Charakteristika regiónu východného Stredomoria a Blízkeho východu
„Muslimské“ národy v regióne: Arabi, Turci, Peržania
Arabský jazyk a arabské písmo – minulosť a dnešná situácia I.
Arabský jazyk a arabské písmo – minulosť a dnešná situácia II.
Turečtina a turkické jazyky
Identita a náboženstvo u Arabov – historický kontext a súčasnosť I.
Identita a náboženstvo u Arabov – historický kontext a súčasnosť II.
Identita a náboženstvo u Turkov – historický kontext a súčasnosť I.
Identita a náboženstvo u Turkov – historický kontext a súčasnosť II.
Perzština a perzský kultúrny okruh, identita a náboženstvo u Peržanov a Kurdov













                                            Názvoslovie

                                    Blízky východ, Stredný východ,
          Juhozápadná Ázia, východné Stredomorie, Levanta, úrodný polmesiac, Mezopotámia

                                  Arabské geografické názvoslovie

•            Mašrik = krajiny arabského východu (Egypt, Arabský polostrov, Syro-palestína, Irak)

•            Maghrib = krajiny arabského západu (od Líbye po Maroko, aj Mauritánia)

•            Bilád aš-Šám (Šám) = Veľká Sýria

•            Chalídž = Záliv (Perzský, Arabský)

•            Misr = Egypt

•            Hidžáz = oblasť zrodu islámu na západe Saudskej Arábie (Mekka, Medina)

•            Aš-Šarq al-awsat = Blízky východ (neologizmus)

           Etnická (jazyková) a náboženská homogenita krajín východného Stredomoria a BV



•            1. etnicky homogénne, nábožensky nehomogénne (Egypt, Libanon, Sýria, Saudská Arábia),
vnútronáboženské (napr. sunniti a ší’iti) a medzináboženské (islám, kresťanstvo...) rozdiely

•            2. etnicky nehomogénne, nábožensky homogénne (Irán, Alžírsko, Maroko)

•            3. etnicky aj nábožensky nehomogénne (Turecko, Irak, Cyprus, Izrael)

                                       Usadlíci a kočovníci

•            Kočovanie:

    a) vertikálne (horské oblasti Iránu, Turecka)

    b) horizontálne (napr. púšte Sýrie, Egypta, Arabského polostrova), beduín ako príklad kočovníka
a symbol spoločenskej prestíže: ťava ako jeho alter ego, beduín ako „parazit ťavy“



    Civilizačný konflikt usadlých a nomádskych populácií (arab. chadára a badáwa, perz. šahrí a
daští)

                                    Kulturologická problematika

•           Problematika historickej (dis)kontinuity v regióne

•           Teritoriálna kontinuita

•           Kultúrna kohézia krajín

•           Regionalizmus

•           Autochtónnosť versus neautochtónnosť

                                    „Muslimské národy“ regiónu

•           Arabi – národ alebo národy?

•           „Ideálny národ“– Turci

•           Peržania (fársí) – národ bez národného štátu

•           Kurdi (Zaza, Kurmandži, Sorani) – národ, národy alebo iba kmene?

                                               Arabi

•             Arab = každý kto považuje arabčinu za svoj materský jazyk

Lá umam fí al-islám = v isláme neexistujú národy

Umma muhammadíja = Muhammadova muslimská obec

Al-kufru millatun wáhida = Nemuslimovia sú jeden národ

Umma arabíja wáhida dát risálatin chálida = Jeden arabský národ s večným poslaním: heslo strany
Baas (Socialistická strana arabskej obrody)



•             Beduín = Arab (v minulosti), ‘asabíja = lojalita, súdržnosť, kohézia (arabská kultúra
ako „kinship culture“), qawmíja = etnický nacionalizmus, wataníja = teritoriálna jednota (watan ako
vlasť), Qajs x Kalb

                                               Turci

•            Špecifikou je veľký vplyv miestneho maloázijského substrátu

•            Fenotyp: dinársky + alpský, ale genotyp (napr. krvné skupiny) je posunutý viac do
Strednej Ázie a k žltej rase

•            Millet a ümmet

    Ziya Gökalp: millet je jazyk, náboženstvo, morálka, rovnaké vzdelanie (nie rasa, geografia,
politika či kmeň)

    Moderné Turecko: francúzsky koncept – každý obyvateľ Turecka je Turek

                          Tureckí autori a ich tendenčné práce o Turkoch

1) Nacionalistické (autochtónnosť maloázijských Turkov)

2) Nacionálno-šovinistické („tureckého ducha“ vidia všade v kultúrnom rozvoji ľudstva)

3) Panturkistické – vo všetkých turkických populáciách vidia jeden národ



•            Kemal Atatürk – nacionalista, vylúčil náboženskú otázku z rozhodujúcich faktorov
vzniku národa

                                            Literatúra



•             Hristova, R.: Stručná mluvnice tureckého jazyka. Karolinum, Praha 1999.

•             Hristova, R.: Praktická turečtina. Pamat, Praha 1999.

•             Laně, T.: Turecko-český slovník. Leda, Praha 2008.

•             Lewis, B.: Dějiny Blízkého východu. Lidové noviny, Praha 1997 (reedícia 2000).

•             Oliverius, J.: Svět klasické arabské literatury. Atlantis, Brno 1995.

•             Ondráš, F.: Egyptská hovorová arabština. Set out, Praha 2001.

•             Pirický, G.: Islám v Turecku: Fethullah Gülen a Nurcuovia. Univerzita sv. Cyrila a
Metoda, Trnava 2004.

•             Pirický. G.: Turecko. Stručná historie států. Libri, Praha 2006.

•             Zemánek, P.: Vývoj arabštiny. Univerzita Karlova, Praha 2007.

•             Zemánek, P – Moustafa, A. – Obadalová, N. – Ondráš, F.: Arabsko-český slovník. Set
out, Praha 2006.