ACTA HISTORICA NEOSOLIENSIA, 7, 2004
199
K relatívnej chronológii pohrebiska Staré Město v polohe Na valách
HANA CHORVÁTOVÁ
Katedra histórie, Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela, Banská Bystrica
Základy datovania veľkomoravského šperku, ktoré s malými obmenami platí v podstate
dodnes, položil V. Hrubý na podklade nálezov z archeologického výskumu pohrebiska v Starom
Měste v polohe Na valách.1
Pohrebisko Na valách sa výrazne odlišuje od ostatných veľkomoravských
pohrebísk rozkladajúcich sa pri kostole na južnej Morave, ale i ostatných stredoeurópskych
pohrebísk z priestoru osídleného Slovanmi. Je veľmi rozsiahle. Archeologickým výskumom bolo
v polohách Na valách,2
Stodůlky a Nový svět3
odkrytých spolu 1634 hrobov. V. Hrubý predpokladá
existenciu jedného rozsiahleho pohrebiska s rozlohou cca 10 ha a s celkovým počtom cca
13 290 hrobov.4
Výskum pohrebiska Na valách priniesol mnohé niekoľkonásobné superpozície
hrobov najmä v blízkosti cirkevnej stavby i vo vzdialenejších miestach od nej.
V. Hrubý mal pri spracovávaní pohrebiska veľmi ťažkú pozíciu. Stav výskumu materiálnej
kultúry 9. storočia bol prakticky v počiatkoch. Mnohé nálezy v tom čase ešte neboli známe. V.
Hrubý vytváral chronológiu a typológiu - najmä šperku - s minimálnymi možnosťami porovnania
z iných oblastí. Pri datovaní šperku sa pridŕžal dovtedajšieho datovania nálezov z Čiech,5
Maďar-
ska6
a Slovinska.7
Počas výskum u sa neobjavili nálezy mincí, ktoré by upresnili absolútne datovanie.
Ani o dendrochronologických dátach sa v tom čase neuvažovalo. V. Hrubý ohraničil kostrové
hroby a ich nálezy počiatkom 9. a prvou polovicou 10. storočia, pričom do prvej polovice
10. storočia priradil nálezy byzantsko-orientálneho šperku (tab. č.: 6).8
Výskum v Starom Městě Na valách priniesol nebývalé množstvo rôznych druhov šperkov
(náušníc, príveskov, korálikov) a iných artefaktov (ostrohy, zbrane, nástroje dennej potreby, keramika
a iné). V. Hrubý svoju pozornosť nesústreďoval len na datovanie šperku, ale zaoberal sa
veľmi podrobne typológiou a chronológiou iných druhov nálezov, napr. ostrohami, nákončiami
opaskov, keramikou atď. Bol to nesmierne široký záber a nie je v silách jedného človeka postihnúť
mnohé detaily pri takomto veľkom množstve rôznorodých predmetov z tak rozsiahleho pohrebiska.
Datovanie hrobov a nálezov mu sťažovala i veľmi komplikovaná nálezová situácia na
pohrebisku.
Príčiny neskorého datovania byzantského šperku
Datovanie byzantského šperku do konca 9. a prvej polovice 10. storočia v 50-tych rokoch
20. storočia ovplyvňovali nielen práce J. Schránila, L. Niederleho a J. Eisnera, ale najmä nález
kostola na prohrebisku v Starom Měste Na valách a predpoklad V. Hrubého, že nálezy zlomkov
malty v zásypoch hrobov pochádzajú až zo zbúranej sakrálnej stavby.
Koncepcia datovania byzantského šperku sa vyvíjala od 20-30-tych rokov 20. storočia. Jej
prvými tvorcami boli J. Schránil,9
L. Niederle10
a J. Eisner.11
Súbory nálezov, s ktorými pracovali,
1
Hrubý 1955a.
2
V polohe Na valách 1492 hrobov (Hrubý 1955a, 539; Hochmanová-Vávrová 1962, 201-256).
3
V polohe Nový svět bolo preskúmaných 72 hrobov a v polohe Stodůlky 70 hrobov (Hrubý 1955a, 539).
4
Hrubý 1955a, 47, 294. V bezprostrednej blízkosti polohy Na valách predpokladal V. Hrubý ešte 500 zničených hrobov v
Klečkovom pieskovisku a ďalších 200 zničených hrobov pri výkope mlynského náhonu (Hrubý 1955a, 370). V polohe Na
valách sa uskutočnilo niekoľko ďalších archeologických výskumov a boli odkryté nové hroby (Galuška 2004).
5
Schránil 1925; 1928, 288-322; Niederle 1930, 81, 141; Eisner 1947; Poulík 1948, 56.
6
Pataki 1939, 208.
7
Korošec 1950, 96, 97.
8
Hrubý 1955a, 238-246, 292.
9
Schránil 1925, 1928.
Hana Chorvátová
200
pochádzali často z porušených pohrebísk. Úvahy J. Schránila o datovaní nálezov z Čiech
a Moravy vychádzali z jeho predstavy o vývoji slovanského obdobia, ktoré podľa jeho názoru je
možné rozdeliť na: A. staršiu dobu hradištnú (Die ältere Burgwallperiode),12
vymedzenú príchodom
Slovanov do Čiech a na Moravu a záverom 9. storočia, a na "B. historickú dobu kniežaciu
(Die historische Fürstenperiode), ohraničenú 10. a 11. storočím.13
Väščinu dovtedy známych
nálezov (šperky: bubienkové, košíčkové náušnice, tepané guľovité prívesky (gombíky); zbrane;
ostrohy) z hrobov ako sú Želénky, hrob z Kolína, nálezy z Moravy z Vrbky pri Kvasnici v polohe
Na Tabarkách14
jednoznačne priradil až do mladšieho, kniežacieho obdobia, do 10. až 11. storo-
čia.15
Vo svojich prácach J. Schránil jednostranne vyzdvihuje vplyv východných, najmä byzantských
prvkov na vývoj materiálnej kultúry v Čechách a na Morave. 16
Impulzy zo Západu podľa
jeho názoru prichádzajú do prostredia včasnostredovekého českého štátu až v priebehu 12. storo-
čia.17
L. Niederle sa vo svojich prácach intenzívne venoval vývoju šperku vo včasnom stredoveku.
Uvedomoval si jeho dlhý a komplikovaný vývoj od neskorej doby rímskej až po 13.-15. storo-
čie.18
Upozorňoval na významný podiel orientálnej zložky byzantského šperku.19
Pri niektorých
druhoch šperku zdôrazňuje ich výskyt s určitými obmenami počas celého vývoja byzantských
ozdôb (napr. pri hrozienkovitých20
a lunicovitých náušniciach).21
J. Eisner pri chronologickom hodnotení šperku z územia Čiech, Moravy a Slovenska vychádzal
vo svojich úvahách predvšetkým z diel J. Schránila a L. Niederleho. Po prvýkrát sa u
neho objavuje rozdelenie šperku na ,,šperk podunajského pôvodu"22
a ,,šperk byzantského pôvo-
du"23
, ktoré neskôr prevzal i V. Hrubý.24
K šperkom podunajského pôvodu priradil náušnice
s niekoľkonásobnou esovitou slučkou. Ich výrobu predpokladal už v 8. storočí25
a zároveň sa
domnieval, že podunajský šperk bol výrazne ovplyvnený avarskou kultúrnou oblasťou.26
Príliv
byzatských importov na Moravu spájal s existenciou Veľkej Moravy a misiou sv. Cyrila
a Metoda. Podľa jeho názoru byzantský vplyv zasiahol Čechy v pokročilom 9. storočí, ale najmä
až v 10. storočí.27
Krátko po druhej svetovej vojne, ešte pred začatím veľkých systematických výskumov na
južnej Morave v Starom Měste, Mikulčiciach, Břeclavi ­ Pohansku a ďalších lokalitách, vydal J.
Poulík syntézu k historickému vývoju na Morave vo včasnom stredoveku na podklade archeologických
nálezov. J. Poulík sa pokúsil v tejto publikácii chronologicky začleniť i niektoré nálezy
10
Niederle 1930.
11
Eisner 1947, 1952.
12
Schránil 1928, 284-288.
13
Schránil 1928, 288-322.
14
Nálezy z tejto lokality boli prvýkrát publikované P.F. Přikrylom (1890, 14-21). Šperky z mohýl boli vtedy datované do
5. ­ 7. storočia (Přikryl 1890, 21).
15
Schránil 1928, 293-295.
16
Schránil 1925, 188, 192-193.
17
Schránil 1925, 193.
18
Niederle 1930, 7, 8, poznámka č. 2.
19
Niederle 1930, 7-9.
20
Niederle 1930, 131. Hrozienkovité náušnice (s tzv. klasovitým hrozienkom) sa na pohrebisku v Starom Městě objavujú
v niekoľkých variantoch a objavujú sa v hroboch rôznych horizontov, napr. hrob 106/AZ, 189/51, 24/48, 213/49.
21
Niederle 1930, 134, 145. Podľa L. Niederleho lunicové náušnice sa vyvíjali postupne z jednoduchých (dvojcípych)
lunicovitých náušníc k náušnicam s lunicou s tretím stredovým cípom. Dvojcípe lunicovité náušnice datuje do 7. a 8.
storočia a trojcípe do 9. a 10. storočia. Vtedy známy nález lunicovej náušnice z hrobu č. 106/AZ zo Starého Města datoval
do konca 9. storočia (1930, 141, 143, 145).
22
Eisner 1947, 143-145.
23
Eisner 1947, 146-152.
24
Hrubý 1955a, 222.
25
Eisner 1947, 144, 156.
26
Eisner 1947, 144, 156.
27
Eisner 1947, 146.
K relatívnej chronológii pohrebiska Staré Město v polohe Na valách
201
zo Starého Města polohy Na valách pochádzajúce z výskumov A. Zelnitia. Nálezy z hrobu
106/AZ datoval ku koncu 9. a na začiatok 10. storočia.28
Ako už bolo spomenuté, kľúčový moment pri datovaní pohrebiska v Starom Měste zohral
nález základov sakrálnej stavby a zlomky stavebného materiálu (malta, dlaždice) v hroboch. Bol
to vôbec prvý nález svojho druhu. V. Hrubý sa pri datovaní základov kostola opieral a) o celkové
datovanie kostrového pochovávania na pohrebisku, ktoré ohraničil rokmi 800 a 950,29
b) o historické
správy (príchod Konštantína a Metoda)30
a c) o archeologické nálezy z hrobov, ktoré prekrývali
základy kostola. Podľa V. Hrubého základy kostola prekrývali len štyri hroby 82/49,
114/49, 134/49 a 366/49. 31
V hrobe 114/49 neboli nájdené žiadne nálezy a v hrobe 82/49 len
železný nôž. V hrobe 134/49 (žena) boli nájdené tepané guľovité prívesky (gombíky) a v hrobe
366/49 okrem mnohých drobných železných predmetov boli nájdené železné ostrohy. Nálezy
z uvedených hrobov zohrali v datovaní kostola významnú úlohu, najmä však nález guľovitých
príveskov z hrobu 134/49. V období objavu kostola v polohe Na valách boli známe nálezy tepaných
guľovitých príveskov najmä z Čiech a z Maďarska. České nálezy datoval J. Schránil do 10.
a 11. storočia.32
Z Maďarska a územia Slovenksa boli známe nálezy tepaných príveskov z dvoch
lokalít. Zo slovenkej lokality Mudroňovo (maďarský názov Szilas-Puszta), kde sa našiel spolu
s arabskými mincami z 10. storočia.33
Tepaný guľovitý prívesok z náleziska v Hevesi sa našiel
v hrobe ženy spolu so staromaďarskými nálezmi. V. Pataky datoval hrob do druhej polovice 10.
storočia.34
Len ojedinele sa pripúšťalo ich datovanie do 9. storočia.35
Ostrohy z hrobu 366/49 V.
Hrubý zaradil do strednej skupiny ostrôh (typ II), ktorú je možné podľa jeho názoru datovať medzi
rokmi 850-900.36
Na základe týchto poznatkov datoval V. Hrubý vznik kostola v polohe ,,Na
valách" do druhej polovice 9. storočia.37
V. Hrubý pripúšťal síce možnosť jeho postavenia ešte
pred príchodom Konštantína a Metoda, uvažoval však len o období krátko po roku 850: ,,Opírame-li
se však jen o archeologické prameny, nelze vyloučit ani možnosť, že svatyně v poloze ,,Na
valách" mohla vzniknout už před příchodem soluňských bratří, brzy po r. 850, kdy se na Moravě
křesťanství již upevňovalo zásahem dřívějších misií z Itálie, Řecka a z Německa..."38
. Zároveň
však vylučoval jeho vznik pred rokom 850: ,,Zato nepřinesl archeologický výzkum pohřebiště
nejmenší oporu pro domněnku, že by byl kostel ,,Na valách" vznikl dokonce ještě před r. 850."39
Zánik kostola kládol do konca 9., prípadne začiatku 10. storočia: ,,Za nejzazší historický mezník,
kdy kostel mohl býti zničen, bylo snad možné označit léta 905-906,...Avšak některé hroby
s maltou, tudiž hroby, zahloubené až po zboření kostela, obsahují ještě bohaté nálezy, zejména
honosné šperky z drahých kovů, jaké by se sotva našly u domácího obyvatelstva brzy po loupeživých
nájezdech cizinců v době po zániku velkomoravské říše. Proto se zdá být zánik kostela až r.
906 málo pravděpodobný. Archeologické prameny ukazují prostě jen k letům okolo r. 900 ­ ať
málo před tím, ať málo po něm."40
S nálezom základov kostola úzko súvisel predpoklad V. Hrubého, že nálezy zlomkov malty
v zásypoch hrobov pochádzajú až zo zbúraného kostola. Podľa neho doba zániku kostola roz-
28
Poulík 1948, 47, 48, 52.
29
Hrubý 1955a, 284; 1955b, 280.
30
Hrubý 1955a, 287.
31
Hrubý 1955a, 284; 1955b, 282-286.
32
Schránil 1925, 188; 1928.
33
Hampel 1901, 303, 304.
34
Pataky 1939, 207, 208.
35
Niederle 1931, 81; Poulík 1948, 55-56. Len J. Cibulka pripúšťal možnosť zaradiť tepané prívesky z hrobu č. 134/49 už
do prvej polovice 9. storočia. (Cibulka 1950, 15, citované podľa Hrubý 1955b, 284, pozn. č. 27).
36
Hrubý 1955b, 284. K problému datovaniu ostrôh na pohrebisku pozri časť Datovanie ostrôh podľa V. Hrubého.
37
Hrubý 1955a, 284; 1955b, 286.
38
Hrubý 1955a, 287.
39
Hrubý 1955a, 287. V. Hrubý aj neskôr zdôrazňoval, že sakrálne stavby ako v polohe Na valách, tak i v pohohe Špitálky,
mohli vzniknúť až po roku 850 (Hrubý 1965, 198).
40
Hrubý 1955a, 287.
Hana Chorvátová
202
delila hroby do dvoch na seba nadväzujúcich období. V mladších hroboch sa objavovali
v zásypoch hrobových jám zlomky malty alebo iný stavebný materiál zo zbúraného kostola, na
rozdiel od starších, v ktorých sa malta nenachádza. Tak dospel k záveru, že všetky hroby s maltou
a hroby, ktoré ich prekrývajú, rovnako ako iné hroby s analogickými nálezmi, patria do 10. storo-
čia.41
Prítomnosť malty v zásype hrobov bola pre V. Hrubého dôkazom ich uloženia až po zániku
kostola. Prepad malty do hrobov už v čase budovania kostola V. Hrubý vylúčil. Rovnako nepripúšťal
ani jej možné rozptýlenie počas bežného chátrania kostola. 42
V. Hrubý sa v niekoľkých
prípadoch pokúsil absolútne datovať niektoré typy náušníc práve na základe nálezov malty v
zásype hrobov. Tak datoval napr. tzv. stĺpčekové prelamované a košíčkové náušnice až na začiatok
a do prvej polovice 10. storočia.43
Tieto náušnice sa stali potom pre neho "spolehlivou oporou
pro datování nálezových celků"44
pre ostatné hroby s týmto druhom náušníc. Malta v zásype hrobu
sa stala rozhodujúcim kritériom pre datovanie hrobov a tým aj ich nálezov až do obdobia po
zániku kostola nielen pre V. Hrubého, ale i pre ďalších bádateľov.45
Ako už bolo uvedené, J. Sláma
upozorňoval na problematickosť datovania hrobov na základe malty. Ale až v súvislosti
s vyhodnotením pohrebiska Uherské Hradiště-Sady sa začala prijímať myšlienka o výskyte malty
v zásypoch hrobov už počas existencie kostola. 46
Vývoj názorov na datovanie šperku po publikovaní monografie Staré Město
Na valách
Hneď po publikovaní monografie sa objavili názory, ktoré polemizovali s datovaním V.
Hrubého. Jaroslav Böhm nesúhlasil s chronologickými závermi V. Hrubého a poznamenal jeho
pridržiavanie sa úzkeho historického východiska.47
Na problematické datovanie niektorých druhov
šperkov do začiatku a najmä do prvej polovice 10. storočia vzhľadom na nálezy z územia
Čiech a Bavorska poukázali J. Eisner a J. Sláma.48
Na problémy, ktoré vyplývali z datovania V.
Hrubého, upozorňoval J. Cibulka.49
J. Eisner v recenzii vyzdvihol podopretie chronológie staroměstských nálezov o šperk.50
Nesúhlasil však s neskorým absolútnym datovaním byzantského šperku V. Hrubého. J. Eisner
veľmi dobre postrehol vplyv dovtedajších prác J. Schránila, L. Niederleho, J. Poulíka a aj jeho
samotného na názory V. Hrubého o datovaní šperku. Upozorňoval na nesmierny nárast nových
nálezov (najmä po druhej svetovej vojne), ktoré vyzývali k revízii datovania niektorých archeologických
prameňov.51
V recenzii J. Eisner naliehavo podčiarkol: ,,...aspoň jedna věc by už měla
vypadnout z naší diskuse, totiž spojování památek ze dvou časově od sebe vzdálených pohřebišť z
Předmostí u Přerova"52
, o ktoré sa V. Hrubý (ale i J. Poulík a B. Dostál) opieral pri datovaní byzantského
šperku z pohrebiska v Starom Městě "Na valách". B. Dostál až v roku 1990 uznal, že
materiál z Předmostí u Přerova pochádza z dvoch pohrebísk, stredohradištného
a mladohradištného, prípadne z dvoch fáz pohrebiska s kontinuálnym pochovávaním.53
Pre chro-
41
Hrubý 1955a, 291.
42
Hrubý 1955a, 286; Hrubý 1955b, 212 - 276.
43
Hrubý 1955a, 241, 243.
44
Hrubý 1955a, 241.
45
Napr. F. Kalousek (1971); B. Dostál (1990, 36, 39).
46
Galuška 1996a, 94; 1996b, 274, 275. Na túto možnosť upozorňovala nemecká bádateľka M Schulze-Dörrlamm (1994,
584, 585), ktorá nevylučovala ani možnosť rozširovania lode kostola (1995, 584).
47
Böhm 1955, 7: ,,Jako recensent díla nemohu popřít, že vývody autorovy jsou pečlivě uváženy, že jsou logické, domnívám
se však, že některé chronologické závěry, k nimž dochází, jsou podmíněny nesprávnym, podle mého soudu uzce
historickým výchozím autora."
48
Eisner 1956; Sláma 1957; 1958.
49
Cibulka 1958, 45, 46.
50
Eisner 1956, 188.
51
Eisner 1956, 187.
52
Eisner 1956, 188.
53
Dostál 1990, 40.
K relatívnej chronológii pohrebiska Staré Město v polohe Na valách
203
nologické určenie byzantského šperku J. Eisner vyzdvihol dva dôležité momenty. Prvým je podľa
jeho názoru nález dvoch tepaných guľovitých príveskov z hrobu 134/49 objaveného pod základmi
kostola. Ich nález pod múrmi kostola podľa jeho názoru nasvedčuje, ,,...že klenotnictví byzantského
rázu tam bylo už uprostřed 9. stol. v plném rozvoji."54
Druhý dôležitý bod pre datovanie
staroměstských nálezov je podľa J. Eisnera vplyv veľkomoravskej výroby šperku na české prostredie:
,,S počátkem vlivu staroměstské produkce na Čechy nemůžeme couvnouti z prostřední
třetiny 9. stol. a omeziti jej na poslední třetinu tohoto věku nebo jíti s ním dokonce až do 10. stol.
Pro dobu po Svatoplukově smrti nelze předpokádati ani vliv Moravy na Čechy ani spojení Moravy
s byzantskou oblastí."55
Na základe vyššie uvedeného J. Eisner vyslovil názor, že výroba byzantských
šperkov existovala už v prvej polovici 9. storočia a skončila so zánikom Veľkej Mora-
vy.56
J. Sláma v štúdii poukázal na rozpory v datovaní viacerých druhov šperku: pri náušnici
s esovitou slučkou, pri tzv. olivovitých korálikoch,57
hrozienkových náušniciach (s tzv. klasovitým
hrozienkom)58
a pri bronzových štítkových prsteňoch (tzv. blučinského typu podľa J. Poulí-
ka).59
Podľa jeho názoru je možné náušnice s niekoľkonásobnou esovitou slučkou na podklade
nálezových celkov zo stredovýchodnej Európy vymedziť druhou polovicou 8. a prvou polovicou
9. storočia.60
Nesúhlasil s jej datovaním podľa V. Hrubého až do počiatku 10. storočia.61
Aj pri
ostatných uvedených nálezoch sa prikláňal k podstatne skoršiemu datovaniu. Nevylučoval ich
chronologické zaradenie už do 8. storočia.62
Rovnako ako J. Eisner a J. Cibulka i J. Sláma podčiarkol
význam nálezu tepaných guľovitých príveskov (gombíkov) pod základmi kostola v Starom
Měste Na valách a zdôraznil ich existenciu v hmotnej kultúre na našom území už v prvej
polovici 9. storočia.63
J. Sláma nevylúčil dokonca ani možnosť oveľa skoršieho datovania niektorých
šperkov byzantského charakteru: ,,Vyspělá šperkařská velkomoravská výroba v 9. stol.
nutně musela míti své základy ve století předcházejícím...a nepochybně do téhož století bude
spadati řada památek byzantského charakteru, jejichž datování se dosud opíralo o zmíněné historické
události."64
Na základe týchto skutočností sa vyslovil pre revíziu niektorých chronologických
záverov V. Hrubého.65
J. Sláma zároveň ako prvý poukázal na problém datovania hrobov na
základe prítomnosti malty v zásype hrobu. Upozorňoval, že malta sa mohla dostať do hrobov
nielen po zániku kostola, ale už počas budovania kostola a jeho bežného chátrania.66
J. Cibulka vo svojej monografii upozorňoval na problémy, ktoré vyplývali z veľmi neskorého
datovania veľkomoravského šperku.67
Do obdobia všeobecného úpadku v posledných rokoch
Svätoplukovej vlády boli zaradené dve tretiny pohrebov s najbohatšími nálezmi. J. Cibulka predpokladal
v tomto období pod vplyvom nájazdov starých Maďarov značné otrasy v politickej,
hospodárskej i spoločenskej sfére Veľkej Moravy. Považoval za nemožné, aby práve v tomto
období došlo k najväčšiemu rozkvetu sídlisk a rozmnoženiu obyvateľstva.68
Ďalší problém, ktorý
vznikal v súvislosti s prijatím neskorého datovania V. Hrubého, sú zlomy v pochovávaní na ma-
54
Eisner 1956, 188. V. Hrubý nepovažoval tepané guľovité prívesky za produkt byzantských dielní (1955a, 211).
