds.): Umwelt. Ethik der Religionen. Bd. 5., Kösel, München, s. 106-122.
VARSIK, B. (1991): Vznik a vývin slovenských kalvínov na východnom Slovensku. Historický časopis, 39, 2.
VASIĽ, C. (2000): Gréckokatolíci. Dejiny - osudy - osobnosti. Byzant, Michalovce, 144 s.
VESELÝ, D. (1994): Dejiny kresťanstva na Slovensku. Tranoscius, Liptovský Mikuláš, 80 s.
VOUGA, F. (1997): Dějiny raného křesťanství. Vyšehrad, CDK, Brno, 267 s.
Geografia relígií
WATTS, A. W. (1995): Mýtus a rituál v křesťanství. Nakladatelství T. Janečka a Pragma, Brno-Praha, 233 s.
WEBER, M. (1930): The Protestant Ethic and the Spirit of Capitalism. Allen & Unwin, London.
WEBER, M. (1998): Sociologie náboženství. Vyšehrad, Praha, 367 s.
WEEKS, J. R. (1988): The demography of Islamic nations. Population Bulletin, 43, 54 s.
WEGGEL, O. (1989): Die Asiaten. Beck, München.
WERNER, K. (1995): Náboženství jižní a východní Asie. Masarykova univerzita, Brno, 215 s.
WHITE, L. (1967): The Historical Roots of our Cricis. Science, 155, 1203-1207.
WILBER, C. K. - JAMESON, K. P. (1980): Religious Values and Social Limits to Development World Development, vol. 8, No. 7/8, 467-479.
WILSON, B. R. (1963): A Typology of Sects in a Dynamic and Comparative Perspective. Archives de Sociologie des Religions, 16, 49-63.
WOLF, J. (1992): Člověk ve světě náboženství. Unitaria, Praha, 162 s.
WRIGHT, J. K. (1947). Terrae incognitae: the place of imagination in geography. Annals of the Association of American Geographers, 37, 1-15.
WRONA, J. (1992): Religia a gospodarka. Geografia w szkole, XLV, 4, 224-227.
WRONA, J. (1995): Religia a žycie spoleczno-gospodarcze - przyklady kolejné. Geografia w szkole, XLVIII., 1,49-53.
ZELINSKY, W. (1961): An Approach to the Religious Geography of the United States: Patterns of Church Membership in 1952. Annals of the Association of American Geographers, 51, 139-193.
ZIMPEL, H. G. (1963): Vom Religionseinfluss in den Kulturlandschaften zwischen Taurus und Sinai. Mitteilungen der geographischen Gesellschaft in München, 48, 123-171.
ZIMPEL, H. G. (1970): Religionsgeographie. In Westermann Lexikon der Geographie, Bd.3,
Braunschweig (W.Tietze), pp. 1000-1001. ZUBRÍKOVÁ, J. (1999): Geografické aspekty náboženských pútí na Slovensku. Rigorózna práca napísaná pod vedením R. Matloviča. KGaG FHPV PU Prešov, 97 s. ŽUDEL, J. (1991): Náboženská štruktúra slobodných kráľovských miest na Slovensku v 2. polovici
18, storoč ia. Geografický časopis, 4 3, 215 -2 3 0. ŽUKOWSKI, A. (1998): Rola holenderskich košciolów reformowanych w ksztahowaniu stosunków spolecznych w Afryce Poludniowej. In: Kmieciňski, J. (ed.): Religia jako czynnik porozumie-nia i konfliktów spotecznych. Eastern Review, t. 3., LTN Lódž, s. 179-191.
Internetové zdroje:
www. adherents. com
www.odci.gov/cia/publications/factbook/fields/religions.html
www.virtual.co.il