212_____________________________________________________ Fonologický vývin v reči dieťaťa Iveta Bónová A k vychádzame zo všeobecne známeho tvrdenia, uvádzaného najmä v logopedickej literatúre, že prvky foneticko-fonologickej roviny v porovnaní s prvkami iných jazykových rovín sa začínajú v reči dieťaťa osvojovať ako prvé a zároveň sa fixujú najdlhšie (Lechtá, 1990), potom je takmer neuveriteľné, že tejto oblasti bádania sa v slovenskej jazykovede donedávna nevenovala takmer žiadna pozornosť. Výskum zvukovej roviny jazyka v detskej reči sa u nás rozbieha až na začiatku 21. storočia. Nadväzujeme v ňom na staršie práce českých autorov (Ohnesorga, Pačesovej), no predovšetkým sa opierame o najnovšie zistenia anglického autora D. Ingrama. Náš výskum by sme v danej etape mohli rozdeliť na tri fázy: 1. kvantitatívnu analýzu, 2. kvalitatívny rozbor a 3. usúvzťažnenie výsledkov kvantitatívnej a kvalitatívnej analýzy. V prvej fáze, inšpirovaní štúdiou D. Ingrama (2002), exaktne stanovujeme fonologickú priemernú dĺžku výpovede (FPDV) ako východiskovú veličinu, na základe ktorej identifikujeme d'alŠie parametre potrebné pri určovaní stupňa fonologického vývinu. V druhej fáze predkladáme podrobnú deskripciu rečovej produkcie skúmaného dieťaťa, v tretej sa snažíme o prepojenie záverov uvedených analýz. 1. Fonologická priemerná dĺžka výpovede FPDV predstavuje exaktne stanovenú mierku, pomocou ktorej sa rečová produkcia u detí (v rámci celkového fonologického vývinu) dá diferencovať vzhľadom na správnosť produkovaných slov, náročnosť produkovaných slov a ich variabilitu (o FPDV pozri aj Bónová -Slancová - Mikulajová - Kapalková, 2005; Bónová - Slancová, 2005). Určením FPDV a následne ďalších mierok vypočítavaných z uvedenej veličiny (najmä indexu zrozumiteľnosti, pozri v 1.3) možno identifikovať stupeň fonologického vývinu, na akom sa dieťa ľ'onologický vývin v reči dieťaťa 213 v skúmanom období práve nachádza, ako sa vo svojej rečovej produkcii približuje k cieľovému slovu. Rýchlosť a kvalita pri osvojovaní fonologického systému je" u jednotlivých detí značne diferencovaná, špecifická, preto fonologickú akvizíciu treba posudzovať, tak ako to zdôrazňuje aj D. Ingram, komplexne. Detské slovo sa sleduje vždy v konfrontácii s komplexnou jazykovou jednotkou, s cieľovým slovom. FPDV sa určuje nielen pri detskom, ale aj pri cieľovom slove. Takýmto posudzovaním sa objektivizuje hodnotenie fonologického vývinu, ktorého výsledky budú aplikovateľné v logopedickej praxi. 1.1 Ingramove pravidlá na určenie FPDV 1. Pravidlo kvantity vzorky. Východiskom sú záznamy celkovej rečovej produkcie dieťaťa. Je samozrejmé, že najpresnejšie údaje sa získavajú z celej skúmanej vzorky. Ak je rozsah záznamu príliš veľký, skúmanú vzorku možno zredukovať. Aby bola pokrytá celá zaznamenaná rečová produkcia dieťaťa, tak sa vyberá každé druhé, prípadne tretie slovo. Vo vzorke však nesmie byť menej ako 25 slov. Kontrolné merania dokázali, že objem vzorky výrazne neovplyvňuje hodnotu FPDV. V našom výskume sme vzorku neredukovali, brali sme do úvahy všetky zachytené slová, ktoré neboli v rozpore s ďalšími pravidlami. 2. Pravidlo kvality vzorky. Do vzorky patria všetky autoséman-tické slová (substantiva, adjektíva, pronominá, numeráliá, verba, ad-verbiá). Vynechávajú sa citoslovcia a onomatopoje, rovnako aj slová s reduplikovanou slabikou. Vzhľadom na fakt, že cieľom nášho bádania je nájsť koreláciu medzi výsledkami kvantitatívnej a kvalitatívnej analýzy, zo vzorky vynechávame len citoslovcia. Plnovýznamové slová zachytávame v takých tvaroch, v akých sa vyskytli v reči dieťaťa. Ak sa slovo vyskytlo v predložkovom spojení, akceptujeme ho ako celok, aby sme mohli pri deskripcii záznamov sledovať okrem iného aj osvojovanie spoluhláskových skupín (s tohejta - s koberca1). 1 V predkladanej štúdii používame modifikovaný spôsob transkripcie, založený na bežných ortografických pravidlách so zvýraznením relevantných výslovnostných znakov. 214 Iveta li...... 3. Pravidlo zložených slov. Podľa tohto pravidla sa za jedné slovo pokladajú kompozita (v angličtine typ cowboy), nie však zdru zené pomenovania (v angličtine typ teddy bear). Pre slovenčinu je toto pravidlo irelevantné, pretože vychádza z rozdielnych zákonitostí reáli« zácie prízvuku v angličtine. 4. Pravidlo variability. Ak sa vo vzorke vyskytne slovo viafl krát, ale v rovnakých výslovnostných podobách, počíta sa len raz. Ak sa vyskytne vo viacerých variantných podobách, počíta sa najfrekventovanejšia zvuková forma. Na rozdiel od navrhovaného pravidla D. Ingrama, v prípade, ak sa vo vzorke vyskytlo viacero zvukových realizácií toho istého slova, berieme do úvahy všetky varianty (ciene, cieune - čierne), lebo sa domnievame, že aj variantná výslovnosť je odrazom istého stupňa fonologickej akvizície. 5. Pravidlo produkcie. Za každý vyprodukovaný konsonant a vokál sa v súlade s uvedeným pravidlom počíta 1 bod. Celkové skóre však nesmie presiahnuť počet zvukov v cieľovom slove, pretože v opačnom prípade by nekorektná výslovnosť neprávom zvýšila bodové hodnotenie vyprodukovaného slova (dadudicta - kačička, za produkciu rátame len 7, nie 9 bodov). 6. Pravidlo správnych konsonantov. Za každý správne realizovaný konsonant sa pridáva ďalší bod. Vzhľadom na to, že v angličtine je väčšia variabilnost' v produkcii vokálov, a tým aj nižšia spoľahlivosť pri jej zachytávaní, nepripočítavajú sa body sa správnu realizáciu vokalických prvkov. Náš predbežný výskum zameraný na overovanie metodiky pri stanovovaní FPDV v aplikácii na slovenský jazyk,2 typologický odlišný od angličtiny, ukázal potrebu pravidlá nielen modifikovať, ale ich aj doplniť. 2 V predchádzajúcom výskume sa potvrdila vysoká korelácia medzi FPDV získanou na pozadí anglickej metodiky a FPDV stanovenej podľa slovenskej metodiky aj po aplikácii doplnených a modifikovaných pravidiel (pórov. Bónová - Slancová - Miku-lajová - Kapalková, 2005, s. 67 - 68). [Mbgický vývin v reči dieťaťa_______________________________________215 1.2 Doplnené pravidlá na výpočet FPDV v aplikácii na slovenský jazyk 7. Pravidlo správnych vokálov. V slovenčine na rozdiel od angličtiny pripočítavame 1 bod aj za správnu realizáciu vokalického prvku, pričom berieme do úvahy jeho kvalitu, nie kvantitu. Napríklad, ak dieťa vysloví cieľové slovo písmeno ako pitnino, získava celkové skóre 11 bodov (6 za vyslovené zvuky, 3 za správne realizované konsonanty, 2 za správne realizované vokály). Ak dieťa vysloví slovo banán ako banán, získava maximálne skóre 10 bodov (5 za vyslovené segmenty, 3 za správnu realizáciu konsonantov a 2 za správnu realizáciu vokálov) bez ohľadu na to, že namiesto á zvukovo realizovalo krátke a? V našom výskume špecificky hodnotíme aj realizáciu diľton-gov. Vzhľadom na to, že v raných štádiách často dochádza k mono-ftongizácii diftongov, rozdielne posudzujeme prípad, v ktorom dieťa slovo prasiatka vysloví ako plasatia (bodové skóre je 13,5 bodá; 8 za vyslovené segmenty, 3 za správne realizované konsonanty a 2,5 za správne realizované vokály), a prípad, v ktorom dieťa slovo prasiatka vysloví ako plaseíía (celkové bodové skóre 13 bodov; 8 za vyslovené segmenty, 3 za správne realizované konsonanty a 2 za správne realizované vokály). Za (síce) nekorektne realizovaný diitong, ale so zachovaním správneho vokalického timbru (plasatta) pripočítavame pol bodá, bez zachovania vokalického typu (plasetta) nepripočítavame žiadny bod. Na základe analyzovaného materiálu sme zistili, že aj pri dodržiavaní predchádzajúcich pravidiel - pri neidentických podobách detského a cieľového slova - môže byť ich celkové bodové skóre rovnaké. Napríklad, ak dieťa vysloví slovo nalepené ako naleptené, získava zaň v zhode s bodovým hodnotením cieľového slova 16 bodov (8 za produkované zvuky, 4 za správne realizované konsonanty a 4 za 3 Vzhľadom na preukázateľnú tendenciu skracovať trvanie dlhých sonantických jadier v hovorených prejavoch Slovákov a následne aj vzhľadom na pravidlo rečového okolia dieťaťa (pozri pravidlo 0) pri stanovovaní bodového skóre nediferencujeme, či dieťa vyprodukovalo namiesto dlhého vokálu (napr. á) krátky alebo dlhý vokál (a, resp. á). Pri bodovom hodnotení (pre potreby určenia úrovne fonologického vývinu) je teda relevantné zachovanie vokalického typu, a nie zachovanie kvantity. 216 [veta Um správne realizované vokály). V takomto prípade, aby sa v bo hodnotení odzrkadlila fenologická úroveň produkovaného slova, n vrhujeme z celkového skóre detského slova odrátať 1 bod. I 8. Pozičné pravidlo. Na pozadí výskumných sond sme zistil posudzovať fonologickú úroveň produkovaných slov neznamená pri hliadať len na kvalitu vyslovených segmentov, ale aj na ich poziVm v rámci slova. Napríklad, ak dieťa vysloví slovo doktorka ako dotkol ka, získava, uplatňujúc pozičné pravidlo, celkové skóre 13 bodov (N za vyslovené segmenty, 2 za správne realizované konsonanty a 3 /a správne realizované vokály). Keby sa uvedené pravidlo neaplikovalo skóre by sa zvýšilo na 15 bodov (8 za vyslovené segmenty, 4 za správne realizované konsonanty a 3 za správne realizované vokály). Celkovo by však neodrážalo kvalitatívnu úroveň produkovaného slo-va.4 9. Pravidlo rečového okolia dieťaťa. Za cieľové slovo sa pokladá taká realizácia jazykovej jednotky, aká sa vyskytuje v rečovom okolí dieťaťa (môže to byť štandardná aj subštandardná zvuková podoba slova), teda nemusí byť vždy v zhode s ortoepickými pravidlami. 