Federálna únia v rokoch 1938 - 1945 Vznik Federálnej únie Podľa dochovaných správ sa prvé stretnutie Federálnej únie uskutočnilo 14. septembra (938 v Londýne, v kancelárii malej tlačiarne firmy British Petroleum na Gordon Square 44.^ Jeho iniciátorom bol zamestnanec dacového oddelenia tťjto firmy, vtedy dvadsaťšesťročný Dcrefc Rawnsley.** Tak ako ostatní príslušníci jeho generácie» aj on v rc|to kríkovej dobe veľmi citlivo vnímal blízkosť možnej vojny- Jeho bezprostrednou motiváciou pri iniciatíve vedúcej k založeniu Federálnej únie bola úvaha, ktorú o cosi neskôr sformuloval takto: „našou jedinou nádejou je viera vzdravý rozum obvčajnvch ľudí, z ktorých 99 percent nechce vojnu. Ako by sa teda mohli spojiť, aby jej ubránili? A pretože sú v danej chvíli skutky dôležitejšie než ponosy» čo by mohu urobiť praxe tcíaz?"16 Krátko pred spomínaným 14. septembrom oslovil Rawnsley niekoľkých svojich priateľov, ktorí boli podobne ako Oři znepokojení momentálnym vývojom medzinámdnopoiitickcj situácie a o ktorých si myslel, že by mohli mať záujem na založení neformálnej protivojnovej organizácie. Na tomto prvom stretnutí, ktorého sa zúčastnilo asi osemdesiat ľudí, sa okrem samozrejmej diskusie prednieslo niekoľko krátkych prejavov a urobila sa mňlá finančná zbierka na pokrvne počiatočných výdavkov, Z:i prvého tajomníka začínajúcej organizácie bol zvolený Charles Kimber, u MAYNli, Richard; PfNOl-K,Juhn; RoHliR"l s. John C: Fedmr/Ufiiou; Tfa Pw Míicmillflfl, 1992,5 o ' 15 Dcrek R^mislcy (1912-439 u°l hlavným undatoroni uloženia Federálnej únie. Po absolvovaní štúdiíi klasických jazykov na University College v Oxfüidc pracoval v tlačovom oddelení lumv Ornish petroleum- Zahynul ako pilot v službe u briukeho vojenského letectva. m ľtíírn*/ linku \\\r>\ hio. 23. 30 ktorý bol zároveň poverený, aby vypracoval text jej prvého vyhlásenia,1" Toto vyhlásenie bolo publikované 6. novembra potí názvom Pax Union* Obsahovalo výzvu k vytvoreniu „federálnej ünic štátov, ktoré dodržiavajú princíp, ze stát existuje kvôli slobode a zodpovednosti človeka a že vláda musí vlntlnuf so súhlasom tvch, ktorým vládne". Zmena systému medzinárodných vzťahov prostredníctvom vytvorenia takejro federálnej únie bola podľa tohto vyhlásenia nevyhnutnou podmienkou „pre ukončenie anarchie a zabezpečenie mieru, [Máva a slobody pre všetkých". Doterajší systém založený najmä na akceptovaní zásady štátnej suverenity touž „nevyhnutne vedie k vojne, imperializmu, biede a k strate individuálnej slobody, lebo ak sa suverénne štáty nedokážu dohodnúť, potom zákonite nastupuje násilie v podobe mocenskej politiky alebo vojny". Takáto únia je jediným možným riešením, lebo „žiaden medzinárodný poriadok založený na princípe spolupráce medzi suverénnymi štátmi nie je efektívny a ani trvácny, pretože všetky suverénne štáty sledujú v konečnom dôsledku vždv iba vlastný záujem/*3* Hoci takto veľmi široko formulované prvé vyhlásenie PcdcráJnej únie neobsahovalo špecifickú zmienku o Európe» predpokladá sa, že Kimber uvažoval práve o Európe ako o ohlasu, kde by sa táto federácia mala vy tvoriť.v' Nasvedčuje tomu pre dovšetkým ďalšia činnosť tejto organizácie i Kimbera samotného, ,; Clintlea Kimber (1912) vyštudoval dejiny a >ocmhui antropológiu na ßullinl College v Oxforde. V ease vzniku Federálnej únie pracoval v tlačovom oddekni firmy Shell Oil. Bacón Kimber hni osie v 80. tokoch jedným z predných predstaviteľov britského euro federalisti ľ kŕ Im hnutia. ls Podľa: Dkakopulos, Pan; 77v IPij m Unite The Hwgrjpfr, &( Utmpe* http://\\ww.pfocuropa#gr/cuioiö (2000^12-26). w BURCHiSS, Michael; Empire, Ire] and and Famine: A Cttiturf of British PrtSra/ idem. In: BUROIÍSS, Michael (ed.): FtämSm ttnd Ftdetvtw in H%Aw Huftipe. London : Cfoom Helm, 1986,5, 143. .M ktorá bola primárne zameraná práve na podporu a presadenie snáh na vytvorenie Európskej federácie. vážnejšiu aktivitu začala Federálna únia vyvíjať až v prvých mesiacoch roku 1939. V počiatkoch bola spojena predovšetkým S hľadanmi priaznivcov a s rozširovaním členskej základne, Skupina nadšencov okolo Kimbera a Rawnslcyho zostavila adresár asi päťstovky osôb, o ktorých vedeli, že sa vo Veľkej Bíitänii zaoberajú medzí národnou politikou. Všetkým potom poslali vyhlásenie Pax Union a osobný list, v ktorom predstavili svoje zámery. Neustále sa zhoršujúca medzinárodnopolirieka situácia, rušenie blízkosti vojny, ale nepochybné aj intelektuálna klíma, ktorá bolu na konci 30. rokov vo Veľkej Británii priaznivo naklonená federalistickým úvahám spôsobili to, že prvé priaznivú odpovede začali prichádza!* uz v pomerne krátkej dobe* Medzi prvými, kto reagoval, bol aj odborník na ústavné právo n profesor dĽfin na univerzite v liirmin^hanie \Y\ EC Hancock- Rol co zástupca skupiny akademikov pôsobiacej na Kráľovskom institute pre medzinárodné vzťahy (Chatham House), ktorí sa už dlhšiu dobu zaoberali otázkami možnej úpravy medzinárodných vzťahov prostredníctvom aplikácie princípov federaiizmu, ale napríklad aj možnosťou fedcralizácie britského impéria a Veľkej Británie**11 Jej vedúcim bol I .ioncl George Curtis, vplyvná osobnosť britského akademického a politického života, ktorý už pred svetovou vojnou patril k predným zástancom týchto myšlienok a ktorý pre no v roku 1911 získal aj Winstona Chufchiíla.11 Dalšími členmi icjro skupiny boli Lord Lothian, 1 Išlo väčšinou u bývalých členov ofgMÍ2ácie OotiodTa&k (Oknihh t/SB ktoh vznikl« noku 19(19. Bliŕiico jBj&niMi napr, KKNl3U;,John: 7frJMM* Movent/tíaftlmptfraí Um/h Toronto, 1975. Ré£ 12. s. 29. Unncl George Cuius Ü872-1955) bo) pnpa-dnvni odhorrukom na koloniálne »IdbttVti fl v^eiaaitKm mierou prispel k vzniku Bniskcho spoločenstva aítodpr. V rokoch 1900 až 1907 ustával významné posty vu vláde kolonie Transvaal Stal pri /rode or£3msdíie RwW Tato :i v roku m pomaM 2;ikI;Kl;u britský Kráľovský inšiirúi pre medzinárodné vzr'ahv. 32 Henry Vťickham Sieed a Barbara Wootton. Nadviazanie tohto kontaktu sa l>rc činnosť Federálnej únie ukázalo čoskoro ako kľúčové a v mnohom predurčilo icj ďalšiu úspešnú existenciu* Keď profesor Hancock v Chatham House priaznivo referoval O stretnutí s Kimbcťom, Curds sa rozhodol, že Federálnej únii pomôže, Išlo predovšetkým o pomoc, ktorá sa týkala vybudovania odborného zázemia a získania širšej publicity. Moct Kimber neskôr prípustilj že táto Cujctísova aktivita nebola celkom nezištná a že „sa od hnutia dištancoval, ked* sa ukázalo, že Federálnu úniu nedokáže využiť tuk, ako by chcel'Vľ u/nnl titíž, že „predovšetkým v počiatkoch bola jeho účasť nesmierne cenná tým, že daln celému hnutiu pečať vážnosti/'11 Po dohode s Kimbcrom Curtis zostavil Radu poradcov, ktorej členmi sa okrem nich Stali už spomínaní \x>rá Uothian, Wickham Steed a Barbara Wootton, ďalej redaktor vplyvného politického týždenníka Matt Statesman Kingsley Martin a mladý právnik Patrick Hansome-11 Rada poradcov začala « Cit. podľa BösCQ( Andrea: t*riúw, Gtrfit* Kimbtr vod tht VeátmIUmn. ln*JtontahfCtoile#tf>eniry f listôry. Vol. XXUL, 19B8, s. 502. n List Charksa Kimbera Jobnovi Kadetovi z ll). fcbni&n 1980* Podľa: M.WNt;, 11 BOsrx>, Andrea: FťťAw/ Umm wd the Orighu ttf „Chtirthiíi Pmpí*Stiľ\ The Ftdtrafisi Dehatt /i; tht United Kŕtíghm from Munich h the 'Faff-áfFfWto físí9!9<)0 1 Lindou. New York : Lothian Foundation Press, 1992, s, 2G. Lord Lothmtí (1882-1940), do roku 1930 ínámý pod menom Pluüp l lericy Kerr, bol politikom ii diplomatom- V rokoch 1916*21 bol osobným tajomníkom Lloyds GeOTgca* v roku 1931 sa smi ministrom britskej vlády a v tokoch 