r^^»' =-%■. I:-" Slovo Alah napísané rafinovaným kúfskym písmom v modlitební Imám-i Khwd. Sar-i Pul. Afganistan. Začiatok 12. storočia. Str* ^ *V äf-Ä- * íl* >ŕ^¥*¥¥fjŕjŕjŕ jŕ tf «■ * íŕ ¥ ¥3JBUäBÚBt 1l^^ffi^^^^ffiOv^^x^^ffi I ^^^R'^^'^y^K/K^^^y^R^^'^" ^"'jy < j4éá al-Hasan al-Kisáí > KNIHA O POČIATKU A KONCI A ROZPRÁVANIA O PROROKOCH jC islamské mýty V X ö legendy jf i Tatran 1980 # Do tejto knihy Pritom som pozbieral to, som svedomité čo sa zachovalo oddeľoval pravdu o počiatkoch od lži a to, nebies a zeme Čo bolo správne i o stvorení od toho, čo bolo džinov a ľudí. nesprávne. Rozprávam v nej Lebo ten, aj príbehy kto vymýšľa o prorokoch, o ktorých a šíri nepravdu. som sa dočítat si zaslúži iba alebo dopočul. trest a pohanu. 4 * f úvodnéslévá f Kisáího k jeho knihe ^ *& ROV.I'RÄVANIA O PROROKOCH -Ä V podlo káhirského rukopisu * Tfijmúríja 854 \ / \ Jľ VÝBER r ZOSTAVIL, PRELOŽIL. V •SJŕ ÚVODNÚŠTÚD/ľ A POZNÁMKY *jř ^> NAPÍSAL * JÁN PAULI.:\T # Keramická kachlica Z 13. storočia, na ktorej sú vyobrazené perzské národné znaky: leva \ltiko. Ostmramenmt bordúrn zdobí ozdobné arabské písmo. Ukážku uýzdobného arabského písma na epitafe v cintoríne Sídí Arfa. al-Ramádíja. Tunisko. R. 1025. Hoci ide o náhrobný pomník štvorročného chlapca, písmo je vyhotovené veľnfi presne v náročnom kúetkovanom kúfskom štýle a pôsobí monumentálne. . ' - -. ±y ImíMMEMÁ KMžhlCA Liansaaa Xtiinica Vitrtintj iaíin/ce fittiefickij fakulty UxititTiiiy Kiuntatkíko Translation © JÁN PAULINY 1980 Prologue and notes © JÁN PAULINY 1980 Lovec s gepardom ako ho znázornit neznámy umelec no keramickej mise. Perzia. JO. —U. storočie. > i *káika kvadrátového kůfskeho písma. Na obrázku sú mené Afóha, Mohameda a jeho desiatich spolubojovníkov, ktorým Mohamed priďúbit už počas ŽivoUi, ží ustúpia do raja. Filozofická fakulta UKOFIUK llľfíľf'FIľľfľ'llľ'llľllll1!! 380501050027456 *( 7 )* AKO ľZS'lKLl uf KISÄÍHO ZBIERKY ARABSKÝCH \t *^ LEGENDÁRNYCH J? ROZPRÁVANÍ j Keď A bú al-Hasan al-Kisái napísal zjavenie, osvojiť z ústneho podania. ' okolo r. 1000 svoje knihy Rozprávania V Čase, keď žil, boli na Arabskom o prorokoch (Kisas al-anbijá) polostrove židovské a kresťanské menšiny, a Pozoruhodnosti tohto sveta ktoré svoje náboženstvo šírili I a večnosti (Kitáb adžáib al-malakút), s nástojčivosíou skutočných misionárov. Vplyvy židovstva a kresťanstva sa i j mala už arabská legendárna literatúra zo, i sebou niekoľkostoročný vývoj. prejavili nielen v naratívnych pasážo-ch Tematickým i ideovým východiskom koránu, ale aj v celom Mohamedovom ! arabských legendárnych rozprávaní bol učení. Okrem toho sa Mohamed korán. V epických častiach koránu treba inšpiroval aj staroarabským pohanstvom, hľadať mená hlavných hrdinov počúval slová veštcov, zaklínačov legendárnych príbehov a tu sa po prvý raz a staručkých bardov púšte a prebral do v arabskom prostredí spomína aj stvorenie koránu aj názory východných i koniec sveta. náboženstiev, najmä bársizmu Cieľom našej úvahy nebude zisťovať, a manicheizmu. odkiaľ, z akých zdrojov, si Mohamed Rôznorodý koránový materiál sa stal (570~632), autor koránu, osvojil tieto v prvých storočiach islamského letopočtu náboženské predstavy. Skôr sa budeme predmetom usilovného štúdia a výkladu. usilovať poukázať na to, ako z často Vznikli veľké komentáre k jednotlivým neúplných, zlomkovito podaných veršom i slovám Mohamedovho koránových epizód vedeli neskorší náboženského testamentu, v ktorých sa autori legendárnej literatúry vytvoriť komentátori zoširoka rozpisovali o tom, Čo súvislé rozprávania a napokon celé Mohamed len zbežne spomenul alebo zbierky legiend. naznačil. Siahlo sak tým prameňom, Mohamed o sebe hrdo vyhlasoval, že je ■ ktorými sa, hoci nepriamou cestou, „prorok neznajúci Čítať ani písať", čím inšpiroval aj Mohamed, teda k biblii, chcel okrem iného zdôrazniť, že to, čo je k rabínskym legendám, ku kresťanskej v koráne, z ničoho neopísal, ale je to zjavenie, ktorému zoslal sám Alah, boh apokryfnej literatúre, k starým juhoarabským povestiam, k ústnemu moslimov. Dnes sa vo všeobecnosti dosť podaniu púštových beduínov i k mytológii pochybuje o tom, že by Mohamed bol starovekých národov, ktorá v rôznych býval analfabet, a jeho údajný výrok, formách žila vo vedomí vzdelancov ktorý s tým súvisel, sa vykladá inak'. i jednoduchého ľudu. Avšak aj keby to bola pravda, mohol si Za najstarších vykladačov koránových veľa z toho, čo neskoršie vydával za božie naratívnych častí a zároveň aj autorov Ako vznikli Kisatho zbierky arabských legendárnych > #( s legendárnych podaní, v ktorých boli hlavnými hrdinami koránové osobnosti, pokladá arabská literárna história Ibn Abbása, Kaaba al-Ahbára a Vahba ibn Munabbika. S ich menami sa často stretávame aj v našom preklade, uvádzajú kratšie i dlhšie príbehy a rozprávania. Neskorší literárni historici vyzdvihli najmä posledného z nich, Vahba ibn Munabbiha. Pokladajú ho za významného znalca arabského dávnoveku a najstarších dejín ľudstva a pripisujú mu autorstvo viacerých nezachovaných kníh, ktoré majú tieto charakteristické názvy Kniha o počiatkoch sveta a rozprávania o prorokoch, Kniha židovských legiend a pod. Popri vlastnom odbornom výklade koránu, ktorý úzko súvisel s postupným {pretváraním pôvodne primitívneho islamu v rozvinuté nábožensko-filozofické učenie, vznikla a šírila sa aj ľudová interpretácia svätej knihy a to najmä jej epických pasáží. Tejto úlohy sa chopili anonymní ľudoví kazatelia (vuáz) aprofesionálni rozprávači (kussás), ktorí nadviazali na činnosť^Kaaba al-Ahbára, Ibn.Abbása a Vahba ibn Munabbiha a vytvorili súvislé rozprávania na rozličné koránové témy, pričom v tvorivej fantázii zašli často tak ďaleko, že ich rozprávanie alebo legendárny príbeh mali napokon s koránovou predlohou veľmi málo spoločné. Stali sa tak tvorcami náboženského folklóru, ktorý časom narastal a bohatol. Profesionálni rozprávači a šíritelia náboženských látok zahrnuli do svojho záujmového okruhu približne toto: kozmologické a kozmografické mýty, )* rozprávania o prorokoch, patriarchoch, kráľoch, obroch, o rozličných mýtických postavách a zvieratách, opúštových duchoch, diabloch i anjeloch, rozprávania o novozákonných postavách, o mučeníkoch a rytieroch, rozprávania o hrdinoch zo staroarabskej mytológie, rozprávania o zvrhlých národoch, o pekle a nebi a napokon rozprávania eschatologického charakteru. Pôvodne ústne tradované rozprávania sa pomerne veľmi dávno začali zapisovat, najsamprv pre potreby samotných rozprávačov, neskoršie aj na objednávku pre rozličných záujemcov. Pri písomnom zápise sa rozprávania dotvárali, znova sa prednášali a opäť sa zapisovali, pričom sa jednotlivé príbehy spájali do väčších, tematicky blízkych celkov. So zápisom strácali svoj folklórny charakter a stávali sa čítanou literatúrou. Zapísané zbierky legendárnych rozprávaní dostali svoje charakteristické názvy a mali i svojich autorov, teda zberateľov či upravovatelův. Prechod z oblasti ústnej slovesnosti do písanej literatúry však nebol nikdy úplný a vôbec nie jednoduchý. Dokazujú to aj textové materiály Kisáího zbierky Rozprávania o prorokoch. Táto zbierka, ktorú Kisáí zostavil niekedy na prelome 1. tisícročia n. L, sa zachovala v mnohých rukopisoch, ktoré sú rozličného dáta. Pochádzajú z 13. až 19. storočia a vyhotovili ich na viacerých miestach viacerí odpisovači. Ak ich porovnáme, ľahko zistíme, že sa texty v jednotlivých rukopisoch značne od seba líšia čo do rozsahu i obsahu. Vcelku možno povedať, Že časovo mladšie rukopisy sú väčšie Á & & T£ Pauliny jf *( 9 )* a obsažnejšie. Táto okolnosť nasviedča Úvahy o Kisáího mene — ako sme videli tomu, že rozprávači a Šíritelia — majú hypotetický charakter. Podobne náboženských látok toto dielo — pri neisté sú aj úvahy o tom, kedy žil a teda prednášaní publiku — neustále dotvárali, kedy vznikli jeho zbierky. Arabská redakčne upravovali a v novej podobe bibliografická a biografická literatúra zapisovali. V dôsledku toho sa pôvodný starších čias nám o Kisáím neposkytuje zostavovateľ zbierky Kisáístal napokon nijaké životopisné údaje. Viacerí literárni iba akýmsi formálnym autorom.., historici a bibliografi (napr. Sacháví, Kto vlastne Kisáí bol? — Profesionálny zom. r. 1497 alebo Hadždží Chalífa, rozprávač, ktorý zo svojho repertoáru zom. r. 1658) síce Kisáího a jeho knihy Zostavil a dal zapísať dve zbierky známe spomínajú, ale viac sa o ňom u nich pod jeho menom (?), alebo spisovateľ nedočítame. Podobne je to aj so a zberateľ, ktorý z písomne spisovateľmi, ktorí z Kisáího kníh citujú, zaznamenaných a ústne tradovaných napr. Ahmad ibn A bi Uzajba al-Kudsí predlôh napísal dve knihy (?). (zom. r. 1452) alebo Ibn Ijás (zom. r. 0 existencii tohto muža nevieme nie. 1522). 0 Kisáím nám nič bližšie Nevedno, kedy žil, odkiaľ pochádzal a ani nehovoria. Zdá sa, že v čase, keď žili, sa akej bol národnosti. Jeho pôvod je o ňom už nič nevedelo. neznámy. Nasviedča tomu aj to, že sa Wilhelm Ahlwardt, významný nemecký odpisovači jeho zbierok nikdy nevedeli arabista z konca minulého storočia, ktorý dohodnúť ani na presnom znení jeho prečítal a skatalogizoval niekoľko tisíc mena. Poznáme iba jeho prezývku arabských rukopisov a medzi nimi aj štyri (privlastňovacie meno) Kisáí, jeho rodné rukopisy Kisáího diela Rozprávania mená sa uvádzajú rôzne, napr. Abú o prorokoch a jeden rukopis jeho knihy al-fíasan, Abú Džaafar, Abú Abdallah, Pozoruhodnosti tohto sveta Ibn Muhammad, Ibn Abdallah atď. a večnosti, napísal, že Kisáí žil v prvej Takisto aj prezývka Kisáíje málovravná. polovici 5. storočia letopočtu hedžry, t. j. Odvodená je zo slova kisá, ktorým A rabi začiatkom 11. storočia n. L Tento názor volali istý druh odevu. Kisáí bol zrejme prebral aj Carl Brockelmann, autor ten, ktorý tento odev nosil. 0 aký druh monumentálnych dejín arabskej literatúry, odevu išlo, nakoľko bol zaujímavý, aby sa a po ňom ďalší arabisti, z ktorých mohol stať príčinou prezývky, nevieme. spomenieme aspoň Marka Lidzbarského, Viacerí stredovekí moslimskí autori však autora prvej vedeckej monografie upozorňujú na. to, že profesionálni o zbierkach arabských legiend (De rozprávači legiend a ľudoví kazatelia propheticis, quae dieuntur legendis radi na seba upozorňovali svojím arabicis, Lipsiae 1893). oblečením: buď veľmi elegantným alebo Záujem o islamskú legendárnu literatúru nápadne skromným, asketickým. Je bol v Európe od polovice minulého storočia možné, že Kisáíbol nápadný práve svojím pomerne veľký. Podnietili ho najmä oblečením. priekopnícke práce nemeckých 1 i Ako vznikli Kisáíha zbierky arabských legendárnych rozprávaní #( to predstaviteľov historicko-kritickej metódy v orientalistike, Abraháma Geigern, H. L. Fleischern, Gustava Weila, Theodora Nöldekeho a iných. Títo arabisti podnietili aj Isaaca Eisenberga, aby vydal tlačou arabský text Kisáího diela Rozprávania o prorokoch. Knižka vyšla dvojdielne v holandskom nakladateľstve E. J. Brill v r. 1922-1923pod názvom Vita Prophetarum. Isaac Eisenberg, ktorý Kisáího text vydal z viacerých rukopisov, sa prirodzene pokúsil zaujať stanovisko aj k otázke autorstva a dotácie tejto zbierky. Podľa jeho názoru je autor zbierky Kisáí totožný so známym kúfskym (irackým) gramatikom toho istého mena, ktorý zomrel r. 812 alebo 813 n. L Eisenbergovo tvrdenie však bolo mylné a úplne pochybné a viacerí arabisti ho oprávnene vyvrátili, K problematike Kisáího a jeho diela sa znova po viacerých rokoch vrátili dvaja autori: profesor bonnskej univerzity Tilman Nagel a pisateľ týchto riadkov. Tilman Nagel vo svojej práci Die Qisas al-anbijá. Ein Beitrag zur arabischen Literaturgeschichte z r. 1967, v ktorej rozobral niekoľko arpbských zbierok príbehov o prorokoch, tvrdí, že Kisáího knihy boli napísané aspoň o dvesto rokov neskoršie ako predpokladali Ahlwardt, Brockelmann a ďalší vedci. Zastáva názor, že vznikli okolo r. 1200 alebo v prvej polovici 13. storočia. Polemizujeme s Nagelom v recenzii jeho knihy i vo viacerých štúdiách. Vo svojej polemike vychádzame Z názoru, že najstaršie kópie Kisáího kníh pochádzajú približne z r. 1200. To )* znamená, že sám Kisáí musel napísať alebo dat zapísať svoje autorizované znenie zbierok (ktoré sa nezachovalo!) skôr. Okrem toho sa nám podarilo na základe podrobného textového rozboru troch rukopisov Kisáího diela Pozoruhodnosti tohto sveta a večnosti dokázať, že v tejto zbierke sa nachádza taký okruh kozmologických a eschatologických predstáv, ktoré si vytvorila islamská spoločnosť do konca 10. storočia. Navyše sú v zbierke narážky na rozličné spoločenské a politické udalosti, ktoré sa odohrali tiež do konca 10. storočia. Preto sa zdá, že k pravde mal predsa len najbližšie W. Ahlwardt, ktorý tvrdil, že Kisáí žil okolo r. 1000 alebo v prvej polovici 11. storočia. Pritom je dôležité poznamenať, že Kisáího zbierka Pozoruhodnosti tohto sveta a večnosti mala trošku iné osudy ako jeho Rozprávania o prorokoch. Od svojho vzniku neprešla podstatnými redakčnými zmenami a zásahmi. Má svoj pevný začiatok a koniec a jednotný počet kapitol. Je teda viac ako pravdepodobné, Že ako celok obsahuje materiál, ktorý Kisáí sám zozbieral a zostavil. Pomáha nám tak nielen spoznať Kisáího autorské zámery a jeho tvorivé schopnosti, aleje aj zrkadlom ľudových náboženských predstáv charakteristických pre určité prostredie a dobu. Okolnosť, Že o Kisáím nič nevieme, je na prvý pohľad zarážajúca. Veď jeho zbierky, najmä Rozprávania o prorokoch, čo do obľuby iste konkurovali dielam známych a všeobecne uznávaných autorov, ba zdá sa, že ich aj predstihli. A Ján &. TF Pauliny Jf *( u )* Prečo teda toľko tajomnosti okolo tohto historky zo života prorokov, vymýšľali autora? Ci sám nechcel, alebo azda druhí a šírili legendárne rozprávania, pričom nechceli, aby sa niekto o ňom niečo nijakú otázku neponechali nezodpovedaná dozvedel, alebo jeho anonymita súvisí a tvárili sa, Že sú zasvätení aj do s ľudovým charakterom jeho diela? najintímnejších detailov zo života Dôvodov tu bolo určite viac. Korene tohto koránových postáv. Nedôstojným javu však treba hľadať v samotnom spôsobom zabávali ľud a dokonca si za to obsahu a poslaní legendárnych rozprávaní dali dobre zaplatiť. v arabskej stredovekej spoločnosti. Preto malo islamské duchovenstvo takýto V najstarších Časoch islamu boli ľudoví postoj voči tvorcom a šíriteľom kazatelia aprofesionálni vykladači legendárnych rozprávaní a príbehov. náboženských látok obľúbení nielen medzi Formoval ho strach a zlost, a preto ľudom, ale podporovali ich aj kalifovia nemohol byť ani objektívny, ani a oficiálni predstavitelia islamu, lebo spravodlivý. zrozumiteľne sprístupňovali veriacim ***** Prorokovo učenie a posilňovali ich vo viere Pri hodnotení zbierok arabských legiend, a v bojovom islamskom duchu. Toto Z ktorých vybrané časti predkladáme aj idylické spolunažívanie učených šejkov slovenskému čitateľovi, treba mat na a ľudových kazateľov trvalo však iba zreteli, že táto literatúra mala najprv krátko. Už v 2. storočí hedžry počet folklórny charakter. V ľudovom ústnom pouličných kazateľov v arabských podaní sa zábava a poučenie preplietali mestách, najmä v Iraku, ohromne vzrástol a šíritelia legendárnych príbehov boli a úmerne tomu narástla aj ich popularita. vzhľadom na svoje tvorivé zámery často Začali vážne konkurovať teológom ľahostajní voči radám a „receptom" pri a študovaným kazateľom v mešitách. Boj • výklade Mohamedovho učenia, ktoré' im medzi oficiálnymi predstaviteľmi islamu predpisovali teológovia a komentátori. a ľudovými rozprávačmi vyvrcholil v 3. Autori legendárnych rozprávaní síce storočí hedžry, keď sa začalo proti nim podávali životy prorokov v intenciách bojovat administratívnymi nariadeniami. koránovej prof etologie, avšak pritom Vyháňali ich z mešít i z verejných , ,ich " proroci zodpovedali ľudovým priestranstiev', zatvárali ich predstavám o náboženských hrdinoch. Vo a prenasledovali, ale i napriek tomu svojej práci sa takmer v neobmedzenej ľudoví rozprávači pokračovali vo svojej miere inšpirovali starými mýtmi činnosti úspešne ďalej. a používali aj obľúbené rozprávkové Čím sa prehrešili a čo im vyčítal motívy okolitých národov. Výpožičky oficiálny islam? Predovšetkým to, že Z cudzích náboženstiev spracovali sprofanovali koránové naratívne časti. a prerozprávalipo svojom, obohatili ich Neuspokojili sa s tým, čo bolo v koráne o vlastnú fantáziu a vytvorili okrem a v zbierkach výrokov Mohameda krátkych rozprávaní aj dlhé, novelisticky (hadís), ale rozprávali vykonštruované poňaté príbehy. i Ako vznikli Kisáíko zbierky arabských legendárnych rozprávaní *( Ak si prečítame z Kisáího zbierky niekoľko rozprávaní o prorokoch, zistíme, Že sú zostavené podľa určitej Šablóny. Tato šablóna, ktorá má všetky charakteristické znaky proroka ako takého, sa vytvorila už v najstarších Časoch islamu. V prvotnej podobe ju nachádzame v životopisoch Mohameda, ktoré sa odborne volajú síra. Stali sa vzorom pre zostavenie životov ostatných prorokov. Všetky sú si navzájom veľmi príbuzné. Spájajú ich mimoriadne úkazy, ktoré doprevádzajú ich narodenie, detstvo a celý život, i spoločný motív boja proti modlo služobníkom a porušovateľom Alahovho zákona. Poslaním prorokov je í kázať hriešnikom Alahovu vôľu. Každý Z nich je poslaný k určitému kmeňu alebo j národu a je takmer pravidlom, že sa nestretne s pochopením. Neposlušný ľud sa mu vysmeje, a keď mu chce ublížiť aj fyzicky, vtedy obyčajne zasiahne Alah a hriešnikov príkladne potresce. Okrem prorokov-varovateľov, ktorých postavenie medzi neveriacimi nebolo závideniahodné, sa v zbierkach legendárnych rozprávaní môžeme dočítať aj o prorokoch, ktorých poslanie ďaleko presahuje rámec kazateľskej Činnosti. Patria sem napr. známe biblické postavy ako Abrahám, Izmael, Jozef Egyptský, Dávid a Šalamún, ktorých životy vypĺňa veľa zaujímavých príbehov. Niektorí Z nich boli mocní králi a šírili Alahovu vôľu bezohľadne, mečom. Proroci ako ideálni a vyvolení ľudia mali určité vlastnosti, ktoré im napomáhali znášať ich ťažký údel. Boli to skromnosť, askéza, zmysel pre dobro a spravodlivosť a pod. Tvorcovia legendárnych rozprávaní 12 )# však nezdôrazňovali iba klady svojich hrdinov. Veľakrát veľmi podrobne opisovali aj ich „ľudské" chyby a nedostatky, ktoré sa im stali osudnými, lebo ich priviedli k hriechu a dočasnej nemilosti u Alaha. Týmto sa dejová osnova niektorých príbehov rozšírila a došlo k oživeniu v stereotypnosti podania. Je prirodzené, že autori legiend vytvorili najobsažnejšie rozprávania o tých postavách, ktorým aj Mohamed venoval v koráne najviac miesta. Názorne nám to ilustruje legendárny životopis Šalamúna. Jeho život zdobia od narodenia zázraky a šíritelia Šalamúnskej legendy nešetria fantastickými opismi a rozprávkovými obrazmi, ktoré sa spájajú s každou významnejšou udalosťou v živote tohto proroka a kráľa. Často sa stalo, že populárni rozprávači zveličovali v opisoch a ich nadsadzovanie a prázdna mnohovravnosťpôsobia na dnešného čitateľa rušivo. V rozsahovo bohatších a najmä novších rukopisoch Kisáího Rozprávaní o prorokoch by sme našli dosť takýchto miest. Na začiatku Kisáího zbierky Rozprávania o prorokoch sa nachádzajú islamské legendy o stvorení, krátke, ale veľmi zaujímavé podania. Azda nikde v Kisáího knihách sa nestretneme s takou pestrou zmesou cudzích mytologických predstáv, podfarbených bohatou fantáziou ľudových rozprávačov. Priam zarážajúco v nich pôsobia astronomické veľkosti, vzdialenosti a Čísla, ktoré sa stali nevyhnutnými sprievodnými znakmi všetkých stvorených vecí a javov. Nad nimi Á Jdn *&■ TF Pauliny Jf * ( 13 )* je už len nekonečný a neopísateľný Alah. pozemskej Kaabe je aj nebeská Kaaba Nevieme, ako na toto zveličovanie a korán, ktorý zjavil Alah Mohamedovi, i nadnesené opisy reagovali poslucháči má svoj večný prototyp v nebi. alebo Čitatelia islamských legiend Podľa stredovekých moslimských predstáv o stvorení. Isté je, že s podobnou vyústilo stvorenie do časom podmieneného hyperbolizáciou (napr. pri opisoch pekla, trvania sveta. Hlavnými kladnými nebies atď.), nech už bola funkčne hrdinami svetového diania boli proroci podložená Čímkoľvek, sa stretneme aj a nábožní ľudia, ktorí šírili učenie Alaha. v koráne a u koránových komentátorov Zápornými postavami boli neveriaci (napr. u Zamachšarího alebo a modloslužobníci, ktorí odvrhli Taalabího). Nájdeme ju i v rabínskych a prenasledovali božích poslov. Boj medzi legendách (vysoké čísla) alebo jednými a druhými vypĺňa svetové dejiny v kresťanskej apokryfnej literatúre (opisy až do konca sveta. Zánik sveta príde ako raja a pod.). veľká katastrofa, v ktorej zahynie všetko Kritický rozbor a chronológia koránu Živé. Potom Alah rozkáže anjelovi ukázali, že Mohamed začal poúčať Isráfílovi, aby zatrúbil na trúbu, a všetci Arabov o stvorení sveta už takmer na ľudia vstanú z hrobov a poberú sa na začiatku svojho vystúpenia. Predstavy miesto posledného súdu. Na veľkom o stvorení prevzal zo židovskej priestranstve bude Alah súdiť dobrých i kresťanskej ústnej tradície a obohatil ich a zlých, veriacich a neveriacich. Neveriaci o vlastnú imagináciu. Verše, ktoré a všetci zlí prídu do pekla a veriaci do zasvätil tejto téme, sú roztrúsené vo raja. viacerých koránových kapitolách Všetky tieto udalosti sú vzájomne a najstarším komentátorom a teológom podmienené a korán na ne v rozličných dalo dosť práce vytvoriť z nich ucelené spojitostiach viackrát upozorňuje. učenie o počiatkoch sveta a vniesť do Stvorenie a koniec sveta sú podľa koránu procesu stvorenia určitý poriadok. dôkazom jestvovania Alaha, ktorý je na Pritom neváhali siahnuť aj k cudzím počiatku i na konci všetkého, čo sa stane. Zdrojom, aby doplnili Prorokovo učenie Alah určuje i to, čo sa stane aj v čase tam, kde sa to žiadalo. 0 výklad vlastného trvania sveta. Učenie koránu stvorenia sveta sa v značnej miere pričinili má v tomto ohľade striktne teocentrický aj ľudoví kazatelia aprofesionálni charakter: Alahovi patrí kráľovstvo rozprávači, pritom však sa v ich podaní nad nebom a zemou. On oživuje nehovorí iba o tom, čo Alah stvoril, ale aj i usmrcuje a nad všetkým vládne. Je ako a kedy to stvoril. Z ich rozprávaní sa na začiatku a na konci... //korán dozvedáme, že pre vesmír je 57:2-3//. charakteristická určitá symetria. Pod Koniec sveta i udalosti, ktorému budú siedmymi nebesiami je sedem zemí a pod predchádzať, znamenali pre moslima viac siedmymi zemiami sedem pekiel. To, čo je ako poslednú zastávku na ceste do na zemi, má svoj protipól aj v nebi. Popri večnosti. Vedel, že na poslednom súde sa Ako vznikli Kisáího zbierky arabských legendárnych rozprávaní * #( 14 )* •m rozhodne o jeho osude. Predstavy odplaty týkajú konca sveta. Dnešnému človeku sú i tresty, ktoré tak farbisto vykresľoval už tieto predstavy práve tak ako mýty Mohamed v koráne, vzbudzovali o stvorení veľmi vzdialené. Pre stredovekú v moslimoch bázeň, strach a aj zvedavosť. arabskú spoločnosť však znamenali veľa. Azda preto zaujímalo moslimov od Ľud ich počúval pre zábavu a poučenie najstarších čias, kedy nastane koniec a v nemalej miere aj veril v ich pravdivosť. sveta. V dejepisnej i náboženskej Viera v posledný súd í spravodlivú odmenu literatúre sa zhromaždilo mnoho vzbudzovala v prostých ľuďoch falošnú znamení, ktoré budú predchádzať koncu nádej, že utrpenie na zemi, bieda, hlad sveta, a kronikári, astronómovia a nedostatok majú len dočasné trvanie, a chronológovia horlivo vyratúvali, ako ktoré vyvážia večné radosti a slasti v raji. dlho bude svet trvať. Postupom času rástol Nie je preto čudné, že mnohí ľudia priam počet znamení, ktoré majú ohlásiť koniec netrpezlivo očakávali koniec sveta. Zdalo sveta, a množili sa názory na jeho sa im, najmä v časoch dlhotrvajúcich dĺžku. vojen a hladu, že sa k nemu blížia, V Kisáího zbierke Pozoruhodnosti a v osobách dobyvateľov a bezohľadných tohto sveta a večnosti nachádzame útočníkov videli tie znamenia konca, pozbierané ľudové predstavy o konci sveta o ktorých hovoril korán a jeho a poslednom súde, rozšírené medzi ľudom vykladači. v prvých štyroch storočiach islamského * * & % & letopočtu. Táto téma prirodzene zaujímala moslimov aj v neskorších V odbornej literatúre sa arabské časoch a časovo mladšia eschatologická rozprávania o stvorení, prorokoch alebo literatúra je tiež veľmi rozsiahla. konci sveta často nazývajú legendami. Viera v koniec sveta a v posledný súd sa Toto označenie však nie je presné. Legenda ako literárny žáner vznikla pokladá popri dogme o jedinečnosti Alaha za najdôležitejšiu poučku islamskej v kresťanskom stredoveku. Opisoval sa vierouky. Sám Mohamed jej venoval veľkú v nej život nejakého svätca, pričom nie pozornosť a v mnohých pôsobivých celý, ale iba tá časť, v ktorej svätec básnických obrazoch vykreslil hrôzy konca prejavil kresťanské cnosti: pokoru, sveta. Neopísal ich však úplne do milosrdenstvo, askézu a pod. Legendy sa podrobností a na mnoho otázok používali k praktickej cirkevnej potrebe. neodpovedal. Ponechal tak široké pole Ukážky zo života svätcov sa verejne pôsobnosti nielen uznávaným (najčastejšie v kostole) čítali v deň komentátorom a teológom, ale aj ľudovým svätcovho sviatku. Podľa cirkevného kazateľom a tvorcom náboženského kalendára sa legendy usporadúvali do folklóru. zbierok, patrili teda k oficiálnej Z Kisáího zbierky Pozoruhodnosti náboženskej literatúre. tohto sveta a večnosti sme vybrali Islamské legendárne rozprávania majú so a preložili niekoľko rozprávaní, ktoré sa spomínanou literatúrou málo spoločné. i Ján Pauliny *( V moslimských rozprávaniach sa na rozdiel od kresťanských legiend podávajú celé životy prorokov, ich dobré i zlé stránky. Pritom tieto rozprávania — prirodzene v rámci dobových požiadaviek — vznikli ako zábavná literatúra. Postavy prorokov sú zobrazené tak, aby vyhovovali rudovému kultu hrdinov. Preto arabské rozprávania o prorokoch a stvorení nikdy nepatrili medzi islamskú náboženskú literatúru v pravom slova zmysle. Ich prostota a naivita urážali učených teológov, takže ich zatracovali. Azda preto arabská literárna história mlčí o Kisáítn. Jeho zbierky, hoci boli živým svedectvom náboženskej predstavivosti, stáli na okraji literárneho dedičstva. Rozprávania o prorokoch nazývajú arabskí autori slovom kissa, čo v preklade znamená príbeh. Tento názov je výstižný, lebo ľudoví kazatelia Či populárni rozprávači (v zásade ide o jedno a to isté) vlastne vytvorili príbehy o prorokoch. Majú jednoduchú rozprávačskú formu a sú určené pre široké spoločenstvo veriacich, ktorí v nich hľadali morálne poučenie, zabávali sa na nich a pri ich počúvaní mali iste aj estetický zážitok. Avšak nie všetko, čo nájdeme v Kisáího zbierkach, možno označit slovom príbeh alebo legendárne rozprávanie. Na začiatku i konci nášho prekladu, kam sme zaradili kapitoly o stvorení a zániku sveta, zistíme, že máme do činenia s materiálom rozličnej žánrovej a typovej povahy, pričom sa nedá určiť, podľa akých pravidiel bol vybratý, usporiadaný. Nachádzame tu napríklad veľa drobných podaní, ktoré sa prekladajú ako výroky Ako vznikli Kisáího zbierky arabských legendárnych rozprávam 15 )* proroka Mohameda, jeho mladších súčasníkov i ďalších známych alebo málo známych moslimov, ktorí žili v prvých storočiach islamského letopočtu. Je tu i veľa krátkych správ a opisov, ktoré sa uvádzajú anonymne. Pravdivosť niektorých podaní Kisáí dokladá výrokmi z koránu, ktoré niekedy majú význam samostatných konštatácií, čím celá kapitolka nadobúda charakter niekoľkých voľne pospájaných celkov. Inde sa k veršom z koránu pridáva výkladový komentár, ktorý postupne prechádza v nezáväzné legendárne rozprávanie. Inokedy sú zas koránové verše tak vpletené do rozprávania, že by stratilo zmysel, ak by sme ich z neho vypustili. UŽ Z počiatočných kapitol Kisáího zbierok je zrejmé, že máme do činenia s literárnym druhom, ktorý čo do obsahu i formy nemá obdobu v európskych literatúrach. Spôsob, akým Kisáízostavil svoje zbierky, je charakteristický aj pre ostatných spisovateľov, ktorí zbierali a spisovali ľudové náboženské rozprávania. Je veľmi pravdepodobné, že pri zostavovaní svojich zbierok prevzal Kisáí niektoré rozprávania už Z hotových, nezachovaných písaných predlôh. Do akej miery svoje predlohy pozmenil alebo doplnil, sa dá veľmi ťažko odhadnúť. Je zrejmé, že Kisáí nepracoval podľa nijakých pevne stanovených pravidiel tvorby. Jeho slovesný odkaz sa svojou pestrosťou a takmer úmyselnou chaotickostou v štruktúrovaní drobných naratívnych útvarov podobá na bohatý perzský koberec, na ktorý sa možno dlho dívať, pričom ani nevieme, či nás na ňom zaujala jeho farba alebo vzor. Strom — prastarý východný symbol Života. V tejto podobe ho nachádzame aj na ručne viazaných islamských kobercoch. ¥* •'-ri^ŕ< ROZPRÁVANIA O STVORENÍ A PRVÝCH ĽUĎOCH * Otázky okolo vzniku sveta zaujímali človeka od veľmi dávnych čias. Mýtické i rozličné naivné an-tropomorfnépredstavy o štruktúre vesmíru boli rozšírené vo všetkých starovekých civilizáciách, pričom v antickom Grécku sa vznikom a pôvodom vesmíru zaoberala aj filozofia, a hoci nemala po ruke potrebné empirické poznatky, zašla v poznávaní sveta (kozmológii) pomerne najďalej. V stredovekej a aj v novovekej Európe dlho prevládal názor, že to, čo sa píše o stvorení v biblii, je pôvodné a nepochádza z nijakých starších zdrojov. Približne to isté si mysleli aj mohamedáni, ktorí zas tvrdili, že to, čo sa hovorí o stvorení v koráne, je Alahovo zjavenie. Tento v podstate náboženský náhľad sa od základu Zmenil, keď asýriológovia vykopali v lokalitách starej Mezopotámie veľavravné hlinené tabuľky. Na jednej z nich, našla sa r. 1876, bola epická báseň, Ján Pauliny * 4 17 9 v ktorej sa rozprávalo o tom, ako vznikol svet. Vedcom sa dostal do rúk prastarý sumerský mýtus, zapísaný v starobabylonskom období na začiatku 2. tisícročia pred n. L Podľa tohto mýtu bola na počiatku všetkého voda. Hrôzu prvotných vôd zosobňovali boh Abztt a veľká obluda bohyňa Tiámat. Tiámat zabila boha Abzu a chcela zabiť aj boha Marduka. Avšak Mardukju roztál na dve polovice a tým rozdelil vody nad oblohou od vôd pod oblohou; hore vzniklo nebo a dolu zem. Potom Marduk stvoril hviezdy a všetko ostatné. Nakoniec vzal hlinu, pomiešal ju s krvou Z jedného zo zabitých bohov a vytvoril z nej človeka. A tak prvotný neporiadok vystriedal poriadok a zrodil sa život. Sumerský mýtus o stvorení sveta z vody prevzali mnohé národy už v staroveku. Prostredníctvom židovského a kresťanského podania sa dostal aj do islamu. V koráne v 21. súre, v 31. verši čítame: //A Čo tí, čo neveria, či nevidia, že nebesia a zem boli jedno// (doslovne: //tvorili jednu masu//)? //Ale my sme ich roztrhli a z vody sme všetko živé vytvorili.// / ďalšie moslimské legendy o stvorení majú pôvod v mytológiách starovekých národov. Nájdeme v nich zvyšky starogréckych predstáv o mohutnom vodnom prúde Oceáne, ktorý tečie okolo zeme, alebo starogrécku predstavu dvoch symetrických pologuli (neba a temnej priepasti Tartaru, medzi ktorými je zem), alebo predstavy o nebeskej pologuli, ktorá je oddelená od zeme stĺpmi, ktoré drží obor Atlas. V mohamedánskych rozprávaniach o vzniku vesmíru možno vybadať i vplyvy východných náboženstiev (napr. z oblasti starého Iránu) alebo stopy po zložitých talmudistických špekuláciách. Nepodobajú sa napríklad niektoré Kisáího opisy na toto podanie, ktoré rozpráva Rabbi Jose v Babylonskom Talmude: „Zem spočíva na stĺpoch, stĺpy na vode, voda na vrchoch, vrchy na vetre, vietor na vzdušnom víre a vzdušný vír visí z božích rúk." Rozprávania o stvorení a pwých ľuďoch 4 18 % Slovo Alah napísané ozdobným, tzv. zapletaným kúfskym písmom. Nachádza sa v nápise pod kopulou mauzólea Sajjidy Rukajje. Káhira. Egypt. R. 1133. Alebo Či nie je zjavný súvis medzi Kisáího podaním o „tróne" a týmto konštatovaním učeného rabína Šeloma ben Jisháka (zomrel r. 1105): „Trón vznešenosti stál vo vzduchu a vznášal sa nad vodou vďaka božiemu dychu." V tejto spojitosti treba zdôrazniť, ie nielen arabskí tvorcovia legiend sa inšpirovali cudzími motívmi, ale často tomu bolo aj naopak. Výrazné stopy islamského podania a bohatej fantázie arabských rozprávačov náboženských látok nachádzame v neskorej rabínskej literatúre. V starej mezopotámskej mytológii sa hovorí aj o stvorení človeka. Vznikol z hliny (Egypťania vravia, že človeka uhnietol boh Ptah na hrnčiarskom kruhu) a bohovia mu vdýchli „dych", lebo ten bol znakom života. Pri čítaní islamských legiend o stvorení zistíme, že to isté tvrdil aj Mohamed v koráne, ba zopakoval aj iný starosumerský názor, Že „človek bol stvorený nato, aby slúžil bohom". Dnes je už zjavné, že staroveké kozmologické mýty boli majetkom mnohých národov a dědili sa z jedného kultúrneho či náboženského okruhu do druhého. Prirodzene, že sa pritom menili, dávali do iného súvisu a dostávali aj rozdielnu slovesnú podobu. Sumerskú povesť o dvoch znepriatelených bratoch Entenovi a Emešovi, z ktorých jeden bol roľníkom a druhý pastierom, poznáme z neskoršieho biblického rozprávania o A bélovi a Kainovi. Podľa sumer-ského podania sa bratia zmieria, podľa biblickej povesti však nie. Starý sumerský mýtus o raji s pramenitou vodou a krásnymi záhradami, kde ľudia nechorľavejú ä nezomierajú, kde však dôjde k hriechu, lebo jeden Z obyvateľov raja sa naje zakázaných rastlín... si môžeme prečítať v Kisáího moslimskom prerozprá- vaní. Ak hovoríme o sumerských mýtoch ako o prvých, neznamená to, že pred Sumermi tu neboli národy, ktoré tieto mýty tiež dobre poznali... Islamské kozmologické mýty sú výsledkom dlhého i Ján Pauliny * ^ 19 fy a zložitého vývinu ľudových náboženských predstáv, ktorých korene siahajú do neznámeho dávnoveku. V moslimskom prostredí ich šírili profesionálni rozprávači i ľudoví spisovatelia, ktorí im dali islamskú ideovú náplň a svojskú umeleckú podobu. Rozprávanie o tabuli (*) a pere (*) > Rozprávame o stvorení vody > Zachoval Ibn Abbás, nech nájde v ňom Alah zaľúbenie: A potom stvoril Alah bielu perlu, ktorá bola veľká i Rozprávania o stvorení a prvých ľuďoch > Zachoval Ibn Abbás, (*) nech nájde v ňom Alah zaľúbenie: (*) Prvé, čo Alah (*) stvoril, bola dobre strážená tabuľa. Na nej stojí uchované na písme to, čo bolo, čo je, čo nastane až po súdny deň (*) a o čom vie iba Alah, on je vznešený. (*) Tabuľa je z bielej perly. A Alah potom stvoril pero. Stvoril ho z jediného drahého kameňa a jeho dĺžka dosahovala vzdialenosť päťsto rokov. Pero malo prerazený hrot a vyžarovalo z neho svetlo, kým z pier ľudí tohto sveta strieka atrament. Potom sa ozval hlas, ktorý prikazoval peru: PÍŠ! I naľakalo sa hrozivého zvolania a začalo priveľmi velebiť Alaha, až sa to ozývalo ako ozvena. Potom Zapísalo na tabuľu všetko, čo urobí Alah, a všetko, čo sa prihodí až do súdneho dňa. I naplnila sa tabuľa písmom a pero vyschlo. Nech je šťastný ten, kto bude raz šťastný, a nech si ZÚfa ten, kto bude raz zúfalý! ROZPRÁVANIE O TABULI A PERE ( * ) tabuľa (po arabsky lauh alebo lauh mahfúz, „dobre strážená tabuľa") — je podľa moslimských predstáv veľká doska, ktorá je uložená v nebi. Na nej je napísané všetko, čo sa má stat od stvorenia až do konca smta. Tento názor je blízky starobabylonským predstavám o „tabuli osudu''. ( * ) pero (po arabsky kálam Z gréckeho kalamos,) — ním sú napísané osudy ľudí na nebeskej tabuli. ( * ) Ibn Abbás, Abdallah (zom. r. 687 alebo 688) — bratanec Proroka, takmer legendárna osobnosť, ktorej sa pripisuje množstvo rozprávam a podaní náboženského charakteru. ( * ) Nech nájde v ňom Alah zaľúbenie (po arabsky radija Alláh anhuj — je formulka, ktorá sa pridáva k menu najstarších moslimov a vznešených mohamedánov. ( » ) Alah (z arabského Alláh,) — v preklade „bok", je názov jediného boka mohamedánov. Mohamed ho v koráne v súre 112 charakterizuje takto: //!// Povedz: On je boh jediný; //2/Jboh vecný; //3//nikoho nesptodil a nebol splodený; //4// a nikto mu nieje roveň. ( * ) súdny deň (po arabsky \a\xvci al-kijáma alebo jaum al-dínj — moslimovia veria, že na konci sveta všetci ľudia vstanú z mŕtvych a Alah ich bude súdiť na obrovskom priestranstve. Dobrí a bohabojní ľudia vojdú do raja a hriešnici a neveriaci budú zatratení vpekle. { * ) on je vznešený (po arabsky taáláj — oslavná formulka, ktorú použhajú Arabi pri vyslovení božieho mena. ROZPRÁVANIE O STVORENÍ VODY ( * ) Kaab al-Ahbár — jeden Z legendárnych tvorcov islamského náboženského folklóru. O jeho živote vieme málo. Bol to pravdepodobne jemenský Žid, ktorý za vlády kalifa Abů Bakra (632—634) alebo za vlády Umara (634—644) prestúpil na islam. Zomrel okolo roku 652. Udajne bol rabín a poznal Židovskú náboženskú literatúru. Islamskí autori mu pripisujú množstvo legendárnych rozprávaní. ( * ) Povedal Alah, on je vznešený (po arabsky kála-I-láhu taáláj — takto alebo podobne uvádzajú moslimskí autori citáty z bohoslužobnej knihy koránu. Za každým koránovým dlátom dávame v preloženom texte do zátvorky číslo koránovej kapitoly a číslo odcitovaného verša, napr. 21 : 31 znamená 21. kapitola, 31. verš. ( * y korán (po arabsky al-kur'án, „slávnostné čítanie ", „recitovänie ") — bohoslužobná kniha moslimov. Za jej autora sa pokladá mekkský občan Mohamed (okolo 570—632 n. L), ale moslimovia veria, že korán je božie zjavenie. Podľa učenia islamu ho Mohamed dostával vyše dvadsať rokov prostredníctvom anjela Gabriela od boha Alaha. Korán má 114 súr (90 mekkských a 24 medínskych) a niekoľko tisíc veršov. Údaje o počte veršov v koráne kolíšu. V egyptskom oficiálnom vydaní koránu z r. 1923 (= 1342 letopočtu hedžry) sa uvádza 6236 veršov. Základnou doktrínou koránu je viera v jediného boha Alaha. Hlásateľmi božej vôle sú proroci. Mohamed je posledným z prorokov. Mnohé koránové predstavy sú vetmi podobné Židovskému a kresťanskému učeniu; okrem toho možno v koráne nájsť zvyšky dávnych mýtov obohatených o Mohamedovu fantáziu. Dôležitú časť koránu tvoria kultové predpisy a povinnosti. V koráne Mohamed vyložil aj svoje sociálne názory. Korán legalizuje sociálnu nerovnosť, (nitom je ľíak poi innoiťou bohatých pomáhať ehudohmm, najma sirotám. Xa základe koránu sa neskoršie vytvoril zložitý systém islamského práva a teológie. Korán je napísaný v rýmovanej próze a je najdôležitejšou starou arabskou literárnou pamiatkou. ^ 20- ^ ako všetky nebesia a zeme. Mala sedemdesiattisíc jazykov, ktorými velebila Alaha v sedemdesiattisíc rečiach. Kaab al-Ahbár, (*) nech nájde v ňom Alah zaľúbenie, hovorí, že táto perla mala veľké oči. Boli také veľké, že končiare hôr sa v nich strácali ako muchy v šírom mori. Potom však na perlu zakričal Alah a ona sa od strachu pred ním roztopila. I stala sa podobná tečúcej vode a jej vlny mocne udierali o seba. A spomína sa, že v tie časy prestalo velebeme Alaha. Avšak voda ho neprestajne chválila a kořila sa mu svojím vlnením a hučaním. Preto ju Alah uprednostnil pred ostatným stvorenstvom. Povedal Alah, on je vznešený: {*) Skrze vodu sme každú vec živou učinili. //21 : 31// Potom Alah rozkázal, aby sa voda utíšila, a tak sa aj stalo. Voda bola priezračná, bez špinky, a nestála na nej ani vlna, ani nič iné. Rozprávanie o stvorení trónu, stolca a vetrov > A potom Alah stvoril trón (*) zo zeleného drahokamu. (*) Veľkosť trónu i žiara, ktorú vydával, boli neopísateľné. A keď Alah stvoril trón, položil ho na vodné prúdy. Zachoval Vahb ibn Munabbih: (*) V každom starobylom národe sa zachovali knihy, v ktorých sú zmienky o tróne a stolci. Alah ich stvoril z dvoch veľkých drahokamov. Kaab hovorí, že trón mal sedemdesiattisíc jazykov, ktorými velebil Alaha v sedemdesiattisíc rečiach. A trón stál na vode, lebo tak sa o tom vraví aj vo vznešenom koráne: Jeho trón sa vznášal nad vodou. //Íl :9// Ibn Abbás, nech nájde v ňom Alah zaľúbenie, i Abú al-Hasan al-Kisáí > 4 21 ^ rozpráva toto: Každý staviteľ najprv postaví základy, až potom strechu. Avšak Alah najprv urobil strechu, lebo stvoril trón. A to bolo skôr, ako stvoril zem a nebesia. Rozpráva sa, že po tróne Alah stvoril vetry a obdaril ich toľkými krídlami, ktoré nikto nespočítá iba on sám. Vetrom rozkázal, aby niesli vodu, a ony učinili podľa jeho vôle. A preto trón je na vode a voda na vetroch. i Rozprávanie o nosičoch trónu > Zachovalo sa, že Alah stvoril aj nosičov trónu. V tých časoch boli štyria. Avšak v súdny deň zvýši Alah ich počet ešte o štyroch, lebo tak povedal: A v ten deň ponesú ôsmi trón tvojho Pána. //67 : 17// Nosiči sú takí ozTUtní, že sa to nedá ani opísať. Každý z nich má Štyri podoby. V prvej podobe sa nosiči trónu ponášajú na ľudí a vtedy sa prihovárajú u Alaha za ľudí, aby im všetkého doprial. V druhej podobe sa ponášajú na dobytok a vtedy sa prihovárajú u Alaha za tieto zvieratá. V tretej podobe sa ponášajú na levy a prihovárajú sa za divé zvery. A v štvrtej podobe sa ponášajú na orly a prihovárajú sa za vtáky. Vahb rozpráva, že pri tróne sú anjeli, {*) ktorí kľačia, a anjeli, ktorí stoja. Plecami podopierajú trón. Avšak z času na čas sa unavia a vtedy sa trón drží iba z Alahovej moci. Zachoval Kaab ai-Ahbár, že Alah stvoril veľkého hada, ktorý je obkrútený okolo trónu. Had má hlavu Z bielej perly a telo zo zlata. V očiach mu žiaria dva hyacinty. (*) Len sám Alah vie, aký je veľký. Má štyridsaťtisíc krídel, na ktorých je každé pierko vyložené drahými kameňmi. A pri každom pierku stojí anjel, ktorý drží v ruke kopiju. i Rozprávania o stvorení a prvýrfj ľuďoch > ROZPRÁVANIE 0 STVORENÍ TRÓNU, STOLCA A VETROV ( * ) trón (po arabsky sltš.) — jedna Z najdôležitejších súčastí Alahovho inventára v nebi. Nachádza sa v siedmej rajskej záhrade Eden. Niekedy sa stotožňuje so stolcom fkursí). ( * ) drahokam — v origináli džauhara (z perzského kauharj. Podľa ľudového podania stvoril Alah všetky vzácne veci z drahokamov, perál, zlata a striebra. ( * ) Vahb ibn Mimabbih (zorn. okolo r. 728) — jeden z najplodnejších autorov prvého storočia hedžry. Okrem islamu poznal aj židovskú a kresťanskú náboženskú tradíáu. Pripisuje sa mu veľa kníh s historickou a legendárnou tematikou. Radi sa na neho odvolávali šíritelia islamských legiend o stvorení a prorokoch. ROZPRÁ VANIE 0 NOSIČOCH TRÓNU ( * ) anjel (po arabsky malak, mn. či itialáika, „posol") — podľa moslimského učenia sú anjeli Alahovými poslami a služobníkmi. Alah ich stvoril zo svetla, aby sa mu neustále klaňali a oslavovali ho. Nosia jeho trón, prichádzajú na zem s jeho rozkazmi, zapisujú skutky ľudí, strážia brány nebies a pekla, a keď treba, svedčia v prospech ľudí alebo proti nim. ( » ) hyacint (po arabsky jákút,) — súhrnný názov niekoľkých drahokamov, ktoré sa bližšie označujú farbami: jákút ahmar „rubín", jákút asfar „topás" atď. ( * ) Veď jestvoval skôr, ako ich stvoril — to znamená, že Alah nieje svojím jestvovaním viazaný na nijaké miesto. Začiatok 19. súry z koránu. Ozdobný štýl túrnár. Egypt. 14. storočie. ROZPRÁVANIE O STVORENÍ ZEMÍ. HÔR A MORÍ ( * ) rozkázal vetrom, aby rozbúrili vodu — podľa nemeckého orientalistu Maxa Hortena (Die relig. Gedankenwelt des Volkes im heutigen Islam, Halle a. S., 1917—18, str. 126) voda predstavuje pre islamských kozmografov chaos, t. j. neusporiadaná hmotu, z ktorej Alah stvoril harmonický svet. ( * ) Káf — mýtické horstvo, ktoré podľa staroarabských predstáv obklopovalo zem. Cez táto horu sa nikto nemohol dostať a za ňou bývali už len džinovia. Podľa iných predstáv bolo medzi zemou a horou Ká} veľké more. ( * ) Potom Alah stvoril sedem morí — loto isté podanie uvádza, odvolávajúc sa na Kaaba at-Ahbára, vo svojej Kozmografii (Kitáb adžáib al-machlúkátj aj stredoveký arabský spisovateľal-Kazvíní (zom. r. 1283). Podľa Kazvíního Kozmografie (arab. text vydaný F. Wästenfeldom pod názvom Die Wunder der Schöpfung, /. diel, Göttingen 1849, str. 104) sa prvé more volá Buntus (z gréckeho PontosJ. ( * ) Prvé more sa volá Bajtaš a omýva zem... — Arabi prevzali starý grécky názor, podľa ktorého je okolo celej zeme voda, Gréci nazývali túto vodu Okeanos (oceán). ( * ) al-Asamm — znamená masívny, pevný, mocný. ( * ) al-Sákín — znamená pokojný. ( * ) al-Mugallib — znamená vtťaziaci. ( * ) al-Bákí — znamená plačúci. Názvy morí (ale aj zemi, pekiel, nebies a pod.) sa nie vždy dajú přeložit a. ich význam nie je jasný. Okrem toho sa v jednotlivých prameňoch často uvádzajú rozdielne mená pre tú istú vec. Zdá sa, že pre túto oblast nejestvovali nikdy ustálené a všeobecne prijaté pomenovania. ( * ) Zemí je sedem — rozprávania o siedmich zemiach vznikli pravdepodobne na základe tohto koránového veršu: Alah je ten, ktorý stvoril sedem nebi 4 22 > Anjeli chvália a oslavujú Alaha, ale keď ho začne velebiť had, prevýši ich svojou chválou. Ak had otvorí ústa, zablýská sa na zemi a na nebi. A blesk, ktorý vychádza z jeho úst, by spálil všetko tvorstvo, keby sa nemiernil v chvále na Alaha. Hovorí sa, že v tróne sídli moc a sila. A v stolci sídli vznešenosť a nádhera. Avšak Alah ani jedno Z nich nepotrebuje. Veď jestvoval skôr, ako ich stvoril. (*) Alah nie je ani na ničom, ani v ničom. Rozprávanie o stvorení zemí, hôr a morí > Zachoval Kaab al-Ahbár, nech nájde v ňom Alah zaľúbenie: Keď sa Alah rozhodol, že stvorí zem, rozkázal vetrom, aby rozbúrili vodu. (*) I tak sa stalo. Voda začala udierať o seba a peniť sa. Vlnila sa a vlny sa vysoko dvíhali a parila sa a para stúpala nahor. Potom Alah rozkázal vodnej pene, aby spevnela a stvrdla. Keď stvrdla, stvoril z nej zem a položil ju na povrch vody. Táto práca trvala dva dni. Alah, on je vznešený, o tom hovorí: Vy nechcite te uveriť v toho, kto stvoril zem za dva dni? //41 : 8// A keď sa všetko stalo, rozkázal Alah vlnám, aby sa utíšili. I utíšili sa a vyrástli z nich horstvá. Horstvá sú oporami tejto zeme. Alah, on je vznešený, o tom hovorí: A postavili sme na zemi pevné horstvá, aby sa zem s nimi nehýbala. //21 : 32// Veru, keby nebolo na zemi hôr, zem by nestála pevne a aj ľudia, čo na nej žijú, by sa knísali. Rozpráva sa, že korene pozemských hôr sú spojené s koreňmi hory Káf. (*) A hora Káf obklopuje zem zo všetkých strán. ^Slkm^lah^^lÍL^sAeMJn9Ú.-S *}J^né-. more.sa. i Ábú al-Hasan al-Kisái > 4 23 ^ volá B akáš a omýva zem (*) spoza hory Káf^Za tjmtojßüLom je mojf, ktoré ša vola af-Asamm. {*) Za_ním_je more, ktoré sa volá Kajnas. Za ním je more. ktoré sa volá al-Sákin. (*) Za ním je more. ktoré sa,,.volá_.alrMugaflib.:;\*) Za ním je more, ktoré saJDolá al-Maannas.