55
Eisner 1956, 188.
56
Eisner 1956, 189.
57
Sláma 1957, 260, 261.
58
Sláma 1957, 262, 263.
59
Sláma 1957, 265.
60
Sláma 1957, 266.
61
Sláma 1957, 263.
62
Sláma 1957, 260, 262, 265.
63
Sláma 1957, 262, podobne i ako J. Cibulka.
64
Sláma 1957, 263.
65
Sláma 1957, 263.
66
Sláma 1958, 312, 314.
67
Cibulka 1958, 45.
68
Cibulka 1958, 45, 46.
Hana Chorvátová
204
lých i veľkých pohrebiskách, kde je najviac hrobov prisúdených do prvej polovice 10. storočia.69
J. Cibulka považoval preto za nutné časť nálezov prisudzovaných prvej polovici 10. storočia presunúť
do druhej polovice alebo na koniec 9. storočia. Po prijatí takéhoto modelu datovania by
nevznikali zlomy v pochovávaní, ktoré sa objavujú i na pohrebisku pri modranskom kostolíku.70
J. Eisner, J. Cibulka i J. Sláma zhodne poukazovali na význam nálezu tepaných guľovitých
príveskov (gombíkov) pod základmi kostola v Starom Městě v polohe Na valách pre datovanie
tzv. byzantského šperku. J. Eisner i J. Sláma zároveň upozorňovali na veľmi neskoré datovanie
podunajského i byzantského šperku na južnej Morave k nálezom z českých lokalít. K dôležitým
postrehom patrili i pozorovania J. Cibulku o zlomoch v pochovávaní na malých i veľkých pohrebiskách.
Bohužiaľ, tieto dôležité pripomienky k absolútnemu datovaniu byzantského šperku ostali
nepovšimnuté. V polovici 60-tych rokov sa objavili prvé práce B. Dostála, ktoré potvrdzovali
správnosť a opodstatnenosť datovania byzantského šperku do konca 9. až prvej polovice 10. storočia.
B. Dostál súhlasil s datovaním V. Hrubého takmer bez výhrad.71
B. Dostál sa pokúsil zhodnotiť nové nálezy a výsledky z pohrebísk získaných po druhej
svetovej vojne spolu s nálezmi zo starších výskumov. Na základe dovtedy známeho archeologického
materiálu z pohrebísk na južnej Morave vyčlenil tri horizonty stredohradištného obdobia,
ktoré aj absolútne chronologicky vymedzil. Za chronologicky najcitlivejšie považoval B. Dostál
šperky a zbrane ­ najmä meče.72
Do najstaršieho horizontu zaradil B. Dostál hroby, z ktorých sú známe nálezy neskorokeszthelského
rázu - trojlaločné nášivky čeleniek, liate bronzové pracky, nákončia a iné kovania.73
Zároveň do tohto horizontu priradil hroby s predmetmi tzv. blatnicko-mikulčického typu (bronzové
pozlátené ostrohy zdobené polopalmetami alebo ľudskými maskami, súpravy nákončí, praciek
a prevlečiek zdobené obdobnými motívmi, technikou vruborezu, puncovaním a rytím), meče typu
K a H a primitívnu keramiku, podobnú keramike II. stupňa podľa J. Poulíka. Zároveň sem priradil
hroby s prežitkami tzv. pohanského pohrebného rítu. Zo skupiny šperkov sem zaradil náušnice s
jedným zrnom. Tento horizont je možné podľa B. Dostála rozpoznať najmä v mužských hroboch.
Z pohrebiska zo Starého Města Na valách do tohto horizontu podľa jeho názoru patria hroby:
109/AZ (dievčenský),74
291/AZ, 295/AZ, 307/AZ, 80/48 (dievčenský),75
156/49, 266/49,
287/4976
, 50/50, 223/51, 114/51.77
Pri uvedených hroboch zdôraznil ich stratigrafiu, podľa ktorej
je pri niektorých doložené, že patrili k najstarším. Z mikulčických pohrebísk do najstaršieho horizontu
priradil hroby 90, 108 (ženský hrob),78
hroby 265 a 280 od prvého kostola doložené strati-
graficky79
a hroby 50 a 70 od 6. kostola. Z hrobov mimo hlavných centier sem zaradil niektoré
hroby z lokalít Boleradice, Blučina a Vranovice. Dotkol sa problematickosti vymedzenia najstaršieho
horizontu na tzv. dedinských pohrebiskách. Na týchto pohrebiskách sa objavujú predovšetkým
nálezy (železné predmety a šperk tzv. podunajského typu), pri ktorých nie je možné presnej-
69
Cibulka 1958, 46.
70
Cibulka 1958, 46.
71
Dostál 1965, 1966. B. Dostál doplnil len niektoré typy náušníc a príveskov, ktoré sa u V. Hrubého v Starom Městě Na
valách nevyskytli a upozornil pri ostrohách typu I A podľa V. Hrubého na predlžovanie ich bodca a na ich výskyt i v
mladšom období na základe neskorších výskumov z pohrebiska v Břeclavi-Pohansku (1966, 74, 75).
72
Dostál 1966, 89-94. Nálezové horizonty vyčlenil B. Dostál v kapitole: ,,Datování středohradištních pohřebišť a historické
závěry", najmä v prvej časti ,,A. Datování".
73
Dostál 1966, 89.
74
Hrubý 1955a, 380.
75
Hrubý 1955a, 422, (5-ročné dievča).
76
V hrobe č. 287/49 však bola nájdená malta a preto bol tento hrob V. Hrubým datovaný až do obdobia po zbúraní kostola.
(Hrubý 1955a, 285; 1955b, 290, 295).
77
Pravdepodobne došlo ku tlačovej chybe, lebo pri hrobe 114/51 je zložitá nálezová situácia spolu s hrobmi 113/51 a
115/51. B. Dostál pravdepodobne uvádzal hrob 116/51, v ktorom bol nájdený meč a ostrohy (Hrubý 1955a, 506).
78
Poulík 1957, 370.
79
Dostál 1966, 90.
K relatívnej chronológii pohrebiska Staré Město v polohe Na valách
205
šie datovanie.80
K absolútnemu datovaniu sa B. Dostál presne nevyjadril. Podľa úvodnej časti a
nasledujúcich riadkov venovaných strednému horizontu, je možné predpokladať časový úsek
vymedzený prvou polovicou 9. storočia.
Na základe historických udalostí známych z písomných prameňov spájal B. Dostál stredný
horizont s vládou Rastislava a Svätopluka, ktorá je podľa jeho názoru obdobím vnútornej konsolidácie,
s počiatkom veľkorysej zahraničnej a samostatnej politiky.81
S týmto súvisí i všeobecný
kultúrny rozmach, ktorý sa odrazil najmä v umeleckom remesle, vo výrobe šperkov. Moravské
šperkárstvo zaradil do umeleckého okruhu, ktorý je konglomerátom antických tradícii uchovávaných
v byzantskej oblasti a ovplyvnený včasnoislamským umením, prenikajúcim z Čiernomoria
a ďalej na západ. Upozornil na názor A. Alföldiho, ktorý kladie tento umelecký okruh medzi
neskoroavarské a staromaďarské umenie. Do tohto obdobia podľa B. Dostála spadá počiatok a
rozmach výroby šperkov, ktoré zahŕňa pod názov staromestský alebo veligradský šperk, napr.
tepané guľovité a granuláciou zdobené prívesky (,,gombíky"), honosné náušnice a prstene.82
B.
Dostál zároveň predpokladá nárast variability tvarov hlavne na konci tohto obdobia. Z ďalších
artefaktov B. Dostál uviedol kováčske výrobky (celookované vedrá, ocieľky so zloženými ramenami,
ostrohy II typu podľa V. Hrubého). V absolútnom datovaní vymedzil B. Dostál toto obdobie
od druhej polovice 9. storočia do počiatku 10. storočia.83
Podľa názoru B. Dostála sa v inventári hrobov z prvej polovice 10. storočia zosilňuje orientálny
vplyv, súvisiaci možno s príchodom starých Maďarov.84
Do tohto horizontu B. Dostál
zaradil nálezy guľovitých príveskov (,,gombíkov") s rastliným ornamentnom, ktorý sa geometrizuje,
prípadne rozpadá, strieborné guľovité prívesky s makovou granuláciou, ktorá sa objavuje i
na bubienkových náušniciach. Do najmladšieho horizontu priradil bubienkové náušnice so siedmymi
až desiatimi bubienkami a košíčkové náušnice s deviatimi košíčkami a lunicové náušnice.
Podľa jeho názoru sa v tomto období objavujú i nové prvky na náušniciach ako esovité ukončenie,
retiazky, zdobenie hrozienok zrnkami zatavenými v drôtených prstencoch. Zároveň sa objavujú i
tenké esovité záušnice, puklice na guľovitých príveskoch, prstene zdobené granuláciou a sklami.
Zdôrazňoval objavenie sa podobných tvarov a techník, uplatňovaných na šperkoch z pokladov
zlomkového striebra. Potvrdil týmto názor V. Hrubého o objavení sa najvyspelejších veľkomoravských
výrobkov v hroboch uložených v priebehu prvých troch až štyroch desaťročí 10. storo-
čia.85
Hrubého koncepcia absolútneho i relatívneho datovania šperku i ostrôh pre 9. a prvú polovicu
10. storočia bola prácou B. Dostála potvrdená a prijatá odbornou domácou i zahraničnou
verejnosťou. S novými výskumami ďalších pohrebísk na južnej Morave (Josefov, Rajhradice,
Horní Kotvice) sa neustále vynárali problémy prameniace z tejto koncepcie. V 80-tych rokoch 20.
storočia sa začínajú objavovať práce poukazujúce na nevyváženosť v datovaní mužských
a ženských hrobov86
a na nezrovnalosti v datovaní niektorých druhov byzantského šperku,87
čo
nakoniec viedlo k širšej diskusii v 90-tych rokoch.
Na základe analýzy pohrebiska Uherské Hradiště ­ Sady v polohe ,,Horní Kotvice" poukázala
K. Marešová na nesúlad v absolútnom datovaní náušníc, konkrétne náušnice so 6-košíčkami
a tzv. stĺpčekových náušníc.88
Autorka výskumu na základe analýzy ostatného archeologického
materiálu predpokladala začiatok pochovávania na pohrebisku už v polovici 8. storočia a koniec
okolo polovice 9. storočia, nevylúčila však práve na základe nálezov náušníc so 6-košíčkami
80
Dostál 1966, 89, 90.
81
Dostál 1966, 90.
82
Dostál 1966, 90, bohužiaľ bez uvedenia konkretných príkladov nálezov a hrobov.
83
Dostál 1966, 90.
84
Dostál 1966, 91.
85
Dostál 1966, 90.
86
Bialeková 1979, 99; neskôr i J. Dekan (1985, 130).
87
Poulík 1975, 69.
88
Marešová 1983, 106, 107.
Hana Chorvátová
206
(hroby 5 a 30) 89
a stĺpčekových náušníc (hroby 44 a 99)90
uloženie niektorých hrobov až v druhej
polovici 9. storočia.91
Z tohto dôvodu predpokladala výrobu košíčkových náušníc už v tretej štvrtine
9. storočia.92
Upozornila však na nesúlad dovtedajšieho datovania košíčkových náušníc na
koniec 9. a prvú polovicu 10. storočia. Ďalšou indíciou pre staršie datovanie stĺpčekových náušníc
je podľa K. Marešovej ich výskyt pod mohylou z lokality v Hlubočku u Hluku.93
V tejto súvislosti
poukázala i na analogické náušnice z pohrebiska Münchendorf.94
Pochybnosti o správnosti datovania šperkov až do prvej polovice 10. storočia vyslovoval
od polovice 70-rokov i J. Poulík najmä v súvislosti s nálezmi tepaných guľovitých príveskov
v hrobe 44 pri tzv. druhom mikulčickom kostole. 95
Z. Klanica v niekoľkých prácach poukazoval
na možnosť skoršieho datovania už do druhej polovice 8. storočia pri niektorých mužských hro-
boch.96
Dokonca V. Hrubý krátko pred svojou smrťou odvolal svoje datovanie pohrebiska ,,Na
valách".97
Začiatkom 90-tych rokov 20. storočia prebehla diskusia k datovaniu veľkomoravského
šperku, najmä k byzantskému šperku.98
Diskusiu vyvolala séria článkov rakúskych99
a maďar-
ských100
archeológov, ktorí podobný archeologický materiál zo včasnostredovekých pohrebísk
nachádzajúcich sa na území svojich krajín datovali veľmi rozdielne.101
K diskusii prispel i článok
historika D. Třeštíka, ktorý opäť upozorňoval na nezrovnalosti archeologického datovania a historických
správ.102
Prvé pokusy nového časového zaradenia byzantského šperku priniesol B. Dostál.
V súvislosti s problémami datovania pozostatkov sakrálnych stavieb v Starom Městě v polohe Na
valách a Špitálky a v Břeclavi-Pohansku otvoril i otázky absolútneho datovania byzantského
šperku. B. Dostál si položil otázku: ,,..zda jeho [V. Hrubého] skupina hrobů s maltou nepatří do
doby před zánikem Velké Moravy ..., jinými slovy, zda správně stanovené relativně chronologické
skupiny staroměstských hrobů není třeba vtlačit do rámce 9. a počínajíciho 10. století."103
Zároveň
načrtol úvahy o zániku pochovávania na staroměstských pohrebiskách (Na valách a Špitálky)
už dlho pred polovicou 10. storočia.104
V článku sa podrobnejšie venoval otázke najstaršieho
možného výskytu guľovitých príveskov (gombíkov). Odmietol ich dovtedajšie datovanie do poslednej
tretiny 9. storočia až do druhej polovice 10. storočia a poukázal na ich možný oveľa starší
výskyt.105
V článku z roku 1991 sa B. Dostál venoval nielen datovaniu byzanstského šperku, ale i
89
Marešová 1983, 106.
90
Marešová 1983, 107.
91
Marešová 1983, 130. V charakteristike hrobov mladšieho horizontu uvádza autorka menšie a plytšie hrobové jamy,
s rôznymi polohami mŕtvych. Hrob č. 5, v ktorom sa našli košíčkove náušnice je paradoxne najhlbším zisteným hrobom na
pohrebisku. Jeho hĺbka bola 194 cm (Marešová 1983, 21, skupina hrobov č. 19).
92
Marešová 1983, 106.
93
Marešová 1983, 107. V. Hrubý (1939) mohylové pohrebisko v lese Hluboček u Hluku zaradil rámcovo do 9. storočia
(1939, 12).
94
Marešová 1983, 107. Mitscha-Märheim datuje pohrebisko v Münchendorfe rámcovo do 8. storočia. Nepredpokladá však
pokračovanie pochovávania po roku 791 (1941, 54, 55).
95
Poulík 1975, 63, 69; 1985, 29.
96
Klanica 1985, 113; 1990, 57-63.
97
Galuška 1996b, 267.
98
Termín do literatúry uviedol B. Dostál (1965, 365; 1966, 90).
99
Szameit 1991, 73-79; 1992, 803-839; 1996, 215-225.
100
Müller 1984; Szöke 1992.
101
E. Szameit datuje nálezy z rakúskych pohrebísk do druhej polovice 8. a počiatku 9. storočia (1991, 77, 1992, 827; 1996,
222-223). B. M. Szőke datuje podobné nálezy z pohrebísk na území západného Maďarska až k prvej polovici 9. storočia
(1992, 892).
102
Třeštík 1991, 9, 23. D. Třeštík v článku doslovne uviedol: ,,Chronologie poslední fáze velkomoravské hmotné kultury,
zejména tzv. veligradského šperku, by si proto zasloužila důkladnou revizi." Na nesúlad medzi datovaním tzv. veligradského
šperku a udalostí známych z písomných prameňov upozorňoval i J. Cibulka (1958, 46) a R. Turek (1959, 298).
103
Dostál 1990, 39.
104
Dostál 1990, 40. Podobný názor je možné nájsť už u J. Cibulku (1958, 45).
105
Dostál 1990, 40. Pripomenul pritom výsledky štúdií K. Bendu, ktorý ukázal podobnosť technik (lisovanie, rytie, puncované
pozadie a motív palmety) uplatnených ako pri výrobe nádob z nagyszentmiklosskeho podkladu a na neskoroavar-
K relatívnej chronológii pohrebiska Staré Město v polohe Na valách
207
podunajskému šperku. Na základe najnovších študií k chronológii pohrebísk v podunajskej oblasti
vymedzil časovo podunajský šperk 8.-10. storočím106
a poukázal pritom i na jeho rozsiahly teritoriálny
výskyt. V závere článku sa opäť vyslovil pre ohraničenie byzantského šperku koncom 9. až
začiatkom 10. storočia. Zdôraznil jeho byzantský pôvod a úzke teritoriálne rozšírenie.107
Počiatkom
byzantského šperku na Morave sa podrobnejšie nevenoval. Podčiarkol jeho vznik pod byzantským
vplyvom.108
Názor B. Dostála o závere výroby byzantského šperku koncom 9. storočia
sa postupne prijíma.109
Otázkami datovania veľkomoravských ozdôb sa zaoberal i L. Galuška v rámci vyhodnotenia
pohrebiska v Uherskom-Hradišti - Sady. Upozornil na problém časového určenia šperku na
základe prítomnosti malty v zásype hrobu, ktorá, ako správne zdôraznil, mala zásadný vplyv nielen
na chronológiu veľkomoravského šperku.110
L. Galuška pri spracovaní výskumu V. Hrubého
na zmieňovanej lokalite začal uvažovať o možnosti dostania sa malty i počas existencie kostola,
111
čo V. Hrubý jednoznačne odmietal.112
Tento predpoklad dokumentoval na pohrebisku v Sadoch
i v Starom Měste Na valách. Na pohrebisku Na valách dokumentoval túto indíciu na skupinke
hrobov 134/49, 298/49 a 299/49, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti západne od kostola.113
L. Galuška sformuloval hypotézu, podľa ktorej hrob 299/49 bol zahĺbený ešte pred vybudovaním
kostola rovnako ako hrob 134/49 a dieťa z hrobu 298/49 bolo pochované už počas existencie
kostola v druhej polovici 9. storočia. Vylúčil možnosť, že hroby 298/49 a 299/49 by boli uložené
až v prvej polovici 10. storočia, ako sa podľa datovania V. Hrubého predpokladá.114
Na podklade
uvedených poznatkov a analýzy pohrebiska v Uherskom Hradišti-Sady sa L. Galuška domnieva,
že počiatky výroby byzantských šperkov na Morave začínajú už v druhej štvrtine 9. storočia.115
Podrobnú šúdiu guľovitým príveskom (gombíkom) venovala E. Pavlovičová.116
Otázky
časového zaradenia guľovitých príveskov sa pokúsila riešiť pomocou seriačnej analýzy a ich
spoločného výskytu v hroboch s ostrohami.117
E. Pavlovičová sa výhradne pridržiavala typológii
a chronológii ostrôh D. Bialekovej.118
Na základe výsledkov seriačnej analýzy a spoločného výskytu
príveskov s ostrohami E. Pavlovičová v štúdií naznačila možnosti skoršieho datovania pri
niektorých typoch guľovitých príveskov (napr. tepané prívesky119
, tekvicovité120
- melónovité
podľa terminológie autorky, prívesky s geometrickým vzorom, prívesky zdobené granuláciou po
celom povrchu a prívesky zdobené s puklicami) do prvej polovice 9. storočia.121
Na možnosť
skoršieho datovania niektorých náušníc byzantského charakteru (napr. náušnice s lunicou vytvoskych
kovaniach, tak pri výrobe terča so sokolníkom z hrobu č. 15 zo Špitáliek a pri výrobe gombíkov. Existenciu týchto
techník v širšom podunajskom prostredí nevylučoval od druhej polovice 8. a v celom 9. storočí (Benda.1963, 60).
106
Rovnako ako J. Eisner v štúdii z roku 1947, pozri vyššie.
107
Dostál 1991, 84.
108
Dostál 1991, 84.
109
Staňa 1995, 42; Galuška 1996a, 97; Lutovský 2001, 323. Č. Staňa prijal chronologické určenie byzantského šperku koniec
9. storočia. Časový údaj chápal len ako určenie zániku výroby šperkov. Otvorená ostáva podľa jeho názoru ešte
otázka záveru pochovávania na veľkomoravských pohrebiskách (1995, 43).
110
Galuška 1996b, 268, 269. Tento problém sa dotýka i datovania ostrôh, sekier, vedierok atď.
111
Galuška 1996a, 94; 1996b, 274, 275, pozri vyššie Príčiny neskorého datovania...
112
Hrubý 1955a, 286.
113
Hrob č. 134/49 (mladá žena, hĺ.: 140 cm) je prekrytý základmi kostola (samotné základy kostola boli zistené v hl.: 60-
80 cm pod pôvodnou úrovňou pohrebiska (Hrubý 1955a, 280). V zásype hrobu č. 298/49 (dievča, hl.: 200 cm) bola nájdená
malta. V hrobe č. 299/49, ktorý dokonca dosahoval hĺbku 240 cm, malta nebola nájdená (Galuška 1996, 274).
114
Galuška 1996b, 274, 275.
115
Galuška 1996a, 97.
116
Pavlovičová 1996.
117
Pavlovičová 1996, 100, 101.
118
Pavlovičová 1996, 95, 102. Typológii a chronológii ostrôh boli venované viaceré práce našich (Ruttkay 1975; Koch
1982; Kavánová 1976; Bialeková 1977) i zahraničných bádateľov (Koch 1989, 32-44; Wachowski 1986/87).
119
Na možnosti skoršieho časového zaradenia tepaných guľovitých príveskov už dávnejšie poukázali J. Bureš (1964, 44-
64), J. Poulík (1975, 69; 1985, 31), Z. Klanica (1970, 444) a naposledy B. Dostál (1990, 40).
120
L. Galuška datoval tento druh ozdôb v zmieňovanej štúdii do prvej polovice 9. storočia. (1996, 275).
121
Pavlovičová 1996, 104-109.
Hana Chorvátová
208
renou jemným drôtom) do prvej tretiny 9. storočia upozorňuje D. Staššíková-Štukovská na základe
nálezov z pohrebiska v Borovciach (okr. Piešťany).122
Všetci autori spomínaných prác poukazovali na problematické absolútne časové zaradenie
ženského šperku a objavuje sa i snaha o riešenie tohto problému. Autori sa často venovali len
veľmi úzkemu okruhu šperkov, či už to boli napr. len guľovité prívesky (B. Dostál, J. Poulík, E.
Pavlovičová), niektoré typy náušníc (K. Marešová, D. Staššíková-Štukovská), alebo len vybrané
niektoré konkrétne nálezové situácie (L. Galuška).