1939* 40 bol britským veľvyslancom vo Washingtone- ľlcniy Wickliam Steed (18^1-1956) bol novinárom. Zacín:il nko ftíhttnicný íedaktOí novin The Twm :i v case prvísj svetovej vojny bol >.u:imyin obhajcom Vzniku samostatného Čakoslovcnsktt- V ťokocb 1925-38 vyučoval dejiny strednej Európy M King's Collcgt v Londýne* Bätbaru Woottcn (1807-198»} bola významnou predstavueľkou britskej vedy ;i polínky. Od roku 1920 vyučovala sociológiu n:i univerzite v Cambridge u /ärnveň pôsobila vo výskumnom oddelení Labouristickej strany V roku 1938 sa ako b&cônkft Wbonon y. Abingcru stálu prvou ženskou ck*ukou Snemovne lordov, kde od toku 1967 pôsobila vo funkcii zástupcu jej predseda Patriac Kiinsome (1902-1954) patril k skupine nadšencov, ktori sn 14. septembri 33 fungovať v npríir í 939 a jej hlavnou úlohou boin formulácia cieľov, vybudovanie orgii nixadnej základne, euc aj postupné naštartovanie večerných a odborných aktivit Federálnej úitic. Ďalšia Cuirisová snsiha bula zamorená na získanie SÍCŠej publicity a popularizáciu Federálnej únie medäd ansSmymi osobnosťami britsfccho verejného života, Hoci sa v romro čase činnosť Federálnej Linie ešte len pomaly začínala rozbiehať a stále išlo fen o takmer neznámu organizáciu, Curtis a Lothiftn využiti svoju osobnú známosť a medzi britskými prominentmi xoxga-ni^ovali populadzaenú kampaň na podporu Federálnej únie, Za pomerne krátky éas sa im na letáky so stručnýni vyhlásením o potrebe nahradenia systému suverénnych štátov federáciou, teda s vysvetlením ssákhtdneho cieľa Federálnej únie, podpísalo tridsaťpäť výxnamnýcb predstaviteľov britského verejného života. Boli medzi nimi predstavitelia cirkvi, ako napríklad arcibiskup z Yorku a biskup x CbicheStruj politici Lord Astoi\ Ernest Bevin a Norman Bcnrwieli, vydavateľka známeho týždenníka Tinte andTide Lady Rfronddn, historici -Arnofd ToynbcCj Basu Liíldcil (Jari a Ramsay Muir, ekonóm Lionel Robbíos, sociológ a filantrop Benjamin Scebohm Rowntree, prírodovedci Lancelot Ho^ben 3 /uííar. Huxlcy, spisovatelia Storni Jameson a föhn Boyncon Priestley, eí hudobný- skladateľ Ralph Vaughan Williams-■* Takáto podporí od vplyvných osobností verejného a akademického íivOM bola pre začínajúcu činnosť Federálnej únie nesmieme dôležitá. Významne prispela k jej týehJemu cntblovaiuu sa v spoločnosti a zabezpečila jej aj nevyhnutnú mieru pozornosti pre d'alsic rozširovanie jej aktivít V)ÍH zišli nn pívon: strctnwU Federálnej únie» \ry£lifdova1 incd-cinäiorfnc právu na tinhrerzírách v Osfoide a CsttnbflcJge- V 20, j 30, rokoch pracoval pit Medzinárodní! organizáciu práce v ZeoCVti ;i \nc Wcdzínátotla]? súdny dvor v I tangu. ítol ťícnom Rudy Ixdcnílnq imie ;i sfikretáiom jej výskumného u MaVNíU RlNDtifl; ROlílilťlV, Kcf. 3-t, s. i I. 34 Ďalšou Curfisovou n Lothianovou aktivitou v prospech začínajúcej Federálnej únie bola ich snaha o zabezpečeniu materiálnej základne pre rozšírenie jej činnosti. Pokúsili sa preto o nadviazanie užšej spolupráce s ui spomínaným New í.ômmmt-wealth Somt)\ ktoré vďaka veľkorysému sponzorstvu jeho zakladateľa Lorda Daviesa disponovalo značnými finančnými prostriedkami a malo vlastný výskumný inštitút, kde pravidelne organizovalo konferencie n vydávalo časopis* To všetko sa nepochybné hodilo začínajúcej Federálnej ünii, no vzhľadom k jej odlišne definovaným programovým prioritám skupina okolo Kimbera tento návrh na nadviazanie užšej spolupráce odmietla.4* Hoci sa aj táto organizácia snažila o principiálnu zmenu v medzinárodných vzťahoch, ktorá mala viest* k zabezpečeniu trvalého micm, v jej programe sa hovorilo o iných prostriedkoch vedúcich k tomuto cieľu. Lord Davies a jeho New Commonwealth Society lotiž v tom tase uvažovali najmä o posilnení úlohy Spoločnosti národov a o zriadení medzinárodných policajných síl, ktoré by mali zaručiť vykonateľnosť jej rozhodnutí, a nie o nahradení systému suverén nych štátov federáciou, Snaha a odhodlanie rnladvch zakladateľov Federálnej Ľinie viesť svoju organizáciu vlastnou cestou sa ešte viac prejavila o čosi neskôr. Bolo to v case silnejúceho vplyvu stúpencov myšlienok Clarences K. Streita a týkala sa predovšetkým ich postoja k jeho návrhu na vytvorenie federácie xa účasti Spojených štátov amerických a niektorých neeurópskych členov Britského spoločenstva národov. 2. marca 1939 vyšla Strcitova Union /\>W aj vo Veľkej Británii. Otvorenou zostáva otázka, či zakladatelia Federálnej únie holi s jej obsahom oboznámení ešte pred tynico vydaním. V roku 1937 bola totiž jedna z jej verzií súkromne publikovaná v Ženeve a niektorí historici preto usudzujú, ic odtiaľ "■ Bližšie o pokusoch o mdrirtsAK spolupráce s Nm 0»wm>mw/ej práci The Case for ftw/tt/ Union !Prípad pre h'etknifiM //////// v roku 1939 napísal, že „skupina ľudí ktorá xaíoiila britskú organizáciu anámu ako Federálna únia, v case svojho prvého stretnutia nepočula o Sirciiovj am o jeho knihci bod ŕch návrhy boli veľmi podobflc."^ Streitov návrh na vytvorenie medzinárodnej vládv vo forme federácie, ako jedinej možnej cesty k zabezpečeniu trvalého mieru, slobody a prosperity, bol skutočne v princípe totožný s rým, čo presadzovala Federálna únia. Jediným zásadnejším rozdielom bol geografický rozsah Streitom navrhovanej federácie. V oficiálnom programe Federálnej únie sa napríklad nikdy neuvažovalo o vytvorení federácie í účasťou Opojených štátov anierickveh a fvimber tento plán neskôr dokonca označil y/a „nerealistický A nežiadúci".1'1 Aj napriek tom uro (aktu vsak predstavitelia Federálnej úflic využití príležitosť £ požiadali britského vydavateľa Strekovej práce, aby do každej knihy vložil leták s krátkou informáciou o ich organizácii a s adresou, kile by ju prípadní záujemcovia mohli koatafctovať. V neskorších (i amerických) vydaniach Ubíot/ Nw sa tieto údaje stali ivk tfValOU súčasťou fej úvodu. Táto propagačná akcia bola úspešná, /áujem o Sircirovu prácu i o organizáciu, ktorá vo Veľkej Británii xacírnda prehadzovať podobne myšlienky, priviedli do Federálnej únie množstvo nových členov. V polovici apríla 1939 ícb počet vzrástol na vváí osemsto/" Problem bol vsak v tom, že mnohí z týchto nových členov r Bo^CtK i Aikiatu Citrtif* Kmlar&nku :i Francúzsku ;t na konci roka 1939 sa neúspešne snaxil získať britské vfóum^ Rovnako neúspešne dopadol $j jeho pokus o nadviazanie užšej spolupráce í I'cderáliiou úniou, ktíe však vzhľadom na niektoré \ vraxné názorové rozdiely nakoniec nedošlo ani Jen k trzäíotíinčmii osobnému stretnutiu. Jeho Pan-Kurópd totiž pôvodne nezahŕňala Veľkú Britániu a podľa kimbera nebol tento projekt ničím iným, než pokusom o obnovu „Svätej ríše rímskej postavenej na skladoch svätej katolíckej Európy*'»5* 38 Cimxosť Federálnej únie do septembra 1939 V sobolu 1. júla 1939 xoíganizovala Federálna únia svoje prvé verejné zhromaždenie. Konalo sa v Bcsant Hall na Baker Sueet v Londýne a okrem jej oficiálnych predstaviteľov Lioneln Cuttissi, Barbary Wootron, Wickhama Steeda, Kingslcybo Martina na nej vystúpil ešte profesor filozofie na Londýnskej univerzite a populárny komentátor rádia BBC Cyril R M. Jond.