-A za ním je more, ktoré sa volá al-Bákí. (*) Je to posledné more zo siedmich morí. Druhé More obklopuje prvé^třétifVb-' klopuje druhé a posledné, siedme more obklopuje všetky moria. V moriach žije toľko živočíchov, že ich počet nepozná nikto iba Alah, on je vznešený. Potravu pre morských živočíchov stvoril Alah vo štvrtý deň. Vo vznešenom koráne sa o tom hovorí: Rozdelil medzi nich potravu za štyri dni. Všetkým, ktorí prosili, nadelil rovnomerne. //41 : 9// Zemí je sedem. (*) Prvá 7*m sa m(á a(r^q^^ Pod ňou sa nachádza vietor Akím. (*) Tento vietor drží na uzde sedemdesiattisíc anjelov. Ním zahubil Alah hriešny národ Ad. (*) Obyvatelia prvej zeme sa volajú al-Muvaššim. Budú veľa trpieť, ale dočkajú sa odmeny. Druhá zem sa volá Chalada, Na nej sú zhromaždené všetky tresty, ktoré čakajú na pekelných hriešnikov. Obyvatelia tejto zeme sa volajú al-Tamís. Týmto je potravou ich vlastné mäso a nápojom ich vlastná krv. Trtti.ii j typ & ™lň Amlcf, Na nej žijú orly, ktoré sa podobajú muliciam. Majú chvosty ostré ako kopije a na každom chvoste tristošesídesiat jedovatých hrotov. Ak by sa čo len jeden z hrotov zapichol do zeme, zhynul by okamžite celý svet. Obyvatelia tretej zeme sa volajú al-Kajs. Jedia prach a pijú miazgu z rastliny al-sadá. (*) $&xi.á^m^.*ml&^#gxM*žw na nei tody, ktoré budú štípat pekelných hriešnikov. A každý had má zuby dlhé ako palma. Ak by sa nimi Zahryzol do najväčších hôr, rozdrvil by ich na prach. Obyvatelia tejto zeme sa volajú al-Džilla. a rovnaký počet zemí. //65:12// Tvorcovia moslimských legiend sa nikdy nezhodli na tom, čo je v týchto zemiach, kto ich obýva, aké sú medzi nimi vzdialenosti a aký majú tvar. Podľa jedného názoru sú tieto zeme postavené nad sebou ako poschodia vysokánské} budovy. Takisto je nad sebou -umiestených aj sedem nebi. ( * ) Akím — znamená po arabsky strašný, hrozný, neblahý, osudný. Podľa iných podaní však hriešny národ Ad zahubil západný vietor dabúr. Zhubný vietor dabúr musí vraj by f neustále nepriedušne uväznený, lebo ak by sa mu podarilo ujsť čo len takým malým otvorom, ako je dierka do býčieho nosa, zničil by celý svet. ( * ) hriešny národ Ad — mýtický národ, ktorý sa spomína na viacerých miestach v koráne. Adovcimali obrovité postavy a stavali veľkolepé stavby. Alah k nim poslal proroka Húda, ale zachovali sa k nemu veľmi zle. Za trest preto všetci zahynuli v strašnej piesočnatej búrke. ( * ) al-sadá — púšľová rastlina, ktorá v lete vysychá a v zime sa rozzelená. ( * ) Sidždžín — podľa názoru autorov moslimských legiend je to miesto, na ktorom sa uchovávajú knihy so Záznamami o zlých skutkoch hriešnikov. Autori legiend sa však nevedeli dohodnúť, kde je toto miesto. Podľa Kisáíkoje v šiestej zemi, podľa anonymného dielka, ktoré vydal Moritz Wolff, je pod siedmou zemou. Slovo sidždžín sa v koráne vyskytuje len na jednom mieste //83: 7//, ale ani lu nie je jasné, čo znamená. ( * ) Iblís (pravdepodobne z gréckeho diabolos) — pomenovanie démona zta. Podľa islamského učenia bol pôvodne nábožný a úctivý. Ale keď Alah stvoril Adama a Evu, odmietol sa im pokloniť. Zato ho Alah naveky preklial. Iblís však bude potrestaný až pri poslednom súde a dovtedy môže zvádzať ľudí na hriech. Iblís je veľmi populárnou zápornou postavou islamskej rozprávkovo-legendarnej literatúry. Je prefíkaný, zlý a zvrhlý. ( * ) Nech ho prekľaje Alah (po * Rozprávania o stvorení a prvých ľuďoch > Keramická kachlica s listrovou maľbou vyrobená v Kasans. Perzia. 13. alebo 14. storočie. Kasan bol významným strediskom keramickej výroby od 12. storočia. Keramický tanier zo západnej Perzie. Predmet má zaujímavú výzdobu: divé zviera s hlavou dievčaťa. 11, storočie. ^ 24 ^ Dole ukážka vrcholného ornamentálneho hújskclw písma. Písmeno ,.fíjníf v polohe vprostřed na mauzoleu v RádMne. Stredná Ázia. R. 1020-21. > i Abú al-Hasan al-Kisáí * ^ 25 ^ Nemajú oči, ani nohy, ani ruky, ale zato majú krídla a zomierajú vo vysokom veku. Piata zem sa volá Malsám. Sú na nej sírové kamene, ktoré budú visieť na krkoch neveriacich. Keď sa zapália, zhoria od nich aj neveriaci. Alah, on je vznešený, o tom povedal: Kamene a títo Tudia sa stanú palivom (pre pekelné ohne.) 112 : 22// A známy je aj tento výrok Alaha: A ich tváre pohltí oheň. //14 : 51// Obyvatelia tejto Zeme sa volajú al-Hädžla. Je ich toľko, že sa nedajú ani spočítať. Živia sa tým, že Žerú jeden druhého. ^ies.tq^.zm^ß^la-ßidzdziiKX*) Na nej sú knihy, v ktorých sú zapísané ohavné skutky pekelných hriešnikov. Vznešený korán o tom hovorí: Veru, kniha hriešnikov je uložená v Sidždžíne. //83 : 111 Obyvatelia tejto zeme sa volajú al-Ka-tát. Podobajú sa na vtákov a uctievajú si Alaha náležitým spôsobom; Siedma zem sa volá Adžíba. Býva v nej Iblís, (*) nech ho prekľaje Alah. (*) A s ním tu žijú tvorovia, ktorí sa volajú al-Chasúm. Sú čierni a krátki a majú pazúry ako divé zvery. Bola im daná moc nad Gogom a Magogom, {*} ktorí raz zahynú ich rukami. Rozprávanie o tých, ktorí podopierali Zem > Zem sa knísala so svojím tvorstvom ako loď na mori. (*) Preto Alah poslal z nebies veľkého anjela nesmiernej sily. Rozkázal mu, aby podišiel popod zem a zdvihol ju na svojich ramenách. A tento anjel rozpažil obidve ruky, jednu na východ a druhú na západ, a chytil do nich zem. Ale nestál pevne na nohách, preto Alah stvoril velikánsku skalu zo zeleného zafíru. V strede skaly bolo sedemtisíc priehlbín a v každej z nich bolo jazero. Nikto nevie, i Rozprávania o stvorení a prvých Cuďoch * arabsky laanahu-l-láhuj — formulka, ktorá sa často pridáva k mena Iblís alebo k menám ľudí, ktorí sa búriiiproti božím rozhodnutiam, ( * ) Gog a Magog (po arabsky Jádžúdž va Mádžúdž,) — dva mýtické národy, ktorým pripadne významná úloha na koná sveta. Spomínajú sa v biblii (Genezis 10,2; Ezechiel 38,39) i v koráne /18: 93; 21: 96/. Rozprávanie o Gogovi a Magogovi sa dostalo k Arabom pravdepodobne z románu o Alexandrovi. Podľa známych predstáv postavil Alexander Veľký proti týmto výbojným národom veľký múr (alebo priehradu), cez ktorú sa impodaríprejsť až na konci sveta. Vtedy sa dostanú do celého sveta. Podľa názoru holandského arabistu de Goejeko vznikla predstava o múre alebo priehrade, ktoré majú. zahatať cestu týmto národom do civilizovaného sveta, na základe správ o tzv. Veľkom čínskom múre, ktorý jestvuje dodnes na severe Číny. Čínski cisári ho dali kedysi postaviť proti nájazdom kočovných národov zo severu. ROZPRÁVANIE 0 TÝCH, KTORÍ PODOPIERALI ZEM ( * ) Zem sa knísala so svojím tvorstvom ako loď na mori... — arabskí kozmograji a geografi nemali jednotný názor na to, aký má zem tvar, kde sa nachádza a čo ju drží. Pomerne rozšírená bola predstava, že zem má tvar pologule alebo gule a nachádza sa uprostred vesmíru. Okrem tejto predstavy, ktorá má veľa spoločného s názormi starogréckych kozmografov, jestvovali aj prastaré ľudové mýty, podľa ktorých bota zím veľkou plochou doskou, ktorú obklopuje horstvo Káf alebo veľké more (al-bahr al-muhít, „oceán"). Prostonárodné rozprávanie, ktoré sa nachádza v tejto kapitolke, pripisujú niektorí zberatelia legiend Vahb ibn Mimabbihovi. Uvádza ho aj al-Kazvíní vo svojej Kozmografii (vydanie Ferd. Wiistenfelda, str. 145). Ukážka z ozdobného nápisu v mešite Sídi bel-Hasan. Tlemcen. Alžírsko. R. 1296. V kúfskom type písma je tu napísané: V mene Alaha... ROZPRÁVANIE O STVORENÍ ROZUMU { ) rozum (po arabsky ak!J — je stelesnením múdrosti a správneho konania. Slovo akl môže znamenat aj intelekt alebo inteligenciu. Úlohu rozumu vyzdvihla najmä islamská racionalistická filozofia fmutazila, 8.-9. storočie). Vpadaní Kisáího predstavuje rozum aj božiu múdrosť a spravodlivosť. Slovo akl sa nevyskytuje v koráne. { * ) nech mu Alah žehná a dá mu spásu — po arabsky^WéAAÁhu alajhi va sallamj — formulka, ktorú moslim obyčajne vysloví za menom proroka Mohameda. ( * ) Prorok — tým sa myslí prorok Mohamed (po arabsky Muhammad,), zakladateľ náboženstva islam. Narodil sa v Mekke okolo r. 570 n. L Pochádzal Z hášimovského rodu, z kmeňa Kurajš. 4 26 f ako tieto jazerá vyzerali, iba sám Alah. Na rozkaz boží zišla skala pod noky anjela, ktorý si na ňu rozkročmo stal. Avšak pod skalou nebolo nič, čo by ju držalo. Preto Alah stvoril býka, ktorý mal štyridsaťtisíc hláv. A k hlavám mal toľko očí, uší, nosov, papuli a jazykov, koľko sa žiadalo. Tomuto býkovi rozkázal Alah, aby držal skalu. I dal si ju na chrbát a rohy. Býk sa volal al-Rajján. Avšak ani býk nemal nijakej opory, na ktorej by mohol pevne stát. Preto Alah stvoril obrovskú rybu. Bola taká veľká, že.nikto nedovidel, kde má začiatok a kde koniec. Rozpráva sa, že aj keby sa všetky moria vopchali do jednej z jej nosných dierok, stratili by sa v nej ako horčicové semienko v púšto-vom piesku. Tejto rybe Alah rozkázal, aby podoprela býka. I urobila to. Ryba sa volala Bahamút. A ryba stála na vode a voda stála na vzduchu. A pod vzduchom bola tma, ktorá obklopovala všetky zeme. Rozprávanie o stvorení rozumu > A potom stvoril Alah rozum (*) a povedal mu: — Pristúp ku mne! I pristúpil k nemu. A potom mu povedal: — Odíď odo mňa! I odstúpil od neho. A vtedy riekol Alah rozumu toto: — Pri všetkej mojej veľkosti a sláve! Nič som doposiaľ nestvoril, čo by mi bolo milšie, ako si ty. Lebo skrze teba budem brať a budem dávat. A skrze teba budem odměňovat a trestat. Rozpráva sa, že Mohamed, nech mu Alah žehná a dá mu spásu, (*) keď sa ho pýtali, či preváži rozum nad hriechom, povedal: — A lah odpustí rozumném u a rozumný vojde do raja. i Abú al-Hasan al-Kisáí > 4 27 ¥ Prorok (*) povedal tiež toto: — Rozumný pozná pravdu a vie byť dlho mlčanlivý. Je to človek, ktorý chráni ostatných pred zlom. A v súdny deň bude Alah inak trestať rozumného a inak nerozumného. Hlupák klame svojim jazykom a starie sa do toho, do Čoho by sa nestarel, ak by bol múdry a vzdelaný. A napokon povedal Prorok, nech mu Alah žehná a dá mu spásu: — Nič nie je také krásne na božom služobníkovi ako rozumnosť a nič ho tak nešpatí ako hlúposť. A Abú Hurajra, (*) nech v ňom nájde Alah zaľúbenie, pripomína toto: — Len hlupák si myslí, že ten je lepší, kto je zdravý a spokojný. Vedzte, že v súdny deň vystúpia tí, čo boli rozumní, vyššie ako tí, čo sa postili alebo v bezpečnom bydle si hoveli. Usilovnosť je veľká cnosť, ale prevyšuje ju rozum. Rozpráva sa, že Kaab al-Ahbár pripomínal v závěti svojmu synovi toto: — Synu! Nič nie je krajšie ako rozum, ktorý je ozdobený vedomosťami. A nič nie je krajšie ako: Vedomosti, ktoré zdobí nábožnosť. Nábožnosť, ktorú zdobí istota. Istota, ktorú zdobí dobrotivosť. Dobrotivosť, ktorú zdobí skromnosť. Skromnosť, ktorú zdobí božia bázeň. A božia bázeň, ktorú zdobí cesta pravdy. i Rozprávanie o stvorení nebies a anjelov > Zachoval Ibn Abbás, nech nájde v ňom Alah zaľúbenie: I rozkázal Alah, on je vznešený, parám, ktoré sa vznášali nad vodou, aby vystúpili do vzdušných výšok. A z týchto pár stvoril potom za dva dni i Rozprávania o stvorení a prvých ľuďoch > Rodičia — pravdepodobne chudobní — Abdallah a Amina, ho odumreli v útlom veku. Potom sa o mho staral jeho starý otec Abdahnuttalib a jeho strýc, mekkský kupec Abú Tátib. V dospelom veku sa Mohamed oženil s bohatou mekkskou vdovou, obchodníčkou Chadídžou. Zlepšili sa jeho majetkové pomery a u svojej ženy našiel pochopenie pre svoje prorocké sklony a čudácky spôsob života. Po smrti Chadídže sa Mohamed oženil ešte s viacerými ženami, z ktorých najznámejšia bola Ajša. Mohamed vyložil svoje náboženské učenie v knihe korán, ktorú moslimovia pokladajú za Alahovo zjavenie. Po počiatočných neúspechoch v Mekke Mohamed napokon získal prívržencov svojho učenia v susednej Medíne. V neskorších rokoch Mohamed preukázal neobyčajné politické a organizačné schopnosti. Na sklonku Života sa mu podarilo politicky zjednotiť Arabov na najdôležitejších častiach Arabského polostrova a vytvoril tak predpoklady k vzniku budúceho svetového arabsko-islamského impéria kalifov. ( * ) Abú Hurajra '-priateľ a spolubojovník proroka Mohameda. Vynikol ako zberateľ Mohamedových výrokov (hadísj. Zomrel v Medíne vo vysokom veku r. 676 alebo r. 678 n. 1. ROZPRÁVANIE O STVORENÍ NEBIES A ANJELOV ( * ) Michail (alebo MíkálJ — popri Gabrielovi najdôležitejší anjel a obľúbená postava arabskej legendárnej literatúry. V koráne sa spomína iba najednám mieste (2: 92/. Podľa podania Kisáthoje strážcom druhého neba. ( * ) krásne mladé devy s čiernymi očami (po arabsky húr alebo húr al-ajn, jedn. číslo húríja, „hurisky") — rajské panny, ktoré Mohamed prisľúbil za manželky bohabojným moslimom. Telo hurisiekje biele a oU majú čierne. V koráne sa spomínajú na mnohých miestach. Sú „čisté", nedotkol sa ich ani človek, ani džin. V legendárnej literatúre sa rozpráva, Že sú stvorené zo Šafránu, pižma, ambry a gáfru. Rajské panny radostne vítajú veriacich a bojovníkov za islam. Každému z nich budú k dispozícii podľa toho, koľko urobil na svete dobrých skutkov a koľko sa postil v mesiaci ramadáne. ( * ) závesy (po arabsky hudžubj — podľa naivných moslimských predstáv tieto závesy slúžia na to, aby Alah ostal nepoznaný. ^ 28 % Arabský kaligrafický dekor na jednej z tzv. „váz Z A Ihambry." Tieto vázy mali nezvyklý tvar hrušky, vysoké a úzke hrdlá a uchá v tvare krídel. Zdobila ich pestrá kvetinová, figurálna alebo kaligrafická výzdoba. Malaga. Španielsko. 14. storočie. Každá druhá hlavica ozdobného písmena na obrázku je zalomená, takže horné konce písmen sa podobajú na rozlomené palmety. nebesia. A nebesia sa odtrhli od zemí a vzniklo oproti siedmim zemiam sedem nebies. Alah, on je vznešený, o tom hovorí: A čo tí, čo neveria, či nevidia, že nebesia a zem boli jedno? Ale my sme ich od seba oddelili! //21 : 31// A spomína sa to i v tomto výroku: Usporiadal ich za dva dni. A každému nebu zo siedmich nebies vnukol osobitý poriadok. Najnižšie nebo vyzdobil lampami a poskytol mu svoju ochranu. Lebo také bolo rozhodnutie Mocného a Vševedúceho. //41 : 11// QogĚJZSkP jí stvorené zo zeleného smaragdu a volá saJ3irki. Jeho obyvateľmi sú anjeli, ktorí sa podobajú kravám. Lck„ulädwm~J£-anjd^itß.r:y_ja volá Lsmáíl. Je strážcom celého prvého neba. Druhéjieko je z červeného rubína a volá sa F&jdúm. Žijú v ňom anjeli, ktorí sa podobajú na orly. Vládne im a stráži ich anjeljíjj£háíl*~(*) Tretj&jie.bo je zo žltého topásu a volá sa Auii^ Žijú v ňom anjeli, ktorí sa podobajú na supy. Ich vládcom a strážcom jejxnjel-Saadjáíl- Štvrté^jiebo je zo striebra a volá sa AjJzMún. Žijú v ňom anjeli, ktorí sa podobajú na kone. Vládne im a stráži ich anjel-Saháíl. Eiaje... nebo je z červeného zlata a volá sa Ratká.. Obývajú ho anjeli, ktorí sa podobajú na krásne mladé devy s čiernymi očami. (*) Vládne im a stráži ich anjel JS&lkáíl. Šieste nebo je z bielej perly. Obývajú ho anjeli, ktorí sa podobajú na deti. A vládne im a stráži ich anjel Šalcháíl. ^ie^ne^nebo je stvorené ZO žiariaceho svetla. Volá sa Garihjß a žijú v ňom anjeli, ktorí sa podobajú na ľudí. Ich kráľom a strážcom je anjel RazkáM^-Kaab al-Ahbár, nech v ňom nájde Alah zaľúbenie, povedal: — Anjeli siedmich nebi nikdy neprestávajú chváliť Alaha. Oslavujú ho postojačky, posediač-ky, kolenacky a aj vtedy, keď sa mu klaňajú. Vznesený korán o tom hovorí: Ospevujú ho bez ustania vo dne i v noci. //2l : 20// Vahb rozpráva, že nad siedmimi nebesami sú závesy. (*) V závesoch žijú anjeli, ktorých je toľko, že i Abú al-Hasan al-Kisáí > ^ » > ja medzi sebou ani nepoznajú. Blahorečia Alahovi v rozličných jazykoch, duniac ako hromy. Ihn Abbás, nech v ňom nájde Alah zaľúbenie, hovorí, že nad závesmi žijú anjeli, ktorí nohami prerazili sedem nebí a sedem zemí. Ich chodidlá sú pod najspodnejšou zemou. Títo anjeli sa podobajú veľkým bielym zásterám. Rozprávanie o výzore Gabriela,. Isráfíla, Mícháíla a anjela smrti (*) > O podobe Gabriela (*) zachoval Kaab toto: Je najvznešenejší z anjelov a verný duch. (*) Má Šesť krídel a na každom z nich ešte sto krídel. A za nimi má skryté ďalšie dve zelené krídla, ktoré rozprestrie až pri zániku sveta. Jeho krídla sú stvorené zo všetkých druhov drahých kameňov. Tvár mu žiari a zuby sa mu blyštia. Telo má biele ako sneh a vlasy čierne. Nohy má ponorené v ďalekom svetle a jeho hlas sa rozlieha medzi východom a západom. Aj Isráfíl (*) je anjel nesmiernej veľkosti. Má štyri krídla. Keď roztiahne prvé z nich, vyplní ním celý východ, keď roztiahne druhé, vyplní ním celý západ, keď roztiahne tretie, vyplní ním všetko, čo je medzi nebom a zemou, a keď roztiahne štvrté, zakryje ním veľkosť božiu. Nohy mu siahajú až do najspodnejšej zeme a hlava mu trčí pri nohách trónu. Medzi očami má tabuľu z drahokamu. Ak Alah chce niečo odkázat svojim služobníkom:, nariadi peru, aby to napísalo na túto tabuľu. Kaab al-Ahbár rozpráva ďalej toto: — V siedmom nebi je búrlivé more. Okolo neho sú anjeli, ktorí držia v rukách kopije z drahokamov. Každá kopija je dlhá ako jeden rok cesty. Nad morom a nad anjelmi, čo sú okolo neho, vládne Michail. Nikto nevie, ako tento anjel vyzerá, iba sám Alah. Ale ak "3f*N9* Kaligrafická výzdoba na jednej z tzv. ,,váz Z Alhambry,"ktorá je uložená v leningradskej Ermitáži- ROZPRÁVANIE O VÝZORE GABRIELA, ISRÁFÍLA, Ml CH At LA A ANJELA SMRTL ( * ) Gabriel, Isráffl, Michail a anjel smrti — podľa predstáv moslimov najdôležitejší anjeli. { * ) Gabriel — anjel, ktorého úlohou je zvestovať prorokom Alahovu vôľu a objasňovať im božie tajomstvá. Gabritt oznámil aj Mohamedovi, že sa stane prorokom, a jeho ústami zjavil Atak Mohamedovi korán. Toto sú slová vznešeného posla, ktorý je mocný pri Pánovi pevného trónu, čítame v jednej Z najstarších súr koránu f/81 : 19-20// Tvorcovia arabskej legendárnej literatúry povýšili Gabriela na rozprávkovc-mýtickú postavu. ( * ) verný duch (va huva al-rúh al-amín) — jedno z označení Gabriela. Často sa vyskytuje v koráne. V súre 17., verši 87. čítame: Budú sa ťa vypytovať na ducha. Povedz: Duch prichádza s rozkazom môjho Pána... ( * ) Isráffl (pravdepodobne Z hebrejského séráfím^ — jeden zo štyroch archanjelov a obľúbená postava islamských legiend. Podľa rozšírených predstáv Isráfíl zatrúbi na konci sveta na trúbu. Po prvom zatrúbení všetci živí zomrú, po druhom zatrúbení vstanú z mŕtvych a odoberú sa na miesto posledného súdu fal-sáa, kijám al-sáaj. i Rozprávania o stvorení a prvých ľuďoch > ( * ) anjel smrti (po arabsky malak al-mautj — zosobnenie smrti a jeden Z najdôležitejších anjelov. Volá sa tiež Azráíl alebo Izráíl. Je to tvor priam kozmických rozmerov. O tom, ako usmrcuje, píše najpodrobnejšie arabská ľudová náboženská literatúra. V koráne sa spomína len na jednom mieste: Povedz: Vezme vás anjel smrti, ktorý je tým poverený, a potom sa vrátite k svojmu Pánovi. //32 : 11// ( * } najvyššie miesto v nebi (po arabsky illijún) — miesto t> siedmom nebi pod božím trónom, kde sa nachádzajú knihy, v ktorých sú zapísané skutky dobrých [udí a džinov. 4 30 ^ vraj otvorí svoje veľké ústa, stratia sa v nich všetky nebesia ako horČicové semienko v hlbokom mori, A ak by obrátil zjak na obyvateľov nebies a zemí, spálil by ich žiarou svojich očí. Ďalej Kaab al-Ahbár hovorí toto: — A anjel smrti (*) sa volá Azráíl. Býva v najspodnejšom nebi. Alah mu stvoril toľko pomocníkov, koľko jena zemi smrteľníkov. Jeho nohy siahajú na koniec siedmej zeme a hlavu má v najvyššom nebi pri poslednom závese. Tvárou je obrátený k dobre stráženej nebeskej tabuli. Má tristošestdesiat očí. V každom oku má ešte tri oči. Má tristošesťdesiat jazykov a v každom jazyku ešte tri jazyky. Má tristošesťdesiat rúk a v každej ruke ešte tri ruky. Má tristošesťdesiat nôh a na každej nohe ešte tri nohy. Anjel smrti má štyri krídla. Jedným dosiahne na východ, druhým na západ, tretím za najvyšší nebeský záves a štvrtým na koniec najspodnejšej zeme. Neustále sa díva na nebeskú tabuľu, do ktorej je vpísaný osud každého smrteľníka. Berie si iba duše tých, čo už strovili poslednú skyvu pozemského chleba a ukončil sa ich pozemský čas. Duše veriacich berie do pravej ruky a kladie ich v nebi na najvyššie miesto. (*) Duše neveriacich berie do ľavej ruky a hádže ich do ohňa Sidždžín. Tam ostanú až do súdneho dňa. i Rozprávanie o stvorení slnka a mesiaca Povedal Vahb: Potom stvoril Alah slnko a mesiac. Slnko stvoril zo žiary svojho trónu a mesiac zo svetla nebeských závesov. A Kaab povedal, že v súdny deň predstúpia slnko i Abu n!-Hasan al-Kisáí > 4 - * > a mesiac pred Spravodlivosť v podobe dvoch býkov. Potom ich sputnajú a hodia do pekelných ohňov. Keď sa tieto slová dopočul Ihn Abbás, nahneval sa na Kaaba a riekol: — Kaab je luhár! Veď Alah si cení i slnko, i mesiac. Či nepovedal o nich: Slnko a mesiac som podriadil človeku a ony konajú, čo treba. //14 : 37// Prečo ich má teda poslať do pekelných ohňov? Vahb ibn Munabbih rozpráva, že slnko a mesiac usmerňujú v ich počínaní anjeli. Vypúšťajú ich na nebeskú cestu vtedy, keď treba, a zastavujú ich vtedy, keď treba. Robia tak preto, aby sa splnil tento výrok Alaha: Noc prechádza do dňa a deň do noci. //35 : 14// To, čo ubudne jednému, pridá sa druhému. 4 Rozprávanie o stvorení raja > Zachoval Ibn Abbás, neck nájde v ňom Alah Zaľúbenie: Potom Alah stvoril raj (*) a v ňom rajské záhrady. Bolo ich osem. Prvú záhradu nazval Príbytkom vznešenosti a stvoril ju z bielych perál. Druhú záhradu nazval Miestom pokoja a stvoril ju z červených rubínov. Tretiu záhradu nazval Záhradou útočišťa a stvoril ju z olivovo zeleného chryzolitu. Štvrtú záhradu nazval Záhradou večnosti a stvoril ju z drobných koralov. Piatu záhradu nazval Záhradou rozkoší a stvoril ju z bieleho striebra. Šiestu záhradu nazval Firdaus (*) a stvoril ju z červeného zlata. Siedmu záhradu nazval Záhradou trvácnosti a stvoril ju z voňavého pižma. Osmu záhradu nazval Záhradou Eden (*) a stvoril ju zo svetlých perál. Rozpráva sa, že do raja sa vstupuje dvoma bránami. Sú dvojkrídlové a celé zo zlata. Domy v raji sú Ukázka nezvyklej dekoračnej kombinácie. Arabské písmená stí vyzdobené figurálnymi motívmi, ľuďmi a zvieratami. Irán. Začiatok 13. storočia. ROZPR.Í VANIE O STVORENÍ RAJA ( * ) raj (po arabsky džanna „záhrada " alebo džannat Adn „záhrada Eden") — miesto tých, ktorí budú spasení. Podľa koránových predstáv je raj velká záhrada s peknými ženami, pohodlnými lôžkami, ušľachtilými nápojmi a dobrým ovocím. Bude v ňom všetko, čoho mali nábožní moslimovia málo, alebo čoho sa im nedostalo za ich pozemského života. Moslimská náboženská literatúra a najmä náboženský folklór obohatili koránové opisy raja o nové podrobnosti. Podľa ľudového podania (nachádza sa sčasti aj v nahm preloženom texte) sa raj skladá Z ôsmich rajských záhrad, ktoré sú umiestnené nad sebou v obrovskej kužeľovitej alebo pyramidálně) stavbe. Rajov alebo rajských záhrad je preto osem — teda o jednu viac ako pekiel — lebo spasených ľudí bude väčší počet ako zatratených (f). Moslimskí spisovatelia dali rajským zahradám mená, ktoré pochádzajú z rozličných koránových výrazov. ( * ) Firdaus — perzský názov (z gréckeho paradeisosj pre rajskú záhradu, ktorý sa vyskytuje aj v koráne. ( * ) záhrada Eden (po arabsky džannat adnj — rozšírený názov raja v koráne pravdepodobne z hebrejského s*an eden (Genesis 2, 1.5). V -áhtmle Eden je umiestnený Alahov trón a jeho stolec farš akursíj. i Rozprávania o stvorení a prvých ľuďoch > ^ 32 ^ ( * ) pižmo (po arabsky misk) — vonná látka zo žliaz určitých cicavcov. Dovážala sa do arabských krajín z východu (Čína). ( * ) ambra (po arabsky anbarj — voskovitá, príjemne voňajúca látka, ktorá sa tvorí vo vnútornostiach vorvaňa (druh veľryby). ( * ) šafrán (po arabsky zafaránj — žlto alebo fialovo kvitnúca kosatcovitá rastlina. Sušené blizny tejto rastliny príjemne voňajú. ( * ) Kausar — slovo znamená po arabsky „hojnosť". Niektorí komentátori koránu sa však nazdávajú, že slovom Kausar nazval Mohamed jednu Z rajských riek. Takisto sa volá aj J08. súra koránu. ( * ) Gáfrová rieka — pomenovaná podľa gá/ru (po arabsky káíúr). Gáforje voňavá látka, ktorá sa ťaží zo stromu, gáj rovníka. ( * ) v stave čistoty — tým sa myslí rituálna čistota, ktorú moslim dosahuje čiastočným umývaním (vudú') alebo úplným umytím (g\xsl). ( * ) púť k Svätému chrámu — hadždž, z toho hadždží, „pútnik", jedna z náboženských povinností, ktorú by mal moslim vykonať aspoň raz za život. Koná sa každoročne v Mekke a v okolí Mekky. Začína sa 7. deň posvätného mesiaca zú al-hidždža. Trvá štyri až sedem dní, podľa toho, na koľkých obradoch sa pútnik zúčastní. ( * ) a uctili si ho náležitým spôsobom — /. j. uctili si Kaabu, ktorá je hlavnou mekkskou svätyňou. Ku Kaabe sa moslim môže prísť pokloniť kedykoľvek cez rok. Tento obrad (volá sa umra alebo Malá púť) sa skladá z dvoch častí. Moslim najprv obíde Kaabu sedemkrát (laváí), pričom vždy pobozká čierny kameň, ktorý je zamurovaný do jej steny. Potom vyjde z chrámového priestranstva a sedemkrát prebehne medzi vyvýšeninami al-Marvou a al-Safou, ktoré sú na začiatku a na konci jednej mekkskej ulice fSajJ. Tým je skončená umra, /. j. Malá púť. Malá púť však nenahradzuje výročnú postavené zo zlatých a strieborných tehál. Vznešený Stvoriteľ kládol vždy jednu zlatú a jednu striebornú tehlu vedľa seba. Dlažba v rajských domoch je Z voňavého pižma (*) a miesto piesku sú rajské cesty vysypané voňavou ambrou. (*) Tráva vonia ako šafrán. (*) Rajské paláce sú postavené z perál a ich okná lemujú rubíny. Do ich brán sú vsadené drahé kamene. A zachoval Ibn Abbás, že cez raj preteká šesť zázračných riek. Prvá z nich sa volá Riekou milosti a tečie cez všetky rajské záhrady. Jej koryto je vyložené drobnými perlami a jej voda je belšia ako mlieko a sladšia ako med. Druhá rieka sa volá Kausar. (*) Na jej brehoch sú stromy obsypané drahými kameňmi. O tejto rieke povedal Alah Mohamedovi: Dali sme ti Kausar. //108 : Ml Tretia rieka sa volá Gáfrová rieka. (*) Štvrtá sa volá Rieka rajského nápoja. Piata sa volá Rieka rajského prameňa. Siesta sa volá Rieka vzácneho nektáru. Niektorí rozprávači vravia, že do každej rajskej záhrady vedie osobitná brána ozdobená drahými kameňmi. Na bráne do prvej záhrady je napísané: Nieto boha okrem Alaha a Mohamed je Posol boží! Na bráne do druhej záhrady je napísané: Toto je brána tých, čo sa v stave čistoty (*) pravidelne modlili päť predpísaných modlitieb. Na bráne do tretej záhrady je napísané: Toto je brána tých, čo si Zachovali úprimnosť sŕdc. Na bráne do štvrtej záhrady je napísané: Toto je brána tých, čo boli k svojim blížnym dobrí a zdržiavali sa zlo.. Na bráne do piatej záhrady je napísané: Toto je brána tých, čo nepodľahli hriešnym žiadostiam tela. Na bráne do šiestej záhrady je napísané: Toto je brána tých, čo vykonali púť k Svätému chrámu (*) a uctili si ho náležitým spôsobom. (*) Na bráne do siedmej záhrady je napísané: Toto je brána bojovníkov proti neveriacim. (*) Na bráne do ôsmej záhrady je napísané: Toto je brána tých, čo preukazovali skutky milosrdenstva svojim blízkym a rodičom. i Abú al-Hasan al-Kisáí » 4 ® % Rozpráva sa, že v raji sú čiernooké devy, ktorých krásu a pôvaby nie je nikto schopný opísať iba ten, ktorý ich stvoril. Sú to devy, aké oko nevidelo a o akých ucho nepočulo. Kto ich uzrie, zaraduje sa Z nich a zatúži po nich. Alah ich pripravil pre svojich zbožných a pravoverných služobníkov, ktorým budú zdrojom potešení a rozkoší bez konca. i Rozprávanie o pekle Zachoval Vahb ibn Munabbih, nech nájde v ňom Alah zaľúbenie: V pekle (*) je sedem brán. Medzi každou bránou je vzdialenosť päťsto rokov. Za každou bránou trescú hriešnikov sedemdesiattisíc trestami. Viažu ich do povrazov alebo reťazí a na ruky a nohy im kladú obruče a závažia. Púšťa sa na nich horúci vzduch samúm, (*) polievajú ich vriacou vodou hamím a jedia plody z pekelného stromu Zakkúm. (*) Peklo za prvou bránou sa volá Džahannam. Peklo za druhou bránou sa volá Lazá (*) a sú v ňom modloslužobníci. Peklo za treťou bránou sa volá al-Hutama a sú v ňom hriešne národy Gog a Magog a všetci ostatní im podobní bezbožníci. Peklo za štvrtou bránou sa volá al-Saír a bývajú v ňom satani. (*) Alah, on je vznešený, o tom hovorí: Pripravili sme pre nich al-Saír. //67 : bil Peklo za piatou bránou sa volá Sakař a sú v ňom tí, čo sa nemodlili a nekonali počestné. Vznešený korán hovorí aj o nich: Prečo ste sa dostali do Sakařů? Lebo sme sa nemodlili a nezaopatrili biednych. Ale sme klebetili s klebetiacimi a súdny deň sme popreli. Takto sme robili, kým nás nezastihla táto pravda. //74 : 44-48// alebo Veľkú púť, ktorej väčšia časť sa koná v horskom okolí Mekky. ( * ) bojovník proti neveriacim (po arabsky mudžáhidj — ten, kto bojuje vo svätej vojne (džihád). Boj proti neveriacim bol jednou z najdôležitejších povinností moslima. Kto v ňom zahynul, nazýval sa mučeník (sahídj a mal v raji osobitné privilégiá. ROZPRÁ V ANTE 0 PEKLE ( * ) peklo (po arabsky džahannam Z hebrejského gehirmóm) — miesto, kde budú k večným trestom odsúdení hriešnici. Mohamed často spomínal v koráne peklo, avšak presnú predstavu, ako má vyzerať, nemal. Na základe niektorých, často nejasných koránových opisov pekla vznikli neskoršie rozsiahle a obšírne rozprávania. Podľa týchto rozprávaní jestvuje sedem ^MJgel alebo sedem častí pekla. Každé Z týchto pekiel má svoj osobitný názov a je určené istému druhu hriešnikov. ( * ) samúm — je podľa koránu .,bezdymný oheň" //15 : 1111 alebo „pekelný oheň"V/52 : 27; 56 : 41//. Neskoršie toto slovo nadobudlo význam „horúci vzduch"alebo „horúci vietor". ( * ) Zakkúm — pekelný strom, o ktorom je reč v koráne. Je to strom, ktorý vyrastá zo spodku pekelných ohňov a jeho plody sú ako hlavy satanov. //37 : 62-63// ( * ) Lazá — názov ohňa. Podobne aj slová al-Hutama, al-Saír, Sakar, al-Džahím sú názvy ohňov. Tým sa myslia samozrejme pekelné ohne. ( * ) satan (po arabsky šajtán, mn. č. šajátín,) — čert, diabol. Niekedy sa stotožňuje s Iblísom. Podľa iných názorov je satan neveriaci džin. Alah ho stvoril Z ohňa. * Rozprávania o stvorení a prvých ľuďoch > ( * ) vyznavači ohňa (madžús, madžúsí) — stúpenci perzského Zaratuštrovho náboženstva. Uctievali oheň ako symbol boha Ahuramazdti. ( * ) al-Hávija — znamená priepasť, jama, spodok pekla. ( * ) pekelní anjeli — títo anjeli sa volajú po arabsky zabáníja. Arabský kaligrafický nápis na španielskej keramickej váze s listrovou maľbou. Malaga. Asi 14. storočie. Ozdobný nápis pozostáva z výroku „al-mulk littáh" — vláda patrí A lahovi, ktorý sa vďaka dômyselnému spojeniu písmen neustále opakuje na obvode vázy. RQXPRÄ VAS1E 0 STVORENÍ DŽÁNOV A DŽINOV A 0 TOM, ČO ROBILI NAJSAMPRV ( * ) džinovia (k lomu synonymum džánovia,) — sú podľa predstáv moslimov duchovia stvorení z bezdymného ohňa (samúmj. Majú rozum, sú nepolapiteľní a môžu mať rozličné zvieracie alebo ľudské podoby. Mohamedovo posolstvo (korán) platí aj pre nich. Niektorí ho prijali, iní odvrhli. Prepredislamských Arabov stelesňovali džinovia nebezpečenstvá púšte. Džinovia sa delia na roztičné skupiny. Zo zlých džinov sú najhorší máridovia fmárid, „vzbúrenec") a ifrítovia (iťrítj. K džinom patria aj satani fša j tán, šajátín^ a Iblís. ^ 34 ^ Peklo za Šiestou bránou sa volá al-Džahím a sú v ňom židia, kresťania a vyznavači ohňa. (*) Peklo za siedmou bránou sa volá al-Hávija (*) a budú v ňom pokrytci. Aj Alah, on je vznešený, povedal: Pokrytci prídu na samý spodok ohňov pekelných. //4 : 144// Všetko, čo sme povedali o pekle, pochádza z tohto božieho výroku: Peklo má sedem brán a za každú bránu príde osobitný zástup hriešnikov. //IS: 44-45// Kaab al-Ahbár hovorí, že v pekle sú ohnivé stromy, na ktorých sú tŕne ostré ako kopije. Siahajú z nich plamene. Na pekelných stromoch rastú ohnivé plody. Na plodoch sedia hady, ktoré vytrhávajú hriešnikom obočie a pery a hádžu im ich pod nohy. Pekelní anjeli (*) držia v rukách dlhé železné, zahnuté háky. Nimi zachytávajú hriešnikov a hádžu ich do ohňa. Z konca hákov šľahajú na tristo šesťdesiatich miestach plamene. Nikto z ľudí a ani Z džinov nevládze zdvihnúť tieto pekelné nástroje. i Rozprávanie o stvorení džánov a džinov a o tom, čo robili najsamprv Povedal Vahb: Alah stvoru oheň samúm. Je to taký oheň, z ktorého nevy chodí ani žiara, ani dym. Z tohto ohňa potom stvoril džánov. (*) Rozpráva sa, že Alah vytvoril z džánov veľký zástup a nazval ich máridžmi. Stvoril im aj družky, aby s nimi súložili. Z tohto spojenia povstalo potomstvo džinov. (*) Džinovia sa rozrástli a rozštiepili na početné kmene. Medzi džinmi bol najznámejší Iblís Prekliaty. Rozpráva sa, že Iblís sa oženil so ženou, ktorá pochádzala z džánov. Volala sa Ruhá. Porodila mu najprv dvakrát dvojičky a potom toľko detí, až i Abú al-Hasan al-Kisáí > ^ 35 ^ Koránony verš „My sme od Ala/ta amy sak nrmu vraciame" f/2 : 15/// opísaný v ozdobnom type kúfxkehtt písma. Šifá^jja. Sivas. Turecko. 2. pytovica 13. ttorocia. ťfirsfirít dn ťpitaUt ." Ku)T'vyhi> . Knlifnnf f>njj~ií mž.avjpůffJ;, kvrtv a (íslky ako výzdobtté motivy. Tunisko. R, 1025. > &$fófá Keramický tanier s vtáčou výzdobou. Nísápúr alebo Samarkand. Perzia, 9. —10.storočie. Kresba Čiernym atramentom na papieri. Nad hlavami dvoch strážcov je ukážka kvietkovaného kúfskehn pisma. Fdtimovský Egypt. II. stnmčie. i Rozprávania o stvorení a prvých ľuďoch > Ukážka jednoduchého, ale pôsobivého kúfskehn písma vytesaného do náhrobnej stély v dervišskom kláštore Zavíja Stdí Musádim. Kajraván. Tunisko. R. 1036. O TOM, ČO SA STALO PRKD STVORENÍM ADAMA ( * ) Rozprestrel si ma ako rovnú zem — podľa niektorých prostonárodných predstáv sa zem podobá veľkej širokej ploche, ktorú obklopuje zo všetkých strán more alebo horstvo Káf. 4 * ^ sa Iblísovi potomkovia tak rozrástli, že ich už nebolo možno spočítať. Napokon si skákali po hlavách ako mravce, komáre alebo kobylky. Iblisove deti žili v dierach, na pustatinách, v opustených záhradách, medzi skaliskami, na hnojiskách i v záchodoch, vo vyschnutých studniach a riečiš-tiach, v hrobkách a v pivniciach. Usádzali sa na každom tmavom a nevľúdnom mieste, až napokon zaplnili celé kraje. Potom sa zmenili na zvieratá: osly, mulice, ťavy, kravy, ovce, psy a iné zvery. A keď sa napokon potomstvo Iblísa Prekliateho rozplemenilo po povrchu celej zeme, prichýlil Alah džánov do ovzdušia pod nebesami a ubytoval džinov do najspodnejšieho neba. Nakázal im, aby sa mu klaňali a aby ho oslavovali, lebo aj vo vznešenom koráne sa hovorí: Džinov a ľudí som len preto stvoril, aby ma uctievali. //51 : 56// i O tom, čo sa stalo pred stvorením A dáma Rozpráva sa, že nebo sa vyvyšovalo nad zem a hovorilo: — Náš Pán ma uprednostnil pred tebou. Urobil zo mňa obydlie pre anjelov a vložil do mňa svoj trón, stolec a pero. Mne dal do opatery slnko, mesiac a hviezdy a všetky poklady svojej milosti. Zo mňa vychádza aj zjavenie, ktorého sa ti dostalo. Tu zvolala zem mocným hlasom: — Pane! Rozprestrel si ma ako rovnú zem (*) a zasadil si do mňa rastliny a stromy. Dal si mi vodu a do môjho chrbta si upevnil horstvá. A rozhodol si, aby na mne rástlo ovocie. Ale nebo sa aj tak vyvyšuje nado mňa, lebo v ňom žijú anjeli, ktorí ťa velebia. Na mne však niet nikoho, kto by vyslovil tvoje meno. I ozval sa mocný hlas, ktorý volal na zem: i Abu al-Hasan al-Kisáí > 4 37 > — Upokoj sa! Z tvojej postáti stvorím tvora, ktorému sa nikto nevyrovná v kráse. Ozdobím ho rozumom a obdarím ho darom reči. Dám mu zo svojej múdrosti a pošlem k nemu svojich anjelov. A tento tvor zaplní tvoje vnútro i vonkajšok, tvoj východ i západ. O zem! Poteš sa z mojich slov! I zaradovala sa zem z toho, čo počula. Od toho rozhovoru uplynula dlhá doba. Avšak Alah napokon zoslal na zem Gabriela a rozkázal mu, aby priniesol prst zo všetkých východných i západných končín zeme, z jej rovín a hôr. Alah sa rozhodol, že z tejto prste uhnetie tvora, ktorý bude najprvší z celého stvorenstva. i Stvorenie Adama tak, ako to podávajú viacerí rozprávači > Zachoval Vahb ibn Munabbih, nech nájde v ňom Alah zaľúbenie: Alah stvoril Adama (*) takto: Jeho hlavu z prvej zeme, jeho krk z druhej zeme, jeho hruď z tretej zeme, jeho ruky zo Štvrtej zeme, jeho brucho a chrbát z piatej zeme, jeho zadok zo šiestej zeme a jeho nohy zo siedmej zeme. Adamom ho nazval preto, lebo ho stvoril zo zemského povrchu. (*) Oproti tomu zachoval Ibn Abbás toto: Alah, on je vznešený, stvoril Adama takto: Jeho hlavu stvoril z prsti, ktorá je pod Kaabou, (*) jeho hruď zo zeme z krajiny al-Dahná, (*) jeho brucho a chrbát z indickej zeme, jeho nohy zo zeme východných krajov a jeho ruky zo zeme západných krajov. Vahb ibn Munabbih rozpráva, že keď Alah uhnie-tol Adama do ľudskej podoby, rozkázal anjelom, aby ho vzali do rúk a preniesli ho k bráne do raja. Adam mal vtedy ešte len telo, nebolo v ňom ducha. Vznešený korán o tom vraví: Ci to netrvalo STVORENIE ADAMA TAK. AKO TO PODÁVAJÚ VIACERÍ ROZPRÁVAČI ( * ) Adam (po arabsky ÁdamJ — podľa moslimského učenia prvý človek a najstarší prorok. Nazýva sa tiež „otec človečenstva" fabú al-bašar,). Na základe pomerne hojných koránových zmienok o Adamovi vytvorili autori moslimskej náboženskej literatúry rozsiahly legendárny životopis prvého človeka. Samotný Kisáí mu venoval mac miesta ako rozprávaniam o stvorení. Najdôležitejšia časť Adamovej legendy začína až po jeho zhrešení, keď ho Alah vyhnal z raja. Adam prichádza na zem, aby sa stal otcom človečenstva, vládcom zeme a praotcom proroka Mohameda. Alah vtelil do Adama svetlo prorockosti fnúr). ktoré po ňom zdedia všetci proroci, posledný Mohamed. ( * ) lebo ho stvoril zo zemského povrchu — po arabsky sa povie zemský povrch adím (al-ard), ( * } Kaaba — najvýznamnejšia islamská svätyňa, hlavný cieľ mohamedánskych pútnikov. Nachádza sa uprostred kolonádového nádvoria veľkej mešity v Mekke. Je to kamenná budova s rovnou strechou so stranami 10 X 12 m. Vysoká je 15 m. Pri východnom rohuje do múru Kaaby zacementovaný (asi 1,5 m od zeme) tzv. čierny kameň. Je to prastarý fetiš s priemerom asi 30 cm. Vnútro Kaaby je prázdne. SÚ tam iba tri drevené stĺpy, ktoré podopierajú povalu a niekoľko zlatých a strieborných lámp. Steny Kaaby sú Z vonkajšej strany prikryté hrubou čiernou tkaninou fkisvaj, na ktorej sú zlatom vyšité výroky z koránu a mohamedánske vyznanie viery fnieto boha okrem Alaha a Mohamed je posol boží,). Na dverách Kaaby visí osobitný čierny záves fburkaj. V čase púte sa Kaaba ozdobí bielou tkaninou, ktorá sa po skončení pútneho ceremoniálu odstráni. Kaaba je prístupná veriacim iba niekoľko dní v roku. Kaaba bola pútnym strediskom A rabov dávno pred vznikom islamu. Jej uctievanie prevzal Mohamed do svojho náboženstva. Odstránil z Kaaby sochy predislamských i Rozprávania o stvorení a prvých ľuďoch > božstiev a vyhlásil ju za Dom Alahov fbajt Alláhy, Podľa islamského legendárneho podania Kaabu postavil Adam a prestavali ju Abrahám so svojím synom Izmaelom. Svoju dnešnú podobu má Kaoba z konca 7. storočia n. 1. ( * ) al-Dahná (červená zem) — názov stepnej a púšCovej oblasti Arabského polostrova. Prechádza stredom polostrova zo Severn na juh. ROZPRÁVANIE O TOM, AKO VOŠLA Dl'SA DO AP.-ÍMO VHO TEI.A ( * ) ako vošla duša do Adamovho tela — v pôvodine je použité na pomenovanie duše slovo rúh, čo znamená skôr ,,duch". Autor arabskej legendy tým chcel naznačit, že prostredníctvom životodarného „ducha"oživil Alah človeka. ( * ) ... vdýchnem mu svojho ducha //korán, 15 : 29// — doslovný preklad by znel „trochu zo svojho ducha." ( * } Budú sa ťa pýtať na ducha... — v tomto koránovom verši //! 7 : 87// sa slovo duch (rúh) vykladá rozličným spôsobom, napr. aj ako „zjavenie." { * ) aby Adamovu dušu ponorili do božieho svetla — v arabskom texte je použitý tvar „svetlá" fanváľj. Svetlá tu pravdepodobne predstavujú boží svet myšlienok a ideí. Predstava o svetle ako stelesnení vyšších podstát a aj múdrosti 4 Ä ^ chvíľu, kým sa stal z Adama pomenovaný tvor? //76: 1// Kaab al-Ahbár rozpráva, ze anjeli sa preveľmi čudovali tomu, aký mal Adam výzor. Nikoho, čo by sa mu čo len trochu podobal, doposiaľ nevideli. Aj Iblís, nech ho prekľaje Alah, sa dlho díval na Adama a hovoril si: — Stane sa veľká vec, keď A lak stvoril takéhoto tvora. A potom vraj Iblís povedal anjelom: — Či neviete, že A lah ho uprednostní pred vami? — Nech sa stane, ako chce Pán, — odvetili anjeli. — My sa podriadime voli Človeka. — Ale ja nie, — riekol Iblís. — Nikdy nebudem poslúchať človeka. A ak budem čo len trochu môcť, zahubím ho! i Rozprávanie o tom, ako vošla duša do Adamovho tela (*) Zachoval Kaab al-Ahbár, nech nájde v ňom Alah zaľúbenie: Adam, nech spočinie na ňom pokoj Alahov, má úplne inú dušu, ako sú duše anjelov a ostatných Živočíchov. Vďaka svojej duši vystúpil Adam ponad celé stvorenstvo. Alah, on je vznešený, o tom povedal: Stvorím človeka zo suchej hliny, ktorú vezmem z mäkkého blata. Keď ho vyrovnám, vdýchnem mu svojho ducha (*) a vy (anjeli) padnite pred ním na zem a klaňajte sa mu! //15 : 28-29// A Alah, on je vznešený, tiež povedal: Budú sa ťa pýtať na ducha. (*) Odpovedz im: Duch prišiel z rozhodnutia môjho Pána. //I7:87// Rozpráva sa, že Alah rozkázal, aby Adamovu dušu i A bú al-Hasan al-Kisáí > i. x ^ ponorili do božieho svetla. (*) Len tak mohla vojsť bez náhlenia a chváliac Alaha do Adamovho tela, A spomína sa tiež, Ži duša nevedela, ako má vojsť do Adama. Všetky otvory na jeho tele boli pre ňu malé a úzke. — Pane! Ako mám do neho vojsť? — volala. I ozval sa mocný hlas, ktorý vravel: — Vojdi do neho násilím! I vošla do neho násilím cez očné dierky. V tú chvíľu sa otvorili Adamovi oči a začal si obzerať svoje hlinené telo. Avšak ešte sa nehýbal a ani nerozprával. Potom duša vošla do Adamových uší. V tú chvíľu začal Adam počuť. Potom mu krúžila v záhyboch mozgu a odtiaľ skĺzla do nosa. Vtedy Adam riadne kýchal a ihneď sa mu otvorili nosné dierky. Z hlavy duša zišla do Adamovho trupu. Tu sa hlina ihneď zmenila na mäso, krv, kosti a devy. Napokon duša vošla do Adamových nôh. Adam v nich pocítil silu a vstal. Rozpráva sa, že duša prechádzala Adamovým telom päťsto rokov. V tejto spojitosti vraví Džaajar ibn Muhammad al-Sddik (*) toto: — V jeho hlave bola sto rokov, v jeho hrudi sto rokov, v jeho chrbte sto rokov, v jeho zadku sto rokov a v jeho nohách a chodidlách sto rokov. Svoju robotu ukončila v piatok pred západom slnka. Rozprávanie o tom, ako sa anjeli klaňali Adamovi a čo urobil Iblís, nech ho prekľaje A lah Vahb rozpráva, že keď sa Adam postavil na nohy, poobzerali si ho anjeli a zapáčilo sa im jeho telo, ktoré bolo biele ako striebro. A vtedy im Alah rozkázal, aby sa mu poklonili. Prvý sa mu poklonil a dobra je stará. Prenikla do islamu Z rozličných platónskych učení a z východných náboženstiev fmani cheizmus). ( * ) Džaafar ibn Muhammad al-Sádik (okolo 700-765) - často citovaný znalec moslimského náboženstva. Udajne sa zaoberal aj astrológiou, alchýmiou a inými „tajnými vedami." Pripisuje sa mu množstvo kníh. Ukážka veľmi elegantného kúfskeho písma vytesaného do náhrobného kameňa. Kajraván. Tunisko. Epitaf praskol a zlomil sa v mieste, kde bol napísaný dátum jeho vyhotovenia, ale podľa variačního bohatstva výzdobných motívov sa dá usúdiť, že pochádza z !■ polovice H. storočia. i Rozprávania o stvorení a prvých ľuďoch > ROZPRÁVAME O TOM. AKO SA ANJELI KLAŇALI ADAMOV/ A ČO UROBIL IBLÍS, NECH HO PREKEAJE ALA H ( * ) anjeli cherubíni (po arabsky al-karúbíjún,) — na tomto mieste uvádza Kisáí rozličné pomenovania anjelov. Niektoré z nick sa nevyskytujú nikde v nám prístupnej literatúre, ( * ) ukameňovaný satan (po arabsky al-šajtán al-radžím^ — slovo radžím sa prekladá ako „ukameňovaný." Pravdepodobne to znamená niečo podobné ako prekliaty. 4 40 ^ Okrasný spôsob písania slova Alah na hrobke Abdalláha ibn Diibära z vezírskej rodiny v Kajraváne. Tunisko. R. 1049. Gabriel, potom Míchati, potom Isráfíl, potom Az- ráíl a nakoniec ostatní anjeli. Ibn Abbás rozpráva, že anjeli sa klaňali Adamovi vo štvrtok od západu slnka do piatku obeda. A preto Alah ustanovil piatok za sviatočný deň pre Adama a jeho potomstvo. Ale Iblís, nech ho prekľaje Alah, sa odmietol poklonit Adamovi, lebo bol pyšný a závidel mu. — Iblís! — povedal Alah. — Prečo si sa nepoklonil tomu, koho som stvoril vlastnými rukami? Spyšnel si azda, alebo patríš k vznešenejším ako je on? I odvetil mu Iblís: — Som lepší, ako je on. Mňa si stvoril z ohňa a jeho len z hliny... //38 : 75-77// A Iblís ďalej dodal: — Nezabúdaj, že ja spolu s anjelmi cherubínmi {*) i anjelmi, ktorí strážia tvoj trón, už oddávna (a velebíme a oslavujeme v záhy bock nebeských výšin, Tu riekol Alah: — Anjeli ma poslúchli, ale ty nie, a preto ti nepomôžu tvoje modlitby a blahoslavenia. "Zbavujem ťa naveky svojej priazne a preklínam ťa! Budeš prekliatym, zavrhnutým a ukameňovaným sata-nom, (*) ktorý nikde nebude mať pokoja! A v tej chvíli sa Iblís premenil na odporného diabla. I zbadali anjeli, ako naraz ošpatnel a zacítili, ako Z neho vychádza odporný zápach. Tu priskočili k nemu a začali ho pichať svojimi kopijami, volajúc: — Buď prekliaty a ukameňovaný! I dal sa Iblís pred nimi na útek a utekal, kým ho nezahnali do búrlivých morských vôd. Ale tam morskí anjeli vystrčili proti Iblísovi svoje kopije s ohnivými hrotmi. A neprestali ho pichať, kým ho nezahnali do rieky Eufrat. V jej vodách im zmizol z očí. Celé nebo sa roztriaslo od hnevu nad tým, čo vykonal prekliaty Iblís Alahovi, a anjelov sa zmocnilo veľké vzrušenie. i Abú al-H/isan al-Kisáí * 4 41 ^ i Rozprávanie o tom, ako Alah vnukol Adamovi slová Rozpráva sa, že Alah naučil Adama všetky slová (*) a všetky jazyky, dokonca i jazyk rýb a Hab a ostatných živočíchov, čo žijú vo vode i na súši. Ibn Abbás zachoval, že Adam sa naučil rozprávať sedemsto jazykmi. A spomedzi týchto jazykov bola najvznešenejšia arabčina. Potom anjeli vzali Adama na plecia a vyniesli ho do výšin. Tam začali volať: — Buď blahoslavený/ Sme tvojimi služobníkmi. A utvorili zástup a Adam prechádzal okolo nich a pozdravoval ich slovami: — Pokoj vám! (*) — Pokoj i tebe, čudesné stvorenie a najmilší priateľ Alaha, — odpovedali mu. A onedlho nato rozkázal Alah Gabrielovi: — Zvolaj zástupy anjelov, nech sa zhromaždia okolo Adama! Lebo Adam k nim prehovorí. (*) / zhromaždili sa okolo Adama všetä, čo žili v nebeských výšinách a utvorili dvadsať zástupov. V každom zástupe stáli anjeli, čo mali rovnaké oblečenie. A vtedy sa pred Adamom zjavila kazatelna vznešenosti. (*) Viedlo na ňu sedem schodíkov. Adam bol oblečený do jemného a priesvitného hodvábu, ktorý za ním vial v povetrí. Vlasy voňajúce pižmom a ambrou mal zapletené do vrkočov, ktorých konce lemovali drahokamy. Na hlave mal štvorhrannú korunu. Do jej rohov boli vložené obrovské perly, ktoré svojou žiarou zacláňali slnko a mesiac. Na rukách mal prstene vznešenosti a okolo pása opasok hojnosti, ktorý osvetľoval všetky nebeské podlubia. A s ohnivou palicou v ruke vystúpil na kazateľňu. — Nech je pochválený Alah! — {*) povedal a od- ROZPRÁVANIE O TOM, AKO A I.AH VNUKOL ADAMOVI SLOVÁ { * ) Alah naučil Adama všetky slová — doslovní „všetky mená," teda naučil ho pomenovať veci. ( * ) Pokoj vám (po arabsky salám alajkumj — tradičný pozdrav moslimov. Odpovedá sa naň Aj vám pokoj a milosť Alahova a jeho požehnanie nech spočinie na vás (va alajkum salám va rahmat Alláh va barakátuhuj. { * ) Adam k nim prehovorí — dosl. „náboženskú kázeň" (po arabsky chutbaj. Týmto sa Adamovi dostalo mimoriadnej poety. Alah si ho vybral za svojho modlmíka a kazateľa. Okrem toho sa Adam stane prvým z prorokov. Jeho poslaním bude šírifvôľu a učenie Alaha. ( * ) kazatelna vznešenosti (po arabsky minbar al-karámaj — už najstarší moslimskí náboženskí učitelia prednášali — podľa vzoru Proroka — svoje poučenia z vyvýšeného miesta. Podľa tradície Mohamed kázal z dvoch schodíkov. Kazttteľne sa neskoršie umiestňovali na vyhradené miesta v mešitách. Často ich vyrezávali z dreva a bohato zdobili. Najstaršia a umelecky veľmi cenná drevená kazateľňa (minbar,) Z konca 9. storočia sa nachádza vo veľkej mešite v Kajraváne (Tunisko). Vyrezaná je Z platanového dreva. ( * ) Nech je pochválený Alah (po arabsky al-hamdu li-l-láhj — jedna Z najrozšírenejších formuliek. Mohamedán ju používa pri rozličných príležitostiach. Vyskytuje sa na mnohých miestach d koráne. i Rozprávania o stvorení a prvých ľuďoch > ROZPRÁ VANIE O STVORENÍ EVY ( * ) Eva (po arabsky HavváJ — manželka Adama, ktorú Alah stvoril z Adamovho rebra. Keďže Adam pochádza Z prachu a Eva z kosti, bude starnúci muž vždy krajší a starnúca žena oškiivejšia. Eva nesie hlavnú vinu na zhrešení prvých ľudí. Nielenže sa dala zviesť diablom, ale naviedla na hriech, aj Adama. Podľa jednej moslimskej legendy napojila Eva Adama najprv vínom a potom mu podala ovocie zo zakázaného stromu. Odvtedy sa víno stalo koreňom všetkého zla. ( * ) lebo ju stvoril zo živého tvora — Eva sa povie po arabsky Ha wá a havija znamená „byťživý," „žiť". Túto etymológiu však vymysleli tvorcovia islamských legendárnych rozprávaní. ( * ) bremeno viery (po arabsky al-amána; má tiež význam: viera, dôvera, vernosť) — predtým ako Alah dovolil Adamovi, aby sa priblížil k Eve a žil s ňou spolu v raji, zaviazal si ho tzv. bremenom viery fal-amánaj. Adam mu musel sľúbiť, že ho bude vo všetkom poslúchať. Len tak sa môže spolu s Evou tešiť Z rajských radostí. V koráne sa ústami Alaha nakazuje Adamovi okrem iného: Adam! Obývaj spolu so svojou ženou raj! Jedzte z jeho plodov, koľko chcete a čo chcete! Nepribližujte sa však k zakázanému stromu, lebo sa stanete zavrhnutiahodnými! 