36.2 Charakteristika niektorych typológií uciteľstva
Z doterajších typológií učiteľstva spomenieme aspoň niektoré.
36.2.1 Dóringova typológia učiteYstva
Doringove
typy
učiterov
Ideový
(nábo-
ženský)
typ
Jednu z najčastejšie uvádzaných typológií učiteľstva utvoril W. O. Dóring.2
W. O.
Dóring vychádzal z typológie osobnosti E. Sprangera založenej na životných
postojoch (uprednostňovaných hodnotách v živote), resp. úkladných psychických
aktoch osobnosti a na základe toho určil potom šesť úkladných typov osobnosti,
ktoré sa Dóring pokúsil aplikovať na uciteľa,
a to takto: ."
Ideový (náboženský) typ učiteľa charakterizuje pocit vnútornej nevyhnutnosti
každý svoj krok posudzovať z hradiska zmyslu života (vyšších principov). Casto má
výrazný sociálny zmysel. Charakterove je spoľahlivý. Je príliš vážny, uzavretý, bez
zmyslu pre humor. Nemá dar priblížiť sa žiakom a porozumieť im, pretože sa nevie
vžiť do ich postavenia a problémov; má málo zmyslu pre detskú hru, vidí v nej
záhaľku. Estetická štruktúra býva u neho dosť slabá, k umeniu nemá dobrý vzťah.
Žiakom sa javí pri vyučovaní ako nudný pedant.
Ideový (náboženský) typ učiteľa nie je vedecky orien.tovaný, stavia sa proti
vedeckému pohľadu na prírodu a spoločnosť. Žiakov chce vychovávať podľa
vlastných predstáv, vlastného chápania života, čím si ich často iba odcudzuje.
Tento typ rozdeľuje Dóring na dva podtypy: a) viac citový (pietistický) typ a b)
viac intelektuálny (ortodoxný) typ, pričom existujú aj prechodné typy (náboženskoestetický:,
nábožensko-sociálny atd.). Citový typ je viac
2 Donng, W. O.: Untersuchungen zur Psychologie des Lehrers, Leipzig, 1925, str. 214-
233
572
upriamený esteticky a sociálne, kým intelektuálny typ viac teoreticky a politicky.
Prvý typ si žiaci skor vážia, majú ho radi, no je makký, ťažko si vie udržať
disciplínu. Druhý typ si žiaci spravidla vážia pre jeho pevné morálne postoje, ale
nemajú ho radi pre jeho pedantstvo, "suchárstvo", nedostatok pochopenia, optimizmu
a zmyslu pre humor.
Estetický typ charakterizuje prevaha iracionálneho (fanfázie a citu) nad
racionálnym (myslením) v konaní, schopnosť vciťovať sa a takmer pudová potreba
utvárať a formovať žiakovu osobnosť, a to nie kvoli žiakovi samotnému, ale z
vlastnej rozkoše, radosti utvárať, formovať. Nejde mu tak o to, aby vychoval
platného člena ľudskej spoločnosti, ale nezávislé indivíduum. Tento typ má dva
varianty:
a) Typ aktívne tvorivý, pre ktorý žiaci vlastne znamenajú možnosť a príležitosť
utvárať ich (ako umelecké diela). Chýba tu obetavá láska k deťom, ohľad na ne riadi
sa vlastnou predstavou individuality. Pretože neberie ohľad na konkrétnu
žiakovu osobnosť, je akýmsi "násilným tvorcom", je často sklamaný výsledkami
svojho výchovného posobenia. Spravidla má však úspech u Žižkov podobného
založenia, na ktorých má silný vplyv. Inak vie využiť živú fantáziu, vie vzbudzovať
nadšenie pre prácu, pre sebavýchovu. Tomuto typu nepripisuje Daring vačšie
predpoklady pre úspech v učiterskom povolaní. Učiteľ tohto typu sa sám obyčajne
necíti v ňom spokojný.
b) Typ pasívne receptívny, ktorý charakterizuje vačší ohľad na žiaka, potreba
spolupracovať s ním, zúčastniť sa na jeho duševnom živote. Preto rád vyhradáva na
žiakovej osobnosti to, čo je v nej osobité, a to rozvíja. Vie sa vcítiť aj do psychiky
žiaka iného založenia a zacielenia a neusiluje sa ho formovať za každú cenu podľa
vlastnej predstavy. Žiaci ho majú
spravidla radi. .
