POHÁRE LOŠTICKÉHO, KUTNOHORSKÉHO a PRAŽSKÉHO TYPU Poháre LOŠTICKÉHO typu Loštická keramika sa vyrábala v Lošticích u Litovle a je to jediné miesto výroby tejto keramiky. Ak sa táto keramika vyrábala na jedinom mieste, je možno zostaviť jej vývojovú radu. Pri datovaní sa môžeme oprieť o niektoré nálezy loštickej keramiky, ktoré sú datované mincami a o stratifikované nálezy z vrstiev, ktoré môžeme datovať. Z. Měřínsky na základe týchto skutočností zostavil vlastné delenie loštickej keramiky podľa jej funkcie na štyri skupiny: · hrnce · poháre · poklice · zvláštne tvary Poháre sú najpočetnejšou skupinou loštickej keramiky. Rozoznávame poháre bezuché (typ I: IA, IB) a poháre s uchami (typ II: IIA, IIB). TYP I - bezuché poháre - vývoj od súdkovitého tvaru k zoštíhlovaniu a zvyšovaniu pohára, prechádzajúci až v akýsi náznak nožky. - hrdlo takmer zaniká à telo naväzuje priamo na široký manžetovitý okraj - delenie (nie sú od seba ostro oddelené, ale prechádzajú jeden v druhý): o Typ IA § nižšie, širšie, súdkovité alebo vajcovité tvary § datovanie: koniec 14. storočia a prvá tretina 15.st. § nálezy: Tovačov, Dolany, hrad Melice, Brno, Loštice o Typ IB § štíhle, esovito profilované poháre, tvarovo dokonalejšie § datovanie: druhá polovica 15.st. § nálezy: hrad Budín, Horní Bory, Praha, Loštice TYP II - poháre s uchami (3-17) à ušká neplnia funkciu držadiel, ale sú čisto dekoratívnou záležitosťou - Sledujeme tu plynulý prechod od typu IB k IIA. Spočiatku majú totožný tvar, postupne však pri IIA dochádza k stále väčšej esovitej profilácii vypuklej dolnej časti nádoby. - Telo pohára sa postupne zoštíhluje a dostáva stále ostrejšie zakrivenú esovitú profiláciu. Postupne pribúda počet uší. Okraj sa zužuje a objavuje sa na ňom jemné ryhovanie, ktoré v poslednej fázi mizne. Výzdoba sa objavuje až u najmladších vývojových variantov. - delenie: o Typ II A – poháre s válcovitým priamym okrajom. § baňatejšie telo len mierne esovito zakrivené. Počet uší sa pohybuje od troch do šiestich. Okraj je priamy, válcovitý s rýhovaním, žliabkovaný alebo hladký bez výzdoby § datovanie: druhá tretina 15.st. a prvá tretina 16.st. § nálezy: hrad Budín, hrad Dražice, Loštice, Praha, Székesfehérvár (Maďarsko) o akousi prechodnou formou od typu IIA k IIB sa zdá byť pohár z Hradce Králové so 16 uchami. § už plne vyvinutá esovitá obrysová línia tela, počet uší 6-16 a okraj sa mierne zužuje. Zdobenie jemným ryhovaním. o Typ II B – poháre s kónicky zúženým okrajom. § plne vyvinutá esovito prehnutá obrysová línia tela. Okraj je kónicky zúžený, zdobený ryhovaním, ktoré u posledných variantov mizne. Počet uší 8-17, sú tesne pod okrajom. Objavuje sa výzdoba kvapkovitých vrypov, červeno malovaných liniek a "radélkování". § zmena z IIA k IIB: prelom druhej a tretej tretiny 15.storočia § prvá tretina 16.storočia na základe písomných prameňov § nálezy: Třebíč, Uherské Hradiště, Litovel, Jevíčko, Budín, Praha, Székesfehérvár (Maďarsko), Loštice Niekedy na prelome prvej a druhej tretiny 16.storočia výroba loštickej keramiky ustáva a stáva sa predmetom zberatelského záujmu. obr. 1: Schéma vývoja loštických pohárov Obr.2: Poháre typu I Obr.3,4: Poháre typu II . Poháre KUTNOHORSKÉHO typu - telo takmer valcovité (niekedy nepatrne kónické alebo so slabým náznakom výdute) - hrdlo je široko roztvorené - farba povrchu je väčšinou šedá až šedočierna - Ide o poháre hrubého charakteru s drsnou povrchovou úpravou. - Slúžili zrejme k uchovávaniu tekutín. - Nálezové okolnosti väčšiny kutnohorských pohárov nie sú jasne, chýba dokumentácia nálezov. - Datovanie: druhá polovica 14.storočia a počiatok 15.storočia Poháre PRAŽSKÉHO typu - štíhle poháre s jedným uchom - svojou najväčšou výduťou väčšinou nepresahuje priemer okraja, neveľké ucho je prakticky vždy nasadené na spodnú hranu okraja. - okraj: v zásade vždy vytiahnutý, niekedy zvislý, inokedy von vyhnutý alebo dovnútra vtiahnutý tak, že na vonkajšej strane budí dojem strieškovitého zrezania spodnej partie okraja. - niekedy i šrúbovacia výzdoba a väčšia šírka výdute než priemer okraja. - povrch väčšinou pokrytý väčším množstvom tmavých, čiernošedo zafarbených škvŕn, ktoré boli v zlomkovom materiáli doteraz pokladané za výsledok dlhodobého pobytu v zemi. - výskyt v pražskom prostredí - datovanie: prvá polovica 15.storočia Literatúra: o Měřínský, Z. 1969: Přehled typů loštické keramiky, jejich vývoj a datování, VVM XXI, 89 – 105. o Charvátová, K. 1976: Kutnohorské poháry, AR XXVIII (28), 522-529 o Dragoun, Z., 1997: Specifický typ poháru z pražských nálezů. Archaeologia historica 22, s. 321-329