* /účastnilo sa jej asi 300 ľudí, čo možno pri organizácii, ktorá svoju činnost' ešte len takticky rozbiehala a ktorá mala v tom rase v celej Británii iba do 1300 členov-, považovať sa nepochybný úspech*57 Do značnej miery ho možno pripísať i tomu, že okrem hľadania podpory u verejne známych osobností začala federálna únia v Tom case postupne organizovať aj rozsiahlu popularizačnú kampaň zameranú na oslovenie čo najširšej verejnosti. Súčasťou tejto kampane bol najma začiatok vlastnej publikačnej ŕitinosii Federálnej únie. Tá sa neskôr stala určite najdôležitejšou formou aktivít tejto organizácie. Publikačná činnosť Federálnej únie sa začala v júni 1939 a jej obsah prešiel dvoma Vývinovými etapami, ktoré boli viazané na priebeh vnútornej programovej profílácic tejto organizácie, V prvej etape, ktorá trvala približne do začiatku roka 1940í boli autormi najdôležitejších publikovaných texrov Federálnej únie predo* všetkým príslušníci spomínanej staršej generácie, ktorí zastávali myšlienku vytvorenia federácie, ktorá by svojim rozsahom presahovala Európsky kontinent lš!o najmä o stúpencov Clítrencca K, Strcita a jeho projektu federácie pätnástich svetových demokracií, tak ako bo spracoval vo svojej knihe UttiOň Stoff. Obsahom ich skôr teoreticky zameraných prác bola hlavne kritika princípu statnej suvercnirv ako nevyhnutnej príčiny vojen a zdôraznenie ViOlyir;iem ni Lionch Cuitisa m Inniio zliroímždcm publikoval 22+ júla 1030 časopis CtifaiLUs Statesman. >: MaVNJ - PIN0ER; ROBliK'IS. Krt K * 12. 39 >otreby vytvorenia federálnej vlády, ktorá by spravovala medzi* národné záležitosti« Druhá etapa publikačnej činnosti Federálnej únie ha bolu spojená s výsledkami aktivit jej výskumného oddelenia pri Oxfordskej univctsntc, kíorc vzniklo v októbri roku 1939 n ktoťc s;t v marci roku I 940 ssnieniíu na Vyskumnv inštitút Federálnej únie. Obsahom prác, ktoré vznikli v tomto období, už bi »!i omnoho konkrétnejšie zametané návrhy ň% vytvorenie federácie európskych demokracií na čele s Veľkou Uritániou ^ Francúzskom a analýza konkrétnych problémov, ktoré by vytvorenie rakcftt* federácie mohlo priniesť- Pťvy text pod hlavičkou Federálnej únie bol vydaný v juni i 939 a bol ním 7 U' ettdi/ti o/ dwiägfddon &r tbc fiatmipiincipk as f hi only hash far hmntíttmhil foítťt, liberty toul prosperity K&wiť aľff/qgafôfffíj afebo fkdeftthff ftrif/c/p <;kú jediný %fi&/tt(/ pre mdqimtöduj mier, sfobaau ú pfosptrittt] od Lorda Lothiíina. Jeho osobitý výsínam je predovšetkým v roní, že je považovaný aj xa prvý manifest tejto OTeaniz&ciG-** Druhýkrát bol tento text publikovaný hne« v septembri a í uro vydanie už bolo skomplikovaní tým, že v auguste bol .Lothian menovaný zu britského veľvyslanca v Spojených štátoch amerických a bolo mu odporučené, aby s;i verejne rtehlásfl k (ederalístickej propagande^9 Preto bola k textu tohto vydania pripojená poznámka, že boJ napísaný ešte pred l-othianovym menovaním a že ho ako t;iký možno považovať ícn za autorovu súkromnú iniciatíva l-orhianov T/je híttlm** of Arwaítii{fan> ktorý bol vyé&nf vo forme desaťstránkovej brožúry, bol analysou príčin neúspechu Spoločnosti národov a návrhom na také usporiadanie nicdxr-národných vzťahov, ktoré by pre ľudské spoločenstvo navždy * PiiVDJift, lief. 1^. > 28. Tik &tátycfSlrmd£ŕd(fpithol vraku 1943 ptí súbornom vydaní pajdňlcžircjsfch textov Federálnej umr Zaradený akn juhu úvpdilá časť. Pozri RaNSONI% Pinnck (cd.): XíMíEejirs Fedmii'PirmwQ London ; v* lír !>■ ;c J: /A;/;, práv. KiwUrumf tt>t Vtiitml i '*/«. lít-í -J2, s- -9< 40 zaručilo mier, slobodu a prosperitu. Základna príčina, prečo Spoločnosť národov vo svojej najdôležitejšej úlohe neuspela, bob podľa Lothiana v tom, že nedokázal:* odstrániť hlavnú príčinu zdroju anarchie v nu'dzkuuxiidných vzťahoch, ktorým je vraj existencia prineipu statnej suverenity, Lothian o tom písal: „Príčina (neúspechu Spoločností národov possn* X K.) neleží primárne v chybách polnikv niektorého Státu, ale v systéme mezinárodnych vzťahov, v ktorom sme sa pokúšali žiť pred a po Svetovej vojne. Skutočná príčina našich problémov je v tom, že státy žijú v anarchii-,. Pakt Spoločnosti národov len maskuje, ale nekončí anarchiu, pretože-., necháva nedotknutým jej zdroj, ktorým je štátna suverenita"/'0 Takéto mcdzmárodnopolitické prostredie, krÍlt]\N: Titf*tidm£$t&$qgtíäQt! IM" 23, & 38. 42 z prvých členov Federálnej únie a v rokoch 1940-43 bol de členom jej výkonného výboru. Rovnako ako Sircitova práca, aj Curryho The Ctäôfar Vukmi I hňúti bola mimoriadne úspešným bestsellerom. Prvýkrát bola publikovaná v septembri 1939 %\ do apríla 19411 sa jej predalo neuveriteľných vysc stotisíc výtlačkov, jej úspech bol pravde podobne zapríčinený aj výnimočnou dobou jej vydania, no výrazný podiel na tom mal určite aj spôsob, akým bola napísaná* Curry ju lotix poňal najmä ako popularizáciu myšlienok, ktoré prezentovala Federálna únia a adresoval ju* ako to sám vyjadril v jej úvode vo forme otvoreného lisru, „obyčajným ľuďom a nie politikom alebo učeným profesorom politických vied", pretože práve títo obyčajní ľudia môžu prostredníctvom volieb prinútiť politikov, aby rešpektovali ich názor/*1 Snáď aj preto sú isté času Curryho práce skôr výkladom Strekovej Union Now, než jeho slastným príspevkom do odbornej diskusie o federalistické j teórii. Tak ako Streit a Lothian, aj Curry považoval '/a najdôležitejšiu príčinu všetkých vojen „anarchiu ozbrojených suverénnych šta-tov'V" Systém medzinárodných vzťahov založený na uznaní nadradenosti princípu štátnej suverenity je podľa Curryho archaizmom a treba ho nahradiť systémom, ktorý túto anarchiu ukončí. Napísal o tom: „Pokrok vedy a vynálezy zmenili charakter vojny a urobili zo sveta jednu komunitu- Každá vojna je teraz občianskou vojnou a jej ničivosť, ak to takto bude pokračovať, raz zahubí celú spoločnosť. Pokrok vedy, nanešťastie, predbehol úroveň vývinu nášho chápania morálky a politiky, ktOrcho korene sú ešte stále v minulosti... Politická organizácia sveta, čo sa týka vzťahov medzi štátmi, je stále anarehická a my tvrdohlavo lipneme na názoroch a inštitúciách, ktoré vyjadrujú túto anarchiu. Anarchia je stav, ktorý zvyšuje pravděpodobnost1 možnej vojny a našou «CU«VtRef.48,s.xi. «ClÄRVťRfiE 48,*.34, 43 úlohou je nsfhradiť túto itnarehŕu, ktorou v súcasnosri trpíme. za poriadok a vládu"** PodPa Curryho náfcoru je proces integrácie štátov a vytvorenie nejakej foroty „svetového poriadku*' nevyhnutnosťoup ktorá však uodpovedá aj trendu prirodzeného vývoja ľudského spoločenstva. Ocáislíou nie je vraj to, MČi si prajeme svetovú Jednotu, ale to, či chceme ovplyvniť, akú formu bude tato jccinota ittaťM*M Curry uvažoval o troch možflých formách „svetového poriadku**« Prvou y nich [e podľa neho „Spoločnosť národov, alebo ina fbtma boJckrívncj bezpečnosti" Táto ic vsak založeiiá na uhnaní nadradenosti princípu štátnej suverenity a preto nedokáže odstrániť anarchiu v medzinároclnvch vxt*^hoch a v konečnom důsledku rcd:i ani vojnu. Druhou možnou formou je vytvorenie „svetového superstátu" Tu váak, podľa Cutrvho, je viíhľadom na obtiažnosť spnívv takejto veľkej polinckej jednotky vraj „vysoko nepravdepodobne, aby takýto typ vlády nezískal absolutistické črty..