1.3 Exaktné parametre topologického vývinu FPDV je východiskovou veličinou, na pozadí ktorej sa dajú určiť tri indexy: Index fonologickej zrozumiteľnosti Iz ako exaktne vyjadrený parameter odráža mieru priblíženia sa detského slova k cieľovému slovu. Je podielom FPDV detských slov a FPDV cieľových slov. Jeho hodnota sa pohybuje v intervale 0-1, čím je vyššia, tým je rečová produkcia dieťaťa zrozumiteľnejšia. Ukázalo sa, že tento údaj je pri stanovovaní stupňa fonologického vývinu kľúčový. Na jeho pozadí sa dajú určiť diferenciácie v osvojovaní fonologického systému medzi jednotlivými deťmi. Index fonologickej správnosti Is určuje, aký podiel majú správne vyslovené slová vo vzťahu k celej analyzovanej vzorke. Ukázalo sa, že validita tejto mierky sa zvyšujepriamo úmerne s veľkosťou vzorky. 4 Nezávisle prišli k podobnému záveru o potrebe posudzovať poradie segmentov v detskom slove v aplikácii fonologickej priemernej dĺžky výpovede na holandčinu aj Taelmanová a kol. (2005). 217 ggh ký vývin v reči dieťaťa_______________________________________ Index fonologickej variability Iv. V raných štádiách fonologic-lio vývinu si dieťa postupne a s istou mierou variantnosti osvojuje i>vé podoby jednotlivých slov. Napríklad, ak dieťa realizuje slovo kačička trikrát trojakým spôsobom: dadida, taľila, dadicta, hodnota Iv B najvyššia, rovná 1,0 (3 : 3). Ak dieťa vysloví slovo písmenko trikrát imnako: pismento, hodnota Iv je nulová (0 : 3). Ako vyplýva z uvádzaného príkladu, nulový Iv nemusí znamenať správnu rečovú produkciu, s určitosťou však signalizuje homogenitu pri zvukovej realizá-« n icdnotlivých slov a tvarov. 2. Analýza rečovej produkcie Naším výskumným objektom je intaktné, monolingválne dieťa Terézia, nar. 16. 2. 2003, ktoré longitudinálne pozorujeme v čase od 18. do 43. mesiaca. Analyzujeme reč dieťaťa v priebehu 25 mesiacov.5 Vychádzame pritom z hodinových audiovizuálnych záznamov, ktoré boli pravidelne (každý mesiac) nahrávané v prirodzenom rečovom prostredí pri troch činnostiach (pri podávaní potravy, pri hre a pri kúpaní). Po transkripcii CHAT v rámci databázy CHILDES6 sme v programe EXCEL vytvorili súbor všetkých slov, ktoré Terezka vyprodukovala v priebehu hodinovej nahrávky. Slová dieťaťa sme zaznamenávali spolu s cieľovým slovom. Každý mesiac vyhodnocujeme reč skúmaného dieťaťa z kvalitatívneho i kvantitatívneho hľadiska. Identifikujeme inventár foném, určujeme počet slabík a zvukov v detskom slove v konfrontácii s komplexnou cieľovou jazykovou jednotkou, špecifikujeme fenologické procesy, sledujeme náročnosť a dĺžku slov, o produkciu ktorých sa dieťa pokúša. Stanovujeme, vychádzajúc z fonologickej priemernej dĺžky výpovede, index zrozumiteľnosti a správnosti. Určenú hodnotu 5 Aj keď zachytávame reč Terezky v priebehu 25 mesiacov (18., 19., 21., 23., 26., 28., 29., 31., 33., 35., 37., 40. a 43. mesiac), nezaznamenávame a následne kvalitatívne nevyhodnocujeme jej reč pravidelne v každom mesiaci. Postupujeme selektívne, analyzujeme ju len v tých mesiacoch, počas ktorých došlo v Terezkinej reči k zmenám na úrovni zvuku. 6 O transkripcii CHAT v rámci databázy CHILDES pórov, hup: //childes.psy.cmu.cdu 218 Iveta Bónová indexu fonologickej zrozumiteľnosti (Iz) konfrontujeme s percentuálne vyjadreným rozdielom FPDV cieľových a detských slov v prepočte na celú vzorku, ako aj s hodnotou indexu správnosti. 18. mesiac Počet prvkov v Terezkinom inventári foném je relatívne nízky: z konsonantických foném sú to bilabiálne spoluhlásky b, p, m, preal-veolárne a alveopalatálne spoluhlásky d, t. n, /, ď, ť, ň (spoluhláska / sa vyskytla len v jednom prípade) a palatálna spoluhláska./; z vokalic-kých foném Terezka aktívne využíva všetky samohlásky a, e, o, u, i, z nich najmenej zastúpenou a ustálenou je samohláska i, naopak, najvyužívanejšou a prirodzene naj zaťaženej šou je samohláska a.1 Uvedený 17-prvkový inventár foném je značne obmedzený, Terezka v tomto období produkuje jedno-, max. dvojslabičné slová, najčastejšie s reduplikovanou slabikou. Jej mentálne predpoklady a artikulačné možnosti spôsobujú, že v jej reči, podľa zachytených slov v uvedenom mesiaci, dochádza k homonymu: Terezka využíva detské slovo baba na označenie troch objektov (krava, kraba, babka), rovnako slovom ňaňa označuje tri veci (slniečka, mamka, krstná). Terezka sa pokúša o produkciu maximálne 14 - 16-bodového cieľového slova (FPDV počítané podľa slovenskej metodiky: každý produkovaný zvuk 1 bod, za každý správne realizovaný vokalický aj konsonantický zvuk ďalší bod, bližšie pozri v 1.1, 1.2): Terezke (14b.), kačička (14b.), slniečka (14b.), kravička (16b.), ktoré dieťa v rámci svojich možností zvukovo realizuje ako dvojslabičné slová: ďeďe (6b.), ďad'a (6b.) ňaňa (5b.) baba (6b.). Terezka produkuje slová len s otvorenými slabikami so základným slabičným vzorcom CV, v jej reči sme identifikovali len jedno slovo so zatvorenou slabikou, ktorej kódu tvorí konsonant m, teda slovom mam označuje macíka. Na porovnanie: v reči 5 detí v pozorovaných raných štádiách sme rovnako zachytili len jednu zatvorenú slabiku CVC s konsonantom m na jej konci, čo sa dá zdôvodniť spôsobom artikulácie uvedenej nosovej fonémy (bližšie pozri Kráľ - Sabol, 1989, s. 221 - 222), na ktorú sa, podľa nášho názoru, deti předpřipravuj ú už pri dojčení. 7 Pri generovaní vokálu a je ústna rezonančná dutina najotvorenejšia, pri zvukovej realizácii /je najužšia, najzovretejšia. Fonologický vývin v reči dieťaťa 219 ■ W..^.wp...._, . j _________________________________________________________________________ V takmer všetkých zaznamenaných dvojslabičnc'1 slovách sa nachádzajú rovnaké konsonanty ňoňa (noha), (Terezu), ďoďo (dedo). Teda v týchto slovách, či už s replikovanou alebo s nereduplikovanou slabikou, dochádza k progrélvneJ asimila-cii. Prvý vyprodukovaný zvuk ovplyvňuje zvukové znenie prvkov v druhej slabike. V dvoch prípadoch sa konsonanty ^rarnci slabík diferencovali (líšili sa vlastnosťou difúznosti): ňano Stano) a nono (nos). V prvom z nich Terezka nahradila spoluhláskoviskuPmu s/ u' osvojeným zvukom ň, v druhom prípade nahradila artilL,'a^ne nar°čny konsonant s na konci slova druhou otvorenou slabikou ° spoluhláskou /; na jej začiatku. V obidvoch slovách sa tak miesto ar®"®016 ^onso" nantov v druhej slabike detského slova posúva v porusonanticke f°~ skúpenia v pretúre slabiky sú nahrádzané artikul^ne zvládnutými zvukmi: ňano (Stano) alebo sú vynechávané: aj a (raJa) a v kóde slabiky sú vo väčšine prípadov vynechávané: mam' (Marka), nana (mamka). V analyzovanom materiál i len v troch slovác1 FPDV detského a cieľového slova sa úplne prekrývali, čo znamená, m lerezka vyprodukovala tri slová správne, v zhode s cieľovým slovom Wtatrm* lata< babo). 220 Iveta Bónová Uvedené kvalitatívne vyhodnotenie Terezkinej reči v 18. mesiaci zodpovedá indexu zrozumiteľnosti Iz 0,62, indexu správnosti ls 0,09. Rozdiel FPDV cieľového a detského slova v percentuálnom vyjadrení predstavuje 38,06 %. 19. mesiac Inventár segmentálneho zvukového podsystému v Terezkinej reči ostal nezmenený. Terezkina produkcia slov sa v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zdvojnásobila (18. mesiac - 33 slov, 19. mesiac - 69 slov), častejšie sa vreci objavujú spoluhlásky /, /, ktoré prechádzajú obdobím fixácie. V jednom prípade sme zaznamenali labiodentálnc v (dva) a v jednom prípade prealveolámu sykavú ľrika-tívu z (zobee). Výskyt týchto dvoch zvukov pokladáme skôr za náhodný, ich artikulácia si, podľa nás, vyžiada dlhšie obdobie fixácie (pozri Ohnesorg, 1974, s. 65 - 66). Terezka, ako to vyplýva z hodnoty FPDV cieľových slov, sa vo svojej produkcii pokúša o realizáciu troj-, max. štvorslabicných slov: náušnica (16b.), dievčatko (16b.), bambuľa (14b.), ktoré zjednodušuje nasledujúcim spôsobom: annuo (7b.), diuhula (7b.), babua (10b.). Očakávali by sme, že s pribúdajúcimi mesiacmi počet redukovaných zvukov v rámci slova poklesne. Naopak, množina detských slov, v ktorých počet zvukov nekorešponduje s počtom zvukov cieľového slova, sa zväčšuje (72,5 %). Dôvodom je, podľa nášho názoru, fakt, že ohraničený interval s nízkym počtom osvojených zvukov je nedostatočný vzhľadom na to, že dieťa sa snaží - úmerne so zvyšujúcim sa stupňom kognície - produkovať zložitejšie a artikulačne náročnejšie slová. Pri porovnávaní počtu slabík detského a cieľového slova sme zistili, že takmer o polovicu poklesol inventár tých slov (14,5 %). v ktorých sa počty slabík detského a cieľového slova neprekrývajú. V ostatných prípadoch, hoci k nerovnosti zvukov detského a cieľového slova dochádza, je počet slabík konštantný. V dôsledku toho sa mení stavba slabiky a jej „naplnenie". Artikulačne nezvládnuté zvuky v jej structure a restriktúre sú vynechávané {aba - žaba, abua - zabudla, babua - bambuľa, dua - druhá, eťi - svieťi, imuje - filmuje, momi - komín) alebo suplované (l'ita - číta, totuti - kohúťik), vo väčšine prípadov sa však počet sonantických jadier detského slova zhoduje Fonologický vývin v reči dieťaťa_________________________221 s počtom sonánt cieľového slova. Ešte stále tretinu zaznamenaných slov tvoria slová s reduplikovanou slabikou (dadada - ďieučatko, dudu - ďedo, jaja - zajac, lala - Sláuka, mama - mačka, merne -mesko, mimi - myška). V celom analyzovanom materiáli sme u Terezky v 19. mesiaci nezachytili ani jednu zatvorenú slabiku. Približne v rovnakom percentuálnom vyjadrení (18. mesiac - 24,2 %, 19. mesiac - 20,3 %) sú zastúpené slová, v ktorých počet zvukov dieťaťom vyprodukovaného slova je zhodný s počtom zvukov cieľového slova. Ich počet je rovnaký, no z hľadiska zvukovej realizácie nie vždy správny. Neosvojené alebo v rámci slov ešte nedofixované zvuky sú substituované nielen na úrovni konsonantov, ale aj vokálov (dudo -dedo, doba - dupa). Terezka v 19. mesiaci zvukovo realizovala len 5 slov v zhode s cieľovým slovom, čo predstavuje 7,2 % z celkovo zachytenej produkcie. Kvantitatívne môžeme uvedenú analyzovanú úroveň fonologic-kého vývinu Terezkinej reči vyjadriť indexom zrozumiteľnosti, ktorého hodnota je 0,64. Rozdiel FPDV cieľového a detského slova v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom klesol o necelé 2 %, na 36,22 %. Index správnosti je 0,07. 