Johan Huizinga (1872-1945) „Hrajeme si a víme, že si hrajeme, tedy jsme něčím víc než jen rozumnými bytostmi, neboť hra je nerozumná.“ Mgr. Juraj Pšenák Učo 320564 juraj.psenak@gmail.com Homo ludens (O pôvode kultúry v hre) Homo ludens: Proeve eener bepaling van het spel-element der cultuur (1938) • Kultúrno-historická práca, obchádza biologické aspekty hry • Jazykovedné a historické hľadisko (s dôrazom na staré grécke, indické, čínske a starogermánske texty) • Skúma „herný prvok kultúry“, nie „herný prvok v kultúre“ • Vnímanie kultúry sub specie ludi, z hľadiska hry • Hra ako element, z ktorého vyšla kultúra (hra existovala skôr ako kultúra, všetky dôležité zložky kultúry nesú znaky hry) Hra ako samostatná kategória • Hra nie je nutne spojená s komičnom, smiechom • Hra sama o sebe nie je krásna, má sklony preberať prvky krásy • Hra mimo os vážnosť ↔ nevážnosť • Hra mimo os múdrosť ↔ bláznovstvo • Hra mimo os pravda ↔ nepravda • Hra mimo os dobro ↔ zlo Formálne znaky hry Hra je slobodné jednanie. • hranie príkazom prestáva byť hrou • hru je možné kedykoľvek prerušiť či skončiť • hra nie je fyzickou nutnosťou ani morálnou povinnosťou (i keď druhotne, keď preberá kultúrne funkcie, môže získať spojitosť s rôznymi formami povinnosti) Formálne znaky hry Hra stojí mimo „obyčajný“ život • hra a jej ciele stoja mimo proces bezprostredného napĺňania existenčných potrieb, dokonca ho prerušujú • má cieľ v sebe samej • vytvára skutočnosť „len tak“, „len hra“ v protiklade s „vážnosťou skutočného sveta“ (vnímanie menejcennosti prvého voči druhému, súvisí s nadhodnoteným vnímaním vážnosti) Formálne znaky hry Časová a priestorová ohraničenosť • hra má svoj jasne stanovený začiatok a koniec • je opakovateľná • hra prebieha v rámci určeného priestoru (ihrisko, javisko, herný plán...) • v rámci herného priestoru bezpodmienečne platí vlastný poriadok neraz odlišný od okolitej skutočnosti Formálne znaky hry Hra sa riadi pravidlami. • pravidlá zabezpečujú vnútorný poriadok hry a „napätie“ (neistý priebeh) • v oblasti hry platia pravidlá odlišné od zákonov a zvykov „obyčajného života“ (často sú dokonca v rozpore s nimi) • porušenie pravidiel hru kazí, preruší i ukončí • kaziť porušením pravidiel hru ≠ hrať falošne (pri falošnej hre sa predstiera dodržiavanie pravidiel) Formálne znaky hry Hra vytvára spoločenstvo hráčov • pocit sunáležitosti dohliada na dodržiavanie pravidiel hry • spoločenstvo hráčov má sklony existovať i po skončení hry • spolenčenstvá hráčov sa radi obklopujú tajomstvom „...slobodné konanie, ktoré je mienené „len tak“ a stojí mimo obyčajného života, ale ktoré napriek tomu môže hráčov naplno zaujať, ku ktorému sa nepripája žiaden materiálny záujem a ktorého obsahom sa nedosahuje žiadny úžitok, ktoré sa uskutočňuje v zvlášť určenom čase a vo zvlášť určenom priestore, ktoré prebieha usporiadane podľa určitých pravidiel a vyvoláva k životu spoločenské skupiny, ktoré sa rady obklopujú tajomstvom alebo ktoré sa vymaňujú z obyčajného sveta tým, že sa prestrojujú za iné.“ Slovo hra v jazyku • Vývojovo staršie jazyky často majú označenie pre konkrétne druhy, nie však pre rod, „strešnú skupinu“ • Podobne i hra v našom ponímaní a pojmovej šírke je v archaických jazykoch veľmi zriedkavá Slovo hra v jazyku Slovo hra v jazyku Slovo hra v jazyku Hra a súťaživosť formujú kultúru • Hra – predstavovanie a/alebo zápas • v archaických kultúrach prítomné i v úkonoch spojených s uspokojovaním existenčných potrieb • hra je predstavenie niečoho, čo vystupuje z bežnej skutočnosti, má vlastný („vyšší“) poriadok • akýkoľvek zápas, v ktorom zúčastneným i divákom ide o výsledok (i keď z pohľadu nezainteresovaných nepodstatný), možno považovať za hru Hra a súťaživosť formujú kultúru Hra a súťaživosť formujú kultúru Hra a právo • súdna sieň ako posvätný priestor • vymedzenie z obyčajného života (sudca talár, parochňa...) • súd ako zápas dvoch strán o výhru, o právo, podľa pravidiel – formy zápasu: - boží súd, veštba losom: výsledok hry náhody je posvätným rozhodnutím - zápolenie sily, zručnosti, odvahy ale i vedomostí - verbálny súboj (bubnovanie grónskych Eskimákov, grécki a rímski rétori) Hra a vojna • boj od počiatkov označovaný ako „hra“ • problematické vymedzenie hraníc použitého násilia v hre a „skutočnom boji“ • vojna - forma súdneho sporu o legitímny nárok zúčastnených s posvätenou platnosťou (môže ju nahradiť „súdny súboj“, duely o česť) • osobná aristeia (pred či počas boja) i skupinová snaha o víťazstvo • dodržiavanie pravidiel ak protivník = dôstojný súper (protiklad: „barbara, pohana, nečloveka...