112 : 33// 4 * > vtedy tieto slová opakuje každý z jeho potomkov. Potom Adam porozprával anjelom o všetkom, čo je na nebi i na zemi, a pomenoval všetkých nebeských a pozemských tvorov tak, ako mu to vnukol A lak. Keď skončil, zostúpil z kazatelně krajší a vznešenejší ako kedykoľvek predtým. Potom sa najedol hrozna a bolo to prvé ovocie, ktoré okúsil. I zachcelo sa mu spať a zaspal, lebo ľudské telo si neodpocinie inak iba spánkom. i Rozprávanie o stvorení Evy Keď Adam zaspal, stvoril Alah z jeho ľavého rebra Evu. (*) I nazval ju Evou preto, lebo ju stvoril zo Živého tvora. {*) Sám o tom hovorí vo vznešenom koráne: Ľudia! Žite v bázni pred svojím Pánom, ktorý vás stvoril z jedinej bytosti. A z tohto človeka stvoril aj ženu a rozmnožil ich vo veľký zástup mužov a žien. //4 : 1// Rozpráva sa, že Eva bola rovnakej výšky ako Adam, ale mala útlejšiu postavu, svetlejšiu kožu, jemnejší hlas, tmavšie oči a belšie zuby. A keď Alah stvoril Evu, posadil ju k hlave Adamovej. Adamovi, ktorý spal, sa o nej snívalo. I zahorel k nej láskou a keď sa zobudil, zavolal: — Panel Kto je to? I odvetil mu Alah: — To je moja otrokyňa Eva. — A pre koho si ju stvoril? — opýtal sa Adam. I odvelil mu Alah: — Pre toho, kto si s ňou vezme bremeno viery (*) a kto mi bude zaň povďačný. — Panel Beriem si ju i s bremenom viery, — skríkol Adam. — Ožeň ma s ňou! I oženil Alah Adama s Evou ešte skôr, ako vstúpili do raja. V tejto spojitosti povedal Abdallah ibn i Abú at-Hasan ai-Kisáí > 4 43 ^ Abbds, neck v ňom nájde Alah zaľúbenie; — Ľudia! Vedzte, ž« už váš praotec Adam žil v stave manželskom. A Alahovi nieje nič milšie ako manželstvo a nič odpornejšie ako rozvod. Adam a Eva vstupujú do raja > I sadli si Eva na ťavu a Adam na koňa a pobrali sa do raja. Doprevádzali ich anjeli, ktorí šli popri nich sprava i zľava, spredu i zozadu. A cherubíni i ostatní vzácni obyvatelia nebies si stali po obidvoch stranách cesty k rajskej bráne a vztýčili svoje kopije a zástavy. A vtedy zaznel hlas a Alah zavolal na Adama: — Adam.1 Vidíš pred sebou všetkých obyvateľov nebies. Či je medzi nimi niekto, kto by sa ti vyrovnal v kráse? — Pane! — odvetil mu Adam. — Nevidím nikoho, kto by sa mi vyrovnal. Nikomu si nedoprial toľko zo svojej štedrosti koľko mne. — Adan zvolal Alah. — Si mi najmilší. Doposiaľ si ma vo všetkom poslúchol a prijal si moje bremeno viery. A keď Adam s Evou vošli do raja, pozdravili ich všetci rajskí obyvatelia, stromy i vtáky. A oni zastali pred príbytkami prorokov a ostatných svätých ľudí a obzerali si ich. Keď sa priblížili doprostred raja, uvidel v ňom Adam záhradu Eden. A uprostred záhrady Eden bolo lôžko, ktoré stálo na sedemsto nohách. Každá noha na lôžku bola vytesaná z iného druhu drahokamu. Okraje lôžka boli vyzdobené rozličnými vzácnymi ozdobami. Vankúše a pokrývky boli Z hodvábu a brokátu a medzi nimi bola rozhodená ambra a pižmo. Nad lôžkom boli Štyri baldachýny: (*) baldachýn blaženosti, baldachýn zmierenia, baldachýn vecnosti a baldachýn vznešenosti. i Rozprávania o stvorení a prvých ľuďoch > Osemuholník s rastlinnou dekoráciou. Tradičný výzdobný motív na starých islamských ruine viazaných kobercoch. ADAMA EVA VSTUPUJÚ DO RAJA ( * ) štyri baldachýny (po arabsky kubba,) — alebo tiež štyri ,,vežičky" alebo „kopule." Slovo ku bba, ktoré Kisáí často používa na pomenovanie nebeských stavieb, môže mať rozličný význam: budova s kopulou, okrúhlou klenbou a pod. Ukážka výzdobného kúfskeho písma. Písmeno ,,sín" v koncovej polohe. Epitaf bohatého kajravánskeho Araba. Tunisko. R. 1024. i « > (Catigrafický nápis „V mat A Inlift milostivého, milosrdného'' ntl minarttr Kníh niftrltítn r Dillí. India 12. storočie. > Keramický Um irr i bohatým ■ kúfskym nápisom na botdúrr. Podta kresby ď Stimurta Fhiryho, > 4 Abu al-Hasan al-Kisát i « > Tu sa ozvalo lôžko a zavolalo na Adama: — Adam! Pre teba ma stvorili a pre teba ma vyzdobili. A Adam i s Evou, keď si poobzerali všetky rajské záhrady, prišli k lôžku a sadli si naň, aby si odpočinuli. Tu sa pred nimi objavilo rajské ovocie a oni si z neho vzali, aby sa najedli. A potom si pozreli baldachýn vznešenosti, lebo bol zo všetkých najkrajší. Napravo od lôžka bola navŕšená kopa pižma a naľavo od lôžka bola navŕšená kopa ambry. A nad lôžkom stál strom Túbá (*) a zacláňal ho svojimi konármi. Tu zatúžil Adam po Eve a priblížil sa k nej. I spustili baldachýny svoje závesy a zahalili ich. I zavreli sa brány. A takto strávili Adam s Evou v dokonalej radosti, slasti a blaženosti päťsto rokov. Potom Adam zostúpil z lôžka a začal sa prechádzať po raji. A Eva kráčala za ním, vlečúc za sebou hodvábny závoj. A vždy, keď sa priblížili k niektorému z rajských obydlí, anjeli od nich odstúpili a vytratili sa do rajských zákutí. Rozprávanie o zhrešení Adama a Evy I stalo sa, že Iblís sa raz prechádzal po nebesiach, skrývajúc sa pred zrakmi anjelov. A tu zrazu počul mocný hlas, ktorý volal: — Obyvatelia raja! Ubytoval som medzi vami Adama a Evu, ktorí sa mi zaviazali bremenom viery a sľubom poslušnosti. Smú si dopriať z rajských radostí všetko okrem plodov zo Stromu večnosti. Lebo ak sa k nemu priblížia a okúsia z jeho plodov, stanú sa zatratenými ničiteľmi. I naradoval sa Iblís, keď počul tieto slová, a riekol si: — A veru ich vyženiem z rajských obydlí skrze to, čo im bolo zakázané. mum Ukážka zriedkavej výzdoby arabského písma naschí. Konce písmen vyúsťujú do ľudských alebo zvieracích figúr. Táto dekorácia sa zachovala na tzv. Wadeovom bronzovom pohári zo začiatku 13. storočia. ( * ) strom Túbá — je podľa starých rozprávaní najväčší rajský strom. Koreň má z perál, kmeň z milosrdenstva, konáre Z chryzolitu a listy zo zeleného hodvábu. Svojimi vetvami zacláňa celý raj. Na jeho konároch rastie ušľachtilí ovocie. i Rozprávania o stvorení a prvých ľuďoch > ROZPRÁ V AM F. O ZHŘEŠEN/ ADAMA A EVY ( * ) lotosový strom v siedmom nebi — po arabsky sidrat al-muhtahá,) — najposvätnejší rajský strom, ktorý stojí na najvyššom mieste siedmeho neba vedľa božieho trónu. ( * ) Ridván — anjel, ktorý stráži vstup do rajských záhrad. £ 46 \ Ukážka kú/skeho typu arabského písma vytesaného do kamenného náhrobného stĺpu. Písmeno „sin" na obrátku je veľké, výrazné, veľmi dekoratívne. Kajraván. Tunisko. R. 1023. A ďalej sa prechádzal, skrývajúc sa v nebeských zákutiach, kým nezastal pred bránou do raja. A hľa, práve v tú chvíľu vyšiel z raja Páv. Mal dve krídla, ktorými keď ich rozprestrel, dočiahol aj na lotosový strom v siedmom nebi. (*) Okraje krídel mal ozdobené bielymi drahokamami, ktoré žiarili ako slnečné lúče. Do chvosta mal zastrčený zelený smaragd a z očí mu svietili tmavé karneoly. Páv mal najkrajší a najlahodnejší hlas zo všetkých rajských vtákov a neustále blahoslavil Alaha. Pyšne si vykračoval po rajských záhradách i siedmich nebesách. Keď ho uzrel Iblís, priblížil sa k nemu a prihovoril sa mu sladkým hlasom: — Kto si} čudesný vták s ušľachtilým výzorom a prekrásnym hlasom? — Som rajský páv, — odvetil mu. — A ty si kto a čo tu chceš? — opýtal sa Iblísa Páv. — Hľadáš tu azda splnenie svojich túžob, alebo sa skrývaš pred niekým, kto za tebou sliedi? — Som anjel z anjelov cherubínov, — riekol Iblís, — ktorí tu v nebeskom ovzduší bez prestania oslavujeme Alaha. A vedz, Že som zatúžil pozrieť sa do raja. Chcem vedieť, čo prichystal náš Pán pre svoj ľud. A ak ma do raja vovedieš, — pokračoval Iblís, — naučím ťa tri zázračné slová. Kto ich vysloví, nikdy neochorie, nezoslame a nikdy neumrie. — Nerúhaj sa! — odvetil mu Páv. — Veď obyvatelia raja aj tak nikdy neochorejú, nikdy nezostarnú a nikdy neumrú. — A umrú! — riekol Iblís. — A ochorejú a aj zostarnú všetci okrem tých, čo budú poznať tri slová. Potom Iblís zaprisahal Páva, že vraví pravdu. A Páv mu uveril, lebo mu nezišlo na um, že by niekto lživo prisahal pri Alahovi. Potom Páv povedal Iblísovi: — Užitočné by boli tie tri slová! Ale ja sa bojím Ridvána, (*) strážcu raja. Bude sa ma vypytovať, koho to vediem dnu. A preto ti pošlem Hada, ktorý i Abú ai-Hasan al-Kisáí * ^ 47 ^ je vládcom všetkých rajských zvierat. On ťa vovedie do raja. I odobral sa Páv naspäť do raja, vyhľadal Hada a všetko mu porozprával. Tu riekol Had: — Užitočné by boli tie tri slová/ A povedal Páv: — Choď pred rajskú bránu. Ten, kto ich pozná, čaká tam na teba. A Had sa ihneď vybral hľadať toho neznámeho tvora. Zachovalo sa, že Had sa v tých časoch podobal ťave. Mal tavte chodidlá a chvost pestrý ako koberec: Červený, žltý, zelený, biely a Čierny. Jeho hriva bola posiata perlami a do srsti mal vsadené hyacinty. Oči sa mu blystali ako dve hviezdy: Venuša a Jupiter. Had prebýval v rajských záhradách a prechádzal sa po brehoch rieky Kausar. Pil jej vodu a jedol šafrán. Pritom neustále chválil a velebil Alaha, pána svetov. A lak stvoril Hada o dvetisíc rokov skôr ako Adama. Rozpráva sa, že keď Had vyšiel pred rajskú bránu, uvidel tam stáť Iblísa, ako mu povedal Páv. I pristúpil Iblís k Hadovi a sladko sa mu prihovoril. Povedal mu, čo povedal aj Pávovi. — Odprisahaj mi, že to, čo vravíš, je pravda! — rozkázal mu Had. A Iblís sa mu zaprisahal pri mene Alahovom. — Dobre! Dobre! Verím ti, — povedal mu Had, — ale ako ta vovediem do raja? — Vidím, že máš v papuli medzi zubmi štrbinu, — riekol mu Iblís. — Je dosť široká na to, aby som sa do nej zmestil. Tam ti poviem tie tri slová. — A čo ak ťa v mojej papuli uvidí Ridván? — opýtal sa Had. — Neboj sa! — riekol Iblís. — A môže sa stat, že sa ma Ridván na niečo opýta a ja mu nebudem môcť odpovedať, — povedal Had. — Neboj sa! — riekol Iblís. ~ Odpoviem mu miesto teba tak, že to ani nespozoruje. * Rozprávania ■w ijEft o stvorení a prvých A 'k ľuďoch f 4 * ^ Ozdobné písmeno „sád" na pôsobivom epitafe Amat al-Rahmány, dcéry kajravánskeho „sudcu sudcov". Tunisko. R. 1034. A takto ho Iblís presviedčal, až Had napokon zvolil a otvoril papuľu. I skočil Iblís do nej a upelešil sa medzi zubami. Tu Had zavrel papuľu a obidvaja vošli nepozorovane do raja. A z rozhodnutia osudu sa Ridván Hada na nil neopýtal. Keď sa ocitli uprostred raja, riekol Had Iblísovi: — Vyjdi z mojej papule! — Nenáhli ma, — riekol mu Iblís, — najprv ma zaveď k Adamovi a Eve. Chcem im niečo povedať ešte skôr, ako ti prezradím tie tri slová. A tak ho Had zaviedol k vežiam, v ktorých žili Adam s Evou. Tam mu povedal: — Vyjdi zo mňa a prehovor s nimi! — Ale ja sa s nimi chcem porozprávať z tvojej papule, — povedal Iblís. — Ukáž mi Evu, inak ti nepoviem tie tri slová! A tak s ním Had pristúpil k veži, v ktorej bola Eva, Tu vykríkol Iblís z Hadovej papule.: — Eva, rajská ozdoba! Poznáš ma? Veď ja som ten, ktorý ťa poúčal a o všetkom v raji ti vydával pravdivé svedectvo. — Ano, — povedala Eva. — Ty si Had a z tvojich úst vychádza pravda. A Iblís z Hadovej papule volal ďalej: — Eva! Rozposedz mi pravdivo, čo ti Alah povolil a čo ti zakázal! A keď mu to Eva porozprávala, ozval sa Iblís znova: — Eva! Či vieš, prečo ti tvoj Pán zakázal priblížiť sa k Stromu večnosti? — Neviem, — odvetila Eva. — Ale ja viem, — zvolal Iblís. — Urobil to preto, lebo s vami chcel naložiť tak, ako aj so svojím sluhom, ktorý, hľa, sedí pod Stromom vecnosti. Keď Eva počula túto reč, vstala zo svojho lôžka a ponáhľala sa pozrieť, kto je pod Stromom večnosti. A tu Iblís rýchlo ako zhubný blesk vyskočil Z papule Hadovej rovno pod strom. Eva, keď ho uvidela, zastala obďaleč a prihovorila sa mu: i Abú ai-Ilasan al-Kisáí % 49 ^ — Kto si a co si za tvor? — Som tvor z tvorov božích, — riekol Iblís. — Alah ma stvoril z nedymiaceho ohňa pred dvakrát tisíc rokmi. Vdýchol do mňa dušu a rozkázal anjelom, aby sa mi klaňali. Voviedol ma do raja, ale zakázal mi jesť plody zo Stromu večnosti. No potom riekli mi anjeli: Ak poješ z plodov tohto stromu, staneš sa nesmrteľným! A ja som im uveril a urobil podľa ich rady. Dodnes, ako vidíš, som v raji. Neslabnem, nestarnem a nebojím sa smrti. A o chvíľu zavolal Iblís znova na Evu: — Vravím ti, Eva! Ochutná j z týchto plodov, lebo sú najlahodnejšie a najchutnejšie zo všetkého, čo je v raji. Ak to urobíš skôr ako tvoj druh Adam, predídes ho vo veľkej veci. Tu sa Eva obrátila na Hada a riekla mu: — Had! Sprevádzaš ma po raji, odkedy som do neho vošla, no nikdy si mi nezveril tajomstvo tohto stromu! Ale Had mlčal a nepovedal nič, lebo w bál Ridvá-na a tuz.il spoznať aj tri neznáme slová, o ktorých mu vravel Iblís. A Eva rozradostená vybrala sa za Adamom a zvestovala mu, co sa jej prihodilo s Hadom a s tajomnou osobou, čo sedí pod Stromom večnosti. A Alah, on je vznešený, v tejto spojitosti povedal: A (Iblís) ich obidvoch zaprisahal, že je im pravdivým radcom, spravodlivým. IP •■ 20// A tak prišla osudná chvíľa. Eva podišla k Stromu večnosti, ktorý bol veľký, košatý a mal toľko konárov, že ich ľudské oko nespočítá. Na konároch boli klasy a v klasoch čudesné zrná, také veľké ako pštrosie vajcia. Boli belšie ako mlieko, sladšie ako med a vychádzala Z nich lahodná vôňa pižma. Eva si vzala sedem klasov zo siedmich konárov, zjedla z nich jeden a druhý si ukryla. Potom prišla s nimi k Adamovi. A ten, vezmúc si z nich, zabudol na dohovor, ktorý urobil s Pánom. Fajansová misa s Kaligrafickou výzdobou ako jediným prvkom dekorácie. Samarkand. 10. storočie. Nápis je vyhotovený v kú/skom písme so zahnutými vertikálami. i Rozprávania o stvorení a prvých ľuďoch > Keramická misa s listrovou maľbou. Irán. II. alebo 12. storočie. Pozoruhodný lýzdobný motív (busty dvoch žien) je najskôr stredomorskej proveniencie. £ 50 \ A Alah, on je vznešený, o tom hovorí: Už predtým sme uzavreli dohodu s Adamom, ale on na ňu zabudol. Veru nedokázal, že má pevnú vôľu. //20 : 114// A ďalej sa vo vznešenom koráne hovorí: Len čo obidvaja ochutnali zo stromu, spoznali, že sú nahí. Ill : 21// A IbnAbbás k tomu dokladá: Sotva Adam zjedol jeden klas, uletela mu z hlavy koruna a zmizli mu z rúk prstene. Z tela mu spadli šaty a ozdoby. To isté sa prihodilo aj Eve. Obyvatelia raja, uvidiac ich takto, dali sa do veľkého kriku a volali: — O Adam! O Eva! Veľký bude váš smútok a hrozné bude vaše utrpenie až do dňa súdneho. A Adam i Eva si začali obzerať svoju nahotu a upadli do preveľkého zmätku. A Iblís, utekajúc pred trestom, ukryl sa v záhyboch nebeských ciest. V raji sa nenašiel nikto, kto by nebol kričal na Adama: — Ty hriešnik! Ty neposlušník! A obyvatelia raja odvrátili svoje zraky od Adama a Evy a začali volať: — Pane! Vyžeň ich z rajských obydlí! i Rozprávanie o tom, ako Alah poslal Adama a Evu na zem I riekol Alah, on je vznešený: Odíďte odo mňa všetci! i 12. : 36// (*) Jeden druhému sa stanete nepriateľmi! A zem vám dávam za dočasné bydlo. Užívajte ju! III : 34// / zostúpil Adam na zem cez Bránu ľútosti. A Eva cez Bránu milosti. A Iblís cez Bránu prekliatia. A Páv cez Bránu zlosti. A Had cez Bránu nenávisti. A toto sa stalo v poludňajší čas. Ibn Abbás rozpráva, že tieto brány sa tak volali i Abú al-Hasan at-Kisáí > ■( 5 ^ preto, lebo cez ne zostúpila na zem ľútosť, milosť, prekliatie, zlosť a nenávisť. A Adam zostúpil do indickej krajiny na jeden z jej vrchov, ktorý sa volal Sarandíd. (*) A Eva zostúpila do púšte. Iblís zostúpil do krajiny Míšán, Páv do Egypta a Had do Isfahánu. (*) Takto ich rozdelil Alah, aby jeden na druhého nevideli. Adam, keď prišiel na zem, nemal na sebe nie iba list, ktorý zakrýval jeho nahotu. A do tohto rajského listu zaduli indické vetry. I začala sa na všetky strany z neho šíriť nevídaná vôňa. Tu sa Adam rozplakal a plakal tisíc rokov dňom a nocou. Hlavu mal sklonenú k zemi a neopovážil sa ju zdvihnúť k nebu. Z jeho plaču vyrástol šťavnatý strom aloe, voňavý ďumbier, tvrdý santal i gájrovník a všetky ostatné voňavé rastliny. I naplnili sa stromami zemské údolia. Tu sa Eva tiež pustila do plaču a z jej slz vyrástli voňavé čierne klinčeky. A vietor prenášal Adamove vzlyky k Eve a Evine vzlyky k Adamovi, takže si obaja mysleli, že majú blízko jeden k druhému. Ale cesta od jedného k druhému viedla cez nekonečné krajiny. Vahb ibn Munabbih zachoval, že prvý pozemský tvor, ktorý sa dozvedel o príchode Adama, bol Orol. A rozpráva sa, že Orol žil dlhú dobu na zemi sám. Až jedného dňa prišiel k brehu mora a uvidel tam Rybu, ako chvostom udierala o vlny. I prihovoril sa jej a Ryba mu odvetila. Tak sa spriatelili. Keď Orol uvidel Adama, rozbehol sa k Rybe a rozpovedal jej o čudesnom tvorovi, ktorý stojí, chodí, sedí a uteká. — Ak to, čo vravíš, je pravda, — odvetila Ryba, — tak prišiel medzi nás niekto, kto mňa bude vyháňať z vody a teba zo zeme. A urobí koniec nášmu priateľstvu. I naľakali sa obidvaja Adama. A Adam len plakal a nariekal a z jeho slz íS napájali vtáky a divé zvery. Svojimi slzami polieval stromy, ktoré zapustili korene do zeme a upevnili ROZPRÁVAME O TOM. AKO ALAH POSLAL ADAMA A EVU SA ZEM ( * ) I riekol Alah, on je vznešený: Odíďte odo mňa všetci! //korán, 2 : 36// — Alah sa nahneval na Adama a Evu za to, že ho neposlúcha, a vyhnal ich spolu s Iblísom, Hadom a Pávom z raja. Autori islamských legiend vyrozprávali do podrobností celé utrpenie a pokorenie, ktoré museli zakúsiť Adam a Eva, keď zhrešili. Stratili ihneď všetky privilégiá a stati sa Z nich slabí, bezradní a opovrženi ahodní ľudia. A však A lah sa rozhodol, že im odpustí, ak svoj hriech náležité oľutujú. Do raja však už nikdy nebudú môct vojsť a ich údel na zemi nebude ťahký... ( * ) Sarandíd — neznáme, pravdepodobne skomolené meno. Správnejšie by bolo „Sarandíb". Takto sa volá po arabsky ostrov Srí Lanka, kam podľa prostonárodných podaní Adam zišiel Z raja. ( * ) Isfahan — veľmi dôležité stredoveké perzské mesto. Ukážka nádherného kvietkovaného zapletaného kúfskeho písma (na obrázku písmeno „ajn" v koncovej polohe), v ktorom je vyhotovený pomník Amat al-Rahmány, dcéry kajravánskeho „sudcu sudcov". Tunisko. R. 1034. i Rozprávania o stvorení a prvých ľuďoch > 4 52 % ROZPRÁ VANIE O PRtCHODE ADAMA A EVY DO VZNEŠENEJ MEKK Y ( * ) I oznámil Gabriel Adamovi, že sa uvidí s Evou... vo vznešenej Mekke — podľa moslimských legiend sa Alah zľutoval nad Adamom a Evou, ba dokonca ich ubytoval v Mekke. ( * ) Mekka (po arabsky Mäkka alebo Mäkka al-mušarrafa, „vznešená Mekka") — starobylá oáza a mesto d západnej Arábii. Nadobudla mimoriadny význam za života Mohameda (570—632). Mohamed si zvolil pohanský mekkský chrám Kaabu za najvýznamnejšie miesto uctievania boha Alaha. K Mekke a ku Kaabe sa viaže množstvo starých povestí a legiend, ktorých korene siahajú do arabského dávnoveku. Podľa údajného výroku Mohameda je Kaaba stredom zeme, „pupkom sveta." Kisáí vo svojej knihe Pozoruhodnosti tohto sveta a vecnosti (Adžáib al-ma!akút, kódex Leyden, c. 2042, fólia 15b) tvrdí, že Kaaba je najvyšším miestom na zemi, tak ako hviezda Polárka je najvyšším miestom na nebi. Rozšírený je aj názor, že Kaaba je spojená s nebcsami a so spodnými zemami (podsvetím). Jej základy tvoria údajne akúsi os, ktorá prechádza všetkými Zemami. ( * ) Budeš okolo Kaaby obiehať, okolo nej utekať... — týmito slovami Gabriel oboznamuje Adama s jednotlivými obradmi tradičnej mekksktj púte. ( * ) okolo najvznešenejšieho chrámu v nebesiach — t. j. okolo nebeského prototypu Kaaby. Podľa rozšírených ľudových predstáv jestvuje aj nebeská Kaaba. Nachádza sa v siedmom nebi a okolo nej sa modlia anjeli. Nebeskú Kaabu nazvali autori moslimských legiend al-bajt al-maamúr, „navštevovaný, obývaný dom." Tento názov pochádza z koránu //52 : 4// ( * ) A vtedy sa pred tebou objaví IbKs a budeš do neho hádzať kamene — aj toto je narážka na jeden Z moslimských púťových zvykov. Počas výročnej púte pútnici hádžu kamienky na vyhradené miesta s údolí Miná pri Mekke. sa. A spolu s Adamom plakal aj Orol i divé zvery a vtákv. Kaab al-Ahbár zachoval, ze Adam plakal tristo rokov a za celú tú dobu nezdvihol hlavu k nebesiam. — Ako sa môžem opovážit zdvihnúť hlavu k nebu, keď som z neho musel odísť nahý a zavrhnutiahod-ný, — volal. Rozprávanie o príchode Adama a Evy do vznesenej Mekky I oznámil Gabriel Adamovi, že sa uvidí s Evou v čas najslávnostnejší a na mieste najsvätejšom, vo vznešenej Mekke. {*) A oznámil mu radostnú Zvesť, že Alah mu odkazuje, aby mu postavil chrám. A týmto chrámom bude Kaaba. A Gabriel povedal ďalej Adamovi: — Adam! Budeš okolo Kaaby obiehať, okolo nej utekať (*) a modliť sa v ne j, tak ako to robili anjeli okolo najvznešenejšieho chrámu v nebesiach. (*) A vtedy sa pred tebou objaví Iblís a ty, Adam, budeš do neho hádzať kamene, (*) tak ako to robili anjeli. Keď to Adam počul, preveľmi sa potešil a vstal, jeho hlava siahala až k nebesiam. Tu Alah rozkázal anjelom a zvieratám, aby sa priblížili k Adamovi, pozdravili ho a prejavili radosť nad tým, že mu Alah odpustil. I tak sa stalo. A potom sa Gabriel pobral s Adamom do Mekky. A všetky miesta, na ktoré Adam vstúpil, keď kráčal, sa stali ihneď úrodnými a všetky miesta, ponad ktoré prešiel, sa zmenili na púšte. A keď dorazili do Mekky, prehovoril Alah k Adamovi: — Adam! Postav mi tu teraz chrám, lebo toto miesto som si preň vybral dvetisíc rokov predtým, ako som ťa stvoril. A rozkázal som anjelom, aby ti i Abú al-Hasan al-Kisáŕ > ^ 53 ^ pomáhali. Keď stavbu dokončíš, obchádzaj okolo a volaj: Nieto boha okrem Alaha.' Chváľ ma, veleb ma a ďakuj mi mocným hlasom! A nesmút za Evou, tvojou družkou, lebo ja vás spojím v posvätných okrskoch chrámu. (*) A tento chrám sa stane veľkou kiblou (*) môjho posla Mohameda, A Alah ďalej volal na Adama takto: — Adam! Viem, čo cítiš vo svojom srdci k Eve a čo ona cíti k tebe. Keď ju uvidíš, buď k nej láskavý, lebo som ju ustanovil za matku tvojich synov a dcér! A medzitým Eva sedela na morskom brehu. A tam ju zastihol anjel, ktorý jej riekol: — Eva! Vezmi si tieto šaty a pober sa so mnou, lebo vojdú do posvätného chrámu, aby si sa v ňom pomodlila k Pánovi! S tým jej dal dlhú košeľu a závoj. Oboje pochádzali Z raja. Potom sa anjel odvrátil od Evy, aby si mohla obliecť košeľu a zahalit sa do závoja. A keď sa obliekla, vybrala sa na cestu. A šla, kým neprišla ku chrámu z východnej strany. (*) Bolo to v piatok v mesiaci al-muharrame. (*) A tu sa Eva dala do plaču, lebo jej prišlo ľúto, ze stratila všetku svoju krásu a pôvab. I vzal ju anjel Za ruku a vyviedol ju na vŕšok al-Marva. (*) A tento vŕšok sa tak volá preto, lebo na ňom sedela „Žena". (*) Adam sa priblížil k mekkskému chrámu zo západnej strany a stal si na vŕšok al-Safá. (*) / začal tam volať na Alaha, premocného a vznešeného: -~ Tu som, tu som, Pane, (*) ktorý nemáš spoločníka! Tebe patri sláva, milost a moc. Tu som, Pane! A tieto slová odvtedy opakujú všetci mekkskí pútnici a ostatní, čo sem prišli vykonať Malú pút. A keď Adam stál na vŕšku al-Safá, ozval sa A lah a riekol mu: — Adam! Eva je pred tebou na vŕšku al-Marva. Obzeraj si ju, koľko chceš, ale nedotkni sa jej skôr, kým si neodbavíš pútové obrady! (*) / zostúpil Adam z vŕšku a pobral sa k Eve. A ona sa pobrala k nemu. I stretli sa na spodku mekkského Týmto symbolicky odháňajú satana. ( * ) v posvätných okrskoch chrámu (íí mašáiri bajtí) — zKisáího textu vyplýva, že Adam s Evou majú splodiť svoje potomstvo v blízkom okolí Kaaby. Kaaha stojí (a stála aj kedysi) uprostred veľkého chrámového priestranstva na spodku mekkského údolia. Dnes je tu veľká mešita (al-masdžid al-harámj obdĺžnikového tvaru, ktorá meria asi 165 X í09 m. Pre „posvätnéokrsky" použil Kisáí slovo mašar (mašáir), čo doslovne znamená „miesto, na ktorom sa odbavujú púťové obrady." ( * ) kibla — názov smeru, ktorým sa modlia mohamedáni. Nech sú kdekoľvek, musia byt tvárou obrátení ku Kaabe. { * ) A šla, kým neprišla k chrámu z východnej strany — slovom „chrám " sme tu nie celkom presne preložili výraz al-haram, pod ktorým moslimovia chápu všetky posvätné miesta u Mekke. Do priestoru al-haram smie pútnik vkročiť iba v stave rituálnej čistoty (taháraj a v predpísanom púťovom odeve (IhrámJ. { * ) al-muhatram — názov prvého mesiaca v moslimskom kalendári. Mohamedánsky rok je rozdelený na dvanásť mesiacov: at-muharram, safar, rabi al-awal, rabi al-sání, džumáda al-ú!á, džumáda al-áchira, rad žab, šaabán, ramadán, šawál, zú al-kaada, zú al-hidždia, a má 354 dní. Moslimský letopočet sa nazýva hedha (hidžra,) a začal sa rokom 622 n. 1. { * ) al-Marva — posvätný pahorok v blízkosti Kaaby v Mekke. ( * ) lebo na ňom sedela „žena" — žena sa povie po arabsky al-mara. Tento výklad vymysleli ľudoví tvorcovia legiend. ( * ) al-Safá — posvätný pahorok v blízkosti Kaaby v Mekke. ( * ) Tu som, tu som, Pane! (labbajka Alláhumma labbajka) — púťové heslo, ktoré pútnici vyvolávajú pri rozličných obradoch. ( * ) púťové obrady (po arabsky manásik al-hadždž,) — sú veľmi zložité i Rozprávania o stvorení a prvých ľuďoch } a pre väčšinu pútnikov, ktorí iba raz v živote prídu do Mekky, nezvyklé. Bohatší pútnici si z tohto dôvodu prenajímajú sprievodcov fcialílj, ktorí im predvádzajú jednotlivé obrady a vodia ich podľa predpísaného poriadku z jedného miesta púte na druhé. Vo všetkých islamských mestách sa pre pútnikov predávajú aj príručky, v ktorých sú opísané jednotlivé obrady. Tieto knižky sa tiež nazývajú manásik al-hadždž. ( * ) piatok (po arabsky jaum al-džuma, „deň zhromaždenia ") —je sviatočným dňom moslimov. V piatok na poludnie sa moslimovia zhromaždia k spoločnej pobožnosti — z toho aj názov tohto dňa — ktorá pozostáva z kázne (chutbaj a spoločnej modlitby fsalát al-džumaj. Podlá rozšírených predstáv sa v piatok stali všetky významné udalosti. 4 » > údolia. Jeden druhému sa preveľmi potešili a dlho sa navzájom obzerali. Odvtedy sa vždy cez deň stretávali, dlho sa spolu rozprávali a spomínali na svoj osud. A keď sa zvečerilo, vrátila sa Eva na vŕšok al-Marva a Adam na vŕšok al-Safá. A žili si takto, kým nenastal čas púte, mesiac zú al-hidždža. Vtedy zostúpil Gabriel na zem a naučil Adama púťovým obradom. Potom zaodel Adama do pútavého odevu, vzal ho za ruku a obišiel s ním chrám sedemkrát. A vykonal s ním aj ostatné predpísané púťové obrady. A keď bolo po všetkom, riekol Adamovi: — Dosť, Adam, dosť! Alah prijal tvoju modlitbu a dovoľuje ti, aby si obcoval so svojou manželkou Evou. I spal Adam s Evou v piatočnú noc. (*) To preto, lebo vtedy je najvhodnejší čas na počatie. A veru, Eva z neho ihneď počala. Rozprávanie o deioch Adama a Evy 1 priblížil sa čas Evinho pôrodu a ona porodila dvojičky, chlapca a dievčatko, vo ôsmom mesiaci. Ale deti boli slabé a zomreli jej. Potom porodila znova dvojčatá, ale opäť jej zomreli. I zarmútilo to veľmi Adama a Evu. A vtedy prišiel k Eve Iblís a takto sa jej prihovoril: — Chceš, aby ti ostalo nažive, čo nosíš pod svojím srdcom? — Áno, — odvetila Eva. I poradil jej Iblís: — Len čo sa ti narodí, daj mu meno „Sluha al-Hárisov." I riekol jej tak preto, lebo al-Háris znamená to isté, čo Iblís. A stalo sa, že Eva porodila zdravého chlapčeka a pomenovala ho „Sluha al-Hárisov." 4 Abú al-Hosan al-Kisáí > * 55 Í Detail z kúfskrho nápisu na poškodených dverách do mauzólea sultána Mahmúda z Gazny. Afganistan. R. 1030. > n (j kamrtvif / tfaskŕ, MrŠita D* dm tal-Núrí. Mosul. Irak, R. U22-II46. a Dole nápis v tzv. zapletanom kúfskom písme. Vytvárajú ho kachlice poliate tyrkysovou glazúrou, ktoré sú vsadené medzi tehly bej stazün. Turecko. R. 1236. i Rozprávania o stvorení a prvých tudoch » Keramická kachlica z konca 11. storočia. Anatólia. Našla sa v zrúcaninách seldžúckeho paláca pri meste Konya. Uprostred je znázornený mýtický vták. Ozdobný arabský kú/sky nápis, ktorý vyhotovil španielsky moslimský kaligraf pre kresťanského vládcu. Na nápise čítame: , ,Sláva nášmu pánovi a vladárovi Donovi Pedroui." Palác Alcazar. Sevilla. Španielsko. 14. storočie. Kráľovský bucharský osemuholník. Výzdobný motív na povestných ručne viazaných bucharských kobercoch. V červenom hlavnom poli (farby volskej krvi) vytváralosemuholník niekoľko radov, tzv. „neukončený" vzor, ktorý symbolizoval nekonečnosť Alaha. ROZPRÁVANIE O PROROCKOM POSLANÍ ADAMA { * ) prorok (po arabsky nabi alebo rasúl Alláh, „Posol boží") —je Alahovým poslom a hlásateľom jeho vôle. Podľa islamského učenia Alah vysielal prorokov od počiatku sveta k ľuďom a džinom. Proroci sa oboznamovali s božou vôľou prostredníctvom zjavení (po arabsky vahjj. Zjavenia dostávali rozličným spôsobom, napr. Mohamedovi ich prinášal aniel Gabriel. V koráne sa výslovne spomínajú dvadsiati ôsmi proroci. Z toho je dvadsatjeden biblického pôvodu, štyria sú arabskí a ostatní sú rozličné legendárne a historickí osobnosti. Podľa ľudových predstáv však A lah zoslal na zem tisíce prorokov. Zjavenia niektorých prorokov sa Zapísali aj do kníh: Mojžišovým zjavením bola tóra (tzv. Mojžišov zákon alebo Päť kníh Mojžišových), Dávidovým zjavením 4 X ^ Tu prišiel za ňou anjel a opýtal sa jej; — Prečo si mu dala také meno? — Chcela som, aby žil, — odvetila Eva. — Tak si ho mala nazvať „Sluhom božím" alebo „Sluhom Milostivého" alebo „Sluhom Milosrdného ", — riekol jej anjel. I preľakli sa Adam s Evou preveľmi z toho, Čo urobili, a riekli si: — Keď je tak, nechceme toto dieťa! J usmrtil ho Alah v tú chvíľu. A potom sa Eve znova narodili dvojčatá, chlapec a dievča. Chlapcovi dala meno „Sluha boží" a dievčaťu „Služobníčka Milostivého". A postupne sa jej narodilo dvanásť dvojčiat, párikov, a všetkým dala tie isté mená. Potom Eva porodila opát dvojčatá, z ktorých jeden bol A bel a druhá jeho sestra. Potom porodila Kaina a jeho sestru, potom Sabavajha a jeho sestru a potom Sandala a jeho sestru. A takto rodila, kým neprišlo na svet stodvadsať dvojčiat. A dvojičky narástli na mužov a ženy a splodili ďalšie deti. Takto sa rozmnožilo Adamovo plemeno. Rozprávanie o prorockom poslaní Adama > Ihn A b bás zachoval, že Adam sa stal prorokom medzi svojimi potomkami. Alah si ho vybral za svojho posla a zveril mu zjavenie. A toto sa stalo počas prvej noci z mesiaca ramadana. (*) Vtedy sa Alah takto prihovoril Adamovi: — Adam.' Nastáva mesiac, ktorý bude patriť tým tvojim deťom, čo ma poslúchajú, mne sa klaňajú a mňa si uctievajú. V tomto mesiaci požehnávam a obdarúvam svojou milosťou tých, čo sú mi verní. Každú noc v tomto mesiaci oslobodzujem sedemde- i Abú al-Hasan al-Kisáí 4 57 ^ ii- siattisíc svojich sluhov z večného zatratenia. Pritom skrášľujem rajské záhrady a štedro obdarúvam novorodencov. A rozpráva Kaab al-Ahbár, nech v ňom nájde Alah zaľúbenie, z~e Alah zjavil Adamovi dvadsaťdva svätých kníh. {*) A toto sa stalo počas prvej noci Z mesiaca ramadánu. V týchto knihách boli kapitoly a v kapitolách písmená, ktoré sa nespájali jedno s druhým. Knihy obsahovali tisíc poučení o zvykoch Proroka (Mohameda), (*) náboženských povinnostiach (*) a božom zákone. (*) A boli tu i predpovede a napomenutia. Alah v nich objasnil Adamovi chod tohto sveta a jeho zákonitosti. Pripomenul mu, čo budú ľudia robiť, ako budú vyzerať a aké budú mať obyčaje ich vládcovia a proroci. A oboznámil ho aj s tým, aké jedlo a aké pitie bude mať človek na zemi. A takto sa Adam dozvedel, ako budú žiť jeho potomkovia. Potom Alah nariadil Adamovi, aby všetky zjavené knihy odpísal. I vzal Adam pero a ovčiu kožu, ktorú opracoval, aby bola mäkká._ A na ňu potom napísal dvadsaťosem písmen, (*} ktoré možno nájsť už v tore, evanjeliu, žalmoch a vznešenom koráne. Prvé písmeno bolo „A ". Toto písmeno znamená: Alah ~ nikoho nezrodil, nikým nebol zrodený a nikto mu nie je roveň. Druhé písmeno bolo „B". Toto písmeno znamená: Blahoslavenstvo nebies a zeme... A posledné, dvadsiate ôsme písmeno je ,, V". Toto písmeno znamená: (A lah) Vie, čo je na nebi i na zemi a čo je ukryté v dávnoveku. A Adam si dobre zapamätal, čo odpísal, a naučil to aj svojich potomkov. boli žalmy (zabúrj, Mohamedovým zjavením bol korán. Najväčšími prorokmi islamu sú: Adam, Noe, Abrahám, Mojžiš, Kristus (ísá) a Mohamed. Väčšinu prorokov ľudia neposlúcha, začo ich Alah príkladne potrestal. ( * ) mesiac ramadán — 9. mesiac moslimského kalendára. Podľa učenia islamu Alah začal v tomto mesiaci zjavoval Mohamedovi korán. Po celý mesiac ramadán sa rnoslimovia musia cez deň posti f. Je to posvätná doba, kedy sa konajú zázraky a kedy je A tah veľmi priaznivo naklonený veriacim. __, ( * ) dvadsaťdva svätých kníh — v texte sa uvádza slovo sahífa (množ- č. suhuí). Znamená (o kniha alebo svätá kniha, alebo zjavenie. ( * ) zvyky Proroka — po arabsky sunrta alebo sunnat al-nabí,) — zvyky a výroky proroka Mohameda, ktoré moslimovia uchovávali ústnou tradíciou, zapisovali a napokon pozbierali do veľkých zbierok (tzv. hadís,), tvoria dôležitú súčasť moslimského učenia. Dopĺňajú korán a obsahujú dôležité poučenia náboženského, právneho a sociálneho charakteru. Na tomto mieste sa autori tohto legendárneho rozprávania dopustili Zrejmého anachronizmu: Adam sa zoznamoval so zvykmi a výrokmi Mohameda, ktorý žil v 7. storočí?! ( * ) náboženské povinnosti (Tard, množ. i. fara id J — príkazy odvodené Z koránu, ktoré musí zachovávať každý moslim. Hlavnými náboženskými povinnosťami sú: 1/ rituálna čistota ftaháraj; 2/ modlitba (salátj; 3/ pôst po celý mesiac ramadán (säum,!; 4/ účast na výročnej púti v Mekke fhadždž,),' 5/náboženská daň (zakát). ( * ) boží zákon (po arabsky al-šaría) — t. j. súhrn všetkých kultových a právnych príkazov, ktoré vyplývajú Z božieho zjavenia. ( * ) dvadsaťosem písmen — čiže všetky písmená arabskej abecedy. Ako Z textu vyplýva, Adam pripísal ku každému písmenu vetu, v ktorej je obsiahnutá niektorá vlastnosť A laha. i Rozprávania o stvorení a prvých ľuďoch i* ROZPRÁVANIE O ÁBELOVI A KAINOVI ( * ) Ábel a Kain (Ábíl va Kábíl) — dvaja bratia (dobrý a zlý), ktorých príbeh sa rozpráva v biblii (Genezi s 4,1 —16). Príbeh prevzal útržkovité aj Mohamet! do koránu a bohato ho rozpracovali autori islamských legiend. ( * ) údolie Miná — asi 1500 krokov dlhé úzke kamenisté údolie, vzdialené okolo 8 kilometrov východne od Mekky. 10. dňa mesiaca zú al-hidždža tu pútnici obetujú Zvieratá. Týmto dnom vrcholia pútavé ohrady a je zároveň najväčším sviatkom mohamedánov. ( * ) Veža radostnej zvesti (líubbat al-bušrá,) — alebo tiež „Príbytok radostnej zvesti" a pod. ( * ) Šít (z hebrejského Šét) — syn Adama a Evy, dediča nástupca Adamov. Z jeho pokolenia pochádzajú všetci proroci a významní ľudia. Podľa moslimského podania bol prorokom a žil poriadnym Životom. Zomrel 912-roČný a pochovaný je v blízkosti Mekky. ( * ) Z jeho tváre žiarilo svetlo proroka Mohameda — podľa názoru islamských mystikov jestvovala Mohamedova duša (akési Mohamedovo svetlo alebo svetlo prorockosti, po arabsky núr) dávno pred narodením a prorockým vystúpením Mohameda. Táto duša vo forme svetla prechádzala všetkými prorokmi až k Mohamedovi. Názory o Mohamedovom svetle, teda akejsi svätožiare, ktorú vidno na tvári všetkých vyvolených ľudí, sa rozšírili najmä medzi ľudom a prenikli do náboženského folklóru. % 58 ^ 4 Rozprávanie o Ábelovi a Kainovi > A potom si Adam zavolal svojich synov Ábela a Kaina, (*) ktorých miloval najviac zo všetkých detí. — Chcem, aby ste Pánovi priniesli obetu, — riekol. — Dúfam, že ju od vás prijme. Ábel bol pastierom. I vzal zo svojho stáda tučného barana, najkrajšieho, akého mal. I prichystal Pá-novi obetu. Kain bol roľníkom. Vzal najhoršie zrno, aké mat, a prichystal z neho Pánovi obetu. Tu sa zniesol z neba biely oheň. Nepálil, ani nedymil. I zhorela v ňom Ábelova obeta, ale Kainovho zrna sa ani nedotkol. I zanevrel Kain na Ábela a začal na neho žiarliť. Riekol: — Jeho deti sa vyvyšujú nad moje. A potom si tajne zaumienil, že Ábela zabije. A o tom hovorí aj Alah, on je vznešený: Od jedného z nich som prijal obetu, ale od druhého nie. I riekol ten druhý. Zabijem ťa! A riekol ten prvý: Alah prijíma obetu len od bohabojných. //5 : 30// Rozpráva sa, že Ábel a Kain pripravili Pánovi obetu v údolí Miná. (*) Toto údolie je totiž miestom obety. A keď sa odtiaľ vracali k príbytkom svojho otca, kráčal Ábel pred Kainom. A tu vzal Kain do ruky veľký balvan a udrel ním brata po hlave. I zabil ho a nechal ho tak, robiac si výčitky nad svojím skutkom. Vtom Kain uvidel dvoch havranov, ako sa rujú. I zabil jeden z nich druhého. Tu ten, čo zabil, začal hrabať a vyhrabal v zemi jamu. I privliekol do nej zabitého druha a zahrabal ho. Kain to uvidel a riekol si (slovami vznešeného koránu): i Abú al-Hasan al-Kisáí > ^ 59 ^ Och, ja úbožiak! Či nie som schopný ani toho, čo ten havran, aby som zahrabal mŕtvolu svojho brata? I začalo ho hrýzť svedomie. //5 : 34// A keď Abel s Kainom neprichádzali domov, vybral sa ich Adam hľadať. I našiel mŕtvolu A bélovu. Tu sa ho zmocnil preveľký smútok. Vzal ho na plecia, plakal a žialil. A spolu s ním plakala i jeho zena Eva štyridsať dní. Potom však Alah zvestoval Adamovi i Eve toto: — Neplačte! Obdarujem .vás dobrým synom! Bude sa podobať na Ábela. Z jeho potomstva sa zrodia proroci a poslovia. I prestali Adam s Evou smútiť a pobrali sa do Veže radostnej zvesti. (*) I počala tam Eva syna, ktorý dostal meno Sít. {*) Riadne ho vynosila a keď ho porodila, veru sa podobal na brata Ábela. Z jeho \ tváre žiarilo svetlo proroka Mohameda. (*) Keď Sít vyrástol a dospel, poslal mu Alah palicu z loto-' savého stromu, ktorý je v najvyššom nebi. Celá bola vyložená drahými kameňmi a voňala ako pižmo. Sít mal na pravom ramene znamienko krásy a Alah ho obdaril deťmi ešte počas života jeho otca Adama. i Rozprávanie o smrti Adama a Evy Zachoval Abdallah ibn Abbás, nech v ňom nájde Alah zaľúbenie: Adam sadil stromy a oral, kým nepreoral celú zem. A keď prežil celý svoj pozemský čas, zavolal na neho Alah: — Adam! Priblížila sa tvoja posledná chvíľa. Pre-to zanechaj záveť synovi Šítovi! A v tých časoch mal Šít štyristo rokov. I opýtal sa Adam: — Pane! Čo je to smrť? I odvetil mu Alah, on je vznešený: i Rozprávania o stvorení a prvých ľuďoch * Keramický tanier zo Satnarkartdu alebo Níšápúru. Na jeho bordúre je v kúfskom písme upísané príslovie. 10. storočie. 4 60 ^ Slová ,Jmieža veriacich ", amir al-muminín, votkané do slávnostného hodvábneho rúcha fdtimovského kalifa al-Hákima (zomrel r. 1021). Nápis v kúfskom písme. Egypt. — Je to pečať, ňou zapečatím všetkých, ktorých som stvoril. Chuť má trpkejšiu ako vražedný jed. S ňou odchádza sviežosť z tváre, krása i dar reci a telo sa vráti tam, odkiaľ pochádza. Príde do zeme, ktorá pohltí mäso, krv i kosti a všetko sa zmení na hlinu. Adam! — zvolal na neho Alah. — Aj ty sa zmeníš na vysušenú hlinu/ A keď nastal piatok a priblížila sa práve tá chvíľa, keď Alah stvoril Adama — bolo to medzi západom slnka a koncom večernej modlitby — rozkázal A lah anjelovi smrti, aby sa pobral za Adamom. A nariadil mu, aby sa mu ukázal v tej podobe, v akej sa nezjaví nikomu iba prorokovi Mohamedovi. — Vezmi si nápoj rozluky a daj sa mu z neho napiť! — riekol Alah. — Potom chyť jeho dušu, ktorú som do neho vdýchol. I zostúpil anjel smrti a s ním Gabriel, Míkáíl a ostatní anjeli so zástavami na zem. A v tú chvíľu sa znieslo z nebies veľké lôžko a ostalo stáť medzi nebom a zemou. Rajské príbytky sa roztvorili a anjeli rozprestreli zástavy pred bránami do nebies. Tak očakávali Adama. I predstúpil anjel smrti pred Adama a riekol mu: — Pokoj tebe, otec človečenstva! Či ma poznáš? — Áno, — riekol Adam. — Ty si anjel smrti a prichádzaš s rozkazom. — Mám ťa napojiť nápojom rozluky, — riekol mu anjel. — Keď sa z neho napiješ, okúsiš chuť smrti. — Poslúcham a počúvam, — odvetil mu Adam. Tu mu anjel smrti podal do ruky nápoj a on sa Z neho napil, tak ako to rozhodol Alah, on je vznešený. A jeho duch ihneď opustil pozemský svet. Potom Gabriel umyl Adamovo telo vodou z raja a zahalil ho do posmrtného rubáša. A anjeli ho vložili do hrobu. Hlavu mal pri Kaabe a nohy až tam, kam mu dočiahli. A rozpráva sa, že keď zomrela Eva, umyli dcéry jej telo, zahalili ho do posmrtného rubáša a pochovali po boku Adama, nech na nich obidvoch spočinie i Abú al-Hasan at-Kisái > 4 6' > pokoj boží! Hlavu Evinu uložili k hlave Adamovej a nohy k jeho nohám. Niektorí iní rozprávači vravia, že Eva je pochovaná pri meste Džidda. (*) Adamovým nástupcom sa stal Sít. I poslúchali ho všetky Adamove deti. I zdedil po Adamovi schránku zmluvy i zázračného koňa. Tento kôň prekrásne skákal, a keď zaerdžal, odpovedalo mu všetko Zvieractvo. ROZPRÁVANIE O SMRTI ADAMA A EVY ( * )Džidda— prístavné mesto na západnom pobreží A rábie vzdialené asi 50 kilometrov od Mekky. Významné obchodné a tranzitné stredisko. Ukážka jedného z mnohých variantov dekoratívneho písma sulus, ktoré vymyslel turecký kaligraf Mustafa Rákim. Na obrázku je napísané: „Nieto sily ani moci len u Alaha". Turecko. R. 1797. i Rozprávania o stvorení a prvých ľuďoch > Výzdobný variant písmena „há" v koncovej polohe. Epitaf v Kajraváne. Tunisko. R. 1025. ROZPRÁVANIA O PROROKOCH, OBROCH Á NÁSILNÍKOCH Rozprávania o prorokoch sa v arabskej legendárnej literatúre začínajú životopisom Adama, prvého človeka. Po ňom vystúpili proroci Idrís, Noe, Húd, Sálih a Abrahám — ak máme spomenúť len tých najdôležitejších. Náš výber z Kisáího rozprávaní o prorokoch začína legendárnym Životopisom Abraháma. Tejto známej biblickej osobnosti venoval v koráne veľa miesta aj Mohamed. Abrahám bol preňho dôležitý nielen preto, že jeho syn Izmael bol legendárnym praotcom Arabov, ale aj preto, lebo podľa Mohamedovho výkladu sa Abrahám s Izmaelom klaňali Alahovi v mekkskom chráme Kaabe. Týmto tvrdením chcel Mohamed presvedčiť svojich rodákov o tom, že uctievanie mekkskej Kaaby má dlhú a slávnu tradíciu, siaha až do čias patriarchov. Neskorší tvorcovia islamských legendárnych rozprávaní rozvinuli povesť o Abrahámovi do veľkej šírky. V ich podaní bol Abrahám veľkým prorokom, ktorý bojoval proti mocnému a opovážlivému pohanskému kráľovi, obrovi a násilníkovi Nimrúdovi. Rozprávanie o Nimrúdovi a jeho predkoch Kúšovi a Kanánovi tvorí počiatok dlhej abrahámovskej povesti... i Ján Pauliny > * ( 63 )* Aj Abrahámovi potomkovia Izmael, Izák, Jakub a Jakubov syn Jozef boli podía islamských predstáv proroci. Ich legendárne Životy spracovali moslimskí autori zväčša podľa biblických predlôh) dokonca sa im podarilo uchovať aj epickú prostotu biblického rozprávania. Legenda o Jozefovi Egyptskom, ktorá je zo všetkých rozprávaní najdlhšia, nadchla už Mohameda. Venoval jej dokonca celú 12. súru v koráne, ktorá sa aj volá súrou Jozefa. Moslimskí rozprávači obohatili legendu o Jozefovi o nové prvky, avšak pritom sa usilovali byť verní koránovej predlohe, a preto do svojho rozprávania vkladali koránové verše všade, kde im to len dejová osnova dovoľovala. Životy patriarchov, či ako tvrdia moslimovia „prorokov" — Abraháma, Izmaela, Izáka, Jakuba, Jozefa, Benjamína a ďalších sa v podaní moslimských autorov ponášajú na povesti o dávnych mýtických osobnostiach, pričom, čo je zvláštne, náboženské poslanie týchto hrdinov, ktoré Mohamed tak zdôrazňoval, ustupuje v Kisáího podaní takmer do úzadia. Rozprávanie o obrovi Kúšovi a jeho deťoch, nech ich prekľaje Alah * Kaab al-Ahbár zachoval toto: 2, Chámovho (*) potomstva sa narodil chlapec, ktorého nazvali Kúš. (*) Mal brata, ktorý sa volal Rago, a obidvaja boli obrami, násilníkmi. {*) Ale Kúš bol mocnejší ako jeho brat. Mal tmavú pleť, modré oči a silnú postavu. Jeho nechty sa podobali na levie pazúry. I pobral sa Kúš so svojím vojskom na východ i západ a všade zabíjal, vrhal sa do bitiek a bral ľud do zajatia. Mestá, ľudské obydlia a dediny obracal v ruiny, až kým nenatrafil na jednu planinu, ktorá sa volala Kusá Rabbá. A to bolo v Iraku. Cez tento kraj pretekali rieky a rástli tam stromy. I zavolal si astrológov (*) a povedal im; — Zapáčilo sa mi toto miesto. Pozrite sa do hviezd, či bude pre nás vhodným bydlom! I odvetili mu astrológovia: ROZPRÁVANIE O OBRO VI KÚŠOVI A JEHO DEŤOCH, NECH ICH PREKUAJE ALAH ( * ) Chám — Noeho syn. Noe je známa bilická postava (Genezis 6 a nasi.). Poverí o ňom, o jeho synoch a o potope sveta prebral aj Mohamed do koránu a neskoršie ju literárne spracovali autori moslimských legiend. Stručný obsah legendy o Noemovíje takýto: Onedlho po smrti Adama ľudia začali veľmi hrešiť, najmä Kainovi potomkovia. Vtedy k nim Alah poslal proroka Noema, ale ľudia sa nepolepšili, a preto ich potrestal potopou. Pri potope zahynulo celé ľudstvo okrem Noema a jeho rodiny. Noe si na rozkaz Alaha postavil loď (tzv, archu) a v nej prečkal, kým opadnú vody potopy. Noe mal troch synov, Sáma, Cháma ajáfisa, ktorí sa stali praotcami jednotlivých ľudských rás. Sám a Jäfis boli dobrí synovia, ah Chám sa zo svojho otca smial, a preto ho Noe preklial. Z prekliateho Ckáma pochádzajH všetci Zlí, tyranskí vladári, obri a násilníci. ( * ) Kúš — v texte, Z ktorého prekladáme, sa píše „Kúš, syn Kahanov." V iných moslimských legendách sa Kúš označuje priamo zfl Chámovho syna. ( * ) boli obrami, násilníkmi (va káná džabbárajnij — t. j. boli 4 Rozprávania o prorokoch, obrock a násilníkoch *(«) # veľkí a veľmi mocní. Slovo džabbár však zároveň znamená „násilný, zlý, tyranský človek." ( * ) astrológ (po arabsky munadždžimj — astrológovia zostavovali horoskopy ftálij a podľa nich predpovedali osudy človeka, odporúčali najvhodnejšiu dobu k vykonaniu nejakej činnosti (napr. k vypovedaniu vojny), radili vladárom čo robiť, a pod. Astrológia film al-nudžúm,) sa pokladala za vedu. Jej základy si Arabi osvojili od starých východných národov. ( * ) Kanán (biblický Kenaan^ — legendárny praotec Fénicanov a iných národov, ktoré sídlili v krajine Kanán (Palestína). Podľa Kisáího je Kašovým synom, podľa iných podaní Chámovým synom alebo Sámovým synom. { * ) Hásir — ten, kto láme, ničí, uchvacuje, ale tiež lev. { * ) Šalchá Pastierka — „šalchá" Znamená po arabsky veľmi ostrá šabľa. Meno zrejme vymysleli autori legiend. ( * ) potomkovia Jáťisa — t. j. potomkovia Noemovho syna Jáfisa (Jafeta). — Daj nám na to tri dni! I poskytol im lehotu tri dni. Na štvrtý deň prišli za ním a povedali: — Vládca! Nachádzame vo hviezdach, že z tohto miesta povstane velký krát, ktorý bude vládnut nad východom a západom. I zasmial sa Kúš tejto reči a povedal: — Ja som ten kráľ! A rozkázal, aby na tom mieste ihneď postavili vznosné paláce so širokými, bohato zdobenými komnatami. A nariadil svojim otrokom, aby vysadili záhrady a zavodnili ich zurčiacimipotokmi. Tu žil potom dlhý čas. Alah mu požehnal syna, ktorého nazval Kanán (*) a druhého syna, ktorému dal meno Hásir. (*) Kanán mal veľkú silu a bol vášnivým poľovníkom. Kričal na zver tak mocne, až sa jej útroby trhali a padala od ľaku na zem. Po smrti Kuša sa stal kráľom Hásir. A stalo sa, že vtedy poľoval Kanán v stepi. Tam uvidel ženu, ktorá pásla kravy. I chcel ju zviesť, ale nedala sa mu. Ale on len stále naliehal, a tak mu povedala: — Čo by si nechcel? Veď mám muža, ktorý sa každú chvíľu vráti domov. Ak (a uvidí so mnou, zabije mňa a zabije aj teba. I zasmial sa Kanán a povedal: — Kto sa môže so mnou merať!? Veď ja som Kanán, Kúšov syn. Ale žena mu neverila, zasmiala sa a povedala: — Načo spomínaš kráľov! Ty si len obyčajný poľovník. A ako sa takto zhovárali, tu náhle prišiel jej muž- Skríkol, udrel Kanána do tváre a zhodil ho na zem. Kľakol si na neho a chcel ho zabiť. Kanán sa najprv nebránil, ale keď už bol na zemi, zrazu vyskočil, schytil chlapa do rúk a hodil ho z celej sily o zem. Tak ho zabil. Potom pristúpil k žene, ktorá sa volala Šalchá Pastierka. (*) / obcoval s ňou a odniesol si ju do svojho domu. V tých časoch sa množili vojny medzi potomkami Kuša a potomkami Jáfisa. (*) A vo všetkých vyhrával Kúšov syn Hásir. A vtedy Kanán poslal list kráľovi Džauharovi, vodcovi Jáfisov-ho rodu, a požiadal ho, aby mu dal svoju dcéru za ženu. Ale DŽauhar odmietol so slovami: — Nedám ti ju, nie si kráľ! Si len obyčajný poľovník. Táto reč veľmi nahnevala Kanána a pobral sa za svojím bratom Hásirom. — Brat môj, — riekol mu Kanán, — daj mi vojsko, lebo sa Abú al-Hasan al-Kisáí * ( 65 )# chcem vypraviť proti Džauharovi, zabiť ho a vziať si jeho dcéru násilím. I odvetil mu Hásir: — Veru nie! Džauhar je vodcom Jáfisovho rodu. Stala by sa chyba, ak by som ti zveril do rúk vojakov, aby si ho zabil. I rozhneval sa Kanón na brata, zlostne na neho skočil, stiahol ho za nohy z trónu a začal ho bit, kým ho nezabil. A tak sa zmocnil kráľovstva. Potom sa ihneď vypravil do Džauharovej krajiny, zahubil kráľa, uniesol jeho dcéru a oženil sa s ňou. Rozpráva sa, že jednej noci, keď Kanán spal, zjavil sa mu vo sne človek, ktorý ho začal škrtiť. — Počúvaj, ty najhorší spomedzi najhorších, — povedal mu, — Alah ti dal moc, ale iba dovtedy, kým fa o ňu nepripraví smrť. Tu sa Kanán prebudil, ihneď si dal zavolať astrológov a rozpovedal im svoje videnie. I vysvetlili mu ho takto: — Narodí sa ti syn, ktorého si počal tejto noci, a ty zahynieš jeho rukou. A veru Šalchá Pastierka otehotnela tej noci. Preto sa Kanán rozhodol, že ju zabije a tak zničí to, čo sa zrodilo v jej živote. Ale tu počul hlas, ktorý mu oznamoval: — Zadrž! Nesmieš sa dopustiť tejto vraždy! Keď to počul, nevztiahol viac ruku na matku dieťaťa. A tá, keď sa jej naplnil čas, porodila chlapca so splošteným nosom. A za dieťaťom vyšiel z matkinho lona tenký had, ktorý vošiel nosnou dierkou do chlapcovho tela. Toto veľmi vydesilo matku a oznámila to Kanánovi. — Beda ti, Šalchá! — zvolal. — Zabi ho, veď je prekliaty! I odvetila mu Šalchá: — Ako môžem zniesť zo sveta vlastné dieťa? — Tak ho zober a pohoď v stepi, nech tam umrie smädom a hladom. I zobrala sa a šla do stepi. Našla tam pastiera, ktorý pásol stádo. — Tu máš chlapca! —povedala mu. — Vychovaj ho a budeš mať Z neho sluhu. I vzal si pastier dieťa a položil ho do prostriedku stáda. A hla, stádo sa ihneď rozostúpilo a kravy sa rozutekali napravo i naľavo. I chytil dieťa a znova ho chcel položiť k stádu, ale zvieratá sa opäť rozutekali. Vtedy sa pobral k svojej žene a rozpovedal jej, to sa mu prihodilo. Kaligrafické spojenie dvoch písmen („lám"a „alif"). Zapletené vertikály vyúsťujú do palopalmet. Kajraván. Tunisko. R. 1034. 