- a je preto nepravdepodobné, že by mohol byť kompafa* hilny ^ liberálnou »adíciou"/'" Trefou a najlepšou z týchto foriem je podľa Ourrrho federálna vláda. Okrem toho, ze historická skúsenosť na príklade Spojených štátov amerických ukázala, že čaro forma vlády je v praxi úspešná, Curry tvrdil, že vyhovuje aj rcorccíckýin kritériám. Napísal o tom! „federálnu vláda,., je jedinou formou elády. ktorá kombinuje slobodu a poriadok, Tým, že disponuje kontrolou nad záležitosťami, ktorc sa týkajú celého ľudstva,., získava váetky výhody svetového superstate- Tým, že zachováva oddelene národné vlády a poriecháva im právomoc v z:iJeziiosriach lokálneho významu, zachováva díver/itu a maxi-malizuje slobodu"-^ rt CUKRY. Äߣ 48,* :i<í wCniattvitefi48,Aßa 44 Za záležitosti, ktoré síi tykajú celého Pudstva a ktorí by teda mali prejsť do federálnej správy Curry považoval zahraničnú politiku, ozbrojené sily, medzištátne hospodárske vzťahy, finančnú a menovú politiku, medzištátne komunikačné siete a k tomuto Strciiovmu výpočtu ešte dodal koloniálnu správu, rnigraenü politiku a zabezpečenie slobodného šírenia informácii."' Aj Curxy považoval svetovú federáciu za konečný cieľ, ktorý možno dosiahnuť len prostredníctvom postupných krokov. So Strčí tom súhlasil aj v tom, že prvým krokom na ceste k tomuto cieľu by malo byť vytvorenie federácie spomínaných pätnástich demokratických štátov. Tieto státy by mali byť, podľa jeho názoru, týmto základom z troch hlavných dôvodov; ^ostatné štáty sú buď príliS zaostalé, alebo otvorene nepriateľské. tmj svetový poriadok, bratý navrhujeme vytvoriť, musí mať demokratický xakladv.. a (federácia - pozn. T. K.) nebude úspešná, ak bude rozorvaná vnútornými nezhodami plynúcimi z úplne rozdielnych názorov na to, ako má byť organizovaný politický život* V1 Aj tieto dôvody stáli v pozadí Curryho odmietnutia projektu Európske] federácie. Vo vzťahu k nej totiž tvrdli» že „v súčasných moderných podmienkach cestovania a komunikácie je omnoho pravdepodobnejšie, zc federácia bude úspešná na základe spoločenstva rovnakých zámerov a postojov, než na základe geografickej blízkosti. Veľká Británia, Francúzsko, Švédsko a Spojené státy americké majú napríklad viac spoločného než Veľká Británia, Rusko, Nemecko ;i Taliansko"7* V tejto súvislosti je zaujímavé, že v úplnom závere svoje] práce Curry zmenil svoj postoj k prípadnému nczačtcneniu Nemecka qo 711 kompetencie ícdcríciĽ, ale vriiľadom na to, ic nepochádzal z krajiny, kmrú tola koloniálnou veľmocou, považoval aa spiivnc, aby konečne rosshadnutie o lOmto probléme judlo práve u najväčších koloniálnych mocností. Pozri 3TRKľt\Rcf-29,s, 141-2. 7»CuRRV1Rcf.4B1s, 140-1. *Cl KKYJÍeŕ.-»B,s. IM. 45 navrhovanej federácie. Vzhľadom na to, že situácia sa pódia jeho slov „vypuknutím vojny úplne zmenila... musí bvf našim ciefom odtrhnúť Nemcov od ' litlci'A prostřednicrvom ponuky na vytvorenie federácie, ktorá bucíc zhŕňať Nemcov, a to v podmienkach absolútnej rovnosti"/* Kým takmer celá pníc:* bola napísaná v priebehu augusta J 939, tento zÄveť Curry dopísal v septembri, tedä tesne po faktickom vypuknuti druhej svetovej vojny. Stal sa tak zaujímavým svedectvom toho, ako táto situácia zmenila chápanie významu pouchy vytvorenia navrhovanej federácie. Už nešlo len o snahu o naplnenie idealistických predstáv o možnom svete bez vojtn, ale o praktickú ponuku riešenia problému, ktorý momentálne vznikol v liurope. Currv sa tak čiastočne posunul k obhajobe federácie, ktorá ina/a byť najmä praktickým nástrojom riešenia európskych problémov, a ro vrátane závažného problému Nemecka, Práve tieto myšlienky sa v cfaláej Sze existencie Federálnej únie stali jej oficiálnym programom. ríCimnv\Reť 4^*1-55, '16 Federálna Vinia v období od septembra 1939 do júna 1940 Keď Veľká Británia vstúpila 3. septembra 1939 c!o vojny, očakávalo sa^ že Nemci v krátkom čase začnú letecké útoky. Mnohé štátne inštitúcie, školy, firmy, ale aj jednotlivci sa v obave pred bombardovaním sťahoval; x veľkých miest na vidiek. Federálna únia nebola výnimkou. Začiatkom septembra sa na niekoľko týždňov presťahovala do domu Charles» Kimbcra v Lulworth Cove v grófstve Dorsei na juhu Anglicka. Ani v tejto zložitej dobe vsak jej zakladatelia nepoľavili v aktivitách, ktoré začali pred vypuknutím vojny, 5, septembra 1939 začali vydávať dvojtýždenník ŕprff/w/ í////iw NeaVj ktorý s niekoľkými zmenami názvu vychádzal až do roku !963,ľl Aj napriek mnohým obmedzeniam, ktoré priniesol vojnový siav, napr* vzhľadom na prídel papiera hol jeho náklad limitovaný počtom 3000 výtlačkov, sa tento časopis sial dobrým nástrojom pre propagáciu cieľov a aktivít mladej organizácie. Jeho prvé, zariíiľ iba štvorstranové číslo prinieslo množstvo informácií o záležitostiach, ktoré $a akýmkoľvek spôsobom týkali činnosti a p ropa gácic myšlienok presadzovaných Federálnou úniou. Písalo sa v ňom napríklad o vytváraní podobných organizácii vo hran-cúzsku, Holandsku, Belgicku a Švajčiarsku, o rasie jej členskej základne, o významných osobnostiach, ktoré jej oficiálne vyjadrili svoju podporu, ale napríklad aj o na 12. septembra plánovanom rozhlasovom programe B Bi] o federalistických projektoch/ > V októbri 1939 sa Beduxd Umu N«tf '/menili na týždenník, ich rozsah sa rozšíril na osem strán a Johiia U sborna na mieste šéfredaktora vystriedal Charles Kímber- «V rokoch 1939 až Ll>44 vychádzal pod náttrom Ftdéntti Ww ŽV»* V rokoch 1944 až 1955 vychádzal ako Rdtafrtara v rokoch 1955 az 1965 ako IF«tf Ajafrr. ~s FäÄto/ J tmon .Wo*/» No. I . Al Spomínaný, možno až ncôikanc rvchly nárasr gfflujinu o program^ ktorý presadzovala Federálna únia, hol příčinou vzniku požiadavky vytvorenia nálcžircho organizačného rámca, ktorý by zodpovedal rozsahu jq aktivít i potrebám jej už v tom čase takmer dvojtisícovej č/enskej základne. Rada poradcov .sa preto rozhodla zvolal' ustanovujúcu konferenciu, ktorá mala vypracovať stanovy Federálnej únie» sformulovať princípy jej fungovania, ak: aj zvoliť jej sekretára, ľadu a výkonný výbor, tentoraz u>: aj s účasťou predstaviteľov stále sa rozrastajúcej členskej základne* združenej v spontánne vznikajúcich regionálnych pobočkách* C) píJSE sekretára maJi záujem obe doteraz paralelne fungujúce skupiny pôsobiace v tejfo organizácii - mladšia generácia nadšencov; ktorí stáli pri vzniku Federálnej tmie a pre ktorých bola federácia praktickým nástrojom na riešenie predovšetkým európskych problémov, ale aj staršia generácia, ktorá svojim vplyvom a skúsenosťami pomohla túto organizáciu uspcSne spoločensky etablovat7, no ktorá stála na pozíciách Srrcitovej atlantickej, resp. presadzovala idealistický plán vytvorenia svetovej federácie. Níí ustanovujúcej konferencii, ktorá sa konala 23, a 24-Septembra 1939, bol sa sekretára Federálnej únie vefkou väčšinou hlasov zvolený jeden z jej zakladateľov, predstaviteľ mladšej generácie eurofedemiistov Char/es Kimber. Hoci ďalšie mesiace ukázali, že to zatiaľ nebolo definitívne víťazstvo stúpencov vytvorenia Európskej federácie, túto voľbu moxno považovať za prvý výraznejší krok k posilneniu práve tejto názorovej platformy. Kimber vo voľbách porazil predstaviteľa skupiny presadzujúcej vytvorenie atlantickej, resp- svetovej federácie, ambiciózneho vedúceho Oxfordskej pobočky Federálnej ünief Melvilla Channirtg- (Jenmi výkonného výboru Sa okrem Kimbera, ktorý bol zároveň zvolený zíi jeho predsedu, sraü Barbara Woottoa% Richard LaWi Patrick Ransomc a Lancelot Hügbfin. Menovaní sa stali Súčasne členmi Rady Federálnej únie, do ktorej boli ďalej zvolení Wickham Steed, Robert Byron, Cyril E, MJoad, Detek liawnslev, 48 Hamilton Fyfc, Henry Usborne, Melville Channing-Pcarcc, John Boyd On, Julian Huxley a Ernest Bcvitv7, Hlavnou úlohou týchto orgánov holo vypracovanie stanov a vyhlásenie prognunovych cieľov Federálnej únie. Práve definovanie týchto základných cieľov sa vzhľadom na paralelnú existenciu dvoch spomínaných platforiem stalo čiastočným problémom, ktorý zo zrejmých dôvodov spočíval pnive v určení geografického roxsahu navrhovanej federácie. Celá záležitost7 bola nakoniec vyriešená kompromisom a schválené vyhlásenie sa tejto sporne; otázke jednoducho vyhlo, základne ciele Federálnej únie holi v tomto dokumente definovane ako „snaha o presadenie akceprá* cie princípov vytvorenia federálnej únie vo všetkveh demokratických štátoch s výhľadom na ich skoré spojenie v takejto únii... a snaha o to, aby sa zámer vytvorenia (ejto únie dostal aj do oficiálnych vyhlásení deklarujúcich vojnové ciele Veľkej Britanie a iných na strane Spojencov bojujúcich štátov".