21. mesiac Inventár aktívne využívaných vokalických foném sa v Terezkinej reči z hľadiska obsahu i rozsahu v porovnaní s predchádzajúcim 18. a 19. mesiacom takmer nezmenil (pribudol diftong /e), inventár konsonantických foném sa nepatrne zmenil. Objavili sa dva nové kon-sonanty: h a k, ktorých obdobie fixácie, ako naznačujú zaznamenané slová, sa len začína. Zo spoluhlások sú najfrekventovanejšie závěrové pernopemé a predoďasnové spoluhlásky: b, m, p, d, t, n, menej zastúpené sú spoluhlásky: /, /?, /', v ojedinelých prípadoch sa vyskytujú frikatívy: v, z, j, h, veľmi okrajovo okluzíva: k. V tomto období sa z inventára zvukov vytratila alveopalatálna okluzíva ď, ktorú Terezka nahrádza prealveolárou d. Počet slov zachytených počas hodinovej nahrávky sa v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom takmer strojnásobil (19. mesiac -69 slov, 21. mesiac - 193 slov). V analyzovanom materiáli sme identifikovali 9 slov so zatvorenou slabikou: aon - balón, au, auto ~ auto, 222 Iveta Bónová avbodo - autobus, mon - môj, obutom - korbáčom, papeik - papierik, potielta - posťieľka, totoťiť- otočiť. Inventár slov, v ktorom sa počet slabík detského a cieľového slova nezhoduje, výrazne poklesol (6,74 %). Štyri slová obsahovali v porovnaní s cieľovým slovom slabiku navyše: dadudiclu - kačičku, tatutidu - kačičku, pomoae - pomôže, pitatu - päťku, 8 slov obsahovalo o jednu slabiku menej: enini - nezbedníci, merne - zelené, netate - netancovať, nelila - nestratila, opa - opraví, ta - ťeta, ti - celú, to -Peťo, v jednom prípade sa slovo zredukovalo o dve slabiky: nanoa -Oriňáková. Terezka sa v tomto mesiaci snaží vyprodukovať aj štvorslabičné cieľové slová, ktorých FPDV predstavuje 20-bodové skóre: nezbedníci (20b.) - enini (9b.), burizonka (20b.) - bujijona (14b.). Vzhľadom na to, že Terezka sa pokúša o produkciu dlhších a náročnejších slov s viacčlennými konsonantickými zoskupeniami v rámci slova i na jeho konci a vo svojom aktívnom repertoári má stále obmedzený inventár zvukov, tak množina slov, v ktorých počet dieťaťom vyprodukovaných zvukov nekorešponduje s počtom zvukov cieľového slova, sa ešte stále zväčšuje (77,7 %). Terezka vynecháva najmä artikulačne nezvládnutý(-é) konso-nat(-y) v striktúre prvej slabiky slova, ktorú tvorí úžinová spoluhláska alebo sploluhláskové zoskupenie na začiatku s frikatívou: en - sen, odoai - hodovali, emima - sedmička, ededo - veďierko; atuto - vajíčko, ado - Vlado, pa - spať, ataté - strakaté, tmami - slimáčik, abe -škrabe, eda - hviezda. Ak je uvedené dvojčlenné spoluhláskové zoskupenie v strede slova, tak sa redukuje len najeden už osvojený kon-sonant: poná - pozná, potavil - postavil, potielta - posťieľka, poladá - pohľadá, mimino písmeno. V menšej miere, ale rovnakým spôsobom sa zjednodušujú aj spoluhláskové skupiny, ktoré sa začínajú na závěrový konsonanl: ninu - kňiška, pipa - vypla, detato - ďieučatko. Len 15 % tvoria Terezkine slová, v ktorých sa počet vyprodukovaných zvukov rovná počtu zvukov v cieľovom slove. V nich sa artikulačne náročné a neustálené konsonanty nahrádzajú už osvojenými zvukmi: patute - papuče, oti - oči, pito - Peťo, taté - také, tupí - kúpi, datuje - ďakuje. Ako naznačujú uvedené príklady, Terezka začína zadoďasnovú spoluhlásku c, d'asnovopodnebný konsonant /' Fonologický vývin v reči dieťaťa 223 I makkopodnebnú spoluhlásku k systematicky suplovať prealveolárou /. alveopalatálu ďpredod'asnovou spoluhláskou d. Rovnako ako v 19. mesiaci Terezka v pozorovanom obdobi zvukovo správne realizovala len 7,3 % slov celej vzorky. Dosiahnutý stupeň fbnologickej akvizície vyjadrený indexom zrozumiteľnosti zodpovedá takmer rovnakej hodnote ako v J9. mesiaci - 0,65. Rozdiel FPDV cieľového a detského slova sa znížil v pozorovanom mesiaci z 36,22 % na 34,66 %. Index správnosti ostal nezmenený-0,07. 23. mesiac Množina zvládnutých a postupne osvojovaných zvukov sa pomaly a veľmi nebadane rozširuje. Všetky vokalické monoftongy sú už artikulačne ustálené. Ku konsonantickým íbnémam pribudli semiok-luzívy: c, č, ktoré vTerezkincj reči prechádzajú obdobím fixácie. V jednom pripade sa objavil úžinový konsonant /a ch (pofúta, pich). Nad'alej naj vyťaženejšie sú pernice: b, p, m a závěrové konsonanty: d, t, n, d\ t\ ň. Menej často sa vyskytuje /, /'a len veľmi okrajovo k. Ešte stále sú vo fáze fixácie úžinové spoluhlásky: /», \. / V porovnaní s 21. mesiacom narástol inventár slov so zatvorenou slabikou (11,72 %): ap - chlap, em - viem, ev - lev, ňemuť - ne-smúť, lictu - tričku, cucik - cukrík. Pomerne výrazne sa však zvýšilo percentuálne zastúpenie detských slov, v ktorých počet slabík nekorešponduje s počtom syláb cieľového slova, zo 6,74 % na 15,9 %. Tento nárast si vysvetľujeme tým, že v celkovom registri slov (239) zachytených v 23. mesiaci sa vyskytli dvoj- a trojslabičné slová, ktoré Terezka realizovala ako jednoslabičné, prípadne troj- a štvorslabičné slová zredukovala na dve slabiky: ba - rybička, ja - hajať,7-e - ješko-via, ľa - veľa, no - nohy; pupa - púpava, polo - potvora, póla - polámala, puja - poumýva, tatu - kasičku. V uvedenom obdobi sa Terezka, tak ako v 21. mesiaci, sna/í o realizáciu aj troj- a štvorslabičných cieľových slov, ktorých FPDV dosahuje 16 - 20-bodové'skóre: pripravíš (18b.) - pipai (10b.), preskočila (20b.) -petocija (13b.), korytnačka (20b.) - toňinana (13b.). Ako naznačujú príklady, rozdiel medzi hodnotou FPDV detského a cieľového slova je pomerne veľký. Neustálené, v niektorých prípadoch ešte vôbec nezvládnuté zvuky segmentálneho podsystému 224 -----------------------------------1___________________,_____________Iveta Bónová spôsobujú, že množina slov, v ktorých počet prvkov cieľového slova sa nezhoduje s počtom zvukov detského slova, sa stále zväčšuje, tvorí 79,5 %. Veľmi často sa stáva, že Terezka neosvojený alebo artikulačne ešte nezvládnutý konsonant(-y) v pretúre slabiky či už na začiatku alebo uprostred slova úplne vynechá: ada - zvada, uta - rúčka, atoija - zatvorila, ena - lienka, ota - lopta, cea - chcela, pai - patrí, pikya -prikryla, pupaa - púpava, tamaa - kamarát, tout - kohút, alebo dvoj-a viacčlenné spoluhláskové zoskupenia redukuje na jeden už ustálený konsonant: taťe - skáče, potebuje - potrebuje, tom - strom. Len 11,3% tvoria slová, v ktorých počet zvukov korešponduje s počtom zvukov cieľového slova, ale nie sú realizované správne, t. j. nedofixované prvky sú substituované: daťina - začína, datujem - ďakujem, do/u -dolu, tupi - kúpi, dadicta - kačička, pofuta - pofúka, umy/a - umýva, mano - maco. Ako naznačuje analyzovaná vzorka (apcek - chlapček, citu - číta, kaťena - Kačena, pače - plače), Terezka nie vždy nahrádza semiokluzívu č identickou altemantou, raz predoďasnovou polozáve-rovou spoluhláskou c, inokedy ďasnovopodnebným závěrovým kon-sonantom ť. Rovnako velárne k raz supluje prealveolárou /, inokedy prealveolárou d {dadicta - kačička). Z uvedeného vyplýva, že substitúcie v Terezkinej reči v tomto období nie sú pravidelné. Len necelú desatinu skúmaného materiálu tvoria úplne správne realizované slová (háda, ňevaďí, voda, tam). Indexom zrozumiteľnosti vyjadrený stupeň fonologického osvojenia zodpovedá hodnote 0,67, čo je len o dve stotiny viac ako dosiahnutý \/_ v 21. mesiaci. Uvedená hodnota premietnutá do rozdielu FPDV cieľového a detského slova sa mierne znížila, z 34,66 % na 32,5 %. Index správnosti dosiahol hodnotu 0,09. 26. mesiac Terezkin súbor aktívne využívaných samohlások predstavuje stále uzavretý interval monoftongov. Množina konsonantických zvukov sa rozširuje: prvýkrát sa v tomto období okrem polozáverových sykavých konsonantov c, č, ktoré sme zaznamenali už v predchádzajúcom skúmanom mesiaci, objavujú aj úžinové sykavky: s, ojedinelé aj š, z. Kým v 23. mesiaci sa v niektorých pozíciách vyskytla laryn-gálna frikatíva /; (háda, hoj - ahoj, nohy), v 26. mesiaci sa v inventári Fonologický vývin v reči dieťaťa_______________________________________225 foném h nevyskytlo. Rovnako prvýkrát sa objavuje velárne g, ktorého obdobie fixácie sa ešte len začína. Je zaujímavé, že Terezka pri naučených vlastných menách (Gimly, Gandal - Gandalf) zvukovo správne realizuje g, ale pri produkcii iných slov, podobne ako pri mäkko-podnebnej okluzíve k, nahrádza g viacerými spoluhláskami (duetu guľku, taťe - gaťe). V uvedenom mesiaci sme zaregistrovali vo ľonologickom vývine mierny pokrok. V Terezkinej produkcii sa zredukoval inventár slov, v ktorých počet slabík nekorešponduje s počtom slabík cieľového slova, na 6,74 % (mle - mliečko, pe - pena, micic - mišťičky). Naopak, vzrástol počet tých slov, v ktorých kóda slabiky je vykreslená konsonantom (teda slov so zatvorenou slabikou) z 11,72 % na 33,16 % (aňelictu - anjeličku, ac -. viac, litocet - lístoček, mesto - mesko, ňe-em - nechcem, octanu - očkami, poceľ - posťeľ, taejap ~ kaleráb, teac - teras, toetom ~ kolieskom, utadat ~ ukladať). Terezka sa v 26. mesiaci snaží, rovnako ako v 21. a 23., vyprodukovať zložitejšie a dlhšie (troj- aj štvorslabičné) cieľové slová s viacčlennými spoluhláskovými skupinami v iniciálovej alebo me-diálnej pozícii. FPDV takýchto cieľových slov predstavuje 18-22 bodov: Bardejova (18b.) - Baďejova (16b.), nezabudla (18b.) - neubúda (14b.), podbradník (20b.) - podbamk (16b.), pripravovať (22b.) - pipaoval (15b.). Ako naznačujú uvedené príklady, rozdiel medzi FPDV cieľového a detského slova - v porovnaní s predchádzajúcimi pozorovanými obdobiami - výraznejšie poklesol a inventár používaných, hoci ešte artikulačne neustálených zvukov v Terezkinej reči sa mierne zvýšil. Nazdávame sa, že to sú dôvody, prečo sa zmenšila skupina slov, v ktorých počet zvukovo realizovaných prvkov sa nezhoduje s počtom reálnych zvukov v cieľovom slove, zo 79,5 % na 63,7 %. Z registra vyselektovaných slov v tomto mesiaci je zrejmé, že v reči dieťaťa pretrvávajú