Dodnes neexistuje žiadna práca, ktorá by sa venovala typológii a chronológii náušníc, ich
vzájomných kombinácií a kombinácii s inými druhmi šperkov napr. s guľovitými príveskami,
s ktorými sa náušnice v hroboch najčastejšie vyskytujú. Väčšinou sa vypracováva zvlášť chronológia
pre náušnice a zvlášť pre guľovité prívesky, prípadne iné nálezy. Málokedy sa berie zreteľ
na ich spoločný výskyt v hrobovom celku. Dochádza potom k časovo rôznemu datovaniu jednotlivých
predmetov z jedného hrobu. Môžeme sa s týmto javom stretnúť u V. Hrubého123
(ale i u L.
Galušku124
), pričom obaja autori zhodne pri chronologickom vyhodnocovaní nálezov hovoria
o dobe uloženia predmetov do zeme, teda o dobe, kedy bol nebožtík s nimi pochovaný. V. Hrubý
doslova uviedol: ,,Pohřebiště ,,Na valách" má totiž dva zvláštní rysy, ktoré umožňují několikanásobnou
kontrolu datování těch předmětů, které jasně vymezují dobu, v níž byly jako milodary
vloženy do hrobu. Nejsou však rozhodujíci pro určení doby, kdy se ten či onen druh nástrojů,
zbraní nebo šperků začíná ve slovanské ...kultuře vůbec objevovat."125
V tom prípade by sa mala
ich doba uloženia zhodovať a malo by sa hovoriť o fáze pochovávania a nie o datovaní predmetov.
Nie všetky predmety uložené v hrobe musia byť vyrobené v rovnakom čase. V prípade hľadania
odpovede na otázku, kedy boli predmety z hrobu vyrobené, sa údaje o dobe ich vzniku
môžu odlišovať.126
V prípade byzantského šperku sa otázky prvotného výskytu riešia minimál-
ne.127
Pre byzantský šperk, ale ani pre ostatnú materiálnu kultúru nie sú vypracované jednotlivé
chronologické horizonty. Naposledy sa o to pokúsil B. Dostál, ktorý vypracoval aj doteraz jedinú
typológiu a chronológiu náušníc.128
Viac-menej potvrdil predstavu o súčasnosti takmer všetkých
byzantsko-orientálnych šperkov - náušníc, prsteňov, príveskov datovaných takmer výlučne do
druhej polovice 9. storočia a prvej polovice 10. storočia. Neskôr ich hornú hranicu ohraničil koncom
9. storočia a počiatkom 10. storočia, pričom nevylúčil koniec pochovávania na pohrebisku v
Starom Meste Na valách už dlhší čas pred polovicou 10. storočia.129
Bohužiaľ, B. Dostál sa
nevenoval chronologickému určeniu prvotného výskytu byzantských šperkov (náušníc). Vychá-
122
Staššíková-Štukovská 1997, 200; 2000, 103-104.
123
V. Hrubý zaradil v niekoľkých prípadoch (190/50, 122/51) predmety z jedného hrobu do rôznych časových období.
Predmety z hrobu 24/48 zaradil od polovice 9. storočia do počiatku 10. storočia (pozri nižšie: Stratigrafická situácia pri
hroboch 24/48 a 26/48).
124
Napr. pri chronologickom zaradení jednotlivých šperkov z hrobu č. 209/59 z pohrebiska v Uherskom Hradišti-Sadoch
sa u L. Galušku (1996a) objavujú rôzne údaje. Na str. 94 píše: ,,Přinejmenším právě 2. polovina 9. století je také dobou,
kdy se na Sadech do hrobu 209/59 dostaly jak obě bubínkové, tak i obě hrozníčkové náušnice s perlami a drátěným pletivem
na částech obloučků." Na str. 95 uvádza: Domníváme se proto, že všechny tři pohřbené ženy [hroby č. 193/51,
200/51 zo Starého Města a hrob č.209/59] náležely k nejvyšší spoločenské vrstvě starých Moravanů a jejich tělesné pozůstatky
se do hrobů dostaly ve stejné době. S největší pravděpodobností se jednalo o období okolo, nebo spíše těsně po
polovině 9. století." Na str. 100 v súvislosti s chronologickým určením zlatých tzv. tekvicovitých príveskov uvádza: ,,Na
Sadech se nalezly v hrobech 19/59 a 173/59; v bronzovém, ovšem silně pozláceném provedení, pak ještě v nejbohatším
nálezovém celku z hrobu 209/59. Všechny uvedené hroby je možné začlenit do 3. čtvrtiny 9. století." Mŕtvu z hrobu č.
209/59 teda pochovali len s náušnicami niekedy medzi rokmi 850 až 899, prípadne hneď po roku 850 a s tekvicovitými
príveskami v niekedy v rokoch 850 až 875; v princípe je to stále druhá polovica 9. storočia ako aj tretia štvrtina 9. storočia.
125
Hrubý 1955a, 291.
126
Na problémy súvisiace s datovaním acheologického materiálu z pohrebísk už niekoľkokrát poukázal H. Steuer (1977,
1998).
127
Pozri nižšie
128
B. Dostál (1966) však úzko vychádzal z typológie V. Hrubého. B. Dostál vôbec neprihliadal na materiál a spôsob
zhotovenia náušníc, ktoré sú veľmi dôležité i pri iných druhov šperkov.
129
Dostál 1990, 40.
K relatívnej chronológii pohrebiska Staré Město v polohe Na valách
209
dzal z predstavy o vzniku veligradského šperku pod vplyvom Byzancie130
a spájal ho
s veľkomoravskou nobilitou.131
Z toho dôvodu má podľa jeho názoru veligradský šperk úzke
teritoriálne i chronologické rozšírenie. Silnejší vplyv Byzancie na Veľkú Moravu je v našom
prostredí tradične akceptovaný od polovice 9. storočia, resp. s nástupom Rastislava a príchodom
Konštantína a Metoda.132
Na problémy chronológie materiálnej kultúry v 9. storočí poukázala naposledy i T. Štefa-
novičová.133
Pripomína disproporciu v datovaní mužských (prvá polovica 9. storočia) a ženských
(koniec 9. storočia) hrobov.134
Autorka podčiarkla význam spracovania guľovitých príveskov E.
Pavlovičovou, ktoré tak vytvárajú určité možnosti prepojenia pri celkovom hodnotení šperku.135
E. Pavlovičová sa zamerala i na typológiu a chronologické určenie náušníc byzantského charakteru
z územia južnej Moravy a juhozápadného Slovenska136
a opäť použila metódu seriácie. Na
základe výsledkov seriácie zaradila do prvej polovice 9. storočia náušnice s hrozienkom, náušnicu
s plechovou lunicou, náušnice s lunicou vytvorenou z filigránneho drôtu a náušnice so štyrmi
bubienkami z lokalít Skalica, Staré Město Na valách a Špitálky.137
T. Štefanovičová upozornila
v kontexte s výsledkami novej seriácie náušníc E. Pavlovičovej na adriatickú oblasť138
, odkiaľ sú
známe nálezy náušníc analogických k náušniciam z oblasti južnej Moravy. Chorvátske nálezy sú
datované rámcovo do prvej polovice 9. storočia.139
T. Štefanovičová predpokladá kontakty medzi
oboma oblasťami už v prvej polovici 9. storočia. Neuvažuje však o chorvátskych nálezoch ako
o importoch z prostredia južnej Moravy do Dalmácie a ani ako o importoch z Dalmácie na južnú
Moravu. Obe územia podľa jej názoru mali svoj vlastný vývoj v šperkárstve. Odmieta tým starší
názor B. Dostála o šírení moravského byzantského šperku do okolitých území.140
Výsledok diskusie v 90-tych rokoch o datovaní tzv. veligradského šperku sa skončil len
ohraničením jeho výroby i výskytu druhou polovicou 9. a začiatkom 10. storočia.141
T. Štefanovičová
a E. Pavlovičová posunuli dolnú hranicu vzniku niektorých typov náušníc byzantského charakteru
na Morave do prvej polovice 9. storočia. Relatívne datovanie skupín šperkov V. Hrubého
stále platí.142
Chronologické problémy, s ktorými sa v období 9. storočia archeológovia stretávajú,
úzko súvisia s datovaním kostola a pohrebiska v Starom Měste Na valách.
Nezrovnalosti a nejasnosti v datovaní pohrebiska Staré Město v polohe Na valách
Pri podrobnom štúdiu výsledkov z rozboru pohrebiska publikovaných V. Hrubým v časti
monografie Rozbor archeologických pramenů a historické závěry, v článku publikovanom v tom
istom roku v Památkach archeologických143
(ďalej PA) a pri štúdiu archeologického pramenného
materiálu z pohrebiska publikovaného v druhej časti monografie Archeologické prameny sa objavuje
niekoľko nezrovnalostí. Tieto zistenia majú vplyv na relatívnu chronológiu pohrebiska.
V nasledujúcej časti príspevku budú predstavené:
1. Sporné datovanie niektorých hrobov na základe prítomnosti malty. Problém výskytu
malty v najnižšie uložených hroboch.
130
Dostál 1991, 84. Podobný názor zastáva i L. Galuška 1996a, 97.
131
Dostál1991, 83.
132
Dostál 1966, 90; Bialeková 1980, 219; Galuška 1996a, 97.
133
Štefanovičová 1996; 2004.
134
Štefanovičová 2004, 389.
135
Štefanovičová 2004, 390.
136
Pavlovičová 1999, nepublikovaná rigorózna práca, citované podľa Štefanovičová 2004, 391.
137
Pavlovičová 1999, 103, 104, citované podľa Štefanovičová 2004, 391.
138
Štefanovičová 2004, 391.
139
Štefanovičová 2004, 393.
140
Štefanovičová 2004, 394, 395.
141
Dostál 1990, 39; 1991, 84; Staňa 1995, 42,43; Galuška 1996a, 97; Lutovský 2001, 323.
142
Dostál 1990, 39: ,,...zda správně stanovené relativně chronologické skupiny staroměstských hrobů není třeba vtlačit do
rámce 9. a počínajícího 10. století."
143
Hrubý 1955b, 265-299.
Hana Chorvátová
210
2. Nezrovnalosti uvádzané v súvislosti s mocnosťou tzv. druhej hĺbky (t. j. recentných na-
vážok).
3. Nálezové situácie hrobov s rozporným relatívnym datovaním.
4. Rozpory v datovaní hrobov s ostrohami.
Pre lepšie pochopenie vzniknutého problému datovania staromestského pohrebiska ,,Na
valách" je potrebné predstaviť východiská V. Hrubého pre absolútne a relatívne datovania pohre-
biska.
Datovanie pohrebiska Na valách podľa V. Hrubého
Pri vypracovávaní absolútneho datovania kostrového pochovávania na pohrebisku do obdobia
medzi rokmi 800 až 950 V. Hrubý vychádzal z niekoľkých momentov: 1. Z prítomnosti
kresťanstva na území južnej Moravy od počiatkov 9. storočia a jeho vplyv na zmenu spôsobu
pochovávania mŕtvych, zo žiarového na kostrové pochovanie.144
2. Z historických udalostí (vznik
Veľkej Moravy, príchod Konštantína a Metoda v roku 863, vpády starých Maďarov a pád Veľkej
Moravy okolo rokov 906 a 907). 3. Z existencie kostola na pohrebisku a z predpokladu, že nálezy
zlomkov malty v zásypoch hrobov pochádzajú až zo zbúraného kostola. 145
Tieto momenty sa objavujú hneď na začiatku monografie v kapitole Dislokace hrobu, v
ktorej predstavil V. Hrubý vývoj kostrového pochovávania na pohrebisku.146
Obdobie, počas
ktorého sa na pohrebisku pochovávalo kostrovo, ohraničil V. Hrubý rokmi 800 a 950. Pri opise
dislokácie hrobov147
V. Hrubý predstavil stratigrafické a chronologické roztriedenie hrobov do
troch fáz, ktoré možno na pohrebisku bezpečne diferencovať a zároveň uviedol i charakteristiku
hrobov v jednotlivých fázach.148
K najstaršiemu vývojovému obdobiu pohrebiska Na valách V. Hrubý priradil tieto hroby:
28-33/48,149
83, 84, 160, 226/49; 203, 209, 213, 224, 275, 276/49 a 26, 27, 36, 233, 239, 243, 244,
258, 259, 260, 270, 271/49. Tieto hroby podľa V. Hrubého vytvárajú skupiny, v ktorých sú pochovaní
mŕtvi oboch pohlaví a rozličného veku. Hrobové jamy týchto skupín sú väčšinou najhlbšie,
ich dná sú 120 ­ 200 cm pod pôvodnou úrovňou pohrebiska. Jednotlivé hroby sa v skupinách
často dotýkajú, prevrstvujú a častokrát i porušujú. Najstaršiu fázu pochovávania ohraničil V.
Hrubý treťou štvrtinou 9. storočia.150
Hroby druhej, strednej fázy pohrebiska už nie sú ukladané
podľa V. Hrubého v skupinách: ,,Jsou rozloženy zcela nepravidelne nad nimi, ale zpravidla mezi
nimi, takže se povrch pohřebiště cele zaplňuje hroby a původní skupiny na něm zanikají (hroby
9/48, 255/49, 22/50 a j.). Hroby z této doby se nápadně koncentrují ke kostelu, takže kolem něho
vzniká největší kumulace hrobů z celého pohřebiště. Objevují se opět etážovitě, avšak s tím rozdílem,
že se respektují pozůstatky starších hrobů (153, 311 a 312/49 nebo 145 a 365/49 nebo 31-34
a 46/49 a j.). Tyto relativně mladší pohřby se často propadají do hrobů níže uložených (tab. č.:
23/1-2). ... Hroby nepravidelně rozložené a soustřeďují se především ke kostelu lze podle nálezového
materiálu datovat asi do poslední čtvrtiny IX. století."151
Pre najmladšiu fázu pohrebiska Na
valách predpokladal V. Hrubý opúšťanie starého, hrobmi už preplneného areálu a šírenie hrobov
do nižších polôh. Hroby sú síce väčšinou ešte nepravidelne rozložené, ale miestami vytvárajú už
144
Hrubý 1955a, 284, 291, 322. ,,Všechny žárové hroby lze tedy s dostatečnou jistotou položit před r. 800, kdežto hroby
kostrové do let po tomto roce." (Hrubý 1955a, 291).
145
Datovanie kostola pozri vyššie v časti: Príčiny neskorého datovania....
146
Hrubý 1955a, 49-50.
147
V. Hrubý (1955a, 49) píše: ,,Zatím si však povšimneme jen dislokace hrobů, pro jejíž posuzování je třeba všechny
objevené hroby stratigraficky a chronologicky roztřídit do tří fází, jež lze na pohřebišti bezpečně diferencovat."
148
Hrubý 1955a, 49.
149
V publikácii sú uvedené hroby 28-33/49, pravdepodobne došlo k tlačovej chybe. Podľa zistení na základe planu č. 3 to
nemôžu byť hroby 28-33/49, ale hroby 28-33/48. Hroby z roku 1949 pochádzajú zo štvorca 8/E. V. Hrubý opisoval vrstvenie
hrobov v štvorci 8/D, kam jednoznačne patria hroby 28-33/48, 83/49, 84/49, 160/49 a 226/49.
150
Hrubý 1955a, 49.
151
Hrubý 1955a, 49-50.
K relatívnej chronológii pohrebiska Staré Město v polohe Na valách
211
viac menej pravidelné rady (hr. 70, 66, 83, 91 a 106/50 alebo 73, 85, 84, 86/50 alebo 121, 112,
108, 79 a 115/50 a iné; tab. 17/1-2152
). Hroby sa už neprevrstvujú, ale naopak je možné niekedy
medzi jednotlivými hrobmi jedného a toho istého horizontu pozorovať i značné, úplne pravidelné
vzdialenosti, veľké až 150 cm. Hroby najmladšej fázy dosahujú podľa V. Hrubého hĺbku len 40 ­
100 cm pod pôvodnou úrovňou, nálezy sa v nich vyskytujú len zriekdavo a je ich možné datovať
do prvej polovice 10. storočia.153
V záverečnej kapitole Datování pohřebiště a jeho zhodnocení však V. Hrubý predstavil
štyri vývojové fázy na pohrebisku. Podľa jeho názoru bolo datovanie hrobov s kostrami síce zložitejšie,
ale presnejšie. Najdôležitejší rys staromestského pohrebiska je podľa názoru V. Hrubého
prítomnosť kostola na pohrebisku a jeho zbúranie: ...,,nebo doba rozboření této svatyně dělí jisté
množství hrobů s kostrami do dvou na sebe navazujícich období: mladší hroby z tohoto počtu
mají totož ve svých zásypech zlomky malty nebo jiného stavebního materiálu ze zničeného kostela,
kdežto ve starších malta není. K mladším hrobům jistě patří také ty, ktoré jsou uložené nad
hroby s maltou, třebaže ji samy ve svých zásypech neobsahují. Dá se tedy s velkou jistotou říci, že
byl-li kostel zničen okolo r. 900 (mezi lety 885-906, pak všechny hroby s maltou a hroby nad
nimi, stejně jako jiné hroby s milodary analogickými, patří do X. století. Naopak zas pohřby,
uložené pod hroby s maltou, a všechny ostatní s analogickými nálezy patří do IX. věku."154
V.
Hrubý na základe tohto východiska zaradil 808 hrobov do obdobia od zbúrania kostola až po
zánik pohrebiska (približne v polovici 10. storočia): ,,Do doby po rozboření hřbitovní svatyně,
kdy mezi šperky převládají náušnice orientálního charakteru, bylo vřazeno 808 hrobů, které podle
všeho patří již do X. století, a to nejspíše do jeho první poloviny. Více zpřesnit datování těchto
nejmladších hrobů není již s pomoci nálezů možné. Jisté jest jen tolik, že se lid, pohřbený
v poloze ,,Na valách" nedočkal typického šperku mladší doby hradištní ­ esovitých záušnic, které
bezpečně zjišťujeme od poloviny X. století, i když jejich větší stáří je možné*155
. Námitka, že
chybění esovitých náušnic může být zvláštním místním zjevem - řečeno jinými slovy, že pohřebiště
mohlo trvat ještě ve druhé polovině X. věku ­ je málo přesvědčující. ...Jest tedy zřejmé, že
pohřbívání Na valách ustalo patrně někdy v polovině X. století, snad v důsledku poslední mohutné
expanze Maďarů na západ v letech 940-960."156
Pri datovaní starších hrobov bolo možné podľa V. Hrubého využiť druhú zvláštnosť pohrebiska:
,,Je to časté převrstvování a vzájemné porušování hrobů při jejich mimořádném množství
a bohatství milodarů: opakování jednoho a téhož předmětu v rozličných hrobových horizontech
spojuje totiž všechny takové hroby v souvislý řetězec, z něhož vyplynuly skupiny nálezů, ktoré
jsou příznačné právě pro jednotlivé horizonty pohřebiště...Pomůckou při datování jednotlivých
hrobů byla do jisté míry také úprava jejich jam, poloha nebožtíků, typologické vřazení jednotlivých
nálezů do obecné vývojové řady toho či onoho druhu předmětů a j."157
Na základe týchto
pozorovaní bolo možné podľa autora rozdeliť všetky kostrové hroby z 9. storočia približne do
jednotlivých tretín. Do prvej tretiny 9. storočia zaradil V. Hrubý 31 hrobov, u ktorých sú ešte
viditeľné prežitky pohanského pohrebného rítu. Vyskytujú sa v nich predmety neskorého keszthelyského
typu a neskorých rímskoprovinciálnych tradícií. Do druhej tretiny 9. storočia vyčlenil V.
Hrubý 105 hrobov, uložených ešte pred príchodom byzantských šperkov a pred vybudovaním
kostola. Do poslednej tretiny 9. storočia, počas ktorej sa už nosili byzantské šperky a bol vybudo-
152
Na fotografii 17/1, na ktorú V. Hrubý odkazoval, sú vyobrazené hroby 204/49 a 209/49, ktoré uviedol medzi hrobami
prvej fázy.
153
Hrubý 1955a, 49-50.
154
Hrubý 1955a, 291, 292.
155
V. Hrubý tu cituje z knihy J. Filipa Pravěké Československo. Praha 1948 (s. 349).
156
Hrubý 1955a, 292. V. Hrubý dôsledne zdôrazňoval pokračovanie pochovávania na pohrebisku i po zániku kostola:
,,Avšak zánik kostela neznamené zároveň konec hřibitovní funkce polohy Na valách(1955a, 287-288). V článku v PA:
"Archeologicky je doloženo, že zánik kostela koncem 9. století neznamená zároveň konec hřbitovní, i když se leckdy
donedávna soudilo, že ani svatyně ani hřbitov nepřetrvaly pád ríše velkomoravské" (1955b, 297, 298).
157
Hrubý 1995a, 292.
Hana Chorvátová
212
vaný kostol, začlnenil 529 hrobov.158
Z prehľadu myšlienok o vnútornej chronológii pohrebiska je
u autora zjavný vplyv malty ako datovacieho prostriedku.
Rozpory v datovaní pohrebiska Staré město Na valách
Obraz pohrebiska, ktorý podal V. Hrubý v kapitole Dislokace hrobů, vôbec nie je v súlade
s jeho ďalšími výpoveďami v texte a v závere monografie a s informáciami v článku v PA. Vývoj
horizontov pochovávania prezentovaných v uvedenej podkapitole sa výrazné odlišuje od záverov
V. Hrubého vyslovených v záverečných kapitolách knihy i v predbežnej štúdii v Památkach archeologických.
Tri fázy pohrebiska z podkapitoly Dislokace hrobů nemožno v žiadnom prípade
zosynchronizovať so štvorfázovým vývojom predstaveným v kapitole Datovaní pohřebiště a jeho
zhodnocení. V úvodnej kapitole podľa V. Hrubého vyznieva prvá fáza pohrebiska až v tretej štvrtine
9. storočia, čiže zahŕňa prvé dve fázy a čiastočne tretiu fázu pochovávania v kapitole
o záverečnom datovaní.159
Zhodné sú len posledné fázy patriace do obdobia po zbúraní kostola.
Rozporné je i datovanie niektorých hrobov z prvej fázy pochovávania (podľa kapitoly Dislokace
hrobů) na základe archeologického materiálu v texte monografie. Napr. hroby 213/49 a
224/49, ktoré vymenoval medzi hrobmi prvej fázy,160
datuje na základe nálezov náušníc
do obdobia okolo roku 900 (hrob 224/49) 161
a hrob 213/49 do poslednej tretiny 9. storočia až
k počiatku 10. storočia.162
Toto chronologické zaradenie náušníc sa výrazne odlišuje od jeho časového
určenia týchto hrobov v rámci skupiny hrobov prvej fázy, ktorá podľa jeho názoru končila
v tretej štvrtine 9. storočia.
V. Hrubý si odporuje i v charakteristike hrobov v poslednej tretej fáze. Pre poslednú fázu
pohrebiska predpokladal V. Hrubý opúšťanie starého už preplneného pohrebného areálu a šírenie
pohrebiska do ,,nižších" polôh (t. j. do južnej časti pohrebiska). Medzi hrobmi, ktoré podľa V.