Sociálny typ učiteľa charakterizuje to, že svoje sympatie neobmedzuje iba na
jednotlivcov alebo skupiny, ale upriamuje sa na všetkých žiakov triedy, Podľa
Döringa je tento typ ideálnym učiteľom, ak má aj črty estetického, a to pasívne
receptívneho typu, najma schopnosť vciťovať sa do žiakovej psychiky. Je trpezlivý
až k sebazapreniu. Ak mu chýba žiadúca fantázia, vyznačuje sa jeho výklad
triezvosťou, je málo zápalistý, žiaci sa nudia. Ak mu chýba schopnosť vcítiť sa do
psychyky žiakov, ťažko sa im približuje. Jeho základným úsilím je vychovať
spoločensky prospešných rudí. Žiaci ho obyčajne majú radi, ale spravidla si ho
nevážia. Aj sociálny typ učiteľa má rozne prechodné typy.
Teoretický typ učiteľa charakterizuje vačší záujem o teoretické poznanie o
vyučovací predmet ako o samého žiaka. Nevytyčuje si ani cieľ ho poznať a
porozumieť mu. Vzdelanie chápe intelektualisticky, a preto zmysel svojej práce vidí
vo vštepovaní poznatkov, v rozvíjaní poznania, bez vyhranenejšieho vzťahu k
zodpovednosti za všestranný rozvoj žiakovej osobnosti. Ak má tvorivé nadanie (isté
črty estetického typu), može sa stať ideálnym učiteľom. Ak je viac pasívny,
reproduktívny' podáva žiakom vedomosti viac mechanicky. Vtedy mu chýba osobný
vzťah k žiakom, je k nim chladný,
573
Estetický
typ
Soci61ny typ
Teoretický
typ
"
Ekonomický
typ
Mocenský
typ
objektívny a vecný. Učiteľa teoretického typu sa žiaci skor obávajú, ako ho majú
radi.
Ekonomický typ učiteľa charakterizuje úsilie s minimálnym vynaložením síl
dosiahnuť u žiakov maximálne výsledky. Je často vynikajúcim metodikom. Rád
vedie žiakov k samostatnej práci, a to duševnej, ako aj telesnej. Je utilitarista. Aj
vzdelanie chápe ako osvojenie prakticky užitočných vedomostí a zručností - o to
sa usiluje aj u žiakov, t. j. chce ich pripraviť na život. Je príliš reálny,
"praktický", nedoceňuje fantáziu. Žiaci ho skor oceňujú, ako majú radi.
Mocenský typ učiteľa charakterizuje tendenci a presadzovať vlastnú osobnosť.
Riadi sa skor úsilím uplatniť sa, vyniknúť, presadiť svoje názory, postoje,
sposoby atď., ako láskou k žiakom. S rozkošou prežíva vedomie vlastnej
prevahy. Žiaka chce utvárať iba podľa vlastných predstáv. Často nespravodlivo
karhá a trestá. S uspokojením prežíva, ak sa ho žiaci boja. Neváha použiť
najrozličnejšie zásahy a zákazy, vyhrážky, aby si udržal moc. Žiaci sa ho
spravidla boja.
36.2.2 Lukova typológia učiteľstva
Lukove typy
učiteľov
Naivne
reproduktivny
typ
Zo starších typológií učiteľstva je známa typológia E. Luku.3
E. Luka pri svojej typológii učiteľstva vychádza z dvoch kritérií: a) ako učiteľ
reaguje na posobiace podnety, b) ako spracúva vonkajšie podnety vo svojej
psychike. V prvom prípade rozdeľuje učiteľov na dva typy, a to reflexívny
(uvažujúci) typ, ktorý sa Vyznačuje tým, že medzi posobiace podnety a reakcie
na ne vkladá uvažovanie, a naivný (bezprostredný) typ, ktorý sa vyznačuje tým, že
na posobiace podnety reaguje bezprostredne (bez uvažovania). Aj podľa druhého
kritéria rozdelil učiteľov na dva typy, a to na reprodukčný typ, ktorý podnety z
vonkajšieho sveta vnútorne nespracúva, iba ich vo svojej činnosti reprodukuje a
na produktívny typ, ktorý vonkajšie podnety vnútorne spracúva, pretvára a tvorivo
domýšľa. Sprasným uplatnením oboch uvedených kritérií určil Luka štyri typy
učiteľov, a to:
Naivne reproduktívny typ učiteľa, ktorý sa vyznačuje "pedagogickou
duchaprítomnosťou". Na nové, neočakávané pedagogické situácie reaguje skor
inštinktivne správne. Žiakom iba sprostredkúva vedomosti a sám od nich
vyžaduje prevažne pamaťové ("nabifľované") vedomosti. Žiakov nevedie k
samostatnej tvorivej práci, k utváraniu vlastných názorov, postojov atď., ktoré
spravidla aj jemu chýbajú. Hodí sa skor do nižších tried základnej školy, kde ho
žiaci aj obľubujú: starší žiaci ho však nemajú radi.