- Nevyskytla sa tu teda žiadna špecifická zmienka o geografickom vymedzení navrhovanej federácie, Tá sa do takéhoto dokumentu doslala až po odchode skupiny najradikálnejších zástancov vytvorenia atlantickej lederácie zoskupenej okolo Melvilla Channm^-Pearcca a Lionels Curiisa v marci roku 1940, Okrem vytvorenia ústredných orgánov Federálnej únie a sformulovania jej základných programových cieľov sa jej septembrový ustanovujúca konferencia zaoberala aj dôležitou otázkou organizácie a spôsobu fungovania jej spontánne vznikajúcich regionálnych pobočiek, l^o augusta 1939 ich počet narástol na 42 a aj preto bolo potrebne vymedziť ich kompetencie a určiť vzájomný vzťah medzi nimi a centrálnym vedením organizácie/* Celá záležitosť sa vsak predovšetkým tykala závažného problému '■ ľ€(kra!U*:hnKtM, No« 5- * Ich zoznam spolu s menami ich vedúcich k míj-usm 1939 podáva BI JSUJ- ftfarf Union axdtht Qri$m ufät XWW/>Pupu*ľ. Ret. 44, s, -9-8H. 49 určenia vmiíoniťi podoby Federálnej únie a aj preto [u zasa došlo k stretu medzi jej dvoma názorovo i generačně odlišnými skupinami federalistov. Príslušníci siaréei generácie, vedení Curtisom a Charuiing-Pcareeom- aj na xákíndc svojich osobných skúsenosti s fungovaním inveh federajisrických organizácií, presa-dzovaii model skôr clitáYskeho združenia odborníkov pracujúcich v rdatívne autonómnych regionálnych pobočkách. Kimber, fi.-ivjisfev a ďa/ší zakladatelia Federálnej únie sa naproti lomu už od počiatku jej fungovania snažili o vytvorenie čo najširšieho pacilísiickcho hnutia, ich predstavou bola masová organi/iácia s čo najväčším poetom členov i regionálnych pobočiek šíriacich tederalistJckú propaganda.5" Keďže nešlo o dve vo svo/ich princípoch nezlučiteľné predstavy, aj teoto spor s:i nakoniec skončil kompromisom. 'Jen spočíva/ v tom, ze Federálna únia si mala zachovať svoju pôvodne plánovanú podobu masového pacifisec-kčiio hnutia, no zároveň holo dohodnuté vytvorenie špecializovaného odborného pracoviska zaobera/úceho sa ledeľaijsrickou teóriou. To vzniklo uy. o mesiac neskôr ako Výskumné oddelenie Federálnej únie a jeho vyxriam bol predovšerkým v tom, xe išlo oprvč" Vedecké centrum vôbec, ktoré s;t systemnucky zaoberalo rozborom otázok týkajúcich sa možného vytvorenia Európskej federácie. Rozhodnutie konferencie odobrilo aj vznik čo najväčšieho počtu regionálnych pobočiek a dohodlo princípy ich fungovania v rámci celoštátne/ organizácie. V záujme rýchleho naštartovania ich čo najširších aktivít im bola priznaná takmer plná autonómia s tým, že centrum im malo poskytovať nevyhnutný .servis v podobe zabezpečovania informácii, písomných materiálov a lektorov pre verejné prednášky. Tento spôsob formálneho uznania i úpravy princípov fungovania regionálnych pobočiek ^Ää«^.....om 0^^-flrt»ň¥j2Sj^P« BOW* ľaMl.WWA 511 ----- vcFmi výrazne brispel k ich rýchlemu početnému nárastu. Historik Andrea 13osco uvádza., že len v novembri 1939 vzniklo vo Veľkej Británii 32 nových regionálnych pobočiek (ich celkový počet tuk dosiahol 134) s priemerným týždenným nárastom 500 členov Federálnej únie,*0 Formálna úprava v/ťahov medzi centrom a regionálnymi pobočkami určite nebola cou najdôležitejšou príčinou takéhoto rýchleho nárastu jej členskej základne. Samozrejme, xc k nemu prispeli aj okolnosti v podobe práve sa začínajúceho vojnového konfliktu, no tým najdôležitejším dôvodom rastúceho záujmu o-Federálnu úniu boli predovšetkým aktivity jej bežných členov, ktorí boli zapálení pre myšlienky, ktoré presadzovala ich organizácia- Týždenník Vakmi Ufífort jVíov prinášal pravidelné správy aj o činnosti regionálnych pobočiek zameraných práve na získavanie nových členov. Okrem vcelku tradičných spôsobov, ako napríklad rozdávanie letákov na železničných staniciach v Nor\vi~ chi a Kdinbuighu, či oblepcnie časti mesta tisíckou malých nálepiek s textom „Počuli ste už o Federálnej únii?" v Pcckhniiic, sa napríklad niekoľkí nadšenci z Melbourne (dedina pri Derby) rozhodli získať aspoň dvoch nových členov denne aj prostredníctvom náhodilých rozhovorov s neznámymi ľuďmi.Hl Okrem týchto aktivít to vsak boli aj regionálnymi pobočkami organizované verejné zhromaždenia, ktoré priťahovali širokú pozornosť i ďalších členov, Účasť na nich variovala od niekoľkých desiatok poslucháčov v malých sídlach až po napríklad vyše dva a pol tisícové publikum v Queen's Hall v Londýne 24. februára 1940« Od októbra 1939 do mája 1940 prinášali Federal Union News priemerne asi desať oznamov týždenne o konaní takýchto zhromaždení. Vedenie Federálnej únie, o ktorej » lii >SC< i: /VrfW Uitiütt ami tht Origtm vfffo XhunMÍ PitpMOľ* l^f 44, k 51, Auioť neudáva zdroj týchto informácii-Hl KvWI^/íwAV^No- 13, 14. IS, '■ Federal Umu N«tf, No, 2± 51 fungovanie sa mimochodom od decembra 1939 už staralo osemnásť platených zamesrnancov, poskyn »vjtía pre tieto láliroinaždcnia lektorov, kuní prednášali o rôznych aspcfctocn možného vytvořená KimójjsJíci. resp. svetovej federácie, ako prostricdía; o:i zabezpečenie trvalého mieru, Medzi najčaf>ľci*ic prednášané témy patrili napr/klad vývoj ;-. fungovanie feHeraHümn vo Švajčiarsku, v Spojených šrátocli amerických, v Kanade a v Austľiiiii; vyhrané problémy hospodárskych, obchodných» právnych, sociálnych a politických vzťahov vo federácii; rcdcraliz- mus versus ŕiociaJiznius a liberalizmus; Šíátna suverenita n federácia v medzinárodnom práve; Federálna únia a J'udsfcé právaj nacionalizmus, imperializmus a budúcnosť západnej civiiizácic; Hfitské impérium a jeho možné formy znčJcnenia do federácie; \zf'ah Federálnej únie k Spoločnosti národov; rtcjncc-ká otázka a povojnová Európa; ale aj Hľifsko'ŕrancúzsk;! federácia ako prvv krok k vytvoreniu Európske) federácie. K najznámcjš/m lektorom prednášajúcim na rýchlo zhromaždeniach patrili napríklad véz- namný brjlský ekonóm, jcdeti z tvorcov povojnovej koncepcie: britskej sociálnej politiky, vtedajší rektor Uníversiry Colfqge v Oxforde ;i zároveň vedúci Výskumného inštitútu Federálnej únie William Henry Bcvcridgc, známy španielsky spisovaieľ, hisronk a ciip.'omat Salvador de Madarjaga, ale aj už spomínaní" í joneí /{o.Sbins, Kingsley Martin, Cyril Ľ. M. Joad. Herherr G. Wells, (vor Jennings, Barbara Wootton či Rafph Vaughan Williams. Je samo^rcimé, že takáto aktivita nemohla ujsť pozornosti aj Jnvcli periodík než toho, ktoré vydávala Federálna únia. Andrea iiosco uvádza, že len v poslednom novembrovom týždni britská ŕfaé referovala o rôznych aktivitách rejto rychío sa rassiľftstfljiícej organizácie vyše stopáVdcsiatkľát.*i '/. pochopiteľných dôvodov to bola predovšetkým regionálna tlač, ktorá prinášala správy o verejných zhromaždeniach Federálnej únie. Čoskoro však o tfchto ^^^*^*.«íW!»*h** 52 akciách i o organizácii samotnej referovali prostredníctvom svmpa-lizujúdch redaktorov aj denníky a tyzdenriíky celoštátneho význít-mu, ako napríklad TfxTiff/e^ Mandmter Gi(antieí»t% Daily iWrvwpf*, Qaity Ľxpľťrsy Dí)iíy hUralíly Observer* Swufay Tiff/fs% Neu* S falost&an či Nfliíí Chronicle Samozrejme, Že to neboli len priaznivé reakcie, ktoré sprevádxali rastúcu aktivitu Federálnej únie, |c zaujímavý ze uiokv na jej činnost* i myšlienky, ktoré sa snažila presadzoval1, prichádzali x pravej i ľavej Strany politického spektra- Pravičiari označovali jej aktivity napríklad aj ako „plán saboiážc Britského impéria", či dokonca aj ako „hanebnú komunistickú propagandu".111 Ľavičiari ju zasa odcudzovali predovšetkým pre jt:i vraj prorisovicrsla zameranie s tým, že podľa ich názoru „jedine socializmus môže zachrániť svci pred opakujúcimi sa vojnami medzi imperialistami".