Hrubého patria už do poslednej fázy (prvá polovica 10. storočia), uvádza i hrob 106/50.163
V tomto hroboch boli nájdené ostrohy, ktoré autor zaradil do svojho typu IA, ktoré považoval za
absolútne najstaršie a datoval ich do prvej polovice 9. storočia. Pripúšťal možnosť ich prežívania
i do tretej štvrtiny 9. storočia.164
Okrem protichodného datovania niektorých hrobov sú v rozpore aj ďalšie údaje v spomínanej
kapitole, napr. údaje o hĺbke hrobov v jednotlivých fázach165
alebo minimálne množstvo
nálezov v hroboch v záverečnej fázy pohrebiska. Podľa jeho názoru sú nálezy v hroboch záverečnej
fáze pohrebiska výnimočné.166
Tomuto tvrdeniu však odporuje ním vypracovaná chronológia
šperku byzantsko-orientálneho charakteru. Do poslednej fázy pohrebiska od počiatku až do prvej
polovice 10. storočia, datoval značný počet hrobov s najbohatšou výbavou šperkov (napr. 251/49,
317/49, 323/49, 193/51, 282/49).
Malta v zásypoch hrobov
Nezrovnalosti sa objavili najmä pri porovnávaní hrobov uvádzaných v prvej a v druhej fáze
pochovávania z kapitoly Dislokace hrobů s datovaním hrobov na základe malty v článku v PA.
Medzi hrobmi oboch prvých fáz uvádza V. Hrubý i hroby, ktoré v článku, ale dokonca i v závere
158
Hrubý 1955a, 292. Bohužiaľ, V. Hrubý nikde presne neuviedol konkrétne čísla hrobov patriace do príslušných tretín 9.
storočia.
159
V. Hrubý rôzne používa i časové označovanie. Niekedy používa označovanie podľa štvrtín, inokedy podľa tretín storočia,
čo pôsobí veľmi neprehľadne.
160
Pri tejto skupinke hrobov však chýba hrob 268/49, ktorý sa nachádza medzi hrobmi 275/49 a 276/49 a pod hrobmi
209/49 a 224/49 (k problému datovania pozri nižšie).
161
Hrubý 1955a, 232.
162
Hrubý 1955a, 230-233.
163
Hrubý 1955a, 50.
164
Hrubý 1955a, 186. Bližšie pozri časť o Datovaní ostrôh.
165
Pozri ďalej v nasledujúcej časti: ,,Problém tzv. druhej hĺbky"
166
Hrubý 1955a, 50.
K relatívnej chronológii pohrebiska Staré Město v polohe Na valách
213
knihy, datuje do obdobia "po zbúraní kostola" z dôvodu prítomnosti malty v zásype hrobu. Sú to
hroby z prvej fázy: 30/48, 27/49, 36/49167
, 83/49, 84/49, 244/49, 258/49, 276/49, 31/48, 226/49,168
233/49, 239/49,169
259/49, 260/49,170
259/49 a 270/49171
, z druhej fázy: 42/49, 153/49,172
145/49173
a 46/49174
.
Malta sa koncentrovala predovšetkým v zásypoch hrobov, ktoré boli objavené v blízkosti
pozostatkov sakrálnej stavby. Okrem základov kostola boli výskumom objavené i základy ďalšej
stavby, ktorú V. Hrubý zaradil do 16. storočia.175
Aj v jej blízkosti sa našli mnohé hroby s maltou
v zásype, ktorú však V. Hrubý jednoznačne považoval za maltu z kostola na podklade štruktúry
a farby omietky. Vylúčil akúkoľvek možnosť prítomnosti malty z iných stavieb a jej možnosť
prepadu do hrobov pri neskorších úpravách a zásahoch v záhrade. Za maltu zo zbúraného kostola
považoval i zlomky z hrobov 178/50 a 35/50, ktoré sa však nachádzali vo vzdialenosti cca 25 m
južne (178/50) a cca 45 m (35/50) východne od kostola. Navyše hrob 178/50 bol porušený mladším
sídliskovým objektom.176
Porušenie mladším zásahom nie je vylúčené ani pri hrobe 35/50.177
Ako bolo už uvedené V. Hrubý nepripúšťal rozptýlenie malty počas bežného chátrania kostola. V
monografii pritom uvádza, že kostol vyhorel, ale zánik kostola nemožno spájať s týmto požiarom,
lebo bolo nájdené i množstvo malty do ružova opálenej, ktorá bola znovu ešte premaľovaná vápnom.
V. Hrubý túto skutočnosť vysvetlil nasledovne: ,,To nelze vysvětliti ničím než tvrzením, že
vyhořelý kostel byl znovu opraven a dále používán; jinak by opálené úlomky malty, opadané s
kostelních zdí, nemohly být znovu přelíčené."178
Nálezy malty prepálenej do tmavošedej až čiernej
farby uvádza z hrobov 141/49, 251/49 a 81/49.179
Táto informácia však otvára mnoho otázok
a ponúka mnoho iných vysvetlení.
Z týchto poznatkov vyplývajú otázky: Je vôbec možné považovať maltu za chronologický
indikátor, keď sa malta častokrát nachádzala v hroboch, ktorých hĺbka sa pohybovala od 150 do
190 cm (83/49, 84/49, 226/49, 251/49, 252/49, 272/49, 273/49) a presahovala dokonca i 200 cm
(253/49, 283/49180
)? Mnohé hroby s maltou boli prekryté niekoľkými mladšími hrobmi (napr.
253/49 je prekrytý hrobmi 1/48, 2/48 a 4/48, hrob 283/49 je prekrytý hrobmi 278/49 a 280/49). Je
vôbec možné považovať kúsky malty nachádzanej v zásypoch hrobov vzdialenejších od základov
a dokonca porušených mladšími zásahmi za maltu zo zbúraného kostola nájdeného na pohrebis-
ku?
Problém tzv. druhej hĺbky
V. Hrubý v úvode k druhej časti ,,Archeologické prameny" upozorňuje na uvádzanie
dvoch hĺbok v popise hrobov:
167
Hrubý 1955b, 286, pozn. č. 32. Hrob 36/49 tam vymenovaný nie je. Pravdepodobne sa tu však objavuje opäť tlačová
chyba, lebo hrob 35/49 je tu uvedený dvakrát.
168
Hrubý 1955b, 286, pozn. č. 33.
169
Hroby 233/49 a 239/49, ktoré zaradil do I. fázy pochovávania, datuje v kapitole IV ,,Hřbitovni svatyně" na základe
malty až do počiatku 10. storočia (Hrubý 1955a, 285)
170
Hrubý 1955b, 286-295.
171
Hrubý 1955b, 286, pozn. č. 34.
172
Hrubý 1955b, 286, pozn. č. 32.
173
Hrubý 1955b, 286, pozn. č. 33.
174
Hrubý 1955b, 286, pozn. č. 34.
175
Hrubý 1955b, 268.
176
Hrubý 1955a, 489, tab. 6/2.
177
Hrubý 1955a, 471. Hrob č. 35/50 je na pláne č. 3 zaznačený hneď vedľa hrobu č. 9/50, pri ktorom V. Hrubý uvádza
porušenie hrobu novodobou priekopou na východnom okraji Schildrovej záhrady.
178
Hrubý 1955a, 287.
179
Hrubý 1955a, 287.
180
V hrobe 283/49 sa síce nenašla malta, ale zlomok dlaždice (Hrubý 1955a, 456). Preto ho V. Hrubý datuje do obdobia
po zbúraní kostola (1955b, 286, pozn. č. 32).
Hana Chorvátová
214
"U některých hrobů ze záchranného výzkumu je uvedená nápadně velká hloubka jam. Překrýval
je totiž val, vybudovaný na opustlém pohřebišti, a jiné byly převrstveny vyvážkami ze stavebních a
terénních úprav v zahradě, takže se hloubka hrobu měřila až od sekundárního povrchu pohřebište.
U jiných takových hrobů, podobně jako u stejně situovaných hrobů ze systematického výzkumu,
je hloubka jam označena dvěma údaji: např. 80 (a 120) cm. U těchto hrobů vyjadřuje prvý rozměr
původní hloubku hrobu (pod bývalou původní úrovní pohřebiště) a druhý rozměr (v závorce)
uvádí sílu recentních vrstvev, ktoré překrývají pohřebiště na tom kterém místě."181
Podľa tohto popisu môžeme predpokladať rovnakú mocnosť tzv. druhej hĺbky ­ recentných
navážok pri hroboch, ktoré sa prekrývajú a najmä, keď sa jeden z hrobov prepadáva do druhého.
Pri opise takýchto hrobov sa údaje o tzv. druhej hĺbke častokrát nezhodujú. Napr. pri opise
hrobu 169/51 V. Hrubý uvádza: ,,Jáma 180 x 50 x 150 (a 75) cm, ..., propadá se poněkud do hrobu
čís. 163/51."182
Rozmery hrobovej jamy a tzv. druhej hĺbky pri hrobe 163/51 sú nasledovné:
,,235 x 114 x 230 (a 160) cm.183
Rozdiel v tzv. druhej hĺbke je 85 cm. V blízkosti uvedených
hrobov boli objavené hroby 186/51, 187/51 a 190/51. Podľa plánu č. 3 sa tieto hroby prevrstvujú
takto: najnižšie uloženým hrobom je hrob 187/51, ktorý prekrýva hrob 190/51 a posledne uložený
bol hrob 186/51. Rozmery hrobovej jamy pri hrobe 187/51 sú 110 x 40 x 145 (a 100) cm.184
Hrob
190/51 má rozmery: 200 x 50 x 135 (a 220) cm.185
Pri hrobe 186/51 bola zistená len hĺbka od
pôvodnej úrovne pohrebiska a tzv. druhá hĺbka 155 (a 100) cm.186
Rozdiel v tzv. druhej hĺbke je
120 cm! Podobná situácia sa objavuje i pri trojici hrobov 172/51, 191/51 a 192/51.187
Veľmi rozdielne údaje o tzv. druhej hĺbke sa objavujú pri hroboch v rámci jedného štvorca.
Napr. v štvorci 8/C sa objavujú hroby od hĺbky 25-40 cm (hroby 36/48, 35/48, 40/48, 42/48,
49/48), ale i hrob s hĺbkou 255 cm (97/51).188
Zároveň sa v tomto štvorci objavujú hroby, pri
ktorých V. Hrubý uvádza tzv. druhú hĺbku: 151-152/51, 153/51, 155-156/51, 157-158/51, 159/51,
160/51, 161/51, 163/51, 168/51, 169/51, 185/51, 186/51, 187/51, 189/51 a 190/51.189
Mnoho otázok vyvoláva porovnanie údajov o hĺbkach pri hroboch výskumnej sezóny
z roku 1948 a z roku 1951, ktoré sa nachádzajú podľa plánu č. 3 vo vzájomnej blízkosti (od 0
cm190
do 50 ­ 100 cm). Hĺbky hrobov z roku 1948 nedosahujú hodnoty tzv. druhej hĺbky hrobov
z roku 1951, napr.: hroby 42/48 (hĺ.: 25 cm),191
43/48 ( hĺ.: 118 cm) a 160/51 (hĺ.: 100 (a 150)
cm),192
čo prakticky nie je možné. Tieto zistené nezrovnalosti s uvádzaním tzv. druhej hĺbky
v miestach, kde podľa plánu č. 3 neprechádza val a nie sú zaznamenané žiadne terénne nerovnosti,
resp. jej neuvádzanie otvára celý rad otázok. Z akého dôvodu chýbajú informácie o druhej
hĺbke pri popise hrobov z roku 1948 (i tých, ktoré sa nachádzajú pod valom), môžeme len hádať.
Táto absencia druhej hĺbky môže súvisieť s terénnymi úpravami pred začatím výskumu.193
Avšak
napriek predpokladaným terénnym úpravám v štvorcoch 8/C-D boli v roku 1948 zachytené
i plytké hroby s hĺbkou od 25 cm od terénnej úrovne z roku 1948.194
Tzv. druhá hĺbka chýba i pri
181
Hrubý 1955, 369. Aj pri hroboch z výskumu A. Zelnitia V. Hrubý uvádza niekedy tzv. druhú hĺbku (pri hroboch
v štvorci 7/D. Bohužiaľ neuvádza vždy správne hĺbky, ktoré zistil pri výskume A. Zelnitius, napr. pri hrobe 106/AZ A.
Zelnitius uvádza hĺbku 210 (val) a 200 cm (1942, 31). V. Hrubý uvádza len hĺbku 310 cm (1955a, 379).
182
Hrubý 1955a, 515.
183
Hrubý 1955a, 513.
184
Hrubý 1955a, 517.
185
Hrubý 1955a, 517.
186
Hrubý 1955a, 517.
187
Hrubý 1955a, 515, 518.
188
Hrob 97/51 sa nachádza práve na rozhraní štvorcov 8/C-D i 9/C-D.
189
pozri tabuľku č. 10.
190
Napr. hrob 19/48 sa podľa plánu č. 3 čiastočné severným okrajom hrobovej jamy dotýka hrobov 151/51, 152/51,
157/51 a 158/51
191
Hrubý 1955a, 416.
192
Hrubý 1955a, 513.
193
Hrubý 1955b, 265.
194
Napr. 1/48 ­ hĺ.: 30 cm; 13/48 ­ hĺ.: 40 cm; 35/48 ­ hĺ.: 40 cm; 36/48 ­ hĺ.: 30 cm; 40/48 ­ hĺ.: 41 cm, 42/48 ­ hĺ.: 25
K relatívnej chronológii pohrebiska Staré Město v polohe Na valách
215
niektorých hroboch z roku 1951, napriek tomu, že sa nachádzajú v blízkosti hrobov, pri ktorých je
uvedená. Napr. v štvorci 9/B hroby 146/51, 149/51, 150/51, ktoré sa nachádzajú neďaleko hrobu
226/51 majú uvedenú i tzv. druhú hĺbku, hrob 226/51 má však uvedenú len jednu.195
Tieto zistenia majú vplyv na vzájomný chronologicky vzťah niektorých hrobov a môžu výrazne
zmeniť doterajšie nazeranie na pohrebisko Staré Mesto Na valách a v konečnom dôsledku
môžu mať i vplyv na jeho celkové datovanie. Do popredia vystupuje otázka, či existuje opodstatnenie
uvádzať tzv. druhú hĺbku v miestach, kde nezasahuje val. Rozdiely v uvádzaní mocnosti
navážkových vrstiev sú v niektorých prípadoch (ako bolo vyššie uvedené) veľmi rozdielne, čo
vyvoláva oprávnené pochybnosti. Najväčšie pochybnosti vyvolávajú údaje pri nálezovej situácii
hrobov č. 221/51, 223/51 a 224/51 s tzv. druhou hĺbkou v štvorci 7/B. V. Hrubý uvádza pri opise
hrobu 221/51, ktorý je žiarový a zároveň sa nachádza medzi hrobmi 223/51 a 224/51, hĺbku 48 (a
90) cm.196
V monografii v pasáži venovanej žiarovým hrobom na pohrebisku sa nezmieňuje
o žiadnych navážkach nad žiarovými hrobmi. Uvádza len: ,,...žárové hroby byli mělce zahloubeny,
nejvýše 48 cm (221/51; tab. 7/2), což odpovídá dosavadním zkušenostem z jiných současných
pohřebišť moravských."197
Zároveň poznamenáva: ,,Je pozoruhodné, že byly všechny, stejně jako
jejích rozhozené zbytky, objeveny na severním okraji zkoumané plochy hřbitova, tedy v místech
nejvýše položených. Poněvadž je dnes táto část pohřebiště vlastně na břehu mlýnského náhonu, je
pravděpodobné, že většina žárových hrobů byla zničená jeho výkopem".198
Hroby 223/51 a
224/51 majú uvedenú rovnakú hĺbku 170 cm i rovnakú tzv. druhú hĺbku. Nie však 90 cm ako
žiarový hrob 221/51 ale 200 cm.199
Na základe vyššie uvedených príkladov rozdielnych hodnôt
pri údajoch tzv. druhej hĺbky v opise hrobov je možné predpokladať, že tzv. druhá hĺbka nezodpovedá
V. Hrubým uvádzanej tzv. mocnosti recentných vrstiev. Na vysvetlenie sa ponúkajú dve
možnosti:
1. V. Hrubý správne rozpoznal ,,navážky". Avšak tieto ,,navážky" nemusia patriť len k tzv.
recentným navážkam, ale môžu súvisieť s terénnymi úpravami už v dávnejšej minulosti
napr. pri budovaní valu200
alebo ,,pôvodne neveľkej plošiny", ktorú V. Hrubý zmieňuje
(pozri nižšie).
2. Ide o pôvodnú hĺbku hrobov a pre uvádzanie tzv. druhej hĺbky neexistuje opodstatnenie
­ napr. situácia pri hroboch 221/51, 223/51, 224/51.201
Bez podrobného preskúmania nálezových správ, prípadne revízneho výskumu, nie je možné
jednoznačné vysvetlenie tohto javu. Zároveň bude nutné poopraviť V. Hrubého údaje o hĺbke
hrobov na pohrebisku z kapitoly Dislokace hrobů. V. Hrubý pri charakteristike najstarších hrobov
uviedol: ,,Hrobové jámy těchto skupin jsou zpravidla nejhlubší, neboť jejich dna jsou 120 ­ 200
cm pod původní úrovní."202
Avšak aj bez tzv. druhej hĺbky sa na pohrebisku podľa údajov V.
Hrubého vyskytli hroby s hĺbkou nad 200 cm, napr.: 88/49 (220 cm), 99/49 (230 cm), 119/49 (225
cm), 126/49 (232 cm), 253/49 (220 cm), 265/49 (210 cm), 266/49 (260 cm), 271/49 (243 cm),
282/49 (265 cm), 313/49 (230 cm), 366/49 (255 cm, hrob pod múrmi kostola), 86/51, 193/51 (230
cm), ktoré však V. Hrubý veľmi často datoval až do 10. storočia, napr. 282/49, 86/51.
Pre úplnosť je potrebné ešte doplniť, že situácia s hĺbkou hrobov na pohrebisku Na valách
je veľmi komplikovaná. V južnejších častiach pohrebiska až po hranicu výskumom zistenej priecm
(Hrubý 1955a, 409, 411, 415, 416).
195
Hrubý 1955a, 511, 526.
196
Hrubý 1955a, 524.
197
Hrubý 1955a, 53.
198
Hrubý 1955a, 53.
199
Hrubý 1955a, 524.
200
V. Hrubý najskôr val datoval do 16. až 17. storočia (Hrubý 1949). Neskôr v publikácii z roku 1965 zmenil svoj názor a
počiatky budovania valu predpokladal už koncom 10. storočia. Zdôrazňoval však opäť budovanie valu až na opustenom
pohrebisku (Hrubý 1965, 230-232). Nie je vylúčená možnosť vybudovania valu ešte počas trvania pohrebiska.
201
Hrob pod mohylou v Žlutave mal hĺbku 330 cm (Dostál 1966, 20).
202
Hrubý 1955a, 49.
Hana Chorvátová
216
kopy dosahujú hroby väčšinou hĺbku veľmi nízkych hodnôt (40 ­ 80 cm).203
V štvorci 7/J sa objavili
hroby, ktorých hĺbka sa pohybovala v rozpätí od 126 do 160 cm. Vysvetlenie tejto situácie
však podal sám V. Hrubý v kapitole Geologické pomery.204
Napriek tomu však považoval nízke
hodnoty hĺbok hrobov v južnej časti pohrebiska za chronologicky preukázateľný znak ich zahĺbenia
v poslednej fáze pochovávania na pohrebisku.
Uvedené nezrovnalosti pri uvádzaní tzv. druhej hĺbky vyvolávajú, bohužiaľ, pochybnosti o
dôveryhodnosti druhej časti monografie V. Hrubého. Pre ďalší vývoj archeológie i historického
poznania včasného stredoveku bude nevyhnutné objasniť, čo vlastne tzv. druhá hĺbka znamená.
Napriek vysloveným pochybnostiam o druhej časti knihy V. Hrubého vychádzam zatiaľ
z fotografií a údajov ním publikovaných v monografii a kombinovaných s údajmi z článkov
v Archeologických rozhledoch za roky 1949 a 1950 a v štúdii v PA za rok 1955.
Rozpory v relatívnom datovaní hrobov v superpozícii
1. Nálezová situácia pri hroboch č. 14/48 a č. 15/48 ( štvorec 8/D), tab. č.: 1/1
Severne od základov kostola sa nachádzajú hroby č. 14/48 a 15/48. Podľa celkového plánu
č. 3 pohrebiska publikovaného V. Hrubým v monografii i podľa čiastočného plánu základov sakrálnej
stavby na pohrebisku v polohe ,,Na valách" publikovaného J. Poulíkom205
hrob č. 15/48
(200 x 55 x 110 cm) 206
je čiastočne prekrytý hrobom č. 14/48 (110 x 40 x 70 cm).207
V. Hrubý sa
k ich vzájomnému stratigrafickému vzťahu nevyjadril. V oboch hroboch sa našli ženské náušnice.
V hrobe č. 14/48 bola nájdená bronzová náušnica, ktorú V. Hrubý zaradil medzi šperky tzv. podunajského
typu a k skupine II. ­ ,,Náušnice se spiralovitými závěsky".208
V. Hrubý považuje
tento typ náušníc za typický pre hroby stredného a mladšieho nálezového horizontu: ,,Náušnice se
spiralovitými závěsky z hrobu čís. 183/AZ mají zase dolní oblouk ukončený očkem, které je rovnež
příznačné pro konec IX. a počátek X. století. Domnívam se proto, že této době můžeme přičíst
všechny moravské náušnice tohoto druhu...".209
V hrobe č. 15/48 sa objavili tri páry strieborných
náušníc (náušnice so siedmimi košíčkami, náušnice so siedmimi bubienkami zdobené kosoštvorcami
z jemnej granulácie a náušnice so štyrmi bubienkami zdobené hustou jemnou granuláciou).
Všetky typy uvedených náušníc V. Hrubý datuje do prvej polovice 10. storočia.210
Okrem
náušníc sa v hrobe pri kostre 25-ročnej ženy našli ešte dva strieborné guľovité prívesky (tzv.
gombíky) zdobené palmetami a zlomok železného noža. V datovaní týchto hrobov sa objavuje
rozpor. Hrob č. 15/48 je na základe nálezového materiálu datovaný až do prvej polovice 10. sto-
ročia,211
zatiaľ čo hrob č. 14/48, ktorý ho prekrýva, je datovaný do obdobia konca 9. a začiatku
10. storočia.
Podobná je nálezová situácia pri hrobe č. 253/49, v ktorom boli nájdené podobné náušnice
ako v hrobe č. 15/48 (1 pár 7-košíčkových náušníc, 1 pár náušníc so štyrmi bubienkami, zdobených
po celom povrchu jemnou granuláciou a 1 pár náušníc so štyrmi bubienkami, zdobenými
krížikmi z granulácie). Jeho hĺbka dosahuje 220 cm. Hrob bol prekrytý hrobmi 1/48, 2/48, a 4/48,
ktorých hĺbka sa pohybuje od 30 do 80 cm. V. Hrubý datoval nálezy nájdené v hrobe na základe
malty, ktorá sa v ňom našla do 10. storočia. Situácia potvrdzuje predchádzajúce zistenie, že náuš-
203
Výnimkou sú hroby 90/50 ­ 8/F s hĺbkou 170 cm a 195/50 ­ 9/F s hĺbkou 160 cm. Hrubý 1955a, 478, 493.
204
Hrubý 1955a, 46.