3 Luka, E.: Problem der Charakterologie, Archiv für gesamte Psychologie, zv. 71, 1908
(citované podľa Ďurič, L.: Výkonnosť a únava učiteľov vo vyučovacom procese, SPN Bratislava,
1969, str. 14-16)
574-
Naivne produktívny typ učiteľa sa vyznačuje svojráznym, tvorivým spracovaním
učebnej látky i pedagogicko-psychologických poznatkov, ktoré mu umožňujú
robiť pohotové pedagogické opatrenia. Príznačná je preň istota pedagogického
rozhodovania, pedagogická duchaprítomnosť. Jeho pedagogické opatrenia sú
prirodzené. Živé a obsiahle vedomosti mu umožňujú dosahovať dobré výsledky
v pedagogickej práci.
Reflexívne reproduktívny typ učíteľa a charakterizuje neistota, rozkolísanosť a
nesamostatnosť. O všetkom dlho rozmýšľa, ale svoje vedomosti nevie tvorivo,
správne zužitkovať. Pomerne dobre sa orientuje v známych, opakujúcich sa
pedagogických situáciách, no nové, neočakávané situácie mu sposobujú veľké
ťažkosti a zväčša ich rieši neúspešne. Sám pokladá výchovnú činnosť za
náročnú. Nevie správne hodnotiť vedomosti žiakov. Žiaci si tento typ učiteľov
obyčajne nevážia, ani ho nemajú radi.
Reflexívne produktívny typ uiíteľa sa ťažko vie priblížiť k žiakom, pochopiť ich,
poznať ich individuálne osobitosti. Aj keď sa pri riešení pedagogických
problémov usiluje využívať svoje vedomosti, jeho pedagogické opatrenia sú z už
uvedeného dovodu často neadekvátne, žiaci ich nepokladajú za spravodlivé,
primerané. Chýba mu citový zápal a oduševnenie, je viac-menej uzavretý do
seba. Príznačné je však preň úsilie byť dobrým učiteľóm. Žiaci si takýto typ
učiteľa síce vážia, ale zriedka ho majú radi.
Naivne
produktívny
typ
Reflexívne
reproduktívny
typ
Reflexivne
produktívny
typ
.' . .
.
36.2.3 Vorwickelova typológia učiteľstva
"
Vorwickelova typológia učiteľstva je už špecifickejšia, pretože jeho kritérium
delenia učiteľov vychádza z vlastnej učiteľovej pedagogickej práce, a to
konkrétne z toho, či učitel venuje vačšiu pozornosť vzdelávaniu žiakov (učeniu a
učivu) alebo ich výchove, formovaniu žiakovej osobnosti (teda žiakovej
osobnosti).4
Na základe toho rozdelil učiteľov na dva základné typy: vecný a
osobný typ, pričom oba majú po dva pod typy.
Striíktne vecný typ učíteľa charakterizuje jednostranný pohľad na skúšobnú
látku, ktorú sa usiluje čo najstarostlivejšie didakticky spracovať a pod ať. Máva
zbožnú úctu k učebnici, jej obsahu, členeniu a formuláciám. Najradšej by ju
"presadil" do hláv žiakov. Býva jednostranným ctiteľom pamati a staticky
vštepovaných pojmov a předstáv. Spravidla používa tie isté úlohy, príklady,
morálne príbehy a poučenia, vtipy, jeho duch akoby bol identický s pamaťou.
Úspech dosahuje spravidla u priemerných žiakov a u žiakov vyznačujúcich sa
mechanickou pamaťou. Nenúti žiakov k samostatnému mysleniu, ani ho u nich
nerozvíja, .