rovnaké javy ako v predchádzajúcich obdobiach. Neosvojené, artikulačne náročné prvky Terezka buď vynecháva: obi - robí, odovali - hodovali, ouce - horúce, dani - dáždnik, ceťit ~ kresliť, anuť - zhasnúť, ce - chce, due - druhé, peňinu ~ pesničku, alebo ich vo svojej reči nahrádza inými konsonantmi (v prípade, ak počet zvukov detského a cieľového slova sa zhoduje): mamta - mamka, octanu - očkami, tatictu - kačičku, poeuva - počúva, bude - buďe, Doja - Dora, další - ďalší, pisi - prší. Vo väčšine prípadov sa ešte 226 Iveta Bónová stále tieto dva javy - redukcia a substitúcia zvukov - navzájom kombinujú a prekrývajú: toucita ^ kohúťika, selelía - sveťielka, pec -preč, otoji - otvorí, oveta - ovečka, maicto - máličko, litocet - lístoček. V Terezkinej reči sa v tomto mesiaci stabilizujú niektoré substitúcie: piealveolára / supluje velárnu spoluhlásku k, predod'asnové c nahrádza postalveoláru č. Semiokluzíva c v ojedinelých prípadoch zastupuje aj frikatívu .v (jwceľ - posteľ, teac - teras). Pri niektorých substitúciách sme vypozorovali ešte značnú rozkolísanost", napr. za-ďasnovopodnebná závěrová spoluhláska /' je nahrádzaná raz konso-nantom c, inokedy konsonantom / {toucita - kohúťika, cicit - cvičiť). Spoločným menovateľom pri všetkých spomínaných substitúciách je posun artikulácie do prednej časti ústnej dutiny. V skúmanej vzorke Terezka správne, v zhode s cieľovým slovom, vyprodukovala takmer 19 % všetkých jednotiek. Na základe kvalitatívnej analýzy nahrávky z 26. mesiaca môžeme predpokladať, že posun vo fonologickom vývine sa odrazí na hodnote indexu zrozumiteľnosti. Ten sa v porovnaní s predchádzajúcimi pozorovanými obdobiami zvýšil o jednu desatinu, čo v intervale od 0 po 1 predstavuje výrazný pokrok, jeho hodnota sa zvýšila z 0,67 na hodnotu 0,75. Výrazne sa to prejavilo aj v percentuálnom vyjadrení rozdielu FPDV cieľového a detského slova, jeho hodnota sa znížila z 32,5 % na 25,44 %. Index správnosti dosiahol úroveň 0,18. 28. mesiac Počet zvukov, ktoré Terezka vo svojej reči aktívne využíva, sa v porovnaní s 26. mesiacom takmer nezmenil. Vo vokalickom podsystéme sa ustaľuje prvý diftong ie {hieje - biele, tcťie - treťie, spievac -spievať, neviem), ostatné diflongy (v niektorých prípadoch ešte aj ie) sú pravidelne zastupované monoftongom rovnakého samohláskového typu (etaďeäo - lietaďielko, polevocty - polievočky, deja - ďiera, mozes - môžeš, tulatto - kuriatko). V konsonantickom podsystéme sa nové prvky neobjavili. Tie, ktoré sa už v predošlých obdobiach vyskytli, prechádzajú procesom fixácie a postupne sa stabilizujú. Nanovo sme v tomto mesiaci zaznamenali hrtanové úžinové h, ktoré Terezka zvukovo realizovala v slovách, v ktorých striktúru slabiky tvoril len jeden konsonant, alebo sa v striktúrnej fáze vyskytlo len jedno konso-nantické zoskupenie: haja, havo, hlat - hrať. Ak slovo obsahovalo Fonologický vývin v reči dieťaťa 227 viac spoluhláskových zoskupení aleto skupinu s dvoma artikulačne neustálenými segmentmi, Terezka h v/nechala: ačty - hračky, adám -hľadám. Pomaly sa fixuje aj frikatívry labiodentálny konsonant/.(/á-zulta - fazuľka, vyfalhim - vyfarbím) ktorý v Terezkinej reči absentuje v spoluhláskových zoskupeniach {setto - ßetko). Prealveolárny konsonant .v sa prvýkrát vyskytol aj \ dvojčlennej spoluhláskovej skupine (spirita - špinka, stolicte - stoličke, stom - strom, svetého - sve-tého). Z úžinových sykavých konsorantov sa zatiaľ vôbec neobjavila spoluhláska i. Súbor slov s neprekrývajúcin sa počtom slabík v cieľových a detských slovách, sa zredukoval m 3,3 % (nata - naťahuje, sapa -strapatý, Tesútne - Tereskine). Okrem ojedinelých prípadov Terezka zvláda produkciu slov so zatvorenýni slabikami: tantuj - tancuj, scii nem sťisňem, pismenta písmenkí)- Terezka sa v 28. mesiaci usiluje produkovať aj viacslabičné (stvor- až šesťslabičné) cieľové slo'á s FPDV 20 - 24 bodov: korytnačka (20b.) - totytnacta (16b.), trojuholník (22b.) - toujolňit (15b.), cestovinkami (24b.) - cen t ovi n ta tri (22b.), ňenamaľovala (24b.) -nenamalovala (23b.). Z 31-prvkového konsonantického podsystému má vo svojom inventári 25 zvukov (okrem ž, /', dz, dž, ch, r). Týmto uvedeným faktom zodpovedá aj zračné zredukované množstvo slov, v ktorých počet zvukov sa nezhocuje s počtom zvukov v cieľových slovách (buša - buchla, ibicta - rybička, opätuj - opatruj, son - slon, štii ~ štyri, tava - krava, zabúda - zabudla). V porovnaní s 26. mesiacom sa tento počet znížil zo 63,7 % na 26,4 %. Naopak, pribúdajú slová so substituovanými zvukmi, v ktorých počet zvukov korešponduje s počtom zvukov cieľového slova. V tomto mesiaci sme zaznamenali nárast zo 17,6 % na takmer 53 %. Vzhľadom na tento pomerne vysoký nárast sme zvlášť vyhodnocovali slová, v ktorých rozdiel FPDV cieľového a detského slova bol len jednobodový (duha - ducha, pisem - píšem, melať ~ merať, odo - ocko, scem - chcem, polú-taj ~ porátaj), a slová s rozdielom FPDV väčším ako 1 bod {dornet domček, dutti - guľky, najepty ~ nálepky, macicta - mačička, panáci-ty - panáčiky, potuše - pokuse, tulatto - kuriatko). Ak porovnávame tieto dve skupiny slov, ešte stále majú slová s viac ako jednobodovým rozdielom FPDV cieľového a detského slova miernu prevahu (26,9 % proti 25,8 %). 228 Iveta Bónová Analyzovaný materiál ukázal, že v niektorých prípa"doch Terezka nahrádza ešte neosvojené alebo neustálené konsonanty pravidelne, t. j. strieda ich s rovnakými prvkami, napr. / produkuje namiesto k\ c realizuje namiesto č (macta - mačka, twenty - ručenky), v iných prípadoch sú substitúcie realizované nepravidelne. Ako nepravidelná sa nateraz javí aj substitúcia artikulačne náročnej vibranty r, ktorú Terezka nahrádza najčastejšie laterálou / {pozol - pozor, telas - teras, Telesta - Tereska), v niektorých slovách aj palatálou j (.v tobejta -s koberca, deja - ďiera). V prípadoch, ak je r súčasťou viacčlennej spoluhláskovej skupiny, Terezka úplne vynecháva uvedenú vibrantu {stom - strom, lospávam - rosprávam, opätuj - opatruj). V jednom prípade nahradila slabikotvorné /• vokalickým sonantickým jadrom i (siďecto - srďiečko). Rovnako za nepravidelné striedanie by sme mohli pokladať nahrádzanie alveopalatály /' predodasnovými spoluhláskami c, t (citac - čítať, olizovat - olizovat'), v niekoľkých slovách Terezka vyslovila aj správny zvuk ť (peľ - peť, Maťto - Maťko). Terezka namiesto zadoďasnovej úžino vej sykavky š vyslovuje veľmi často, no nie pravidelne, lebo ojedinelé ju správne zvukovo realizuje, prealveoláru s (secty - fŠetky, pista - pišká. spina - špina). V slovách s dvoj- až trojčlenným konsonantickým zoskupením š nenahrádza, ale ho vynecháva (tabe - škrabe). Rovnako za postalveoláru ž vyslovuje striedavo raz predoďasnovú spoluhlásku z (mozes - môžeš), raz s (po-snas - poznáš), /' nahrádza tvrdopodnebným konsonantom j (veja -veľa) alebo predoďasnovou spoluhláskou / (tlulty - guľky). V celej skúmanej vzorke (182 slov) sme v 28. mesiaci identifikovali 38 správnych slov, čo predstavuje takmer 21 %. Index zrozumiteľnosti ako základný kvantifikátor fonologickej úrovne vzrástol v skúmanom období z 0,75 na hodnotu 0,87. Rozdiel FPDV cieľového a detského slova sa prirodzene znížil, z 25,44 % na 16,65 %. Index správnosti, t. j. podiel počtu slov vyprodukovaných v zhode s cieľovými slovami a celkového počtu všetkých slov zachytených v 28. mesiaci, predstavuje hodnotu 0,21. 29. mesiac Inventár foném, ktorými Terezka v 29. mesiaci vo svojej reči disponuje, sa rozšíril o tri nové konsonanty. Prvýkrát a len raz sa v skúmanom materiáli objavilo mäkkopodnebné úžinové ch (chumiy Fonologický vývin v reči dieťaťa 229 chrumky), v iných bola uvedená elára suplovaná laryngálou h (ne-hame - necháme, ňebusa - ňebúlozáverové dz (dzabeme - džabe-me) a postalveolárne ž (žoutá - žtá). Terezka už vyslovuje hrtanovú frikatívu h aj v takých pozíciách, v ktorých ju predošlé mesiace ešte nedokázala zvukovo realizovať (iacty - hračky, v 28. mesiaci acty; houce - horúce, v 26. mesiaci ona). V rámci vokalického podsystému sa nad'alej utvrdzuje artikulácia dftongov ie a iu (masievto masiel-ko, znamiento znamienko, zemiaôí - zemiačik), dvojhláska ô je nahrádzaná monoftongom o. Nazdivame sa, že v uvedenom prípade nemusí ísť o nezvládnutie artikulácie, ale o diferencované rečové vzory, ktoré sa vyskytujú v Terezkincm rečovom okolí (mama - môžem, otec a babka môžem). Pri porovnávaní počtu slatík detského a cieľového slova sme zistili, že slová, v ktorých sa poity syláb neprekrývali, sa znížil na 0,41 % (bie - biele). Terezka sa v tomto období,tak ako v predchádzajúcom mesiaci, pokúša o produkciu rovnako dlhých a zložitých slov, slov s maximálnou hodnotou FPDV 22 bodov, ňevypusťíme (22b.) - nevypustíme (20b.), ventilátora (22b.) - venijantoa (20b.), otšrubovať (20b.) -ot.subovac (16b.). Hoci počty slaMk vTerezkiných slovách sa prekrývajú s počtom slabík cieľových slov, stále vyše 30 % skúmanej vzorky tvoria jednotky, v ktorých počet zvukov je vyšší alebo nižší ako celkový počet prvkov v cieľovom slove. Je to spôsobené tým, že väčšina konsonantov je v procese fixácie a niektoré spoluhlásky (r, /', dz) sa vTerezkinej reči ešte vôbec neiealizovali. Teda artikulačne náročné konsonanty (najmä v spoluhlástových skupinách) sú vynechávané (havicta - hlavička, otacené ~ ctlačené, ošíabeme - oškrábeme, ňes-pahnuť- ňespláchnuť, nevám - hnevám, mizlo - zmizlo). Mierny nárast (56,3 % oproti 52,7 %) sme zaznamenali v množine slov so suplovanými konsonantmi, v ktorých počty produkovaných zvukov sa zhodujú s počtami zvukov v cieľových slovách. Skupina slov, v ktorých je len jednobodový rozdiel FPDV cieľového a detského slova (čelvené - červené, boskavac - boskávať, macto -macko, medvec - medveť), je v pomere 1:1 k skupine slov s rozdielom FPDV väčším ako 1 bod [ties - ťieš, losty ~ rošky, lyzicta - lyžička, nespinave - ňešpinavé, pavosty - parošky). 