205
Poulík 1948-1950, obr. 57: Plán kostelíka v trati Na valách ve Starém Městě (podle V. Hrubého).
206
Hrubý 1955a, 411.
207
Hrubý 1955a, 411. V opise hrobu č. 14/48 V. Hrubý neuvádza porušenie kostry: ,,Kostra asi 6-7letého děvčete, doluhá
asi 100 cm, ležela naznak, s rukama podél těla a s nohama nataženýma." (Hrubý 1955a, 411)..
208
Hrubý 1955a, 226. Opis náušníc podľa V. Hrubého: ,,Jsou zhotovené z bronzového drátu a opatřené na dolním oblouku,
ukončeném prstencovitými uzlíčky, závěskem ve tvaru trubičky ze spirálovitě vinutého drátu." (Hrubý 1955a, 226). K
tomuto typu náušníc priradil V. Hrubý aj bronzovú náušnicu z hrobu č. 224/49 (Hrubý 1955a, 227).
209
Hrubý 1955a, 227.
210
Hrubý 1955a, 239, 240, 241.
211
Hrubý 1955a, 240.
K relatívnej chronológii pohrebiska Staré Město v polohe Na valách
217
nice byzantského charakteru sa objavujú v hroboch, ktoré sú uložené najnižšie a sú prevrstvené
mladšími hrobmi. V blízkosti hrobu 253/49 boli nájdené hroby č. 251/49 a 252/49 s podobnými
náušnicami. Aj tieto hroby sa nachádzajú pod skupinou mladších hrobov, ale na základe malty,
ktorá sa v nich našla, sú datované do 10. storočia. Pod týmito hrobmi už neboli objavené staršie
hroby.
2. Nálezová situácia pri hroboch 24/48, 26/48, 41/49 a 91/49 (štvorec 8/D), tab. č.: 2
V hrobe č. 26/48 (170 x 58 x 90 cm) bola pochovaná mladá žena. Pravá polovica kostry
nebola zistená, pretože hrob bol porušený a čiastočne zničený hrobom č. 24/48.212
V hrobe 24/48
(200 x 70 x 90 cm), ktorý porušuje hrob 26/48, bola pochovaná cca 60-ročná žena. Jej výbava
bola veľmi bohatá: štyri páry zlatých hrozienkových náušníc, náhrdelník zo štyroch bronzových
pozlátených korálikov, dva zlaté prstene, železná rolnička, sklenený guľovitý prívesok, strieborný
pozlátený guľovitý prívesok (tzv. gombík), zlomky striebornej štvorcovej plakety, zlomky striebornej
kaptorgy a atypické zlomky železa (nôž?).213
Datovanie hrobu č. 24/48, resp. nálezov,
ktoré sa našli v ňom, sa u V. Hrubého pohybuje od druhej polovice 9. storočia (železná rolnič-
ka),214
cez koniec 9. storočia (bronzové pozlátené koráliky, náušnice, prstene)215
až do počiatku
10. storočia (strieborná kaptorga, strieborná plaketa).216
V hrobe č. 26/48 boli nájdené tieto nálezy:
dve párové zlaté náušnice, ktorých dolný oblúk je zdobený filigránom (V. Hrubý ich zaradil
medzi hrozienkové náušnice a označil ich ako I-3d),217
dve párové strieborné náušnice so šiestimi
košíčkami, železný kosák, železný nôž so zvyškami dreveného puzdra a nádoba. V hrobe boli
objavené i kusy malty.218
V. Hrubý datuje tento hrob na základe nálezu malty a košíčkových náušníc
do prvej polovice 10. storočia.219
Objavuje sa tu nezrovnalosť v datovaní hrobov, ktoré sa vzájomne porušujú. Hrob č. 26/48
a jeho nálezy sú datované do polovice 10. storočia, zatiaľ čo hrob č. 24/48, ktorý porušuje hrob č.
26/48, zaradil V. Hrubý do konca 9. storočia a len v súvislosti s nálezom striebornej plakety uvažuje
V. Hrubý o datovaní na počiatok 10. storočia. Zložitosť nálezovej situácie v štvorci 8/D naznačuje
i odkrytie hrobov 91/49 a 41//49 v tesnom susedstve s hrobom 26/48. Hrob 91/49, resp.
sklad kostí mal hĺbku 160 cm, bol nájdený pod základmi stavby a objavili sa v ňom zlomky mal-
ty.220
Hrob 41/49 dosahoval hĺbku 150 cm, zasahoval pod základy stavby a našla sa v ňom
tiež malta.221
V tejto nálezovej situácii sa malta objavila predovšetkým v tých najnižšie uložených
hroboch prevrstvených mladšími hrobmi. Je veľmi pravdepodobné, že hrob 26/48 napriek tomu,
že bol porušený hrobom 24/48, nepatril k najstarším hrobom z uvedenej skupiny.
3. Nálezová situácia pri hroboch 10/48, 20/48, 21/48, 22/48, 23/48, 39/49, 63/49 a 129/49
(štvorec 8/D), tab. č.: 3
Uvedená skupinka hrobov nadväzuje na predchádzajúcu skupinu a je tiež veľmi komplikovaná.
Hroby sa niekoľkonásobne prevrstvovali. Pri výskume v roku 1948 boli odkryté hroby
212
Hrubý 1955a, 414.
213
Hrubý 1955a, 413.
214
Hrubý 1955a, 266.
215
Hrubý 1955a, 258, 259, 270. V kapitole venujúcej sa datovaniu bronzových korálikov z hrobov 24/48, 25/48 a 285/49
uviedol: ,,Na starší původ korálů z polohy Na valách ukazuje i jejich materiál ­ zlacený bronz. Lze je datovat asi ke sklonku
9. stoleti nejen podle středního horizontu hrobů, v němž byly nalezeny, ale i podle nálezových celků se zlatými hrozníčkovitými
náušnicemi typu I-3b a zlatými prsteny s granulovanými butony." (Hrubý 1955a, 259).
216
Hrubý 1955a, 203, 265.
217
Hrubý 1955a, 234.
218
Hrubý 1955a, 414.
219
Hrubý 1955a, 234: ,,Avšak vzhledem k tomu, že hrob patří k nejmladšímu nálezovému horizontu pohřebiště Na valách
a že se v něm vyskytly i stříbrné náušnice s košíčky, je třeba náušnice varianty 3d přičíst až prvé polovině X. století.";
1955b, 294.
220
Hrubý 1955a, 432.
221
Hrubý 1955a, 427.
Hana Chorvátová
218
10/48, 20/48, 21/48, 22/48 a 23/48. Podľa plánu č. 3 i plánu z publikácie J. Poulíka hroby 20/48
a 21/48 (hlboké 100 cm) prekrývajú hroby 22/48 a 23/48 (hrob 23/48 bol prekrytý ešte hrobom
10/48). Tieto hroby sú podľa oboch plánov prekryté hrobom 129/49. V. Hrubý v opise hrobov
20/48 a 21/48 uvádza, že dolné končatiny kostry nebožtíkov sa prepadajú do nižšie uloženého
hrobu. ,,Kostra..., propadala se do níže uloženého hrobu tak, že nohy spočívali o 60 cm níže než
lebka"222
Hrubý však neuvádza číslo tohto hrobu. Hroby 22/48 a 23/48 dosahovali hĺbku len 110
a 130 cm. Pri opise hrobu 129/49 sú uvedené tieto údaje k veľkosti hrobovej jamy: 180 x 60 x 170
cm.223
Zo zistených skutočností je možné vysloviť predpoklad, že hroby 20/48 a 21/48 sa prepadajú
do hrobu 129/49. Hrob 129/49 pravdepodobne prekrývajú hroby 39/49 (hĺ.: 140 cm),224
63/49 (hĺ.: 140 cm, malta)225
a 51/49 (hĺ.: 150 cm, malta).226
Uvádzaná nálezová situácia je veľmi dôležitá i pre poznanie relatívneho datovania šperku
na pohrebisku. V hroboch 10/48, 20/48, 21/48, 51/49 63/49 neboli nájdené žiadne nálezy. V hrobe
39/49 bol nájdený len železný nôž. Hroby 22/48, 23/48 a 129/49 boli bohaté na nálezy, najmä
šperk. V hrobe 22/48 boli pri kostre 60-ročnej ženy nájdené tri páry zlatých náušníc, jeden pár
strieborných náušníc, nôž, vedierko, dve železné skoby a 39 pásových kovaní z rakvy.227
V hrobe
23/48 bol pochovaný 40-50-ročný muž. Pri ňom sa našiel železný nôž, ktorého lícna strana pošvy
je zdobená zlatým puzdrom s tromi medailónmi. Tým istým motívom boli zdobené i ďalšie nálezy:
kovanie pásu, prevliečka a nákončie. Okrem toho sa pri mŕtvom našla ocieľka a čepieľka
z rohovca.228
V hrobe 129/49, v ktorom bola pochovaná 30-40 ročná žena, boli nájdené dva guľovité
prívesky (jeden s obrazom vtáčika, druhý s rastlinným ornamentom), strieborná náušnica,
ktorej dolný oblúk je zosilnený filigránom a klasovitým hrozienkom (typ 3-b podľa V. Hrubého),
bronzová náušnica a strieborný zlomok plakety. V. Hrubý považuje hrob 23/48 za jeden
z najstarších na pohrebisku.229
Hroby 22/48 a 129/49 datoval do počiatku 10. storočia.230
Objavuje
sa tu rozpor v relatívnom datovaní hrobov. Hrob, ktorý je najnižšie uložený a prekrytý mladšími
hrobmi, je datovaný do poslednej fázy pochovávania na pohrebisku na základe nálezov.
4. Nálezová situácia pri hroboch 279/49 a 282/49 (štvorec 7/D), tab. č.: 1/2
V opise hrobu č. 279/49 V. Hrubý uvádza nasledovné údaje: ,,...jáma ? x ? x 170 cm, orientovaná
Z-v. Kostra asi 6-7 letého chlapce... Levá noha se propadala do níže uloženého hrobu
čís. 282/49 (tab. 14/1). U levé ruky ležel frčák (1)."231
Nálezová situácia nie je na pohrebisku
neobvyklá. Rozporné je datovanie týchto hrobov V. Hrubým. V hrobe 279/49 bol pochovaný
chlapec, pri ktorom bol objavený len tzv. frčák. K chronologickému zaradeniu hrobu a nálezu V.
Hrubý napísal: ,,Hrob čís. 279/49 patří z hlediska stratigrafického k mladším pohřbům v poloze
Na valách. Byl však uložen ještě před zánikem hřbitovního kostela, neboť se v něm nevyskytla
malta, ačkoliv je v blízkosti základů svatyně. Podle toho patří tedy táto hračka asi do poslední
čtvrtiny IX. století."232
Hrob č. 282/49 (200 x 50 x 265 cm), v ktorom bola pochovaná mladá 20­25 ročná žena,
bol nesmierne bohato vybavený. Našli sa v ňom dva páry zlatých 9-košíčkových náušníc, tri páry
zlatých náušníc s tzv. klasovitým hrozienkami, dva párové zlaté guľovité prívesky (,,knoflíky"),
222
Hrubý 1955a, 412.
223
Hrubý 1955a, 437.
224
Hrubý 1955a, 427.
225
Hrubý 1955a, 429, sklad kostí dospelého človeka uloženého nad hlavou hrobu 51/49.
226
Hrubý 1955a, 428.
227
Hrubý 1955a, 412.
228
Hrubý 1955a, 412, 413.
229
Hrubý 1955a, 117. ,,Přitom je však pozoruhodné, že se ocílky...nacházejí v hrobech nejnižších (hroby čís. 23/48, 41/50,
35/50 aj.) a jen ojediněle v hrobech středního horizontu (hrob čís.185/49).."
230
Hrubý 1955a, 203, 234, 245.
231
Hrubý 1955a, 455.
232
Hrubý 1955a, 276.
K relatívnej chronológii pohrebiska Staré Město v polohe Na valách
219
dva párové strieborné guľovité prívesky (,,závěsky ­ knoflíčky"), ktorých povrch kryjú puklice
zdobené granulovanými trojuholníčkami, dva párové guľovité prívesky (,,gombíky") zo silne
pozláteného medeného plechu a dva páry strieborných stĺpčekových náušníc.233
Hrob č. 282/49
datoval V. Hrubý na základe nálezov guľovitých príveskov a náušníc. Strieborné guľovité prívesky
s puklicami datoval V. Hrubý nasledovne: ,,Podle všech uvedených skutečností lze tedy staroměstské
knoflíky s puklicemi datovat, stejně jako knoflíky s připájenými filigránními kroužky,
do X. století, a podle celkového rázu pohřebiště do jeho prvé poloviny."234
Zlaté granulované
guľovité prívesky ­ ,,knoflíky" datoval V. Hrubý do poslednej tretiny 9. storočia až prvej polovice
10. storočia.235
Košíčkové náušnice (so šiestimi až deviatimi košíčkami) V. Hrubý datoval do
prvej polovice 10. storočia: ,,Provázejí je tam gombíky (hroby čís. 15/48, 282/49), stříbrné korály
s puklicemi (hrob čís. 191/50) a zlomky malty z rozbořené hřbitovní svatyně (hroby čís. 253/49,
317/49, 323/49). A tím se košíčkové náušnice stávají spolehlivou oporou pro datování nálezových
celků, neboť je zmíněné průvodní nálezy vřazují s jistotou do prvé poloviny X. století. Tomuto
datování nasvědčuje ostatně i jejich výskyt na pohřebištích v Žalově a Předmostí, která jsou
v celku relatívně mladší než pohřebiště Na valách."236
Znova sa objavuje nezrovnalosť v datovaní
uvedených hrobov. Hrob č. 279/49 je datovaný z ,,hlediska stratigrafického" do poslednej štvrtiny
9. storočia a hrob č. 282/49 je na základe nálezov datovaný do prvej polovice 10. storočia.
Hrob, ktorý sa prepadáva do nižšieho hrobu, je datovaný do staršieho obdobia ako hrob, do ktorého
padá. V hrobe 282/49 sa malta neobjavila. Malta sa však objavila v hrobe 317/49, ktorého
výbava je podobná hrobu č. 282/49. Hrob 317/49 bol objavený pod troma hrobmi (314/49,
315/49, 316/49). Pod hrobom č. 317/49 už nebol výskumom zistený starší hrob. Nálezy (košíčkové
a stĺpčekové náušnice) sa našli len v hrobe 317/49, pod ktorým už nebol nájdený iný hrob.
5. Nálezová situácia pri hrobe č. 268/49 (štvorec 9/E), tab. č.: 4/1
Zaujímavá stratigrafická situácia sa nachádza i v štvorci 9/E. V tomto štvorci bola výskumom
zistená skupinka hrobov (203/49, 206/49, 209/49, 213/49 224/49, 268/49, 275/49
a 276/49), ktorú V. Hrubý v kapitole ,,Dislokace hrobů" zaradil do najstaršieho vývojového obdobia
pohrebiska, ktoré ohraničil poslednou štvrtinou 9. storočia.237
Medzi vymenovanými hrobmi
V. Hrubý neuvádzal hrob č. 268/49, hoci sa nachádza medzi hrobmi č. 275/49 a 276/49, ktoré sú
prekryté hrobmi č. 209/49 a 224/49.
V hrobe č. 224/49, ktorý podľa plánu č. 3 prekrýva hrob č. 268/49, boli objavené dve rôzne
náušnice. Jedna z nich je strieborná z hranatého drôtu jej dolný oblúk je ukončený S slučkou
a zdobený klasovitým hrozienkom. Druhá pozlátená náušnica je vyrobená z tordovaného drôtu.
Dolný oblúk je zdobený klasovitým hrozienkom dvojkonického tvaru, ktorý je navinutý
z drôtikov. Okrem toho sa tu našlo šesť korálikov a dva železné nože.238
V. Hrubý datuje bronzovú
náušnicu do konca 9. a počiatku 10. storočia,239
striebornú náušnicu do doby okolo roku 900240
alebo do konca 9. a prvej polovice 10. storočia.241
V hrobe č. 268/49 bola v hĺbke 140 cm pochovaná 45-50 ročná žena, pri ktorej sa našli po
stranách lebky náušnice so štyrmi bubienkami a pri ľavom lakti železný nôž.242
Náušnice majú
bubienky zdobené granulovanými trojuholníčkami a dva bubienky sú prichytené o dolný oblúk
233
Hrubý 1955a, 455, 456. V zátvorkách pri opise guľovitých príveskov uvádzam terminológiu V. Hrubého použitú v
popise.
234
Hrubý 1955a, 213.
235
Hrubý 1955a, 212.
236
Hrubý 1955a, 241.
237
Hrubý 1955a, 49.
238
Hrubý 1955a, 447.
239
Hrubý 1955a, 227.
240
Hrubý 1955a, 232.
241
Hrubý 1955a, 246.
242
Hrubý 1955a, 453.
Hana Chorvátová
220
náušnice na krátkych granulovaných stĺpčekoch. V. Hrubý ich zaradil medzi 4-bubienkové náušnice
II typ - 1c.243
Tento typ náušníc V. Hrubý datoval do prvej polovice 10. storočia. Pri ich
chronologickom určení vychádzal z prítomnosti malty v zásypoch hrobov (hrob č. 253/49) a z ich
spoločného výskytu s guľovitými príveskami (tzv. gombíkmi, hroby č.: 52/48, 299/49). Zároveň
sa opieral o datovanie podobných nálezov z pohrebiska v Ptuji a o výskyt podobných náušníc v
pokladoch zlomkového striebra.244
Táto nálezová situácia opäť naznačuje rozpor v relatívnom
datovaní šperku. Hrob č. 268/49 je datovaný na základe náušníc do prvej polovice 10. storočia.
Hrob č. 224/49 je datovaný na základe náušníc k roku 900245
a celá skupina hrobov okrem hrobu
č. 268/49 do tretej štvrtiny 9. storočia.246
Podobné náušnice so 4-bubienkami prichytené na stĺpikoch
sa našli i v hrobe č. 151/50, ktorý je prevrstvený štyrmi hrobmi (165/49, 125/50, 136/50,
137/50). Pod hrobom 151/50 už nebol nájdený starší hrob.
6. Nálezová situácia pri hroboch č. 66/49, 100/49 a 107/49 (štvorec 10/D), tab. č.: 5/1
Nálezová situácia poukazujúca na rozporné datovanie šperku sa objavila i v štvorci 10/D.
V tomto štvorci sa podľa plánu č. 3 objavili tri hroby v superpozícii: (66/49, 100/49 a 107/49). V
hrobe č. 66/49 (180 x 60 x 125 cm) bola pochovaná 40-ročná žena. Jej hrobová výbava skladala
zo zlomku laténskeho náramku, železného noža, neúplnej nádoby a náhrdelníku, ktorý pozostával
zo šiestich sklenených a jedného jantárového koráliku. Okrem toho súčasťou náhrdelníku bola i
bronzová minca s dierkou (neidentifikovateľná) a olovený krížik, ktorý sa rozpadol.247
V. Hrubý
datoval hrob do konca 9. alebo na počiatok 10. storočia.248
Pod hrobom č. 66/49 boli nájdené ešte
hroby č. 100/49 a 107/49. V hrobe č. 100/49 (hĺ.: 155 cm) bolo pochované polročné dieťa. Z jeho
kostry ostali zachované len zvyšky lebky so zubami a triesky dlhých kostí. Nezachovala sa žiadna
hrobová výbava.249
V hrobe č. 107/49 (200 x 85 x 195 cm, hrobová jama bola prehĺbená v dolnej
časti a obložená doskami) bola pochovaná žena. Pri jej lebke boli nájdené dve strieborné náušnice,
ktorých dolný oblúk je zosilnený filigránom a ukončený granulovanými uzlíčkami. Okrem
náušníc jej výbavu tvorili ešte nôž, nádoba a vedierko.250
Strieborné náušnice zdobené na dolnom
oblúku filigránom V. Hrubý označil ako typ 3b a datuje ich na počiatok 10. storočia ale najmä do
jeho prvej polovice: ,,Z nálezových okolností vyplýva, že jsou náušnice variant 3b i 3c současné.
Oboje se vyskytují v hrobech mladšího a nejmladšího nálezového horizontu pohřebiště Na valách
a oboje provázejí nejen náušnice s bubínky (hroby čís. 52/48, 83/48) a s košíčky (hrob čís.
191/50), příznačné pro X. století, ale i zlomky malty (hrob čís. 252/49). Proto je třeba náušnice
obou variant položit ve Starém Městě k letům okolo roku 900, a převážně až do prvé poloviny X.
věku."251
Najnižšie uložený hrob, prevrstvený dvoma mladšími hrobmi, je na základe nálezu
náušnice typu 3-b datovaný až do záverečnej fázy pochovávania. Situácia je podobná ako pri
hrobe 129/49, v ktorom bola nájdená tiež naušnica typu 3-b. Hrob s rovnakým typom náušnice sa
nachádzal i pod štyrmi mladšími hrobmi v štvorci 10/E.
7. Nálezová situácia pri hroboch č. 27/51, 35/51 a 37/51 (štvorec 10/E), tab. č.: 5/2
Vo štvorci 10/E sa opäť objavuje skupinka hrobov, na ktorej je možné poukázať na nezhody
v ich datovaní. Podľa plánu č. 3 tu boli preskúmané hroby č.: 27/51, 28/51, 31/51, 35/51 a
37/51, pričom hrob 37/51 je prevrstvený všetkými uvedenými hrobmi. V hrobe č. 27/51, ktorý
podľa plánu prekrýva hroby č. 28/51, 35/51 a 37/51, boli objavené pri lebke 5-ročného dievčatka
243
Hrubý 1955a, 239.
244
Hrubý 1955a, 239.
245
Hrubý 1955a, 232.
246
Hrubý 1955a, 49.
247
Hrubý 1955a, 429, 430.
248
Hrubý 1955a, 263, 264.
249
Hrubý 1955a, 433.
250
Hrubý 1955, 434, 435.
251
Hrubý 1955a, 234.
K relatívnej chronológii pohrebiska Staré Město v polohe Na valách
221
dve bronzové náušnice z hraneného drôtu252
(podobné ako v hrobe 14/48, tzv. podunajského typu
a patriace k skupine II. - náušnice so špirálovitými záveskami), ktoré V. Hrubý datuje do konca 9.
a počiatku 10. storočia.253
V opise hrobu č. 35/51 V. Hrubý uvádza: ,,Zásyp obsahoval střepy z nádob (8) a dlouhé
kosti dospělého individua, vyhozené z hrobu čís. 37/51."254
V hrobe sa našli tieto nálezy: železný
nôž, nôž ­ britva, ocieľka, dve rohovkové kresadlá, zvyšky obojstranného kosteného hrebeňa,
nádoba a 1/3 nádoby.255
V. Hrubý označil hrob č. 35/51 za hrob patriaci k najstaršiemu nálezovému
horizontu256
V opise hrobu č. 37/51 V. Hrubý uvádza: ,,Větší část hrobu byla rozhozena pohřbem
čís. 35/51, v jehož zásypu byly nalezeny dlouhé kosti nohou této zemřelé. Po pravé straně
lebky byly dvě náušnice (1-2), levá polovina lebky byla již dříve porušena...1. Stříbrná náušnice,
jejíž dolní oblouk, zesílený filigránem, zdobí klasovitý čtyřboký hrozníček (2,8, 1,6 cm). 2. Stříbrná
náušnice, jejíž dolní oblouk, zesílený granulací, je opatřený klasovitým hrozníčkem (2,1, 1,5
cm)."257
Prvá náušnica patrí k typu 3b, druhá k typu 3a (,,hrozníčkových náušníc se zdobeným
dolním obloukem...zpravidla čtyřmi řadami granulace").258
Ako bolo vyššie uvedené, V. Hrubý
považuje náušnice typu 3b za náušnice, ktoré sa vyskytujú v hroboch mladšieho a najmladšieho
nálezového horizontu a datoval ich okolo roku 900, ale najmä až do prvej polovice 10. storočia.