Oduševnene vecný typ učiteľa v učebnej látke vidí iba činiteľa formulujúceho
poznávacie procesy, intelekt žiakov. Preto učivo analyzuje do najjemnejších
poznávacích myšlienkových aktov, "atomizuje" látku. Jeho výklady sú iba
logickou činnosťou. Tento "logizujúci" odborník často nevidí
* Vorwickel, E.: Psychologie der Padagogik, Berlin, 1921, str. 108-122
175
Vorwickelove
typy
učiteľov
Strikttne
vecný typ
Oduševnene
vecný typ
Naivne
osobný typ
Uvedomene
osobný typ
vo svojích žiakoch ľudské indivíduum, rodiace sa charaktery, ale iba pasívne
koreláty svojej logicky usporiadanej učebnej látky. Zle sa pri ňom majú najma
žiaci s tendenciou tvoriveho myslenia, pretože sa nemožu uplatniť. Žiakov (ako
triedu) málo aktivizuje, najradšej sa obracia na skupinu "chápajúcich", s ktorými
pracuje. Ostatní žiaci sú mu množstvom, s ktorým sa neoplatí pracovať.
Naivne osobný typ učiteľa vo výbere učiva, v jeho podávaní i voči žiakom si
počína podstatne benevolentnejšie. Najsilnejším faktorom je u neho cit. Je
nestály v úsudkoch aj vo výkonoch, robí časté prehmaty, ktoré potom .
"napráva". Rozhoduje sa skor srdcom ako triezvou úvahou. Žiaci tento typ majú
radi, aj ho nenávidia. Často má zrážky s rodičmi a v učiteľskom zbore. Je
úspešný najma tam, kde možno posobiť citove (napr. v umeleckej výchove pri
vyučovaní literatúry). Je schopný navodiť spoluprácu žiakov, najma v menších
skupinách.
Uvedomene osobný typ učiteľa charakterizuje jednota intelektuálneho a voľové
zacielenia. Neotročí kvantite učiva, logicky ani mechanicky neschematizuje
učivo. Vždy stojí nad učebnou látkou. Hoci respektuje obsah a zákonitosti vednej
disciplíny svojho učebného predmetu, vždy starostlivo zvažuje význam
myšlienkových celkov pre výstavbu žiakovej osobnosti. Svoju osobnosť vždy
plne angažuje vo vzdelávacom, ako aj vo výchovnom posobení. U žiakov býva
obľúbený.
36.2.4 Caselmannova typológia učiteľstva
Casel-
mannove
typy
učiteľov
Filozoficky
orientovaný
logotrop
Z novších typológií učiteľstva sa za jednu z najprepracovanejších pokladá
typalógia švajčiarskeho psychológa Ch. Caselmanna.5
Aj Caselmann si vzal za
kritérium svojej typológie predovšetkým to, či sa učiteľ vo svojej pedagogickej
práci orientuje viac na učenie, učebný predmet alebo na žiakovu osobnosť. Podľa
toho rozdelil učiteľov na dva základné typy: logotropa (logos = slovo, veda;
tropos = povaha), ktorý je upriamený predovšetkým na učebný predmet a doraz
kladie na vzdelávanie, vštepovanie vedomostí, teoretické poznanie; pajdotropa
(pajs = chlapec, žiak; tropos = póvaha), ktorý je upriamený predovšetkým na
žiaka, jeho psychický rozvoj, utváranie, formovanie. Každý základný typ má
ďalšie podtypy, čím vznikajú opať štyri. typy učiteľov:
Filozoficky orientovaný logotrop, pre ktorého je príznačný zápas o osvojenie,
vypracovanie a prehlbenie vlastného svetonázoru. Za svoj základný pedagogický
cieľ si vytyčuje vštepiť aj žiakom pevný svetonázor podľa vlastného chápania.
Tým poznačuje svoju pedagogickú prácu veľkou subjektivitou. S neúspechom sa
stretáva najma vtedy, keď žiaci nie sú dostaRozpracovaná
v učebnici Strunz, K.: Padagogische Psychologie für höhere Schulen, v kapitole
Lehrerpersönlichkeit (uvádzané podľa Banduru, L.: Typy nauczycieli, Zycie Szkoly, roč. XIV
(1959), čis. 11, str. 26 a n.)
576
točne zrelí, resp. nie sú na náležitej úrovni prijať jeho myšlienky, alebo keď sú
iného myšlienkového (svetonázorového) zacielenia. Vlastné skúsenosti a názory
žiakov tento typ učiteľa totiž málo rešpektuje. Silou a hľbkou svojho
presvedčenia však silne vplýva na žiakov podobne psychicky založených.
Odborno-vedecky orientovaný logotrop je podľa Caselmanna oveľa častejší typ
ako filozoficky orientovaný. Typické pre tento typ učiteľa je, že už od mladosti
sa orientoval na predmet (odbor), ktorý vyučuje. Dosledkom toho je aj šírka jeho
vedomostí, pričom nesmeruje toľko k abstrakciám a hlbkam ako predchádzajúci
typ. Vo svojom odbore všetko pokladá za doležité a chce aj žiakov všetko, resp.