230 Iveta Bónová Ako naznačujú uvedené príklady, substitučné procesy v Terez-kinej reči sú frekventované a takmer všetky sú rovnakého typu. Ide v nich o posun artikulácie do prednej časti ústnej dutiny: palatálne konsonanty ci\ ť, ň, ľ sa vo väčšine prípadov menia na prealveoláry d, /, ih I (dale/ - d'alej, ešte - ešťe, neviem - neviem). Kým okluzívy ď, ť, ň sa ojedinelé vyskytli v niektorých pozíciách (siďiecto - srďiečko, vyoďíme - vyhoďíme, seťieuto - sveťielko, nemáme - nemáme), tak laterála /'v Terezkinej produkcii stále chýba: buď je nahradená, alebo úplne vynechaná (ebo - ľebo, eťia - ľeťia, maslu - mašľu). Najväčší rozptyl vzniká pri striedaní /', lebo Terezka ho raz nahrádza, ako sme už uviedli, pomocou /, inokedy pomocou c (cecielto - svetielko, davac - dávať, scénou - sťenou. Pecové - Peťove) a niekedy ho správne zvukovo realizuje (seťieuto - sveťielko). Podobným spôsobom alternujú zadoďasnové spoluhlásky f, š, č, dž na predod'asnové konsonanty z, s, c, dz (atoze - akože, Jezisi - Ježiši. nespinavé - ňešpinavé, Janí-cet - Janíček, spočítam - spočítam, dzabeme - džabeme). V Terezkinej reči prealveolára / systematicky nahrádza záverovú veláru k (potý-veme - pokýveme, statacie - skákacie, vodictu - voďičku), predoďas-nová spoluhláska d nahrádza velárne g (spondiou - špongiou, vydumit-jem - vygumujem). Substitúcia ch, tak ako sme to uviedli v úvode tejto časti, je nepravidelná, uvedenú neznelú frikatívu ch nahrádza viacero konsonantov. Artikulačne najnáročnejšie segmenty /•, /, /' sú ešte vždy bud' úplne vynechávané, alebo suplované (jasteieta - jašťe-rička, obi - robí, toštu - trošku, bubinci - bublinky, huposci - hlúpos-ťi, masievto - masielko; modla - modrá, oblast u - obrásku, muhájit -muchárik, veutý - veľký). Zaujímavé je zistenie, že Terezka v striktúre slabiky, ktorú tvorí dvojčlenná skupina okluzíva + sonóra (tr-, pi-...), často vynecháva sonórny konsonant (vytasiem - vytrasiem, vypazujem - vyplazujem), ale ak takáto kombinácia konsonantov je v opačnom poradí - sonóra (v kóde slabiky) + okluzíva (v pretúre slabiky), tak sonórny segment v Terezkinej reči je nahradený inou spoluhláskou (zaltujem - žartujem, veumi - veľmi, čelvené - červené). Okrem substitúcií v Terezkinej reči naďalej, síce v oveľa menšej miere, pretrvávajú asimilácie regresívneho alebo progresívneho charakteru (cecielto - sveťielko, zobacic - zobáčik), pri ktorých substituovaný konsonant ovplyvňuje konsonant v predchádzajúcej alebo nasledujúcej slabike. ľonologický vývin v reči dieťaťa_______________________________________231 V produkcii konsonantických zoskupení sme zaznamenali značný posun. Kým v 26. mesiaci Terezka zredukovala trojčlennú spoluhláskovú skupinu v picture slabiky na jeden konsonant (tahy škrabe), tak v tomto období ju rozširuje na dva konsonanty (oštabeme - oškrábeme, oseabac - oškrabať). V analyzovanom materiáli (240 slov) Terezka len necelých 13 % realizovala v absolútnej zhode s cieľovým slovom. Index zrozumiteľnosti v tomto mesiaci dosiahol hodnotu 0,85, čo je o dve stotiny viac ako v predchádzajúcom období. C clkový rozdiel FDPV všetkých cieľových a detských slov sa znížil o 1,3 %, zo 16,65 % v 26. mesiaci na 15,37 % v 29. mesiaci. Index správnosti bol nižší ako v predchádzajúcom mesiaci, dosiahol úroveň 0,13. 31. mesiac Segmentalny systém aktívne využívaných prvkov v Terezkinej reči sa opätovne rozšíril, v súbore analyzovaných slov sme prvýkrát zaznamenali laterálu /' (bojdeľ - bordel). Ustaľuje sa artikulácia kon-sonantu ch, ktorý sa pravidelne začína objavovať na začiatku slov (chapcek - chlapček, choť- choť, chytlo - chytro), rovnako na začiatku lexém sa fixuje zvuková realizácia mákkopodnebnej okluzívy k (kjaďivo - klaďivo, klavaty ~ kravaty, koseju - košeľu, ktože ~ ktože). V ostatných pozíciách (uprostred slova a na jeho konci) nad'alej prealveolára / supluje velárne A' (majicíého - maličkého, Mitujas Mikuláš, najamot náramok). Prvky vokalického podsystému ostali na rovnakej úrovni: krátke vokály už prešli obdobím fixácie, artikulácia diftongov sa ešte stále ustaľuje. V celom registri sa nenašlo ani jedno Terezkino slovo, v ktorom by sa počet slabík nezhodoval s počtom slabík cieľového slova. Hoci konsonanty - častejšie v striktúrnych ako restriktúrnych fázach slabiky - boli niekedy vynechané (najepsie - najlepšie, neap - ňerop) alebo nahradené (ňevájam - ňeváľam, pasteuty - pastelky. Pudit Pud-rík), suma sonantických jadier detského slova sa v plnom rozsahu prekrýva s počtom sonánt cieľového slova. Z hľadiska dĺžky a zložitosti slov Terezka sa aj v tomto mesiaci snaží o produkciu viacslabičných slov (dokonca aj päťslabičných) s maximálnou hodnotou FPDV cieľového slova do 22 bodov, nedokončila (22b.) - ňedotoncija (19b.), nezaspievam (20b.) - ňezaspie- 232 Iveta Bónová vom (20b.), otšrubovať (20b.) - otšubovat (17b.), strážničku (20b.) -stazňictu (15b.). Ako naznačujú uvedené príklady, rozdiel FPDV detského a cieľového slova sa zväčšuje v závislosti od náročnosti spolu-hláskovej skupiny v slove. Percentuálny podiel slov v Terezkinej reči, v ktorých počet zvukov nekorešponduje s počtom zvukov cieľového slova, sa výrazne znížil, z 30,8 % na 19,4 %. Išlo predovšetkým oslová, v ktorých sa nachádzajú artikulačne neosvojené alebo ešte procesom fixácie neupevněné najmä konsonantické segmenty (avovi - ha vo vi, busto -bruško, opta - lopta, setého - svetého). Súbor Terezkiných slov, v ktorých sa počet zvukov zhoduje s počtom zvukov v cieľovom slove, sa takmer nezmenil, z 56,3 % na 56,9 %. Zmenil sa však pomer slov, v ktorých je rozdiel FPDV cieľového slova a detského slova len jednobodový (32,9 %, v 29. mesiaci 28 %), a slov, v ktorých je tento rozdiel väčší (24 % oproti 28,3 % v 29. mesiaci). V Terezkinej reči pretrvávajú, aj keď v oveľa menšej miere, tie isté substitučné procesy ako v predchádzajúcom mesiaci: prealveoláry d, t, n suplujú ich mäkké alveopalatálne protiklady ď, ť, ň (vyodim -vyhoďím, pustím - pusťím, neop - ňerop), palatálna frikatíva / nahrádza bokovú spoluhlásku ľ(ňeveja - neveľa, ňevájam - ňeváľam). Spoluhlásky z, s, c suplujú postalveoláry f, š, č (dusictu - dušičku, časopis - časopis, župan - župan, žaba - žaba). S takmer úplnou pravidelnosťou prealveolára / zastupuje velárnu okluzívu £, najmä v derivačných morfémach (babettá - bábetká, bjusta - blúska, cesty - česky, ďedusta - ďeduška, pucit - púčik; tvaptá - kvapká, tapusta - kapusta). Spoluhláska r je stále buď vynechávaná, a to najmä v prípadoch, ak stojí na druhom či treťom mieste v konsonantickej skupine, ktorá tvorí striktú-ru slabiky {dobe - dobré, ňespaví - nespraví, pestaňe - prestane, po-tieďim - potrieďim, staťených - straťených, styja - skryla), alebo je zastúpená zväčša konsonantom /, zriedka aj spoluhláskou y alebo bila-biálnym u (oblasty - obrásky, mlaty - mraky, lobiš - robíš, uťelák uťerák; ňedají - nedarí, Tejesty— Teresky; uťieuta - uťierka). Rovnako je to v Terezkinej reči aj s laterálou / (zabúda - zabudla, zejený -zelený, svecievto - sveťielko). Terezka v 31. mesiaci vyprodukovala v dvoch prípadoch trojčlenné spoluhláskové zoskupenia s nazálou na prvom mieste (slovensty 233 Fonologický vývin v reči dieťaťa_______________________________________ - slovensky, zamtnutý - zamknutý), aj keď jeden z konsonantov bol substituovaný. V analyzovanom registri slov sme zachytili jednu inverziu, ked1 Terezka posunula iniciálový konsonant na začiatok druhej slabiky (ohúce - horúce). Ako naznačuje uvedený rozbor, stupeň fonologického vývinu sa zvýšil, hodnota indexu zrozumiteľnosti mierne vzrástla, z 0,85 na hodnotu 0,88. Jeho hodnota premietnutá do percentuálne vyjadreného rozdielu FPDV cieľových a Terezkiných slov sa znížila z 15,37 % na 11,73 %. Index správnosti je 0,24, čo zodpovedá zvýšenému podielu slov vo vzorke, ktoré Terezka zvukovo správne realizovala, v zhode s cieľovým slovom (23,7 % oproti 12,9 % v 29. mesiaci). 33. mesiac Inventár prvkov v segmentálnom podsystéme je nezmenený. Terezka minimálne raz zvukovo realizovala každý konsonant, okrem kmitavej spoluhlásky r. Artikulácia všetkých ostatných spoluhlások sa ešte stále upevňuje, t. j. spoluhlásky prechádzajú obdobím fixácie. Jeho časové trvanie je pri jednotlivých konsonantoch značne diferencované. Najkratšie trvanie fixácie sme zaznamenali pri perniciach b, p, m a predod'asnových spoluhláskach d, /, n. Pomaly sa završuje proces ustaľovania pri labiodentálach v,/a pri sykavých prealveolárach s, z. Obdobie fixácie nie je ešte ukončené pri tých spoluhláskach, ktoré sú v niektorých (už nie vo všetkých) pozíciách suplované inými segmentmi. Terezka v uvedenom období dokáže vyprodukovať podľa potreby aj viacslabičné slová s maximálnou hodnotou FPDV 22 bodov: centimetrou (22b.) - centimetou (20b.), trojuholník (22b.) - tojutoiiit (16b.), potrebujem (20b.) - potebujem (18b.), kapusťička (20b.) - tapusticta (16b.). V sledovanom období sa v celej vzorke nevyskytlo ani jedno slovo, v ktorom by sa počet slabík nezhodoval s počtom slabík v cieľovom slove. Avšak pomerne výrazne sa zväčšil súbor slov, v ktorých počet produkovaných zvukov nekorešponduje s počtom segmentov cieľového slova, z 19,4 % na 34,3 % (mainté - malinké, nosoae - nosorožec, otovo - hotovo, poadat - pohľadať, stadam skladám, tasteina - plastelína, tatastu - tatársku, tidieuta ~ kríďielka). Je logické, že so zväčšením spomínaného súboru sa zmenšila množina 234 Iveta Bónová jednotiek, v ktorých sa počet segmentov v detskom a cieľovom slove prekrýva, z 57,9 % na 51,9 %. Pomer slov, v ktorých je rozdiel FPDV cieľového a detského slova len jednobodový (Jelen - jeleň, vymajuj -vymaľuj, zapty - zúpky), k slovám s viacbodovým rozdielom FPDV (mysty - myšky, papanicto - papaníčko, posteu - posťeľ, tamzity -kamzíky) je približne 1:1 (25 % proti 26,9 %). V