Náušnice typu 3a datuje V. Hrubý tiež na koniec 9. a do prvej polovice 10. storočia.259
Hrob č.
37/51, ktorý je porušený, je na základe nálezov datovaný do neskoršieho obdobia na základe nálezov
ako hrob č. 35/51, ktorý ho porušuje a hrob 27/51, v ktorom boli nájdené náušnice so špirálovitým
záveskom.
Zhrnutie
Z jednotlivých nálezových situácií vyplýva chyba v relatívnom datovaní hrobov. Náušnice
byzantského typu (ako sú napr. náušnice s klasovitým hrozienkom a zosilneným dolným oblúkom,
6-7 a 9-košíčkové náušnice, 4, 6-7 bubienkové náušnice, stĺpčekové náušnice) boli nájdené
v hroboch s maltou. Na základe nej ich datoval V. Hrubý až do prvej polovice 10. storočia, bez
ohľadu na nálezové okolnosti. Rozbor nálezových situácií ukázal, že hroby, v ktorých sa nachádzajú
šperky byzantského charakteru, patria k najstaršej a strednej fáze pochovávania na pohrebisku.
Nad nimi sú nachádzané mladšie hroby260
Častokrát pod hrobmi s byzantským šperkom nie
sú zistené hroby staršie. Situácia pri hrobe 26/48, pri ktorom sa objavili s veľkou pravdepodobnosťou
ešte staršie hroby, však upozorňuje a ukazuje na nesmierne komplikovanú situáciu na
pohrebisku (tab. č.: 7).261
Datovanie ostrôh podľa V. Hrubého
Chybu v relatívnej chronológii na pohrebisku naznačuje i datovanie ostrôh podľa V. Hrubého.
V. Hrubý na základe nálezov ostrôh (92 kusov) z pohrebiska Na valách načrtol chronologický
vývoj jednotlivých typov: ,,Krátka doba pohřbívání v poloze Na valách ovšem nedovoluje
sledovat ve staroměstských nálezech úplný obraz vývoje slovanských ostruh, ale přece umožňuje
252
Hrubý 1955a, 496.
253
Hrubý 1955a, 227.
254
Hrubý 1955a, 497.
255
Hrubý 1955a, 497.
256
Hrubý 1955a, 117.
257
Hrubý 1955a, 497.
258
Hrubý 1955a, 233.
259
Hrubý 1955a, 234.
260
V mladších hroboch sú nachádzané šperky podunajského typu. Rovnaká situácia sa objavuje i pri hroboch č. 172/51,
191/51, 192/51. Pričom v hrobe č. 191/51 boli nájdené náušnice podunajského typu a v hrobe č. 192/51 byzantského
charakteru. Hrob 192/51 je prekrytý ako hrobom č. 191/51 tak i č. 172/51, tab. č.4/2.
261
V. Hrubý bohužiaľ nepublikoval fotografie všetkých nálezov. Najčastejšie chýbajú vyobrazenia šperkov. V tabuľkách
sú použité schématické kresby šperkov podľa B. Dostála (1966) rekonštruované na základe popisu a zaradenia do typu
podľa V. Hrubého. Pri rekonštruovaných obrázkoch šperkov je uvedený vždy otáznik (?).
Hana Chorvátová
222
rozpoznat mezi nimi dvě odlišné vývojové linie, jež se v nejstarších tvarech výrazne diferencuji
do dvou skupin, které označuji jako typ I (A ­ B). Setřením původních rozdílů mezi nimi se pak
vytváří, nepochybně již v domácím prostředí, smíšený tvar ostruh mladšího typu II, jenž v dalším
vývoji dospíva až k pozdním formám typu III."262
V. Hrubý ešte v úvodnej časti kapitoly uviedol,
že do načrtnutej klasifikacie ostrôh bolo možné kvôli značnému poškodeniu zaradiť len polovicu
nálezov.263
Pri rozdelení ostrôh do typov vychádzal z ich tvaru, ďalšieho inventára v hrobe
a stratigrafie hrobov.264
V texte neuvádzal, aký ďalší materiál sa v hroboch objavuje
s jednotlivými typmi ostrôh.
Ostrohy typu IA charakterizoval V. Hrubý nasledovne: ,,Ostrohy typu IA jsou malých
rozměrů a lehkého provedení. Jejich ramena, dlouhá asi 10 cm, se zpravidla rozvírají širokou
parabolou, takže s bodcem ostruhy svírají tupý úhel. Jsou zhotovené ze slabšího trojbokého nebo
na vnější stranu zaobleného železného prutu. ... Na koncích ramen jsou menší záchytné plotéky
čvercového nebo obdelníkového tvaru, které jsou někdy zdobené na dvou protilehlých hranách
vykrajováním ... a mají nad polovinou své délky příční výřez."265
V článku v PA V. Hrubý podal
odlišnú charakteristiku ostrôh, ktoré tvoria prvú najstaršiu skupinu: ,,V nejstarších hrobech, které
tvoří prvou skupinu, se objevují masívní ostruhy, jejichž ramena jsou zhotovená z trojbokého
značně klenutého železného prutu a jejichž oblouk je opatřen tlustým bodcem. Tyto ostruhy jsou
typické pro prvou polovinu 9. století, ale vyskytují se ješté ve druhé polovině tohoto století."266
V.
Hrubý medzi ostrohy typu IA zaradil nálezy z hrobov: 156/49, 185/49, 307/49,267
106/50, 140/50,
174/50 a 190/50.268
V. Hrubý pri datovaní ostrôh vychádzal z nemeckých i poľských analógií. Na
základe tvaru ostrôh typu IA nevylučoval ani možnosť, že sú neskorým vývojovým článkom
rímskoprovinciálnych ostrôh s gombíkmi.269
Podľa V. Hrubého bolo veľmi dôležité i zistenie, že:
"Pohřby s ostruhami typu IA patří k nejstaršímu a střednímu horizontu hrobů v poloze "Na valách",
z nichž žádný neobsahoval maltu z rozbořeného hřbitovního kostela. Tausované ostruhy,
které také určitě přináležejí k tomuto typu [V. Hrubý má na mysli ostrohy z hrobu č. 185/49, ktoré
absolútne datoval k roku 850270
- pozn. H. Ch.] datovali jsme k polovině IX. století. Podle všech
okolností se tedy zdá, že ostruhy typu IA, patřící mezi nejstarší nálezy tohoto druhu na pohřebišti,
náleží z největší části do prvé poloviny IX. století, ač zasahují i do třetí čtvrtiny toho věku."271
Ostrohy typu IB V. Hrubý charakterizoval nasledovne. Sú veľkých rozmerov a masívneho
prevedenia, zhotovené vždy zo silného trojbokého železného prútu. Ramená bývajú predĺžené,
dlhé 15-16 cm a takmer vôbec sa neroztvárajú. Záchytné doštičky sú väčších rozmerov. Záchytné
nity sú umiestnené v dvoch vertikálnych radoch. Nity na doštičkách sú často zdobené prstienkami
262
Hrubý 1955a, 182.
263
Hrubý 1955a, 182-190.
264
Hrubý 1955b, 284.
265
Hrubý 1955a, 184, obr. 31.
266
Hrubý 1955b, 284.
267
Ostrohy z hrobu č. 307/49 V. Hrubý zaradil nielen k typu IA (Hrubý 1955a, 184, obr. 31, 5), ale aj k typu II. (Hrubý
1955a, 188, obr. 33, 4) a vždy s úplne odlišnými vyobrazeniami záchytných doštičiek. Pri ich uvedení v rámci typu IA V.
Hrubý uviedol: ,,Záchytne deštičky ostruh z hrobu čís. 307/49 (obr. 31/5) jsou nadto zdobené ornamentem z vybíjených
koleček." (Hrubý 1955a, 184). Pri ich zaradení do typu II V. Hrubý opísal ostrohy z hrobu č. 307/49 nasledovne. ,,K této
skupině patří i dětské ostruhy z hrobu čís. 307/49 (obr. 33/4), které mají ploténky trojuhelníkového tvaru, opatřené třemi
nýtky." (Hrubý 1955a, 188). Toto rozdielne zaradenie spôsobuje komplikácie pri typológii a chronológii ostrôh. J. Poulík
sa pridržiava ich zaradenia do typu IA (Poulík 1957, 294). B. Kavánová ich začlenila do jej typu IV, ktorý je pôvodným
typom II podľa V. Hrubého. (Kavánová 1976, 47).
268
Hrubý 1955a, 184, 186.
269
Hrubý 1955a, 184.
270
Hrubý 1955a, 184: ,,Nejhonosnější ostruhy tohoto typu byly v hrobě čís. 185/49 ...zdobené na bodci, ramenech i na
záchytných destičkách pásky pletencového vzoru, ktorý je proveden tausií ze stříbrného a měděného drátu. ... Podobná
výzdoba se vyskytla ještě později na meči z Lucknainen v Prusku, který G. Kossinna datuje do poloviny IX. století; z téže
doby pochází patrně i železné nákončí z Velem St. Vid s analogickým tausovaným pletencem. Per analogiam by se dalo
soudit, že staroměstské ostruhy, zdobené tausovaným pletencem, patří rovněž k roku 850..."
271
Hrubý 1951, 184; Hrubý 1955a, 186.
K relatívnej chronológii pohrebiska Staré Město v polohe Na valách
223
z filigránneho drôtu.272
V. Hrubý medzi ostrohy typu IB zaradil nálezy z hrobov: 19/48, 266/49,
287/49, 50/50, 116/51, 223/51 a 224/51.273
Ostrohy typu IB považoval za súčasné s ostrohami
typu IA. K ich datovaniu do druhej a tretej štvrtiny 9. storočia prispievajú podľa V. Hrubého okrem
stratigrafie i zahraničné analógie výzdoby ostrôh z hrobov 266/49 a 224/51. Na základe výskytu
malty v hrobe 287/49 predpokladal ich pretrvávanie až do konca 9. storočia.274
Do skupiny ostrôh typu II zaradil V. Hrubý ostrohy, ktoré podľa jeho názoru spájali znaky
typov IA i IB. Ostrohy typu II sa vyznačujú väčšími rozmermi, sú zhotovené zo silných trojbokých
alebo jednostranne klenutých železných prútov. Záchytné doštičky sú rôzneho tvaru: štvorcového,
obdĺžnikového, polkruhového alebo dokonca šesťhranného a nebola na nich zistená žiadna
výzdoba farebnými kovmi. Mávajú spravidla dva záchytné nity, ale vyskytujú sa medzi nimi
i ostrohy s väčším počtom nitov. Objavuje sa však výzdoba na bodcoch v podobe ryhovania. Do
tejto skupiny typu II zaradil V. Hrubý ostrohy z hrobov: 6/48, opäť hrob 307/49, 313/49, 366/49,
117/51,275
190/51, 251/51, 265/51.276
Pri ostrohách typu II V. Hrubý pripúšťal ich výskyt už
v najstaršom období pochovávania. Zdôrazňoval však ich najväčší výskyt v hroboch strednej fázy,
v najmladších hroboch sa už podľa jeho názoru nevyskytovali. Absolútne ich datoval do tretej
štvrtiny 9. storočia.277
V článku v PA ostrohám typu II prisúdil trochu odlišnú charakteristiku: ,,Do druhé, mladší
skupiny radím ostruhy menších tvarů s dlouhými, často i hraněnými bodci na oblouku ramen,
která jsou zhotovena ze slabších a na hřbetní strane mírně zaobleně klenutých prutů. Jejich výroba
převládá v druhé polovině 9. stoleti."278
Pri datovaní ostrôh typu II sa V. Hrubý opieral v PA
o závery J. Schránila o postupnom predlžovaní bodca.279
Na základe tejto charakteristiky priradil
k tomuto typu i ostrohy z hrobu č. 366/49: ,,Ponevadž jsou staroměstské ostruhy z hrobu pod
základy kostela lehčího provedení s dlouhými trny, nepatří typu nejmladšímu, ale do skupiny
druhé ­ střední, kterou datuji lety asi 850 ­ 900."280
Do poslednej skupiny, označenej ako typ III zaradil V. Hrubý ostrohy, ktoré boli zhotovené
zo širokého prúžku železného plechu, ktorý sa na koncoch ramien trochu rozširuje do záchytnej
doštičky s dvoma nitmi. Časovo ich ohraničil do poslednej štvrtiny 9. a počiatku 10. storočia.
Toto datovanie podľa jeho názoru potvrdzovala i stratigrafia nálezov. Vyskytovali sa v hroboch
najmladšieho horizontu. 281
Pri datovaní ostrôh podľa V. Hrubého sa objavuje nesúlad. V. Hrubý predstavil ostrohy typu
IA ako ostrohy jednoznačne patriace do najstaršieho horizontu pochovávania a vôbec najstaršie
svojho druhu na pohrebisku. Toto datovanie stojí v protiklade s jeho predstavou o vývoji pohrebiska
predstavenej v kapitole Dislokace hrobů.
Hroby č. 106/50, 140/50, 174/50 a 190/50 s nálezmi ostrôh typu IA pochádzajú z južnej
časti pohrebiska. U južnej časti autor predpokladá, ako už bolo vyššie uvedené, pochovávanie až
v záverečnej fáze pohrebiska. Hrob 106/50 dokonca uvádza medzi hrobmi najmladšej fázy, ktorú
datoval do prvej polovice 10. storočia.282
Rozporné je i jeho absolútne datovanie ostrôh typu IA a
datovanie meča typu X, ktorý sa s nimi našiel v hrobe č. 190/50. Ostrohy typu IA, ako už bolo
uvedené, sa podľa V. Hrubého vyskytovali najmä v prvej polovici 9. storočia a pripúšťal ich vý-
272
Hrubý 1955a, 186.
273
Hrubý 1955a, 186, 187.
274
Hruby 1955a, 187.
275
V hrobe 117/51 bola nájdená žena. V hroboch 117/49 i 117/50 sa nenašli nálezy. Nie je vylúčená ani možnosť tlačovej
chyby a V. Hrubý pôvodne uvádzal hrob 116/51. Ostrohy z tohto hrobu už zaradil do typu IB.
276
Hrubý 1955a, 188.
277
Hrubý 1955a, 188.
278
Hrubý 1955b, 284.
279
Hrubý 1955b, 284.
280
Hrubý 1955b, 284.
281
Hrubý 1955a, 190; 1955b, 284.
282
Hrubý 1955a, 50.
Hana Chorvátová
224
skyt i v tretej štvrtine 9. storočia. Meč z hrobu č. 190/50 datoval až do začiatku 10. storočia: ,,...k
letům po r. 900."283
Týmto časovým určením meča si V. Hrubý jednoznačne odporuje
v absolútnom datovaní ostrôh. Ostrohy typu IA sa našli v aj v dvoch hroboch, pri ktorých je rozporuplná
nálezová situácia. Sú to hroby č. 185/49 a 140/50.284
Podľa plánu č. 3 hrob č. 185/49 je
prekrytý hrobom č. 309/49. Na pláne V. Hrubého, ktorý publikoval J. Poulík, je situácia opačná.
Hrob č. 185/49 prekrýva hrob č. 309/49.285
Vzniká otázka, ktorý z plánov odráža skutočnú nálezovú
situáciu? Niekoľko indícii naznačuje, že skutočnú nálezovú situáciu odráža plán publikovaný
J. Poulíkom. Hrob 185/49 V. Hrubý popisuje nasledovne: ,,Jáma ? x ? x 80 cm, orientovaná
JZZ-svv. Kostra asi 50-60letého muže, dlouhá 182 cm, ležela naznak, s lebkou zvrácenou nazad,
s rukama podél těla a nohama nataženýma. Za lebkou ležel brousek (1), u levého ramene ocílka
(2), u pravé stehenní kosti nůž (3), na nohou ostruhy (4), zbytky přezek a průvleček (5). Zásyp
obsahoval střep z nádoby (6)."286
V popise hrobu č. 185/49 V. Hrubý neuvádza žiadne údaje
o porušení hrobu iným mladším hrobom a ani ďalšie údaje k stratigrafii. 287
Pri hrobe 309/49 V.
Hrubý uvádza nasledovné údaje. Hrobová jama mala rozmery 110x50 cm a dosahovala hĺbku 150
cm, orientácia SZZ-jvv. Výskumom bolo v nej zistené i drevené obloženie doskami. Kostra dieťaťa
sa nezachovala. Pri opise hrobu V. Hrubý neuvádza žiadne ďalšie údaje k stratigrafii. V hrobe
bola nájdená hlinená nádoba - ,,čutora", bronzové rovnoramenné krížiky, korálik zo zelenkavého
skla s tmavomodrými očkami a rozpadnutý železný nôž. 288
Ak by však hrob č. 185/49 mal byť
starší ako hrob č. 309/49, musel by byť ním porušený, pretože hrob 309/49 dosahoval hĺbku 150
cm. Popis hrobu 185/49 nenaznačuje porušenie neskorším zásahom. Nie je vylúčená možnosť, že
relatívne starším hrobom je hrob 309/49, pričom hrob 309/49 nemusí byť porušený. Pri hĺbkovom
rozdiele 70 cm je to možné. V. Hrubý datuje hrob č. 309/49 na základe hlinenej čutory a krížikov
do tretej štvrtiny 9. storočia, 289
teda do mladšieho obdobia ako hrob č. 185/49.
Na ostrohy z hrobu č. 185/49 a ich chronologické určenie k roku 850 sa najčastejšie odvolávali
a stavali na ňom svoje datovanie J. Poulík290
(pozri nižšie) i D. Bialeková.291
Bez poznania
presných nálezových okolností je veľmi ťažké rozhodnúť o vzájomnej stratigrafickej pozícii týchto
hrobov. Presné informácie budú nevyhnutné pre poznanie relatívnej chronológie na pohrebisku.
Podobne nejasná nálezová situácia je aj pri hroboch č. 140/50 a 154/50. Podľa plánu č. 3 je do
hrobu č. 140/50 zakreslený hrob č. 154/50. V hrobe č. 140/50 bol pochovaný 50-ročný muž,
u ktorého okrem ostrôh typu IA boli nájdené dve párové železné pracky.292
V hrobe č. 154/50
bola pochovaná 60-ročná žena. U nej sa našlo šesť strieborných 9-košíčkových náušníc, strieborný
prsteň s modrým sklíčkom, strieborný tepaný guľovitý prívesok, železný nôž a črepy z rôznych
nádob. Podľa popisu V. Hrubého bola kostra ženy porušená a zachovala sa len lebka (posunutá
z pôvodného uloženia) a dlhé kosti rúk a nôh.293
Bohužiaľ, V. Hrubý sa k stratigrafickej pozícii
týchto hrobov opäť nevyjadril. B. Kavánová nepochybovala o hrobe č. 140/50 ako relatívne staršom
v zmysle doterajších poznatkov o chronológii byzantského šperku.294
B. Kavánová zaradila
283
Hrubý 1955a, 167.
284
Ani nálezová situácia pri hrobe č. 156/49 nie je úplne jasná.
285
Poulík 1948-50, obr. 57.
286
Hrubý 1955a, 443.
287
Hrubý 1955a, 443.
288
Hrubý 1955a, 460.
289
Hrubý 1955a, 150, 265.
290
Poulík 1957, 296; 1963, 41.
291
Bialeková 1977, 134.
292
Hrubý 1955a, 484, 485.
293
Hrubý 1955a, 486, 487.
294
Kavánová 1976, 56. Zároveň to bol pre ňu dôkaz, že ostrohy s dlhým bodcom sa objavujú najneskôr v poslednej tretine
9. storočia. Odvolávala sa na podobnú stratigrafickú situáciu na pohrebisku v Břeclavi-Pohansku, kde hrob č. 24, v ktorom
boli nájdené ostrohy s dlhým bodcom ,,prekrýval" hrob č. 135, v ktorom sa našli 3 páry 7-bubienkových náušníc a jeden
pár 4-bubienkových náušníc (Kalousek 1971).
K relatívnej chronológii pohrebiska Staré Město v polohe Na valách
225
ostrohy z hrobu č. 140/50 k ostrohám s dlhým bodcom.295
Na základe rozborov hrobov
s košíčkovými náušnicami je možné predpokladať, že hrob č. 154/50 je relatívne starší a hrob č.
140/50 mladší.
Hroby s ostrohami typu IA sa nachádzali väčšinou v hroboch, ktoré neboli prevrstvené
mladšími hrobmi (a nie je vylúčené, že pod nimi sa nachádzajú staršie hroby, pozri príklady vyššie).
Boli nájdené výlučne v južnej časti pohrebiska. Ostrohy typu IB, II a dokonca i III sa nachádzali
často v hroboch, ktoré boli prekryté mladšími hrobmi, boli pomerne hlboké, nachádzali sa
najmä severne od základov kostola a pod valom. Hroby č.19/48, 266/49, 287/49 a 50/50,
v ktorých boli nájdené ostrohy typu IB boli prekryté niekoľkými hrobmi, napr. hrob č. 19/48 je
prekrytý hrobmi 17/48 a 18/48. Nad hrobom č. 266/49 sa našli ešte hroby č. 1/49, 42/49, 265/49.
Hrob č. 50/50 sa nachádzal pod hrobmi č. 21/50, 23/50, 26/50, 38/50, 40/50 a 43/50. V hrobe č.
287/49 sa našli zlomky malty. Tá sa stala pre V. Hrubého jednoznačným kritériom pre datovanie
ostrôh typu IB až do konca 9. storočia. Vôbec neuvažoval nad možnosťou prepadu kúskov malty
z hrobov, ktoré hrob č. 287/49 prevrstvovali. Podľa plánu č. 3 hrob 287/49 prevrstvovali hroby č.
28/49, 59/49, 49/49, 176-177/49 a hrob č. 200/49, ktorého kostra sa ľavou časťou prepadala priamo
do hrobu 287/49.296
Prepad malty z mladších hrobov pripustil len pri hrobe 266/49.297
Hrob
287/49 zaradil B. Dostál medzi hroby najstaršieho horizontu (pozri vyššie). Hrob 116/51 sa nachádza
pod valom. Pri hroboch 223/51 a 224/51 sa objavuje problém tzv. druhej hĺbky. Hroby
s ostrohami typu II majú podobné nálezové okolnosti ako hroby s ostrohami typu IB, sú prevrstvené
mladšími hrobmi. Hrob 6/48 sa nachádza pod hrobom 5/48. Hrob 313/49 sa nachádzal pod
hrobmi 133/49, 248/49 v hĺbke 230 cm.298
Hrob 366/49 bol objavený pod základmi kostola
v hĺbke 255 cm a nad ním boli uložené ešte hroby 145/49 a 365/49. 299
Hroby 251/51 a 265/51
boli objavené pod valom. Hrob 190/51 prekrývajú hroby 186/51 a 187/51 a objavuje sa pri ňom
zároveň i problém tzv. druhej hĺbky (pozri vyššie). Hroby, v ktorých boli nájdené ostrohy typu III,
tiež nemožno jednoznačne na základe ,,stratigrafie" označiť za najmladšie. Hrob 210/49 by podľa
plánu by naozaj mohol patriť k hrobom "najvyššieho horizontu", prepadával sa do hrobu 277/49.