4 Rozprávania o prorokoch, ohmch a násilníkoch > #( 66 )# ( * ) ... a dali mu meno Nimrod. To preto, lebo vyrástol na tigrom mlieku — tigrica alebo leopardia samica sa povie po arabsky namira. Etymológiu však vymysleli autori legendárnych rozprávaní. ROZPRÁVANIE 0 NIM RUDO VI, NECH NO PREKĽAJE ALAH ( * ) Nimrúd — biblickyNimród (Genezis 10,8-12). Podľa biblie bol Nimrúd „udatným poľovníkom pred Pánom " a zakladateľom Babylonu a iných miest. V moslimských legendách vystupuje Nimrúd ako veľký násilník a vražedný kráľ, ktorý vyhubí všetkých pozemských vládcov a napokon chce zabiť aj boha Alaha a jeho proroka Abraháma. ( * ) Tá rach, syn Náchorov (niekedy tiež Tárich,! — legendárny hrdina, ktorý postaví Nimrúdovi zámok a stane sa jeho vezírom a dôverníkom. A hoci je Túrach pohan, splodí so svojou manželkou proroka Abraháma. Pretože Nimrúdovi predpovedali, Že zomrie po narodení veľkého proroka, bude chcieť Abraháma zabiť, ale sa mu to nepodarí, ( * ) lakeť (po arabsky ziráj — dlžková miera, asi 50 cm. Jestvovalo niekoľko druhov lakťov, ktorých dĺžka sa od seba o pár centimetrov odlišovala. — Chlapec je prekliaty, — povedala mu. — Prišiel na svet v zlej chvíli. Zabi ho! — Nie! — povedal pastier. Tu žena chytila dieťa a rozbehla sa s ním k rieke. Hodila ho do vody a ušla. „V nej sa utopí,"pomyslela si. Ale rieka nechcela dieťa a vyvrhla ho na breh. Tam ho našla tigrica, dala mu vlastného mlieka a odkojila ho. Uvideli to ľudia, vzali jej chlapca, vychovali ho a dali mu meno Nimrúd. To preto, lebo vyrástol na tigrom mlieku. (*} Rozprávanie o Nimrúdovi, nech ho prekľaje Alah Zachovalo sa, že keď Nimrúd (*) dosiahol mužného veku, začal zbíjať pocestných. Zbíjal po dedinách a mestečkách, okrádal ľudí o majetok a bral ženy do zajatia. Čoskoro sa stal vodcom skupiny lúpežníkov. A prišiel aj do mesta Kusá Rabbá. Tam sa dal do boja proti vlastnému otcovi Kanánovi, porazil ho a odťal mu hlavu. Potom si sadol na jeho trón a z jeho kráľovstva prepadával ostatných kráľov. Porážal ich jedného za druhým, kým sa nezmocnil ich. krajín. Potom pozbieral sedemdesiattisíco-vé vojsko, vypravil sa proti kráľovi západu, ktorý sa volal Baršúš, a zabil ho. Odtiaľ odišiel do krajín východu, ktorým vládol kráľ Gajzár. I bojoval s ním a zabil ho. Potom sa obrátil proti kráľom Jemenu a Hadramautu í proti vládcovi Číny a zabil ich. A v boji porazil aj ostatných kráľov. Posledný z nich bol Bahát, vládca Indie. Napokon sa víťazne navrátil do mesta Kusá Rabbá. Tam si dal zavolať Táracha, syna Náchorovho, (*) ktorý sa vyznal v tesárskom i murárskom remesle. I rozkázal mu, nech mu postaví pyšné obydlie. A dal sa Tárach do roboty a vystaval mu palác, ktorý mal podobu Štvorca. Dlhý bol tisíc lakťov (*) a práve toľko široký. Jeho steny boli vykladané vzácnymi kameňmi a dlážky z bieleho striebra. Jeho povaly boli zo santalového dreva (*) a brány z° slonoviny. Okolo sa vinuli potôčky, v ktorých tieklo mlieko, med, víno a voda. Medzi nimi stáli strieborné a zlaté stromy. A v zámku boli veľké komnaty Abú al-Hasan al-Kiséí > * ( 67 )* a v každej z nich visel Nimrúdov obraz. Keď bol palác hotový, Nimrúd si ho obzrel a veľmi sa mu zapáčil. I zavolal si Táracha a vymenoval ho za svojho prvého vezíra. (*) A stalo sa, že Nimrúd sa jedného dňa prechádzal vo svojich záhradách. I prišli za ním ľudia, oblečení do hrubej vlny a kože. — Kto ste? — opýtal sa ich. — Sme potomkovia proroka Idrísa, (*) — odvetili mu. — On nás naučil hvezdárstvu (*) a prikázal nám, aby sme uctievali Alaha. I povedal im Nimrúd: — Vojdite do môjho zámku! A keď vošli, takto im povedal: — Vyberte si! Alebo zavrhnete Alaha a prijmete moje náboženstvo alebo ma naučíte vykladať z hviezd. — Naučíme ťa vykladať z hviezd, — odvetili mu. I osvojil si od nich hvezdárske umenie. Ale potom sa mu zjavil Ibtís v podobe starého muža a povedal mu: — Porozumel si hviezdam, ale ja ťa naučím niečo ešte lepšie! — A čo také? — opýtal sa Nimrúd. — Naučím ťa kúzlam a vešteniu. (*) A vskutku zasvätil ho do toho. A potom mu povedal: — Všetci pozemskí králi, ktorí kraľovali pred tebou, mali bohov, ktorým sa klaňali. A ich ľud sa im tiež klaňal. Ty si najväčší a najmocnejší vladár. Nasleduj ich príklad a daj si urobiť modly aj ty! I poslúchol ho Nimrúd a rozkázal Tárachovi, aby mu zhotovil modly. I vyhotovil mu sedemdesiat modiel zo zlata a všetky mali podobu Nimrúda. Kráľov príklad nasledoval aj ľud. Každý si urobil modlu podľa svojej podoby. Napokon Tárach postavil najväčšiu modlu. Bola dlhá sedem lakťov a široká dva lakte. Jej trup bol z červeného zlata. V očiach mala zafíry a v ušiach jej Žiarili chryzolity. Na hlavu jej položili zlatú korunu vykladanú drahokamami. A dali jej meno Dílún. Potom ju posadili na trón vyrezaný zo slonoviny. Napokon Nimrúd rozkázal, aby jej priniesli obetu, a to sa aj stalo. A všetci ľudia nasledovali tento príklad a klaňali sa svojim modlám. A bolo to práve vtedy, keď Nimrúd začul hlas, ktorý mu oznamoval: — Zahynieš, lebo neuctievaš boha Abrahámovho! (*) ( * ) santalové drevo (po arabsky sandalj —pochádza zo santalového stromu. a vyznačuje sa veľkou tvrdosťou. ( * ) vezír — minister, najbližší dôverník panovníka. ( * ) Idrís —jeden Z najstarších prorokov. V koráne sa spomína na dvoch miestack //19 : 57 a 21: 85//. Podlá moslimských legiend bol Idrís zručný remeselník a najstarší učenec. Vyznal sa v astronómii, astrológii, chronológii a v medicíne. Arabskí autori ho stotožňujú s biblickým Enochorn {Genezis 4,17). ( * ) On nás naučil hvezdárstvu — (.;". astrológii. U starých národov splývali astrológia a astronómia v jednu náuku. ( * ) Naučím ťa kúzlam a vešteniu — kúzla fsihr,) sa robili za účasti džinov. Duchovia, teda džinovia sa vyvolávali a zaklínali pomocou rozličných formuliek a talizmanov. Veštilo sa (lúhána,) Z hviezd, z ruky, podľa rozličných znamení a pod. Aj čarovanie a aj veštectvo, pokiaľ sa robili podľa určitých pravidiel, pokladali sa za vedy. ( * ) Abrahám (po arabsky Ibrahim,) — biblický patriarcha a jeden z najdôležitejších prorokov v islame. Jeho príbeh s pohanským kráľom Nimrúdom hol mnohokrát 4 Rozprávania o prorokoch, obroch a násilníkoch > *( «) # spracovaný v židovskej aj islamskej legendárnej literatúre. Abrahám, syn Tárachov, sa v ňom stáva priam rozprávkovým hrdinom, ktorý zázračným spôsobom uniká pred útokmi hrozného Nimrúda. Ate Abrahám je aj prorokom, ktorý spolu so synom Izmaelom stavia po smrti Nimrúda v Mekke chrám ku pocte Alaha. V koráne sa na mnohých miestach zdôrazňujú Abrahámove zásluhy, patrí k ľuďom, ktorých si Alah najväčšmi váži. Mohamedáni ho pokladajú za moslima a priateľa, či miláčika božieho (chalíl Alláhj. Tento nárok na Abraháma, ktorý Mohamed presne formuloval v koráne, veľmi pobúril jeho židovských odporcov. ( * ) vykladači snov (po arabsky muabbirúri) — zaoberali sa výkladom snov (taabir al-ahtám). Sny sa vykladali podľa rozličných „kľúčov," ktoré si Arabi osvojili od mezopotámskych národov, Indov a Grékov. Najznámejší vykladač snov v prvých storočiach mohamedánskeho letopočtu bol Muhammad ihn SírSn (zom. r. 739). Z neskorších čias sa zachovalo množstvo väčších i menších snárov, ktoré sa mu pripisujú. — Kto je to Abrahám? — opýtal sa Nimrúd, ale nikto mu nevedel povedať. 0 niekoľko dní nato sa Nimrúd zdľubne díval na svoj zámok, keď zrazu začul hlas, ktorý mu oznamoval: — Nimrúd! Nedaj sa zmiasť krásou svojho zámku! Ani sa nenazdáš a príde muž, ktorý ti tvoje pyšné obydlie rozváľa. Nebudeš mať kam ujsť pred Abrahámom a ani pred jeho bohom. 1 naľakal sa týchto slov a pobral sa na poľovačku. Ale aj tam ho hlas prenasledoval: — Nimrúd! Neteš sa z levov a slonov, ktoré si zajal, a zo zbraní, ktoré si nazhromaždil. Budú prvé, ktoré sa obrátia proti tebe. A Nimrúda sa znova zmocnil strach a ponáhľal sa domov. Rozbehol sa k nohám najväčšej modly a zvolal: — Povedz mi, kto je Abrahám! I odvetila mu modla: — Beda ti, Nimrúd! Abrahám bude ten, čo ťa pripraví o kráľovstvo, ak v neho a v jeho boha neuveríš. I poďakoval sa jej za odpoveď a obetoval jej sedemsto býkov a práve toľko oviec a ostatného rožného statku. A stalo sa, že o krátky čas nato sedel Nimrúd na dvore svojho paláca, keď tu k nemu zlietli z neba dva biele vtáčiky. I povedal mu jeden z nich: — Zahynieš a zahynie tvoje kráľovstvo! Prišli sme ti to povedať, ja, vták Východu, a môj brat, vták Západu. A zahubí ťa boh Abraháma. I zavolal si Nimrúd svojho vezíra Táracha a rozpovedal mu to. — Neboj sa! — odvetil mu Tárach. — Sú to všetko len čary džinov, ktorí ti závidia tvoju moc a vládu. A keď nadišla noc, zaspal Nimrúd a prisnil sa mu strašlivý sen. Zobudil sa plný hrôzy a hneď zavolal vykladačov. (*) — Videl som muža, — povedal im, — a z jeho čela vychádzalo také veľké svetlo ako slnečná žiara. Na sebe mal dva biele plášte a v rukách držal čiernu palicu. Kopol do mňa a povedal mi: „Nimrúd! Uveríš v pána Abrahámovho alebo nie? Ak nie, rozbijem ti korunu!" A s tým mi vylúpil pravé oko. I začal som volať o pomoc, ale nikto neprišiel. I povedal mi: ,,Máš slepé oči i srdce." A potom odo mňa odišiel. 1 riekli mu vykladači: 4 Abú ai-Hasan al-Kisái * ( 69 )* — Kráľ! Takéto sny sa snívajú každému, kto na večeru tak veľa jedáva ako ty. Preto sa ich neboj/ Avšak keď vyšli od kráľa, povedali jeden druhému: — Sú to zlé znamenia. Zahynie kráľ a zahynie aj jeho kráľovstvo. A o nejaký cas, keď Nimrúd opäť ležal na lôžku, prisnil sa mu ďalší čudný sen. Vyľakaný sa zobudil a zvolal si všetkých svojich sluhov: — Mal som veľmi zvláštny neuveriteľný sen s Táradlom, — oznámil im. — Keby nebol mojím najoddanejším vezírom, takmer by som povedal, že mi je nepriateľom. Videl som, ako z Tarackovho chrbta vyrástol zelený konár a na jeho vetvičkách bolo hrozno. A tento konár sa tak rozkošatil, že pokryl východ i západ a celé nebo. A všetok ľud z môjho kráľovstva sa mu začal klaňať. Dokonca i môj palác, i môj trón a všetko ostatné v mojom dome. Onedlho mal Nimrúd ďalší sen. Zjavil sa mu muž, ktorý držal v pravej ruke slnko a v ľavej ruke mesiac a hviezdy. Povedal Nimrúdovi: — Uctievam pána nebies a zeme. Potom sa zatriasol trón a Nimrúd z neho spadol. O pár nocí sa mu prisnil ďalší hrozný sen. 1 zavolal ihneď veštcov a vykladačov a povedal im: ~ Mal som strašidelný sen. Ale neopovážte sa mi skryť jeho skutočný zmysel, lebo vás potrestám. Hodím vás levom a budete ich potravou. I riekli mu vykladači: — Čo sa ti prisnilo, kráľ? — Videl som svetelný lúč, jasnejší ako slnko a mesiac. A videl som ľudí, ktorí po ňom schádzali a vchádzali do neba. A tento lúč ožaroval Človeka prekrásneho výzoru. Ľudia sa mu prihovárali takto: „Nech ti Alah dopraje víťazstvo, lebo tvojím príchodom ožije zemská krajina." A toto je celý sen. A riekli mu vykladači: — Pozhovej nám jeden deň a jednu noc a povieme ti, čo to znamená. A keď im vyhovel, ihneď sa vybrali za vezírom Tárachom a riekli mu: — Sny kráľa prezrádzajú toto: Z ľudí jemu najbližších sa narodí chlapec, ktorý s ním bude bojovať o kráľovstvo, porazí ho Ozdobné písanú slova Alah, po arabsky ,.atláh", na epitafe Amal al-Rahmány. Medzi dvoma písmenami -l- je ozdoba o podobe striešky, Z ktorej vyrastá kvet. Kajramn. Tunisko. R. 1034. i Rozprávania o prorokoch, obroch a násilníkoch #( 70 ) # ( * ) za sedem rokov dal kráľ zabiť stotisíc novonarodených chlapcov — motív kráľa, ktorý sa bojí, že ho niekto pripraví o trón, sa často opakuje v legendárnej literatúre. Aj faraón, keď sa dozvedel, že sa má narodiť Mojžiš, dal zabit všetky novorodeniatka. ROZPRÁVANIE O NARODENÍ ABRAHÁMA ( * ) Takto sa tí naskytla možnosť, aby si vydal svoje dedičstvo, a ním je jasné svetlo — Tárach bol nositeľom svetla prorockosti (núr). Toto svetlo mat po ňom dediť Abrahám. Aby sa tak stalo, museli Tárach a jeho Žena najprv Á braháma počať. a zdedí jeho ríšu. A sláva chlapcova vystúpi do neba a rozšíri sa na východ a na západ. Keď to Tárach počul, vybral sa za kráľom a oznámil mu to. A vykladači k tomu doložili: — Ale ten chlapec nebude ozbrojený a nebude mať nijakých vojakov. I zasmial sa Nimrúd tomuto výkladu a povedal: — Ak je tak, nemám sa čoho báť. A z ľudí mne najbližších si spomínam len na jedného. Je to môj syn. A ihneď rozkázal, aby mu odťali hlavu. Potom nariadil, aby strážili všetky ťarchavé ženy v kráľovstve. Ak sa im narodí syn, treba ho ihneď zabiť, akporodia dcéru, možno ju nechať nažive. A tak sa stalo, že za sedem rokov dal kráľ zabiť stotisíc novorodených chlapcov. (*) Potom zavolal astrológov a opýtal sa ich: — Tak čo! Už som zabil svojho nepriateľa alebo nie? — Kráľ, — odvetili mu, — ten chlapec doposiaľ nebol počatý. Uspokojil sa a prestal vraždiť deti. Ale potom ich začal znova nivočiť pred očami ich matiek. A povstal medzi ľudom taký nárek, ktorý sa doniesol až k ušiam Alaha, on je vznešený. I zjavil Alah anjelom, že sa narodí Abrahám, miláčik boží. A anjeli rozhlásili túto zvesť po celom svete. Rozprávanie o narodení Abraháma, nech na ňom spočinie pokoj Alahov I stalo sa, že vstúpil Tárach jedného dňa k svojej žene a oznámil jej, čo predpovedali astrológovia Nimrúdovi. A ona mu povedala: — Mne sa prihodila ešte čudnejšia vec. Som už stará a hľa, po rokoch sa mi obnovili mesiačky. Neviem si to nijako vysvetliť. — Nerozprávaj o tom nikomu, — povedal jej Tárach, — aby sa o tom nedozvedel kráľ. A o nejaký čas počul Tárach hlas, ktorý mu hovoril: — Vedz, Že tvojej žene sa navrátila plodnosť. Takto sa ti naskytla možnosť, aby si vydal zo seba svoje dedičstvo, a ním je jasné svetlo. (*) 4 Abú al-Hasan al-Kisáí > * O)* A zjavil sa mu aj anjel, ktorý mu nakazoval: — Tárach! Choď domov, obcuj so svojou zenou a vráť, Čo ti bolo Zverené! I pobral sa domov, ale neodvážil sa priblížiť k svojej žene. Z jeho tváre vyžarovalo jasné svetlo. — Či vidíš tá žiaru, čo zo mňa vychádza? — opýtal sa ženy. — Ano, — odvetila mu. — A ja som zas bola starenou, no zrazu do mňa vošla sila mladosti. Tu Tárach z vďačnosti obetoval modlám jedlo a nápoje. O chvíľu vyšla za ním jeho žena, aby ho pohľadala. I našla ho medzi modlami. A keď ju Tárach uzrel, zatúžil po nej a pomiloval sa s ňou na mieste. I počala z neho v tú chvíľu Abraháma. A vtedy sa zatriasla Kaaba a prehovorila ľudským hlasom: — Nieto boha okrem Alaha, jediného bez druha! Modly popadali a divé zvery začali chvostami plieskať o zem. Na nebo vystúpila Abrahámova hviezda (*) a svojimi cípmi ožiarila východ i západ. A nastalo také svetlo, ako keby slnko a mesiac zažiarili spolu. Nimrúd zbadal hviezdu a zavolal si k sebe ihneď astrológov. — Kráľ! — riekli mu. — Toto je hviezda, ktorá ukazuje, že sa narodí chlapec, ktorý zahubí tvoje kráľovstvo. I začal Nimrúd striehnuť na každé dieťa a dal ich zabiť toľko, Že ich nebolo možné ani spočítať. Ale Abrahám pokojne rástol v živote svojej matky. Keď bola v štvrtom mesiaci, prisnilo sa jej, Že jej spod lemu šiat vyšľahol oheň, ktorého plamene siahali k oblakom a rozšírili sa po celom svete. A keď bola v deviatom mesiaci, mal Nimrúd strašlivé videnie. Uvidel oheň a veľký dym, ktoré sa príb Užili až k vrátam jeho zámku. I naľaká l sa a poslal mužov, aby zabili všetky novorodeniatko a vysťriehli každú samodruhú ženu. A tak prišli aj k Tárachovmu domu. — Nie si tehotná? — opýtali sa jeho ženy. — Nie, — odvetila im a oni nič nepohádali, lebo im Alah vzal zrak. A vždy, keď ohmatali jednu časť jej brucha, skryl sa Abrahám na druhej. A tak nenašli nič. A keď prišli na ňu pôrodné bolesti, zjavil sa jej anjel, ktorý jej nakázal: — Poď za mnou do jaskyne svetla. (*) V nej sa narodili proroci Idrís a Noe. I pobrala sa s ním a našla v jaskyni posteľ, vankúše i veci potrebné k pôrodu. A uľahčil Alah jej bolesti a ona porodila ( * ) Na nebo vystúpila Abrahámova hviezda — ak sa na nebi objavila nová hviezda, vysvetľovalo sa to v stredoveku aj tak, že sa má narodiť veľký Slovek. V týchto miestach nášho prekladu sa začína legendárny životopis Abraháma, ktorý od počiatku sprevádzali nadprirodzené úkazy a ziamenia. V tomto má veľa spoločné s legendárnymi životmi iných prorokov, napr. aj so Životopisom Mohameda. (Porovnaj slovenské vydanie Mohamedovho Života: Ibn lshák, Život Muhammada, Posla božieho, Tatran 1967, str. 33 a nasi.) ( * ) jaskyňa svetla (gár al-núr) — motív jaskyne, v ktorej sa narodí významný človek, alebo kde sa skrýva pred úhlavným nepriateľom, je rozšírený v moslimskej legendárnej literatúre. Ka ligrajické spojenie arabských písmen „lám" a „alif". Náhrobná stéla v Kajraváne. Tunisko. R. 1040. i Rozprávania o prorokoch, obroch a násilníkoch #( 72 ) * ( * ) Ášúrá — moslimský sviatok, ktorý pripadá na 10. deň mesiaca muharramu. Tento sviatok, počas ktorého moslim zachováva dobrovoľný pôst, prevzal Mohamed od Židov. Podľa neskorších podaní v deň Äšúrá vyšiel Noe z lode na zem. V tento deň sú y Mekke otvorené dvere do chrámu Kaaby. Kaaba je totiž okrem niekoľkých dní po celý rok zatvorená. ( * ) Nieto boha okrem Alaha — je prvá časť moslimského vierovyznania (šaháda), ktoré celé znie: 1/Nieto boha okrem Alaha; 2/ Mohamed je posol boží. ( * ) A takto sme ukázali Abrahámovi,.. — korán, 6: 75—79. Význam týchto koránových veršov sa komentátorom nepodarilo jednoznačne objasniť. Nevedno ani, prečo ich Kisáí zaradil do tejto časti svojej legendy. Vo verši 6: 79 sa A brahám nazýva hanífom. Takto volali vpredislamskej Arábii vyznavačov monoteizmu (na rozdiel od rozšíreného polyteizmu) ■ chlapca v piatok 10. dňa z mesiaca muharram na sviatok Äšúrá. (*) A keď Abrahám vypadol z jej Života, postavil sa na zem a zvolal mocným klasom: — Nieto boha okrem Alaha, (*) jediného bez druha! Potom mu Gabriel prestrihol pupočnú šnúru, vykúpal ho v rajskej vode a obliekol do bielych šiat. A Gabriel chytil prsníky jeho matky a natrel ich mliekom a medom. A chlapček si vložil pršteky do úst a cmúľal ich. Z palčeka mu začal kvapkať med, Z ukazováka víno, z prostredníka mlieko, z prsteníka smotana a z malíčka mlieko. Keď ho takto uvidela jeho matka, potešilo sa jej srdce a pobrala sa domov. Na tretí deň však opäť prišla tajne k jaskyni. Pred vchodom uvidela stáť divé zvery a naľakala sa, lebo si pomyslela, či neroztrhali jej dieťa. Ale keď vošla dnu, zazrela ho ležať v kolíske obtiahnutej hodvábom. Natretý bol vonnými masťami. I spoznala, že je v dobrej opatere, a vrátila sa domov. A takto ho navštevovala každý tretí deň vždy len na chvíľu. Keď mal Abrahám štyri roky, zostúpil k nemu Gabriel a zaodel ho do rajského šatu. A napojil ho nápojom viery v jediného boha, aby k Alahovi nikdy nijakých iných bohov nepridával. Napokon mu povedal: — Vyjdi z jaskyne a Alah ta bude sprevádzať! A tak sa Abrahám pobral von. V ruke držal zlatú palicu. Alah, on je vznešený? o ňom povedal: A takto sme ukázali Abrahámovi (*) kráľovstvo nebies a zeme, aby v nás pevne uveril. A keď sa rozprestrela nad ním noc, zazrel hviezdu a povedal: Aha! Toto je môj Pán! Ale keď zapadla, povedal: Nemám rád také, čo zapadajú. A keď uvidel mesiac, ako sa dvíha po oblohe, povedal: Aha! Toto je môj Pán! Ale keď zapadol, povedal: Ak ma môj Pán nepovedie, zablúdim. A keď uvidel vychádzať slnko, povedal: Aha! Toto je môj Pán! On je najväčší. Ale keď zapadlo, povedal: Ľudia! Nenesiem vinu na tom, ak ste neveriaci! Obraciam sa tvárou — ako haníf — k^tomu, ktorý stvoril nebo a zem... //6: 75-79// ""-ó- T^-.^ A ako Abrahám kráčal, slová pravdy sa mu vryli do srdca, do jazyka i do všetkých čiastok tela. A boli to slová: Nieto boha okrem Alaha, jediného, ktorý nemá druha. - Abú al-Hasan al-Kisáí > * ( 73 )# A vtedy k nemu Alah poslal anjela, ktorý mu povedal: ~ Abrahám, nasleduj ma, lebo vojdeš do domu svojho otca a svojej matky! A neboj sa v ňom vyznať sa z viery k Alahovi! Keď zastali pri bráne, povedal mu anjel: — Toto je dom tvojich rodičov. Vojdi dovnútra a pozdrav ich! S tým ho nechal a vystúpil do neba. Keď Abrahám vošiel dnu, rodičia ho uzreli v celej jeho kráse. Matka ho objala a zvolala: — Pri veľkosti Nimrúda! Toto je môj syn. I riekol jej Abrahám: — Nezaprisahávaj sa pri Nimrúdovi! Veď veľkosť náleží jedine Alahovi, ktorý ma stvoril, vychoval, ochránil a usmernil... I preľakol sa takejto reči Tárach a zvolal: — Chlapče! Či ty máš iného pána ako je Nimrúd? Veď on je vládcom zeme, jej východu i západu. — Otče! — odvetil Abrahám. — Mojím Pánom je ten, ktorý stvoril nebo a zem. Jemu nie je nikto roveň. Zvesť o Abrahámovi sa rozšírila medzi Tárachovými príbuznými. 1 prišli za Abrahámom, aby ho varovali pred Nimrúdovým hnevom. Prorocké poslanie Abraháma ^K^^ovŕšu'Abraharn ^štyridsiaty-, rok svojho života, zostúpil k nemu Gabriel a zvestoval mu: — Pán ťa posiela k Nimrúdovi prekliatemu. Bojuj s ním a nezľakni sa ho, lebo ja ťa ochráním a pomôžem ti! Tu vstal Abrahám a pobral sa k bráne Nimrúdovho paláca. Tam zavolal mocným hlasom. — Ľudia! Opakujte po mne: Nieto boha okrem Alaha a Abrahám je jeho poslom. I preľakol sa Nimrúd tohto hlasu a zavolal si vezírov a radcov. (*) A posadil ich na miesta, kde sedávali. I zavolal si vojakov a ozbrojencov s kopijami a nakázal im, aby ho obkolesili. A napokon prišli levy a slony a stali si v radoch po jeho ľavici a pravici. A vtom zvolal Abrahám mocným hlasom znova: 4 Arabské písmo naschí vyzdobené ľudskými a zvieracími motívmi. Irán. Začiatok 13. storočia. PROROCKÉ POSLANIE ABRAHÁMA ( * ) radcovia (bitrflc, množ. č. batárika) — slovo pochádza z pogríčteného latinského slova patricius. Bol to titul vysokých ríšskych úradníkov v Byzantskej ríši. V arabskej legendárnej a v rozprávkovej literatúre znamená bitrík šľachtic", „dvoran", „radca" a pod. Rozprávania o prorokoch, obroch a násilníkoch > *( ») # — Ľudia! Opakujte po mne! Nieto boha okrem Alaha, stvoriteľa všetkého! Tu sa opýtali niektorí vezíri Abraháma: — Kto si a čím si, človeče? I odvetil im: — Som Abrahám, Tárachov syn a posol Pána svetov. A vyzývam \ vás, aby ste sa môjmu Pánovi poklonili. I opýtali sa ho vezíri: — A kto je tvojím pánom? — Stvoriteľ človečenstva, — odvetil Abrahám. / —■ Tu riekol Nimrúd: . — Ja som väčší kráľ, ako je on. — Klameš, — zvolal Abrahám. — Moc a vláda prislúcha jedine Alahovi, Pánovi svetov. A keď to počuli ľudia, začali kričať na Nimrúda: — Kráľ! Spáľ ho v ohni! A hovorili tak preto, lebo Nimrúd mal železnú pec. Keď sa nahneval na niektorého zo svojich poddaných, rozkázal, aby rozhorúčili pec, a potom ho dal živého do nej hodiť. A ten v nej zhorel na popol. I riekol Nimrúd: — Dobre vravíte! Zakúrte do pece a hoďte do nej Abraháma. I urobili tak, ale hľa, Abrahámovi oheň neuškodil. Preto dal Nimrúd vykopať širokú jamu. Mužom, ženám, mládencom a deťom nakázal, aby do nej znášali drevo. I robili tak počas štyroch rokov. Potom zapálili oheň. Keď sa rozhorel, bol taký vysoký, že dym z neho vystupoval do výšky štyristo lakťov. Vtákov, čo sa k nemu priblížili a leteli okolo, spálil. Z ohňa sálala taká horúčava, že nikto nevedel, ako do neho hodiť Abraháma. Tu prišiel k Nimrúdovým sluhom Iblís, nech ho prekľaje Alah, v podobe starého muža a takto sa im prihovoril: — Čo vás mätie, ľudia? A keď mu to povedali, riekol im: — Urobte si vrhači stroj! Ja vás naučím, ako. I postavili si vrhači stroj a položili naň Abraháma. Abrahám bol nahý a modlil sa k Alahovi. — Pane! Ochráň ma pred nepriateľom! Tu zavolal Alah (slovami vznešeného koránu): Oheň! Vychladni a neuškoď Abrahámovi! //21 : 69// / tak sa stalo. Oheň zrazu vychladol a k Abrahámovi, stojacemu •jjí Abu al-Hasan Jt ^^ al-Kisáí * ( 75 )* uprostred ohniska, zostúpil Gabriel so zeleným stolcom. V ruke držal rúcho z raja, ktoré mu obliekol. A to všetko uvidel aj Nimrúd. "Zbadal, že pri pravici Abrahámovej stojí nevídane krásny človek. A jemu podobný stál i po ľavici Abrahámovej. A hľa, okolo nich boli aj ďalšie postavy. I opýtal sa zarazený Nimrúd: — Koľkých sme hodili do ohňa? Jedného či viacerých? I odvetili mu dvorania: — Iba jedného, Abraháma. — A čo sú to za ľudia vôkol neho? No zarazení dvorania mu nevedeli odpovedať. Tu preriekol Nimrúd: — Podíďte k Abrahámovi a zaprisahajte ho, nech vyjde z ohňa! I vyzvali ho a on vyšiel neporušený z prostriedku ohňa. — Veľké sú tvoje čary! — zvolal Nimrúd. — To nie sú čary, — odvetil mu Abrahám. — To pochádza Z moci Alahovej. — Vystúpim do neba a zabijem tvojho boha! — povedal Nimrúd. Potom rozkázal, aby mu vyhotovili veľkú truhlicu, ktorá by mala dva vrchnáky. Jeden bude smerovať k nebu a druhý k zemi. A rozkázal, aby chytili štyroch orlov a nedali im žrať tri dni. Na truhlicu dal upevniť dve železné kopije a na ich konce napichol kusy mäsa. A vtákov dal priviazať k truhlici. Napokon si Nimrúd zobral luk a šípy, vošiel do truhlice a zavrel za sebou vrchnáky. Tu zdvihli orly hlavy a videli nad sebou na kopijach kusy mäsa. Vzniesli sa hore a zdvihli aj truhlicu s Nimrúdom. Vzlietli do výšav, a ako leteli, zavolal Nimrúd na svojho vezíra: — Otvor vrchnák smerom k zemi a pozri sa, aká je veľká! — Veľká je ako dedina, — odvetil mu vezír. Potom otvoril vrchnák smerujúci k nebu a povedal: — Nebo sa nezmenilo. Je také isté, ani čo by sme sa naň dívali zo z«me. S tým zavrel obidva vrchnáky. A orly stále leteli do výšav, až úplne oslabli a zdalo sa, že spadnú i s truhlicou dolu. Tu sa k nim priblížil anjel a zavolal na Nimrúda: — Beda ti, Nimrúd! Čo sa to opovažuješ? — Chcem stretnúť Abrahámovho boha a bojovať s ním, — povedal Nimrúd. — Je ešte ďaleko? I odvetil mu anjel: Ozdobné písmeno „wáw" na špitaje v Kajraváne. Zalomené, s motívom ružového púčika. Tunisko. R. 1042. 4 Rozprávania o prorokoch, obroch a násilníkoch *( 7Ú ) # Ukážka ozdobného písania .,há " v počiatočnej polohe na epitafe v Kajraváne. Tunisko. R. 1058. — Medzi zemou a najspodnejším nebom je vzdialenosť päťsto rokov. A samotné nebesia sú veľmi veľké. Je sedem nebí a medzi každým z nich je taká vzdialenosť ako medzi nebom a zemou. Keď to začul Nimrúdov vezír, omdlel a vypadol z truhlice. I ostal Nimrúd sám. Vzal luk a šíp a zavolal do neba: — Nech si, kde si, boh Abrahámov, tento šíp ta dostihne! A vystrelil šíp k nebu. Vraví sa, že šíp sa vrátil po chvíli dolu a bol postriekaný krvou. — Zabil som boha Abrahámovho! — zvolal Nimrúd. Potom archanjel Gabriel udrel jedným perom zo svojich krídel na truhlicu a tá spadla do mora. Vlny ju vyhodili na breh a z nej vyšiel Nimrúd s úplne šedivou bradou a hlavou. I prechodil Z jednej krajiny do druhej, kým neprišiel k mestu Kusá Rabbá. I vošiel doň nocou. Ráno sa pri ňom pristavovali ľudia, ale nikto ho nepoznal, lebo bol šedivý. Potom ho však spoznali apovedali to aj Abrahámovi. I prišiel k Nimrúdovi a opýtal sa ho: — Či si uzrel môjho pána? — Zabil som ho, — povedal mu Nimrúd. — Mýliš sa, — odvetil mu Abrahám. — Veľký a mocný je môj Pán a neprichodí mu, aby sa s tebou zapodieval. Ale ak chceš, môžeš zajtra bojovať so mnou. — Dobre, — riekol Nimrúd a začal zbierať svoje vojská. A vtedy poslal A tah na Nimráda a jeho vojakov komáre. I zaplnili celý svet a rozplienili sa v nevídanej miere. Ten, kto vládal, utekal sa skryť do svojho domu, zapaľoval ohne a zatváral dvere. Ale aj tak si nepomohol. Napokon priletel k Nimrúdovi veľký komár a sadol si mu na bradu. Nimrúd ho chcel zabiť, ale on sa rýchlo skryl v jeho nosnej dierke. A potom mu komár vliezol do hlavy a začal mu cicať krv a žrať mozog. Nimrúd od bolesti nemohol ani spať, ani jesť a ani piť. I dal si priniesť Železné kladivo a rozkázal sluhom, aby ho ním tlkli po hlave. A vždy, keď ho udreli, prestal ho komár na chvíľu žrať. A po hlave ho tlkli všetci najvýznamnejší mužovia jeho kráľovstva. Na štyridsiaty deň prišiel rad na jedného mocného vezíra, ktorý ■ Nimrúdovi rozťal hlavu na dve polovice. A z jej vnútra vyšiel komár, ktorý bol veľký ako holubica. Takto zahynul Nimrúd hroznou smrťou. A na jeho ľud poslal Alah zemetrasenie a jeho I mesto premenil v ruiny. Duše Nimrúdových služobníkov odsúdil do večného ohňa, na miesto smútku a žalosti. 4 Abú al-Hasan al-Kisáí * C77 )* Putovanie Abraháma do krajiny al-Haram (*) a narodenie Izmaela, praotca Arabov Zachoval Kaab al-Ahbár: Potom Abrahám zhromaždil svojich druhov a vybral sa s nimi do sýrskej krajiny. A Šiel, kým neprišiel do mesta Harrán. (*) Tu pobudol dlhú dobu. V meste vládol kráľ Hárán, ktorý uveril v prorocké poslanie Abraháma a dal mu zo. ženu svoju dcéru Sáru. (*) Odtiaľ odišiel Abrahám do Jordánska, kde vládol kráľ Sádúk. I zavolal si Abraháma a opýtal sa ho: — Kto si? — Som Abrahám, priateľ Alahov, — odvetil mu. — A ona je ti čím? ~ opýtal sa kráľ a ukázal na Sáru. — To je moja sestra, — odvetil Abrahám. — Ožeň ma s ňou! — povedal kráľ. — Neslobodno, lebo ty si neveriaci, — riekol Abrahám. — Keď mi ju nechceš dať, vezmem si ju sám, — povedal kráľ a rozkázal sluhom, aby mu priviedli Sáru. — Pane.' Pomôž! — zavolal Abrahám prosebne k Alahovi. A tu, keď kráľ vztiahol ruku k Sáre, vyschlo mu v hrdle a pocítil pálčivý smäd. — To máš zato, že si sa nahneval na Abraháma, priateľa božieho a že si chcel zneuctiť jeho manželku, — povedala Sára. — A vari si ty jeho manželka? — opýtal sa kráľ.. — Ano, — odvetila Sára. — Ľutujem, čo sa stalo, — povedal kráľ, — a chcem, aby mi Alah odpustil a zbavil ma smädu. I odpustil mu Alah a on poskytol Abrahámovi prístrešie vo svojej krajine. A rozpráva sa, že tento kráľ mal dcéru nevídanej krásy a pôvabu. Volala sa Hágar. I daroval ju Sáre ako otrokyňu. Vtedy prišiel Gabriel k Abrahámovi a potešil ho radostnou zvesťou. Splodí so Sárou syna, z ktorého povstane veľa prorokov. A s Hágar splodí syna, z ktorého potomstva sa zrodí prorok Mohamed, pečať prorokov. Ale Sára ostarla a nenarodil sa jej nijaký syn.. Preto darovala PUTO VANIE ABRAHÁMA DO KRAJJNJ AL-HARAM A NARODENIE IZMAELA, PRAOTCA ARABOV ( * ) al-HaTam — označenie posvätných moslimských miest (Mekka a jej okolie a Medina), kam nesmie vkročiť noha neveriaceho. V origináli je ard al-haram, t. j. „zem al-Haram ". ( * ) Harrán — prastaré mesto v severnej Mezopotámii, ktoré leží v blízkosti prameňov riečky Balíchy (prítok Eufratu). Podľa biblie (Genezís 11, 32; 12) žil v tomto meste Abrahám a jeho rodina. V našej legende sa však Abrahámov život a jeho putovanie podávajú inak. ( * ) Sára — Abrahámova manželka a nevlastná sestra. Podľa biblickej povesti porodila Abrahámovi vo vysokom veku syna Izáka (Genezis 17, 15-22; 21,1-8). Túto povesí voľne a svojsky podávajú aj autori islamskej legendárnej literatúry. 4 Rozprávania o prorokoch, obroch a násilníkoch > #( 78 )* ( * ) Hágar — bola podľa biblie Egypíanka, ktorú Sára darovala Abrahámovi. UKisáíhosa pôvod Hágar objasňuje inak, ( * ) IzmaeJ (po arabsky Ismáíl J — praotec Arabov, prorok a posol boží. Bol synom Abraháma a Egypfanky Hágar. Podľa tradície vystaval so svojím otcom znova Kaabtf, ktorá bola po potope sveta zanesená pieskom. Izmaelovi pripisuje moslimská tradícia veľké zásluhy o šírenie Abrahámovho náboženstva (millat Ibrahim) — teda islamu. ( * ) Zamzam (znamená po arabsky „hojná voda ") — názov posvätného prameňa v mekkskom údolí, v blízkosti chrámu Kaaby. Vďaka Zamzamu obýval človek mekkské údolie odpradávna. Prameň sa uctieval už v predislamských časoch a viažu sa k nemu prastaré povesti a mýty. Studňa Zamzam je 42 metrov hlboká. Nad ňou je budova s bohato vyzdobenou kopulou. Voda z tohto prameňa údajne lieči všetky neduhy a pútnici si z nej odnášajú po troške vo fľaškách aj domov. svoju otrokyfcu Hágar (*) Abrahámovi, aby počala z neho syna. I obcoval Abrahám s Hágar a ona počala. Keď sa naplnil jej čas, porodila Izmaela, (*) ktorý bol krásny ako luna v splne. Na čele mu žiarilo svetlo nášho pána Mohameda, nech mu Alah Žehná a dá mu spásu. I trápila sa Sára, že sa jej nenarodilo nijaké dieta. A nemohla viac zniesť, keď bol Abrahám spolu s Hágar. Priveľmi ju mučila Žiarlivosť. Preto raz povedala Abrahámovi: — Nechcem, aby Hágar bola so mnou v jednom dome! Odveď ju preč, kam chceš! I vnukol Alah Abrahámovi, aby odcestoval s Hágar a Izmaelom do krajiny al-Haram. A putovali v tie strany, až kým tam neprišli. Tam sa. usadili pri chráme Kaaba. Našli ho zanesený zemou a pieskom ešte od čias potopy. — Ostaň tu! — povedal Abrahám Hágar. — Dostal som rozkaz, aby. som ta priviedol sem. — Ale na koho nás ponechávaš? — spýtala sa Hágar. — Pán sa o vás postará, — povedal Abrahám a obrátil sa doľava i doprava. Avšak nablízku nevidel živej duše. I preriekol slovami koránu takto: Pane! Usadil som svoje potomstvo v údolí, kde nieto úrodných polí. Je to pri tvojom Svätom chráme. Chcem, aby sa tu modlili. Pane! Urob, aby srdcia ľudí, zatúžili po nich, a dopraj im zo svojich plodov! Azda ti budú vďační. Pane! Ty vieš, čo skrývame i čo ukazujeme... //14: 40-41// I ponechal ich tam Abrahám a vrátil sa naspäť k Sáre. Tu zmohla Hágar i Izmaela horúčava. Hágar uvidela strom a zavesila naň svoje šaty, pod ktoré do chládku ukryla syna. Ale voda, ktorú mali v čutore, im vyschla a začal ich moriť veľký smäd. Hágar nevedela, čo robiť. Utekala k vŕšku Safä, o chvíľu k vŕšku Mania a všade hľadala vodu. Pritom volala: — Pane! Nedovoľ, aby sme zahynuli od smädu! A vtedy zostúpil k nej Gabriel a oznámil jej, že záchrana je blízko. I obzrela sa za Izmaelom a uvidela, ako strká pršteky do zeme. A hľa, na tom mieste vytryskla voda. Hágar padla na zem a ďakovala Alahovi. Potom chytila kamene a priložila ich k prameňu, aby sa voda nerozlievala. — Zamzam! — (*) zvolala. A odvtedy sa prameň takto volá. Hágar a Izmael žili pri studni dlhý čas. Jedného dňa sa k nim Abú al-Hasan al-Kisáí » * ( 79 )* priblížila karavána, ktorá putovala z Jemenu do Sýrie. Ľudia Z karavány zrazu uvideli v mekkskom údolí vtáky. — Čo sú to za vtáky/ — zvolali začudovane. — Veď vtáčik sadá iba tam, kde je voda a obydlie Človeka. I rozbehli sa a v diaľke zazreli prameň astej vody, pri ktorom stáli Izmael a Hágar. Opýtali sa ich: — Čo ste? Ľudia či džinovia? I odvetila im Hágar: — Som otrokyňou Abraháma, priateľa Alahovho, a toto je môj syn. Žijeme pri prameni, ktorý vytryskol z vôle Alaha. ' — Dovolíš nám, aby sme si tu rozložili tábor, pobudli s vami a napili sa vody? — opýtali sa muži z karavány. — Napite sa všetci! — riekla im Hágar. A tak prišli k studni so svojimi rodinami a ťavami a rozložili sa pri chráme. Keď Izmael dospel do mužného veku, oženil sa s dievčinou zo vznešeného rodu. Vtedy zomrela jeho matka Hágar. I stalo sa, že po nejakom čase zatúžil Abrahám po svojom synovi Izmaelovi. Požiadal preto Sáru, aby ho mohol navštíviť. A keď mu dovolila, prišiel k nemu Gabriel na rajskom koni. Vyskočil na neho a hneď bol v krajine al-Haram. Tam vošiel do domu svojho syna a pozdravil: — Pokoj vám, obyvatelia tohto domu! Keď ho začula Izmaelova žena, neodvetila mu na pozdrav, ale hneď riekla: — Čo tu chceš? Pán domu nie je doma! I odvetil jej Abrahám: — Keď sa vráti tvoj muž, povedz mu, že mu odkazujem, aby vymenil prah spod svojich dverí. S tým odišiel naspäť do Sýrie. Keď sa Izmael vrátil z poľovačky, rozpovedala mu žena, čo sa jej prihodilo s neznámym návštevníkom. — Vezmi si veci a vráť sa, odkiaľ si prišla! — rozkázal jej Izmael, keď si vypočul odkaz. Potom sa oženil s druhou ženou. Volala sa Hála a pochádzala z kmeňa Džurhum. (*) Hála porodila Izmaelovi veľa detí. Po nejakom čase zatúžil Abrahám po svojom synovi Izmaelovi druhý raz. I prišiel k nemu Gabriel na rajskom koni. Abrahám i Rozprávania o prorokoch, obroch a násilníkoch > Veľmi výzdobné, originálne písanie písmena „ajn" v počiatočnej polohe. Epitaf v Kajraváne. Tunisko. R. 1053. ( * ) Džurhum — mýtický arabský kmeň, ktorý údajne obýval okolie Mekky » čase, keď tom prišli Abrahám s Hágar a Jzmaelom. Ozdobné písmeno „mím" v lístkovom kúfskom štýle. Nad písmenom je ornamentálny slnečník. Tunisko. R. 990. ( * ) hidžr (alebo hidžr Ismáílj — názov miesta, ktoré je zjednej strany ohraničené severozápadnou stenou Kaaby a z druhej strany asi 1 m vysokým polkruhovitým múrikom. Tu sú údajne pochovaní Izmael o Hágar. Pri rituálnom obchádzaní Kaaby sa toto miesto obchádza tiež. ROZPRÁVANIE O IZÁKOVI A SMRŤ ABRAHÁMA ( * ) Izák (po arabsky IshákJ — biblická postava, syn Abraháma a Sáry. V koráne sa spomína na viacerých miestach a hovorí sa o ňom oj ako o prorokovi //19 : 50//. ObKbená postava židovskej i moslimskej ľudovej náboženskej literatúry. ( * ) Lót (po arabsky Lútj — biblická postava (Genezis 19,1-38). Podľa učenia koránu #( 80 ) # vysadol naň a ihneď bol v krajine al-Haram. Tam vošiel do Izmaelovho domu a pozdravil: — Pokoj vám, obyvatelia tohto domu! — / tebe pokoj, vzácny pane, — odvetila mu Izmaelova žena. — Pán domu nie je doma, ale vojdi dnu, lebo sa o chvíľu vráti/ — Máš mi dať Čo jesť? — opýtal sa Abrahám. Prikývla a doniesla chlieb a tanier, na ktorom boli kúsky mäsa. Podala mu aj pohár vody a pohostila ho aj pečenými vtákmi. I najedol sa Abrahám. Potom mu umyla hlavu a natrela ho vonnými masťami. Napokon povedal Abrahám: — Keď sa vráti tvoj pán, pozdrav ho odo mňa. A povedz mu, že mu odkazujem, aby si uchoval prah svojho domu! S tým odišiel. Keď sa vrátil Izmael, rozpovedala mu žena, čo sa jej prihodilo s neznámym návštevníkom. — Odteraz si ťa budem ctiť ešte viac, — povedal jej Izmael. — Dostalo sa ti pochvaly od Abraháma. Ty si teda skutočným prahom do môjho domu! A stalo sa, že Abrahám zatúžil po svojom synovi tretí raz. Od tých čias, čo zanechal Izmaela a jeho matku Hágar v krajine al-Haram, uplynulo už dvadsaťtri rokov. Keď teda prišiel ku Kaabe po tretí raz, našiel pri nej svojho syna Izmaela a potešil sa mu. Potom sa uspokojený vrátil naspäť do Sýrie. Rozpráva sa, že Izmael žil stotndsaťsedem rokov. Pochovali ho v hidžre. (*) Tam pochovali aj jeho matku Hágar. Rozprávanie o Izákovi a smrť Abraháma > Sára dlho nemohla mať deti. Bola už veľmi stará, mala deväťdesiat rokov, a vtedy prišli k Abrahámovi štyria anjeli v ľudskej podobe a oznámili mu, že splodí so Sárou syna, ktorý sa bude volať Izák. (*) Izák bude mať syna Jakuba, z ktorého povstane veľké potomstvo. Zachoval Kaab al-Ahbár, nech nájde v ňom Alah zaľúbenie: Sára počala Izáka tej noci, keď Alah zahubil Lótov (*) ľud, A keď sa jej naplnil čas, porodila ho v piatok na sviatok Ašúrá. Z jeho tváre vyžarovalo svetlo, ktoré osvecovalo všetko dookola. 4 Abú al-Hasan al-Kisáí » * C8i )* Keď Izák vypadol zo Sárinho života, hodil sa na zem a klaňal sa Alahovi. Potom vztiahol ruky k nebu na znamenie, že uctieva jediného Pána. Jeho otec Abrahám zvolal všetkých žobrákov a chudákov, aby ich nakŕmil a napojil. Keď mal Izák sedem rokov, vybral sa s otcom do Jeruzalema. (*) Ako po ceste oddychovali, Abrahám zaspal. Vo sne sa mu zjavila postava, ktorá vravela: — Abrahám! Alah ti rozkazuje, aby si mu priniesol obetu! (*) Keď sa Abrahám zobudil, dal chytit tučného býka, obetoval ho a jeho mäso rozdelil chudobným. Ale nasledujúcej noci počul v spánku hlas, ktorý mu vravel: — Abrahám! Alah chce, aby si mu priniesol väčšiu obetu. Preto len čo sa zobudil, obetoval ťavu a jej mäso rozdal chudobným. Ale ďalšej noci znova počul klas, ktorý vravel: — Abrahám! Alah chce, aby si mu priniesol ešte väčšiu obetu! — A aká to má byt obeta? — opýtal sa Abrahám. Tu neznámy tieň ukázal na Izáka. Abrahám sa prebudil plný hrôzy a opýtal sa syna: — Synu! A či ma poslúchneš vo všetkom? A keď Izák prisľúbil, Abrahám vstal, vzal veľký nôž a povraz a povedal Izákovi: — Poď so mnou! Pôjdeme k jednej hore. Keď odišli, priplichtil sa Iblís k Sáre a pošepkal jej: — Sára! Abrahám sa rozhodol zabiť Izáka. Rozbehni sa za ním a vezmi mu ho! Ale Sára spoznala diabla a zakričala: — Odíď odo mňa, prekliaty/ I rozbehol sa Iblís za Izákom a zavolal na neho: — Tvoj otec ta chce zabiť. Tu povedal Abrahám Izákovi: — Kráčaj ďalej a nevšímaj si ho! Je to diabol. A tak šli, až kým neuvideli horu. Tam riekol Abrahám: — Synček! Vo sne som počul hlas, ktorý mi rozkazoval, aby som ťa obetoval. (*) — Otče! — odvetil mu Izák. — Konaj, ako ti rozkázali. Uvidíš, že budem trpezlivý. ..Ale skôr, ako ma zabiješ, vyzleč mi košeľu, aby ju moja milovaná matka neuvidela zakrvavenú, lebo bude dlho plakat. A zviaž mi ruky na chrbte, aby som sa ti nehýbal v náruči, lebo ťa to bude bolieť! Keď mi položíš nôž na i podľa neskoršieho moslimského náboženského výkladu bol Lát významný prorok a kazateľ. Kázal Sodomianom, ale neuposlúchli ho, a preto ich Alah zahubil. ( * ) Jeruzalem (po arabsky al-Kudsj — starobylé mesto v Palestíne, ktoré sa v staršej arabskej literatúre (aj u Kisáího) nazývalo al-Bajt al-makdis („svätý chrám, sväté miesto" — podľa starovekého Šalamúnovho chrámu). ( * ) Abrahám! Alah ti rozkazuje, aby si mu priniesol obetu — prinášanie obety božstvu je veľmi starého pôvodu. Obety bývali krvavé (zařezávali sa býci, ovce, barani a pod.) i nekrvavé (na oltáre sa kládla múka, obilie, chlieb, víno). Obetované zvieratá sa upiekli a vôňa pečeného mäsa lahodila bohom. Starí Židia konali obety každý deň a najmä počas veľkých sviatkov. Hlavným obetišťom bol jeruzalemský chrám. { * ) Vo sne som počul hlas, ktorý mi rozkazoval, aby som ťa obetoval — povést o Izákové j obeti súvisí so starými náboženskými Zvyklosťami. V starovekej Palestíne sa obetovali aj ľudia, dokonca prvorodení synovia. Prinášali sa božstvu, keď bolo treba vyprosiť od božstva veľkú vec. Svojich synov obetovali hebrejský kráľ Achaz (2. Rozprávania o prorokoch, obroch a násilníkoch #( 82 ) * Kn. kráľov 16,3) i kráľ Manases (2. Kn. kráľov 2-1,6), Podobne obetoval svojich synov aj Hiel, keď staval Jericho (\. Kn. kráľov 16,34). Hiel zakopal do mestských múrov svojho prvorodeného syna a po ukončeni stavby obetoval svojho najmladšieho syna. { * ) Nieto moci ani sily len u Alaha vznešeného, všemocného — týmto zvolaním vyjadruje moslim prekvapenie alebo úzkost. Zalomené vertikály na písmenách „lám"a „alif" na náhrobnom nápise v Kajravám. Tunisko. R. 1055. hrdlo, odvráť tvár, aby ťa nepochytila ľútosť. Moju košeľu vráť matke, aby sa s ňou tešila a odovzdaj jej môj pozdrav.. .! A tu sa ozval hlas z neba, ktorý volal: — Abrahám, priateľ Alaha! Zľutuj sa nad malým chlapcom, ktorý sa ti takto prihovára! Ale Abrahám si myslel, že sa mu prihovára hora, preto povedal: — Hora, mlč a nezdržuj ma! Alah mi rozkázal, aby som mu vykonal takúto obetu. I strhol z Izáka košeľu, zviazal mu ruky a zvolal: — V mene Alaha milostivého, milosrdného! Tu položil nôž na hrdlo svojho syna, ale pošmykol sa mu. A pošmykol sa mu i druhý raz. I zvolal Abrahám: — Nieto moci ani sily len u Alaha vznešeného, všemocného! (*) Potom začal brúsiť nôž na kameni, kým nebol ostrý ako britva. Položil ho na Izákovo hrdlo, ale zas sa mu pošmykol. A vtedy začul Abrahám hlas, ktorý volal slovami koránu: Abrahám! Uveril si, čo sme ti vo sne nakázali,,. Takto sme ťa skúšali... A tvojho syna sme vykúpili veľkou obetou...