Terezkinej rečovej produkcii dochádza k rovnakým zmenám ako v predchádzajúcom mesiaci, dokonca v niektorých prípadoch je pri substitúcii väčšia rozkolísanost' (napr. bokové spoluhlásky /, /' doteraz neboli na začiatku slov nahrádzané bilabiálnym // (uode loďe; uetiet - leťieť, v29. mesiaci eťia - leťia). Nadalej dochádza k substitúciám, pri ktorých sa artikulácia posúva dopredu: ďasnovo-podnebné spoluhlásky d\ /', /"/ sa realizujú ako predod'asnové d, t. n (devedesiat - d'eved'esiat, dieutu - d'ierku; djancovat drancovať, Peto - Peťo; jačmeňa -jačmeňa, nepatli - nepatrí), postalveolár i sa menia na prealveoláry c, s, z (fucos - fučoš, domcetu - domčeku; Matusto - Matúško, muslictu - mušličku; diizaa - držala, zadne -žiadne). Ako sa ukazuje, predoďasnová semiokluzíva c nie je ešte stále ustálená, mení sa na konstriktívu s alebo okluzívu / (oslo - ocko, tansuj - tancuj; chtem - chcem). Svedčí to okrem iného aj o tom, že osvojovanie spôsobu artikulácie polozáverových spoluhlások je vo fonologickom vývine pomerne náročné a zdĺhavé. Mäkkopodnebné okluzívy k, g sú pravidelne suplované predod'asnovými závěrovými spoluhláskami /, d (juty - ruky, janouta - lanouka; duitu - guľka). Naďalej artikulačne neupevněné sú konsonanty so špecifickým spôsobom tvorenia: /■, /, ľ (meteu - meter, jobím - robím, loch - hroch; ba-jonity - balóniky, baoncet - baiónček; vedja - vedľa). Prvýkrát v tomto mesiaci sme zaevidovali systematickú (nie ojedinelú) zmenu, pri ktorej vokalické sonantické jadro supluje slabikotvorný prvok r alebo / (dužalo - držalo, huncety - hrnčeky, sonta - srnka, stvutá -štvrtá, vunty - vlnky). Nazdávame sa, že tento jav je dôkazom najpevnejšej prirodzenej slabičnej štruktúry CV (konsonant + vokál). Jednou z najproblematickejších spoluhláskových zoskupení sa vo fonologickom vývine javí okrem dvoj- a trojčlenných skupín so sonórnym prvkom aj zoskupenie zložené z dvoch úžinových prvkov. V analyzovanom materiál i sme v 3 i. mesiaci zachytili jedno takéto zoskupenie: jsetty - ßetky. Fonologický vývin v reči dieťaťa_______________________________________235 Uvedená kvalitatívna špecifikácia zodpovedá kvantitativné indexu zrozumiteľnosti s hodnotou 0,83, Čo je o päť stotín nižšia hodnota ako v predchádzajúcom mesiaci. Premietnutá do percentuálneho rozdielu FPDV cieľových a detských slov predstavuje hodnotu 16,72 % oproti 11,73 % v 33. mesiaci. V celej vyselektovanej vzorke (356 slov) Terezka v zhode s cieľovým slovom vyprodukovala 49 jednotiek. Teda index správnosti dosiahol hodnotu 0,14. Celkovo na pozadí kvalitatívnej a kvantitatívnej analýzy možno konštatovať, že Terezka v sledovanom mesiaci vo fonologickom vývine nepokročila, naopak, zaznamenali sme v porovnaní s 29. a 31. mesiacom mierny regres. 35. mesiac Inventár konsonantických a vokalických segmentov je takmer identický s inventárom prvkov v 33. mesiaci. Stále nie je zavŕšený fixačný proces artikulácie niektorých konsonantov: okrem iných spoluhlások aj úžinovej frikatívy h, Terezka ju raz zvukovo správne realizuje {hnedé - hnedé, hole - hore, husacto - húsatko, hlosit - hrošik, ja hoda -jahoda), inokedy ju úplne vynecháva (jaodu -jahodu, oďinty - hod'inky, otove - hotové, ústa - húska, viezdicta - hviezďička. vya-dzoval - vyhadzoval). Zdá sa, že pomaly sa stabilizuje artikulácia veláry ch, ktorú, okrem ojedinelých prípadov, Terezka dokáže v reči adekvátne uplatniť (chlapcet - chlapček, chot - choť, chvost i tom chvosťíkom, chviju - chvíľu, nechce - nechce, týchto - týchto, ale nehame - necháme, tvíju - chviľu). Z inventára sa vytratila postalveo-lára í, ktorá sa v predošlých mesiacoch už párkrát vyskytla (v 33. mesiaci: zutá aj íijtá - žltá, žeičta - tehlička, v 35. mesiaci: zolté - žlté, luzová - ružová). V celom sledovanom súbore slov sme identifikovali len jedno slovo, v ktorom počet slabík detského a cieľového slova nebol rovnaký (djelemtat ~ driemkať). Za progresívny jav v Terezkinom fonologickom vývine môžeme pokladať redukciu tých slov, v ktorých počet zvukov nekorešponduje s počtom zvukov v cieľovom slove (dlue -druhé, dos - dosť, fisu - fiksu, ňesta ~ dneska, zajta - zajtra), táto množina slov sa zmenšila z 34,3 % v 33. mesiaci na 12,2 % v 35. mesiaci. Touto redukciou sa zákonite zväčšila skupina slov, v ktorých sa 236 Iveta Bonovú počty segmentov detského a cieľového slova prekrývajú {celnsty cerusky, jednocta -jednotka, olanzova - oranžová, vlchnacií - vrchnáčik), z 52,9 % na 67,2 %. Pomer slov s jednobodovým rozdielom FPDV cieľového a detského slova {citaj - čítaj, havinto - havinko, klada - hľadá) k slovám s viacbodovým rozdielom FPDV cieľového a detského slova (jodult - jogurt, nejubim - neľúbim, styli - štyri) je takmer presne 1:1 (33,2 % oproti 34 %). VTerezkinej reči sme zaevidovali identické íbnologické procesy ako v predchádzajúcich dvoch mesiacoch (v 31. a 33.). Zaznamenali sme však aj nové substitúcie: kým v 33. mesiaci sa zdalo, že artikulácia prealveoláry t je už stabilizovaná {zvielattá - zvieratká), v 35. mesiaci sme identifikovali prípady, v ktorých semiokluzíva c niekedy (najmä v kombinácii s druhou závěrovou spoluhláskou k) supluje okluzívu / (bucíu - bútku, Tvecta - Kvetka, tuliacto - kuriatko); slabi-kotvornú spoluhlásku r už nenahrádza len vokál, ale aj slabikotvorný konsonant / (vlchnacií - vrchnáčik, vltocity - vrkočiky). V porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi sme pri zvukovej realizácii dvoj- a trojčlenného spoluhláskového zoskupenia (šumový konsonat + sonóra alebo 2 šumové konsonanty + sonóra) na začiatku slov zaznamenali pomerne výraznú zmenu. Kým v 31. a 33. mesiaci Terezka z uvedenej konsonantickej skupiny vynechávala sonóru (peío - preto, pienta - plienka, nevatim - ňevráťim; staťených - straťených, stadám - skladám, styja - skryla, stechu - strechu), tak v 35. mesiaci túto sonóru už nahrádza artikulačne osvojenou spoluhláskou / (pleco -prečo, pozli - pozri; stlánu - stranu, stlaťenom - strafenom, stlija -strihá, stliva - skrýva). Identifikované kvalitatívne zmeny sa odzrkadlili aj na hodnote indexu zrozumiteľnosti, ktorý sa zvýšil z 0,83 na hodnotu 0,88. Rozdiel FPDV cieľových a detských slov percentuálne prepočítaný na celú skúmanú vzorku predstavuje 12,48 %. Index správnosti sa zvýšil z 0,14 na 0,2 (z 335 jednotiek bolo 69 správne realizovaných). 37. mesiac Obsah a rozsah inventára zvukových prvkov v Terezkinej reči je rovnaký ako inventár vokálov a konsonantov v 35. mesiaci. Stále nieje utvrdená artikulácia laryngály h (celveneo - červeného, ladné -hladné, mola - mohla, ovolím - hovorím, ale hole - hore, husatta - 237 ľonologický vývin v reči diet at a________________.--------_------------------------- húsatká). Takmer s absolútnou pravidelnosťou sa uskutočňujú substitúcie: / za k (Cesta - Češka, salisty - šarisky, sliepočta - sliepočka), d za g (Hudo - Hugo, papadaj - papagáj). Už menej systematicky sa menia ďasnovopodnebné spoluhlásky ď, ť, ň, /'na prealveolárry <7, t, n, I (dielu - ďieru, ale aj datuje - ďakuje; dat - dať, ale aj chutí - chuťí: hocianity - bociaňiky, ale aj nezbedné - nezbedné; lada - hľadá, ale aj jadový - ľadový). Rovnako menej pravidelne predodasnové konsonanty z, s, c suplujú postalveoláry f, .v, č (zapla - žapka; Simon — Šimon, ale aj uši - uši; lacej - račej, ale aj počúva - počúva). V niektorých prípadoch Terezka semiokluzívy c, č nahrádza konstrik-tívou s (peso - prečo, plesa - preca), znelú spoluhlásku z ojedinelé zamieňa za jej neznělý protiklad s (sajačtovia - zajačkovia, slý ~~ zlý, svlatňes ~ zvládneš, tosliatto - kozliatko, ale aj zviela - zviera, za/to -zajko). Laterála / pravidelne supluje - či už v slabikotvornej, alebo neslabikotvornej pozícii - vibrantu /- (calovne - čarovné, lat ~ rak, plesne - presne, plsty - prsty, nestltá - nestrká). V celej vzorke sme identifikovali len jedno Terezkino slovo (aj to len pri jednej jeho realizácii), v ktorom sa počet slabík nezhodoval s počtom slabik v cieľovom slove (tlepta - klepetá). Terezka v tomto mesiaci (tak ako už od 26. mesiaca) produkuje aj stvor- až päťslabičné slová s maximálnou hodnotou FPDV cieľového slova 20 - 22 bodov: ňezakvačila (22b.), neposlúchaš (20b.), zvieratkami (20b.) ~ nezatvacija (18b.), neposlúchaš (18b.), zviela ttami (18b.). V analyzovanom súbore už len 10,1 % (v 35. mesiaci 12,2 %, v 33. mesiaci - 34,3 %) predstavujú slová, v ktorých počet segmentov sa nezhoduje s počtom prvkov v cieľovom slove (neuteto ~ ňeuťieklo, oveta - ovečka, ti - tri, touťit - kohúťik). Skoro úplne rovnaké je v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom percentuálne zastúpenie správne realizovaných slov (21,8 % oproti 20,6 % v 35. mesiaci) a slov, v ktorých sa počty produkovaných zvukov prekrývajú (68,1 % oproti 67,2 % v 35. mesiaci). Takmer identický je aj pomer slov s jednobodovým rozdielom FPDV cieľových a detských slov (čaju čaju, otvolí - otvorí, stlačeny - stlačený) k jednotkám s väčším rozdielom FPDV (oblecty - obliečky, stlasidlo - strašidlo, tosla - kozľa). 238 Iveta Bónovu Ako naznačujú rozbor aj hodnoty indexov: zrozumiteľnosti O.NN a správnosti 0,21, Terezka je vo svojom fonologickom vývine na rovnakej úrovni ako v 35. mesiaci. 40. mesiac Súbor samohláskových a spoluhláskových foném v Terezkmcj reči sa pomaly stabilizuje. V porovnaní s 37. mesiacom prealveolára d už ncsupluje velárne g (glaty - graty, glilovane - grilované), hrtanová ťrikatíva h sa vyskytuje vo všetkých pozíciách {čoho - čoho. hloziento - hrozienko, jahodový -jahodový, molstého - morského, ostluhanú ostrúhanú) a ustaľuje sa aj artikulácia predoďasnového sykavého konsonantu z, ktorý sa už nerealizuje ako neznělé s (nezostanú - nezostanú, poíazil - pokazil, zatvalat - zatvárať, zemiacty - zemiačky). Čoraz častejšie sú alveopalatály d\ /', ň, ľ nielen substituované predo-ďasnovými spoluhláskami ť/, /, //, /, ale sú aj správne realizované (takmer vo všetkých identifikovaných pozíciách sa vyskytuje už len ď a ľ: ďielta - ďierka, dedo - ďedo, vyhodím vyhod'ím, veľtý veľký, veľa - veľa; ale ešte - ešťe aj napustat - napúšťať; nedá nedá, ale aj vane - vane). Vo väčšine prípadov ešte vždy pretrvávajú substitúcie, pri ktorých sa zadoďasnové spoluhlásky č, š, ž zvukovo realizujú ako prealveoláry c, s, z (ftacity - ftáčiky, caj - čaj,/?