Pri hrobe 86/51 je táto informácia veľmi diskutabilná. Hrob bol objavený v štvorci 9/D, kde boli
zistené hroby s hĺbkou od cca 115 ­ 130 cm300
(38/49, 45/49, 15/49, 50/49, 94/49), ale i hroby
s hĺbkou 170 ­ 190cm (101/49, 103/49, 108/49, 120/49, 115/49)301
a aj hroby s hĺbkou od 200 do
230 cm (111/49, 119/49, 126/49), ktoré boli prevrstvené plytšími hrobmi. Hrob 86/51 dosahoval
hĺbku 220 cm. Podľa horizontálnej stratigrafie je málo pravdepodobné, že by hrob 86/51
s ostrohami typu III mal patriť k najmladším hrobom z 10. storočia. B. Kavanová i D. Bialeková
priradili k tomuto typu ostrôh z pohrebiska v Starom Městě Na valách ešte zlomok ostrohy
z hrobu 261/49 (dieťa, hĺ.: 160 cm), ktorý bol prevrstvený tromi mladšími hrobmi (tab. č.: 8.).
Rozbor nálezových okolností hrobov s jednotlivými typmi ostrôh ukazuje, že hroby
s ostrohami typu IA nepatria k najstarším hrobom na pohrebisku a teda ani ostrohy tohto typu nie
sú najstaršími ostrohami na pohrebisku Na valách. Rozbor ďalej ukázal, že v najnižšie uložených
hroboch sa objavujú práve ostrohy, ktoré V. Hrubý považoval za vývojovo mladšie, typ IB, II
a III. Z týchto poznatkov vyplýva nesprávne relatívnochronologické určenie ostrôh na pohrebisku.
Typológii a chronológii ostrôh bola venovaná pomerne značná pozornosť.302
Niektoré datovania
V. Hrubého boli vďaka novým nálezom poopravené, ale základné relatívne datovanie
typov ostrôh, ktoré vytvoril V. Hrubý na podklade staroměstských nálezov, zostalo. Na podklade
295
Kavánová 1976, 55.
296
Hrubý 1955a, 444. Podľa č. 3 je priamo nad hrobom zaznačený hrob č. 201/49.
297
Hrubý 1955b, 295.
298
Hrubý 1955a, 460.
299
Hrubý 1955a, 467.
300
Hrubý 1955a, 425, 427, 428, 433.
301
Napr. 38/49 prekrýva hroby 115/49 a 118/49; 45/49 prekrýva hrob č. 96/49; 15/49 a 50/49 prekrýva hrob č. 116/49
a čiastočne 238/49, v ktorom bola nájdená i malta (Hrubý 1955a, 448).
302
Kavánová 1976, Bialeková 1977.
Hana Chorvátová
226
Hrubého nesprávneho relatívneho i absolútneho datovania oprel J. Poulík datovanie ostrôh
z hrobu 44/II a 50/VI z Mikulčíc. J. Poulík sa opiera najmä o datovanie ostrôh IA: ,,...které před
časem V. Hrubý označil jako I. Typ A na podkladě nálezů a stratigrafických pozorování ve Starém
Městě."303
J. Poulík sa pri absolútnom zaradení oboch uvádzaných ostrôh z Mikulčíc opieral
najmä o datovanie ostrôh z hrobu 185/49 V. Hrubým k roku 850.304
J. Poulík na základe datovania
ostrôh typu IA V. Hrubým a na základe techniky výzdoby na ostrohách z hrobu 44 pri druhom
kostole vyslovil názor o skoršej výrobe ostrôh z Mikulčíc: ,,Jestliže srovnáváme ostruhy V.
Hrubého typu I.A že staroměstského pohřebiště v poloze Na valách s nálezy mikulčickými, pak
jde o srovnáni především exemplářů pozlacených s tauzovanymi tvary železnými, jež mohou byt
napodobeninami honosných předloh. Dosavadní stav bádání tedy ukazuje, že zmíněné pozlacené
tvary se počaly vyrábět v oblasti mikulčické dříve, než byly vyráběny ostruhy typu I.A ve Starém
Městě, tedy již v počátcích 9. století. K takovému datování jsme též dospěli při rozborech pozlacených
ostruh...od druhého kostela v Mikulčicích."305
V článku z 1957 pri hodnotení pohrebiska
J. Poulík datoval ostrohy z hrobu 44 k roku 850.306
V tomto článku sa zároveň po prvýkrát u J.
Poulíka objavili i úvahy o umeleckej príbuznosti ostrôh z Mikulčíc a nálezov z Blatnice.307
Myšlienku
neskôr rozvinul pri analýze pohrebiska pri tzv. šiestom kostole.308
Zatiaľ čo v roku 1957
prijal časové zaradenie blatnického nálezu do druhej polovice 9. storočia, resp. datovanie meča
medzi rokmi 840 až 870309
a aj datovanie hrobu 44 na základe guľovitých príveskov (gombíkov)
do poslednej tretiny 9. storočia,310
v roku 1963 už odmieta zaradenie nálezov z Turčianskej Blatnice
do druhej polovice 9. storočia a zároveň zdôrazňuje absenciu pamiatok blatnického štýlu po
polovici 9. storočia:
,,Ve druhé polovině 9. století zde totiž není nic, co bychom stylově mohli s blatnickou skupinou
památek nebo s památkami mikulčickymi (pozlacené ostruhy s garniturami pásových kování)
srovnávat. Ve druhé polovině a zvláště v poslední třetině 9. století převládla na Moravě
svérázná kultura, velmi výrazně charakterizovaná zlatými a stříbrnými šperky především ve Starém
Městě, kde je zatím památek blatnického nebo mikulčického typu poměrně velmi málo."311
Od tohto obdobia sa v literatúre objavuje nový termín: pamiatky blatnicko-mikulčického typu či
štýlu312
alebo blatnicko-mikulčický horizont,313
ktorý výrazne ovplyvnil ďalšie datovanie materiálnej
kultúry na južnej Morave a západnom Slovensku. Neskôr na základe datovania ostrôh
303
Poulík 1963, 41.
304
Poulík 1963, 41.
305
Poulík 1963, 41.
306
Poulík 1957, 298.
307
Poulík 1957, 296.
308
Poulík 1963, 43-44.
309
Poulík 1957, 298.
310
Poulík 1957, 298: ,,Jejich solídní provedení nasvědčuje, že pocházejí z doby rozkvětu staromoravského uměleckého
řemesla v poslední třetine 9. století. Je tedy pravděpodobné, že tyto ozdobné předměty, tak charakteristické pro staromoravské
prostředí, jsou mladší než ostruhy z téhož hrobu, které lze datovat k roku 850." Posledná tretina 9. storočia je
zároveň podľa jeho názoru aj čas, kedy došlo k uloženiu nálezov do hrobu: ,,K tomuto časovému určení vedl nejen rozbor
výzdobných motivů, ale i skutečnost, že obě ostruhy jsou na ramenech opravovány. Sloužili tedy delší dobu a do hrobu se
dostali až v poslední třetine 9. století. Tomu nasvědčuji ostatní předměty hrobového inventáře a uložení hrobu velmože
v terénní úpravě, souvisici s druhým kostelem. Hrob č. 44 ležel též nad starším pohřbem č. 74, v němž se našla nádobka
s plastickou značkou ve tvaru kříže na dně (obr. 99). Zatím můžeme keramiku s těmito značkami ve staromoravském
prostředí datovat nejdříve do druhé poloviny 9. století. Hrob s nádobkou ležel rovněž v terénní úpravě druhého kostela,
který byl postaven kolem roku 860." (Poulík 1957, 298).
311
Poulík 1963, 44.
312
Dostál 1966, 89; 1990, 40; Dekan 1985, 130..
313
Bialeková 1980a, 29; 1980b, 219; Štefanovičová 2004, 390. Ani názory na datovanie samotného blatnického horizontu,
ktorý vyčlenil J. Eisner, neboli v minulosti a ani dnes jednotné (staršie názory Eisner 1952, 323-328), (novšie Wachowski
1989, 209-220; 1992, 104-105).
K relatívnej chronológii pohrebiska Staré Město v polohe Na valách
227
z hrobu 44 pri druhom mikulčickom kostole rozvíja J. Poulík i myšlienku skoršieho datovania
guľovitých príveskov nájdených v hrobe 44 a kladie ich na samotný počiatok ich vývoja.314
B. Kavánová prijala relatívnochronologický vývoj ostrôh podľa V. Hrubého. Len ostrohy
z hrobu 366/49 vyčlenila ako najstarší typ I spolu s ostrohami z hrobov 90, 232, a 265 od druhého
mikulčického kostola a ostrohami z hrobu 58 z pohrebiska v Kopčanoch.315
Tento typ považuje
za najstaršie ostrohy so záchytnými platničkami. Vývoj ostrôh podľa B. Kavánovej pokračuje
k typu II, ktorý zodpovedá typu IA podľa V. Hrubého. Na začiatok ich vývoja zaradila rovnako
ako J. Poulík ostrohy z hrobu 44 od druhého kostola a z hrobu 50 od šiesteho kostola. Typ rozdelila
na variant A a B, pričom podľa jej názoru pre variant B chýbajú priame doklady o jeho výskyte
pred rokom 850. Do variantu B zaradila i ostrohy z hrobu 185/49. S datovaním týchto ostrôh V.
Hrubým k roku 850 súhlasila.316
Do najstaršieho nálezového horizontu podľa B. Kavánovej patria
i ostrohy typu III (typ IB podľa V. Hrubého). B. Kavánová rozdelila typ III na variant A a B,
pričom variant B zodpovedá ostrohám typu II podľa V. Hrubého.317
Ostrohy typu III variantu A
(podľa typológie B. Kavánovej) sú súčasné s jej typom II.318
Ostrohy typu III B sú mladším variantom
III A a objavujú sa teda neskôr ako ostrohy typu II.319
Ďalej pokračoval vývoj, podľa B.
Kavánovej, na podklade ostrôh z typu II pribratím prvkov z typu III k typu IV (čím prakticky
stotožňuje s názorom V. Hrubého). K ostrohám typu IV začlenila B. Kavánová nálezy zo Starého
Města z hrobov: 307/49, 112/51, 251/51, 265/51 a 289/51. Veľmi problematické bolo pre B. Kavánovú
chronologické zaradenie ostrôh so širokými ramenami (V. Hrubého typ III).320
Ako samostatný
variant vyčlenila B. Kavánová ostrohy s dlhým bodcom. Medzi ostrohy s dlhým bodcom
zaradil ostrohy z hrobu 140/50 a 123/50 a 204/AZ zo Starého Města.321
D. Bialeková na základe
výskumu hradiska Pobedim zaradila ostrohy so širokými ramenami (označuje ich rovnako ako V.
Hrubý typ III) vo vývoji ešte pred ostrohami, ktoré V. Hrubý označuje ako typ IA (Kavánová typ
II, Bialeková typ IV). D. Bialeková jednoznačne súhlasila so závermi chronologického zaradenia
ostrôh IV (IA) s V. Hrubým.322
Podľa nej vývoj ostrôh pokračoval k typu V, ktorý zodpovedá
typu IB a II podľa V. Hrubého a III B a IV podľa B. Kavánovej. Opäť je dodržaný relatívnochronologický
vývoj ostrôh vytvorený V. Hrubým. V typológii D. Bialekovej sa ostrohy s dlhým
bodcom nevyskytli, i keď určité náznaky predlžovania bodca vykazujú i ostrohy z lokality na
Pobedime.323
Záver
Rozbory uvedených stratigrafických situácií vyvolávajú rozpaky a pochybnosti
o správnosti doterajšieho datovania archeologického materiálu z pohrebiska v Starom Městě Na
valách. Ako môžu porušené hroby patriť k najmladšiemu horizontu pochovávania na pohrebisku?
Ako môžu hroby, ktoré ich porušujú, patriť do stredného alebo dokonca do najstaršieho horizontu
pochovávania? Ako môže byť hrob, ktorý sa prepadáva do hrobu pod ním, starší než hrob, do
ktorého padá?
314
Poulík 1975, 63, 69; 1985, 31.
315
Kavánová 1976, 19-21.
316
Kavánová 1976, 28, 31.
317
Kavánová 1976, 36. Medzi ostrohy variantu III B zaradila B. Kavánová len tieto hroby s ostrohami typu II podľa V.
Hrubého: 19/48, 313/49. Chronológiou ostrôh typu IB podľa V. Hrubého zo staromestského pohrebiska sa zaoberal i L.
Galuška. Pozornosť venoval najmä honosným ostrohám z hrobov č. 266/49 a 224/51. Dospel k záveru, že ostrohy z hrobu
č. 224/51 boli vyrobené na prelome 8. a 9. storočia. Pri ostrohách z hrobu č. 266/49 uvažuje o ich výrobe v prvej polovici
9. storočia, presnejšie v jej staršej fáze. Oba zhodne považuje za najstaršie hroby na pohrebisku.(Galuška 1998, 99, 101,
103; 1999, 102, 103).
318
Kavánová 1976, 40.
319
Kavánová 1976, 36, 40.
320
Kavánová 1976, 51-53.
321
Kavánová 1976, 55.
322
Bialeková 1977, 132: ,,Seine Schlussfolgerungen [V. Hrubého] sind bis heute geltend.", 134.
323
Bialeková 1977, 133, Abb. 13.
Hana Chorvátová
228
Predstavené nálezové okolnosti hrobov so šperkmi a hrobov s ostrohami jednoznačne ukazujú
na chybu v relatívnej chronológii na pohrebisku v Starom Měste Na valách. Táto chyba
vznikla z premisy V. Hrubého o malte ako veľmi vhodnom a takmer jednoznačnom datovacom
prostriedku, ktorý datoval hroby s maltou až do obdobia po zániku kostola.324
Malta sa viackrát
objavila v hroboch so šperkom byzantského charakteru. Na základe toho zaradil V. Hrubý náušnice
byzantského charakteru do najmladšieho obdobia pochovávania na pohrebisku, napriek tomu,
že tieto hroby boli často prevrstvené (niekoľkými) alebo porušené mladšími hrobmi. Absencia
malty mu zároveň pri chronologickom hodnotení bola zárukou vyhĺbenia hrobov pred zánikom
kostola (prípad ostrôh typu IA a datovanie hrobu 279/49). Na samotný začiatok vývoja ostrôh
zaradil ostrohy typu IA, ktoré tam nepatria a podľa rozboru nálezových situácii hrobov
s ostrohami patria s veľkou pravdepodobnosťou na záver vývoja ostrôh na pohrebisku v Starom
Měste Na valách.
Na tomto omyle bolo založené datovanie mikulčických ostrôh z hrobov 44 od druhého
a 50 od šiesteho kostola. Na základe tohto časového určenia bol vymedzený mikulčický horizont,
ktorý je priradený k blatnickým pamiatkam. Na ňom sa postupne buduje datovanie guľovitých
príveskov (gombíkov) z hrobu 44 pri druhom mikulčickom kostole (J. Poulík, Z. Klanica, B.
Dostál). Chronológia ostrôh D. Bialekovej založená na Hrubého nesprávnom datovaní ostrôh sa
stala základom pre časové zaradenie hradiska Pobedim a východiskom pre časové zaradenie guľovitých
príveskov u E. Pavlovičovej. Nesprávne rozpoznané skupiny predmetov na pohrebisku
v Starom Měste ovplyvnili absolútne datovanie mnohých archeologických nálezov v širšom regióne
stredovýchodnej a južnej Európy. Problém relatívneho datovania nálezov na pohrebisku
bude možné riešiť novou dôkladnou analýzou pohrebiska Na valách. Nevyhnutné bude uvedenie
všetkých údajov týkajúcich sa vzájomných stratigrafických vzťahov hrobov, rozmerov hrobových
jám, orientácie hrobov, presného zaznačenia hrobov na pláne, kresieb hrobov, nálezov325
atď.,
podobne ako bolo opakovane vydané pohrebisko pri 6. kostole v Mikulčiciach N. Profantovou.326
Riešenie otázky absolútneho datovania bude oveľa komplikovanejšie. Z pohrebiska pochádza
len jediný nález mince, ktorá nie je identifikovateľná. Pri absolútnom chronologickom určení
šperkov z južnej Moravy bude potrebné využiť nálezy datované mincami známe z Chorvátska327
a
Rumunska.328
Podľa nálezov mincí z hrobov v Trilje, Biskupija-Crkvina a z pokladu z Răducăneni
nie je vylúčené posunutie datovania nálezov zo Starého Města do 8. storočia. Priamo na pohrebisku
v Starom Městě "Na valách" by bolo možné využiť drevo z konštrukcie valu, ktorý prekrýva
časť pohrebiska (pokiaľ je to vôbec ešte možné), pre získanie dendrochronologických dát,
prípadne drevo z rakví vydlabaných z jedného kmeňa stromu nájdených v hroboch (pokiaľ sa
zachovali).
Dôležité informácie k relatívnej chronológii na pohrebisku uvádza V. Hrubý v článku
z roku 1955 v PA. Archeologickým výskumom z roku 1948 boli podľa V. Hrubého zistené štyri
dôležité skutočnosti. 1. Na najvyššom mieste pohrebiska bola preskúmaná neveľká plošina (,,původně
nevelká plošina"). 2. V južnej časti sondy z roku 1948 sa zvyšoval počet hrobov. Hroby sa
porušovali, niekoľkonásobne prekrývali. 3. V najspodnejších z týchto hrobov sa našli veľmi bohaté
nálezy (zlaté náušnice, nôž okovaný zlatým plechom a iné). 4. V zásypoch mnohých hrobov sa
objavovali kúsky malty. Tieto poznatky priviedli V. Hrubého k domnienke, že južná časť sondy
sa približuje k ústrednej časti pohrebiska a predpokladal objavenie kaplnky alebo kostola. Vo
324
Len v prípade už spomínaného hrobu 266/49 V. Hrubý upustil od datovania tohto hrobu na základe malty.
325
Niekoľko hrobov napr. 8/51, 40/51, 39/51 je zakreslených na hranici štvorcov 10/D a 10/E. V opise hrobov však V.
Hrubý uvádza štvorec 11/D. Chýba kresebná dokumentácia hrobov a aj mnohých nálezov. Mnohé nálezy V. Hrubý vôbec
nepublikoval, napriek tomu, že sa zachovali.
326
Profantová - Kavánová 2003.
327
Trilje (Karaman 1921, Gunjača/Jelovina 1976, 106)); Nin ­ Ždrijac (La nécropole Paléocroate Nin ­ Ždrijac 1980);
Biskupija-Crkvina.
328
Răducăneni (Teodor 1980).
K relatívnej chronológii pohrebiska Staré Město v polohe Na valách
229
vzdialenosti 20 cm od južnej steny sondy z roku 1948, v miestach už skôr rozpoznanej plošiny
a v tesnej blízkosti veľkého počtu hrobov boli objavené základy kostola.329
V týchto štyroch bodoch
podal V. Hrubý veľmi dôležité informácie o pohrebisku.
Najdôležitejšou je informácia o rozpoznanej plošine na najvyššom mieste polohy Na valách.
V. Hrubý síce bližšie nekonkretizoval túto plošinu, neuviedol jej rozsah ani ďalšiu charakteristiku.
V monografii sa k nej vyjadril tiež veľmi stručne: ,,Na nejvyšším místě zkoumané části
pohřebiště v Schildrově záhradě byla nevelká plošina (později překrytá valem a recentními navážkami
z výkopu přilehajících sklepů), na níž byl postaven kostel, zbudovaný na dříve již založeném
pohřebišti."330
Táto informácia však ponúka úplne nový pohľad na vnútorný vývoj pohrebiska
a celkom nové možnosti jeho interpretácie. S veľkou pravdepodobnosťou plošina objasňuje
otázku tzv. druhej hĺbky na miestach, kde nezasahuje val, a výrazné rozdiely v hĺbkach hrobov v
štvorcoch 7/D a 8/D (24/48, 26/48, 41/49 a 91/49, 10/48, 20-23/48, 39/49, 63/49 a 129/49, 97/51).
Plošina v severnej časti zároveň naznačuje je veľmi komplikovaný vývoj na pohrebisku.
Nie je vylúčené, že najstaršie hroby na pohrebisku (hroby v štvorci 7-10/C a 7-10/D, pri ktorých
sa objavuje hĺbka nad 180 - 200 cm alebo údaj o tzv. druhej hĺbke) boli prekryté spomínanou
plošinou, na ktorej bol neskôr vybudovaný kostol, okolo ktorého vzniklo mladšie pohrebisko.331
Túto hypotézu bude možné potvrdiť alebo vylúčiť len novou podrobnou analýzou, prípadne revíznym
výskumom.
Ak by sa potvrdilo datovanie niektorých nálezov (byzantský šperk) zo staromestského
pohrebiska do 8. storočia, ako to predpokladal J. Sláma už v roku 1957, otvoria sa v archeológii
i histórii včasného stredoveku mnohé nové otázky. Tieto otázky sa budú dotýkať najmä počiatkov
kostrového pochovávania a christianizácie u Slovanov na území Čiech, Moravy a Slovenska.
Otvorí sa aj otázka dlhodobého súžitia Avarov a Slovanov s vlastným kultúrnym prejavom. Pravdepodobne
bude potrebné i prehodnotenie datovania niektorých hradísk a pohrebísk (Pobedim,
Ducové, Bratislavský hrad, Kouřim, Břeclav-Pohansko atď). Zároveň sa opäť otvoria metodologické
problémy vzťahu archeológie a histórie, najmä otázka, nakoľko archeologické nálezy odrážajú
historické udalosti zaznamenané v písomných prameňoch.332
Monografia Viléma Hrubého Staré Město: Velkomoravské pohřebiště ,,Na valách" napriek
uvedeným rozporom je veľmi cenná a dôležitá. Vďaka nej bolo možné poukázať na nezrovnalosti
a môžeme pokračovať v ďalšom skúmaní tohto unikátneho pohrebiska a tým i materiálnej
kultúry z územia stredovýchodnej Európy vo včasnom stredoveku.
329
Hrubý 1955b, 268.
330
Hrubý 1955a, 46.
331
Doterajšie poznatky o pohrebisku Na valách nevylučujú možnosť, že sa tu nachádzajú dve časovo nie veľmi vzdialené
pohrebiská. Prvé pohrebisko sa rozprestieralo po celej ploche Schildrovej záhrady, pravdepodobne sa naozaj rozširovalo
od severného okraja smerom južným (hroby 190/50, 191/50), tak ako to predpokladal V. Hrubý. Hroby majú častejšie
orientáciu SZZ ­ JVV. Neskôr po vzniku plošiny a výskumom zistenej sakrálnej stavby začína mladšia fáza pohrebiska.
332
Třeštík 2001.