//37 : 105-107// A hlas ďalej volal: — Abrahám! Vezmi barana, ktorého ti posielame a obetuj ho! Tento deň sa stane sviatkom pre teba a tvoje potomstvo! I potešil sa Abrahám, oslavoval Alaha a ponáhľal sa Izákovi rozviazať ruky. Potom pristúpil k baranovi a zarezal ho. V tú chvíľu sa zniesol z neba biely bezdymný oheň a spálil barana, len hlava z neho ostala. Abrahám vzal Izáka a hlavu barana a vrátil sa k Sáre. Doma jej rozpovedal všetko, čo sa im prihodilo. Keď Sára zomrela, oženil sa Abrahám s jednou z kanánskych Žien, ktorá mu porodila šesť detí. Po jej smrti sa oženil s jej sestrou a tá mu porodila štyri deti. Keď Abrahám ostarel, prišiel za ním jedného dňa anjel smrti v podobe prekrásneho mládenca. Pozdravil Abraháma, a ten, keď mu odvetil na pozdrav, sa opýtal: — Kto si, mládenec prekrásneho výzoru? I riekol: — Som anjel smrti. 4 Abú al-Hasan al-Kisáí > * ( 83 )# A začudoval sa Abrahám a opýtal sa: ~ Prečo ťa ľudia nenávidia, keď si taký pôvabný? I odvetil mu anjel smrti: — V tejto podobe prichádzam iba k prorokom. — Chcem ťa vidieť v podobe, v akej prichádzaš k neveriacim, — požiadal ho Abrahám. I tak sa stalo a anjel smrti sa zmenil na desivú príšeru. Keď ho Abrahám uzrel, takmer omdlel od strachu a začal kričať: — Vráť sa chytro do podoby, v akej si prišiel! I tak sa stalo. Potom anjel smrti predstúpil pred Abraháma a chcel si vziať jeho dušu. Ale Abrahám nechcel umrieť. Preto anjel smrti vyšiel z jeho domu a premenil sa na starca a tak predstúpil znova pred Abraháma, volajúc: — Priateľ Alaha/ Či jesto u teba čoho sa najesť? — Jesto, -~ odvetil Abrahám a predložil mu misku s jedlom. I začal starec chytať do prstov kúsky jedla, ale bol slabý a nevládal si ho vložiť do úst. — Ostarel som, nevládzem jest, — volal. — Koľko máš rokov? — opýtal sa Abrahám. — Dvesto, — odvetil. — Za šesť rokov budem i ja dvestoročný, — povedal mu Abrahám. — A hľa, stanem sa ti určite podobným. Veru, nechce sa mi Žiť, keď ťa tak vidím. Tu vstal anjel smrti a uchopil do rúk dušu Abraháma, priateľa Alahovho. Učení ľudia rozprávajú, že Abrahám žil až 275 rokov. A pochovaný je v zemi, ktorú si sám zakúpil. A s ním je pochovaná aj jeho žena Sára. Rozprávanie o Ezauoui a Jakubovi Izák mal sen, v ktorom sa mu zdalo, že z jeho chrbta vyrástol veľký strom. Mal veľa vetiev a konárov a na každom z nich svietilo svetlo. — Konáre a vetvy, to sú tvoji potomkovia, proroci, — hovoril vo sne Izákovi neznámy hlas. Keď sa zobudil, rozpovedal videnie svojej žene a tá mu riekla: i Rozprávania o prorokoch, obroch a násilníkoch > Kaligrafické spojenie arabských písmen „lám " a ,,alif". Ohnutá vertikála vyúsťuje do polopalmety. Kajraván. Tunisko. R. 1040. #( 84 ) # ROZPRÁVANIE O EZA U OVI A JAKÚ BO VI ( * ) Ezau (co znamená „zarastený") — starší (prvorodený) syn Izáka a Rebeky. Podľa moslimskej legendy bojoval so svojou dvojičkou Jakubom už o tete svojej matky, aby sa narodil prvý. ( * ) Jakub — mladší syn Izáka a Rebeky. Podvodne vymokol od svojho otca požehnanie prvorodeného. Jeho biblický príbeh (Genezis 25—36) preberá aj Kisáí a ďalší autori rozprávaní o prorokoch. Podľa moslimského podania bol Jakub prorokom (korán 19 :50). Za mladi odišiel do Harránu, kde žil u svojho uja a neskoršie svokra Labana. Jakubov pobyt v Harráne sa v moslimských legendách opisuje podobne ako v biblii. Podľa biblie však Laban vydal za Jakuba iba dve svoje dcéry: Liu a Ráchel. Okrem nich však Jakub žil aj s ich slúžkami Balím a Zelfou. Takto sa Jakubovi — ako píše biblia — narodilo zo štyroch žien dvanásť synov. Podľa moslimského podania však mal Laban štyri (a teda nie dve!) dcéry. Postupne ich vydal za Jakuba a oni mu porodili dvanásť synov. Boli to: Ruben, Simeon, Lévi, Júda, Zabulon, Isachar, Dan, Gad, Aser, Neftali, Jozef a Benjamín. Z Jakubových synov povstalo podľa biblického podania dvanásť kmeňov — Som ťarchavá a v mojom živote sú dvojčatá, ktoré sa medzi sebou neustále bijú. A keď nastal jej čas, porodila dvoch chlapcov. Zapletení boli do seba, zápasiac, kto vyjde prvý. A prvého, čo vyšiel, nazvali Ezau (*) a druhého Jakub. (*) Izák si zamiloval prvorodeného Ezaua, ale jeho žena Jakuba. Keď chlapci vyrástli, riekol Izák Ezauovi: — Synu! Keď ťa zavolám, príď, lebo ti chcem požehnať! Chcem, aby si Alah z tvojho potomstva vyvolil prorokov! A stalo sa, že v súdený čas pásli obaja bratia ovce. Ezau mal zarostené celé telo, bol veľmi silný a odvážny. I vzala Izákova žena kozia, zarezala ho a stiahla z neho kožu. Zavolala Jakuba a priložila mu kožu z kozľaťa na chrbát a ruky. Potom mu povedala: — Choď teraz k svojmu otcovi Izákovi a požiadaj ho, aby ti požehnal. I prišiel Jakub k Izákovi. Izák bol slepý. Ohmatal syna na chrbte i na rukách a videl, že je zarastený. — Hoci klas máš Jakubov, zarastený si ako Ezau, — povedal. A uveril, že je to on, a požehnal mu. Ale Ezau pásol medzitým ovce. Keď sa však vrátil z paŠe, predstúpil pred otca a povedal mu: — Otče! Požehnaj mi, ako si mi sľúbil. — Synu! —povedal Izák. — Či si nebol u mňa? Veď som ti pred chvíľou požehnal. — Nebol som tu, — odvetil Ezau. Tu si zavolal Izák svoju ženu a opýtal sa jej: — Prečo si to urobila? I riekla: — Chcela som, aby si požehnal Jakubovi, lebo ma ľúbi a ľúbi aj teba. Ale Ezau, ten sa mi ešte nikdy milo neprihovoril, I nahneval sa Ezau na Jakuba, že ho predbehol, a rozhodol sa, Že ho zabije. — Tvoj brat Ezau ťa chce zmámiť, — riekla Jakubovi matka. — Preto vstaň a odíď k môjmu bratovi Labanovi, ktorý býva v meste Harrán. I súhlasil s tým Jakub, vychystal sa a pobral sa do mesta Harrán. A keď tam prišiel, uvidel studňu a pri nej vedro. i Abú al-Hasan al-Kisáí > * ( 85 )* Naplnil ho vodou a napil sa. Potom sa umyl, ako to predpisuje korán, (*) a pomodlil sa dve raky. (*) / uvidela ho modliť sa Labanova dcéra a rozbehla sa to povedať otcovi: — Otče! — riekla. — Prišiel k nám človek, ktorý sa umýva a modlí práve tak ako ty. — Choď a priveď, ho! — rozkázal jej otec. I pobrala sa za ním a zavolala ho. — Kto si, mládenec? — opýtal sa Laban. — Som Jakub, syn Izákov, — odvetil. — Ty si teda synom mojej sestry, — riekol Laban a začal sa ho vypytovať na matku a otca. A potom dal Laban Jakubovi za manželku svoju najstaršiu dcéru. Volala sa Lia. Mala peknú tvár, ale slzili jej oči. Preto ju Jakub nemal rád. Labanovi povedal: — Daj mi za manželku tú dcéru, ktorá nosí zävoj. — Jakub! — riekol Laban. — Či nevieš, že mladšia dcéra sa nesmie vydať skôr ako staršia? A Laban potom rozkázal Hi, aby priniesla Alahovi obetu. Nech Alah obmäkčí Jakubovo srdce. I priniesla vskutku obetu a Alah ju prijal. Vtedy sa Jakubovi zapáčila Lia, spal s ňou a počala Z neho dve deti, Rubena a Simeona. Potom mu porodila ešte dvoch chlapcov, Léviho a Júdu. Keď Lia zomrela, oženil sa Jakub s jej mladšou sestrou, ktorá nosila závoj. Mala ho vždy na tvári zo strachu, aby nedráždila ľudí svojou krásou a pôvabom. Volala sa Sarja. Porodila mu dvoch synov, Dana a Naftaliho. Keď zomrela, oženil sa Jakub s ďalšou Labanovou dcérou, ktorá sa volala Sarúba. I porodila mu dvoch synov, Isachara a Zabulona. Potom ešte dvoch synov, Gada a Asera. A napokon mu porodila dcéru, ktorú nazvala Dinou. Keď zomrela, oženil sa Jakub s Ráchel. Ráchel bola najkrajšia Labanova dcéra. Volali ju Slnkom dňa. Jakub si ju vzal za ženu, keď mal štyridsať rokov. V tých časoch mal Jakub zjavenie od Alaha, ktorý mu nakazoval, aby sa vydal na cestu. Predstúpil preto pred Labana, poďakoval sa mu a povedal: — Alah si ma vybral za proroka a posiela ma do krajiny Kanón. (*) Musím tam odísť. I odvetil mu Laban: Izraela (Genezis 49, 28). { * ) Potom sa umyl, ako to predpisuje korán — í. /. vykonal rituálne umývanie podľa zvyklostí moslimského kultu. Moslimskí autori pokladali — v duchu koránu — Jakuba a aj ostatných patriarchov za vyznavačov A lahovho náboženstva, teda islamu. ( * ) raka — názov časti moslimskej modlitby. ( * ) krajina Kanán — starobylý názov Palestíny. Krajinu Kanón, obývaná rozličnými kanánskymi národmi, prisľúbil podľa biblie Židovský boh Jahve svojmu vyvolenému národu, Židom. Ozdobné písmeno ,,wáw' s kvetinovým motívom na epitafe v Kajraváne. Tunisko. R. 1042. 4 Rozprávania o prorokoch, obroch a násilníkoch #( 86 ) % ( * ) Jób (po arabsky Ajjúb,) — biblická postava a obľúbený hrdina moslimských legiend. V koráne sa pokladá zo proroka //í: 163//. Početné rozprávania o ňom prevzali moslimskí autori Z biblickej Knihy o Jóbovi a z rabínskych legiend. ( * ) Dvojrohý (po arabsky Zú al-karnajnj — pravdepodobne arabská prezývka Alexandra Veľkého. Dva rohy údajne symbolizovali Alexandrovu vládu na východe a na západe, V koráne sa o Dvojrohom hovorí na jednom mieste, kde sa dáva do nejasného súvisu s mýtickými národmi Gogom a Magogom /M: 82-97//. V legendách vystupuje ako moslim a prorok. ROZPRÁVANIE O JOZEFO VI, NECH NA ŇOM SPOČINIE POKOJ ALAHOV ( * ) Jozef (po arabsky Júsuf) — populárna biblická postava. Bol najmilším synom Jakuba. Jeho matkou bola Ráchel a mat vlastného mladšieho brata Benjamína, ktorého veľmi miloval. Jozefov príbeh sa tešil veľkej obľube nielen u Židov, ale aj u okolitých národov, lebo dokonca aj Mohamed, ktorý inak poznal životy biblických hrdinov iba povrchne a nepresne, venoval Jozefovi celú 12. súru korána. Na základe — Jakub.1 Tvoj príchod bol pre nás požehnaním. Zober si preto, čo chceš, všetko ti dám. — Chcem len ovce, — povedal mu Jakub. I dal mu päťsto oviec a práve toľko kráv, koni, mulíc a oslov. A tak sa Jakub pobral s celým svojím majetkom i s desiatimi synmi a manželkou Ráchel do krajiny Kanón. A o tom sa dozvedel jeho brat Ezau. Pozbieral vojakov a ozbrojencov a rozhodol sa, že Jakuba zabije a majetok mu vezme. Keď Jakub prišiel k hore, pri ktorej na neho čakal Ezau, vyzbrojil ho Alah silou prorokov. I schytil Ezaua a hodil ho na zem. Potom si mu kľakol na prsia. Tu začal Ezau plakať, kým sa Jakub nad ním nezľutoval a nepustil ho. Potom Ezau vstal, objal Jakuba a povedal mu: — Odpusť mi! Vidím, že Alah si ta vyvolil za proroka a svojho posla. I požehnal Jakub Ezaua a riekol: — Ezau! Teš sa, lebo z tvojho potomstva vzídu proroci ako Jób {*) a králi ako Dvojrohý, (*) ktorý bude panovať nad východom a západom. Potom sa obidvaja bratia rozlúčili a každý z nich sa pobral svojou cestou. Rozprávanie o Jozefovi, nech na ňom spočinie pokoj Alahov * Kaab al-Ahbár zachoval toto: Potom počala Ráchel z Jakuba a narodil sa jej syn Jozef (*) a po ňom Benjamín. I zdedil Jozef krásu po svojej matke. Keď mal dva roky, Ráchel umrela a on i jeho brat ostali siroty. I dozvedel sa o tom Laban, ktorý bol otcom Rachel. Mal ešte jednu dcéru. Vystrojil ju a zaopatril veľkým majetkom. Takto ju poslal k Jakubovi, aby sa s ňou oženil. I prihodilo sa, že Jozef mal raz sen, ktorý ho veľmi vyľakal. — Otče! — riekol Jakubovi. — Videl som vo sne svoju palicu zastrčenú do zeme. Zapustila do nej korene a vypučala. A narástli jej konáre, ktoré siahali až do neba. Okolo nej stáli palice mojich bratov a boli tiež zastrčené do zeme. Ale nič z nich Abú al-Hasan al-Kisáí * ( 37 )* nevyrostlo. Moja palica ich prevýšila. A nakoniec palice bratov niekto vytrhol a zahodil. — Synu! — povedal Jakub, — netráp sa nad takou vidinou! Nie každý sen sa dá vysvetliť. Keď mal Jozef desať rokov, zabil Jakub na jeho počesť barana. I sadol si Jozef s bratmi k jedlu. Vtedy sa k ich dverám zatúlal Žobrák. Zastal, ale nikto ho nezavolal k stolu, a neponúkol jedlom. A tak odišiel. I opýtal sa Jakub svojich synov: — Dali ste žobrákovi jesť? — Nie, lebo si nám to nerozkázal, — odvetili. A tu sa ozval z neba hlas, ktorý hovoril: — Jakub! Prišiel k tebe žobrák, ktorý zacítil vôňu mäsa. Ale nenakrmili ste ho. Zarmútilo ho to, a ja preto zarmútim tvoje srdce. Po týchto slovách Jakub preveľmi zosmutnel a v noci sa mu prisnil takýto sen: Desať vlkov odvlieklo jeho syna Jozefa do ľudoprázdnej stepi. Tam ho jeden z vlkov hodil do jamy, z ktorej sa Jozefovi podarilo vyjsť až po troch dňoch. Keď sa Jakub ráno zobudil, vzal Jozefa, privinul si ho na prsia a bozkával ho na celo. Potom sa dal do plaču, ale nikomu nepovedal o tom, čo sa mu prisnilo. Keď mal Jozef dvanásť rokov, zobudil sa jednej piatkovej noci, plný hrôzy a strachu. — Otče! — povedal Jakubovi. — Videl som vo sne jedenásť hviezd, ktoré zostúpili zo znamení zvieratníka. (*) Žiarili ako slnko a mesiac. A videl som slnko a mesiac, ktoré zostúpili s hviezdami. Všetky sa mi klaňali. — Synu! — odvetil mu Jakub. — Nerozprávaj svojim bratom o tom, Čo sa ti prisnilo. //12 : 5// Budú ti závidieť to, čím ťa Alah obdaril. Ale Jozefovi bratia si to vypočuli, čudovali sa a vraveli si: — Prečo má byť Jozef lepší od nás? I povedal jeden z nich: — Zabime Jozefa alebo ho odvlečme z tejto krajiny, aby otcova tvár žiarila len pre nás... //12 : 9// / povedal Júda: — Nezabíjajte ho, hoďte ho radšej do hlbokej studne! //12 : 10// koránu, ale aj rozličných iných prameňov (najmä židovských) vznikla rozsiahla moslimská legenda o Jozefovi. Niektorí starí spisovatelia spracovali Jozefov život aj v samostatných knihách. ( * ) znamenia zvieratníka — dvanásť nebeských súhvezdí na ekliptike, cez ktoré zdanlivo prechádza slnko. Tieto súhvezdia majú rozličné názvy: Baran, Býk, Rak, Lev, Panna atď. Podľa toho, v akej polohe sa v určitom čase nachádzalo slnko a planéty k znameniam zvieratníka, sa predpovedala hudúcnost. Týmto sa zaoberala astrológia. Zvieratník vymysleli starobabylonskí hvezdári. Ružový púčok ako výzdobný motív arabského kúfskeho písma. Epitaf v Kajraváne, Tunisko. R. 1025. 4 Rozprávania o prorokoch, obroch n násilníkoch > #( 88 ) # Ukážka lístkového kůfskeho písma s vertikálou Zalomenou do pravého uhla. Epitaf s Kajraváne. Tunisko. R. 1035. A keď sa takto dohodli, prišli k Jozefovi, hrali sa okolo neho a volali ho, aby sa hral s nimi. — Jozef.1 — povedal mu Simeon. — Krátime si čas bez teba. Ale ty s nami ani nejedávaš, ani nepiješ a ani sa nikdy s nami nehráš. I povedal Jozef: — Prehovorte otca, aby ma pustil s vami! A pobrali sa za Jakubom a takto ho oslovili: — Otče! Prečo neveríš, že sa postaráme o Jozefa?.,. Pošli ho zajtra s nami! Nech sa zabaví a zahrá. Budeme na neho dávať dobrý pozor! //12 : 11-12// I odvetil im Jakub: — Bojím sa, že by ho mohol zožrať vlk a vy to ani nezbadáte. — Otče! — riekli. — Je nás veľa. Kdeže by sa na Jozefa odvážil vlk! Akí by sme to boli chlapi! //12 : 13-14// Aj Jozefovi sa chcelo vyjsť si s bratmi. A tak Jakub, hoci nerád, súhlasil. Obliekol Jozefa do košele a nohavíc, natrel mu hlavu ' voňavou masťou a dal mu do ruky palicu. Jeho bratom povedal: — Nakŕmte ho, ak bude hladný, napojte, ak bude smädný! Potom ich zaprisahal, aby mu ho priviedli zdravého. Ale keď sa mu stratili z očí, ľutoval, čo urobil, a utrápený sa vrátil do svojho domu. I vybrati sa bratia do stepi a Jozef ich nasledoval. Tu začali pred ním utekať. Jozef za nimi zakričal: — Bratia! Dajte mi vody! Som veľmi smädný. Ale nedali sa mu napiť. Simeon vzal džbán s vodou a rozbil ho. — Nech ťa napoja tvoje klamné sny! — kričal Jozefovi. Potom sa k nemu obrátil a udrel ho rukou do tváre. I začali Jozefovi tiecť slzy po lícach a volal za bratmi: — Čo sa ponáhľate? Vari ste zabudli, čo ste sľúbili otcovi? Ale oni sa za ním ani neobzreli, nechali ho tak a Jozef ostal sám. A keď ich konečne dostihol pri vysokej hore, povedali si: — Zabime ho pri tejto hore! I povedal im Júda: — Nezabíjajte ho! Hoďte ho radšej do hlbokej studne! //12 : 10// Preto chytili Jozefa a zavliekli ho k hlbokej studni uprostred cesty. Bola úzka a voda v nej bola slaná. Túto studňu vykopal Sám, Noemov syn. Bolo na nej napísané: Toto je studňa smútku. Abu al-Hasan al-Kisái * ( 89 )# Tam bratia zvliekli z Jozef a šaty. Potom ho zviazali povrazom a spustili do studne. Ked bol asi v polovici, povolili povraz, lebo chceli, aby spadol na dno a zabil sa. Ale v tú chvíľu sa zniesol k nemu Gabriel a zachytil ho na svoje krídla. — Neboj sa, Jozef, Alah je s tebou, — povedal mu. I hodil na dno studne veľký kameň a posadil naň Jozefa. Potom mu priniesol jedlo i nápoje z raja. A keď sa Jozef najedol a napil, zaodel ho do rajskej košele. Medzitým Jozefovi bratia zabili kozľa, zjedli z neho mäso a jeho krvou postriekali Jozefovu košeľu. A s košeľou prišli plačúc k otcovi Jakubovi. Keď ich uvidel, zavolal: — Synovia! Čo zlého sa vám prihodilo? Nevidím medzi vami potešenie mojich očí. — Otče! — odvetili. — Stihlo nás veľké nešťastie. Odišli sme pretekať sa v behu a ponechali sme Jozefa pri našich veciach. A vtedy ho zožral vlk. Ale ty nám neuveríš, aj keby sme ti vraveli pravdu, //l 2 : 17// Potom ukázali na košeľu so slovami: — Toto je jeho košeľa. Keď Jakub uvidel zakrvavenú košeľu, hrozne vykríkol a omdlel. — Jozef! Jozef! — volal, keď sa prebral. — Moje sny o tebe vraveli pravdu. Čo mi pomohla všetka moja opatrnosť!? Potom Jakub vysadol na ťavu a zavolal mocným hlasom: — Vy divoké, túlavé zvery! Olúpili ste Jakuba o jeho milovaného syna. Vzali ste mu úsmev a radosť. Neck ani vy nikdy neviete, čo ' je to radosť! Nato sa obrátil k synom a povedal im slovami koránu: — Nebolo to tak! Vaše duše vás naviedli na to, čoho ste sa dopustili. Trpezlivosť je sladká. Nech mi je Alah oporou proti tomu, čo mi tu rozprávate! //12 : 18// A potom Jakub riekol: — Priveďte mi vlka, ktorý zožral Jakuba! — Dobre! — odvetili a pobrali sa do stepi. Tam chytili túlavého vlka a prišli s ním k otcovi. — Tento ho zožral, — povedali. Ale v tú chvíľu obdaril Alah vlka ľudskou rečou a ten prehovoril: — Jakub! Nezožral som tvojho syna. Veď proroci sú posvätní. Nesmú sa ich dotknúť ani divé zvery, ani divé vtáky. Tvoji synovia ma chytili, keď som hľadal v stepi svoje zatúlané mláďa. 4 Ukážka kvietkovaného kúfskeko písma. Nerozvitý kvietok na písmene „ajn ". Tunisko. R. 1025. Rozprávania o prorokoch, obroch a násilníkoch #( 90 ) # ( * ) Málik ibn Dair al-Chuzáí — vymyslená postava; dair znamená nečistý, nemravný, obscénny. Slovo sa však môže čítať aj dar a potom nemá nijaký význam. ( * ) dirham (z gréckeho drachméj — strieborná arabská minca o váhe 2,97 gramu. Ozdobné písmeno „há" v počiatočnej polohe. Kajraván. Tunisko. R. 1039. A medzitým bol Jozef už tri dni v studni. Na štvrtý deň sa priblížila k prameňu karavána, ktorú viedol Málik ibn Dair al-Chuzáí. (*) Bola na ceste do Egypta. I zoskočil Málik Z ťavy a prišiel k studni, lebo potreboval vodu. Tu zbadal, že Z hĺbky studne vychádza jasná žiara. Spustil dolu vedro, na ktoré sa zachytil Jozef. Ihneď oťaželo. — Dobrá správa. Tu je nejaký chlapec! //12 : 19// — vykríkol Málik a zavolal jedného zo svojich druhov, aby mu chlapca pomohol vytiahnuť. A práve v tú chvíľu, keď Jozef vyšiel zdravý zo studne, pricválali ku karaváne jeho bratia. — Tento chlapec je náš otrok/ Ušiel nám pred tromi dňami, — Zvolali, — Vy ste ho našli, ale ak chcete, predáme vám ho. I opýtal sa Málik Jozefa; — Si sluhom? — Áno, — odvetil Jozef, ale myslel tým „sluhu božieho". Potom bratia predali Jozefa za osemnásť dirhamov (*) a spísali s Málikom predajnú zmluvu. Peniaze, čo zaň dostali, si rozdelili medzi seba. Avšak keď si Júda chcel vziať svoj podiel, Jozef sa rozplakal a povedal: — Braček! Nevezmi si nič z toho, čo ste utŕžili, lebo Alah sa ťa na to v súdny deň opýta! I vytryskli Júdovi slzy a nevzal si nič. Tu ukázali bratia na Jozefa a povedali: — Málik! Tento otrok je zlodej. Dobre ho sputnaj, aby ti neušiel! I poviazal ho Málik, vysadil na ťavu a surovo s ním zaobchádzal. Tak šli, kým neprišli do egyptskej krajiny. Tam Málik povedal Jozefovi; — Chlapče! Zoskoč dolu, vyzleč si košeľu a umy sa v tejto rieke! Keď sa Jozef umyl a očistil, zažiarila jeho krása a pôvab. Z očí mu zasvietilo svetlo prórockosti a pravdy a rozšírilo sa na všetky strany. Egypťania sa tomu veľmi čudovali, prišli k Málikovi a opýtali sa ho na Jozefa: ~ Kto je ten otrok? Vtedy Málik obliekol Jozefa do najkrajších šiat, ozdobil ho a posadil na vzácny stolec. Potom zavolal vyvolávača, ktorému rozkázal, aby z celej sily vyvolával toto: — Egypťania! Kto z vás si kúpi tohto hebrejského chlapca? I boli tam siedmi bohatí obchodníci, dvorania abesírískeho kráľa. Abú al-Hasan al-Kisáí * Mt ( 91 )* Každý z nich mal desaťtisíc dinárov. (*) Ponúkli všetky svoje peniaze za Jozefa, ale Málik im ho nepredal. Vtom sa objavila Žena, ktorá sa volala Karia. Riekla: — Málik! Predaj mi chlapca! Vyvážim ho zlatom, striebrom a drahými kameňmi! Ale Málik jej povedal: — Málo ponúkaš. — A odmietol ju. I poslala Zulajka (*) svojho muža, dvorana Putifara, (*) na trhovisko a nakázala mu: — Kúp toho chlapca za cenu, ktorú požadujú. A nedaj sa ničím odradiť! A tak kúpil Putifar Jozefa za nesmierny majetok. Za toľko peňazh čo sa ani dobre spočítať nedali. I priviedol Putifar Jozefa do paláca, v ktorom bývala Zulajka, dcéra Akáhirova. Povedal jej: — Ubytuj ho na peknom mieste! Vezmeme si ho za syna alebo za pomocníka. Vahb ibn Munabbih povedal: Jozef mal na čele žiaru a jeho telo svietilo ako lampa pod jemne zabrúseným skleneným vrchnákom. Jozefova krása Zulajku očarila. Zapáčil sa jej veľmi a zahorela k nemu vášnivou láskou. — Aká krásna je tvoja reč, aké sladké sú tvoje spôsoby! — povedala mu. — Keby si ma videla mŕtveho, znepáčil by som sa ti, — riekol jej Jozef. — Odvrátila by si sa odo mňa ako od každého iného. — Milujem ťa, milujem ťa veľmi, Jozef, — opakovala Zulajka. — ZaČni ma pokúšať a zvedieš ma! Ale Jozef jej povedal: — Nechcem sa podvolit tvojim hriešnym žiadostiam. — Akým krásnym jazykom hovoríš, hoci mu vôbec nerozumiem! — zvolala Zulajka. — Je to jazyk môjho praotca Abraháma, — odvetil jej Jozef. — A nemôžeš mu rozumieť, lebo neveríš v Alaha. Ani sa ho nenaučíš, dokiaľ budeš neveriaca. A Zulajka ďalej zvádzala Jozefa, pokúšala ho na hriech, ale Jakubov syn bol neústupný. Tu si zmyslela, že si postaví krásnu besiedku. Tak aj urobila a skrášlila ju rozličnými ozdobami. ( * ) dinár (z latinského denarius,) — zlatá arabská minca o váhe asi 4,25 gramu. Jej váha však v rozličných dobách značne kolísala. ( * ) Zulajka (u Kisáího Zalieha alebo ZulajcháJ — manželka faraónovho dvorana Putifara, ktorá navádzala Jozefa na hriech. V starších prameňoch sa volá aj Ráil. ( * ) Putifar (u Kisáího Kútífar a v iných prameňoch Kitfír, Itfír, Kittin a pod.) — bohatý Egypťan, ktorý kúpil Jozefa. V koráne sa nespomína menom. Hovorí sa o ňom iba ako o „vládcovi", „mocnom mužovi" (po arabsky al-azíz,). Niektorí neskorší moslimskí spisovatelia sa mylne nazdávali, že al-azíz bolo vlastné meno Putifara. 4 Rozprávania o prorokoch, obroch a násilníkoch #( 92 ) * Ukázka elegantného kúfskeho typu arabského písma (písmeno „wáw "). Náhrobný polník v Kajraváne. Tunisko. R. 1013. { * ) Zahryzol sa Jozefovi do prstov a Jozef, keď uvidel prízrak — doslovne: Zazrel dôkaz (po arabsky burhánj alebo znamenie božieho zásahu. A nazvala ju domom radosti a rozkoše. Potom sa vyobliekala a sadla si na lôžko. Súc takto, zavolala Jozefa, usadila ho na stolec, zamkla dvere a spustila závesy. — Poď ku mne, Jozef! — zavolala. — A kde je tvoj muž, Putifar? — opýtal sa Jozef. — Načo by mi bol, — povedala Zulajka. — Ty si mojím miláčikom a ja budem tvojou milenkou. Tu riekol Jozef: — Zulajka! Bojím sa, že tento dom sa stane miestom smútku. Privedie nás do hrôz pekelných. — Jozef! Moje srdce túži po tebe! — zvolala Zulajka. — Zdvihni hlavu a pozri sa na moju krásu a pôvab. I povedal jej Jozef: — Na to má väčšie právo tvoj muž, nie ja. — Poď ku mne, Jozef! Pristúp ku mne! Skryla som našu lásku pred ľuďmi! — kričala Zulajka. I povedal jej Jozef: — Ale neskryla si ju pred Alahom, pánom všetkých svetov! — Ak mi nevyhovieš, — riekla Zulajka, — v tejto chvíli sa zabijem a ty zomrieš tiež. I vstala a chytila do ruky nôž- Ale bol to len ženský klam. Jozef k nej priskočil, vytrhol jej nôž Z ruky a odhodil ho. V tú chvíľu sa mu vrhla do náručia, zmámila ho svojím telom. A Jozef si už začal rozväzovať uzlíky na nohaviciach a rozviazal si ich sedem. Vtedy by boli bývali obidvaja podľahli svojej vášni //l2 : 24//, ale zostúpil k nim Gabriel, ktorý vzal na seba podobu Jozefovho otca Jakuba. Zahryzol-sa Jozefovi do prstov a Jozef, keď uzrel prízrak, (*) rozbehol sa k dverám. Zulajka sa pustila za ním a stiahla z neho košeľu. Roztrhla ju a utekala k Putifarovi. — Chlapče! Čo je? Čo sa stalo? — zvolal Putifar, keď uvidel Jozefa v takom stave. I riekol Jozef: — Pane! Vedel som, že sa v tomto dome chystá hriech, ale hanbil som sa povedať, že tvoja žena ma zvádza. No Putifar mu neuveril. — Odíď! — riekol, — lebo inak ta zabijem.. A keď Putifar vošiel do zámku, pribehla za ním Zulajka, plakala a volala: A bú al-Hasan al-Kisňí > * ( 93 .)* — Čo si zaslúži ten, čo chcel uškodiť tvojej rodine — väzenie či bolestný trest? //12 : 25//. Ale Jozef opakoval: — Pane! Ona ma zvádzala, nie ja ju. Utekám pred ňou, odkedy som vkročil do tohto domu. Putifar mu však neveril. Chytil meč, ktorý mal pri sebe a chcel mu odťať hlavu. A vtedy Alah zachránil Jozefa. Jeden svedok dosvedčil pravdu. //12 : 26// Bolo to spiace dieťa Zulajki-nej sestry. Malo šesť mesiacov, ale s dovolením Alaha prehovorilo takto: — Putifar! Neunáhli sa! Počul si lživé slová o Jozefovej košeli. Vravím ti: Ak je košeľa roztrhnutá spredu, pravdu má ona (Zulajka) a on (Jozef) je luhár. Ale ak je košeľa roztrhnutá zozadu, klame ona a on má pravdu. //12 : 26, 27, 28//. A keď Putifar uvidel, že košeľa je roztrhnutá zozadu, prestal sa hnevať na Jozefa. — Toto je jedna z vašich ľstí! — zakričal na Zulajku. — Vaše klamstvá sú vskutku veľké! //12 : 28// (.*) Potom predstúpil pred Jozefa a povedal mu: — Jozef! Zabudni na to, čo sa stalo, lebo sa o tom dozvedia ľudia a budú ma veľmi odsudzovať. A Zulajke riekol: — Popros ho o odpustenie, lebo si veľmi zhrešila. //12 : 29// Ale chýr o tom, čo sa prihodilo, rýchlo sa rozšíril po meste a ľudia si vraveli: „Manželka kniežaťa zvádzala svojho sluhu!" A ženy za to veľmi odsudzovali Zulajku a hanobili ju, vraviac: — Veru dopustila sa veľkého hriechu. //12 : 30// Keď Zulajka počula, ako ju ženy mrzko ohovárajú, dala pre nich. prestrieť a pripravila im jedlo. Vyzdobila veľkú sieň a pozvala do paláca manželku pisára i vezíra, i výbercu daní a ženy ostatných kráľovských dvoranov. Keď prišli, usadila ich a predložila im citróny (*) a med. Podľa zvyku sa to podávalo ako predjedlo. A každej z nich dala do ruky nôž-Potom Zulajka obliekla Jozefa do najkrajších šiat a povedala mu: — Vojdi k nim s úsmevom a so zdvihnutou hlavou, aby videli, aký si pekný a pôvabný. Jeden z mnohých výzdobných variantov písania slova Alah na epitafe Abdal-Dáima, syna Chalafovho v Kajraváne. Tunisko. R. 1035. ( * ) Vaše klamstvá sú vskutku veľké //korán 12 : 28// — podľa koránového podania Putifar spozná pravdu a vyhreší svoju zenu. Podľa biblie však Putifar uverí svojej žene a Jozefa dá do väznice (Genezis 39,19-20). Koránové verše //12:25-28// obsahujú nebiblické vložky, v dôsledku čoho sa moslimská legenda v týchto častiach líši od židovských povestí. { * ) ... a predložila im citróny (po arabsky utrundžj — môžu to byť aj pomaranče alebo iné citrusy. Rozprávania o prorokoch, obroch a násilníkoch #( 94 ) * Štylizovaný škorpión. Výzdobný prvok na bordúre niektorých veľmi vzácnych modlitebných kobercoch Z tureckého mesta Górdesu (Ghiordes). I stalo sa podľa jej želania. Keď sa Jozef usmial, ukázal svoje biele zuby, krásne ako perlový náhrdelník. Tvár mal dokonalú ako mesiac v splne. Keď ženy uzreli Jozefa, užasli nad ním a omámila ich v tú chvíľu láska. I zmiatol ich tak, že si zarezali do prstov //l 2 : 31// namiesto do citrónov. — Zulajka/ — skríkli. — Nik nie je taký krásny ako tento chlapec. Vzbudí pokušenie u každej, čo ho uzrie. Tu riekla Zulajka: — To je ten, kvôli ktorému ste ma ohovorili. Veru, ■zvádzala som ho, ale on mojim zvodom odolal. Ale ak teraz neurobí to, čo mu rozkážem, dám ho uväzniť a uvrhnem ho do biedy! //12 : 32// / zvolal Jozef: — Pane môj! Radšej pôjdem do väzenia, než by som im mal urobiť po vôli! //12 : 33// Keď to Zulajka počula, požiadala Puti fara, aby jej dovolil uväzniť Jozefa, a on jej vyhovel. A tak Zulajka uvrhla Jozefa do tesnej prázdnej cely, v ktorej mal prebývať. V tom čase uväznili aj dvoch mládencov, ktorí boli sluhami kráľa. Jeden z nich sa volal Ibrúhá a bol kráľovský čašník a druhý Gálib a bol kráľovský pekár. A stalo sa, že jedného dňa prišli obidvaja za Jozefom. I riekol čašník: — Prisnilo sa mi, že ma dal kráľ vyviesť z väzenia. Keď som prišiel do paláca, uvidel som tam výhonok. Zasadil som ho do zeme a narástli na ňom strapce hrozna. Vzal som hrozno, vytlačil som z neho šťavu do pohára a podal som to kráľovi. I povedal Jozef: — Akú si mal krásnu vidinu.' Zajtra vyjdeš z väznice a budeš opäť kráľovským čašníkom. A nezabudni sa o mne zmieniť svojmu pánovi! //12 : 42// Potom prišiel k Jozefovi kráľovský pekár a povedal mu: — Mne sa prisnilo, že ma dal kráľ vyviesť z väzenia a podal mi misu, na ktorej bol chlieb. Položil som si ju na hlavu a niesol som ju. Tu vzlietli ku mne vtáci a začali mi zobať chlieb, kým ho nevyzobali. I riekol mu Jozef: — Zajtra ťa dá kráľ vyviesť z väzenia a ukrižuje ta na vysoký stĺp. A vtáci ťa budú ďobať do hlavy. Abu al-Hasan al-Kisáí > * (95 )* ^4 vskutku. Keď prišlo ráno, kráľ dal vyviesť obidvoch sluhov Z väzenia. Hlavnému čašníkovi prinavrátil jeho miesto, ale pekára dal ukrižovať a vtáky rozďobali jeho hlavu. Ah Jozef ostal vo väzení a strávil tam sedem rokov. Potom sa egyptskému kráľovi, ktorý sa volal Rajján, syn Valídov, prisnili jednej piatkovej noci čudné sny. Zdalo sa mu, že vidí sedem tučných kráv a tieto kravy zožralo sedem chudých kráv. A videl aj sedem zelených klasov a sedem uschnutých klasov. I zavolal si svojich vykladačov a povedal im: — Vyložte mi tieto sny! — Sú to klamné sny, — riekli vykladači, — takéto sny sa nedajú vyložiť! //12 : 44// A keď to počul kráľovský čašník, povedal: — Pane! V tvojom väzení je otrok, ktorý sa volá Jozef. Vie vykladať sny. Dovoľ mi, aby som k nemu zašiel a rozpovedal mu to. — Dobre, — odvetil kráľ a čašník sa pobral za Jozefom. I našiel ho v zlom stave. Rozpovedal mu kráľove sny a Jozef povedal: — Vráť sa ku kráľovi s týmto odkazom: Sejte sedem rokov ako obvykle, ale to, čo zožnete, ponechajte v klasoch okrem tej trošky} ktorú zjete. Lebo potom príde sedem suchých rokov, ktoré požeru všetko, čo ste si nazhromaždili okrem tej trosky, ktorá vám ostane. Ale nato príde zas rok, keď vám Alah požehná dážď a ľudia budú opäť lisovať víno. //12 : 47, 48, 49// Casntk sa vrátil ku kráľovi a rozpovedal mu, čo sny znamenajú. — Kto ti ich vyložil? ~- opýtal sa kráľ. — Jeden otrok, ktorý je v tvojom väzení, — povedal čašník. — Volá sa Jozef, Hebrej. A raz aj mne pravdivo vyložil jeden môj sen. — Vyveďte ho z väznice a priveďte ho ku mne! — rozkázal kráľ. A čašník sa rozbehol za Jozefom a oznámil mu radostnú zvesť. (*) ******* Potom predstúpil Jozef pred egyptského kráľa. Ten ho objal a usadil na stolec pod veľkým baldachýnom. Povedal mu: — Jozef! Odteraz ti prislúcha postavenie i dôvera! //12-.54// I odvetil mu Jozef: ( * ) A čašník sa rozbehol za Jozefom a oznámil mu radostnú zvesť — po tejto správe však Jozef nechce ist ihneď za faraónom (v arabskej legende sa používa iba označenie kráľ), chce, aby najprv vyšlo najavo, že sa dostal nevinne do väzenia. Faraón si skutočne zistí pravdu a Jozef stúpne ešte viac v jeho očiach. Kisáího text, ktorý vypúšťame (Eisenberg, od str. 160, riadok 20 po str. 167, riadok 7), pozostáva Z voľne komentovaných koránových veršov //12 : 50-51//. Ani v koráne a ani v našom dielku nieje uspokojivo objasnený náhly zvrat o chovaní faraóna, ktorý nielenže omilostí Jozefa, ale ho zároveň vymenuje za svojho poradcu a hospodára (porovnaj Genezis 41,14 a nasi.). . Rozprávania o prorokoch, obroch a násilníkoch #( 96 ) * Ukážka nádherného kvietkovaného kúfskeho písma. Písmeno ,jním' v koncovej polohe. Epitaf na hroSke Amat al-Rahmány. Kajraván. Tunisko. R. 1034. ( * ) Hospodár — Jozefa titulujú egyptskí poddaní podobne ako predtým Putifara: ajjuhá-1-azíz, teda „vladár", „knieža" a pod. Azda najvýstižnejší preklad je však „hospodár". ( * ) Prvý sa volal Eťraim a druhý Maňase — podľa biblického podania (Genezis, 41,51) bolo poradie narodení synov opačné. — Ustanov ma za správcu sýpok v krajine! Som svedomitý a rozumný. //12 : 55// / prehovoril vládca k ľudu svojho kráľovstva: — Ustanovil somtnad vami Jozefa. Je mojím zástupcom. — Slúchame ťa a poslúchame! — odvetili ľudia. Potom Jozef rozkázal všetkým} aby začali siať a neponechali nijaký kúsok zeme ležať ladom. Nech sejú i v korytách riek a na vrcholcoch kopcov. A keď zožali to, čo zasiali, rozkázal im, aby to ponechali v klasoch. A konali takto počas siedmich úrodných rokov. Ale potom im viac Alah nepožehnal dažďa. Zo zeme nevyrostla ani byľka a nezazeleňal sa ani lístoček. I začali ľudia prichádzať k Jozefovi a vraveli mu: — Hospodár! (*) Nemáme viac jedla vo svojich domoch. Predaj nám dačo na obživu! I predal im v prvom roku za dináre. V druhom roku za drahé kamene. V treťom roku za ťavy a kone. V štvrtom roku za domy a obydlia. V piatom roku za záhrady a polia. V šiestom roku sa mu predali sami a stali sa jeho otrokmi. A v siedmom roku ich Živil ako svojich otrokov, I postihlo Zulajku to isté, čo všetok egyptský ľud, hlad a tvŕdza. Predala všetko, čo mala, aby si mohla nakúpiť jedlo. A napokon sa stala Jozefovou otrokynou. I predstúpila jedného dňa pred neho a povedala mu: ~~ Jozef! Mocný je ten, čo premenil otrokov na pánov a pánov uvrhol do biedy a poníženia. Nieto boha okrem Alaha, jediného bez druha! I opýtal sa jej Jozef: — Kto si, žena? — Som Zulajka, manželka Putifarova, — odvetila. Tu sa Jozefovi vykotúľali z očí slzy a povedal jej: — Všetko ti dám, čo potrebuješ. I vrátil jej majetok a otrokov a stala sa znova paňou, ako bola predtým. A potom s dovolením kráľa za prítomnosti kniežat a dvoranov sa s ňou Jozef oženil. I navrátil jej Alah krásu, pôvab a mladosť. A keď Jozef vošiel k Zulajke, uvidel, že je panna. J riekla mu: — Pri Alahovi! Nijaký muž sa ma doposiaľ nedotkol. Môj manžel Putifar nemal mužskej sily. 1 i Abú al-Hasan al-Kisáí > * ( 97 )# Zidajka porodila Jozefovi dvoch synov. Prvý sa volal Efraim a druhý Manasse, (*) Rozprávanie o ceste Jozefových bratov do Egypta Zachoval Vahb ibn Munabbih, nech nájde v ňom Alah zaľúbenie: Potom prišla suchota i do krajiny Kanán. Jakuba a jeho synov stihla bieda. Tu povedal Jakub svojim synom: — Vari čakáte na ešte väčší hlad? Vyberte sa do Egypta a kúpte tam od hospodára zrno! A desiati Jozefovi bratia sa prichystali na cestu a vydali sa do Egypta. Medzitým Jozef prosil Alaha, aby mohol uvidieťsvojich bratov, ale tak; aby ho oni nespoznali. I vyslyšal Alah jeho prosbu. Jozef vysielal na cesty, čo viedli do Egypta, vojakov. Každého sa opýtali, odkiaľ prichádza a kam ide a potom to rýchlo oznámili Jozefovi, ešte skôr ako pocestní vkročili do Egypta. Keď Jakubovi synovia prišli k vojakom, opýtali sa ich: — Co ste zač a kam idete? ~ Sme synovia Jakuba, syna Izákovho, — odvetili. — A či všetci? A keď Jakubovi synovia prisvedčili, riekli im vojaci: — Zložte sa tu a čakajte! Musíme to oznámiť hospodárovi. — Veď my ideme práve k nemu. Chceme od neho kúpiť zrno, — povedali bratia. S tým si sadli a čakali. Keď sa Jozef dozvedel o bratoch, dovolil, aby ich vpustili do egyptskej krajiny. I pokračovali v ceste, kým nezastali pred dverami jeho domu. Tam sa ich stráž opýtala: — Kto ste? Kam idete? — Sme Jakubovi synovia, — odvetili. — Chceme kúpiť od hospodára zrno pre seba i svoj ľud. No stráž ich nepustila ďalej, ale nechala ich čakať tri dni. Z príkazu Jozefa im však nosili vyberané jedlá a lahodné nápoje. Na štvrtý deň Jozef rozkázal, aby ich vpustili k nemu. A keď vstúpili do domu, Jozef ich poznal, ale oni ho Rozprávania o prorokoch, obroch a nástlrákoch #( 98 ) % Ukázka výzdobného lístkového kúfskeho písma na náhrobnej stéle v Kajraváne. Tunisko. R. 1040. nepoznali, //12 : 58// lebo naposledy ho videli pred štyridsiatimi rokmi. Jozefa pojala ľútosť a odvrátil tvar, aby nezbadali, Že sa rozplakal. Potom sa ich opýtal: — Odkiaľ ste prišli? — Z krajiny Kanán, sme Jakubovi synovia, — odvetili. I opýtal sa Jozef: — Vari ste synovia jedného otca? — Áno, — odvetili, — ale rôznych matiek. I opýtal sa znova: — A či má vás otec ešte nejakého syna okrem vás? — Narodili sa mu ešte dvaja synovia zo 'ženy, ktorá sa volá Ráchel, — riekli. — Jeden z nich je Benjamín. Nechali sme ho pri otcovi, lebo ten ho ani na chvíľu nespúšťa z očí. Druhý syn bol Jozef, ale toho zožral túlavý vlk. A potom sa bratia rozhovorili o tom, ako sa to stalo. — Ale ako vám to mám uveriť? — opýtal sa Jozef. — Skutočne ste synovia jedného otca? I riekol mu Ruben: — Pane! Privedieme ti brata, ktorého sme nechali u otca. On ti potvrdí pravdu. Tu zavolal Jozef merača a povedal mu: — Nameraj im plné merice, ale verí., ktoré priniesli, im vlož nepozorovane naspäť do sediel! A každý z Jakubových synov mal napísané svoje meno na svojom sedlovom vaku. Keď odchádzali od Jozefa, nakázal im: — Priveďte mi vášho brata... //12 : 59// / sľúbili mu to, vysadli na ťavy a putovali naspäť, kým neprišli k otcovi. Pobozkali mu hlavu a vyrozprávali mu, čo sa im prihodilo s hospodárom. Povedali: — Otec! Ten hospodár sa k nám tak milo a láskavo zachoval ako k nikomu inému. Potom pristúpili k cestovným vakom, a keď ich otvorili, našli v nich veci, ktoré niesli do Egypta, aby za ne nakúpili z^no. I pribehli k svojmu otcovi, hovoriac: — Otče! Otvorili sme vaky a našli sme v nich tovar, ktorý sme niesli do Egypta. Ale nestalo sa to naším pričinením. Tu riekol Jakub: — Nedotýkajte sa zrna, kým nevrátite to, čo ste zaň dlžní! Sme pokolenie prorokov a statočnosť je našou povinnosťou. Ábú al-Hasan al-Kisáí * ( 99 )# Tu riekli bratia: — Otče! Nemôžeme to vrátiť! Sľúbili sme hospodárovi, že ak ešte raz prídeme do Egypta, privedieme aj nášho brata Benjamína. A opakovali mu slová Jozefove: Ak ho ku mne neprivediete, nedám vám viac namerať obilia a ani vás k sebe nepripustím! //12 : 60// / rozplakal sa Jakub a povedal: ~ No a či sa o neho lepšie postaráte ako predtým o jeho brata? //12 : 64// Tu riekol Júda: — Otče! Niet iného východiska! Naše veci sa nám vrátili //l 2 : 65//, ale my ich zanesieme späť hospodárovi. Možno ich od nás prijme. Brata postrážime a dostaneme o jedno vrece zrna viac. (*) K tej merici prídeme ľahko. //12:65// / povedal Jakub: — Nepustím ho s vami, kým sa mi pred Alahom neza-prisaháte, že ho privediete naspäť... //12 : 66// A keď mu zložili prísahu, povedal: — Alah je svedkom toho, čo tu vravíte. //12 : 66// Potom Jakub obliekol Benjamína do Jozefovej košele, ktorú bratia priniesli zo stepi. Bola postriekaná krvou. A lúciac sa so synmi, povedal: — Dôverujte Alahovi! Nezáviďte si a navzájom si neubližujte, aby po vás nezatúžil diabol. Strážte svojho brata a priveďte mi ho domov zdravého. Keď vstúpite do Egypta, uprednostnite ho, nech hovorí za vás. A do mesta nevchádzajte jednou bránou, ale vojdite do neho rozličnými bránami! //12 : 67// 5 tým sa bratia vydali na cestu a šli, až kým nezastali pred dverami do paláca, v ktorom býval Jozef. Tam požiadali 0 dovolenie, aby mohli vojsť. Keď sa tak stalo, vstúpili dnu a zastali pred bratom. Vtedy sa Jozef pozrel na Benjamína a zakýval mu, aby pristúpil bližšie. — Benjamín, — povedal mu. — Každý z Jakubových synov má brata, ktorý pochádza z tej istej matky, len ty tu stojíš sám. 1 odvetil mu Benjamín: — Pane! Aj my sme boli dvaja bratia jednej matky. Ale môj starší brat odišiel a nevrátil sa. Neviem, čo sa mu stalo. 4 Rozprávania o prorokoch, obrodí a násilníkoch > ROZPRÁVANIE O CESTE JOZEFO V f CH BRA TO V DO EGYPTA ( * ) a dostaneme o jedno vrece zrna viac //korán 12 : 65// — doslovní: o náklad jednej ťavy viac. Ukážka malebného kvietkovaného kúfskeho' písma. Epitaf Amat al-Rahmány. Kajraván. Tunisko. R. 1034. #( 100 ) % Veľmi elegantné zalamované kvietkované kúfske písmo na epitafe v Kajraváiit. Tunisko. R. 1042. Na obrázku je písmeno „wázv" v samostatnej polohe. Rozpráva sa, že jedného dňa sa vybral s bratmi pásť ovce. A bratia vravia, že ho zožral vlk. Vrátili sa len s jeho košeľou, ktorá bola postriekaná krvou. Veru naplakal sa nad ním náš otec Jakub.' — Čudujem sa, — riekol nato Jozef a obrátil sa na ostatných, — že vám takým mocným chlapom vlk zožral brata. I riekli bratia: — Stalo sa to, pane! Osud tak chcel. On oslepuje zrak a berie ľudom sily. I vyhŕkli Jozefovi slzy, lebo mu prišlo ľúto otca. Potom dal prestrieť šesť stolov a rozkázal, aby si ku každému z nich sadli synovia jednej matky. — Pane! — povedal vtedy Benjamín. — Moji bratia sedia pri každom stole po dvoch, len ja som sám. Ale keby bol môj brat nažive, sadol by si ku mne a jedol by so mnou. Tu zostúpil Jozef zo stolca, sadol si k nemu a jedol s ním. A keď to zbadali ostatní bratia, závideli mu. Dívali sa na Benjamína zlostnými očami a šepkali si jeden druhému: — Aha! Vidíte Ráchelinho syna? Každému, kto ho stretne, sa páči! A potom, keď príde k otcovi, bude sa vyvyšovať nad nás! A keď sa všetci najedli a napili, povedal Jozef bratom: —■ Kedy sa chcete vrátiť k svojmu otcovi? — Hoci aj hneď, — odvetili bratia. Tu rozkázal Jozef meračom, aby im namerali plné merice zrna. A keď sa tak stalo, zavolal svojho syna Efraima a povedal mu: — Vezmi tento pohár a strč ho Benjamínovi do sedla, ale urob to tak, aby ťa nikto nevidel! Efraim urobil, ako mu nakázal Jozef- Bratia sa vydali na cestu, ale hľa, o chvíľu ich začali prenasledovať egyptské stráže. Na Jozefov rozkaz začal vyvolávať vyvolávač: — Ľudia v karaváne, ste zlodeji! //12 : 70// / začudovali sa tomu bratia, hovoriac: — Čo u nás hľadáte? //12 : 71// — Hľadáme kráľov pohár... //12 : 72// — odvetili im. — Vráťte sa naspäť k hospodárovi! — Slúchame ťa a poslúchame, — odvetili bratia. — Hospodár sa k nám zachoval šľachetné. Nesprotivíme sa jeho vôli. A keď vstúpili znova pred Jozefa, oslovil ich takto: — Prečo ste vzali pohár? i Abú al-Hasan al-Kisáí * ( 101 )* — Pri Alahovi, — riekli, — neprišli sme do tejto krajiny robiť zlo. Nie sme nijakí zlodeji! 1 opýtal sa ich Jozef: — Čo si zaslúži zlodej, ak ho prichytia? — Pane,1 — odvetili mu. — 'Zasluhuje si trest. Ten, v ktorého sedle sa nájde pohár, sa musí vykúpiť sebou samým. Stane sa tvojím otrokom. Tak sa veru odplácame tým, ktorí zle robia! //12 :75// — Dobre/ — povedal Jozef. — A teraz prezrieme vaše sedlové vaky f A Egypťania prezreli sedlá všetkých bratov okrem sedla Benjamínovho, ale nenašli v nich nič. — A teraz, pane, — riekli bratia, — prezri sám sedlo nášho brata Benjamína, aby sa nevyvyšoval nad nás. I riekol im Jozef: — Či viete, prečo som doposiaľ nedal prezrieť jeho sedlo? A keď bratia pokrútili hlavami, povedal: — Preto, lebo ste sľúbili svojmu otcovi, že ho zdravého privediete domov, — To je pravda, tak to bolo, — odvetili. — Preto otvorte vy jeho sedlo a prezrite ho sami f — rozkázal im Jozef. I otvorili sedlový vak a našli v ňom kráľov pohár. Pobledli v tvári a povedali Benjamínovi po hebrejsky: — Ty zlodej, brat zlodeja! Pošpinil si nás pred hospodárom! Potom riekli Jozefovi: — Ak kradol, tak už aj pred ním kradol jeden z jeho bratov. Ale Jozef im na to nič nepovedal a čo vedel, nechal si pre seba. — Zle je s vami! — riekol napokon. — Len Alah vie, ako sa z toho dostanete! //12 : 77// (*) — Pane! — riekli bratia. — On má veľmi starého otca. Vezmi si za otroka niekoho iného namiesto neho. Veď si človek láskavý a dobrý. //12 : 78// / odvetil im Jozef: — Božechráň vziať si niekoho iného ako toho, u ktorého sme našíi svoje veci! Veď by to bola nespravodlivosť. //12 : 79// Potom rozkázal strážam, aby chytili Benjamína a odvliekli ho do zámku. Ukážka ozdobného písania písmena „chá" v počiatočnej polohe. Náhrobnj kameň ľ Kajraváne. Tunisko. 2. polovica II. storočia. ( * ) Len Alah vie, ako sa z toho dostanete //korán 12 : 77// — doslovne: Len Alah vie, čo o tom porozprávate. i Rozprávania o prorokoch, obroch a násilníkoch #( 102 ) * Ozdobný variant pismena „diím" v kvietkovanom kúfskom štýle. Epitaf s Kajraváne. Tunisko. 