/ - ísi: hlasot - hrášok, Silave - Šírave; lyža - ryža, olanzova - oranžová). Rovnako ako pri predchádzajúcej substitúcii, aj pri zvukovej realizácii prealveoláry t namiesto veláry k dochádza k posunu artikulácie smerom dopredu (tlietta - klietka, tolacit - koláčik, tutulictou - kukuričkou). Artiku-lačne najnáročnejší konsonant r je ešte vždy pravidelne zamieňaný likvidou / {ostluhanú - ostrúhanú, sulovít - surovú, tu/ca - kurča). V analyzovanom materiáli sme neidentifikovali ani jedno slovo, v ktorom by počet slabík nekorešpondoval s počtom slabík cieľového slova, a súčasne sme zaznamenali len dve slová, v ktorých sa počet vyprodukovaných zvukov nerovnal počtu prvkov v cieľovom slove (cem - chcem, ďe - gďe). Ako vyplýva z uvedených faktov, v celej vzorke sa nachádzajú takmer v úplne rovnakom pomere tri skupiny slov - správne realizované slová (buchlo - buchlo, lietajúce - lietajúce, naplniť- naplniť), slová s jednobodovým rozdielom FPDV cieľového a detského slova (polieutu - polieuku. utlada - ukladá, zvielatá - (Fonologický vývin v reči dieťaťa________________________________________239 rata) a slová s viacbodovým rozdielom FPDV (mltvictatt - mrkvičkou, omlvinty - omrvinky, t losiu - trošku). Na pozadí kvalitatívneho rozboru a hodnôt základných kvanti-likatorov - indexu zrozumiteľnosti 0,9 a správnosti 0,32 — môžeme povedať, že Terezka vo lbnologickej akvizícii zreteľne pokročila, dosiahla vyšší stupeň vo fonologickom vývine. 43. mesiac Inventár vokalických a konsonantických prvkov je nezmenený. Čoraz častejšie sa vTerezkinej reči vyskytujú dlhé vokály (hábite -liabike, býva - býva, mladá - mladá, zlepím - zlepím). Terezka už dôsledne (takmer vo všetkých pozíciách) realizuje diftongy - okrem dvojhlásky ô, ktorej správna zvuková realizácia sa nevyskytuje ani vjej najbližšom rečovom okolí (berieš - berieš, dvielta - dvierka, lienku - lienku, pi išiel - prišiel, šťasťia ~ šťasťia, štôlty - škôlky, ale častejšie nemôžeme - nemôžeme). Stále sa upevňujú tie isté konsonan-ty ako v 40. mesiaci. Avšak na mieste doteraz substituovaných prvkov sa vyskytujú už aj adekvátne, zvukovo korektné segmenty. V porovnaní s predošlým mesiacom, v ktorom sa velárne g už nemenilo na prealveolárne d, v tomto sledovanom mesiaci sme znovu zaznamenali uvedenú substitúciu (dultalý guľkatý). Ďasnovopodnebné spoluhlásky ď, ť, ň, ľ už nie sú vo všetkých prípadoch suplované pre« doďasnovými konsonantmi d, t, //, / (ďeťi - ďeťi, ale aj devet - ďeveť; labuť- labuť, ale aj ist - isť; nalodeňiny - naroďeňiny, ale aj nepoves - nepovieš; zľaknú - zľaknú, ale aj vela - veľa). Rovnako substitúcie postalveolárnych spoluhlások c\ .v. i na prealveolárne konsonanty c, s. z sa už nerealizujú tak pravidelne ako v predchádzajúcom období (Ay>-zičta - kozička, ale aj macicta - mačička; lopkas - ropk-áš, ale už aj štôlty - škôlky; žriebetto - žriebetko). Kým v 40. mesiaci predod'as-nová okluzíva / pravidelne nahrádza mäkkopodnebnú okluzívu k, tak v 43. mesiaci v ojedinelých prípadoch už k tejto substitúcii nedochádza (domček - domček, klivá - krivá, mamka - mamka, ale aj dátu/cm - ďakujem, hlady - hračky, placlu - placku). Jedinou pravidelnou a dlhodobo prebiehajúcou substitúciou je zámena likvid: Terezka r vo všetkých pozíciách realizuje ako / (dvele - dvere. Ilypelnovy - Hyper-novy, luzova ~ ružová, ohladu - ohradu, plvý - prvý, zvielatka - zvieratká). 240 Iveta Bó Terezka v zázname zo 43. mesiaca v porovnaní s cieľovým I vom nevyprodukovala ani jedno slovo s diferencovaným počtom slfl bík. Navyše, všetky jej slová obsahovali rovnaký počet zvuko\ al I cieľové jednotky. V celkovom súbore sa tak vyskytli tri skupiny slov: správne realizované slová (39 %), slová s jednobodovým rozdielom FPDV cieľového a detského slova (hustá - húska, menšie - menšie, nolmálňe - normálne, žriebetto - žriebetko), ktoré predstavovali 42.7 %, a slová s väčším ako jednobodovým rozdielom FPDV cieľového a detského slov (divočina - ďivočina, Malusto - Matúško, plechactu prechácku, stiptas - šťipkáš, vystltavať - vystrkávať). V rámci celého vyprodukovaného inventára sa posledná skupina slov výrazne zredn kovala, z 32,9% na 18,3%. Terezkina reč v 43. mesiaci, tak ako to vyplýva aj z nášho rozboru, dosiahla hodnotu indexu zrozumiteľnosti 0,92, čo predstavuje o dve desatiny vyššiu hodnotu ako v 40. mesiaci. Tým, že sa zvýšila hodnota Iz, tak percentuálne vyjadrený rozdiel FPDV cieľového a detského slova v prepočte na celú vzorku sa znížil, z 9,98 % na 7,52 %. Vyššiu hodnotu sme zaznamenali aj pri indexe správnosti, ktorý sa zvýšil z 0,32 na hodnotu 0,38. 3. Závery 3.1 Slabiková dĺžka detského a cieľového slova Vzhľadom na to, že dieťa v raných štádiách vývinu reči s indexom zrozumiteľnosti 0,6, ako to naznačujú výsledky výskumu, redukuje viacslabičné slová na jedno- až dvojslabičné, ukazuje sa ako relevantné v tomto období porovnávať počty slabík v detských a cieľových slovách. S postupným zvyšovaním hodnoty zrozumiteľnosti Iz klesá percentuálne zastúpenie detských slov, v ktorých počet slabík nekorešponduje s počtom slabík v cieľových slovách (pozri graf 1). Pri vyšších hodnotách indexu zrozumiteľnosti (nad 0,8) sú počty slabík detského a cieľového slova identické, a preto je sledovanie irelevantné. Ilustrativně uvádzame postupnosť pri osvojovaní slov myška, kačička a písmenko, ktoré Terezka produkovala počas sledovaných I (iimlogický vývin v reči dieťaťa 241 mesiacov (pod jednotlivými slovami uvádzame mesiac, v ktorom sa uvedené slovo objavilo, a hodnotu indexu zrozumiteľnosti): myška: k.ičička: písmenko: mi 16-/1,(1,0 d'aďa 18./U 0,62 mimino 21./IZ0,65 mimi/meme I9./Iz0,64 dadada 19./Iz 0,64 piminol pimeno 23./Iz0,67 míma 21./IZ0,65 dadida/laľila/ dadicta 23./Iz0,67 pismento 28./I, 0,83 misia-31./I* 0,88 taenia 26./L 0,75 Graf 1. Zastúpenie slov s diferencovaným počtom slabík v detskom a cieľovom slove I Nerovnaký počet slabik v detskom a cieľ.slove 18. - 19. - 207 23 - 26 - 27/ 29 - 31 - 33. - 35. - 37. • 40. - 43/ 0.62 0.64 21.- 0.67 0.75 28- 0.85 0,88 0,83 0,88 0.88 0,9 44 -0,85 0.83 0.92 3.2 Počet zvukov v detskom a cieľovom slove So stúpajúcou hodnotou indexu zrozumiteľnosti sa v porovnaní s cieľovým slovom mení aj percentuálne zastúpenie detských slov s rovnakým a diferencovaným počtom zvukov. V prvých štyroch sledovaných mesiacoch, keď Terezkina reč dosahovala hodnotu indexu zrozumiteľnosti 0,6 až 0,7, zväčšoval sa súbor tých slov, v ktorých sa počet zvukov neprekrýva s počtom zvukov v cieľových slovách. Nazdávame sa, že toto zistenie vyplýva z dvoch skutočností: Dieťa vo svojej rečovej produkcii disponuje len obmedzeným inventárom zvukových prvkov, ale na druhej strane, s postupným spoznávaním okolitého sveta sa zväčšuje jeho snaha produkovať dlhšie a náročnejšie slová. Pri vyšších hodnotách indexu zrozumiteľnosti (nad 0,8) sa ukazuje ako relevantné diferencovať v skupine slov s identickým počtom 242 Iveta Bón zvukov v detskom a cieľovom slove dve kategórie jednotiek s jednobodovým rozdielom FPDV cieľového a detského slova a slon s viacbodovým rozdielom. So stúpajúcou hodnotou indexu zrozurrtj teľnosti (0,83 - 0,9) približne od 26. mesiaca (pozri graf 2) výrazu] klesá percentuálne zastúpenie slov s diferencovaným počtom zvukm v detskom a cieľovom slove. Naopak, zväčšuje sa množina slov v ktorých sú počty segmentov identické, hoci nie vždy zvukovo správne realizované (bajonity - balóniky, eel us ty - cerusky, celeni a čelenka, tapusticta - kapusťička). Na ilustráciu uvádzame postupnosť pri osvojovaní slova strom: tom —> Stom —* silom 23,/Iz 0,67 27./0.83 4370,92 4-bodový 2-bodový 1-bodový rozdiel FPDV cieľového a detského slova Graf 2. Porovnanie počtu zvukov v detskom a cieľovom slove i---------------------------------------------------- 100% f Mi ll || II || 80% . íl ill 60% ** I MÍ 40% 1 1 20% ' I J B 0% * -,- . _____ J J... - . JU i-«-. Mesiac •zvukovo správne realizovane slová Q slova s identickým poftom zvukov Istovasneldenlickým poetom zvukov Pri hodnotách indexu zrozumiteľnosti 0,83 - 0,88 je pomer slov s jednobodovým rozdielom FPDV cieľového a detského slova (zupty -zúpky, vymajuj - vymaľuj, hlať - hrať) k slovám s viacbodovým rozdielom (puncosty - punčošky, duha - guľka, calovne - čarovné) približne rovnaký (pozri grafy 3, 4). Po dosiahnutí hodnoty Iz 0,9 sa zreteľne zmenšuje množina slov s viacbodovým rozdielom FPDV cieľového a detského slova (pozri grafy 5, 6). 'i'.ický vývin v reči dieťaťa 243 .íl .