čo najviac naučiť. Vie žiakov nadchnúť pre svoj učebný predmet, vzbudiť oň
záujem, zrozumiteľne vysvetliť učivo (metodicky býva na výške), čím sa im
rahšie študuje, vie (a dá sa u neho) veľa naučiť. Teda má veľký vzdelávací
vplyv. Výchovne posobí priamo menej (iba cez predmet). V požiadavkách na
žiakov býva prísny, no nešetrí námahou, aby ich získal pre svoj predmet, zaujal
(preto často organizuje exkurzie, krúžky, zakladá zbierky a pod.). Jeho
nedostatkom je často strohá prísnosť, uprednostňovanie svojho predrnetu, často
zaznávanie vekových a individuálnych osobitostí žiakov, prehliadanie ľudskej
osobnosti (nedostatok pochopenia, uznania). Vyhranený, jednostranný logotrop
nemá žiadúci ľudský kontakt, ohľad na žiakov, žiaci sa mu často odcudzujú,
máva ťažkosti s disciplínou. Často robí žiakov nešťastnými a pri konštatovaných
neúspechoch je aj sám nešťastný. Sám postupne dozrieva na typ vedca.
Indiuiduálne psychologicky,orientóuaný pajdotrop, ktorého charakterizuje úsilie
pochopiť žiakovu osobnosť, vnútorne ho získať, a tak utvárať jeho osobnosť.
Podstatu svojho pedagogického posobenia vidí najma vo výchove. Príznačný je
preň rodičovský vzťah k žiakom plný pochopenia a dovery, čo vplýva aj na
úspech vo vyučovaní: V triede dosledne dbá o poriadok a disciplínu. Často sa u
neho prejavuje úsilie vrátiť na správnu cestu aj tých žiakov, o ktorých ostatní
učitelia už pochybujú a ktorým sa zdajú beznádejní.
Všeobecne psychologicky orientovaný pajdotrop, ktorý sa vyznačuje výraznejšími
racionálnymi prvkami. V strede jeho záujmu nie je utváranie
osobnosti jednotlivca, ale kladie si výchovné otázky všeobecnejšieho rázu, ako
napr. ako vzbudiť záujem žiakov o menej zaujímavé učivo, ako utvárať pojmy,
cvičiť pamať, prekonať vzdorovitosť žiakov a pod. Hrozí mu pritom
nebezpečenstvo, že zľaví z vecných požiadaviek na žiakov. Často sa venuje iba
svojim obľúbencom. Podľa Caselmanna výskyt tohto typu je zriedkavejší.
S touto dvojicou základných typov sa podľa Caselmanna kríži ďalšia, ktorej
typologická vyhranenosť je podmienená všeobecným správaním učiteľa v triede.
Sú to autoritatívny a sociálny typ učiteľa. Prvý typ sa vyskytuje skor u logotropov,
druhý u pajdotropov, no maže to byť aj opačne.
577
Odborno-
vedecky
orientovaný
logotrop
Individuálne
psycho-
logicky
orientovaný
pajdotrop
Všeobecne
psycho-
logicky
orientovaný
pajdotrop
,',
"
.:.
Autoritatívny
typ
Sociálny typ
Vedecko-
systematický
typ
Umelecký
typ
Praktický
typ
Autoritatívny typ učieľa chce všetko do najmenších podrobností riadíť, všetko
musí byť podľa neho, podľa jeho pokynov. Casto mu chýba zmysel pre
spravodlivosť, humor, láskavosť k žiakovi. Ak sa však u neho autorita spája s
uvedenými vlastnosťami, može výchovne dobre posobiť. Krajný typ sa
vyhraňuje v tyrana.
Ak sa autoritatívny typ učiteľa kríži s logotropom, charakterizuje ho najma
úsilie nanútiť žiakom svoje názory, najma svetonázor. Ak sa kríži s
pajdotropom, charakterizuje ho úsilie utvárať žiakov podľa vlastných predstáv,
bez ohradu na ich individuálne osobitosti.
