Charakteristika regiónu východného Stredomoria a Blízkeho východu „Muslimské“ národy v regióne: Arabi, Turci, Peržania Arabský jazyk a arabské písmo – minulosť a dnešná situácia I. Arabský jazyk a arabské písmo – minulosť a dnešná situácia II. Turečtina a turkické jazyky Identita a náboženstvo u Arabov – historický kontext a súčasnosť I. Identita a náboženstvo u Arabov – historický kontext a súčasnosť II. Identita a náboženstvo u Turkov – historický kontext a súčasnosť I. Identita a náboženstvo u Turkov – historický kontext a súčasnosť II. Perzština a perzský kultúrny okruh, identita a náboženstvo u Peržanov a Kurdov Názvoslovie Blízky východ, Stredný východ, Juhozápadná Ázia, východné Stredomorie, Levanta, úrodný polmesiac, Mezopotámia Arabské geografické názvoslovie • Mašrik = krajiny arabského východu (Egypt, Arabský polostrov, Syro-palestína, Irak) • Maghrib = krajiny arabského západu (od Líbye po Maroko, aj Mauritánia) • Bilád aš-Šám (Šám) = Veľká Sýria • Chalídž = Záliv (Perzský, Arabský) • Misr = Egypt • Hidžáz = oblasť zrodu islámu na západe Saudskej Arábie (Mekka, Medina) • Aš-Šarq al-awsat = Blízky východ (neologizmus) Etnická (jazyková) a náboženská homogenita krajín východného Stredomoria a BV • 1. etnicky homogénne, nábožensky nehomogénne (Egypt, Libanon, Sýria, Saudská Arábia), vnútronáboženské (napr. sunniti a ší’iti) a medzináboženské (islám, kresťanstvo...) rozdiely • 2. etnicky nehomogénne, nábožensky homogénne (Irán, Alžírsko, Maroko) • 3. etnicky aj nábožensky nehomogénne (Turecko, Irak, Cyprus, Izrael) Usadlíci a kočovníci • Kočovanie: a) vertikálne (horské oblasti Iránu, Turecka) b) horizontálne (napr. púšte Sýrie, Egypta, Arabského polostrova), beduín ako príklad kočovníka a symbol spoločenskej prestíže: ťava ako jeho alter ego, beduín ako „parazit ťavy“ Civilizačný konflikt usadlých a nomádskych populácií (arab. chadára a badáwa, perz. šahrí a daští) Kulturologická problematika • Problematika historickej (dis)kontinuity v regióne • Teritoriálna kontinuita • Kultúrna kohézia krajín • Regionalizmus • Autochtónnosť versus neautochtónnosť „Muslimské národy“ regiónu • Arabi – národ alebo národy? • „Ideálny národ“– Turci • Peržania (fársí) – národ bez národného štátu • Kurdi (Zaza, Kurmandži, Sorani) – národ, národy alebo iba kmene? Arabi • Arab = každý kto považuje arabčinu za svoj materský jazyk Lá umam fí al-islám = v isláme neexistujú národy Umma muhammadíja = Muhammadova muslimská obec Al-kufru millatun wáhida = Nemuslimovia sú jeden národ Umma arabíja wáhida dát risálatin chálida = Jeden arabský národ s večným poslaním: heslo strany Baas (Socialistická strana arabskej obrody) • Beduín = Arab (v minulosti), ‘asabíja = lojalita, súdržnosť, kohézia (arabská kultúra ako „kinship culture“), qawmíja = etnický nacionalizmus, wataníja = teritoriálna jednota (watan ako vlasť), Qajs x Kalb Turci • Špecifikou je veľký vplyv miestneho maloázijského substrátu • Fenotyp: dinársky + alpský, ale genotyp (napr. krvné skupiny) je posunutý viac do Strednej Ázie a k žltej rase • Millet a ümmet Ziya Gökalp: millet je jazyk, náboženstvo, morálka, rovnaké vzdelanie (nie rasa, geografia, politika či kmeň) Moderné Turecko: francúzsky koncept – každý obyvateľ Turecka je Turek Tureckí autori a ich tendenčné práce o Turkoch 1) Nacionalistické (autochtónnosť maloázijských Turkov) 2) Nacionálno-šovinistické („tureckého ducha“ vidia všade v kultúrnom rozvoji ľudstva) 3) Panturkistické – vo všetkých turkických populáciách vidia jeden národ • Kemal Atatürk – nacionalista, vylúčil náboženskú otázku z rozhodujúcich faktorov vzniku národa Literatúra • Hristova, R.: Stručná mluvnice tureckého jazyka. Karolinum, Praha 1999. • Hristova, R.: Praktická turečtina. Pamat, Praha 1999. • Laně, T.: Turecko-český slovník. Leda, Praha 2008. • Lewis, B.: Dějiny Blízkého východu. Lidové noviny, Praha 1997 (reedícia 2000). • Oliverius, J.: Svět klasické arabské literatury. Atlantis, Brno 1995. • Ondráš, F.: Egyptská hovorová arabština. Set out, Praha 2001. • Pirický, G.: Islám v Turecku: Fethullah Gülen a Nurcuovia. Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava 2004. • Pirický. G.: Turecko. Stručná historie států. Libri, Praha 2006. • Zemánek, P.: Vývoj arabštiny. Univerzita Karlova, Praha 2007. • Zemánek, P – Moustafa, A. – Obadalová, N. – Ondráš, F.: Arabsko-český slovník. Set out, Praha 2006.