2. polovica 11. storočia. Vtedy riekol Júda svojim bratom: — Či si nepamätáte, aký ste dali otcovi sľub? A ako ste predtým ublížili Jozefovi? Veru neodídem z tejto krajiny dovtedy, kým mi to môj otec nedovolí... //12 : 80// Ale vy sa vráťte k otcovi a povedzte mu: Otec! Tvoj syn kradol. A my ti hovoríme len to, čo vieme. Nič sme ti nezatajili. //12 : 81// A ak sa vás otec opýta, či to môžete dokázat, odpovedzte mu: Ľudia z karavány ti to dosvedčia. Keď bratia odišli, povedal Júda hospodárovi: — Pane! Uvrhol si do väzenia môjho brata, lebo kradol. Daj ma zavrieť k nemu, azda nám Alah pomôže/ I vyhovel mu Jozef a k obidvom bratom sa pekne zachoval. Medzitým bratia putovali naspäť do krajiny Kanán. Keď vošli do domu svojho otca Jakuba, zastali pred ním a pozdravili ho. Jakub začal medzi nimi hľadať Benjamína a Júdu, a keď ich nevidel, vykríkol strašným klasom: — Kde je Benjamín? I riekli bratia: — Ukradol kráľov pohár. Preto ho hospodár nepustil z Egypta. Júdu sme nechali pri ňom, aby mu pomohol oslobodiť sa. Tu sa Jakub rozplakal a tiekli mu slzy, ako keď prší dážď. Potom povedal: — Synovia moji! Choďte a hľadajte Jozefa a jeho brata! //12 : 87// / odvetili mu: — Kde máme hľadať Jozefa? Veď ho pred mnohými rokmi zožral vlk. Avšak vrátime sa k hospodárovi, povieme mu o tebe a možno nám vráti tvojho syna. I vychystali sa na cestu po tretí raz. Putovali, kým nedošli do egyptskej krajiny a nezastali pred Jozefom. Povedali mu: — Nás i našu rodinu stihlo nešťastie. Priniesli sme ti skromné dary, ale ty nám daj za ne plné merice. Buď k nám veľkorysý... //12 : 88// A povedal im Jozef: — Ľudia! Veľmi ste sa proti mne prehrešili. Ale chcem vás 0 niečo požiadať. Ak mi vyhoviete, odpustím vám a prepustím na slobodu vášho brata. — Akú máš žiadosť? — opýtali sa. 1 riekol Jozef: — Kto z vás vie čítať? Abú al-Hasan al-Kisái * ( 103 )* — Všetci vieme čítať, — odvetili. — Náš brat Ruben prečíta aj zotreté alebo vyblednuté písmo. — Pane! — povedal Ruben. — Prečítal som štyristo hebrejských a sýrskych kníh. Nieto jazyka, ktorému by som nerozumel. Tu vzal Jozef popísaný zvitok a podal ho Rubenovi. Ten ho prečítal a zbledol. Písmo mu vypadlo z ruky od strachu a hrôzy. Potom sa obrátil k bratom a povedal im: — Bratia! Je to predajná zmluva, ktorú sme napísali na Jozefa v deň, keď sme ho predali pri studni. I vstal Simeon, zdvihol písmo zo zeme a prečítal si ho. Potom ho podal bratom, ktorí si ho jeden po druhom prečítali a každý na ňom spoznal svoj podpis. A potom sa začali zmätene spytovať jeden druhého: — Ale odkiaľ sa dostala tato listina do rúk hospodára? Pri šedinách Abraháma! Keby sa náš otec dozvedel, že sme Jozefa predali, naveky by na nás zanevrel! — Čo je vám, ľudia? O čom sa radíte? — opýtal sa ich Jozef, — Vari neviete prečítať písmo? J odvetil Simeon: — Pane! Písmo je zmazané a rokmi vyschlo. Veru nevieme, čo je tu napísané. — Klamete! — skríkol Jozef. —Ale nadišiel Čas, aby sa každý Z vás dozvedel pravdu. A Jozef si dal ihneď priniesť kráľovský pohár a povedal: — Tento pohár mi o vás prezradí všetko. I zaklopal naň prstom a keď pohár zacinkal, povedal: — Pohár mi práve prezradil, že ste klamali, keď ste vraveli, že vlk zožral vášho brata Jozefa. Potom Jozef zaklopal na pohár druhý raz, a keď pohár zacinkal, povedal: — Závideli ste bratovi Jozefovi, a preto ste ho odviedli od jeho otca. Chceli ste ho zabiť, ale potom ste ho hodili do hlbokej studne. A nakoniec ste ho predali Málikovi, synovi Dairovmu. A toto písmo, ktoré držím v ruke, to potvrdzuje. Bratia mlčali. Ani jeden sa neopovážil povedať ani slova od veľkého strachu a hrôzy. Potom Jozef zaklopal tretí raz na pohár, a keď pohár zacinkal, povedal: — Medzi vami je muž, ktorý keď sa nazlostí, zježia sa mu chlpy na tele, až mu poprepichujú šaty. Upokojí sa len vtedy, keď preleje krv. 4 Rozprávania o prorokoch, obrock a násilníkoch > Ukážka ozdobného písmena „há" na epitafe Mohameda ión Chalafa al-Kajsího. Kajraván. Tunisko. R. 1039. #( 104 )* I riekol Juda : — Máš pravdu, pane! Ja som ten muž- — A prečo si potom nezachránil brata pred zlom? — opýtal sa Jozef. Ale Júda mlčal a nepovedal ani slova. Potom Jozef podal predajnú zmluvu jednému z veľmožov, ktorý čítal po hebrejsky. I prečítal ju nahlas pred všetkými: — V mene Alaha milostivého, milosrdného! Týmto sa potvrdzuje, že Málik ibn Dair al-Chuzáí, majiteľ egyptskej karavány, kúpil od Jakubových synov zachovaného odrasteného hebrejského otroka, ktorý sa volá Jozef. A kúpil ho od Júdu, Rubena a ostatných bratov za dvadsať dirhamov o váhe osemnástich dirhamov. Koniec. Keď Jozef dokázal bratom ich vinu, zavolal otrokov a nariadil, aby pred bránami mesta postavili desať kolov. Tam nech im odtnú hlavy a ich telá nech vyvesia na koly, aby boli na výstrahu každému. Tu pochytila Jakubových synov hrôza a strach a začali volat na tých, co stáli okolo: — Ľudia! Tí z vás, čo sa raz dostanú do krajiny Kanán, odovzdajte pozdrav starcovi Jakubovi a povedzte mu: Dlho si smútil za jedným synom, ale teraz budeš smútiť za jedenástimi! A potom sa začali navzájom obviňovať a tak Čakali na svoj trest. Keď ich uvidel. Jozef v tomto stave, rozhodol sa, že sa im dá spoznať. Priblížil sa k nim a zložil si z hlavy korunu. I mal na čele také isté materinské znamienko ako jeho otec Jakub. Tu sa pozreli na neho a opýtali sa: — Nie si Jozef? — Veru, som Jozef, — odvetil im. — A toto je môj brat. Obidvoch nás zahrnul Alah svojou milosťou. 11X2 : 90// / rickli bratia: — Alah si £a zamiloval viac ako nás. A my sme zhrešili, //12 : 91// — Už si nie nevyčítajte, Alah vám odpustí, — povedal Jozef. //12 : 92// Potom si vyzliekol košeľu, ktorou ho Alah zaodel v studni a podal ju Júdoni, hovoriac: Abú al-fiasan al-Kisd( * ( 105 )# — Odíďte s touto košeľou domov a prikryte ňou tvár môjho otca. A zrak sa mu opäť navráti. A potom príďte všetci s celou svojou rodinou ku mne! //12 : 93// / pobrali sa do krajiny Kanán. Keď mali ešte desať dni cesty pred sebou, zacítil Jakub vôňu košele a povedal ľuďom: — Cítim vôňu Jozefa, aj keď sa vám zdá, že blúznim. //12:94// I riekli: — Veru! Opäť ťa zmámil tvoj starý klam! //12 : 95// Ale potom prišiel Júda, položil košeľu na tvár svojho otca a tomu sa navrátil zrak. //12 : 96// — OtČef — povedal mu. — Zatajili sme ti pravdu o Jozefovi. Odpusť nám! I odvetil mu Jakub: — Poprosím Pána, aby vám odpustil. Je odpúšťajúci a milostivý. //12 : 99// A v tú chvíľu zostúpil Gabriel k Jakubovi. Priviedol mu z raja ťavu a vysadil ho na ňu. A ťava vykročila s Jakubom do Egypta. Spolu s ním šla i celá jeho rodina. Bolo ich spolu sedemdesiatin ľudí. Keď sa o nich dozvedel Jozef, vyšiel im v ústrety s veľkým zástupom. I uvidel otca Jakuba, objal ho a obidvaja sa dali do plaču. A vošli do egyptskej krajiny v piatok. Bolo to práve štyridsať rokov odvtedy, čo sa posledný raz videli. Potom Jozef pozdvihol svojich rodičov na trón a všetci sa im klaňali, padajúc na tvár. I povedal Jozef: — Otče! Toto je výklad môjho dávneho sna. Môj Pán ho uskutočnil. //12 : 101// Rozprávanie o smrti Jakuba a Jozefa Zachoval Kaab al-Ahbár, nech nájde v ňom Alah zaľúbenie: Jakub prežil v Egypte štyridsať rokov v radostí a dostatku. Ale potom mu zjavil Alah toto: — Jakub! Priblížil sa koniec tvojho pozemského času. Vstaň a odíď z egyptskej krajiny! Pober sa k hrobom svojich predkov, lebo pri nich zomrieš! 4 Rozprávania o prorokoch, obroch a násilníkoch #( /Öff) # Trhnuté vertikály s polopalmetami na písmenách „auf", „lám" a „tá". ££ifa/ ľ Kajraváne. Tunisko. E. 1034. Tu si zavolal Jakub Jozefa a povedal mu: — Synu! Alah mi zjavil, že sa skončil môj čas. Rozkázal mi, aby som sa vrátil do zeme predkov. Preto odchádzam... A ty, ak raz uvidíš, že sa blíži tvoj koniec, nezlož svoje kosti v egyptskej krajine, ale vráť sa domov/ S tým sa Jakub pobral i s celou rodinou naspät do krajiny Kanán. A potom, keď prišiel na miesto, kde boli pochovaní Abrahám a Izák, uvidel vykopaný hrob a okolo neho anjelov. I opýtal sa ich: — Pre koho je tu vykopaný hrob? — Pre vznešeného sluhu, milého Pánovi, — odvetili mu. I pristúpil Jakub k hrobu, pozrel do neho a uvidel v ňom ľudí ušľachtilého výzoru, ktorí stáli na vysokých stupienkoch. -~ Kto sú tie postavy na vysokých stupienkoch? — opýtal sa. — To sú deti Abraháma, miláčika božieho, — odvetili mu. Tu chcel Jakub ihneď skočiť medzi nich a pozdraviť ich, ale anjeli mu povedali: — Nesmie k nim pristúpiť nikto, iba ten, čo sa napije z tohto pohára. Tu podal anjel smrti Jakubovi pohár a on sa napil. V tú chvíľu bol mŕtvy. Anjeli ho umyli a zahalili do rajského rubáša. Potom ho pochovali vedľa jeho otca Izáka. A na tom mieste boli štyri hroby: Abrahámov, Sárin, Izákov a Jakubov. ******* A Jozef žil cnostným životom proroka do vysokého veku a staroby. Keď veľmi ostarel, zavolal si syna Efraima a pripomenul mu, aby on i jeho ľud viedli spravodlivú svätú vojnu proti neveriacim. S tým zomrel. I zachoval jeden rozprávač, že Zulajka zomrela skôr ako Jozef. Jozef ju pochoval v egyptskej krajine na okraji púšte. Onedlho potom sa zazelenal celý okolitý kraj. Sucho, čo v ňom bolo, sa vytratilo a usadilo sa na druhej strane Egypta. Keď zomrel Jozef, zavolal si egyptský kráľ jeho syna Efraima a povedal mu, aby svojho otca pochoval na suchú, neúrodnú stranu krajiny. I stalo sa tak a neúrodný kraj okolo hrobu sa zmenil na úrodný. Ale čo, keď suchota zas zachvátila inú časť Egypta. A toto veľmi trápilo Egypťanov. Preto preniesli Jozefa do prostriedku Nílu a tam ho pochovali, aby sa zúrodnili obidva brehy tejto rieky. Tu Jozef ležal, kým Alah neposlal na svet Abú at-Hasan al-Kisái > * ( 707)* proroka Mojžiša. (*) Tořnw zjavil, aby preniesol schránku s Jozefom do krajiny Kanán. (*) ,4/e Mojžiš schránku nemohol nájsť. Napokon mu ju ukázala Sárah, dcéra Bašírova. I vybral ju a preniesol spolu s telom Jozefa. Potom Mojžiš pochoval Jozefa vedľa jeho otca Jakuba. Nech na nich obidvoch spočinie pokoj A lahov! . ^^^*S1/V~1E^p Kovové zakončenie tureckej bojovej Štandardy v tvare otvorenej ruky. Na dlani sú nápisy v ozdobnom arabskom písme. -------------------------- ROZPRÁVANIE O SMRTI JAKUBA A JOZEFA ( * ) Mojžiš — biblická postava; vojvodca, štátnik, historik, básnik, moralista a zákonodarca. Podľa biblie vyslobodil izraelský ľud z egyptského otroctva a ukázal mu prisľúbenú krajinu Kanán. Jeho príbeh tvorí obľúbený námet biblických a rabínskych legiend. Moslimovia ho pokladajú za jedného z piatich veľkých prorokov. Značnú pozornosť mu venoval aj Mohamed v koráne. ( * ) Tomu zjavil, aby preniesol schránku i Jozefa do krajiny Kanán — doposiaľ sa o schránke (po arabsky tábút) v Jozefovej legende nehovorilo. Myslí sa tým tzv. archa zmluvy, pravouhlá truhla, obitá zlatom. Pre kočovných Židov predstavovala akúsi svätyňu, ktorú nosili Z miesta na miesto. Keď odpočívali, umiestnili ju do osobitného chrámu. Chrám si Židia s pomocou cudzích staviteľov postavili až za Šalamúna. 4 Rozprávania o prorokoch, obroch a násilníkoch > Jeden z mnohých ozdobných variantov písmena „džím " v kvietkovanom, zapletanom káfskom písme. Epitaf v Kajravám. Tunisko, R. 1044. ROZPRA VANI A O KRÁĽOCH jr Dávid a Šalamún, otec a syn, obidvaja proroci a králi, šírili Alahovu vôľu mečom... Ich legendárne životy, ktoré tvoria hlavnú Časť našich Rozprávaní o kráľoch, sú dosť podobné, a predsa o čo viac predstihol Šalamún svojho otca v „nádhere" a „vláde". Pritom nielen Šalamún sa stal vďačným objektom prajnej fantázie, ale aj celé prostredie, v ktorom sa pohyboval, predstavuje svojský svet neskutočná. V rozprávaniach o Šalamúnovi defiluje pred čitateľom sviatočný sprievod mýtických bytostí, džinov, máridov, diablov a iných „duchov" a „zloduchov". Rovnako je to aj so zvieratami neuveriteľných podôb a veľkostí, ba dokonca aj s vecami. Šalamúnov trón, prsteň a koberec sú predmety, ktoré povýšila predstavivosť ľudových rozprávačov legiend na najkrajnejšiu hranicu neskutočná... V Carihrade, v knižnici bývalého paláca tureckých sultánov, Top kapi sarayi, sa zachovali nádherné perzské maľby na hodvábe zo 14. storočia, ktoré pochádzajú z východoperzského mesta Herátu. Sú na nich Šalamún a Bilkís, kráľovná zo Sáby, ako ich nesú obludné bytosti na vyrezávaných zlatých nosidlách. Tieto netvory majú hlavy ako levice, nosy ako slonie choboty a rohy ako srnce. i Ján Pauliny * * ( 109 )* Chodia po dvoch nohách, avšak miesto chodidiel majú tigrie laby. Ešte väčšiu fantáziu prejavil neznámy maliar, ktorý koncom 15. storočia vyhotovil pre tureckého sultána Bajazida II. miniatúru, ktorej ústrednou postavou je Šalamún. Okolo neho sú v piatich pásoch plošne zobrazení jeho služobníci. Je ich veľa, pričom každý anjel, džin, diabol, ifrít i márid je vyobrazený inak. Spoločné majú iba dlhé hrubé chvosty, za ktoré sa držia. Zdá sä, že stredoveký moslim mal záľubu v neuveriteľných príbehoch. Pre bohatých ľudí sa ručne spisovali knihy legiend. Ilustrovali sa pestrofarebnými, čudesnými miniatúrami, ktoré harmonicky dopĺňali slovo rozprávača... Pritom však islamskí majstri vedeli porozprávať a napísať aj jednoduché príbehy. Biblické povesti o Saulovi, Dávidovi a Goliášovi, ktoré sme tiež zaradili do nášho výberu, sa podávajú krátko a stručne bez zbytočných slov, takmer ako lakonické správy zo starých bojísk. Rozprávanie o Samuelovi, (*) Saulovi (*) a Goliášovi (*) Zackoval Kaab al-Ahbár, nech v ňom nájde Alah zaľúbenie: Keď si Alah vzal k sebe dušu svojho posla al-Jasaa, (*) rozmohol sa v izraelskom ľude svár, zloba a hriech. A vtedy im Alah poslal Samuela z pokolenia Aronovho. (*) Samuel ich vyzýval k poslušnosti a pokore, ale oni ho vyhlásili za luhára a neuverili v neho. A preto ich Alah potrestal Golíášom. Goliáš žil na brehu Rúmskeho mora. (*) Jeho ríša siahala od hraníc egyptskej krajiny až do Palestíny. Napádal často Izraelčanov a zabil z nich veľký zástup. Potom im uniesol archu Zmluvy, ktorú izraelský ľud uctieval a pri ktorej prosil Alaha o dary života. Preto sa všetci veľmi zcirmútili a podaktorí začali vravieť: — Ulúpil nám archu, lebo sme Činili ohavné skutky. Poďme preto k Samuelovi a vyznajme pred ním, že je Alahovým poslom. Azda sa nám takto prinavráti archa a Alah nás obdarí kráľom, pod ktorým budeme bojovať proti nepriateľovi. ROZPRÁVANIE O SA M V EL O VI, S A U L O VI A GOLIÁŠOVI ( * } Samuel (po arabsky Šamvíl,) — biblická postava. Bol veštec a sudca a pomazal Šatila a Dávida za Židovských kráľov. O jeho Živote sa hovorí v Prvej Samuelovej knihe. V koráne sa Samuel menom nespomína, hovorí sa o ňom iba ako o „jednom Z prorokov"! 12 : 247 a nasi.//. Tvorcovia moslimských rozprávaní o prorokoch sa s jeho Životom oboznámili zo Židovských legiend, ktoré podľa vlastných potrieb zjednodušili a prispôsobili svojej šablóne, V arabskom podaní zodpovedá Samuel bežnej predstave proroka, ktorý káže neposlušnému a hriešnemu ľudu. ( * ) Šaul (po arabsky TálúfJ — prvý židovský kráľ. Zočal vládnuť pravdepodobne okolo r. 1020 pred. n. t. O jeho tragickom živote (skončil samovraždou) rozpráva Prvá Samuelova kniha. V koráne //2 .• 247-253// sa hovorí o Saulovi toto: Stal sa kráľom na základe rozhodnutia Alaha, ľud si však myslí, že nie je hoden tejto pocty. Samuel sa však zastane Šaula slovami: Alah ho vybral pre vás a obdaroval ho múdrosťou a telesnou silou. Alah dáva svoju vládu tomu, komu on chce...//2: 248//. Ďalej sa v koráne rozpráva, ako Šaul skúšal Rozprávania o kráľoch > #( 110 )* věrnost svojich vojakov. ( * ) Goliáš (po arabsky Džálútj — Filištínec, ktorého Dávid zabije v boji (l Sam. 17,38-54). V koráne sa táto epizóda spomína veľmi stručne 112 :■ 250-252//. Niektorí moslimskí autori píšu, že Goliáš bot potomkom Kanóna. Bol obrom a utláčal Židov pred pňchodom Šaula. ( * ) al-Jasa (pravdepodobne Z hebrejského ElíšáJ — prorok, ktorý sa menom spomína dva razy v koráne //6 : 86 a 38 : 48//. ( * ) Aron (po arabsky Hárún) — Mojžišov brat, biblická a koránová postava. ( * } Rúmske more (po arabsky Bahr al-RúmJ — ide o Stredozemné more. Slovom al-Rúm (z Roma j označovali Arabi Byzantskú ríšu alebo Byzantíncov (Rómajói). { * ) V nej je váš Pán prítomný //korán 2 : 249// - doslovne: v ktorej je pokoj od vášho Pána. Slovom „pokoj" tu prekladáme arabské slovo sakína, ktorým Mohamed nahradil hebrejský výraz šekína. Šekínapo hebrejsky znamená „stála přítomnost božstva ". Izraelčania totiž verili, £e v arche zmluvy je prítomný ich boh Jahve. Mohamed významu hebrejského slova šekína nerozumel a nakradu ho mechanicky arabským sakína (pokoj, bezpečnost). S tým sa vybrali k Samuelovi a vyznali pred ním, že veria v jeho prorocké poslanie. Potom ho požiadali o pomoc a radu. Korán 0 tom hovorí toto: či ste nevideli popredných mužov z izraelského národa, ktorí po smrti Mojžiša riekli jednému zo svojich prorokov: — Vymenuj nad nami kráľa, aby sme mohli bojovať na ceste Alahovej... Ill : 247// Tu sa Samuel poklonil Alahovi a pokorne ho požiadal, aby ustanovil nad synmi Izraela krála, ktorý by bol z ich krvi. 1 zjavil mu Alah toto: — Vyslyšal som tvoju prosbu. Kráľovskú moc zverím do rúk jedného muža. A bude to muž, pri ktorom, keď vojde do tvojho domu, pretečie ti olej z nádoby. Ty vtedy vezmi olej a pomaž mu hlavu. Pomazanie bude znakom jeho kráľovskej hodnosti. Medzi Izraelčanmi žil vtedy jeden človek, ktorý obrábal zem a opracovával kože. Volal sa Šaul a bol z Benjamínovho potomstva. I stratil sa mu jedného dňa osol. Vyšiel preto von, aby ho pohľadal. A idúcky, zastavil sa pred Samuelovým domom, vošiel dnu a povedal, čo sa mu stalo. — Videl som tvojho osla, — odvetil mu Samuel a ukázal mu, kde ho má hľadať. V tú chvíľu si všimol, že mu preteká olej Z nádoby. Nabral preto z oleja, pristúpil k Saulovi a pomazal mu hlavu, hovoriac: — Šaul! Alah chce, aby si bol kráľom Izraelčanov. A izraelskému ľudu povedal: — Alah vám posiela Šaula za kráľa... 1/2 : 248/'/ Ale oni sa nahnevali a riekli: — Počúvaj, Samuel.' Takýto má vládnuť nad nami? Veď my máme na kráľovstvo väčší nárok ako on, čo má len trochu majetku. — Alah ho vybral pre vás, — odvetil im Samuel. — Dal mu dosť múdrosti i telesnej sily. Alah udeľuje svoju vládu tomu, komu on chce... 112 : 248// Ale oni riekli: — Samueli Chceme vidieť na ňom nejaké znamenie, aby sme sa utvrdili v tom, že nám ho Alah vskutku ustanovil za kráľa. I odvetil im ich prorok: — Znamením jeho vlády bude, že sa vám vráti archa zmluvy, ktorá vám bola odňatá. V nej je váš Pán prítomný...112: 24911 (*) Abu al-Hasan al-Kisáí > # ( m )* / zachovalo sa, že keď Goliáš vzal Židom archu, rozkázal svojim vojakom, aby ju ukryli do kostola (*) v jednej palestínskej dedine, ktorá sa volala Urdunn. Onedlho potom sa vydal proti Goliášovi a jeho vojakom egyptský faraón. I pobil z nich veľký zástup. Vošiel do ich kostola a našiel tam archu. Chcel ju otvoriť, ale nepodarilo sa mu to. I chodil s ňou z miesta na miesto, až ju napokon naložil na chrbát teliatka, ktoré zahnal do izraelskej krajiny. Keď teliatko prišlo do prostriedku púšte, chytili ho anjeli a preniesli k príbytkom Izraelčanov. A tí, keď uvideli archu na teCati, ihneď uznali Saula za kráľa. Potom Izraelčania vyzvali Šaula, aby ich viedol do boja proti Goliášovi. Šaul súhlasil. Kráčal na čele vojska, ktoré malo sedemdesiattisíc chlapov. Po ceste mu riekli: — Kráľ! Pred nami je iste dobrá pramenistá voda. Popros Alaha, nech ju premení na rieku! — Poprosím ho, keď bude nato vhodný čas, — odvetil im Šaul. I viedol ich ďalej, kým neprišli do vyprahnutej púšte. Nemali viac ani kvapky vody a trápil ich smäd. Vtedy poprosil Šaul Pána, aby stvoril rieku. I zjavil mu Alah toto: — Vyskúšam vás pri jednej rieke, 112 : 250// / stvoril tečúcu vodu na púšti a bola to rieka Jordán. Ale Alah povedal: — Kto sa teraz z nej napije, (*) toho nechcem. Mojím bude iba ten, kto z nej neokúsi. 1/2 : 250// A potom sa pred Saulovými vojakmi skutočne ukázala rieka. Takmer všetci sa k nej rozbehli, pili a naplnili si prázdne mechy. Len trisiotrinásí chlapov ostalo poslušne stát. Poslušným povolil Alah vypiť iba toľko vody, koľko sa im zmestilo do jednej dlane. I nabrali si vody do dlaní, a hľa, stačila im, aby si uhasili smäd a napojili svoje zvieratá. Tým, ktorí neposlúchli rozkaz, nakázal Šaul: — Vráťte sa domov, nepotrebujem vás! A keď odišli, ostal Šaul sám s tristotrinástimi chlapmi. Přebrodil rieku a tu mu povedali vojaci: — Nie sme dnes dosť silní proti Goliášovi a jeho vojskám. //2 : 250// Veď Goliáš má pri sebe tristotisíc chlapov. i 1 ( * ) rozkázal... aby ju ukryli do kostola — v texte je pre kostol použité slovo kanísa (skomolený tvar Z eccíesiaj. Môže to znamenať kresťanský kostol, židovskú synagógu alebo pohanský chrám. ( * ) Kto sa teraz z nej napije... //korán 2 : 250// — z koránového kontextu vyplýva, že toto povedal svojim vojakom Saul. Ukážka robustného kvietkovaného kúfskeho písma. Písmená „alif, „lám" a „há"vyúsťujú do palmet. Náhrobný pomník v Kajraváne. Tunisko. R. 1242. Rozprávania o kráľoch rozprávanie o zápase dAvidasgqliášom ( * ) Dávid (pO arabsky DáúdJ — biblická postava (l. Kniha Sam. 16 a nasi.), po Šaulovi druhý židovský kráľ. Korán o ňom hovorí ako o prorokovi, ktorému Alah zjavil žalmy (zabúr) a obdaril ho múdrosťou a rozvážnosťou. Dávidov príbeh rozpracovali autori rabínskych a moslimských legiend. Podľa moslimského podania mol Dávid vynikajúci hlas, bol nábožný, ale aj veľmi miloval ženy. Kvôli jednej Z nich sa dopustil ťažkého zločinu a Alah ho potrestal tým, že stratil na chvíľu kráľovstvo. Tento motív sa neskoršie opakuje aj v živote jeho syna Šalamúna. Rozpornosť a zložitosť Dávidovej povahy, o ktorej sa píše už v biblii, využili autori moslimských legiend. Ich rozprávanie O Dávidovi je nabité dramatickými momentmi a nečakanými zvratmi. #( 112 p Rozprávanie o zápase Dávida s Goltášom V Šaulovom vojsku bolo sedem mužov, bratov. Títo bratia mali ešte jedného brata. Bol najmladší, a preto nešiel s nimi do boja, ale ostal pri otcovi. Volal sa Dávid. (*) Dávid bol peknej tváre. Mal svetlú pleť, hladké vlasy a dlhé riasy. Jedného dňa mu riekol otec: — Dávid! Dávno nemám nijakú správu o svojich synoch. Choď za nimi, vezmi im jesť a povypytuj sa, čo je u nich nové. I vybral sa Dávid za bratmi. Vo vreci im niesol jedlo a na vrece si upevnil svoj prak. Ako šiel, zrazu za nim zavolal akýsi kameň: — Dávid! Zdvihni ma zo zeme a vezmi si ma! Som kameň tvojho praotca Abraháma! I vzal si ho a strčil ho do vreca. O chvíľu zakričal na neho druhý kameň: — Dávid! Vezmi si ma! Som kameňom tvojho praotca Izáka. I vzal si ho a strčil do vreca. O chvíľu na neho zakričal tretí kameň: — Dávid! Vezmi si ma! Som kameňom tvojho praotca Jakuba. I vzal si ho, strčil do vreca a kráčal, kým neuvidel Šaulov tábor. Tam sa zložil, dal bratom jesť a dopytoval sa, čo je nové. I dozvedel sa hrozivé chýry o Goliášovej sile a smelosti i o veľkosti jeho vojska. Na druhý deň ráno začal Šaul chodiť po tábore a vypytovať sa vojakov: — Chlapi! Kto z vás si trúfa na Goliáša? Ak sa taký nájde, ožením ho so svojou dcérou a dám mu podiel z kráľovstva. Po mojej smrti sa stane mojím nástupcom. Ale nenašiel sa v tábore nikto, kto by si trúfal. I riekol Dávid svojim bratom: — Či ste nepočuli, čo vyhlásil Šaul? — Počuli, — odvetili bratia. — A prečo ste sa neprihlásili? — Slabí sme na Goliáša. Tu povedal Dávid: i Abú al-Hasan al-Kisáí > *( 113 )* — Týmto prakom ho zabijem. I zľakli sa bratia tejto reči, lebo sa báli o Dávida. Veď bol Z nich najmladší a najslabší. Ale Dávid zopakoval to, čo povedal, a vyzval ich: — Choďte ku kráľovi a oznámte mu moje slová. A šli k Saulovi a rozpovedali mu to. I opýtal sa ich Saul: — Poznáte silu svojho brata? — Poznáme, — odvetili. — Keď dochytí vlka, ktorý mu siahol na ovcu, rozdrapí ho na dva kusy. Ak vystrelí kameň zo svojho praku, nikdy sa neminie cieľa. — Priveďte mi ho! — rozkázal im Šaul. A keď sa tak stalo, opýtal sa Dávida, či si trúfa na GoliáŠa. — Trúfam si, — odvetil mu Dávid. — S dovolením božím ho zabijem. Ale ty musíš dodržať svoj sľub. — Splním, čo som sľúbil, — riekol Saul a vysadil Dávida na svojho koňa. Potom ho previedol po tábore a postavil pred vojsko. Vtedy sa objavil Goliáš. Za ním stál veľký zástup vojakov. Goliáš sedel na bojovom slonovi v bohatej a pestrej zbroji. Niesol so sebou zbrane o váhe tisícpäťsto ratlov. (*) Tak sa píše v starých knihách. Goliáš bol vysoký osemnásť lakťov, kým Dávid iba desať. Goliáš vykročil dopredu pred rady vojakov a zakričal: — Kto z vás chce so mnou bojovať? Tu vystúpil Dávid proti nemu. V ruke držal prak. Keď ho uvidel Goliáš, začudoval sa a povedal: — Kto si, chlapče? Si drobný a slabý. Nie si oblečený do panciera a nemáš so sebou zbraň. Vykročil si proti mne iba s prakom. I riekol mu Dávid: — Som Dávid, syn Izaiho. Vyzývam ťa k boju. — Ale veď s takým prakom môžeš strieľať iba na túlavých psov a šakalov, — čudoval sa Goliáš. — Aj na teba, — odvetil mu Dávid, — lebo ty si sa sprotivil Alahovi a jeho prorokovi. — Potom natiahol prak, vybral si Z vreca tri kamene a vložil ich do praku. Prvý kameň vystrelil na pravú stranu Goliášovho vojska a spôsobil v ňom zmätok. Druhý kameň dopadol na ľavú stranu Goliášovho vojska a spôsobil v ňom zmätok. Tretím kameňom zasiahol Dávid Goliáša Rozprávania o kráľoch i ( * ) vyber sa k obrom a pobí ich! — pod slovom obri (džabábira) sa nemyslia iba ľudia nadprirodzeného vzrastu. Sú to zároveň násilníci, tyrani a pohania, ktorí ntuposlúchli Alaha a jeho prorokov. Na tomto mieste ide zrejme o Filištíncev, obyvateľov prímorských časti Palestíny. Ukážka ozdobného písmena „džím" v počiatočnej polohe na epitafe v Kajraváne. Tunisko. R. 1035. #( 114 ) # do hlavy. Obor padol mŕtvy na zem a jeho vojská sa rozutekali. Chýr o tomto víťazstve prišiel i k prorokovi Samuelovi. Potešil sa mu a vzdával Alahovi vďaku. Ale Saul závidel Dávidovi víťazstvo a silu. Rozhodol sa preto, že ho oklame. Keď bolo po boji, prišiel Dávid za Šaulom a povedal mu: — Kráľ! Sľúbil si mi, že ak vyhrám, vydáš zo mňa svoju dcéru a podělíš sa so mnou o kráľovstvo. I odvetil mu Šaul: — Dávid! Tak je, ako si povedal. Ale moja dcéra potrebuje svadobný dar. A ty nemáš peniaze, aby si jej ho mohol kúpiť. Ak ju chceš zo Ženu, vyber sa k obrom a pobi ich. (*) Budem ti to rátať, ako keby si jej dal svadobný dar. Toto však bola iba zámienka. Šaul chcel, aby Dávid prišiel v boji s obrami o život. — A koľkých mám zabiť, aby vyvážili svadobný dar? — opýtal sa Dávid. — Staa, ak z nich zabiješ dvesto, — povedal Šaul. — Stane sa, ako si želáš, — riekol Dávid, vysadol na koňa a pobral sa do krajiny, v ktorej žili obri. Tam ich zočal po jednom zabíjať, kým ich nezabil vyše dvesto. — Som Dávid, premožiteľ Goliáša, — kričal na zástupy obrov. I rozutekali sa od ľaku. Potom ich olúpil o majetok a s veľkou korisťou sa pobral k Šaulovi. Šaulovi neostalo nič iné, len vydať svoju dcéru zo Dávida a dať mu tretinu kráľovstva. Od tých čias počúval zo všetkých strán chválu na Dávida a jeho smelosť. I závidel mu, žiarlil na neho a rozhodol sa, že ho zmámi. i Rozprávanie o nepriateľstve Saula voči Dávidovi Šaul nosieval palicu, o ktorú sa opieral. Hore mala ostrý hrot a dolu železné krúžky. I vošiel s ňou jedného dňa do domu, v ktorom býval Dávid. Hodil palicu po Dávidovi, ale ten to zacítil a uhol sa. Kopija sa zapichla do steny. — Vari ma chceš zabiť? — opýtal sa ho Dávid. Abú al-Hasan al-Kisáí > * ( U5 )* — Nechcem ťa zabit, — odvetil mu Š aul. — Iba som ta skúšal, aký vieš byt rýchly. Tu priskočil Dávid k stene, vytrhol z nej kopiju a povedal Šaulovi: — Ja som obstál pred tvojou skúškou, teraz uvidíme, ako ty obstojíš pred mojou. 1 preľakol sa Š aul veľmi a zaprisahal Dávida pri ich príbuzenstve, aby to nerobil. Ale Dávid mu odvetil: — Zlo si žiada zlo! Tak sa píše v tóre. (*) — A či ty nevieš, čo povedal Alah, on je vznešený, — riekol na to Šaul a vykríkol. — Aj keď vystrieš na mňa svoju ruku, aby si ma zabil, ja nevystriem svoju, aby som ťa zabil, lebo sa bojím Alaha, Pána svetov. //5 : 31// Tu odhodil Dávid kopiju z ruky. Zvesť o tom, že sú so Šaulom nepriatelia, sa však rozniesla po izraelskom národe. I prišiel Dávid k svojej žene a povedal jej: — Tvoj otec mi závidí, nenávidí ma a siahal mi na život. Preto odídem teraz Z Jeruzalema a utiahnem sa do hôr. I stalo sa, ako povedal. Zvesí o tom, že Dávid opustil svoj dom, sa rozšírila medzi ľudom. I vybralo sa za ním mnoho znamenitých mužov a veľký zástup obyčajných ľudí. — Ci viete, že v deň, keď som zabil Goliáša, mi Šaul prisľúbil tretinu kráľovstva a tretinu pokladov zo svojich pokladníc? — opytoval sa ich Dávid. A keď mu prisvedčili, rozdal im svoje poklady a nakázal im, aby sa zásobili vodou, jedlom a všetkým potrebným. I urobili tak a pripojili sa k Dávidovi v horách za Jeruzalemom. Tam si' postavili veľký tábor. I dozvedel sa o tom Šaul a zavolal si všetkých svojich prepusten-cov, ich synov a otrokov. Vybral sa s nimi za Dávidom, aby ho zabil. Hľadal ho všade, kým ho nenašiel v horách, kde sa Dávid opevnil na jednom vrchu. Tam ho začal obliehať. Keď nastala noc, zostúpil Dávid z hory a připlazil sa k Šaulovi. Našiel ho spať na chrbte. Na ruke mal prsteň a pri hlave zbraň. I sňal Dávid Šaulovi prsteň z ruky a vzal mu zbraň. Potom sa vrátil do hory a ukázal svojim vojakom korisť. I mysleli si, že zabil Š aula. Ale Dávid im riekol: — Božia bázeň ma uchránila pred tým, aby som ho zabil. Keď sa ráno Šaul zobudil, zbadal, že mu niekto ukradol prsteň ROZPRÁVANIE O NEPRIATEĽSTVE Saula voči Dávidovi ( * ) Zlo si žiada zlo. Tak sa píše v tóre — Dávid sa tu pravdepodobne odvoláva na tzv. zákon odvety (oko za oko, zub za zub), o ktorom sa píše v 3. Knihe Mojžišovej 24, 17-22. Židia (a po nich aj moslimovia) nazývali tomu (tórá, séfer tórá Mošé) tzv. 5. Kníh Mojžišových v biblii. Dekoračný spôsob písania slova Alah. Vertikály vyúsťujú do palmet alebo polopalmet. Epitaf v Kajraváne. Tunisko. R. 1046. Rozprávania o kráľoch Lístkové motívy a polopalmety na elegantnom náhrobnom nápise Amat al-Rahmány. Kajraván. Tunisko. R. 1034. ROZPRÁVANIU O PROROCKOM POSLANÍ DÁ VIDA ( * ) Šesťdesiat skladieb žalmov — už Mohamed dával Dávida do súvisu so žalmami (napr. korán //4 : 161// a inde). Mohamed však nikde nevymenáva, koľko žalmov Dávidovi Alah „zjavil". V biblii je 150 žalmov (v tzv. Knihe žalmov], avšak nie všetky sa pripisujú Dávidovi. #( U6 ) * a zbraň. Myslel si, že to boli vojaci z jeho tábora a chcel ich zato potrestať. Ale tu sa ozval Dávid z vrcholca hory: — Saul! Ja som to bol, kto ti vzal prsteň a zbraň. Nepodozrievaj nikoho zo svojich! I ukázal mu veci, ktoré mu vzal. Šaul sa zahanbil a poslal k Dávidovi človeka s týmto odkazom: — Škodil som ti a keby si bol chcel, mohol si ma zabiť, ale neurobil si to. Zabudni na to, čo bolo medzi nami. Alah stál a vždy bude stáť pri tebe. Viac ti nesiahnem na život. Po tomto odkaze Dávid prišiel k Saulovi, objali sa a zostali na tom mieste tri dni. Potom sa vrátili do svojich domov. Ale aj tak izraelský ľud opustil Š aula a priklonil sa k Dávidovi. Saulovi ostali iba nepriatelia, ktorých bolo toľko, že ich nevládal ani poraziť, ani pred nimi ujsť. Preto vybehol zo svojho domu a prišiel za Dávidom, kričiac: — Pomôž mi pred nepriateľmi! 1 vstal Dávid, vzal svojich vojakov a bojoval proti Saulovým nepriateľom od východu do západu slnka. Bol to veľký boj a Dávid z nich zabil vetký zástup. Odvtedy sa Šaul stal veľmi závislý na Dávidovi. Jeho moc slabla a Dávidova stúpala. Preto po Saulovi prišiel rad na Dávida, aby kraľoval nad izraelským, ľudom. Rozprávanie o prorockom poslaní Dávida * Zachoval Ibn Abbás, nech nájde v ňom Alah zaľúbenie: Ale potom sa synovia izraelskí začali sváriť a obľúbili si diabolské hry. Podaktorí z nich vyhrávali na lutny, iní na tamburíny, iní na píšťaly alebo na bubny. A to trvalo dovtedy, kým im Alah neposlal proroka Dávida. I ZJaviĹAlah Dávidovi šesťdesiat skladieb žalmov. (*) A obdaril ho takým hlasom, že zaspieval viac ako sedemdesiat tónov do výšky i hĺbky. Žalmy, ktoré spieval, mali krásne slová, dokonalú melódiu a Dávid sa v nich prihováral poslucháčom raz ako burácajúci hrom, druhý raz ako spievajúci vtáčik, tretí raz ako Abú al-Hasan al-Kisáí * * ( 117 )# Žalostné opustené zviera. Vyspieval pritom v žalmoch i všetky lahodné tóny. A keď ho začuli Izraelčania, zanechali hriešne hry a pribehli do chrámu, v ktorom spieval, (*) aby ho mohli ešte lepšie počiiť. Keď Dávid oslavoval Alaha, oslavovali ho s ním aj hory, vtáci a divé zvery, lebo tak sa o tom píše vo vznešenom koráne: Začarovali sme mu hory, aby spolu s ním ospevovali slávu Alaha za rána i večera. Aj vtáctvo, ktoré sa okolo neho zlietalo... //38 : 17, 18// / zachovalo sa, že Dávid veľmi miloval ženy, takže sa oženil s deväťdesiatimi deviatimi devami. Svoje dni rozdelil na tri časti. Jeden deň sa venoval službe Alahovi, druhý deň svojim Ženám a tretí deň súdil ľud. Takto sa to vždy opakovalo. V deň služby Alahovi sa k nemu schádzal ľud z okolitých hôr a jaskýň. Zlietali sa k nemu vtáci z neba a prichádzali k nemu divé zvery z horských údolí. Všetci si zastali pred jeho chrám. Dávidov chrám sa podobal vysokej kôre. Bol postavený z hlad-kých kameňov do výšky dvadsiatich lakťov. Základy mal z farebného skla. Boli Široké šestnásť lakťov. Do chrámu sa vchádzalo dvanástimi bránami, podľa počtu izraelských kmeňov. Pred každou bránou sedel rabín a čítal tóru, žalmy a písma dávno zjavené. Na štíte bol malý chrám so štynni bránkami obrátenými k Štyrom svetovým vetrom: k severnému, k južnému, k východnému a k západnému vetru. V deň pokánia a služby Alahovej vstupoval Dávid do chrámu s knihami, v ktorých mal napísané žalmy. I začal ich prespevovať a všetci., čo stáli vôkol, sa k nemu pridali. A v deň, v ktorom sa Dávid venoval svojim ženám, ho nikto Z jeho sluhov nevidel. A v deň, keď súdil, prichádzali k nemu ľudia. Rozsudzoval ich a dával im múdre rady. Veď Alah, on je vznešený, o ňom povedal: Obdarili sme ho múdrosťou a výrečnosťou... //38: 19// i. ( * ) a pribehli do chrámu, v ktorom spieval — slovom chrám sme preložili viacvýznamový výraz mihráb. Niektorí ambisti tti hovoria o Dávidovej ,, veži" alebo „pevnosti". Ukážka výzdobného arabského kúfskeho písma na náhrobnom pomníku v Kajraváne. Nad písmenom „ajn" je ornamentálny slnečník. Tunisko. R. 990. Rozprávania n kráľoch Ozdobný spôsob písania slova Alah na epitafe, ktorý vyhotovil majster Chalúf pre Chadiju, dcéru Surúra, obchodníka s vlnou. Kajraván. Tunisko. R. 1046. ROZPRÁVANIE O VTÁKOVI POKUŠENIA { * ) Bola to žena Uriáša, syna ■ Hannánovho — v biblii (2. Kn. Sam. 11,3) sa hovorí o Hetejcovi Uriášovi. Uriášova žena sa podľa biblie nevolá Sábia ak Betsabe. Neskoršie sa s ňou Dávid oženil a porodila mu syna Šalamúna. #( 118 )* Rozprávanie o vtákovi pokušenia Zachoval Vahb ibn Munabbih, nech nájde v ňom Alah zaľúbenie: Jedného dňa, a bola to práve sobota, sedel Dávid vo svojom chráme, modlu sa k Alahovi a čítal žalmy. A práve vtedy k nemu priletel vták, akého ľudské oči ešte nevideli. "Žiaril všelijakými farbami a mal prečudesnú podobu. J natoľko zaujal Dávida, že prestal čítat žalmy a zvolal: — Keby ľudia uvideli tohto vtáka, nejedli by a nepili, len by sa na neho dívali/ Ale tento vták bol dielom diablovým, ako spomína Abdallah Ibn Abbás. Prišiel za Dávidom, aby ho zviedol na hriech. — To je iste rajský vták, — hovoril si Dávid. — Privábil ho môj spev. I vystrel ruku, aby si ho chytil, ale vtáčik vzlietol a odletel preč. Dávid za ním pobehal, ale on vyletel vyššie a stratil sa mu v korune stromu. Tam ho napokon uvidel sedieť na vysokom konári. Pri strome bolo jazierko, kam sa chodili kúpať ženy. Boli tam i vtedy, špľachotali sa a Dávid medzi nimi uzrel jednu krásavicu. I odvrátil od nej zrak. Bola to žena Uriáša, syna Hannánovho. (*) Volala sa Sábia, dcéra Jasúova. I zavolal ju Dávid k sebe a spal s ňou, lebo jej muž nebol vtedy doma. V tom čase bol Uriáš v boji a v ňom aj zahynul. Rozpráva sa, že Dávid poslal veliteľovi svojich vojsk tento odkaz: „Keď začne boj, postav Uriáša dopredu pred archu/" 1 stalo sa tak a Uriáš v boji padol. Po jeho smrti sa Dávid oženil s jeho ženou. Alahovi sa nepáčilo počínanie Dávidovo a poslal na zem dvoch anjelov, Gabriela a Mícháíla, aby ho napomenuli. I zostúpili na zem v podobe dvoch ľudí. Dávid bol práve vtedy v chráme a takto sa modlil k Alahovi: — Pane! Neodpusť hriešnikom a uchráň utláčaných pred utláča-teľmi! Tu pristúpili obidvaja anjeli k nemu, jeden z nich sa ponášal na Abú al-Hasan al-Kisáí > * ( 119 )* mocného, druhý na slabého človeka. Dávid sa ich preľakol, lebo nevedel, odkiaľ sa vzali. — Neboj sa nás, prenasledovateľ hriešnikov, — rieklimu, — ale si vypočuj náš spor. Prišli sme za tebou z ďalekého miesta. Vznešený korán spomína túto udalosť takto: či vieš o tých, čo viedli medzi sebou spor, ako vstúpili do chrámu? //38 : 20// / sadol si Dávid na trón a povedal im: — Aký je váš spor? — Prorok! — riekol jeden z nich. — Toto je môj brat. Má deväťdesiatdeväť oviec. Všetky tučné s bielou srstou. A vrhli mu veľa mláďat. A ja mám len jednu ovcu. I riekol mi môj brat: „Daj mi ju do opatery!" A tak ma uhovoril, že som mu ju napokon dal. //38 : 22// Sťažoval som si na jeho počínanie Pánovi a On ma poslal k tebe. I nahnevalo Dávida správame chamtivého brata a povedal: — VeFmi ti ukrivdil, keď si vyžiadal tvoju ovcu do svojho stáda. Veru mnohí (druhovia) utláčajú jeden druhého //38 : 23// a ubližujú si, ako aj tebe ublížil tvoj druh. Tu riekol anjel Michail: — Nehovoríš správne, prorok! Hreší len ten, kto si je svojho hriechu vedomý! — Mlč, lebo ta udriem! — zakričal zlostne Dávid a rozohnal sa na neho s palicou, ktorú držal v ruke. Ale vtom skríkla palica a povedala ľudským hlasom: — Zadrž, Dávid! Zastal si sa ukrivdeného, ale hriešnikom si ty, koči o tom nevieš! — Veru, skôr si ty zaslúžiš palicou ako ja, — povedal mu Mtkáíl a stratil sa mu i s Gabrielom z očí. Alah, on je vznešený, v tejto spojitosti hovorí: — I pochopil Dávid, že sme ho skúšali. A poprosil svojho Pána o odpustenie. Padol na zem a klaňal sa mu. //38 : 23// Dávid sa kajal a robil pokánie po dobu štyridsiatich dní. Stratila sa mu sviežosť z tváre a z jeho sĺz vyrástla tráva. Uvideli ho v tomto stave anjeli a skríkli: — Pane! Tvoj prorok a zástupca na zemi si vyplače oči. Zabudni na jeho poklesok a odpusť mu, ako si odpustil jeho praotcovi Adamovi. t Elegantne ozdobné písmeno „há" na epitafe Amat ai-Rahmány. Kajraván. Tunisko, R, 1034. 4 Rozprávania o kráľoch #( 120 )# ROZPRÁVANIE O ABSOLÓNOVI, SYNOVI DÁVIDOVOM ( * ) Absolón (po arabsky Absálúm, íšálúm a pod.) — Dávidov syn. Podľa biblie (2. Kn. Sam. 13 a nasi.) bol krásny a ctižiadostivý. Vzbúril sa proti svojmu otcovi. V moslimskej legende sa Absolónova vzbura vykladá jednoznačne ako boží trest za Dávidov hriech. Dávid ju prijíma pasívne, kajá sa a čaká, lo urobí Alah. Tým sa moslimská legenda značne líši od biblického podania. Okrem toho je moslimská legenda obohatená o viaceré motívy (Dávid prosí Uriáša na jeho hrobe o odpustenie a iné), ktoré sa inde nevyskytujú. I zjavil Alah anjelom toto: — Upokojte sa! Som najmilostivejší z milostivých. Bránu mám vždy otvorenú pre pokorných sluhov a prijímam ľútosť ľútostivých. Rozprávanie o Absolónovi, synovi Dávidovom Ale nehanebníci v izraelskom ľude sledovali počínanie Dávida a mysleli si: „Nekoná tak, ako by mal, a z hriechu, do ktorého upadol, sa už nepozviecha." Potom sa rozhodli, že si miesto Dávida zvolia iného kráľa. S týmto prišli pred jeho najstaršieho syna Absolóna. (*) Bol najkrajší a najpôvabnejší z Dávidových synov. — Vedz, Absolón, — riekli mu, — tvoj otec je už starý a nespôsobilý spravovať ríšu. Okrem toho upadol do hriechu a teraz sa kajá. Celý čas place a žiali. Ty si najstarší a najrozumnejší z jeho synov. Ľud (a bude nasledovať, keď sa staneš kráľom. A tým pozbavili Dávida kráľovskej moci a dali ju do rúk Absolónovi. I dozvedel sa o tom Dávid. Vybehol z domu a utekal preč. A s ním aj dvaja muži. Jeden z nich sa volal Kilá a bol jeho vezírom a druhý sa volal Navál a bol veliteľom jeho vojska. Navál bol v celom izraelskom vojsku najsilnejší a najrozumnejší. Všetci traja sa rozhodli, že sa ukryjú do hôr pri Jeruzaleme dovtedy, kým ich neuteší Alah. Ako utekali, pristavil sa pri nich jeden nehanebník, tešiaci sa Z nešťastia druhého. Povedal Dávidovi: — Chvála Alahovi, ktorý ťa pokoril, ponížil a pripravil o kráľovstvo; Tu Navál vytiahol meč a chcel odvážlivcovi odťať hlavu, ale Dávid ho zahriakol slovami: — Nechaj ho! Aj jeho urážky sú trestom za moje hriechy! I utekali všetci traja ďalej do hôr, bojac sa o svoj život. Vtedy si Absolón zavolal jedného nehanebníka, ktorý sa volal Túfíl. Bol kedysi v Dávidovom vojsku, ale Dávid ho vyhnal, lebo sa dopustil zločinu. i Abú al-Hasan al~Kisáí > * ( 121 )* — Pristúp ku mne! — povedal mu Absolón. — Dávno ťa poznám, ešte od čias, čo si slúžil môjmu otcovi... Chcem sa ťa na niečo opýtať. Čo si myslíš o tom, že som krát? I odvetil mu Túfíl: — Nebudeš sa dlho tešiť z kráľovstva, kým žije tvoj otec. Musíš ho zabiť, ale aby sa o tom nikto nedozvedel. Choď za ním a vybojuj od neho kráľovstvo, kým sa Alah na neho hnevá. A tak sa Absolón rozhodol, že bude viesť vojnu proti svojmu otcovi Dávidovi. Ale Dávid sa o tom dopočul, zavolal si vezíra Kíšu a povedal mu: — Môj syn chce so mnou bojovať, vyber sa za ním a povedz mu, aby to nerobil! I prišiel Kíša k Absolónovi a riekol,mu: — Prečo si sa vzbúril proti vlastnému otcovi. Alah mu odpustí a ty uvidíš, že si uveril falošným radám. — Vráti sa mu len to, čo aj sám robil druhým, — riekol Absolón. I opýtal sa Kíša: — Či si počul, aby prorokovi Alah neodpustil? Či si počul, aby ten, kto zabije svojho otca, ostal nepotrestaný? V súdny deň ti nepomôže nikto z tých, čo ta dnes nahovárajú k zlému. Vravia ti, aby si si vzal za ženy manželky vlastného otca. Ak to urobíš, nikdy sa nedočkáš odpustenia. — Dám si od teba povedať, — odvetil Absolón. — Nepohnem sa Z tohto miesta, nezaútočím na otca a ak bude bojovať so mnou, neopätujem mu boj. A vrátil sa vezír k Dávidovi a oznámil mu, že jeho syn sa prinavrátil k poslušnosti. Medzitým Dávid konal také pokánie, že mu prischla koža na kostiach od veľkého žiaľu, smädu, hladu a plaču. — Pane! Odpusť mi! — volal v bázni a strachu. — Ak mi neodpustíš, stanem sa zavrhnutým človekom. — Dávid! — prihovoril sa mu Alah. — Vyber sa k hrobu Uriášovmu a popros ho, aby ti odpustil. Ak ti odpustí, zmilujem sa aj ja nad tebou. I potešil sa Dávid tejto výzve. Vstal a šiel k hrobu Uriášovmu. Pomodlil sa dve raky a potom zvolal mocným hlasom: — Priateľ Uriáš! Ozvi sa mi s dovolením Alaha! JĹ Rozprávania JCu ^t o kráľoch jF #( 122 ) * Ukážka bohato vyzdobeného koncového „ká" v slove Alah. Náhrobný pomník v Kajraváne, Tunisko, R. 1055. ROZPRÁVANIE O REŤAZI, POMOCOU KTOREJ D A VID SÚDIL { * ) reťaz (po arabsky silsila.) — sa nespomína v koráne. V koráne sa však zdôrazňuje, že Dávid bol dobrý sudca //38 : 19; 38 : 25//. O Dávidovej sudcovskej činnosti sa piíe v židovskej haggade. A odpovedal mu hlas z hrobu: — Kto si, čo ma vyvolávaš a znepokojuješ? — Som Dávid. — A čo chceš Dávid? — opýtal sa hlas z hrobu. — Chcem, aby si zabudol na to, čo bolo medzi mnou a tebou, — odvetil mu Dávid. — Už som na to zabudol, — povedal mu hlas z hrobu. S tým Dávid odišiel, vystúpil na horu a zavolal; — Pane! Počul si, čo povedal tvoj služobník? — Počul j — odvetil Alah. — Ale choď znova k Uriášovi a rozpovedz mu, ako si ho poslal do divého boja, aby tam zahynul. A potom ako si sa rýchlo oženil s jeho ženou. I vrátil sa Dávid k hrobu Uriášovmu a rozpovedal mu celú pravdu. A z hrobu sa ozval hlas, ktorý hovoril: — Dávid! Dávid! Alah je najspravodlivejší sudca. Vahb ibn Munabbih v tejto spojitosti zachoval ďalej toto: Keď sa potom Uriáš prechádzal po rajských záhradách, uvidel tam zámok nevídanej krásy. Zdal sa mu krajší ako priesvitná perla, z ktorej vnútrajška vidno vonkajšok a naopak. A v zámku sedela rajská panna. Ak by sa bola objavila na zemi, učarovala by smrteľníkom. I zavolal Uriáš mocným hlasom na Alaha: — Pane! Komu patrí tento zámok? — Patrí tomu, — odvetil Alah, — kto zabudol na svoje právo na zemi a odpustil svojmu bratovi, moslimovi. ' — Pane! — povedal Uriáš. — Prisahám ti, že som odpustil Dávidovi a zabudol som na to, čo bolo medzi mnou a ním. A v tej chvíli prepáčil aj Alah Dávidovi jeho previnenie. Vrátil mu krásu, dobrý hlas a kráľovstvo. Rozprávanie o reťazi, pomocou ktorej Dávid súdil A potom Alah zjavil Dávidovi toto: — Daj si urobiť železnú reťaz (*) a na jej koniec upevni zvonec. Potom ju zaves do vnútra chrámu. Pred ňou ti ľudia vyjavia, akí sú falošní klamári, lebo reťaz oddelí pravdu od IŽi. Tí, čo k tebe Abú al-Hasan al-Kisáí * ( 123 )* prídu, aby si ich rozsúdil, nech sa načiahnu za reťazou. Reťaz sama pôjde za tým, kto má pravdu, a dá sa mu chytiť. Ale ten, kto je luhár, od toho odskočí a nedá sa mu chytiť. A potom, keď prichádzali ľudia, čo mali spor, reťaz sa vždy zatriasla a zvonec zazvonil. Dávid, keď ho začul, vyšiel z výklenku chrámu a rozsudzoval ľudí. I stalo sa, že jedného dňa prišli do chrámu dvaja muži, ktorí sa hádali. Ten prvý z nich riekol: — Prorok/ Zveril som tomuto priateľovi drahé kamene, zafíry, chryzolity, topásy, ametysty, hyacinty a biele perly. Ale on to poprel a oklamal ma. I riekol Dávid druhému mužovi: — Čo ty na to? I odvetil: — Povedal pravdu, že mi zveril drahé kamene. Ale ja som mu ich už dávno vrátil. Tu povedal Dávid žalujúcemu: — Chyť sa reťaze! I vystrčil ruku a chytil sa reťaze. Potom povedal obžalovanému: — Aj ty sa chyť reťaze/ I stalo sa, že obžalovaný medzitým skryl kamene, o ktoré sa viedol spor, do vnútra svojej palice. Potom na Dávidovo vyzvanie pristúpil k reťazi, ale skôr ako sa jej dotkol, podal palicu svojmu druhoví so slovami: — Podrž mi ju! Potom sa obžalovaný dotkol reťaze. Neodskočila od neho, len keď ju chcel pevne chytiť, nedala sa mu. — Je to veľmi čudné, — povedal Dávid. — Od tých čias, čo som sem reťaz zavesil, nezbadal som, že by sa podobne zachovala. Ale z toho, čo urobila, vyplýva, — povedal Dávid a obrátil sa k obžalovanému, — že si hovoril pravdu a zároveň aj klamal, že si v tejto chvíli v práve i v nepráve. A potom riekol Dávid majiteľovi odcudzených drahých kameňov: ~ Choď domov a všetko prezri! Je možné, že ti tento muž zanechal kamene, ktoré si mu zveril, v tvojom dome. I odobral sa preč, poprezeral všetko, ale nič nenašiel. Vrátil sa, oznámil to Dávidovi, kým palica, v ktorej boli skryté drahokamy, stála opretá o stenu chrámu. Jej majiteľ sa jej ani nedotkol. Ozdobný variant písmena „ajn " na náhrobnom nápise v Kajraváne. Tunisko. R. 1058. 