Sociálny typ učiteľa charakterizuje tendencia prenechávať vačšiu voľnosť
žiakom. Nechce vládnuť a nariaďovať, ale jeho úsilím je prebúdzať u žiakov
samostatnosť a zodpovednosť. Žiakom nechce byť predstaveným, ale skor
priateľom, viesť ich skor priaterskou radou ako nariaďovaním. Typické preň je,
že aj pri vyučovaní ustupuje jeho osobnosť do pozadla a vyučovanie skor
organizuje ako vedie. Ak má slabú povahu a keď nie je na náležitej odbornej
úrovni, má spravidla ťažkosti s disciplínou, poriadkom v triede, čo sa nemože
neodraziť aj na výsledkoch jeho pedagogickej práce.
Podľa pedagogických postupov rozlišuje Caselmann ešte ďalšie tri typy:
vedecko-systematický, umelecký a praktický.
Vedecko-systematický typ učiteľ sa charakterizuje racionálny a systematický
postup na vyučovacej hodine. Schopnosť správne vysvetľovať, krok za krokom
vyvodzovať jedno z druhého bez preskokov a nejasností. Ľahko ho rozumejú aj
slabší žiaci. Žiakov vedie k jasnému, nefrázovitému vyjadrovaniu, rozvíja ich
logické myslenie. Hrozí mu však tendencia schematizovať výklad, a tak utlmiť
živé, jedinečné, farbisté v učive (napr. pri vyučovaní poézie), čím znechucuje
žiakov v učení sa.
Vedecko-systematický typ učitera treba odlíšiť od logotropa, ktorého
základnou tendenciou bolo tiež smerovať k obsahu hodnot, a to nielen vedeckých,
ale aj náboženských, mravných, estetických. Tento typ charakterizuje
najma vedeckosť vo vlastnom predmete a vyučovacie postupy blízke vedeckým
metódam.
Umelecký typ učiteľa, pre ktorého je príznačná "intuícia" pri prenikaní do
učiva a silne rozvinutá predstavivosť, najma v estetickom smere. Látku
usporadúva skor morfologicky ako logicky. Charakterizuje ho názornosť a
plastickosť vysvetľovania, a preto máva aj silný výchovný vplyv na žiakov,
najma mladších. Hrozí mu však nebezpečenstvo frázovitosti. Orientáciou
prevažne iba na názorné myslenie žiakov zapríčiňuje nedostatočné rozvíjanie
ich abstraktno-logického myslenia. Preto sa žiaci často nenaučia veľa
pozitívneho.
Praktický typ učiteľa, pre ktorého sú príznačné osobitné organizačné vlohy
(napr. organizovať skupinové vyučovanie). Pre ťažko vysvetliteľné,
pochopiteľné učivo máva vždy naprúdzi príklad, pomocky, prislovie, mnemotechnickú
pomocku a pod., čím napomáha jeho pochopenie a zapamatanie.
Rozvíja najma názorné praktické myslenie žiakov. Hrozí mu však
578
.~
nebezpečenstvo, že sa može stať povrchným rutinérom. Tento typ sa spravidla
nevyskytuje s filzoficky orientovaným typom logotropa. V spojení s ostatnými
typmi býva spravidla úspešný a u žiakov obľúbený.
Popri uvedených druhotných typologických znakoch existujú podľa Caselmanna
aj iné vlastnosti, znaky, ktoré však nestačia na utvorenie typu, ale
uvedené utvorené typy ešte viac diferencujú. K takým sekundárnym znakom
patria napr. nasledujúce póly vlastností: pokojnosť - živosť, napatosť uvoľnenosť.
Pokojnosť alebo živosť učiteľa sú z pedagogického hľadiska
významné vlastnosti. Úspešná pedagogická práca si vyžaduje istú pokojnosť, ale
pokoj bez nudy. Už Herbart konštatoval, že "dlhá chvíľa je pedagogickým
prahriechom". Na druhej strane živosť učiteľa, ale živosť bez nervozity, može
žiakov podnecovať a strhávať k činnosti a je dobrým protiprostriedkom
schematizmu a rutinérstvu v pedagogickej práci. Podobne významná je aj
napatosť, resp. prísnosť a uvoľnenosť. Podľa Caselmanna učitelia "napatí", resp.
prísni sa vyznačujú jasným a presným vyjadrovaním, ich postoje, gestá sú vopred
určené a žiaci vopred možu vedieť, na čom u nich sú, ako zareagujú, no prehnaná
prísnosť žiakov stiesňuje. Kladne posobí aj primeraná uvoľnenosť učiteľa, kým
prílišná uvornenosť vyvoláva aj u žiakov neurčité reakcie, nesystematickosť v
práci, nedisciplinovanosť a pod., čo sa v konečných dosledkoch záporne odráža
na pedagogických výsledkoch.