Hana Chorvátová
230
Tab č.: 10. Prehľadná tabuľka uvádzaných hĺbok hrobov za jednotlivé roky výskumu v štvorci
8/C a 8/D
Štvorec* 8/C
Rok výskumu
1948
Hĺbka
hrobov
Rok výskumu
1949
Hĺbka
hrobov
Rok výskumu
1951
Hĺbka hrobov
35 40 cm 290 210 cm 79 180 cm
36 30 cm 97 255 cm
37 65 cm 155 75 (a 160) cm
38 80 cm 156 100 (a 160) cm
39 120 cm 157 180 (a 160) cm
40 41 cm 158 ? (a 160) cm
41 100 cm 161 110 (a 100) cm
42 25 cm 160 100 (a 150) cm
43 118 cm 159 80 (a 150) cm
44 65 cm 185 135 (a 100) cm
45 90 cm 187 145 (a 100) cm
46 88 cm 186 155 (a 100) cm
47 88 cm 190 135 (a 220) cm
48 88 cm 153 100 (a 95) cm
189 205 (a 95) cm
169 150 (a 75) cm
163 230 (a 160) cm
168 150 (a 80) cm
K relatívnej chronológii pohrebiska Staré Město v polohe Na valách
231
Štvorec 8/D
Rok výskumu
1948
Hĺbka
hrobov
Rok výskumu
1949
Hĺbka
hrobov
Rok výskumu
1951
Hĺbka hrobov
1 30 cm
2 80 cm 253 220 cm
3 95 cm
4 60 cm 130 123 cm
5 105 cm 272 150 cm
6 110 cm 274 195 cm
7 50 cm
8 60 cm
9 126 cm
10 40 cm
11 40 cm
12 45 cm
13 40 cm 262 160 cm
14 70 cm 267 160 cm
15 110 cm 284 200 cm
16 60 cm 285 215 cm
17 100 cm 283 240 cm 151/51 90 (a 160) cm
18 20 cm 152/51 75 (a 160) cm
19 155 cm
20 100 cm 63 140 cm
21 100 cm 129 170 cm
22 110 cm
23 130 cm
24 90 cm
25 100 cm
26 90 cm
27 80 cm 91 160 cm
28 60 cm
29 75 cm 226 190 cm
30 110 cm 83 155 cm
31 60 cm 84 155 cm
32 80 cm 159 168 cm 92 185 cm
33 110 cm 160 145 cm
34 70 cm 96 210 cm
*Štvorec má rozmery 10 x 10 m.
S tučnými písmenkami sú hroby s tzv. druhou hĺbkou, ktoré sa podľa plánu č. 3 prekrývajú.
Hana Chorvátová
232
Literatúra
Benda 1963 ­ K. Benda: Stříbrný terč se sokolníkem ze Starého Města u Uherského Hradiště.
Památky archeologické 54, 1963, 41-65.
Bialeková 1977 - D. Bialeková: Sporen von slawischen Fundplätzen in Pobedim (Typologie und
Datierung). Slovenská archeológia XXV-1, 1977, 103-158.
Bialeková 1979 - D. Bialeková: Zur Datierung archäologischer Quellen aus der ersten Hälfte des
9. Jh. Bei den Slawen nördlich der Donau. In: Rapports du IIIe Congrs International ď Archologie
Slave. Bratislava 7-14 septembre 1975. Tome 1. Bratislava 1979, 93-103.
Bialeková 1980a ­ D. Bialeková: Odraz franských vplyvov v kultúre Slovanov. (K otázke datovania
blatnicko-mikulčického horizontu). In: IV. Medzinárodný kongres slovanskej archeológie.
Sofia 15. 22. septembra 1980. Zborník referátov ČSSR. Nitra 1980, 28-35.
Bialeková 1980b ­ D. Bialeková: Návrh chronológie praveku a včasnej doby dejinnej na Slovensku.
Slovanské obdobie. Slovenská archeolígia 28, 1980, 211-221.
Böhm 1955 ­ J. Böhm: Úvodní slova. In: V. Hrubý: Staré Město, Velkomoravské pohřebiště ,,Na
valách". Praha 1955, 7.
Cibulka 1950 ­ J. Cibulka: Velkomoravské kostely, objevené r. 1949 ve Starém Městě. Praha
1950. (Prednáška zo dňa 3. marca 1950 v Prahe, rozmnožená ako rukopis)
Cibulka 1958 ­ J. Cibulka: Velkomoravský kostel v Modré u Velehradu a začátky křesťanství na
Moravě. Praha 1958.
Dekan 1985 ­ J. Dekan: Veľká Morava. Doba a umenie. Bratislava 1985.
Dostál 1965 ­ B. Dostál: Das Vordringen der grossmährischen materiallen Kultur in die Nachbarländer.
In: Magna Moravia. Praha 1965, 361-417.
Dostál 1966 ­ B. Dostál: slovanská pohřebiště ze střední doby hradištní na Moravě. Praha 1966.
Dostál 1990 ­ B. Dostál: Několik poznámek k objevu prvních velkomoravských kostelů ve Starém
Městě. In: Staroměstská výročí. Brno 1990, 35-42.
Dostál 1991 ­ B. Dostál: Zur Datierungsfrage des grossmährischen Schmucks. Zalai múzeum 3,
1991, 81-87.
Eisner 1947 - J. Eisner: K Dějinám našeho hradištního šperku. Časopis národního musea CXVI,
1947, 142-162.
Eisner 1952 ­ J. Eisner: Devínska Nová Ves. Slovanské pohřebiště. Bratislava 1952.
Eisner 1956 ­ J. Eisner: Recenzia: Vilém Hrubý, Staré Město, Velkomoravské pohřebiště ,,Na
valách", Monumenta archaeologica III, Praha 1955. Památky archeologické 47, 1956, 187-189.
Galuška 1996a ­ L. Galuška: Uherské Hradiště-Sady. Křesťanské centrum říše velkomoravské.
Brno 1996.
Galuška 1996b - L. Galuška: To the possibility of moving the dating of the material culture on
the basis of the study of the graves from Staré Město and Uherské Hradiště-Sady. In: D. Bialeková/J.
Zábojník (Hrsg.): Ethnische und kulturelle Verhältnisse an der mittleren Donau vom 6. bis
zum 11. Jahrhundert. Symoposium Nitra 6 bis 10. November 1994. Bratislava 1996, 267-279.
Galuška 1998 ­ L. Galuška: Souprava velmože z hrobu 266/49 ze Starého Města. (K poznání
neobvyklé technologie výzdoby raněstředověkých předmětů). Ve službách archeologie X, 1998,
95-107.
Galuška 1999 ­ L. Galuška: Jezdecká souprava z hrobu 224/51 ze Starého Města. In: A. Avenarius/Z.
Ševčíková (ed.): Slovensko a európsky juhovýchod. Medzikulúrne vzťahy a kontexty.
(Zborník k životnému jubileu Tatiany Štefanovičovej). Bratislava 1999, 84-105.
Galuška 2004 ­ L. Galuška: Velkomoravské hroby revenatů ze Starého Města. In: G. Fusek
(red.): Zborník na počesť Dariny Bialekovej. Nitra 2004, 81-90.
Gunjača/Jelovina 1976 ­ S. Gunjača/D. Jelovina: Altkroatisches erbe. 1976.
Hampel 1902 ­ J. Hampel: Régiségek a honfoglalás koráboól. Archaeologiai értesitő 22, 1902,
296-316.
K relatívnej chronológii pohrebiska Staré Město v polohe Na valách
233
Hochmanová-Vávrová 1962 - V. Hochmanová-Vávrová: Velkomoravské pohřebiště ve Starém
Městě "Na valách", výzkum v letech 1957-1959. Časopis Moravského muzea 47 ­ vědy spoločenské,
1962, 201-270.
Hrubý 1949a ­ V. Hrubý: Nové nálezy na slovanském pohřebišti ve Starém městě. Archeologické
rozhledy I, 1949, 30-36.
Hrubý 1949b ­ V. Hrubý: Objev kostela z 9. století na pohřebišti ve Starém Městě. Archeologické
rozhledy I, 1949, 109-122.
Hrubý 1950 ­ V. Hrubý: Výzkum slovanského pohřebiště ve Starém Městě. Archeologické rozhledy
II, 1950, 3-12.
Hrubý 1951 ­ V. Hrubý: Tausovaná jezdecká výzbroj ze Starého Města. Archeologické rozhledy
3, 1951, 181-185.
Hrubý 1955a ­ V. Hrubý: Staré Město. Velkomoravské pohřebiště ,,Na valách". Praha 1955.
Hrubý 1955b ­ V. Hrubý: Základy kostela na staroslovanském pohřebišti ve Starém Městě ,,Na
valách". In: Památky archeologické 46, 1955, 265-299.
Hrubý 1965 - V. Hrubý: Staré Město Velkomoravský Velehrad. Praha 1965.
La nécropole paléocroate 1980 ­ La nécropole paléocroate Nin ­ Ždrijac. In: Inventaria archaeologica.
Jugoslavija. Fascicule 24 (Y 229 ­ Y 238).
Karaman 1921 ­ Lj. Karaman: Zlatni nalaz na Trilju nedaleko od Sinja, Vjesnik za arhaeologiu
i historiu dalmatinsku XLIV, 1921.
Klanica 1970 ­ Z. Klanica: Velkomoravský gombík. Archeologické rozhledy 22, 1970, 421-445.
Klanica 1985 ­ Z. Klanica: Náboženství a kult, jejich odraz v archeologických pramenech. In: J.
Poulík/B. Chropovský a kol.: Velká Morava a počátky československé státnosti. Praha ­ Bratislava
1985, 107-139.
Klanica 1990 ­ Z. Klanica: K počátkům staromoravského kostrového pohřbívání. In: Staroměstská
výročí. Brno 1990, 57-64.
Koch 1982 ­ R. Koch: Stachelsporen des frühen und hohen Mittelalters. Zeitschrift für Archäologie
des Mittelalters. 10, 1982, 63-83.
Korošec 1950 ­ J. Korošec: Staroslovanske grobišče na ptujskem Gradu. Lublaň 1950.
Lutovský, M.: Encyklopedie slovanské archeologie v Čechách, na Moravě a ve Slezsku. Praha
2001.
Marešová 1983 ­ K. Marešová: Uherské Hradiště-Sady. Staroslovanské pohřebiště na Horních
Kotvicích. Brno ­ Uherské Hradište 1983.
Mitscha-Märheim 1941 - H. Mitscha-Märheim: Die frühmittelalterlichen Gräberfunde von Mistelbach,
Katzelsdorf, Münchendorf und Schwechat. Wein-Leipzig 1941.
Müller 1984 ­ R. Müller: Neue Ausgrabungen in der Nähe von Zalavár. In: Interaktionen der
mitteleuropäischen Slawen und anderen Ethnika im 6.-10. Jahrhundert. Nitra 1984, 185-188.
Niederle 1930 ­ L. Niederle: Příspěvky k vývoji byzantských šperků ze IV. ­ X. století. Praha
1930.
Pataki 1939 ­ V. Pataki: A hevesi honfoglaláskori női sírlelet. (Der Grabfund von Hévés aus der
Landnahmezeit). Folia archaeologica I-II, 1939, 200-203, 207-208.
Pavlovičová 1996 - E. Pavlovičová: K vypovedacej schopnosti gombíka u naddunajských Slovanov
v 9. storočí. Slovenská archeológia XLIV-1, 1996, 95-153.
Pavlovičová 1999 ­ E. Pavlovičová: Chronológia a typológia náušníc veligradského typu. Nepublikovaná
rigorózna práca. FF UK Bratislava 1999.
Poulík 1948 ­ J. Poulík: Staroslovanská Morava. Praha 1948.
Poulík 1948-1950 ­ J. Poulík: Jižní Morava země dávných Slovanů. Brno 1948-1950.
Poulík 1957 ­ J. Poulík: Výsledky výzkumu na velkomoravském hradišti ,,Valy" u Mikulčic.
Památky archeologické 48, 1957, 241-388.
Poulík 1963 ­ J. Poulík: Dvě velkomoravské rotundy v Mikulčicích. Praha 1963.
Poulík 1975 ­ J. Poulík: Mikulčice. Sídlo a pevnost knížat velkomoravských. Praha 1975.
Hana Chorvátová
234
Poulík 1985 ­ J. Poulík: Svědectví výzkumů a pramenů archeologických o Velké Moravě. In: J.
Poulík/B. Chropovský a kol.: Velká Morava a počátky československé státnosti. Praha ­ Bratislava
1985, 9-80.
Profantová/Kavánová 2003 ­ N. Profantová/B. Kavánová: Mikulčice. Pohřebiště u 6. a 12. kostela.
Brno 2003.
Přikryl 1890 ­ P. F. Přikryl: Praehistorické nálezy u Kroměříže a Kvasnic. Časopis vlasteneckého
muzejního spolku olomuckého. Ročník VII, 1890, 14-21.
Ruttkay 1975 - A. Ruttay: Waffen und Reiterausfüstung des 9. bis zur ersten hälfte des 14. Jahrhunderts
in der Slowakei (I). In: Slovenska archeologia XXIII 1975, 119-216.
Schránil 1925 - J. Schránil: Několik příspěvků k poznání kulturních proudů v zemích českých v
X. a XI. věku. Obzor prehistorický - Niederlův sborník 4, 1925, 160-193.
Schránil 1928 ­ J. Schránil: Die Vorgeschichte Böhmens und Mährens. Berlin-Leipzig 1928.
Schulze-Dörrlamm 1995 ­ M. Schulze-Dörrlamm: Bestattungen in den Kirchen Grossmährens
und Böhmens während des 9. und 10. Jahrhunderts. Jahrb. RGZM 40, Jahrgang 1993, Teil 2, 557-
620.
Sláma 1957 ­ J. Sláma: K chronologické průkaznosti náušnice s několikanásobnou esovitou
smyčkou. Archeologické rozhledy 9, 1957, 250-267.
Sláma 1958 ­ J. Sláma: Recenzia: V. Hrubý, Základy kostela na staroslovanském pohřebišti ve
Starém Měste ,,Na valách". Předběžná studie. Památky archeol. XLVI (1955) 265-299 + 20 Bilder.
Byzantinoslavica 19, 1958, 311-314.
Staňa 1995 - Č. Staňa: Příspěvek k poznání horizontu veligradského šperku. Sborník prací filozofické
fakulty Brněnské univerzity, 1995, E 40, 37-43.
Staššíková-Štukovská 1996 ­ D. Staššíková-Štukovská: Problematika vybraných typov veligradských
(byzantsko-orienálnych) náušníc Veľkej Moravy z pohľadu doterajších výsledkov výskumu
v Borovciach. In: Svätopluk 894-1994. Nitra 1996, 197-206.
Staššíková-Štukovská 2000 ­ D. Staššíková-Štukovská: Vybrané nálezy z Boroviec a BřeckaviPohanska
k otázke interakcii staromoravských a nitrianskych Slovanov. Sborník prací Filozofické
fakulty Brněnské univerzity, M 5, 2000, 97-111.
Steuer 1977 ­ H. Steuer: Bemerkung zur Chronologie der Merowingerzeit. Studien zur Sachsenforchung
1, 1977, 379-403.
Steuer 1998 ­ H. Steuer: Datierungsprobleme in der Archäologie. In: K. Düwel (Hrsg.): Runeninschriften
als Quellen interdisziplinärer Forschung. Berlin ­ New York 1998, 129-149.
Szameit 1991 ­ E. Szameit: Anmerkungen zur Chronologie des 8.-9. Jahrhunderts im Ostalpenraum.
Zalai Múzeum 3, 1991, 73-79.
Szameit 1992 ­ E. Szameit: Zur chronologischen Stellung des frühmittelalterlichen Gräberfeldes
von Sieghartskirchen, Niederösterreich, und die Grabfunde aus Proleb, Steiermark. In: F. Daim
(Hrsg.): Awarenforschungen. Band 2. Wien 1992, 803-839.
Szameit 1996 ­ E. Szameit: slawische Körpergräber des 8. Jh. Im österreichischen Donauraum
und ihre Beziehungen zum spätmerowingischen Kulturkreis. In: D. Bialeková/J. Zábojník (Hrsg.):
Ethnische und kulturelle Verhältnisse an der mittleren Donau vom 6. bis zum 11. Jahrhundert.
Symoposium Nitra 6 bis 10. November 1994. Bratislava 1996, 215-225.
Szőke 1992 ­ B. M. Szőke: Die Beziehungen zwischen dem oberen Donautal und Westungarn in
der ersten Hälfte des 9. Jahrhunderts (Frauentrachtzubehör und Schmuck). In: F. Daim (Hrsg.):
Awarenforschungen. Band 2. Wien 1992, 841-968.
Štefanovičová 1996 ­ T. Štefanovičová: Probleme der Entwicklung der Slowakei im 9. Jh. In: D.
Bialeková/J. Zábojník (Hrsg.): Ethnische und kulturelle Verhältnisse an der mittleren Donau vom
6. bis zum 11. Jahrhundert. Symoposium Nitra 6 bis 10. November 1994. Bratislava 1996, 257-
265.
K relatívnej chronológii pohrebiska Staré Město v polohe Na valách
235
Štefanovičová 2004 ­ T. Štefanovičová: K vývoju šperku adriatickej a stredodunajskej oblasti
v prvej polovici 9. storočia. In: G. Fusek (red.): Zborník na počesť Dariny Bialekovej. Nitra 2004,
389-395.
Teodor 1980 ­ Dan Gh. Teodor: Tezaurul de la Răducăneni ­ Iaşi. Studii şi cercetri de istorie
veche şi archeologie. Tomul 31, 403-423.
Třeštík 1991 ­ D. Třeštík: Kdy zanikla Velká Morava? Studia Mediaevalia Pragensia II, 1991, 9-
27.
Třeštík 2001 ­ D. Třeštík: K poměru archeologie a historie. Archeologické rozhledy 53, 2001,
357-361.
Turek 1959 ­ R. Turek: Příběhy českých dějin IX. věku ve světle nálezů. Acta Universitatis Carolinae.
Philosophica et historica 3, 1959. Filipův sborník, 285-298.
Wachowski 1986/87 ­ K. Wachowski: Merowingische und karolingische Sporen auf dem Kontinent.
Zeitschrift für Archäologie des Mittelalters, 14/15, 1986/87, 49-79.
Wachowski 1989 ­ K. Wachowski: Problematyka blatnicka ­ próba systematyki pojęć. Przegląd
Archeologiczny Vol. 36, 1989, 209-220.
Wachowski 1992 ­ K. Wachowski: Kultura karolińska a słowiańszczyzna zachodnia. Wrocław
1992.
Zelnitius 1942 ­ A. Zelnitius: Staré město-Velehrad, velkomoravský Velehrad. Sborník velehradský
13, 1942, 33-55.
Hana Chorvátová
236
Zusammenfassung
Zur relativen Chronologie des Gräberfeldes von Staré Město Na valách
Das bekannte Gräberfeld von Staré Město in der Flur Na valách wurde 1955 publiziert. Zur Zeit seiner Entdeckung
handelte es sich um einen einzigartigen Befund. Die Ausgrabungen erbrachten nicht nur zahlreiche Funde (Schmuck,
Waffen, Sporen, Gefäße), auch die Steinfundamente einer Kirche wurden entdeckt. Entsprechend des damaligen Kenntnisstandes
der materiellen Kultur Südmährens datierte V. Hrubý das Gräberfeld in die Zeit zwischen 800 und 950 n. Chr. Die
Errichtung des Kirchenbaus setzte Hrubý nach 850 n. Chr. an, sein Ende um 900 n. Chr. Hinsichtlich der Chronologie der
Gräber unterschied Hrubý zwei Hauptphasen. Die ältere Phase umfasste demnach die Gräber der Zeit zwischen etwa 800
bis zum Anfang des 10. Jahrhunderts. Die jüngere Phase datierte er in die Periode vom Anfang des 10. Jahrhunderts bis
etwa 950, dem Zeitpunkt, zu dem Hrubý zufolge der Belegung des Gräberfelds endete.
In verschiedenen Gräbern von Staré Město wurden Reste von Baumaterialen (Mörtel und Ziegelsteine) gefunden.
Diese Reste interpretierte Hrubý als Abbruchmaterial der Kirche. Der Mörtel datiert nach Hrubý die Gräber deshalb mit
Sicherheit in die Zeit nach der Zerstörung Kirche. Der Mörtel fand sich sehr häufig in Gräbern, in denen auch byzantinischer
Schmuck (Taf.: 6.) gefunden wurde. Aus diesem Grund datierte Hrubý diesen Schmuck ebenfalls in die Zeit nach der
Zerstörung der Kirche, in die Zeit von 900 bis 950 n. Chr. In der Folge wurde diese Chronologie sowohl von einheimischen
wie ausländischen Archäologen übernommen.
Durch detailliertes Studium der vorliegenden Quellen und Interpretationen wurde festgestellt, dass in den Abschnitten
,,Auswertung der archäologischen Funde und historisches Fazit" und ,,Archäologische Quellen" (Tiefe der Gräber,
Stratigraphie, Funde) der Monographie Hrubýs erhebliche Widersprüche bestehen. Diese werden in vorliegendem
Artikel aufgezeigt. Es handelt sich um:
1. Widersprüche bei der Datierung der Gräber anhand der Mörtelreste
2. Widersprüche bei der sog. ,,Zweite Tiefe".
3. Widersprüche bei der relativen Datierung mehrerer übereinanderliegender Gräber
4. Widersprüche bei der Datierung der Gräber mit Sporen.
Vorliegende Untersuchung analysiert die stratigrafischen Überschneidungen der Gräber mit byzantinischem
Schmuck und Sporen. Aus dieser Analyse ergeben sich grundsätzliche Zweifel an der Richtigkeit ihrer Datierung und daraus
folgend ­ der Nachweis, dass die bisherige relative Datierung des Gräberfeldes nicht zutrifft. Diese Feststellung hat
Konsequenzen für Datierung der gesamten materiellen Kultur des 9. Jhr. im Gebiet des ehemaligen Großmährischen
Reiches. Ausgehend von dem bisherigen unrichtigen Ansatz wurde etwa der Blatnica­Mikulčice Horizont von J. Poulík
auf die erste Hälfte 9. Jhr. eingegrenzt. Auch die Chronologie der Sporen von D. Bialeková basiert auf diesem Irrtum.
Das Problem relativen Chronologie ist nur durch eine neue, gründliche Analyse des Gräberfeldes lösen. Besonders
schwierig ist zudem die Frage der absoluten Datierung (aus dem Gräberfeld stammt nur ein Münzfund). Deshalb ist
es notwendig, die Münzfunde aus Kroatien und aus Rumänien mit einzubeziehen. Anhand der Münzfunde aus den Gräbern
von Trilje und Biskupija-Crkvina sowie dem Hort von Răducăneni ist möglich, einige Funde aus Staré Mesto in das
8. Jhr. zu datieren, wie dies bereits J. Sláma 1957 vorausgesetzt hatte. Diese Datierung wirft mehrere neue Fragenstellungen
auf, vor allem bezüglich des Beginns der Christianisierung und der Körperbestattungen bei den Slawen im Gebiet
Böhmens, Mährens und der Slowakei. Vielen Burgwälle (Burg von Bratislava, Ducové, Pobedim, Kouřim, Budeč, Libice,
Levý Hradec, Břeclav-Pohansko usw.) werden hinsichtlich ihrer Chronologie überprüft oder teilweise neu ausgewertet
werden müssen.