< - 6. Počet zvukov detského slova v porovnaní s cieľovým slovom POČET ZVUKOV DETSKÉHO SLOVA V POROVNANÍ S CIEĽOVÝM SLOVOM V 27./28. MESIACI (Iz 0,83) 21°/c 26% 27°/c O NEIDENTICKÝ POČET ZVUKOV O ROZDIEL FPDV ROVNÝ 1 BODU O ROZDIEL FPDV VAČSI AKO 1 BOD □ SPRÁVNE REALIZOVANÉ SLOVA POČET ZVUKOV DETSKÉHO SLOVA V POROVNANÍ S CIEĽOVÝM SLOVOM V 29. MESIACI (Iz 0,85) 13% 28% 28% POČET ZVUKOV DETSKÉHO SLOVA V POROVNANÍ S 21% CIEĽOVÝM SLOVOM V 35. MESIACI (Iz 0,88) 12% 33% 34% 244 Iveta Bónová 3.3 Index fonologickej zrozumiteľnosti vo vzťahu k náročnosti a zložitosti produkovaných slov Hodnota indexu fonologickej zrozumiteľnosti ako exaktne vyjadrená mierka odráža okrem iného aj predstavu o fonologickej náročnosti a dĺžke slova, ktoré sa dieťa pokúša produkovať. Dieťa, ktorého reč dosiahla hodnotu indexu zrozumiteľnosti: • 0,62, sa snaží produkovať maximálne trojslabičné cieľové slová (ďeďe - Tereske: FPDV detského slova 6 bodov, cieľového slova 14 bodov); • 0,64, sa pokúša o produkciu maximálne trojslabičných slov (babua - bambuľa: FPDV detského slova 10 bodov, cieľového 18 bodov); • 0,65 - 0,67, zvukovo realizuje aj štvorslabičné slová (bujijona burizonka: FPDV detského slova 14 bodov, cieľového 18 bodov); • 0,75, produkuje aj náročnejšie trojslabičné a štvorslabičné slová {podbaňik - podbradník: FPDV detského slova 16 bodov, cieľového 20 bodov); • 0,8 - 0,85, sa pokúša produkovať aj päťslabičné slová (cento-vintami - cestovinkami: FPDV detského slova 22 bodov, cieľového 24 bodov); • 0,85 - 0,9, zvukovo realizuje aj päťslabičné slová s nižším rozdielom FPDV cieľového a detského slova {nanachystala -ňenachystala: FPDV detského slova 21 bodov, cieľového 22 bodov). Fonologický vývin v reči dieťaťa 245 3.4 Index zrozumiteľnosti vo vzťahu k indexu správnosti Na základe analyzovaného materiálu a identifikovaných hodnôt indexov zrozumiteľnosti a správnosti môžeme určiť vzájomný vzťah medzi týmito uvedenými veličinami, ktorý zachytávame v nasledujúcej tabuľke (porovnaj aj graf 2 - porovnávanie počtu zvukov v detskom a cieľovom slove): Tabuľka 1 Index zrozumiteľnosti Index správnosti 0,6 - 0,7 0-0,1 0,7-0,8 0,1-0,2 0,8 - 0,9 0,2 - 0,3 0,9 - 0,95 nad 0,3 3.5 Index zrozumiteľnosti vo vzťahu k rozdielu FPDV cieľového a detského slova Index zrozumiteľnosti ako veličina, ktorá odzrkadľuje stupeň fonologického vývinu, je v nepriamej úmere k percentuálne vyjadrenému rozdielu FPDV cieľového a detského slova v prepočte na celú skúmanú vzorku. So stúpajúcou hodnotou Iz rozdiel FPDV cieľového a detského slova klesá (pozri grafy 7, 8). Graf 7. Hodnoty indexu zrozumiteľnosti v jednotlivých mesiacoch 246 Iveta Bónové Graf 8. Rozdiel FPDV cieľového U detského slova vyjadrený v percentách 3.6 Fonologické procesy Za hodnotou indexu zrozumiteľnosti sa neskrývajú iba počty slabík a zvukov v analyzovaných slovách v konfrontácii s východiskovými slovami, ale sú to aj fonologické javy, ku ktorým prirodzeným spôsobom dochádza v rečovej produkcii dieťaťa. Dieťa v snahe priblížiť sa k cieľovému slovu v súladle so svojimi možnosťami a schopnosťami zjednodušuje jeho zvukovú podobu, fonologicky ho mení, modifikuje, „deformuje" (podrobnejšie pozri Marková - Gúthová, 2005). Tabuľka 2. Niektoré substitučné procesy a ich zmeny v rečovom vývine ______ skúmaného dieťaťa Mesiac 1, Substitúcia Tvp /meny Príklady 21. 0,65 Ď-Z) K—T f - T C—T depalataltescia posun micsilii artikulácie dopredu depalataliziácia deafrikáciaj detalo ďieui tlllHIjC ďakuje Peto Peťo o ti - oči 23. 0,67 c-c t -n posun miesita artikulácie dopredu deafrikácia posun dopredu ' deafijkácia posun miesita artikulácie dopredu tictli tričku kalena Kačena dadit ta kačička Wul kohút 26. 0.75 C-C t-C K— 7' G —T posun miesta artikulácie dopredu posun dopredu • liKfcácia dcpalalali/;ácia posun miesta artikulácie vstál dopredi" posun micsila artikulácie velál doprcduí poeuva počúva loučila - kolu'iťika cieil - cvičiť 1 i local lis!< macla mačka late - gate 28. 0.83 CH — // K-T Č-C R-*L R—J Ť-r prcvokalickwi /iiek.si posun miesita artikulácie dopredu posun miesita artikulácie dopredu zámena likvid ki/.iinc lik\ id depalatalizáicia Julia ducha domcel - domček macla mačka teltU teras d c m d'ierj olizoval - olizoval' Fonologicky vývin v reči dieťaťa 247 29. 0,85 S-»S i-z ľ—x. ÍA-/Í 37. 0.88 0,9 0.92 (II -II CH - S CH ~> CH T=T7 Ď-Ď š-i-Č.C -s Z-S Q - D R-L V. —J t:-/. k —r aľrikácia posun miesu artikulácie äe/ondu posun miesta artikulácie dopredu ki/anie likvid depalatali.'.ui.i monoftongizácia diltonťov prevokalická znclosť apikali/aii.i činu čitať í,7i. irel'ie ipiata Spinka mazes môže veja veľa duliv guľky tulattO kuriatko neham Rachám liebusa Rebúche chiimtv clirumky ilcpahit.ili.'.u ta posun miesta artikulácie dopredu dealrik.Ki.i strata znclosti posun miesta artikulácie dopredu zámena likvid kizanie likvid depalataltzicia posun miesta artikulácie dopredu posun miesta artikulácie dopredu dal - dat" datuje ďakuje Simon Šimon peso prečo ,1) új 11 into Hugo plesni pn •'"-■ ladov) ľadovj lada hľadá ČeSka platy - sraty plactu - placku domček - domček Nižšia hodnota Iz (0,6 - 0,65) predikuje zmeny v stavbe slova a v štruktúre slabiky. Ide najmä o reduplikácie slabík {dada - kačka. merne - mäsko, tutu ~ cukrík, duäu - ďedo) a asimilačné procesy re-gresívneho aj progresívneho charakteru (dodá - torta, momi - komín, nina - kňiška, detato - d'ieučatko, dototo - doktorka). S narastajúcou hodnotou \, sa zväčšuje súbor slov, v ktorých počet zvukov korešponduje s počtom zvukov cieľového slova. V týchto slovách dochádza (okrem iných zmien) najmä k substitúciám {diely - d'iery. hlosit -hrošík, jodu 11 -jogurt, batelta - baterka). So zvyšovaním hodnoty \, sa fonologické javy v reči dieťaťa systematizujú, t. j. jeden artikulačne ustálený konsonant pravidelne supluje iný artikulačne ešte nezvládnutý segment (pozri tabuľku 2). Kým v 21. mesiaci s lz 0,65 prealveolára / zastupovala tri zvukovo nezvládnuté prvky č, ť. k (oti oči, Peto Peťo, tupi - kúpi), tak v 37. mesiaci s lz 0,88 takmer s absolútnou pravidelnosťou / zastupuje len veláru A' (Cesta - Češka, salisty - šarišský, sliepočta - sliepočka). Po podrobnej deskripcii skúmaných vzoriek sa v Terezkinej reči potvrdili univerzálne fonologické javy prebiehajúce v detskej reči (porovnaj Ohnesorg, 1974), predovšetkým posúvanie velár a sykaviek dopredu (tomín - komín, Hudo ~ Hugo: eevcuá - červená, mysty ~ myšky), ako aj depalatalizácia (odin - hoďín). 248 Iveta Bónova Prezentovaný výskum fonologíckého vývinu v detskej reči, obrazne vyjadrené, predstavuje rovnicu s niekoľkými premennými. Na jej ľavej strane je hodnota indexu zrozumiteľnosti, na pravej sú počty slabík a zvukov identifikované v porovnaní s východiskovým slovom. Jej vnútorným naplnením sú špecifické fonologické procesy, ktoré u detí intaktnej populácie majú, ako to naznačuje aj náš výskum, univerzálny pôdorys. Literatúra: BÓNOVÁ, I. - SLANCOVÁ, D. - MIKULAJOVÁ, M. - KAPALKOVÁ, S.: Vývin detskej reči v slovenčine (od tušenia k deskripcii). In: Jazyk a komunikácia v súvislostiach. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej 24. a 25. júna 2004 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zost. J. Dolník. Bratislava: Univerzita Komenského 2005, s. 59 - 70. BÓNOVÁ, I. - SLANCOVÁ, D.: Meranie fenologického vývinu rečí. In: Logopaedica. VIII. Zborník Slovenskej asociácie logopédov. Zost. V. Lechtá. Bratislava: Vydavateľstvo Liečreh Gúth 2005, s. 6 - 13. BÓNOVÁ, I. - SLANCOVÁ, D. - MIKULAJOVÁ, M.: The measurement of phonological acquisition in Slovak in crosslinguistic view. In: X International congress for the sudy of child language. Program & abstracts. IASCL, Treie Universität Berlin 2005, s. 344. BROWN, R.: A first language. The early stages. Cambridge, MA: Harvard University Press 1973. 438 s. FEČKOVÁ-KAPALKOVÁ, S.: Vytvorenie modelu vývinu jazykových schopností po slovensky hovoriacich detí na základe Laheyovej teórie. Dizertačná práca. Bratislava: Pedagogická fakulta Univerzity Komenského 2002. 130 s. FERGUSON, C. A. - FARWELL, C: Words and sounds in early language acquisition. Language, 51, 1975, s. 53 - 73. http://childes.psy.cmu.edu INGRAM, D.: The measuement of whole-word productions. Journal of child language, 29, 2002, s. 713 - 733. KAPALKOVÁ, S. - BÓNOVÁ, I. - MIKULAJOVÁ, M. - SLANCOVÁ, D.: Priemerná dĺžka výpovede ako ukazovateľ ontogenézy reči. In: Slovenčina na začiatku 21. storočia. Na počesť profesora Ivora Ripku. Ed. M. Imrichova. Prešov: Prešovská univerzita Fakulta humanitných a prírodných vied v Prešove 2004, s. 67 - 77. I onologický vývin v reči dieťaťa___________________________________249 I I ( UTA, V.: Logopedické repetitorium. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1990.278 s. MARKOVÁ, J. - GÚTHOVÁ, M.: Fonologické procesy v detskom veku. In: Logopaedica. VIII. Zborník Slovenskej asociácie logopédov. Zost. V. Lechtá. Bratislava: Vydavateľstvo Liečreh Gúth 2005, s. 60 - 69. OHNESORG, K.: Fonetická studie o dětské řeči. Praha: Filosofická fakulta University Karlovy 1948. 161 s. OHNESORG, K.: Druhá fonetická studie o detské řeči. Spisy University v Brně, Filozofická fakulta. Opera Universitatis Brunensis Facultas Philosophica. č. 57. Brno: Universita v Brně 1959. 161 s. OHNESORG, K.: Fonetika pro logopedy. Praha: Státní pedagogické nakladatelství 1974. 106 s. PAČESOVÁ, J.: The development of vocabulary in child language. Spisy University v Brně, Filozofická fakulta. Č. 129. Brno: Universita J. E. Purkyně 1968.258 s. PAČESOVÁ, J.: Řeč v raném dětství. Opera Universitatis Purkynianae Brunensis. Facultas Philosophica. Brno: Universita J. E. Purkyně 1979. 171 s. TAELMAN, H. - DURIEUX, G. - GILLIS, S.: Notes on Ingram's whole-word measures for phonological development. Journal of Child Language, 32, 2005, s. 391 -405. Phonological Development in Child's Speech Summary The study focuses on the acquisition of the phonological system within the overall speech and language ontogenesis. It presents results of a systematic research on phonological development of Slovak speaking children. The research may be divided into three phases: 1. quantitative analysis (measuring of speech phonological development), 2. qualitative analysis (a detailed description of child's speech production based on audiovisual recordings transcribed in CHILDES) 3. comparison of quantitative and qualitative analyses results. Based on a D. Ingram's study (2002), the phonological mean length of utterance (PMLU) is being measured while taking into consideration specific features of two typologically different language systems (English and Slovak). When applying to Slovak, have been modified and supplemented the Ingram's rules for determining the phonological mean length of utterance.