Za druhotný typologický znak možno podľa Caselmanna pokladať aj niektoré
ďalšie učiteľove vlastnosti, ktoré hrajú významnú úlohu v pedagogickej práci.
Takými sú podia uvedeného autora napr.: stupeň učiteľovej inteligencie,
svedomitosť, spravodlivosť, zmysel pre humor, učiteľova irónia, bohatstvo
vedomostí a i. Miera výskytu týchto druhotných znakov u učitera dokresľuje
potom jeho základný typ.
36.2.5 Pavlovovská typológia učiteľstva
Na typológii učiteľstva možno aplikovať aj paulovovskú typológiu, s použitím
kritérií vlastností nervovej sústavy, ako aj vzťahu signálových sústav. Podľa prvého
kritéria vzniknú štyri typy učiteľov (sangvinik, cholerik, flegmatik, melancholik),
kým uplatnením druhého kritéria tri typy učiteľov (umelecký, mysliteľský a
praktický typ) s nasledujúcou charakteristikou:
Učiteľ sangvinik má v sebe azda najviac predpokladov na rozvoj tých
vlastností, ktoré v nemalej miere podmieňujú úspechy vo výchovno-vyučovacej
práci: rychle osvojovanie si poznatkov, pohotovosť, schopnosť rozdeliť
pozornosť, uznanlivosť, veselosť, životný optimizmus, výrečnosť atď. No jeho
nervový typ takisto skrýva v sebe predpoklady na rozvoj vlastností, ktoré sa vo
výchovno-vyučovacom procese prejavujú negatívne. Tak sa može u učiteľa
sangvinika vyvinúť prílišná "mäkkosť", "priateľskosť" a v dosledku týchto
vlastností nebude na žiakov náležite prísny, nebude
579
Pavlovovsk
typy učiteľov
Sangvinik
Cholerik
Flegmatik
si vedieť udržať potrebný učiteľský odstup, a tým aj autoritu. U učiteľa sangvinika
može sa ďalej objaviť sklon mať obľúbených a neobľúbených žiakov, prvých najma
z radov žiakov "podlízavých", "pochlebovačov", druhých najma z radov žiakov
svojráznych, vyhranených názorov.
Učiteľ cholerik má mnoho predpokladov osvojiť si isté kladné vlastnosti (ako
pracovná agilnosť, intenzita myšlienkových procesov, výrečnosť, jasnosť
vyjadrovania, schopnosť nadchnúť žiakov pre svoj predmet atď.), ktoré umožňujú
dosiahnuť veľké úspechy najma vo vyučovacej činnosti. Učitelia tohto temperamentu
majú ďalej sklon mužne, rázne vystupovať, byť náležíte prísni, mať presvedčivé a
vyhranené názory a pod., čo má obyčajne za následok, že často majú hodne
"stúpencov" a "obdivovateľov" v triede. Temperament cholerického učiteľa však
skrýva v seba viaceré predpoklady na rozvoj vlastností, ktoré mažu negatívne
vplývať najma vo výchovnej zložke výchovno-vyučovacieho procesu a prejaviť sa v
nedostatku pedagogického taktu. Takýto učiteľ sa može stať napr. príliš panovačným
a potláčať mienku a individuálnosť žiakov. Takisto maže častejšie "vybuchnúť" a
tieto výbuchy hnevu a zlosti posobia neraz priamo otrasne na nervovú sústavu
žiakov, najma nervove slabších, ustrašenejších, bojazlivejších. K cholerickému
temperamentu patria najčastejšie učitelia, ktorých sa žiaci boja, "trasú sa" pred ich
hodinou a mávajú strach a trému pred odpovedaním. Pre svoj sklon k afektívnemu
správaniu sa učitelia tohto temperamentu mažu často dopúšťať aj takých činov, ktoré
sú predmetom posmechu, žartov, vtipov žiakov - čím strácajú u nich autoritu. Častá
nervozita a náladovosť, ktorá je často príznačná pre učiteľa tohto temperamentu,
posobí škodlivo, pretože sa neraz priamo prenáša na žiakov, znervózňuje ich a
rozlaďuje. Ich často typická nervózna netrpezlivosť sa prejavuje najma pri skúšaní sú
nedočkaví, žiadajú rýchlu, vecnú a krátku odpoveď, a keď sa tak nestáva (najma u
flegmatických a melancholických žiakov), hneď ich posadia, niekedy dokonca prv,
než začali odpovedať. Učiteľ cholerik i pri úprimnom úsilí byť spravodlivý trestá
niekedy pod dojmom svojich citov nespravodlivo, príliš prísne až kruto. Takisto
može podliehať náladám a byť neobjektívny pri hodnotení žiakov (najma pri
známkovaní) .