*' Jej publikačná činnosť i akuvity boli tiež často označované aj ako dcfccistická propaganda, ktorá by mala byť vzhľadom na ochranu národných bezpečnostných záujmov xakázaná ** Tieto útoky však asi nijako nepoškodili reputáciu Federálnej unie a dokonca o nich pravidelne informovali bwietdl {jtámi ľ\ars* Organizácia naďaScj pokračovala vo svojich aktivitách i v prijímaní nových členov. V januári 1940 ich počet prekročil SODO a počet regionálnych pobočiek narástol na 204 *7 Medzitým však pokračoval aj proces vnútornej profílácie tejto organizácie. 4. decembra 1939 sa zišla Rada Federálnej únie, abv prediskutovala niektoré organizačne záležitosti, ale najmä otázky okolo prípravy prvej celoštátnej konferencie, ktorá sa maia uskutočniť vo februári nasledujúceho roku/* Rada sa na tomto stretnutí rozhodla zriadiť vzdelávacie, informačné a zahraničné «StfR-y lllíY, [nim: Fťtkra&im amtSihtiiüwAiHuhm : konaná, I M'\s. _~i. »Liwtäti: š\ Hiffárf wfBm^tm taHs*1** '***/»* ^ h Ref- 32, s- L4). ■ Bi ts» (>: VtétraiVntůtí and riŕ Or*§x* oftk Xhmwhill fí/tpuaT. BxtC *K > 6 . m Podrobnosti m zasadnutia lejto Rady Federálnej únie uvádza Bas O: fWwtf 53 oddelenie a tiež oddelenie pre styk s verejnosťou Spolu s už fungujúcim vysluiinným oddelením mali všetky tieto pracoviská svoje specifické a presne definovane úlohy, no ich spoločným cieľom bßlo zefektívnenie čiíinosci Federá/ncj únie prostred-nfetvom tvorby a distribúcie materiálov, ktoré mali propagovať jej aktivit)1 n ciele. 2 pohľadu ďalšieho smerovania Fedefáíoej únie však bolo v danej chvíli asi ottlrtofao dôležitejšie rot ŽC v súvislosti s príprav- iu jej prvej celoštátnej konferencie lu došlo k trochu prekvapivému, ale vo svojich dôsledkoch možno k o ro závažnejšiemu konfliktu medx: predstaviteľmi jej oboch spomínaných platforiem. Pripravovaná konferencia raaía totiž podľa pôvodného plánu schvá/u1 stanovy a logo Federálnej ünie a uvoliť jŕj novú celoštátnu radu. MeKiile Channing-Pearee vsak navrhol, aby sa tejto konferencie zúčastnili iba efenovia rady a predstavitelia niekoľkých whranvch ^ajflktívne/šich*1 regionálnych pobočiek- Títo vsak. okrem pôvodného plánu, čiže schvá/enia stanov, loua n celoštátnej rady, mali podľ:i jeho návrhu, este zvolit* aj predsedu, nového sekretára a výkonný výbor organizácie, Členmi navrhnutých „naj-aktívnejších" pobočiek bolí samozrejme najma pjfólirfaTp staršej generácie federalistov, o ktorých predpokladal, že podporia Jeho kandidatúru na post predsedu a Že sami budú tiež zvoleni do nových výkonných orgánov Federálnej únítv Ovládnutie týchto orgánov sa pod!1;» jeho mienky zrejme potom mfllo scat* kľúčom k presadeniu jeho víasmej vfzie 0 budúcnosti náxomvého smerovania celej orgariizáeie. Rada však jeho návrh z-imietía, pretože väfííina je/ členov trvala na účasti predstaviteľov všetkých momentálne fungujúcich regionálnych pobočiek a nesúhlasila tiež s požiadavkou voľby nových výkonných orgánov Federálnej únie. Channin^Pearce vsak vzápätí po tomto odmietnutí požiadal o odvolanie Charlesa I\in;hcr:i z postu sekretára, /a takto post»' r2!^rf *™iäK'""'""' »«* -i < *•«*!. m **, 54 m vený návrh však z dvanástich prítomných členov Rady Federálnej únie hlasoval iba on sám a Henry Usborrte. Toto rokovanie radv a výsledok hlasovania o post sekretára znamenalo koniec Federálnej únie v jej dovtedajšej podobe. Vedúci predstavitelia skupiny, ktorá presadzoval?, vytvorenie atlantickej, resp, svetovej federácie po tejto porážke asi definitívne usúdili, že sa im nepodarí získať rozhodujúci vplyv vo vedení organizácie a začali ju preto postupne opúšťať* Poslednou aktivitou Channing-Fearcea pred jeho konečným odchodom z Federálne) únie v marci 1940 holo zostavenie zborníka jej dovtedajších najdôležitejších prác, ktorý dai do tlače v januári toho istého roku-™ V polovici apríla 1940 s;i Channing-Pearce pokúsi! nájsť nový prostriedok na uspokojenie svojich ambícii a s ďalšími, ktorí spolu s ním opustili Federálnu úniu založil hnutie, ktorú malo xjednotiť „britské federalistické sily". 1 Inurie sa volalo The FerfetyJ Cof/fWOtturaf/b !l:&lenifne ýpófOfctti/Pů] a pri jeho vzniku, okrem inveh. stáli aj Wickham Stccd. Storni (ameson, George W. Keeton, Herbert (i. Wells, J. I ľ Oldham a Ôlaf Sniplcdon. Pod „britskými federalistickými silami'* bolo v tejto súvislosti potrebné chápať Federálnu úniu, zástancov vytvorenia atlantickej, resp* svetovej federácie a league oj Nations Ufíioa fU'tnn Spoločnosti národov*, ktorá bola názorovo veľmi blízka už spomínanému A«» Gwttifomvčúf/h Som/y.'*1 Jeho snahu vsak, okrem iného, ukončilo neúspešné hľadanie spoločnej platformy, ale aj krajne nepriaznivá situácia, do ktorej sa Veľká Británia dostala po kapitulácii Francúzska a ktorá veľmi negatívne ovplyvnila aj činnosť samotne) Federálnej únie. » Cl lANNHNí^KAItn:. Melville {tid): Mft/tí*V A Symfmsium. London : fofihatun Cape, 194t). V tejto iüvisloSli je vsak itcba spomemtí* *| io, xc hoci Cunis opusnl Kedcfálnu úniu, naďalej finančne podporoval )C) Výskumný « B(>sr 55 24. ;l 25- februára 1940 sa v Londýne kotlala prvá celoštátna konferencia Federálnej únie. Jej dc/e^áti, ktorí boJi zástupcami všetkých 204 fungujúcich pobočiek, ktoré vznikli dt> 20. jamíára 194Ö, tu schválili jej stanovy, logo n novú radu. Tá boJa odteraz zložená už aj zo zástupcov regionálnych pobočiek, no medzi jej 37 členmi už neboli Mclviilc C!iannin#-Pearce ani Wickham Steed, ktorí boli spolu s Lioneiom Curisom hlavnvmi predstav'itcľnif atjjintickcj orientácie Federálnej línie-02 Začiatkom roku í 940 sa Federálna iínia začala teda konečne profilovať ako organizácia, kíorej cieľom bolo presadzovanie myšlieríky vytvorenia predovšetkým Európskej federácie. Táto požiadavka bola prvýkrát takto verejne deklarovaná počas volebnej kampane Pairicka Ransomea vo februári 1940. Ten sa na náklade rozhodnutia Výkonného výboru Federálnej únie zúčastni/ ako nezávislý kandidát doplňovacích volieb vo volebnom obvode Ca nib rit laskej untverzíre. Keď sa vsí:k aj jeho obaja protikandidáta proť Ä. V. Hiil a prof John Ryie orvorenc prihlásili k myšlienkam, ktoré presadzoval Federálna únia, Ransornc svoju kandidatúru stiahol.** Jťho kampaň však pritiahla širokú pozornosť a jeho ^ Clunitti Rady ľ'cUtrrálncj umo *;i jio jej prvej colťiátátnej konferencii stali* V, <\dicrtt>n1 N* Y\ B;uley( N". Bentwkh, M. Brown, R- Byron, K, CiJcfcr, r V Campbell, \V. Citriy, C. ľfcwson, C K. DunfonJ, Ff I'ox, S. Fo^ \ľ. S, Mitchell, D. Nej-lítn, M. J. Ríchaids, C Rowland 13. VCl Santlcis. No. M prtinjohn Rj'lt pnuiis svojej volcbiTCJ kampane v tejto íiivislotii okren» »iťlio prcíi.Visiř: 0fungU|úat únia dcjnokrariekydi í tatov, spolu s ikHu.iiijou práv ;* ťäčaou >Jobodoti v miítízinánŕdiMim nhcliodc Uid« slú/jr' nko i)uisj|nqsi;i nudím pron burfúcím vojnám". Podfr: Mv/WT'V/W Atow- ŕío 3l;prifl. RYfJi, John; ľ*íhrs\h>ii„ hMp;//wvw-MeraIunion^ 50 kandidatúra teda aspoň čiastočne splnila svoj účel. V lejto súvislosti je však potrebne spomenúť najmä to, že Ransornc vo svojom volebnom programe hovoril o dôležitosti vytvorenia Európskej federácie ako prostriedku na riešenie špecifických problémov, s ktorými sa Európa pravé potýkala, Podobne ako pred ním Curry totiž navrhol, aby „Spojenci ponúkli Nemecku vytvorenie spoločnej federácie", čo malo, podľa jeho slov, Nemcov motivovať, flby zvrhli Hitlera u jeho politický režim/'1 Hoci išlo v danej chvíli o zjavtlc nereálnu predstavu, z nášho pohľadu je dôležité predovšetkým to, že Ransornc týmto výrokom verejne naznačil definitívny príklon Federálnej únie k programu vytvorenia Európskej federácie. Tento cieľ bol už o niekoľko týždňov neskôr oficiálne deklarovaný aj samotným vedením organizácie- |c| nula totiž na svojom zasadnutí v dňoch 30. a 31. marca 1940 schválila dôležitý dokument nazvaný I v^/W U/;/« /Ikf W P&//íj fFalef&frta /«*/*/: ričU äpofiíik, že sa Federálna únia odklonila od idealistickej alternatívy plánovania svetovej fecJeráeíc n že sa priklonila k presadzovaniu pragmatického projektu vytvorenia í!uťf ipskei lederncic váak nctriožno prisudzovať len odchodu skupiny Strekových prívržencov« V case, keď došlo k tomuto uennitívnciTHJ rozkolu sa ton/ začali objavovať aj pne výsledky práce Výskumného insiiuuu FcdeťáJnq únie, ktorých odraxom bol aj spomínaný Jukumenr Hkonôrnovia, právnici a polin i!