“) – zdvorilostné prejavy voči nepriateľovi, koncept cti, určených stávok Hra a vedenie • hádankové súťaže súčasti obradov – znalosti o pôvode sveta • posvätnosť obsahu, vedomostí, ich znalosť predpokladá prevahu – mytologický motív hádankových zápolení a „osudovej hádanky“ o život – (grécka, severská a i.) – pýtajúci sa symbolicky zväzuje (získava prevahu), kým je hádanka zodpovedaná • hádanky ako spoločenská hra Hra a básnictvo • poézia ako funkcia hry, vzniká a existuje vo vlastnom svete, vlastné pravidlá odlišné od obyčajného života • „vates“ ako predstaviteľ mimoestetickej funkcie básnictva – spojenie sakrálnej a literárnej funkcie • agonálna poézia – odpovedajú si jednotlivci či skupiny • báseň ako forma posvätného textu – podobne ako hádankové súťaže i básnické, ale vyžadujú špec. formu reči • metafora – „hravý“ nástroj i „skúška vedomostí“ (kenningar) – personifikácie – oblasť náboženstva i ako „hra ducha“ • lyrika ako esencia hry v básnictve • dráma ako náboženské predstavenie i ako zápas Hra a umenie • starý Gréci vyčleňujú múzické umenia v kontraste s výtvarnými (=remeslo) – spojenie s Apollónom a múzami ich robí posvätnými • hudba a tanec (prednes) ako prostriedok k cnosti – neposkytujú žiaden špecifický úžitok ani škodu – hodnota v ich pôvabe, pôžitku, ktorý sposôbujú – sekundárne funkcie ako relaxačná, výchovná, zábavná ako u hry • hodnotenie hudby ↔ súťaže • výtvarné umenia ako remeslo – význam má produkt, nie proces – sakrálne kvality procesu tvorby – mytologické motívy, remeselníci/umelci – súťaženie v kvalitách produktov → vývoj výtvarných slohov („školy ako herné spoločenstvá“) Hra a filozofia • sofisti (i rétori) – funkcia zábavná viac ako poučná (i platené predstavenia) • filozofický dialóg – smeruje k hlbšiemu poznaniu, „vážnosť“ • teologické dišputy ako zápas (často rétorické prostriedky pred logickými) • Academia Palatina Karla Veľkého – vzdelávanie cez metaforické otázky a odpovede • univerzity od 12. st. – miesto súťaženia – akademické dišputy, cermónie, vznik spolkov, ale i „závody v ohováraní a hanení“ • agonálny charakter vedy až do súčasnosti Vývoj kultúry sub specie ludi • Rímska ríša – dedičstvo starších kultúr, napriek formálnej vyspelosti obsahová prázdnota – „hranie sa na kultúru“, zápas o prestíž, zbožštenie cisára – panem et circensis –vyjadrenie potrieb obyvateľstva – hipodrom a divácka zábava; prenesenie herného konfliktu do života • Stredovek – pretkaný hrami (pohanské zvyky strácajú sakrálny význam a stávajú sa hrou, rytierstvo, dvorná láska) – kultúrotvorný charakter hry len v oblasti neovplyvnenej cirkvou a antickým dedičstvom Vývoj kultúry sub specie ludi • Humanizmus a renesancia – „hranie sa na antickú kultúru“ – idealizovanú, fantastickú – interpretácia nových prvkov podľa šablony antických ideí a ich transformácia podľa nich • Baroko – tvorba s vedomím prehnanosti, zámernej impozantnosti, nadnesenosti – výtvarné i literárne vyjadrenia, móda (parochňa u mužov!) – prekrývanie všeobecnej nečistotnosti doby „púdrom“ • Rokoko – kabinetná politika, vznik klubov, tajných spoločenstiev, literárnych, maliarskych či zberateľských krúžkov; vzájomná súťaživosť medzi nimi – rovnováha medzi herným a čisto estetickým obsahom hudby Vývoj kultúry sub specie ludi • Romantizmus – strojená vážnosť, snaha utiekať sa k idealizovaným formám minulosti, obľuba v gotickosti, sentimentalita – premrštenie ideálu lásky a života – literárny pohľad silne vplýva na život spoločnosti • 19. storočia – „storočie vážnosti“ – priemyselná revolúcia → ideál práce a výroby, vedomé potláčanie herných prejavov – napr. uniformita a zastavený vývoj mužského oblečenia Vývoj kultúry sub specie ludi • Huizingova „súčasnosť“ – Šport • transformácia na pracovnú činnosť↔rozvoj organizovaného športu • stolové a kartové hry ako šport – Obchod • trhové hospodárstvo dáva vzniknúť obchodnej súťaživosti • rozvoj komunikačných prostriedkov, reklamy, pojem rekord Vývoj kultúry sub specie ludi • Huizingova „súčasnosť“ – Umenie • umenie - záležitosť uspokojenia estetických potrieb jednotlivca • rozvojom reprodukčných médií (najmä fotografie) sa stáva verejným majetkom • umenie ako vysoká kultúrna hodnota; stúpa status umelca; vznik „-izmov“ – Veda • dôrazom na presnosť a pravdivosť obmedzuje možnosť „hrania sa“ Vývoj kultúry sub specie ludi • Huizingova „súčasnosť“ – Politika • politický dialóg ako forma hry, často až ceremoniálne prvky • pluralizmus a agónálne prvky volieb – Vojna a medzinárodná politika • politika ako „vážna hra“, dodržiavanie pravidiel predpokladom fungovania spoločnosti – falošná hra? • ?mierová politika : vojne = hra : vážnosti ? • vojna stráca agonálnu povahu, nepriateľ nie je súperom ale protivníkom, prekážkou, ktorú treba odstrániť • agonálny prvok modernej vojny len v boji o prestíž Ďakujem za pozornosť.