4 Rozprávania o kráľoch #( 124 ) # Ukážka kvietkovaného kúfskeho typu arabského písma. Vzniklo pravdepodobne v Egypte v 9. storočí. Na obrázku je bohato vyzdobené písmeno „há" v počiatočnej polohe. Kajraván. Tunisko. R. 1024. ROZPRÁVANIE O NA RODENÍ Š A LA M Ú NA ( * ) Šalamún — syn Dávida a Betsabe, Židovský kráľ (vládol asi 971-929predn. L); podľa učenia islamu významný prorok. Šalamún je najobľúbenejšou postavou arabských legiend. Rozumel sa mágii, čarodejníctvu a veštectvu. Bol kráľom nad ľuďmi, džinmi, zvieratami a vtákmi. Bol prežieraný a spravodlivý a jeho múdrosť bola „hlbšia ako vody Jordánu". Alah ho obdaril mimoriadnymi schopnosíami. Rozumel reči zvierat a vtákov. Ale aj pritom všetkom zhrešil a Alah mu odňal kráľovstvo. Po veľkej ľútosti sa mu kráľovstvo prinavrátila. Autori a rozprávači moslimských legiend neustále obohacovali šalamúnsku legendu o nové motívy. — Počuj! — povedal Dávid žalujúcemu. — Nezveril ti obžalovaný niečo, do čoho mohol tajne skryt tvoje drahokamy. Len tak by nás mohol zmiasť. — Nič mi nezveril, — riekol muž. ~ Iba vtedy, keď sa chcel dotknúť reťaze, strčil mi do rúk svoju palicu. — Kde je tá palica? — opýtal sa Dávid. — Tam stojí opretá o chrámovú stenu, — odvetil muž-Tu sa obrátil Dávid na majiteľa palice so slovami: — Povedz pravdu! Je tvoja palica dutá alebo plná? — Neviem, — odvetil muž- Tu rozkázal Dávid, aby rozlámali palicu a z jej dutiny ihneď vypadli drahokamy. Vtedy dal Dávid okamžite zverejniť meno podvodného zlodeja i jeho kmeňová príslušnosť, aby mu nikdy nikto viac nič nezveril. A rozpráva sa, že v ten deň sa reťaz náhle zdvihla a už sa nevrátila na svoje miesto. Rozprávanie o narodení Šalamúna, (*) nech na ňom spočinie pokoj Alahov Zachoval Vahb ibn Munabbih: I upevnila sa Dávidova vláda a stalo sa známym jeho prorocké poslanie. A vtedy zdvihol Dávid oči k nebu a takto zavolal na Alaha: — Pane! Dal si mi kráľovskú moc a potešil si ma svojou milosťou. Prosím ta, obdaruj ma teraz potomkom mužského k pohlavia, pravoverným, ktorý by zdedil po mne kráľovstvo. — Dávid! — zjavil mu Alah. — Vyslyším tvoju prosbu a splním tvoju žiadosť. I potešil sa Dávid tejto zvesti, lebo v tom čase už mal veľa detí. Vstal, vykúpal sa a vošiel k svojej žene Sábige, dcére Jasúo-vej. (*) Obcoval s ňou a ona počala z neho Šalamúna. V tú chvíľu sa ozval mocný hlas, ktorý zakričal: — Iblís! Tejto noci bol počatý muž, ktorý ti spôsobí veľký žiaľ a tvoje deti sa stanú jeho otrokmi. I predesil sa Iblís a zvolal všetkých ifrítov (*) a šajtánov Z východu i západu a oznámil im, čo počul. Potom im povedal: Abú al-fiasan al-Kisáí » * ( 125 )* — Ostaňte na tomto mieste, kým vám nepoviem viac! I pobral sa k Dávidovi. Zďaleka uvidel anjelov, ktorí stáli okolo jeho chrámu. A zhora počul tento mocný hlas: — Sábig počala Šalamúna, ktorý bude vládnuť nad kráľmi človečenstva. — Kto ma byť ten Šalamún? — opýtal sa Iblís anjelov. J odvetili mu: — Šalamún, Dávidov syn, zahubí teba a tvoje plemeno! I vrátil sa Iblís s touto správou k svojim vojakom. A keď sa priblížil čas pôrodu, porodila Sábig Šalamúna. Mal biele telo, okrúhlu tvár, jemné obočie a čierne oči. Z jeho čela vyžarovalo mocné svetlo. Diabli sa ho tak naľakali, že takmer pomreli a prebrali sa až po siedmich dňoch. A Iblís skočil do hlbokého mora a zostal v ňom sedemdesiat dní, až potom vyšiel na breh. Svet sa smial a zvieratá sa klaňali Dávidovi. Dávid sa rozbehol k svojmu domu a pred ním uvidel anjelov stojacich v radoch, ktorí sa mu prihovárali: — Dávid! Odkedy nás A lah stvoril, nezostúpili sme na zem iba pri narodení Abrahámovom a teraz pri narodení tvojho syna Šalamúna. Tu padol Dávid na kolená, klaňal sa Alahovi a ďakoval mu. Potom mu priniesol obetu. Keď mal Šalamún tri roky, jedával so svojím otcom pri stole. A vždy, keď Dávid predniesol niečo zo žalmov alebo tóry, Šalamún si to okamžite zapamätal. Tak sa za necelý rok naučil tóru. Keď mal Šalamún štyri roky, modlieval sa každý deň sto rak a k tomu jeden žalm a kapitolu z tóry. Keď chodil po kraji, počúval zo všetkých strán hlasy, ktoré sa mu prihovárali: — Syn Dávidov! Budeš mať také kráľovstvo, aké nemal ani tvoj praotec Adam. A Dávid sa vo všetkom radil so svojím synom a rozhodoval podľa jeho rady. Opierali sa pritom o rabínsku literatúru, alebo vytvárali nové rozprávania. Najrozšírenejšou z týchto legiend bol príbeh Šalamúna s kráľovnou zo Sáby. ( * ) Sábig, dcéra Jasúova (podľa Kisáího tiež Sábia) — ide tu o biblickú Belsabe. ( * ) ifrít (žen. rod ifríta, množ. č. afárítj — druh džina (ducha). Obyčajne šlo o zlého díina. Názvy ifrít, džin atď. sa však v arabskej legendárnej literatúre ľubovoľne zamieňali. Niekedy sa ■ mechanicky vymenúvali za sebou, aby sa zdôraznilo, Že ide o veľký počet „duchov". Ozdobné písanie písmena ,,já" v koncovej polohe na náhrobnom pomníku v Kajraváne. Tunisko. I. polovica 11. storočia. 4 Rozprávania o kráľoch > Ozdobný variant písmena „ajn" v kvietkovanom kúfskom Hýle. Epitaf v Kajtaváne. Tunisko. R. 1058, i #( 126 )* Rozprávanie o tom, ako Dávid a Šalamún súdili Zachoval Kaab al-Ahbár: I stalo sa, že jedného dňa sedel Dávid pred dverami do svojho domu. A Šalamún bol pri ňom. Tu sa objavila pred nimi krava, podišla k nim a prehovorila ľudským hlasom: — Dávid! Robila som pre ľudí najťažšiu robotu a okrem toho som im dala dvadsať teliat. Všetky zarezali a teraz sa rozhodli, Že zabijú aj mňa, lebo som stará. I odvetil jej Dávid: — Krava! Veď si bola stvorená na to, aby (a človek raz zabil. Tu vstal Šalamún a pobral sa za kravou k domu jej majiteľa. Tam zabúchal na bránu a ozval sa mu hlas: — Čo si želáš, syn Dávidov? — Chcem, aby ste mi predali túto kravu a nezabili ju, — odvetil Šalamún. — A kto ti povedal, že ju chceme zabiť? — opýtal sa hlas. — Sama mi to povedala, — riekol Šalamún. Tu vyšiel majiteľ domu pred bránu a povedal: — Darujem ti ju. Veď my aj tak o chvíľu všetci pomrieme. — Ako to, že pomriete? — opýtal sa Šalamún. — Viera nám povedal neznámy hlas, — odvetil majiteľ domu, — že ak uvidíme pred bránou mládenca, bude to znamenať, že nás pozemský Čas sa skončil. A ty sa práve ponášaš na toho mládenca. A skutočne. Nasledujúceho dňa sa Šalamún dozvedel, že ľudia Z toho domu pomreli. I vzal si kravu k sebe a staral sa o ňu, kým nezdochla. Zachoval Vahb ibn Munabbih: Jedného dňa sedel Šalamún so svojím otcom a súdili ľud. Tu prišiel k nim zástup mužov. I oslovili Dávida: — Kráľ! Obrobili sme zem, zasiali a polievali ju. I priblížil sa čas žatvy. Vtedy títo ľudia, — a ukázali na mužov, čo stáli s nimi, — poslali uprostred noci na naše polia svoje stáda a tie nám zožrali úrodu. Neostalo z nej nič. — Čo na to poviete? — opýtal sa Dávid majiteľov stád. Abú al-Hasan at-Kisái > * ( 127 )* — Majú pravdu, — odvetili. — Len my nevieme, ako sa to mohlo stať. Tu sa opýtal Dávid majiteľov poľa: — Aká cenu mala vaša úroda? Keď odvetili, opýtal sa majiteľov stád: — Akú cenu majú vaše stáda? Keď odvetili, rozhodol Dávid takto: — Tí, čo majú stáda, neck vyplatia poškodených ovcami alebo im dajú v inom majetku spravodlivú náhradu. Tu sa ozval Šalamún hovoriac: — Otec! Dovolíš, aby som prehovoril? — Hovor! — riekol Dávid. — Nariaď majiteľom stád, — povedal Šalamún, — nech dajú poškodeným zo svojich oviec. A tí nech ich strihajú a doja pre seba. Zatiaľ nech majitelia stáda obrobia pole, zasejú ho a polievajú, kým nevyrastie žito. Potom nech pole vrátia tým, ktorým patrí a nech si ovce vezmú naspäť. I stalo sa tak. A povedal o tom Alah, on je vznešený: A vnukli sme Šalamúnovi, aby to pochopil. A obidvoch sme obdarovali múdrosťou a rozumom. //21 : 79// / zjavil Alah Dávidovi, že je deväťdesiatdeväť darov múdrosti. Sedemdesiat z nich sa dostalo Šalamúnovi a len dvadsaťdeväť ostatným ľuďom. j£ Šalamún, ^ X nástupca Dávidov s Rozpráva sa, že Šalamún si rozdelil denný čas takto: hodinu sa venoval matke, hodinu otcovi, hodinu službe božej, hodinu čítal Žalmy a hodinu rozprával synom Izraela o dávnych kráľoch a starých časoch, o smrti a pochovávaní do úzkeho hrobu, 0 zmŕtvychvstaní i zhromaždení všetkých ľudí, i o poslednom zúčtovaní v súdny deň pred tvárou Alaha. A Šalamún bol čoraz zbožnější a pokornejší pred Alahom. Každý týždeň vychádzal jeden deň do hôr a tam volal: — Chvála Tomu, kto pozná skutočnú váhu hôr. 1 odpovedali mu hory: — Chvála Tomu, kto ozdobil nebesia i zem svojím svetlom. 4 Rozprávania o kráľoch *( 128 ) % Ozdobný variant písmenu „há" v počiatočnej polohe. Náhrobný nápis v Kajraváne. Tunisko. R. 1058. S A LA MÚ N. NÁSTUPCA DÁVIDOV ( * ) ... lebo z vody pochádza každá vec — táto predstava sa opakuje v koráne na niekoľkých miestach (pozri poznámky k mýtom o stvořeni). Ale významní muži v izraelskom lüde s nevôľou hľadeli, ako Šalamún neustále sedí pri svojom otcovi Dávidovi, lebo mu závideli. Preto Alah zjavil Dávidovi toto: — Urob, aby Šalamún vystúpil ako kazateľ, nech každý počuje Z jeho úst múdrosť, ktorou som ho obdaril. Nech všetci vidia, 0 koľko ich prevyšuje. 1 zvolal Dávid všetkých zbožných mužov z okolitých stepí. Potom obliekol Šalamúna do bieleho vlneného hábu, aký nosievajú proroci. Tak ho postavil na kazateľňu. Šalamún mal vtedy dvanásť rokov. I začal Šalamún chválou na Alaha a oslavou jeho veľkosti a moci. A na všetko uviedol príklad. Potom im precital knihu, ktorú napísal Adam, i knihy, ktoré napísali Šít, Idrís, Abrahám a Mojžiš. A napokon im vyložil tóru a žalmy takým spôsobom, že sa každý nadchol jeho výrečnosťou, učenosťou a múdrosťou. Zachovalo sa, že keď mal Šalamún dvadsaťsedem rokov, zostúpil Gabriel k Dávidovi a v ruke držal zlatú tabuľu. — Dávid! — povedal mu. — Prichádzam s pozdravením od Alaha, ktorý H nakazuje toto: Zvolaj všetkých svojich synov a prečítaj im otázky, ktoré sú napísané na tejto tabuli. Kto ich všetky zodpovie, bude tvojím nástupcom. I prečítal Dávid svojim synom otázky na tabuli, ale nikto ich nevedel zodpovedať. Napokon povedal Šalamúnovi: — Prečítam aj tebe tieto otázky. — Hovor! — riekol Šalamún. — Dúfam, že ma Alah usmerní tak, aby som ich správne zodpovedal. A Dávid sa začal pýtať: — Kto je niečím? — Veriaci, — odvetil Šalamún. — Kto je len trochu niečím? — Slaboch, — odvetil Šalamún. — A kto je ničím? — Neveriaci, — odvetil Šalamún. — A čoho jesto vo všetkom? — Vody, lebo z vody pochádza každá vec, — (*) odvetil Šalamún. — A čo je najsladšie? — Peniaze, deti a dobré zdravie, — odvetil Šalamún. — A čo je najtrpkejŠie? — Chudoba, ktorá vystrieda bohatstvo, — odvetil Šalamún. i Abu al-Hasan al-Kisáí * ( 129 )# odvetil Šalamún. — A čo je najodpornejšie? — Nevera, ktorá vystrieda vieru, — A čo je najkrajšie? — Duch v tele, — odvetil Šalamún. — A čo je najškaredšie? — Telo bez ducha, — odvetil Šalamún. -~ A čo je najbližšie? — Večnosť, — odvetil Šalamún. — A čo je najvzdialenejšie? — Svet od večnosti, — odvetil Šalamún. — Co je najhoršie? — Zlá žena, — odvetil Šalamún. — Čo je najlepšie? — Dobrá žena, — odvetil Šalamún. — Čo je najčistejšie? — Zem, — odvetil Šalamún. — A čo je najšpinavšie? — Pes a sviňa, — odvetil Šalamún. Keď Dávid prečítal všetky otázky, obrátil sa na' učencov, hovoriac: — Ktorú otázku nezodpovedal môj syn správne? — Všetky zodpovedal správne, ~ odvetili. Tu riekol Dávid: — Potešil som sa, že sa Šalamún stane mojím nástupcom. — Aj nás to potešilo, — povedali učenci. Rozprávanie o tých, ktorí zneuctili sobotňajší deň (*) Rozpráva sa, že v časoch Dávida žili ľudia, ktorí pochádzali Z izraelských kmeňov a boli potomkami kráľov, ktorí vládli za Života Mojžišovho. Títo ľudia bývali na brehu, mora v dedine, ktorá sa volala Ajla. (*) Alah zakázal izraelským synom pracovať v sobotu. Nariadil im, aby ho v ten deň uctievali a oslavovali. A Mojžiš im nakázal, aby aj piatok bol ich sviatočným dňom. Ale neposlúchli ho, hovoriac: ^=i ROZPRÁVANIE O TÝCH, KTORÍ ZNEUCTILI SOBOTŇAJŠÍ DEŇ ( * ) sobotňajší deň (Šabat, po arabsky jaum al-sabt) — sviatočný deň, u Židov uzákonený v biblii (2. Kn. Mojžišova 20, 8-11). VtendmŽidia nesmeli pracovat a obmedzovala sa aj ich ďalšia činnosť (napr. nesmeli cestovať). Porušenie sobotňajšieho pokoja sa pokladalo za veľký hriech. ( * ) Ajla (alebo Ajlat^) — prístav v Akabskom zálive (na severe Červeného mora). 4 Rozprávania o kráľoch #( 130 ) % Výzáobné „há" v stredne) polohe v kvietkovanom zapletanom kúfskom štýle. Epitaf v Kajraváne. Tunisko. R. 1058. — Načo svätiť ešte iný deň okrem soboty. Veď vtedy Alah ukončil svoje dielo stvorenia! Na brehu mora pri dedinke Ajla boli dve biele skaliská. K týmto skaliskám priplávali vždy sobotňajšej noci a rána ryby. Ale Izraelčania ich nelovili, lebo zákon im zakazoval čokoľvek v sobotu robiť. V noci zo soboty na nedeľu ryby odplávali a zmizli v morských vodách. Vznešený korán o tom hovorí: Ryby k nim prichádzali v deň sobotňajší, plávajúc po hladine. Ale v nasledujúci deň, keď už nesvätili sobotu, k nim neprichádzali. III : 163// Tu riekli bezbožníci medzi obyvateľmi Ajly: — Alah zakázal našim predkom, ale nie nám loviť ryby v sobotu! A ryby prichádzajú práve v sobotňajší deň a noc. Nemožno ich takto nechat, čakajú, aby ich niekto ulovil. A skutočne, keď nadišla sobota, nachytali bezbožníci rýb, upiekli ich a zjedli. Tu zacítili veriaci vôňu pečených rýb, išli za ňou a uvideli hriešnikov. Varovali ich pred trestom, ak tí si ich vôbec nevšímali. A hrešili ďalej, nedajúc si povedať, takže sa veriaci zhromaždili so zbraňou v ruke. — Neopovážte sa bývať viac s nami, — kričali na nich bezbožníci. — Dedina je naša i vaša, — riekli pravoverní. — Nemáte právo, aby ste nás z nej vyhnali. Ak však nechcete prestať s hriechom, rozdeľme si dedinu na dve časti, časť pre nás a časť pre vás. A tak aj spravili. Oddelili sa vysokým múrom. Hriešnici si vykopali kanály, ktoré viedli od morského brehu až k ich domom. Cez kanály priplávali ryby vždy v sobotu až k nim. Po západe slnka sa chceli vrátiť do mora, ale hriešnici im zahatali cestu a ulovili si z nich toľko, koľko chceli. Pravoverní a bohabojní obyvatelia Ajly sa báli a napomínali opovážlivcov, ale tí si nedali povedať. — Čím viac im pripomíname zákon, tým sú opovážlivější a zvrhlejší, — riekli si napokon bohabojní. O hriešnikoch z Ajly sa dozvedel aj Dávid. Preklial ich a zatratil práve vo chvíli, keď pili a hodovali. Vtedy sa zatriasla zem a Alah ich premenil na opice, ako sa o tom hovorí vo vznešenom koráne: — Keď sa dopustili toho, čo sme im zakázali, riekli sme: Staňte sa hnusnými opicami! 111 : 166// 4 Abú al-Hasan al-Kisáí * ( m )* A všetky opice, čo sa rozplemenili na zemi, sú potomkami tých zlosynov. Sú to tí, co znesvätili sobotňajší deň. Rozprávanie o smrti Dávidovej, nech na ňom spočinie pokoj Alahov > Vahb ihn Munabbih rozpráva, že Dávid bol veľmi žiarlivý na svoje ženy. Vždy, keď vychádzal od nich, zamkol všetky dvere a kľúče nosil so sebou. I stalo sa, že jedného dňa vyšiel z domu ako obvykle. Keď sa však vrátil, uvidel stáť uprostred domu muža nezvyčajnej krásy. I skríkol na neho nazlostené: — Kto si? Ako si si dovolil vojsť do môjho domu, medzi moje Ženy? I odvetil mu mládenec: — Otvoril mi Pán. Ten Pán, ktorý ti dal kráľovstvo a rozum. Ja som ten, co sa nebojí kráľov. Som anjel smrti a prišiel som si vziať tvoju dušu. I preľakol sa Dávid a zvolal: — Anjel smrti! Pozhovej mi trošku, kým vojdem k svojej rodine a synom a rozlúčim sa od nich! I riekol mu anjel smrti: — Dávid! Nesmiem čakať! Či si nepočul, čo hovorí Alah, on je vznešený... Ak nadíde ich čas, neoddialia ho a ani nepriblížia ani o hodinu! //10 : 50// Tu zaplakal Dávid a opýtal sa anjela smrti: — Veľmi som ľutoval svoj hriech a previnenie. Pomôže mi to alebo nie? — Pomôže, •*- odvetil anjel smrti. — Každá slza, ktorá vypadla Z oka kajúcnika, zaváži viac ako zem so svojimi horstvami. — A kto bude mojím nástupcom? — opýtal sa Dávid. — Šalamún, — odvetil anjel smrti. I riekol Dávid: — Upokojil si moju dušu. Rob teraz, čo ti prikázal Alah! I vzal si anjel smrti dušu proroka Alahovho, Dávida. Zachovalo sa, že Mohamed, nech mu Alah žehná a dá mu spásu, povedal: Dávid žil sto rokov a umrel v sobotu. Niektorí vravia, že Dávid umrel na kazateľnici. Keď umrel, umyl ho 4 Rozprávania o kráľoch Ukážka elegantného kúfskeho typu arabského písma na epitafe mladého muža. Kajraván. Tunisko. R. 1016. #( 132 ) # ROZPRÁVANIE o Šalamúnovi, nech NA ŇOM SPOČINIE POKOJ ALAŮOV (Odtiaľto až po „Rozprávanie o Šalamúnovom vojsku a o džinoch, máridoch a diablock"prekladáme Z rukopisu Kisáí, Kisas al-anbijá Egyptskej národnej knižnice, Káhira, Bár al-kutub č. 3466, fótio 230b-236b.) ( * ) ,., lebo si zástupcom Alaha na zemi — zástupca sa povie po arabsky chalífa (kalif). Titul „zástupca 4/afei"(chalífat Alláh) má v koráne aj Dávid //38 : 25//. ( * ) uviazal si okolo hlavy turban — ide tv o tzv. „turban následníctva (amáma al-chiláfa). Ako z kontextu vyplýva, bol turban jedným zo znakov zákonitej vlády. ( * ) Mojžišova palica (asát Músá) — zázračná palica, ktorú daroval Alah Mojžišovi. V biblii sa o nej hovorí raz, Že je Mojžišova, raz, Že je Aronova (2. Kn. Mojžišova 4,2 a nasi.). Palicu spomína aj korán //20 : 19//. Šalamún, zahalil ho do posmrtného rubáša, ktorý anjeli zniesli Z neba, a pomodlil sa nad ním spolu so synmi izraelskými. Dávidovo telo zaniesli do Abrahámovej jaskyne a tam ho pochovali. Nad jeho hrobom sa zdržiavali vtáci Štyridsať dní. Rozprávanie o Šalamúnovi, nech na ňom spočinie pokoj Alahov Keď zomrel Dávid, zostúpil Gabriel k Šalamúnovi, aby ho utešil. Povedal mu: — Vstaň a choď medzi synov izraelských, lebo si zástupcom Alaha na z^mil (*) / vstal Šalamún od hrobu Dávidovho a v tej chvíli z neho odleteli aj vtáci. Potom vstúpil do chrámu, uviazal si okolo hlavy turban (*) a vzal si do ruky palicu, (*) o ktorú sa opieral Mojžiš. Tu prišiel k nemu Gabriel po druhý raz a povedal mu: — Prinášam ti pozdrav od Alaha, ktorý sa ťa pýta, čo ti je milšie, učenosť alebo kráľovstvo? í padol Šalamún na kolená a klaňal sa, hovoriac: — Učenosť je mi milšia, lebo je užitočnejšia. A zjavil Alah Šalamúnovi: — Syn Dávidovi Vyhoviem ti. Dám ti viac učenosti ako moci. Obdarujem ťa dokonalým rozumom a krásnou a súmernou postavou. Nedovolím, aby si ostarel a aby ťa trápili neduhy. Bude ti patriť celá zem, kam len stúpi noha tvojho vojaka a doprajem ti, aby si uvidel všetky jej divy. I padol Šalamún znova na zem a klaňajúc sa ďakoval Alahovi. Potom zdvihol hlavu a hľa, uvidel pred sebou osem vetrov. Riekli mu: — Alah nám nariadil, aby sme ti slúžili- Môžeš nás poslať, kam len budeš chcieť. Potom k nemu prišli horské a stepné zvieratá, svorne jedno vedľa druhého, a zastali pred ním. Riekli mu: — Alah nám nariadil, aby sme ťa poslúchali. Potom prišli vtáky a povedali mu: — Alah nám rozkázal, aby sme ti svojimi krídlami robili tieň. Abu al-Hasan at-Kisáí > * ( 133 )# A napokon prišli k Šalamúnovi oblaky, ktoré sú medzi nebom a zemou. Riekli: — Alah nám nariadil, aby sme ti slúžili. Takto vložil Alah do rúk Šalamúna správu nad týmto svetom, nad jeho východom a západom. i Rozprávanie o zhromaždení vtákov pred Šalamúnom * Zachovalo sa, že Šalamún sa rád zhováral s vtákmi, a preto sa raz pred ním zhromaždilo všetko vtáctvo. Vtáky, ktoré žijú vo vzduchu, priviedol anjel Michail a pozemské vtáky z východu i západu priviedol Gabriel. A Šalamún si obzeral čudesné veci a zaujímavosti na vtákoch a rad-radom sa ich vypytoval, kde sídlia, z čoho žijú, aké si stavajú hniezda a aké znášajú vajcia. Vtáky prichádzali k Šalamúnovi v zástupoch a tak ho pozdravovali. Zachovalo sa, že keď sa k nemu vzniesla labuť, pozdravila ho troma jazykmi: Jazykom, ktorým pozdravila praotca Adama, jazykom, ktorým pozdravila Noema, a jazykom, ktorým pozdravila Abraháma. Potom povedala: — Šalamún! Patrím k zvieratám, ktoré si Noe vybral do archy. Zo mňa pochádzajú všetky labute. Raz ma zavolal tvoj praotec Adam a povedal mi: Labuť! Si požehnaným tvorom a tvoje potomstvo bude tiež požehnané. Dožiješ sa doby, keď bude panovať taký istý vládca ako ja. Budú ho poslúchať vtáky, zvery a máridovia. (*) Labutin hlas sa rozliehal a ona sa klaňala Alahom. I vstal Šalamún a poklonil sa tiež pánovi svetov. Potom predstúpil pred Šalamúna orol. Bol mocný a veľký. Povedal mu: — Prorok boží! Nevidel som kráľa, ktorému by bolo dopriate toľko, koľko tebe. Vedz, Že som bol spoločníkom tvojho praotca Adama a pomáhal som mu plakať. Dokonca som pil jeho slzy. Ako prvý som sa dozvedel o jeho páde a bol som s ním dovtedy, kým mu Alah neodpustil. Adam mi povedal: Tvojmu potomstvu sa budú klaňať všetky vtáky! I vstal Šalamún a urobil orla kráľom nad vtákmi. i Ozdobné písmeno „ajn " v polohe uprostred slova. Epitaf v Kajraváne. Tunisko. R. 1025. ROZPRÁVANIE O ZHROMAŽDENÍ VTÁKOV PRED ŠALAMÚNOM ( * ) má rid (množ. č. maradaj — odbojný džin Podľa ludového podania sa máridovia vzbúrili proti vláde Šalamúna. Zato ich Šalamún uväznil v medených fľašiach, ktoré zapečatil vlastným pelatným prsteňom. Tak ich dal hodit do mora. Rozprávania o kráľoch #(«0 # ROZPRÁVANIE 0 PRSTEM NÁSLEDNÍCTVA ( * ) prsteň následníctva (chátam al-chiláfa) — podía legendy spočívala Šalamúnova moc nad stvorenstvom v čarovnom prsteni, ktorý mal neustále na ruke. Autori moslimských legiend tvrdia, že tento prsteň mal uz kedysi Adam. Vtedy sa vsak volal „prsteň vznešenosti" (chátam al-karáma). { * ) keď budeš čistý (po arabsky táhir) — to znamená „rituálne čistý". Rozprávanie o prsteni následníctva Potom vnukol Alah, on je mocný a vznešený, Gabrielovi toto: — Choď do raja a dones odtiaľ prsteň následníctva, (*) ktorý som ozdobil ohňom a žiarou. A odovzdaj' ho môjmu sluhovi Šalamúnovi.' I pobral sa Gabriel do raja, vzal prsteň a zostúpil k Šalamúnovi. Prsteň žiaril ako blesk a voňal ako pižmo. Jeho žiara oslepovala zrak. Na jednej strane prsteňa bol nápis, ktorý do neho nikto nevyryl a ani nevpísal. Stálo tam: Nieto boha okrem Alaha a Mohamed je posol boží. A na druhej strane prsteňa bolo napísané: Nieto boha okrem Alaha! Všetko je pominuteľné, iba jeho tvár ostáva. On je sudcom, ku ktorému sa všetci vracajú. A na tretej- strane prsteňa bolo napísané: Nieto boha okrem Alaha! Jemu prislúcha moc, sláva a vláda. A na štvrtej strane prsteňa bolo napísané: Nieto boha okrem Alaha, nech je pochválený najvznešenejší stvoriteľ! Do všetkých štyroch strán prsteňa bola začarovaná moc nad stvorenstvom. Do prvej strany nad džinmi, máridmi a diablami, do druhej strany nad zvermi, ktoré žijú v lesoch a húštinách, a nad zvermi, ktoré žijú v stepiach a v púšťach, do tretej strany nad kráľmi všetkých krajín a končín východu a západu, do Štvrtej strany nad stromami a rastlinami a obyvateľmi hôr, jazier a morí. A potom dal Gabriel prsteň Šalamúnovi so slovami: — Dobre využi, prorok boží, tento dar, ktorým sa ti dostáva kráľovstvo, moc a vláda! Rozpráva sa, že táto událost sa stala v piatok tri dni pred koncom mesiaca ramadána. Keď Šalamún držal v ruke prsteň, nemohol sa naň pozrieť, lebo tak veľmi žiaril. A neuvideli ho ani ostatní. Avšak keď Šalamún zvolal: ,,Nieto boha okrem Alaha!" mohol sa rozhliadnuť a popozerat si prsteň. A keď si ho chcel natiahnuť na ruku, počul hlas, ktorý mu hovoril: — Natiahni si ho na prst pravej ruky len vtedy, keď budeš čistý! (*) A z ruky si ho nedávaj nikdy dolu, iba vtedy, keď budeš s istotou vedieť, že ho nestratíš. Zachoval Vahb ibn Munabbih, že tento prsteň patril kedysi Abú'al-Hasan al-Kxsái > * ( 135 )* Adamovi, keď boľ v raji. Alah, on je vznešený, mu ho dal so slovami: — Toto je prsteň následníctva. Stvoril som ho a dávam ti ho, aby si nezabudol na dohovor, ktorý som s tebou urobil. Zdedí ho ten, kto bude tvojím nástupcom. — A kto bude mojím nástupcom? — opýtal sa Adam. i — Šalamún, syn Dávidov, — odvetil Alah. — Vyznamenám ho i vedomosťami a vládou nad všetkými diablami, ktorí budú žiť \ v jeho čase. Bude ich vyzývať k viere v jediného boha. Rozpráva sa, že prsteň bol na Adamovej ruke dovtedy, kým bol : v raji a nesprotivil sa svojmu Pánovi. Potom mu odletel z rúk a skryl sa v stĺpoch nebeského trónu. A rozpráva Vahb ibn Munabbih aj toto: Alah si vyvolil Šalamúna a celú vznešenosť vložil do prsteňa. Avšak synovia izraelskí nemohli vzhliadnuť na svojho kráľa, lebo prsteň vydával veľmi veľkú žiaru. I riekol im preto Šalamún: — Vyslovte nahlas: Nieto boha okrem Alaha a Mohamed je posol boží! I urobili tak a hľa, uvideli hneď svojho kráľa. V noci prsteň vydával také svetlo ako lampa. Rozprávanie o Šalamúnovom vojsku a o džinoch, máridoch a diahloch Potom Šalamún rozkázal synom izraelským, aby sa chopili zbraní a mečov. A poruke mal dvanásťtisíc pancierových oblečení, ktoré vyhotovil jeho otec Dávid. (*) A synovia izraelskí sa všetci zhromaždili podľa jeho rozkazu. Potom Gabriel rozprestrel jedno zo svojich krídel na východ a druhé na západ. I zvolal džinov a diablov zo všetkých kútov a končín, tak ako zvoláva pastier svoj statok. A predstúpili všetci, koľko ich bolo, pred Šalamúna a bolo ich štyňstodvadsat skupín. Každá skupina mala svoje vlastné náboženstvo. I začal si ich Šalamún obzerať vo všetkej mnohotvárnosti ich podôb. Medzi nimi boli takí, čo boli žltí, svetlí, bieli a Čierni. Niektorí sa podobali koňom, iní muliciam, iní oslom alebo Výzdobný variant slova Alah na bohato zdobenom náhrobnom nápise Amat al-Rahmány. Kajraván. Tunisko. R. 1034. ROZPRA VANIE o Šalamúnovom VOJSKU A O DŽINOCH, MÁRIDOCH A DtABLOCH ( * ) Poruke mal dvanásťtisíc pancierových oblečení, ktoré vyhotovil jeho otec Dávid — podľa koránového podania bol Dávid aj zázračným kováčom III1 : 80; 34: 10//. Alah mu zmäkčil železo, z ktorého vyrábal kovové odevy a retiazkové panciere. 4 Rozprávania o kráľoch #( 136 ) # ( * ) Sachr — neposlušný márid. Podľa legendárneho podania ukradol Šalamúnovi jeko pečatnj prsteň. Hodil ho do mora a zbavil tak Šalamúna moci. Ale Šalamún ho našiel vo vnútornostiach ryby a Saehra kruto potrestal. { * ) kým trúba nezatrúbi po prvý raz — koniec sveta sa má podľa islamských predstáv ohlásit Zatrúbením na trúbu. ostatnému statku. A daktorí z nich mali podoby divých zverov, levov, divých psov, oslov a všakovakého hmyzu. Niektorí z nich mali chomúty, dlhé chvosty, veľké uši, široké kopytá, hlavy a nijaké telá alebo telá bez hláv. 1 začal sa ich Šalamún vypytovať, do akých čried a skupín sú podelení, ako sa volajú a kde bývajú. Potom im povedal: — Vidím, že máte rozličné podoby. Ako to? Veď vašimi spoločnými predkami boli džinovia! 1 odvetili mu: — Prorok Alahov! Takíto sme sa stali skrze naše hriechy i skrze to, že sme sa spriahli s Iblísom. A rozličná je aj naša viera. Niektorí z nás sa klaňajú ohňu, iní sa klaňajú stromom, slnku a mesiacu. A každý z nás vraví, že vyznáva tú najsprávnejšiu vieru. Tu zapecatil Šalamún ich ústa svojím prsteňom a podelil im obydlia. Nikto sa mu nesprotivil. iba márid, ktorý sa volal Sachr. (*) Utiekol a ukryl sa na jednom morskom ostrove. Aj Iblís ostal bez pomocníkov. Tiež sa dal na útek, ak Šalamún ho chytil. — Go predo mnou utekáš? — opýtal sa ho. I odvetil mu Iblís: — Nepokoril som sa pred tvojím otcom Adamom a nepokorím sa ani pred tebou. Žiť budem po svojom dovtedy, kým trúba po prvý raz nezatrúbi. (*) Do tých čias budem pánom nad synmi Adamovými a nad dcérami Evinými. Nad všetkými, okrem tých, ktorých Alah predo mnou ochráni. Potom Šalamún podelil máridom a diablom rozličné roboty. Jedným dal kuť železo, iní zlievali medené nádoby, ďalší opracovávali drevo a skaly alebo stavali dediny, mestá a pevnosti. Ich ženám rozkázal, aby spriadali hodvábne, bavlnené a ľanové nite, aby si prichystali vlnu a viazali z riej koberce. A nakázal im, aby vyhotovili také veľké hlinené hrnce, misy a nádoby, aby sa z každej z nich najedlo tisíc osôb. Potom zamestnal jednu triedu džinov tým, že sa museli ponárať do morských hlbín. I vynášali odtiaľ malé a veľké perly a koraly. A inej criede džinov nakázal, aby kopali studne a hľadali poklady v útrobách zeme. Napokon Šalamún rozdelil džinov do štyroch veľkých skupín. V prvej boli bojovníci. Na hlavách mali zelené turbany a opásaní boli červenými opaskami. V druhej skupine boli sluhovia bojovní- i Abu al-Hasan al-Kisái » * ( 13?)* kov. Boli oblečení do čistých Šiat rozličných farieb. V tretej skupině boli džinovia, ktorí slúžili synom izraelským, a v štvrtej skupine džinovia určení na ostatné roboty. Stoly, na ktorých sa podávalo jedlo pre všetkých, boli rozložené na dĺžku jednej míle. Šalamún mal tisíc kuchárov a každý kuchár mal diabla, ktorý mu pomáhal zarezať a zvliecť z kože kravy a ovce, rozkrájať ich mäso a umývať hrnce. V Šalamúnových kuchyniach sa každý deň zarezalo tridsaťtisíc tiav, kráv a oviec. Chlieb pieklo tisíc pekárov. Pri jedle sedeli veriaci na stoloch obtiahnutých zeleným hodvábom. Džinovia sedeli pri železných stoloch a diabli sedeli pri medených stoloch. Všetci jedli voňavé jedlá. A vtáci zobali pšenicu, jačmeň, ryžu, fazuľu, proso a šošovicu. A vtedy povedal Šalamún Alahovi toto: — Pane! Dovoľ mi, aby som sa aspoň jeden deň mohol postarať 0 všetko tvoje tvorstvo. 1 odvetil mu Alah: — Syn Dávidov! Prislabý si na to! — Tak mi dovoľ, aby som aspoň jednu hodinu mohol kŕmiť tvoje tvorstvo, — požiadal ho Šalamún. I odvetil mu Alah: — Stane sa, ako chceš. Dovolím ti, aby si nakŕmil obyvateľov mora. Tu vzal Šalamún zrno a rozkázal vetrom, aby ho preniesli k morskému pobrežiu. Tam zavolal mocným hlasom: — Obyvatelia mora! Poďte sa najesť! I priplávali k nemu ryby, žaby a morské zvieratá. Z vody sa vynorila aj ryba, ktorá mala takú veľkú hlavu ako hora. — Nachovaj ma, Šalamún! — volala. — A je ešte viac takých rýb, ako si ty? — opýtal sa Šalamún. I odvetila mu: — Prorok Alahov! V mori sú také veľké ryby, že ak by som vošla do papule najmenšej z nich, bola by som v nej stratená ako horčicové semienko v púšti. Tu zvolali morské tvory mocným hlasom: — Syn Dávidov, nachovaj nás, lebo sme hladné! A vtom sa zdulo more a vystrčila sa z neho rybacia hlava, ktorá bola väčšia ako najväčšia hora. — Pane! — zvolal Šalamún, keď ju uvidel. — Je v mori azda ešte väčšia ozruta? Jeden z mnohých výzdobných variantov písmena „džím" v počiatočnej polohe. Epitaf v Kajraváne. Tunisko. 2. polovica 11. storočia. i Rozprávania n kráľoch » #( 138 ) * ROZPRÁVANIE 0 POSTA VENÍ CHRÁMU 1 O MÁRIDOVI, KTORÝ SA VOLAL SACHR ( * ) chrám pri skale, z ktorej raz Mohamed zázračne vystúpi do neba — ide o tzv. Šalamúnov chrám. Dal ho postaviť Šalamún v Jeruzaleme (pozri biblia: 1. Kn. kráľov 6a nasi.). Bol viackrát zničený a znova postavený. Napokon ho zrúcali Rimania po potlačení Židovskej vzbury za vlády cisára Tita (r. 70 n. L). Od tých čias sa ho Židia viac nepokúšali postaviť. Približne o šesťsto rokov potom postavili Arabi na mieste starého jeruzalemského chrámu svoju prvú reprezentačnú svätyňu v Palestíne. Bola to modlitebňa s veľkou kopulou uprostred. Pod touto kopulou je vo vnútri svätyne velký balvan {sachra), z ktorého údajne Mohamed vystúpil do neba (pozri Ibn Ishák, Život Muhamada, Posla božieho, Bratislava, Tatran 1967, str. 83 a nasi.). Moslimská svätyňa v Jeruzaleme sa zachovala dodnes. Volá sa Kubbat al-sachra (Kamenný dóm). Predstavuje najstaršiu zachovanú moslimskú stavbu (z r. 688-691) a je po Kaabe druhým najuctievanejším chrámom mohamedánov. A počul klas, ktorý mu hovoril: — Šalamún! V mori sú zvery, ktoré zjedia sedemdesiatkrát viac ako táto ryba, a nie sú nasýtené. Tu pochopil Šalamún, že Alahovmu dielu sa nič nevyrovná a pobral sa z morského brehu preč. Rozprávanie o postavení Svätého chrámu i o máridovi, ktorý sa volal Sachr A potom rozkázal Alah Šalamúnovi, aby mu postavil chrám pri skale, z ktorej raz Mohamed zázračne vystúpi do neba. (*) / zhromaždil Šalamún máridov, diablov, ifrítov a džinov Í mudrcov, ktorí pochádzali z ľudského plemena. Diablom nakázal, aby lámali kamene, nosili mramor a robili iné roboty. Ostatným rozkázal, aby kopali základy dovtedy, kým neuvidia vodu. Až potom nech začnú so stavbou. I urobili tak, ale voda im zaliala základy. Preto džinovia vyhotovili medené a olovené dosky, napísali na ne — nieto boha okrem Alaha — a upevnili nimi stavbu. Chrám sa dvíhal, ale ľudia si veľmi ťažkali, lebo máridi, čo lámali skalu, hrôzostrašne kričali. I povedal Šalamún máridom: — Či neviete lámať skalu inak len s takým veľkým revom? — Nevieme, — odvetili máridovia, — len jeden z nás to vie, márid, ktorý sa volá Sachr. — Priveďte mi ho! — rozkázal Šalamún čertom. — Nedá sa to, iba ak by sme na neho vymysleli nejakú lest, — odvetili. — Sachr chodí na začiatku každého mesiaca k jednému prameňu a pije z neho vodu. Naplníme prameň vínom, a ak sa z neho napije, opije sa. Potom ho chytíme a privedieme k tebe. — Urobte tak! — rozkázal im Šalamún. J naplnili prameň vínom. A keď Sachr vysmädol, prišiel k nemu a zbadal, že je v ňom víno. Riekol: — Dobré si ty víno! Ale každého rozumu pozbavíš a z mudrca hlupáka urobíš. Pri Alahovi, veru ťa neoprobujem! I nechal prameň lak. Ale trápil ho smäd, a preto sa vrátil k studni na druhý deň. Našiel ju takú istú, ako ju nechal. Abú al-Hasan al-K'näí > * ( 139 )* — Čo mi pomôže opatrnosť, ak tak rozhodla Prozreteľnosť, — povedal si a žiadostivá pozrel do studne. Potom z nej vypil všetko víno. Tu ho obstali Čerti, vsadili do želiez a priviedli pred Šalamúna. Sachr fučal a z jeho nosných dierok šľahali plamene, ale keď uvidel Šalamúnov prsteň, padol od ľaku na zem. — Posol Alahov! — zvolal. — Skaza vezme všetko, čo chce byť mocnejšie od teba! — Pravdu hovoríš, — odvetil mu Šalamún. — A teraz mi rozpovedz najzaujímavejšie príhody, aké si zažil so synmi Adamovými! A márid Sachr začal rozprávať: — Jedného dňa som šiel okolo človeka, ktorý si priviazal osla takým slabým povrázkom, že by ho odtrhla aj kobylka. Ihneď som vedel, že má málo rozumu. A potom som šiel okolo iného človeka, ktorý sa nasilu domáhal, aby spoznal tajomstvá osudu. Avšak Alah jediný pozná také tajomstvá! A tak som vedel, že ani tomuto človeku sa nedostáva rozumu. I zasmial sa Šalamún tejto reči a povedal Sachrovi, ako sa ľudia sťažujú na revanie džinov, ktorí lámu kameň. — Prorok Alahov! — odvetil mu Sachr. — Viem, ako sa dá lámať kameň aj inak. Rozkáž, aby mi priniesli orlie hniezdo s vajcami. I stalo sa tak. Vtedy vzal Sachr veľkú sklenicu a zakryl ňou hniezdo. Keď orol priletel k hniezdu, našiel na ňom položený pohár. I vzlietol najprv na východ a potom na západ. Na druhý deň sa vrátil s kusom diamantu a prerezal ním pohár. Potom si vzal hniezdo a odletel. Tu schytil Sachr diamantový kameň a ukázal ho Šalamúnovi. I začudoval sa mu Šalamún a opýtal sa: — Odkiaľ je ten kameň? — Z vysokánskej hory, ktorá stojí na najvzdialenejšom západe, — odvetil Sachr. — Volá sa diamantová hora a nikto z ľudských tvorov sa na ňu nevyškriabe. Tu poslal Šalamún k tej hore čertov a tí z nej priniesli toľko diamantov, koľko potrebovali. A nimi rezali skaly tak, že nikto viac nepočul od nich ani hláska. A tak pokračovali v stavaní chrámu, kým ho nevystavali do veľkej výšky. Potom ho vyzdobili ónyxom a rozličnými drahokamami a vstavali do neho tisíc mramorových stĺpov. A na každý stĺp upevnili lampu z červeného zlata. Ozdobné písanie písmena „há" v počiatočnej polohe na epitafe v Kajraváne. Tunisko. R. 1024. 4 Rozprávania o kráľoch #( 140 ) * Ružový púčok ako výzdobný kaligrafický motív. Epitaf v Kajraváne. Tunisko. R. 1025. Stavba chrámu trvala štyridsať dní. Každý deň na nej pracovalo tisíc ifrítov, tisíc diablov a tisíc staviteľov z ľudského plemena. Napokon do chrámu zavesili tisíc lámp z červeného zlata, ktoré viseli na reťaziach z bieleho striebra. A keď sa tak stalo, vykonal Šalamún v chráme veľkú obetu. A na opatrovanie chrámu určil sluhov zo synov izraelských. Zachovalo sa, že o postavení chrámu sa dozvedeli králi zo všetkých pozemských končín. I prišli, aby ho uvideli. Začudovali sa jeho kráse a zručnosti jeho staviteľov. Potom dal Šalamún vyhotoviť dvanásťtisíc stolcov zo slonoviny. Tak, aby sa ušiel každému učencovi rovnaký stolec. A márid Sachr zhotovil pre Šalamúna trón zo sloních kostí. Jeho nohy boli zo zlata a zdobili ich podoby divých zverov, levov a vtákov. Vykladané boli perlami, z ktorých každá bola veľká ako pštrosie vajce. Na trón sa vychádzalo siedmimi schodmi. Na prvom schode bol zlatý vinič. Listy mal z chryzolitu a strapce z drahokamov, ktoré boli veľké ako skutočné hrozno. Popri ľavej i pravej strane trónu stáli, zlaté palmy. Na ich konároch sedeli pávy, ozdobní vtáci a orly, ktorí boli zvnútra dutí. Keď previeval cez ne vánok, vyludzovali také zvláštne zvuky, aké ešte ľudské uši nepočuli. Na druhom schode stáli dva ozrutánske levy, na treťom boli vtáky, pávy a orly. Keď Šalamún vystúpil na prvý schod, orly a ozdobní vtáci zatrepotali krídlami a naširoko sa rozľahlá vôňa pižma. Keď vystúpil na druhý schod, ozvali sa divé zvery a levy a Šalamún počul zozadu hlas, ktorý sa mu prihováral: — Syn Dávidov! Ďakuj Alahovi, že ti doprial také veľké kráľovstvo! A keď Šalamún vystúpil na piaty schod, počul hlas, ktorý volal: — On vidí všetko, čo vykonáš! A keď vystúpil na šiesty schod, obrátil sa k nemu trón so všetkým, čo bolo na ňom. I zastal a Šalamún si naň sadol. A vtedy, ak prišli dvaja ľudia k Šalamúnovi s prosbou, aby ich rozsúdil, pozreli sa na nich najprv levy, ako keby chceli prehovoriť, potom vtáci zatrepotali krídlami a napokon na nich vážne zhliadli džinovia. A tu pojala rozvadené stránky taká hrôza, že povedali o sebe len čistú pravdu. i Abů ai-Hasan al-Kisáí > * ( 141 )* Rozprávanie o Šalamúnovi, mravcoch a komároch Zachoval Kaab al-Ahbár, nech nájde v ňom Alah zaľúbenie: Jedného dňa sa Šalamún pobral na cestu do Sýrie. A zrazu uvidel pred sebou húfy mravcov, ktoré sa podobali na tmavý mrak. Riekol svojim spoločníkom: — Vidím pred sebou niečo čierne. — A vtedy mu vetry priniesli reč mravcov, ktorí si vraveli tak, ako to zachoval Alah, on je vznesený: — Mravčí! Skryte sa do svojich obydlí, aby vás nepo-mliaždil Šalamún so svojím vojskom. A pritom by to ani nezbadal. I zasmial sa Šalamún ich reči... //27 : 18—19// Zoskočil Z koňa a mravci v tú chvíľu začali liezt do svojich úkrytov, skupinka za skupinkou. 1 skríkol na nich Šalamún a ukázal im svoj prsteň. Tu pokorne podišli k nemu aj so svojou kráľovnou, ktorá bola väčšia ako púšťový vlk. Poklonila sa mu a riekla: — Posol Alahov/ Keď som ťa videla na pochode s vojskom, skríkla som na mravce, aby vošli do svojich úkrytov. Naľakala som sa tvojich vojakov a ozbrojencov. A pred tebou kráčalo dvadsaťtisíc anjelov. I opýtal sa Šalamún kráľovnej: — Ako sa voláš? — Vatkama, — odvetila mu. I opýtal sa Šalamún: — Kedy Alah stvoril mravce a ako ste sa rozmnožili? — Posol Alahov! — odvetila kráľovná. — Nieto hory ani údolia, ani nijakého iného kúta, aby v ňom neboli tisíce mravcov. Alah nás stvoril o dvetisíc rokov skôr ako tvojho praotca Adama. Potom kráľovná skríkla na mravce a všetky sa zhromaždili, aby pozdravili Šalamúna a jeho vojakov. Prichádzali v zástupoch, jeden po druhom podľa svojho zafarbenia. — Vedz, posol Alahov! — povedala kráľovná Šalamúnovi, — Že ani jedna mravčia samička nezomrie skôr, kým neporodz húf mravcov. Zriedkavá výzdobná podoba písmena „džim " v počiatočnej polohe. Epitaf v Kajranáne. Tunisko, 2. polovica H. storočia. Rozprávania o kráľoch > #( 142 ) # ROZPRÁVANIE o Šalamúnovi, MRAVCOCH A KOMÁROCH ( * ) koberec — podľa židovských a moslimských legiend mal Šalamún zázračný koberec, ktorý lietal vo vzduchu, poháňaný vetrom. V niektorých legendách sa dočítame, že koberec vyhotovili džinovia Z brokátu, v iných, že pochádza z roja. Rozprávači šalamúnskych legiend sa lišiti aj v názore na veľkosť koberca. Podľa niektorých mal štvorcový tvar a na každej strane meral f arsach (asi 6 kilometrov). Zajeden deň preletel Šalamún na tomto koberci vzdialenosť, ktorú prejde karavána za mesiac. ( * ) durnuk (alebo dirnsk) — druh ručne viazaného koberca. ( * ) preletel ponad mesto nášho proroka Mohameda — t. j. ponad Medínu. Madína alebo Madínat al-nabí znamená po arabsky „Mesto Prorokovo ". Tento názov jej dali moslimovia. Pôvodne sa volata Jasrib. „Mestom Prorokovým " sa stala Medina vďaka tomu, Že jej obyvatelia prví na Arabskom polostrove uznali Mohameda za proroka. Mohamed sa sem uchýlil, keď nepochodil v rodnej Mekke. Mohamedov odchod Z Mekky do Meiíny sa w/ohidžra. / začudoval sa tejto reči Šalamún, zdvihol svoj zrak k nebu a povedal: — Pane! Či si stvoril väčšie množstvo iného hmyzu ako mravcov.' I odvetil mu Alah: — Ano, ukážem ti ich. Potom Alah rozkázal kráľom komárov, aby pozbieral všetkých svojich poddaných. I prichádzali v takých veľkých kráľoch k Šalamúnovi, ako keby sa valili mračná. Napokon predstúpil pred Šalamúna aj ich kráľ. — Pokoj tebe, prorok Alahov, — zvolal. — Vedz, Že sme boli v tomto údolí o dvetisíc rokov skôr, ako stvoril Alah tvojho praotca Adama. — Koľko vás je a kde bývate? — opýtal sa ho Šalamún. I odvetil mu kráľ komárov: — Posol Alahov! Vládnem nad sedemdesiatimi mrakmi komárov. A každý takýto mrak zakryje slnko. Medzi komármi sú takí, čo bývajú v horách, takí, čo bývajú nad moriami a takí, čo Žijú medzi stromami. A napokon sa všetky komáre svorne poklonili Šalamúnovi. Vždy, keď chcel Šalamún cestovať, zavolal si všetky štyri vetry: severný, južný, východný a západný. Potom na ne rozprestrel svoj koberec. (*) Tento koberec bol z hodvábneho brokátu. Jeho vnútro bolo červené a jeho vonkajšok bol zelený. Pochádzal z raja a Alah ho daroval Šalamúnovi. Nikto nevedel, aký je dlhý, a nikto nevedel, aký je široký. Daktorí však vravia, že bol dlhý šest'stošesťdesiat lakťov. A na tomto koberci bol položený menší koberec, zvaný durnuk, (*) na ktorom stál Šalamúnov trón. Šalamúna sprevádzal po ceste sprievod učencov. Vetry ho niesli a vtáky mu robili tieň. Vetry boli- zauzdené a opraty držal Šalamún v ruke, ako pohonič drží svojho koňa. Po ceste Šalamún obedoval, keď preletel vzdialenosť, ktorú prejde karavána za mesiac, a večeral, keď opät preletel vzdialenosť jedného mesiaca. A ako tak sedel na koberá, zrazu jedného dňa preletel ponad mesto nášho proroka Mohameda, (*) nech mu Alah žehná a dá mu spásu. I povedal všetkým, ktorí boli s ním: — Hľa, sem sa uchýli Prorok, ktorý bude pánom poslaných. (*) Abú al-Hasan al-Kisái > ( 143 )* Nech je požehnaný ten, kto ho uvidí a kto v neho uverí! Potom preletel ponad Mekku a zvolal: — Toto je mesto, v ktorom sa narodí Prorok. Bude povýšené nad ostatné mestá, ako bude povýšený Mohamed nad ostatných prorokov. A nenašlo sa miesto a ani ostrov z morských ostrovov, ktorý by sa nebol podrobil Šalamúnovi, keď nad ním letel. Rozprávanie o meste Sába (*) Zachoval Kaab al-Ahbár, nech nájde v ňom A lak zaľúbenie: Prvý jemenský kráľ sa volal Abd al-Sams ibn Kahtán ibn Jašdžab ibnjaarab. Malprezývku „Sabď'i*) —lebo bolprvý, ktorý si podrobil Arabov. Bol to nehanebný násilník, ktorý postavil mesto a nazval ho podľa seba Sába. V ňom vystaval paláce so železnými dverami a vysadil záhrady, v ktorých rástlo veľa druhov ovocia. I stali sa príbytkami zvierat a vtákov, ako to povedal Alah, on je vznešený: „A veru mesto Sába malo vo svojich obydliach znamenie: dve záhrady, zľava i sprava... //34: 14// Kráľ Sabá si dal postaviť sto zámkov. Ich povala bola zo slonoviny. Tento kráľ mal sedem synov a každému z nich patrili krajiny a kráľovstvo. Prvý z nich sa volal Himjar ibn Sabá (*) a bol najstarší. Druhý sa volal Amr, tretí Damara, štvrtý al-Askár, piaty al-Anmár, šiesty Kálán a siedmy Nadžíla. Všetci rozprávali po arabsky a boli spurní tyrani. Alah k nim poslal trinásť prorokov, ktorí ich vyzývali k poslušnosti, ale oni ich vyhlásili za luhárav a rozhodli sa, že ich dajú zabiť. V tých časoch žil medzi nimi muž, ktorý sa volal Amr ibn Amira. Jednej noci sa mu prisnil hrozný sen. Prebudil sa, zavolal si svojho syna a povedal mu: — Vo sne som videl, ako mesto Sábu a všetky mestá, ktoré sú okolo neho, zaliala voda. A vedz, Že toto sa určite raz stane. Preto zajtra ráno, keď zasadneš v zhromaždení mužov, vyvolaj so mnou škriepku, a keď ti budem odporovať, udri ma do tváre. ( * ) pán poslaných (po arabsky sajjid al-mursalín,) — jedno Z pomenovaní proroka Mohameda. Je totiž najväčším prorokom islamu. ROZPRA VANIE O MEST F. SÁBA ( * ) Sába — názov krajiny a kráľovstva v starovekej južnej Arábii. Podľa Kisáího rozprávania sa takto volalo aj hlavné mesto tejto rise. Zdá sa, že tento názov prevzal Kisáí zo starých židovských legiend. Židovské rozprávania o krajine Sába musel poznať už Mohamed. Jeho opis Sáby ľ koráne J734 : 14// má niektoré spoločné znaky s opisom tohto mesta, ktorý nachádzame u židovského historika Flavia Jozefa (Židovské starožitnosti //. 