ót;ovi;t pracujúci v tomto insrkute sa z celkom pochopkd'nýdi dôvodov odirucUr zaoherar ícienlisíickýmí p/nnmi na zabezpečenie veéncho svetového mieru :i uvažovali o reálnych problémoch, ktorveh riešením boJ praktický návrh na vytvorenie Kurc3pskej federácie. Práec tento pragma lixmus spóŕobi), žc výsledky práce Vvskunv neho inštitútu Federálnej línie našli svoj odraz aj \ praktickej politike. A to či UŽ to bolo v prípade návrhu na vytvorenie „nei'oxluéiteľiiej*1 Francúxsku-brkskcj línie v júni 1940, alebo po roku í 945, v aase faktických začiatkov procesu európskej iniei^rjcie. 58 Návrh na vytvorenie „nerozlučiteľnej" Francúzsko-britskej únie V polovici roka l*>-|0 bola Federálna únia na vrchole svojej existencie, Aktivity miestnych pobočiek, početné verejné zhromaždenia s účasťou známych osobnosti, články v tlači, ale :ú publikačná činnosť jej výskumného inštitútu boli hlavnými príčinami rastu záujmu o program, ktorý presadzovala. To sa samozrejme odrazilo aj v ďalšom zvyšovaní počiu jej Členov, ktorý v júni 1940 presiahol číslo 12 tisíc, i v rozširovaní siete jej regionálnych pobočiek, ktorých bolo v tom case už 255.** Dôležité však bolo aj to, že to už nebola len verejnosť sympatizujúca s programom Federálnej únie, ktorá uvažovala O možnej zmene princípu usporiadania medzinárodných vzťahov v Európe. Už koncom roka 1939 sa niekoľko popredných britských politikov pozitívne vyjadrilo o možnosti vytvorenia Európskej federácie* Snáď najznámejším £ týchto prejavov holo verejné vystúpenie vtedajšieho vodcu labouristickej strany a neskoršieho premiéra Clement» Alteeho, ktorý K- novembra 1939 v prednáške o princípoch povojnového usporiadania prihlásil: ..lúirópa musí vytvoriť federáciu» alebo zhynie**77 Dalšími, ktorí sa vyjadrili v podobnom duchu boli, okrem iného, aj Antony Eden, 1-ord Halifax a Keville Chamberlain.9" Chamberlain napríklad, v rozhlasovom prejave vysielanom 25. novembra toho istého roku povedal» že jedným x najdôležitejších povojnových cieľov bude vybudovanie Európy bez hraníc, s voľným pohybom ľudí, tovaru a kapitálu, s novým politickým poriadkom, ktorý by ju mal » Pta kompieuiv lORWin ivchlo regionálnych pobočiek po/n B< vs- t >: fv;W [Jour, Cha/ham í hu* r/v Fmjfft Qjfe aad Axgk-Fnmi* I JmM m Spnx* 1940. In: Boscu (ed.): Wit Ftderti/lite*. ReC U,* 324-325. VriJIlvC K» \j&fit#'sPttKeAÍm> London : Peace Hook. 104í), s. L2 - líi isi :t1, F«W í W» W th OnpM o! tň* XhitrefoUPHpwŕ. líc: 44, s 115 119. 59 postupne zjednotiť a že na tomto procese by niaío participovať aj demokratické Nemecko-." Postoje rýchio politikov boli nepochybné ovplyvnené aj činnosťou Kráľovského inštitútu pre medzinárodne vzťahy* Toto najvýznamnejšie britská vedeckovýskumné pracovisko zaoberajúce sa medzinárodnou politikou dostalo ešte na začiatku vojny od ministerstva zahraničných vecí žiadosť o vypracovanie nezávislej štáctíe o prognózach povojnového usporiadania. Vďafea veľkorysému ročnému rozpočtu 4(1 tisíc libier sa pre tento účel uz v septembri 1939 podarilo na Balliol College v Oxforde zostaviť tím 131 odborníkov. Jeho vedením boli poverení Arnold Toynbee a [Jone] Curtis, obaja členovia Federálnej únie,1*** Už v polovici októbra f939 bolo ministrovi zahraničných veci HaJifaxovi doručené Tovnbccm zostavene memorandum nazvané $mm '*" Tcmo memorandum nadväzovalo n:* Tovnbecho rext Fiw/ TiHMfgfrtf m a fViwp Stffiaugi fltyvr'titfiSi&kp o mtmwui usporiadímíj, ktorý pripravil p«j Chatham Hom^c v júli 1939 j v krorom písal u potrebe „smerovania k politickej únii (úplnej n trvalej fedcricií, u nie iba k obmeozeném» dočasnému spojenectvu) medzi Veľkou Britániou a Francúzskom" Cic. podľa PfNlJRK, Rcľ 12 - -12. 60 šancu, ako p.nucriť „spravodlivosť pre Nemecko s tým, že mu bude umožnené zachovať si národnú jednotu, so spravodlivosťou pre Európu s tým, že ona bude zabezpečená proti hrozbe možnej nemeckej dominancie". Aby sa táto možnost1 mohla prakticky realizovať, bude treba, podľa jeho názoru, splniť tri nevyhnutné podmienky- Prvou z nich by malo byť tof waby sa v Európe namiesto Veľkého Nemecka vytvorilo iné centrum, okolo ktorého by sa Európa mohla zjednotiť, a to aspoň také silne a atraktívne, ako coro Veľké Nemtcko" Druhou podmienkou by malo byť to, „aby boli európske neutrálne státy presvedčené, že keď sa dobrovoľne združia okolo tohto alternatívneho centra, bude naša spoločná kresťanská tradícia chránená lepšie, ako keby boli násilne zjednotené Nemeckom". Treťou podmienkou by malo byť to. „ahy sa Nemci, pokiaľ to bude možné, dobrovoľne primalí k vstupu do tejto Európskej únie, vytvorenej okolo ne-ncmcckcho centra"- Jadro Európskej federácie by sa, podľa Tovnbecho, malo vytvoriť okolo Britsko-francÚJíSkej únie a preto by jednota oboch krajín vo vojenskej, finančnej a hospodárskej oblasti mala pokračovať aj po vojne a mala by sa stať „prvým krokom k vytvoreniu Európskej únie'\ll>ľ Tovnbecho memorandum vzniklo práve v ose, keď sa britská vláda vzhľadom na nepriaznivý vývoj medzinárodnej situácie v posledných mesiacoch roku 1939 rozhodla, že musí výraznejším spôsobom prehĺbiť politické, vojenské n hospodárske vzťahy s Francúzskom-, Najvýznamnejším prejavom tejto prehlbujúcej sa spolupráce bolo to, že od septembra 1939 do apríla 1940 vzniklo medzi oboma štátmi niekoľko dôležitých spoločných orgánov, ako napríklad Najvyššia vojnová rada, Anglo-francúzsky koordinačný výbor» ci Anglo-lrancuzska priemyselná rada. V tejto súvislosti nie je dôležité to, ci niektorý z týchto orgánov znamenal viac než pragmatickú (a určite nie vždy bezproblémovú) spoluprácu oboch if* at podľa BOSGO; Ftáerd Uafia tfflrf/fe Qifgfm tftit t>/nM/V^'" Rc£44r*144-I4fi. 61 krajín v presne definovaných oblastiach^ ale to« že ich vxnik podporil pocíi rastúcej jednoíy medzi oboma krajinami a že uvaliv okolo možného vytvorenia únie sít stali vo Veľkej Britanií celkom bežnou záležitosťou» a to či už v rlaéi, alebo a\ v nafvysších pohrickveli kruhoch.1"1 To samozrejme dalo priestor aj pre ýirsiu diskusiu o Toyabceho memoranda na ministerstve zahraničných veci i v Chatham House. Priaznivo reakcie na Toynbceho memorandum (už aj v podobe spomínaných vyjadrcm politikov na konci roku I939J boli príčinou toho, £e v marci (940 poverilo ministerstvo SKUitaníéných veci Toynbceho skupinu vypracovaním návrhu zmluvy o únii rnecJsá Vefkou Britániou a Francúzskom- Odpoveďou na túto požiadavku boJ krátky dokument, nsr/vaný Att *>j P&pťftw/ Association between //je Uttitíd Kindlon/ and ťramv iZm/uva o stálom $$ä%kit ÄS/flKgr Spojeným kráľovstvom aFra?itíis(sk$#/jy k torr pripravili Arnold Tovnbec a Alfred Zimmern. Jeho obsahom bol jednoduchý návrh zmluvy na vytvorenie medzištátnej únie. Táto únia main viesť spoločnú zahraničnú» hospodársku a menovú politiku, mala byť otvorená pre vstup iných štátov a jej obyvatelia mali mar' jednotné občianstvo. Najdôležitejšími spoločnými orgánmi mali byť Najvyššia rada, slúžiaca ako priestor pre pravidelne sttetflutia premiérov členských štátov, a Stály sekretármi*, ktorý mal predstavovať výkonnú zložku moci. Tento návrh bol pozitívne prijatý ministrom zahraničných vecí HaÜfaxom i jeho zástupcom Cadocanora.l,u 30, apríla 1940 sa na svojom prvom stretnutí zišiel Méďzirezortný výbor pre povojnovú britsfco-firancúžsku spoluprá- ,|IIBí:»J.