U učiteľa flegmatika može veľmi blahodárne posobiť na žiakov jeho pokoj a
rozvaha, na osvojenie ktorých má najvačšie predpoklady a v dosledku ktorých sa
utvára v triede optimálne ovzdušie pre duševnú prácu. Sklon k pohodliu a
ľahostajnosti učiteľa tohto temperamentu može však viesť k prehliadnutiu mnohých
"malých" chýb a nedostatkov v učení sa a správaní žiakov, ktoré sa týmto upevňujú a
škodlivo vplývajú na ich ďaĺší vývin, najma disciplinovanosť a svedomité plnenie
školských povinností. Skodlivo može vplývať aj nerozhodnosť, ktorá je častou
typickou vlastnosťou učiteľov flegmatického temperamentu. V učebnej práci
učiteľov flegmatikov sa može prejaviť šablónovitosť, monotónnosť a jednotvárnosť,
ktorá žiakov nudí a ubíja, prípadne málo podnecuje ich myslenie k tvorivej práci.
580
Melancholický učiteľ máva obyčajne "psychologický cit" pre posúdenie a
pochopenie správania žiakov. Napriek tomu má predpoklady dopúšťať sa chýb najma
v tom, že často je príliš uznanlivý, pri chybách žiakov dlho mlčí, ťažko sa odvažuje k
ráznejšiemu opatreniu, takže si žiaci všetko dovolia (v triede je nedostatočná
disciplína, žiaci si neplnia svoje povinnosti a pod.), a keď už potom začne trestať,
robí to často hrubo a búrlivo, čo má obyčajne iba negatívne výchovné následky
(strach u žiakov, resp. posmech z učiteľa). Ľahostajnosť učiteľa melancholika k
previneniu žiakov, resp. jeho hnevlivé výbuchy stúpajú s jeho únavou,
vyčerpanosťou. Rýchle sa dostavujúca únava u učiteľov tohto temperamentu sa často
prenáša aj na triedu.
Učiteľ umeleckého typu má predpoklad na živý, názorný výklad, na druhej strane
hrozí nebezpečenstvo, že nebude dostatočne rozvíjať abstraktné, slovno-logické
myslenie žiakov, schopnosť vyvodzovať z daných predpokladov správne závery a
schopnosti zovšeobecňovať.
Učiteľ mysliteľského typu, naopak, máva obyčajne predpoklady na správne
rozvíjanie myslenia žiakov. Sú však obavy, že jeho výklady budú málo konkrétne a
názorné, poučky nedoložené príkladmi a že ich tak žiaci, najma slabší a v nižších
ročníkoch, dostatočne hlboko nepochopia, nebudú vedieť aplikovať v praxi, teda ich
vedomosti budú trpieť formalizmom.
Učiteľ praktického typu má predpoklady na vyvážené používanie slova a názoru
vo vyučovaní, účinnú organizáciu svojej práce, na spájanie teoretického vyučovania
s praktickým životom.
Celkove o jednotlivých typoch učiteľov treba konštatovať, že nijaký typ nie je
sám o sebe dokonalý. Pritom čím má istý typ viac znakov opačného typu, tým lepšie,
lebo tým menšie je nebezpečenstvo jednostrannosti.
Záverom k typológii učiteľa treba nanovo zdorazniť istú problematickosť
nejakých "vyhranených", "čistých typov", Typológia učiteľstva sa nesmie chápať
schematicky. Typ vzniká abstrakciou a ako každá abstrakcia ani typ nevystihuje plne
živú, konkrétnu učiteľskú osobnosť. Typ v takej čistej podobe, ako je
charakterizovaný, v živote takmer neexistuje. Napriek tomu znalosť typológie
učiteľstva može byť - ako sme úvodom spomenuli užitočná učiteľovi samotnému,
ako aj vedeniu školy, ktorému maže pomocť skor preniknúť do zložitého komplexu
učiteľských osobností v zbore a skor a lepšie poznať jednotlivých učiteľov. Vedomie
rozmanitosti učiteľských osobností, viacerých "typov" by malo nabádať aj k výchove
a potrebe vzájomnej tolerancie v učiteľskom zbore.
581
Melancholik
Umelecký
typ
Mysliterský
typ
Praktický
typ