( P. M H\A Cfrfŕfiw BtontttaSty, Rntaítf and the Fat/$'ÍWto J'urnhurougli: SaXOn HoüSc, 1974, s. 7. Pre dokumenty k verejne; diskusií u [Qiruo návrhu pozri Upgens (ed.); iMnunsathtm //r lljftofy ofßtovpean :,É| Podrobnosti lí tomuto návrhu i k renken Haüfaxa a Cacfogana postn Uosco: Ftatrdi iltttON* Chülhtfßtt! hast, tbc !*&?{$/ Of/fce Ma At*0b»Fnufh í ;w; in Spring 1940. tu; ßosco fed ; TtoF«Awflě* Ret U. * 295-296. 62 cu, ktorý mal preskúmať „administratívne aspekty" Toynbeeho a Zimmcrnovho projektu. Výbor pod vecícnim lorda Hankcylv_\ diplomata /.o starej školy n V torn čase ministra bez kresla v Chambcrlainovej vláde, sa druhýkrát zišiel 21. mája a výsledkom jeho oboch stretnutí bolo odmietnutie celého návrhu, Výbor nesúhlasil so zavedením spoločnej zahraničnej, hospodárskej, ani menovej politikv, s inštitútom spoločného občianstva, s možným rozšírením únie aj na inč štáty a absolútne odmietol akékoľvek zlučovanie suverenít.1*1* Celá záležitosť sa mala odložiť, no d'alsí priebeh vojnových udalostí zapríčinil, íc sa britská vláda k tomtits projektu ux nikdv nevrátila, 16. júnu 1940 predložil Churchill francúzskej vláde vo svojej podstate veľmi podobný, no Historickej vede omnoho známejší návrh na vytvorenie „nerozlučiteľnej" I-Vancúzsko-britskej únie,!* Jej obsahom main byť spoločná obranná, xahramčná, finančná a hospodárska politika a zavedenie spoločného uniového občianstva- Duchovným otcom tohto návrhu boi prezident Anglo* francúzskeho koordinačného výboru a jeden 2 neskorších iniciátorov procesu európskej integrácie Jcan Monnet. Jeho zmyslom mala byť, podľa jeho slov, „dramatická deklarácia dvoch štátov vyjadrujúca solidaritu ich vzájomných záujmov a ich spoločného závazku, že sa ich vlády zlúčia do jedného kabinetu a že spoja tiež oba parlamenty".1117 15- júna spolu s Arthurom Slattxom, Róbertom Vansirtar. J Mí ftpufrjan: Mmofo* ttfnílon : Collins. IÖ7S, s. 22 63 podľa jeho názoru bolo „nejaké dramatické oznámenie rozhodu«-: potrebné l< tomu, aby sme Francúzov udržali pri zivote'V1* Xavvíc, cciv návrh sa vraj stretol s veľmi poxiriviiou odozvou jeho kabinetu :i niektorí v ňom dokoná» videli „most k novému svetu a-prvé zárodky iíurópskcj, alebo dokonca svetovej federäcie" NíisIedtijÚĹri deň bol ilávrh deklarácie s malými úpravami britským kabinetom schváleny n postúpení francúzskej strane, Ponukfl však prišla neskoro- Francúzsko bolo na pokraji kapitulácie :i defe-lizmus bol silnejší než akákoľvek „dramatická deklarácia*1 s plánom na vytvorenie ^ncroxJuciteľnuj** úfiŕc. Aj napriek tomu, že premier Raynaud zaujal k návrhu pozitívny postoj, francúzska vláda o cejej záležitosti uni nehlasovala a po Reynaudovej demisii ešte v ten deň odstúpila. Je pravda, že fca ChurcIiiUovyra návrhom bolo treba hľadať najmä pragmaoxmus ovplyvnený zúfalou snahou udržať Francúzsko ďalej vo vojne, pcípadne zabezpečiť, aby jeho loďstvo nepadlo do rúk Nemcom, či tiež pozitívne zapôsobiť na Spojene Štáty americké. Treba vsak uznať a| to, že priaznivá odozva, S ktorou sa tento návrh Stretol V fcho kabinete, ale aj v ostatných častiach spoločnosti bola svedectvom 10ho, že Brit? neboli takýmto plánom zaskočení',11' Do akej mřen* ro bola priama ssislubil Federálnej únie dnes nemožno presne dokázať. Faktom vsak jet xc minimálne stvria z élcriov Churcbíllovbo kabinetu verejne pod* poiili program i aktivity tejto organizácie - boli to Clement Allee, Ernest Bevin (teß bol dokonca členom jej Rady;, Archibald Sinclair ""<.ÍJUKCIJn.!., Rcf: 108 S. 201-Coivilll- t„l.„ TV f 64 B Anthony Kclcn."1 Jej ďalší dvaja členovia - Arnold Toynbee a Lionel Curtis ssasa viedli oddelenie Kráľovského inštitútu medzinárodných vzťahov, ktoré pre ministerstvo zahraničných vecí pripravilo r;id štúdií o otázkach možného povojnového usporiadania Európy.1'* Na najnižšej úrovni to však bola určite najmä Federálna únia, ktorej vyše roka trvajúce rozsialile propagačné a vzdelávacie aktivity pomohli pripraviť verejnú mienku na akceptáciu spomínaného návrhu. Britská vláda si jednoducho mohla dovoliť presadzovať takúto ďalekosiahlu politiku, lebo pre ňu mala širokú spoločenskú podporu. "i Fukňd Viuon News, No. 33; LudíjDW, Peter 'Via Unmadhi^ oJAppasmenL íu Kl-TlľN \CKUR, Lothat (ed.): Das ..'hiäm " DuUtAtod m Zmto IPM*n<& Stutigart : KJetl Verlag, 1978, s. 30; MÁVNE; I'INOHU ROHKRTS, Ref. M. s. 2& "? Odborné štúdie, kiorč v icjro súvislosri pripraví) Chatham I touse, vysh v septembri 194U ako WorldOnkrPapen /. nášho pohľadu je dôležité, že obsahovali aj texty William» Bcvcridgca Pane by \!ci;K: R0BIÍR19, Ret". 34,.s, 4ťM7. mih thí ítutbfinty offht A&wäiGtfltfcd hUtfif?xbčf(í iHf Rosier I942. Podľa; IJPOUNS (ad): f^cumaU-m^Hit^y^BHf^^Inl^tíh»^ »/Z#Ref 34, s, 2 M (,S tohto dokumentu rozumeli krajiny, ktoré mala po vojne združovať Organizácia spojených národov, federácia demokracií mala byť naproti tomu vytvorená na báze splnenia politických kritérií a jci jadrom sa malo stať po vojne pokračujúce spojenectvo Spojených štátov amerických a Veľkej Británia Ob?- politické celky mali vzniknúť na základe jednej zmluvy, ktorej návrh bol tiež súčasťou spomínaného dokumentu. Celá jej koncepcia však nebola ničím iným, než návrhom na vytvorenie federácie existujúcich deino-kiacií s dlhodobým plánom jej rozšírenia na cd v svet, ktorá bola vo svojom základnom princípe dosť podobnň Streitovmo projektu. Jedinou dôležitou odlišnosťou bolo to, že Federácia demokracií bola v tomto prípade zasadená do prostredia Svetovej konfederácie, ktorá bola vvjadrenim toho, ako si autori tohto projektu predstavovali budúce fungovanie Organizácie spojených národov,121 Oproti predchádzajúcim úvahám Federálnej únie to však bol jedno/načne krok späť. Pokiaľ jej výskumný inštitút produkoval v predchádzajúcom období práce, ktoré boli realistickými a veľmi konkrétnymi návrhmi na riešenie špecifických európskych problémov, tento plán predstavoval v niektorých svojich aspektoch návrat k idealistickým projektom zabezpečenia vecného mieru prostredníctvom vytvorenia svetovej federácie, resp. konfederácie. Jeho realistická esencia bola len v tom, že akceptoval fakt atlantického spojenectva a budúci vznik Organizácie spojených národov. Tento dokument len prispel k ďalšej názorovej dezorientácii Federálnej únie, do ktorej sa dostala v období, ktoré nasledovalo po júni 1940, Dôkazom tohto stavu bolo tí), že v novembri 1943 121 Mali fungovať n;* bi** konledeiÁce so spoločnou radou, disponujúcou Širokými právomocami v oblasií kontroly ozbrojených síl n udržovania svetového mieru :i s Mťitzinúľodnýni parlamentom, v ktorom hy Siaty mali n»ť TflStúpĽUic na základe výšky svojho hrubého domáceho nrntluklii. FedtMfiöw PtoütrAim - War H^bAm, Kef 120, h, 219, 6()