10.). ( * ) Mal prezývku „Sabá" — táto prezývka znamená po arabsky podrobil si". ( * } Himjar ibn Sabá — Himjarci bol juhoarabský národ (kmeň), ktorého králi vládli v južnej Arábii od konca 2. storočia pred n. L 4 Rozprávania o kráľoch #( 144 ) % ( * ) lebo červené myši rozožerú múry vodnej priehrady — rozprávanie o vodnej priehrade má svoj pôvod v skutočnej udalosti. V staroveku stála pri hlavnom sábskom meste veľká priehrada. Zachytávala vodu z údolí, ktorou sa potom pomocou zložitého systému kanálov zavlažovali políčka. Podobne ako v starom Egypte i tu prosperita státu závisela od dostatku vody. R. 542 n. 1. sa veľká priehrada z neznámych príčin pretrhla. Odvtedy nastal veľký hospodársky úpadok južnej A rábie. Mladík urobil, čo mu otec nakázal. Otec sa rozhorčil a tváril sa, Že ho chce zabiť. Avšak starešinovia z ľudu mu v tom zabránili, hovoriac: — Nechaj ho! Ak by ti to bol urobil niekto iný, donútili by sme ho, aby ti dal zadosťučinenie za takúto opovážlivosť! I riekol otec: — Pri Alahovi! Nechcem s ním viac žiť na jednom mieste! — S tým odišiel zo zhromaždenia, popredal všetky svoje veci a pobral sa s rodinou do iného mesta. Odtiaľ napísal svojim priateľom o všetkom, čo sa mu snívalo. Tí sa ihneď vybrali za kráľom mesta Sába a rozpovedali mu to. Kráľ si dal zavolať veštcov a opýtal sa ich, čo na to povedia. Riekli: — Našli sme vo svojich knihách, že toto mesto vezme skazu, lebo červené myši rozožerú múry vodnej priehrady. (*) Táto reč naľakala kráľa a ihneď sa vybral k vodnej priehrade a dal ju spevniť. Potom dal nachytať kŕdle mačiek a priviazal ich k múrom priehrady. Ale tento kráľ i jeho ľud aj napriek varovaniu ďalej znevažovali Pána. Preto, keď sa Alahovi napokon zachcelo, aby ich potrestal, poslal k priehrade červené my E. Mačky na ne skočili, ale nevládali im ublížiť. Myši hlodali múry, až kým sa neprehrýzli k vode, ktorá začala tiecť prúdom z miesta nazvaného al-Gurm. A všetci ľudia sa potopili a mesto Sábu stihla záhuba. Voda tiekla a tiekla, kým všetka z priehrady nevytiekla. Tam, kde boli kedysi záhrady, vyrástli tamarišky, lotosy a stromy, ktoré sa volajú chamty. Rozprávame o himjarských kráľoch a o kráľovi Saráchovi a jeho vezírovi Zú Saráchovi Do sábskej krajiny sa potom nasťahovali ľudia z Himjarovho a Kahtánovho potomstva. Usadili sa tu a riekli si: — Toto je krajina našich praotcov. Ich prvý kráľ sa volal Amr ibn Amra ibn Sabá ibn Šaddád Z potomstva Himjarovho. Potom im vládol kráľ Ibrahim al-Rá- his, ktorý sa volal aj Svetielkár, lebo prvý vedel zapáliť oheň 4 Aim aí-Hasan al-Kisáí ž * ( 145 )* a ukovať meč. Pochádzal z potomstva Kahtánovho, (*) Dožil sa vysokého veku a zomrel ako neveriaci. Po ňom vládol Šarách ibn Šaráhíl, Himjarčan. Bol to spurný tyran a násilník. Nariadil svojim poddaným, aby mu každý týždeň poslali jednu pannu, s ktorou strávil noc. Potom dievča prepustil. Tento kráľ mal vezíra, ktorý sa volal Zú Šarách, (*) syn Haddádov. Vezír bol krásny a pôvabný a vášnivo miloval poľovačku. I stalo sa, že jedného dňa kráčal miestom, ktoré bolo plné stromov. Počul tam zrazu recitovať básne. A pochopil, že je v údolí džinov, preto zvolal mocným hlasom: — Zástup džinov! Prichádzam k vám pred nocou. Dovoľte mi, aby som sa započúval do vašich veršov. A džinovia mu ihneď predniesli nový verš. Ale tu sa pred vezírom zjavila Amíra, dcéra kráľa džinov. Učarovala mu svojou krásou a opäť sa stratila. I zahorel k nej vášňou a opýtal sa džinov: — Kto je tá dievčina? — To je dcéra nášho kráľa, — odvetili. Tu riekol vezír: — Bol by som rád, keby ste ma priviedli k vášmu kráľovi, aby som ho uvidel. I stalo sa to a vezír predstúpil pred kráľa džinov. Pozdravil ho, hovoriac: — Tebe patrí pozdrav a úcta, vznešený kráľ! — I tebe, — odvetil kráľ. — Kto si, cudzinec? Odvetil mu: — Som vezír kráľa Šarácha, vládcu mesta Sáby... Nechceš za mňa vydať svoju dcéru? I súhlasil kráľ džinov, lebo sa mu zapáčili krása i pôvab tohto muža. Rozprávanie o tom, ako sa Bilkís stala kráľovnou zo Sáby Keď sa vezír Zú Šarách, syn Haddádov, oženil s dcérou kráľa džinov, vošiel k nej a ona z neho počala. V tejto súvislosti zachoval Vahb ibn Munabbih toto: Keď sa jej naplnili mesiace 4 rozprávanie o himjarských kráľoch a o kráľovi Saráchoviajeho vezírovi zü šaráchovi ( * ) Pochádzal z potomstva Kahtánovho — Kahtán je biblický Joklán (Genezis 10: 25a nasi.). A rabskí historici ho pokladajú za praotca južných Arabov. ( * ) Zú Šarách — znamená po arabsky ,,patriaci k Šaráchovi". Ľudské a živočíšne výzdobné motívy zakomponované do nápisu v arabskom písme nascht. Irán. Začiatok 13. storočia. Rozprávania o kráľoch #( 146 ) % ROZPRÁVAME O TOM, AKO SA BILKÍSSTALA KRÁĽOVNOU zo SABY ( * ) Bilkís — arabský názov kráľovnej zo Sáby. Doposiaľ sa nepodarilo zistiť, akého je toto slovo pôvodu. Príbeh Šalamúna s kráľovnou Bilkís spomína už Mohamed v koráne 1121 : 20-45//. Dostal sa k nemu zo židovského alebo kresťanského prostredia-. Pôvod tejto legendy však nie je známy. Niektorí vedci sa nazdávajú, že príbeh o kráľovnej zo Sáby pochádza zo starobylých iránskych mýtov a uchoval sa ponajprv v židovskej legendárnej literatúre. Vertikály písmen „alif", „lám" a „há" vyúsťujú do ozdobných lístkov. Epitaf v Kajraváne. Tunisko. R. 1034. a dni, zľahla a porodila dievčatko, ktoré žiarilo ako slnko v plnej kráse. I dala mu meno Bilkís. (*) A vtedy z rozhodnutia osudu zomrela dcéra kráľa džinov. Dievčatko vychovali ženy a Bilkís rástla do takej krásy, že ju nazvali Žiarou Jemenu. Keď dospela do dievčenského veku, riekla svojmu otcovi: — Otče! Znenávidela som život medzi džinmi! Zaveď ma do krajiny, kde žijú ľudia. I odvetil jej otec: — Nad ľuďmi vládne zlý kráľ, ktorý sa volá Sárách. Násilím si od nich berie všetky panenské dievčatá. Bojím sa, že si pomyslí i na teba. I odvetila mu Bilkís: — Postav mi zámok neďaleko od mesta toho kráľa a presťahuj ma do neho! A potom uvidíš, čo sa prihodí medzi ním a mnou. I vyhovel jej. Postavil jej zámok, a dal jej spraviť trón zo slonoviny. I žila v ňom dlhú dobu, až sa o nej dopočul kráľ Šarách. Vtedy ihneď sadol na koňa, pricválal k zámku a poslal dnu svojich dvoranov. Dvorania uvideli Bilkís i jej krásu a pôvab a rýchlo sa vrátili ku kráľovi, aby mu to oznámili. Tu si kráľ zavolal svojho vezíra a povedal mu: — Ako to, že si dal bez môjho vedomia postaviť zámok? — Pane! — odvetil mu vezír. — Postavil som ho pre otrokyňu, ktorej matka bola dcérou kráľa džinov. Keď jej matka zomrela, otrokyňa nechcela viac bývať medzi džinmi, a preto som ju presťahoval k ľuďom, ■ J riekol kráľ Šarách: — Chcem, aby si ma s ňou oženil. — Nech sa ti stane ku cti a podľa vôle, — odvetil mu vezír. — Najprv však o tom musím povedať otrokyni. I pobral sa vezír k svojej dcére a riekol jej: — Dcérka! Už je tu to, čoho som sa bál. Kráľ Šarách ťa chce za Ženu. — Otče! — odvetila mu Bilkís. — Ožeň ma s ním! Veď ja ho zabijem, skôr ako sa ku mne priblíži. I vrátil sa vezír ku kráľovi a oznámil mu, že jeho dcéra sa chce za neho vydať. Kráľ Šarách sa zaradoval a napísal jej list, v ktorom stálo: — Ešte som ta nevidel, ale zamiloval som sa už do tvojho mena. Keď dočítaš tieto riadky, chytrá pribehni ku mne! I odpísala mu Bilkís: A bú al-Hasan al-Kisáí > * (M7 y^ — Túžim uvidieť tvoju tvár. 'Zámok, v ktorom bývam, postavili džinovia. Vystrojila som ho, aby v ňom mohli bývať aj krá-ľovia. Keď si kráľ Šarách prečítal jej list, vyskočil, vzal si svoje najdrahšie šaty a obliekol sa do nich. Potom odišiel k Bilkís v sprievode svojich dvoranov. Keď sa priblížil k zámku, požiadala ho Bilkís, aby k nej prišiel sám. I stalo sa tak. Krát nechal svojich vojakov obďaleč a vykročil k zámku, ktorý mal sedem brán. Pri každej bráne stála otrokyňa z dcér džinov, ktorá bota krásna ako žiariace slnko. Každá otrokyňa držala v rukách zlatý podnos, na ktorom boli dirhamy a dináre. Bilkís nakázala otrokyniam, aby hádzali peniaze popred kráľa, keď ho uvidia prechádzať. A veru. Keď prichádzal, sypali pred neho peniaze a on sa pýtal každej z nich: — Si paňou tohto zámku? — Nie. Som len slúžkou pane j. Pani je pred tebou. Tak mu vraveli všetky, kým neprešiel poslednými dverami. Za nimi stála Bilkís, taká krásna a pôvabná, že takmer úplne pripravila kráľa o rozum. I voviedla ho k zlatému stolu, na ktorom boli rozmanité jedlá. — Nemám na ne chuť, — odvetil kráľ Šarách. Preto ho odviedla k stolu, kde boli nápoje. Napájala ho a on pil. Potom mu predložila víno a on z neho pil, kým sa neopil. Vtedy spadol na Zem ako kus dreva. A ona chytro vstala, odrezala mu hlavu a rozkázala svojim otrokyniam: — Chopte sa tohto neveriaceho a ukryte ho v morských hlbinách! Jeho telo zaťažte kameňom, aby nevyplávalo na povrch! I stalo sa podľa jej želania. Potom Bilkís vyslala poslov k strážcom kráľovského pokladu. Nakázala im, aby priniesli všetky peniaze a drahocennosti, ktoré sú v pokladniciach. Keď si strážcovia pokladu prečítali jej list, viali kráľovský poklad a priniesli ho do zámku. Potom Bilkís zavolala kráľových poradcov a predložila im nápoj na pitie. Keď sa napili, riekla im: — Kráľ vám odkazuje, aby ste mu sem ihneď priviedli svoje ženy a dcéry. I očerveneli od zlosti a povedali: — Či mu nestačí to, čoho sa mu dostáva? A keď Bilkís videla, ako sa ich zmocňuje hnev, riekla im: IauU Ozdobné písanie písmena „já" na náhrobnom pomníku v Kajraváne. Tunisko. R. 1013. 4 Rozprávania o kráľoch Jeden z výzdobných variantov písania písmena „sin " na epitafe kajravánskSho Araba. Tunisko. R. 1024. ROZPRÁVANIE O TOM, AKO SA ŠALAMÚN OŽENIL S KRÁĽO VNO U BILKÍS ( * ) vták dudok (po arabsky hudhud,! — legendárny vták, akýsi posol, špeh a služobník kráľa Šalamúna. Príbeh o dudkovi a Bilkís sa nachádza v koráne 1121 : 22 a nasi.//. Mohamed ho prevzal zo -židovských predlôh. #( 148 )# — Zájdem ku kráľovi a poviem mu, že sa hneváte. I stratila sa im z očí. O chvíľu sa vrátila a povedala: — Kráľ nedbá na to, že vás pobúrila jeho žiadostivosť. Chce vaše ženy. Tu sa vezírov zmocnila ešte väčšia zlosť a vtedy im riekla Bilkís: — Mám ho zabit, aby ste si od neho oddýchli? I súhlasili s tým a vzdali jej hold. Tu sa vzdialila od nich, a o chvíľu sa vrátila a v ruke držala hlavu kráľa Šarácha. Poradcovia sa tomu veľmi potešili a ihneď si ju zvolili za kráľovnú. I vládla nad nimi sedemnásť rokov. í Rozprávanie o tom, ako sa Šalamún oženil s kráľovnou Bilkís > Zachoval Vahb ibn Muhabbih, nech nájde v ňom Alah zaľúbenie: I stalo sa, že jedného dňa Šalamún letel na svojom koberci. Sprevádzal ho vták dudok, (*) ktorý sa mu staral o vodu. „Prichádza čas, keď Šalamún zostúpi k zemi a bude si odo mňa pýtat vodu," pomyslel si dudok. Preto vyletel vysoko do výšky a odtiaľ hľadal miesto, kde je voda. Tam stretol dudka, ktorý letel z Jemenu. — Odkiaľ prichádzaš? — opýtal sa ho. — Prichádzam z Jemenu, — odvetil mu. — A ja prichádzam zo Sýrie, — povedal Šalamúnov dudok. — Som sluhom Šalamúna, kráľa nad ľuďmi, máridmi a džinmi. Tu riekol jemenský dudok: — A ja som z takej krajiny, v ktorej vládne mocná kráľovná. K ruke má desaťtisíc vojvodcov, z ktorých každý velí desiatim tisícom vojakov. Poď so mnou do Jemenu a uvidíš to. — Dobre, — odvetil mu Šalamúnov dudok a letel s ním do Jemenu až k palácu kráľovnej Bilkís. Medzitým Šalamún zbadal, že sa mu stratil dudok, ak nikde ho nemohol nájsť. Preto poslal orla, aby mu ho priviedol. Orol letel na východ i západ a napokon uvidel dudka, ako sa ponáhľa Abú al-Hasan al-Kisáí > *( 149 )# domov. I chytil ho a priviedol k Šalamúnovi, ktorý mu chcel vytrhať perie. — Prorok Alahov! — skríkol dudok. — Zmiluj sa! I pustil ho Šalamún z rúk a dudok mu začal rozprávať slovami vznešeného koránu: — Vedz, že prichádzam zo Sáby s pravdivou zvesťou. Vládne v nej kráľovná, ktorej bolo dané všetkého dostatok a má mocný trón. A zistil som, že ani ona, ani jej ľud sa neklaňajú Alahovi, ale slnku... //27 : 22,23// / riekol mu Šalamún: — Uvidíme, či si povedal pravdu, alebo či patríš k luhá-rom. //27 : 27// Potom si Šalamún pýtal vodu. — Prorok Alahov! — riekol dudok. — Voda je pod nohou tvojho trónu. I rozkázal Šalamún, aby dali trón na iné miesto. Keď sa tak stalo, dudok začal ďobať do zeme, kým sa v nej neobjavila voda. Šalamún si z nej vzal, umyl sa a pomodlil. To isté urobili všetci, čo boli s ním. Keď ukončili modlitbu, riekol Šalamún dudkovi: — Choď s týmto listom a zhoď ho v Sábe! Potom sa ukry a vyčkávaj, čo naň odpovedia! //27 : 28// A Šalamún si dal priniesť zlatú tabuľku a rozkázal Asafovi ibn Barachijáovi (*) toto: — Napíš, že je to od Šalamúna! V mene Alaha milostivého, milosrdného! Nevyvyšujte sa nado mňa, ale príďte ku mne, odovzdaní do vôle Alahovej! //27 : 30-31// Potom Šalamún zapečatil list svojím prsteňom, ktorý voňal ako pižmo, a podal ho dudkovi. Dudok s ním vzlietol a ponáhľal sa do zámku. I ležala Bilkís na posteli a spala, a tak jej položil list na hruď. Potom sa vzdialil a ukryl v malom okienku. Rozpráva sa, že kráľovná spozorovala dudka a zbadala list v jeho zobáčiku. Keď list na ňu položil, zavolala svojich dvoranov a prečítala im ho. — Ľudia! — opýtala sa ich. — Co si o tom myslíte? Dostali sme príkaz, aby sme prijali islam! I odvetili jej: — Sme mocní a statoční, to je pravda, ale táto vec sa týka len teba. Uváž sama, ako rozhodneš! //27 : 33// ( * ) Ásaí ibn Barachijá — legendárny Šalamúnov vezír. Ukážka ozdobného písania písmena „já" v koncovej polohe. Epitaf v Kajraváne. Tunisko. R. 1016. Rozprávania o kráľoch ■~. Ozdobné spojenie dvoch arabských písmen „lám" a „alif" na náhrobnej stéle v Kajraváne. Tunisko. R. 1006. #( 150 ) # Tu povedala kráľovná: — Keď (mocní) králi vojdú do nejakého mesta, zahubia ho. Z jeho vládcov urobia žobrákov... //27 : 34// A potom riekla: — Avšak ja pošlem (Šalamúnovi) dar a počkám, s čím sa vrátia moji posli. //27 : 35// Ak je Šalamún falošným prorokom, zaraduje sa peniazom a budeme mať od neho pokoj. Ale ak je skutočným, prorokom., uspokojí sa len vtedy, keď sa mu podrobíme. Potom Bilkís rozkázala, aby prichystali pre Šalamúna dary. Keď dudok videl, čo robia, rýchlo sa vrátil k svojmu pánovi a rozpovedal mu všetko. Tu Šalamún zavolal k sebe džinov a riekol im: — Tá kráľovná nás chce obdarovať zlatom a striebrom. Vyložte preto námestie striebornými a zlatými dlaždicami.' A veru Bilkís dala pripraviť pre Šalamúna sto dosiek z rýdzeho zlata a práve toľko dosiek zo striebra. A dala zavolať sto mocných otrokov, ktorých obliekla do dievčenských šiat. A aj sto otrokýň, ktoré obliekla do mužských šiat. Potom rozkázala vyviesť zo stajní sto koní a položila im na chrbty tkaniny Z hodvábneho brokátu a hlavy im zahalila hodvábnymi závojmi. Nakoniec vložila do zlatej škatuľky neprepichnutú perlu a onyxový kameň s nerovnými dierkami po stranách. S darmi poslala vezíra, ktorému nakázala, aby neprehovoril, keď vojde k Šalamúnovi. I napísala Šalamúnovi list, v ktorom stálo toto: „Poslala som ti otrokyne a otrokov a ty rozlíš, ktorí z nich sú muži a ktoré ž^ny, pričom sa nebudeš dívať na ich ohanbie. Poslala som ti neprepichnutú ihlu a chcem, aby si ju prepichol bez ihly. Poslala som ti prederavený ónyx, cez ktorý prevleč niť. A perlu naplň takou vodou, ktorá nespadne ani z neba a nevyjde ani z hlbín zeme. Keď vezír prišiel k Šalamúnovi a uvidel na jeho námestí bohatstvo i žrebce, ktoré tam stáli priviazané vlúdil sa strach i neistota do jeho duše. I podal Šalamúnovi list od Bilkís, ale Šalamún si ho ani neprečítal a ihneď mu povedal, čo je v ňom. Potom dal Šalamún priniesť veľkú zlatú nádobu, v ktorej bola voda. A rozkázal otrokom a otrokyniam, ktorých mu darovala Bilkís, aby si vo vode umyli ruky. Chlapci si umyli najprv chrbát ruky a nechali vodu stekať po stranách, kým dievčatá si umyli _-,__ Abú al-Hasan al-Kisát > *( m )* najprv dlane. Tak Šalamún rozlíšil medzi pohlaviami. Potom rozkázal jednému z červíkov, aby prepichol ihlu a vovliekol niť do kameňa ónyxu. A nakoniec prehnal kone a ich pot dal pozbierať do nádoby ako vodu. A keď to všetko urobil, zavolal si vezíra, ktorý prišiel s darmi a povedal mu: — Vráť sa k svojej kráľovnej so všetkým^ čo ti dala! Chcete azda zväčšiť moje imanie? Veď to, čo mi dal Alah, je oveľa viac, ako to, čo dal vám. //27 : 36// / vrátil sa vezír so všetkými darmi k Bilkís a rozpovedal jej, čo sa mu prihodilo so Šalamúnom. — Teraz vidíte, — povedala Bilkís svojim dvoranom, — že moje počínanie bolo správnejšie ako to, čo ste mi radili. Pri Alahovi! Veru je to prorok a my sa mu musíme podrobiť! I dala zhromaždiť všetky svoje peniaze a poklady, aby ich mohla vziať so sebou. Ale svoj trón nechala doma a zamkla ho na sedem brán. A tak sa pobrala k Šalamúnovi rozhodnutá, že sa mu podrobí. Ale Šalamún sa o všetkom dozvedel a opýtal sa tých, čo stáli okolo neho: — Kto z vás mi prinesie jej trón skôr ako (Bilkís a jej dvorania) prídu, odovzdaní do vôle Alahovej? //27 : 38// I riekol jeden ifrít z džinov: — Prinesiem ti ho skôr, ako vstaneš zo svojho miesta. //27 : 39// Ale Šalamún mu odvetil: — Potrebujem ho ešte rýchlejšie! A tu mu povedal ten, ktorý bol poučený z knihy — a bol to Asaf ibn Barachijá: — Donesiem ti ho skôr, ako sa ti vráti tvoj pohľad. //27 : 40// (*) A keď Šalamún uvidel trón, ako stál pred ním, riekol: — Za toto vďačím svojmu Pánovi... //27 : 40// Potom dodal: — Skryte pred ňou jej trón! Uvidíme, či patrí k tým, ktorých Alah vedie po správnej ceste... //27 : 41// A vtedy pristúpil k Šalamúnovi jeden z ifrítov a povedal mu: — Prorok Alahov! Vy dláždím ti zámok krištáľovým sklom. A každý, kto pozrie na dlažbu, si pomyslí, že je pred ním voda. Ukážka výrazného písania písmena „sín". Náhrobný stĺp v Kajraváne. Tunisko. R. 1023. ( * ) Donesiem ti ho skôr, ako sa ti vráti tvoj pohľad //korán, 27 : 40// - t. j. skôr ako sa ti otvoria očné viečka pri Žmurknutí. Rozprávania o kráľoch *( 152 )# ( * ) bol zvedavý, či má Bilkís skutočne zarastené nohy, ako sa povrávalo — táto epizóda sa spomína v židovských legendách a v náznakoch ju spomína aj Mohamed v koráne. Pomocou dlážky, ktorá vyzerala ako rozliata voda, prinútil Šalamún Bilkís, aby si nadvihla šaty. Tak sa chcel presvedčiť, či má zarastené nohy. ( * ) Pahnýra (po arabsky Tadmurj — prastará oáza a významné staroveké obchodné mesto v Sýrskej púšti; križovatka karavanových ciest medzi Sýriou, Mezopotámiou, Anatóliou a Arábiou. Obyvateľmi starej Palmýry boli helenizovaní Semiti (pravdepodobne severní Arabi). Elegantný kúfsky typ arabského písma vytesaný do náhrobného kameňa v Kajraváne. Tunisko. 1. polovica 11. storočia. Medzi dve -l- slova „alláh" je vložený zložitý výzdobný motív. I dovolil mu to Šalamún, lebo bol zvedavý, či má Bilkís skutočne zarastené nohy, ako sa povrávalo. (*) A keď ifrít dokončil svoju robotu, prišla Bilkís k zámku a zďaleka uvidela svoj trón. I zmiatlo ju to preveľmi. Vtedy sa jej opýtali: — Je to tvoj trón? I odvetila im: - Zdá sa, že je. //27 : 42// A o chvíľu sa presvedčila, že vskutku je jej. A keď sa pozrela na dlažbu, nazdala sa, že má pred sebou vodu a nadvihla si šaty. 1121 : 44// / riekol jej Šalamún: — Tento palác je vydláždený krištáľom. Tu zvolala Bilkís: Pane! Sama som si ublížila... //27 : 45// A nato sa odovzdala do vôle Alaha. Potom sa vydala za Šalamúna a porodila mu syna, ktorému dali meno Rahabim. Keď sa narodil, rukami si chytal kolená. Bol to znak jeho budúceho vodcovského poslania. A Vahb zachoval, že Bilkís žila so Šalamúnom sedem rokov a sedem mesiacov. Potom zomrela a Šalamún ju pochoval pod múrmi Palmýry (*) v sýrskej krajine. Rozprávanie o zhrešení Šalamúna i o tom, ako ho márid Sachr pripravil o prsteň Šalamún sa dozvedel, že jeden z kráľov, ktorý býval na ostrovoch a volal sa Núrija, zhromaždil okolo seba veľký zástup džinov a diablov. I nahnevalo ho to a vybral sa so svojím vojskom bojovať proti tomu kráľovi. Zabil ho a vzal do zajatia jeho dcéru Šadžúbu. Potom sa vrátil do Sýrie. Sadžúba bola nevídanej krásy a Šalamún jej ponúkol islam. Prijala ho a stala sa moslimkou. Šalamún sa s ňou oženil a dal jej vystavať zámok, v ktorom sama bývala. Jedného dňa požiadala Sadžúba Šalamúna, aby rozkázal diablom, nech jej vyhotovia sochy jej otca i matky, aby ju rozptyľovali v samote. I nakázal Šalamún máridovi Sachrovi, aby Šadžúbe vyhotovil i Abú al-Hasan al-Kisáí > * ( 153 )# sošky, ktorým sa potom klaňala ako modlám. O tejto veci sa dozvedel Asaf ibn Barachijá a požiadal Šalamúna, aby mohol predniesť pred izraelským ľudom kázeň. A keď dostal povolenie, vystúpil na kazateľnicu, chválil a oslavoval Alaha a žehnal všetkým prorokom, ktorí boli na svete pred Šalamúnom. A keď mu nakoniec prichodilo zmieniť sa o Šalamúnovi a vzdať mu hold, zrazu prerušil reč a zostúpil z kazateľne. I opýtal sa ho nahnevaný Šalamún: — Čo je? Ako to, že si ma nezahrnul medzi pochválených? — Ako ťa mám pochváliť, — odvetil mu Asaf, — keď si sa oženil so ženou, ktorá sa klania vo svojom dome modlám. (*) / naľakala Šalamúna táto výčitka, ihneď sa rozviedol so Šadžú-bou a rozbil jej modly. Rozpráva sa, že márid Sachr vedel, že tajomstvo Šalamúnovej moci je v jeho prsteni. I uzmyslel si, že ho oň pripraví. Šalamún mal otrokyňa, ktorá ho nikdy neopúšťala a volala sa Amína. (*) A vždy, keď Šalamún vchádzal k svojim ženám a chcel s nimi byť osamote, sňal si prsteň z ruky a dal ho Amine, aby mu ho opatrila. Jedného dňa, keď sa Šalamún ako zvyčajne poberal k svojim Ženám, odovzdal prsteň Amine. A v tú chvíľu sa z rozhodnutia osudu márid Sachr premenil a vzal na seba podobu Šalamúna. Takto pribehol k Amine a vyžiadal si od nej prsteň. Dala mu ho, lebo si myslela, že je to Šalamún. Potom sa Sachr rozbehol a sadol si na Šalamúnov trón. Keď Šalamún vyšiel od svojich žien, pozmenil ho Alah apričaril mu podobu márida Sachra. I pobral sa k Amine a žiadal si svoj prsteň. — Odíď, Sachr! — skríkla otrokyňa. — Čo chceš, veď Šalamún si vzal svoj prsteň! Tu Šalamún pochopil, že ho stíha boží trest, lebo zhrešil. I vybehol von a dal sa na útek. Ibn A b bás, nech nájde v ňom Alah zaľúbenie, rozpráva: Ale márid Sachr sa nesmel dotknúť Šalamúnových žien a ani jeho pokladov. I odleteli od Sachra všetci vtáci a utiekli od neho divé zvery. A ľud od neho počul také slová, aké nikdy nepočul od Šalamúna. rozprávanie o zhrešení šalamúna i o tom, ako ho márid sachr pripravil 0 PRSTEŇ ( * ) keď si sa oženil so ženou, ktorá sa klania vo svojom dome modlám —podľa moslimského podania spočívalo Šalamúnovo zhresenie v tom, že mal Ženu modlář ku. Podľa biblie sa však Šalamún sám klaňal cudzím modlám (l. Kn. kráľov 11, 1 a nasi.). ( * ) al-Amína — znamená po arabsky „dôveryhodná". Rozprávania o kráľoch A Šalamúna vtedy z trestu moril strašlivý hlad. Vošiel preto do jedného mesta a povedal ľuďom: — Som Šalamún. Zhrešil som a Alah ma pripravil o moc i kráľovstvo. Dajte mi jesť, lebo som hladný/ Keď sa mi raz navráti kráľovstvo, odmením sa tomu, kto ma nachová. Potom sa Šalamún obrátil k Alahovi a volal: — Pane! Potrestal si prorokov, ale nepripravil si ich o živnosť. Zľutuj sa nado mnou! A takto Šalamún plakal a nejedol štyridsať dní. Nakoniec našiel kúsok suchého chleba a pobral sa s ním k moru, aby si ho namočil vo vode. Ale prtšla vlna, vzala mu chlieb a odniesla ho preč. Tu Šalamún uvidel rybárov a pýtal si od nich rybu. Ale vyhnali ho so slovami: — Nevideli sme odpornejšieho človeka, ako si ty! I riekol im: — Ľudia! Veď ja som Šalamún! Tu priskočil k nemu jeden muž a udrel ho palicou po hlave. — Lužeš! — skríkol. V tú chvíľu zaplakali anjeli od žiaľu nad trápením proroka Šalamúna. A Alah vtisol do sŕdc rybárov ľútosť a oni mu podali rybu. I vzal ju a rozpáral jej brucho. A hľa, našiel v jej bruchu svoj prsteň. Umyl ho a navliekol si ho na malíček. V tú chvíľu sa mu vrátila krása a vznešenosť a on sa pobral do svojho zámku. Všade, kadiaľ prechádzal, sa mu všetko kořilo. Márid Sachr ušiel a Šalamún si sadol na svoj trón. I zhromaždili sa okolo neho džinovia, ľudia, vtáci a divé zvery tak ako predtým. A potom dal Šalamún márida Sachra poviazať železnými reťazami a zaťažiť dvoma balvanmi. I zapecatil ho svojím prsteňom a hodil ho do jedného jazera. Rozpráva sa, že márid Sachr v ňom ostane až do konca sveta. 4 Smrť Šalamúna Zachoval Kaab al-Ahbár, nech nájde v ňom Alah zaľúbenie: I stalo sa, že jedného dňa sedel Šalamún na svojom lôžku, keď k nemu pristúpil muž, ktorý držal v ruke meč. A bol to meč, ktorý nikdy nepochybil, ak sa ním 'niekto rozohnal. A bú at-Hasan al-Kisáí *( 155 )# — Kto si? — opýtal sa Šalamún neznámej osoby. I odvetil muž: — Som ničiteľ obydlí a hubiteľ mocných. Som anjel smrti. I naľakal sa Šalamún a zmenila sa mu farba tváre. Vošiel k svojim dvoranom a povedal im: — Ukázal sa mi anjel smrti a potom zmizol. Ale určite sa znova vráti. Vedzte teda, že svojho syna Rahabima (*) som ustanovil za svojho nástupcu. Počúvajte ho a poslúchajte! A potom sa Šalamún začal horlivo postiť a modliť. A vtedy jednej noci preletel ponad jeho hlavu vták, ktorý zakričal mocným hlasom: — Vstaň prorok Alahov a prichystaj sa slúžiť Pánovi! Rozpráva sa, že Šalamún mal pri svojom chráme záhradu, v ktorej uvidel rásť rastlinu, aká tam predtým nebola. — Co si ty za rastlina? — opýtal sa jej. — Som rohovník, — odvetila mu. — A rastiem iba na takom mieste, kam príde smrť. I neprestal sa Šalamún modliť a postiť, až veľmi oslabol, takže sa musel opierať o palicu. Tu prišiel za ním anjel smrti po druhý raz a dal mu zavoňať vôňu (večnosti). I zavoňal ju Šalamún a anjel smrti si vzal jeho dušu. Zachovalo sa, že Šalamún žil šesťdesiat rokov. Po jeho smrti sa synovia izraelskí rozdelili na tri skupiny. V prvej skupine boli neveriaci, ktorí sa oddali čarodejstvu. V druhej skupine boli odštiepená, ktorí povedali: — Nikoho nebudeme viac počúvať. — A v tretej skupine boli tí, čo nasledovali Rahabima, syna Šalamúnovho. SMRŤ ŠALAMÚNA ( * ) Rahabim (asi biblický RoboamJ — Šalamúnov syn a nástupca. Podľa biblie bola jeho matkou Amončanka Naama. Autori moslimských legiend tvrdia, že jeho matkou bola královna zo Sáby. Slovo Alah v jednoduchom ale pôsobivom type kúfskeho písma. Epitaf v Kajraváne. Tunisko. R. 1016. Rozprávania o kráľoch /A I. Meno Mohamed b štylizovanom kú/skom arabskom písme na vonkajšej stene TimuTovho mauzólea v Samarkande. Konine 14. storočia. Staviteľ vytvoril tento vzor pomocou pestrofarebných glazúrovaných tehál. V** *!* M * ****** * ****J_* * * * *¥¥*** M 3é Hi«MRlt*JfM* * ******** *# .u. ** ** W ** ********i******** ** .14. **** j«, ** ** ^ **** '^ ** ^ * "Súr "^ W1 ŠAť 'SAŕ\&J SAť* Sůr" Sic* 'i' 'Súr SA/ Viť Si.' Sir Súr' %Ľ' ŕ>-Tyvs j ..... - ' ■■ ■ ■ ■"-"■^■"■■v-V;" ".iV„ > Každé náboženstvo musí zaujať stanovisko k smrti. V islame sa hádam ešte viac ako inde hovorilo o smrti a „posmrtných stavoch človeka."Primárnu zásluhu na tom majú ľudové podania a náboženský folklór. Vďaka ľudovým kazateľom a rozprávačom narástlo v priebehu vyše jedného tisícročia takmer nezistiteľné množstvo eschatologických predstáv, z ktorých značná časť prenikla aj do normatívneho islamu. Eschatologické vidiny a podania odrážali pocity prostých moslimov, ich strach, neistotu i nádej. Často im neostávalo nič iné iba utiekať sa k myšlienkam spravodlivej odplaty za pozemské strasti, krivdy a biedy. Túto spravodlivú odplatu si predstavovali v podobe rajských radostí na onom svete, kde im bude nielen dobre, ale kde si budú aj všetci rovní... Avšak kým sa moslimovi podarí prejsť cez rajské brány, musí podstúpiť neuveriteľné skúšky. Najprv zažije koniec sveta, ktorý budú ohlasovať nespočetné Ján Pauliny ^ 157 ^ vojny, prírodné pohromy a utrpenia. Všetko zahynie, aby sa znova zrodilo... Keď anjel Isráfil zatrúbi druhý raz na trúbu, ľudia vstanú z mŕtvych a zhromaždia sa na mieste posledného súdu. Potom budú musieť prebehnúť cez most, ktorý bude tenší ako nitka, ostrejší ako čepeľ noža a pekelné jazyky ho budú oblizovať zo všetkých strán. Veru málokto obstojí pri týchto hrozných skúškach. „Kto bude mať na tomto svete Širokú cestu, bude mať na druhom úzku," píše Abá Nuajm al-Isfahá--ní a Kisáí dodáva: Po širokej ceste idú bezbožníci, nehanebníci, úžerníci ...a pijani. Tí poslední sa zobudia ešte aj v súdny deň opití a urobia si pred všetkými hanbu. Avšak ten, kto bude kráčať na z?mipo úzkej ceste, na toho budú čakať v rajských záhradách rozkoše bez konca. Rozprávania o moslimskom raji — v ktorom zmyselné pôžitky zatlačia duchovné radosti, kde telo nepocíti únavu a dostane sa mu všetkého, po čom zatúži — patrili k najvďačnejším témam ľudových kazateľov a rozprávačov. Prirodzene, že oddávna boli aj cieľom najprudších útokov všetkých odporcov Mohamedovho učenia, najmä kresťanov. „Klade Mahumet poslednie blahoslavenstvie v pití a jiedle a v smilství..."píše Mikuláš Bakalár Štetina vo svojom slávnom polemickom traktáte proti Mohamedovi a mohamedánstvu, ktorý vydal tlačou v Plzni r. 1498. Pritom je paradoxné, že raj v pestrých farbách, ktoré potešia oko i dušu, sľubovali veriacim dávno pred Mohamedom predovšetkým predstavitelia východného kresťanstva, napr. Efrém Sýrsky, ktorý zomrel v Edesse r. 373. Práve oni boli prvotným zdrojom inšpirácie aj pre samotného Mohameda. Avšak ani učitelia kresťanov na východe a ani Mohamed nezašli vo svojej imaginácii tak ďaleko ako tvorcovia arabských legendárnych rozprávaní. Kúfsky nápis na spodku ozdobnej kovovej lampy z paláca ztriovskéko emira al-Muizza. Polovica H. storočia. Tunisko. Na obvode spodku lampy je napísané: Toto je práca Mohameda, syna Alího, at-Kajsího, medirytca,pre al-Muizza... (ďalej je nápis zoškrabaný). i Rozprávania o konci sveta Ž O ZNA MENIA CH, KTORÉ B U D Ú PREDCHÁDZA Ť K ONCU S VETA (Odtiaľto až po „Rozprávanie o pekelnom okni"prekladáme z rukopisu Kisáí, Kitáb adžáib al-malakút z fondov bývalej Kráľovskej knižnice v Berlíne, S. 6160 (podľa Ahlwardta), folio 89b-115b.) ( * ) týchto znamení bude desať — moslimskí teológovia sa nikdy nevedeli dohodnúť na presnom počte týchto znamení. Hoci Mohamed prikladal koncu sveta (a poslednému súdu) mimoriadnu dôležitosť, povedal veľmi málo o tom, čo bude tejto „udalosti"predchádzať. Až komentátori koránu a najstarší teológovia túto medzeru doplnili. Pritom, prirodzene, najďalej zašli autori moslimských legiend. „Desať znamení", ktoré spomína Kisáí, je navyšší známy počet. Je zaujímavé, že týchto desať znamení uvádzajú aj niektorí renomovaní Zberatelia výrokov Proroka (napr. Muslim) a koránoví komentátori (napr. Taftazání). ( * ) dadždžál — mýtické postava Z islamskej eschatologie. V koráne sa nespomína, ale podrobne sa popisuje v zbierkach výrokov proroka Mohameda (hadís) a v islamskej legendárnej literatúre. Objaví sa na konci sveta (jeho popisy sa od seba líšia) a spôsobí ľudstvu veľa škôd a príkorí. ( * ) divoký zemský zvtr (po arabsky dábbat al-ardj — mýtický zver, ktorý príde na zem pred koncom sveta. V koráne sa spomína na jednom mieste 1111 : 84//. Niektorí komentátori koránu (napr. Bajdáví, zom. r. 1286) ho stotožňujú s iným mýtickým zverom nazvaným al-džassása (sliedii), o ktorom sa hovorí v zbierkach Prorokových výrokov. Okolo príchodu tohto zvieraťa na svet vznikli početné legendy a fantastické rozprávania (z nemostimských prameňov porovnaj Zjavenie Jánovo 13, lall). ( * ) f sá (alebolsá ibn Marjam, Ježiš, syn Márie) — podľa učenia islamu prorok. Často ho spomína korán. V islamskej eschatologii mu pripadne dôležitá ^ 158 \ i O znameniach, ktoré budú predchádzať koncu sveta Rozpráva sa, že týchto znamení bude desať: (*) Slnko vystúpi na západe. Prídu dadždžál, (*) dym a divoký zemský zver. (*) A na zem zostúpi Isá syn Márie. (*) A prídu národy Gog a Magog. Nastane trojnásobné zatmenie. Zatemní sa východ, Zatemní sa západ a zatemní sa Arabský polostrov. A z hlbín Adenského mora vyšľahne oheň. Ľudia sa začnú zbiehať do zástupov, ktoré sa budú podobať na hromady mravcov alebo prachu. A rozpráva sa, že prvé z protivenstiev, ktoré postihnú svet, spôsobí muž, ktorý sa volá Ashab. (*) Tento muž bude pochádzať z Iraku a bude velmi utláčať národy. I prepukne medzi ľuďmi preveľký nárek a plač. A potom príde muž zo Sýrie a muž Z Jemenu. Jemenčan sa bude volať al-Kahtání. (*) Obidvaja budú robitpreveľké zlo vo svojich krajinách. Podrobia si ľudí násilím a dopustia sa mnohých protivenstiev. Keď ich krutovláda bude trvať dlho, vystúpi proti nim al-Sufjání. Sufjání (*) sa objaví v blízkosti Damasku. Bude mať jemnú tvár a dlhý nos. Zit bude nábožne a konať dobré skutky, takže sa okolo neho zhromaždí veľa preďcítacov koránu a učencov. A všetci budú vravieť: — Toto je posledný z veľkých pozemšťanov.1 A potom Sufjání pozbiera vojsko a poberie sa do Iraku, kde zvíťazí- Tam zaútočí proti nemu al-Kahtání, ale aj toho porazí. A vtedy vyšle Sufjání tri veľké zástupy ozbrojencov, jeden do Kúfy, (*) druhý do Churásánu (*) a tretí do rúmskej krajiny. (*) A jeho vojsko sa zväčší, akoby povstalo zo všetkých strán, a nastane veľké krviprelievanie. i Abú al-Hasan al-Kisáí £ 159 ^f. Slovo Mohamed napísané osem ráz za sebou do kruhu f Zapletanom kúfskom písma. > ±. K& úloha: Na konci sveta sa objaví na zemi, zabije dadždžála, rozváľa kresťanské kostoly a židovské synagógy a zjednotí všetkých [udí pod zástavou islamu (!). Potom bude žiť ešte štyridsať rokov a keď zomrie, mostimovia ho pochovajú do Medtny k hrobu Mohameda. ( * ) Ashab, al-K,ahtání a al-Sufjání — mýtické postavy, ktoré podľa moslimských predstáv prídu na zem pred koncom sveta a narobia ľuďom veľa zla. V legendárnej literatúre sa nazývajú asháb al-fitan, „nositeliaprotivenstiev". Z týchto troch bude najznámejší al-Sufjání, ktorý sa spomína v rozličných starých prameňoch. Dáva sa do nejasného súvisu s potomkami Mohamedovho súčasníka a nepriateľa, bohatého mekkskího kupca Abú Sufjána. ( * ) Kúfa — jedno z najstarších arabských miest v Iraku. Založili ho prví arabskí dobyvatelia a osadníci v 2. štvrtine 7. storočia pôvodne ako opevnený vojenský tábor. Kúfa nadobudla veľký kultúrny a spoločenský význam najmä v prvých storočiach vlády Abbásovcov (od r. 750n. Q- ( * ) Churásán — bohatá a rozľahlá provincia ríše kalifov. Patril do nej dnešný severovýchodný Irán a časť sovietskej Strednej Ázie. Jej hlavným mestom bol Merv. ( * ) rúmska krajina (po arabsky bilád al-Rúm,) — názov Byzantskej ríše, resp. všetkých území, nad ktorými vládli Byzantínci. Arabský náhrobný kameň z Hidžázu vyhotovený v kvietkovanom kúfskom písme. R. 864. ( * } bude pochádzať z Domu Proroka (po arabsky min ahl bajt >al-rasúl,) — to znamená, že bude ■ potomkom proroka Mohameda. Jeho meno — Mohamed ibn_A tí, „Mohamed, syn ráUho^ — ktoré sa uvádza ďalej, naznačuje, že toto podanie má asi šíítský pôvod. Šta (alebo šiat Ali) bolo nábožensko-politické hnutie v islame, ktorého prívrženci šíiti tvrdili, že jedine potomkovia Prorokovho bratanca Alího majú oprávnený nárok na to, aby sa stal: vodcami moslimov. ( * ) ^I-mahdí (čo znamená „správne vedený") — apokalyptická postava, ktorá príde pred koncom sveta a podľa rozšírených moslimských predstáv oslobodí veriacich od protivenstiev, hriechu a zla. O tom, kedy príde, odkiaľ príde, proti komu bude bojovať a najmä, akého bude pôvodu, sa zachovalo nespočetné množstvo podaní. Väčšina z nich sa kladie do úst priamo Prorokovi alebo jeho bratancovi Alimu. Al-mahdí nastolí na zemi poriadok a spravodlivosť. Podľa podania, ktoré uvádza Kisáí, sa al-mahdí objaví najpw v Mekke. ( * ) medzi východným rohom Kaaby a Abrahámovým miestom (v orig. bájna al-rukn al-asvad val-makámj — východný roh Kaaby je významný tým, že je do neho zamurovaný tzv. „čierny kameň", prastarý fetiš, ktorý úctivo bozkávajú mekkskí pútnici, keď obchádzajú Kaabu. Na tzv. Abrahámovom mieste, ktoré je neďaleko odtiaľ, sa zas ukazuje pútnikom kameň, na ktorom údajne zanechal stopy po svojich chodidlách Abrahám, keď bol v Mekke. ( * ) al-Hasan (zom. r. 669) — syn štvrtého kalifa Alího a Prorokovej dcéry Fatimy. ( * ) al-Abbása — bližšie neznáma osoba. Možno tu ide o sestru abbásovskélm kalifa Hárúna al-Rašída (vládol 786-809). { * ) začne vojnu proti Byzancii . — rozprávanie o tom, že al-mahdí zvíťazí nad odvekými nepriateľmi moslimov, Byzantíncami, a dobyje ich sídlo Carihrad £ 160 \ I zhromaždia sa okolo Sufjáního nábožní ľudia a začnú na neho volať: — Zastav prelievame krvi! Boj sa Alaha! Ale vtedy Sufjání rozkáže svojim vojakom, aby všetkých nábožných vyvraždili. A tu sa moslimovia zhromaždia okolo muŽa, ktorý bude pochádzať Z Domu Proroka, (*) nech íríu Alah žehná a dá mu spásu. A tento'"'mSt'sTT bude volať Mohamed ibn AK. A podrobí si všetky krajiny a prinavráti kráľovstvá ich vládcom. Tentomui: bude.al-mahdí (*) a všetci mu vzdajú hold. A zachoval Ibn Abbás, nech v ňom nájde Alah zaľúbenie: I vynorí sa al-mahdí v Mekke medzi východným rohom Kaaby a Abrahámovým miestom. (*) Bude pochádzať z potomkov al-Hasana (*) a jeho matkou bude al-Abbása. (*) Bude vládnuť dvadsať rokov a ľudia mu budú vzdávat hold. I bude to vpísané na jeho zástave. A potom príde čas, keď začne vojnu proti Byzancii. (*) A neprestane bojovať proti Byzantíncom, kým sa nepriblíži k ich mestu Carihradu. A toto mesto má dvanásť far šachov do dĺžky a práve toľko do šírky. Zo strany al-Rúmije sa do Carihradu vchádza bránou, ktorá je celá zo zlata. I volá sa Zlatá brána. A v meste je kráľovský palác kruhového tvaru, ktorého obvod meria farsach. A uprostred paláca je kostol. Rozpráva sa, že mesto Carihrad chráni desať múrov. A keď sa k mestu priblíži al-mahdí, začne chváliť a blahoslaviť Alaha. Apo každom blahorečení sa mu podarí dobyť jeden múr. Takto vojde do mesta a stane sa jeho vládcom. Potom zabije byzantského kráľa a veľký zástup jeho vojakov. Keď ich porazí, odloží meč. Al-mahdí a jeho vojaci sa zmocnia obrovských pokladov, ktoré sa nedajú spočítať ani vyčísliť. J naberie si z nich každý toľko, koľko bude vládať uniesť. Avšak v tej chvíli ich zastihne posol, ktorý príde od kalifa (z Bagdadu). (*) Oznámi im, že i Abú al-Haum al-Kisáí > ^ 161 ^ sa objavil al-dadždžál a že sa lud zhromažďuje proti nemu. Avšak len Alah najlepšie vie, ako to vskutku bude. jf Rozprávanie ^^ o vystúpení dadždžála Abú Amáma al-Báhilí, (*) nech v ňom nájde Alah zaľúbenie, rozpráva toto: Posol boží mal raz kázeň, v ktorej povedal: — Ľudia! Zo všetkých protivenstiev, ktoré stihnú synov Adamových, bude najhorší príchod dadždžála. Dadždžál sa objaví v pustatine medzi Sýriou a Irakom a bude jednooký. Vykřikovat bude: ,,Ja som prorok a po mne nepríde už nijaký iný prorok". Alebo bude vykrikovať: „Ja som vás Pán!" Ale na čele bude mat napísané: „Som neveriaci."A toto si bude môcť prečítať každý pravoverný. I rozpráva sa, že príchod dadždžála ohlásia tri ťažké roky. V prvom roku rozkáže Alah, on je vznešený, nebu, aby zadržalo tretinu dažďov. Aj úroda na zemi bude o tretinu menšia. V druhom roku rozkáže Alah, on je vznešený, nebu, aby zadržalo dve tretiny dažďov. Aj úroda na zemi bude o dve tretiny menšia. A v tretom roku rozkáže Alah, on je vznešený, nebu, aby zadržalo všetok dážď. Tak sa stane, že zo zeme nevyrastie ani byťka. 1 vezme skazu všetko okrem toho, čo sa uchová z moci Alahovej. Ľudí bude trápiť nesmierny hlad. Rozpráva sa, že práve vtedy príde dadždžál. Pred ním budú kráčat hory jedla a mäsa, ovocie a víno. Dadždžál príde so svojimi spoločníkmi, ktorí budú hrať na tamburínach a hrešiť s krásnymi cudzoložnicami. A veru sa nenájde takmer nikto, kto týmto zvodom odolá. Záhubě sa vyhne iba ten, koho ochráni sám Alah, on je vznešený. Niektorí učenci vravia, že dadždžál príde z osady, ktorá sa volá Raškábád. Táto dedina leží medzi (po arabsky Kustantíníja^), sa nachádza u viacerých starších autorov. Toto zrejme ľudové podanie vďačí za svoj vznik starobnému úsiliu Arabov dobyť túto pyšnú metropolu východných kresťanov. Carihrad začali Arabi po prvý raz obliekať už roku 674 n. 1. Útok zopakovali znova r. 717 a 718 n. L a potom aj neskoršie, avšak bez úspechu. Ako je známe, Carihrad dobyli až osmanskí Turci r. 1453. ( * ) kalif (po arabsky chalífat rasúl Alláh, „následník Posla božieho") — najvyšší náboženský a svetský predstaviteľ islamského spoločenstva veriacich. Najznámejšie dynastie kalifov boli Umajjovci z Damasku (661 — 750) a Abbásovci z Bagdadu (750—1258). Neskoršie si tento titul prisvojili i vládcovia Andalúzie, Egypta a iných krajín. ROZPRÁVANIE O VYSTÚPENÍ DADŽDŽÁLA ( * ) Abú Amáma al-Báhilí — nevedno, o ktorého rozprdnača tu presne ide. V arabskej bibliografickej literatúre (Jbn al-Nadím, Kitáb al-FihrisO sa spomínajú dvaja autori tohto mena, ale ani o jednom z nich nemožno s určitosťou povedať, že by bol šíril rozprávania eschatologického charakteru. i Rozprávania o konci sveta > £ 162 \ ( * ) al-Ahváz — historický názov územia medzi Irakom a perzskou provinciou Fárs. Takisto sa volalo aj hlavné mesto tohto kraja, ktoré malo kedysi dôležitý strategický a obchodný význam. ( * ) Isfahan — významné mesto v strednej Perzii s nádhernými architektonickými pamiatkami z rozličných islamských čias. ( * ) Bábil — arabský názov pre Babylon (staroveká Mezopotámia). ( * ) al-Chadir — obľúbená postava islamskej legendárnej literatúry. Na základe stručného koránového príbehu //l 8 : 59—8!// o Mojžišovi a jeho služobníkovi (komentátori ho nazvali al-Chadir,) vznikli časom početné a rozsiahle legendárne rozprávania, v ktorých al-Chadir vystupuje ako mýtická, "dókoiíca nesmrteľná bytosť. Podľa rozšírených ľudových predstáv bol al-Chadir prorokom a svätcom. ( * ) imám — veľmi rozšírené označenie vyšších náboženských hodnostárov, často sa týmto titulom označovali aj svetskí vládcovia a významné osobnosti kultúrneho života. aUAhvázom (*) a Isfahánom. {*) Príde na somárovi, ktorý bude taký veľký, že zakryje svojim tieňom veľkú čriedu zvierat. Dadždžál bude mať na cele zakrútený roh, z ktorého budú vyliezať hady a škorpióny. V ruke bude držať kopiju, luk, šíp a Štít. Ak vojde do mora, voda mu bude siahať iba po členky. V dadždžálových stopách budú kráčať čarodejníci, ktorí vyčarujú z ohňa zlaté a strieborné veci, drahokamy, jedlá a nápoje. Týmito jedlami sa však nikto nenasytí iba ten, kto uverí v dadždžála. A keď sa dadždžál pohne, pohne sa s ním celý zástup služobníkov a hory (jedla). Dadždžál pochodí celý východ i západ zeme, kým nepríde do krajiny Bábil. (*) A rozpráva sa, že v krajine Bábil stretne dadždžál al-Chadira, (*) nech na ňom spočinie pokoj Alahov. — Som pánom svetov, pánom nebies i zeme, — povie mu dadždžál. A potom zabije al-Chadira. Ale Alah, on je vznešený, al-Chadira oživí a ten vstane a povie nahlas: — Hľa, tu som. Oživil ma Alah, môj Pán! A rozpráva sa, že dadždžál zabije al-Chadira tri razy, ale vždy ho Alah oživí. Dadždžál vstúpi do všetkých pozemských krajín a miest okrem štyroch: Mekky, Medíny, Jeruzalema a Tarzu. A na zemi pobudne štyridsať dní. Dadždžál spôsobí moslimom všemožné príkoria. Všade pred ním budú utekať a ukrývať sa, ako najlepšie budú vládať. Napokon sa utiahnu do . Jeruzalema. Tam sa zhromaždia okolo imáma, (*) ktorý vždy, keď pôjde bojovať proti dadždžálovi, "uviaže, si na hlavu turban Posla božieho, ' "Tento imám bude zvádzať s dadždžálom ťažký boj. Najprv zabije tridsaťtisíc jeho vojakov. Potom Alah pošle zhubný vietor, od ktorého zomrie štyridsaťtisíc dadždžálových vojakov. A napokon príde al-mahdí so svojim vojskom a zabije dadždžálovi ' stotisíc vojakov. A vtedy rozkáže Alah Gabrielovi, nech sa poberie i Abú al-Hasan al-Kisáí * £ 163 Í. za Isom, ktorý býva v tretom nebi, a nech mu povie, aby zišiel na zem, I stane sa tak. Gabriel jiairix- Isovi hlásit posvätným olejom a obidvaja zostúpia na_zem. /L spolu s nimi pôjde "sedemdesiattisíc anjelov. Isá bude mat na hlave zelený turban, opáše si meč a v ruke bude držať kopiju. Rozpráva sa, že keď Isá zostúpi do Jeruzalema, oprie si kopiju o jeden roh mešity, lebo sa bude najprv chciet pomodliť raňajšiu modlitbu. A keď sa pomodlí, zavolá mocným hlasom: — Otvorte bránu, za ktorou je dadždžál! A keď sa tak stane, pozrie sa Isá na dadždiála, ktorý sa pod jeho pohľadom roztopí ako horúce olovo^J rozutekajú sa všetci, čo budú s dadždžálom, do jaskýň, za kamene a stromy. Rozpráva sa, že dadždžálovi stúpenci, budú židia. V okolí Jeruzalema sa nenájde strom a ani skala, za ktorú sa niektorý z nich neukryje. Avšak Alah, on je vznešený, obdaruje v tú chvíľu stromy a skaly darom reči a tie začnú volať: — Služobníci boží, moslimovia! Aj za mnou sa skrýva jeden neveriaci! A rozpráva sa, že jeden strom bude mlčať. Bude to strom garkad, ktorý má tŕne a smrdí. i Rozprávanie o Gogovi a Magogovi > Vedz, že národy Gog a Magog sú potomkami Jáfisa, syna Noema. Bývajú za priehradou a je ich toľko, že ich nikto nespočítá, iba Alah, on je vznešený. A ani jeden z nich neumrie skôr, kým neporodí tisíc detí. Gog a Magog dobyli mnohé krajiny a rozplemenili sa v nich. Ich pochod zastavil Dvojrohý, ktorý proti nim postavil železnú priehradu. Prorok, nech mu Alah žehná a dá mu spásu, rozpráva toto: i Rozprávania o konci sveta > Detail z nápisu na kamennej náhrobnej doske v Kajraváne. Veľmi bohatá rastlinná výzdoba „vyrastajúca" z písmen vypĺňa všetky vakantné miesta v nápise. Tunisko. R. 1048-49. Kosoštvorec so schodíkovito zaitonevanwi okrajom. Obľúbený vzorový prvok na starých islamských ručne viazaných kobercoch. ROT.PRÁ I A MR O OOCO11A MA GOGOVI ( * ) Tibcriadské jazero — híí na severe Palestíny pri meste Tiberias (po arabsky TabaríjaJ. £ 164 \ Národy Gog a Magog podkopávali túto priehradu každý deň. až do západu slnka, fotom im povedal ich vodca: — Počkajme s robotou/ Začnime ju zas zajtra/ Ale keď sa ráno vrátili k múru, našli ho neporušený. A takto sa to opakovalo každým dňom a bude sa to opakovat až do konca sveta. Vtedy príde čas, keď podkopu múr a vyhrnú sa do krajov a končín sveta. A keď národy Gog a Magog už nebudú vládať útočiť proti ľuďom, lebo ľudia sa pred nimi ukryjú v pevnostiach, obrátia svoje zbrane proti nebu. Napnú laky a budú strieľať do neba. Z nebies sa vrátia zakrvavené šípy. Keď to uvidia, budú kričať: — Zvíťazili sme nad obyvateľmi zeme i nad obyvateľmi nebies! Vtedy Alah zošle na nich červíky. Vlezú im do uší a oni od nich zahynú. Rozpráva sa, že keď sa národy Gog a Magog objavia na zemi, vynoria sa zo všetkých strán. Alah, on je vznešený, o tom hovorí: A budú sa hrnúť z každého kúta. //21 : 96// Ibn Abbás spomína, že keď prídu, povypíjajú vodu Z Tiberiadského jazera (*) i zo všetkých morí, okolo ktorých prejdú. A požerú všetko živé, dokonca aj listy na stromoch a trávu. A keď ich napokon Alah zahubí červíkmi, rozšíri sapo celej zemi veľký smrad z ich mreín. Vtedy Alah zošle na zem dážď, ktorý potrvá štyridsať dní a voda odplaví mrciny. Pršať bude dovtedy, kým sa nenaplnia prázdne moria a jazerá. i Abů cil-Hasan al-Kisäí > ^ 165 ^ i Príchod Habesana, ktorý zničí Kaabu Rozpráva sa, že ísá bude pre moslimov spravodli-\. vým sudcom a pravoverným imámom. A Bude konať \ dobro až do konca pozemského času. Vtedy dostane ' správu, že Habešan (*) vypochodoval s veľkým vojskom, aby zničil Kaabu. I vyšle Isá veľký zástup ozbrojencov z Jeruzalema do Mekky, aby bojovali proti nepriateľovi a odohnali ho od posvätného chrámu božieho. Obidve strany zvedú veľký boj, ale napokon Habešan porazí Isových vojakov a vyženie ich z Mekky. A zachovalo sa, že tí. Čo sa vrátia naspäť do Jeruzalema, rozpovedia, čo sa stalo. V bojis~Hßbe-šanom zomrie aj Isá, nech na ňom spočinie pokoj Alahov. Podaktorí vravia, že ísu pochovajú v Jeruzaleme, iní zas, že ho prenesú do Medíny, kde bude pochovaný vedľa Posla božieho, Abú Bakra (*) a Uma-ra, {*) nech v nich nájde Alah zaľúbenie. Vahb rozpráva, že po hovej smrti utvoria Habeša-novi vojaci dlhý rad, ktorý sa bude začínat pri posvätnej Kaabe a končit na morskom brehu pri Džidde. (*) A to je vzdialenosť troch dní pochodu. A potom Habešanovi vojaci uchopia Kaabu a budú si ju podávať z ruky do ruky, kým ju neprenesú z Mekky k morskému brehu. Tam ju hodia do vody. V tej chvíli zanikne náboženstvo islam a nebude sa viac konať púť do Mekky, lebo Alah, on je vznešený, povedal: Alah si vybral práve Kaabu za posvätný chrám a dal ju postaviť pre ľudí... //5 : 98// A keď sa toto dielo skazy dokoná, vystúpi slnko na západe. Rozprávania o konci sveta > PRÍCHOD HABESANA, KTORÝ ZNIČ! KAABU ( * ) Habešan (po arabsky al-Habaší) — postava z ľudovej islamskej eschatologie. V koráne a ani d autentických (moslimami kanonizovaných) zbierkach Prorokových výrokov sa nespomína. ( * ) Abú Bakr — jeden z najstarších moslimov a prvý kalif. Vládol v r. 632-634. ( * ) Umar {ibn al-Chattáb) - druhý kalif. Vládol v r. 634-644. Za jeho panovania podnikli A rabi prvé veľké víťazné výboje do Sýrie, Mezopotámie a Egypta. ( * ) Džidda — prístavné mesto r>a brehu Červeného mora, z ktorého majú pútnici najľahší a najlepší prístup do Mekky. Keramický tanier s bohatou kaligrafickou výzdobou. Obrázok pochádza Z pozostalosti dr. Samuela Fluryho. Ozdobné písanie písmen „lám' a „alif" na bohato vy zdobenom epitafe vyhotovenom v zapletanom kúfskom písme. Kajraván. Tunisko. R. 1048-49. ROZPRÁVANIE O DIVOKOM ZEMSKOM ZVEROVI { * ) budú žiť v hlbokej nevedomosti — po arabsky sa nevedomosť povie al-džáhílíja. Takto sa nazýva "j cf ^ predmohamtdánskt obdobie arabských dejín, keď ešte Alah nezjavil Arabom korán. £ 166 \ Rozprávanie o divokom zemskom zverovi > Rozpráva sa, že bude mat hlavu ako býk a oči ako prasa, uši ako slon, krk ako pštros a hruď ako lev. Zafarbený bude ako leopard, chvost bude mať ako baran a kopytá ako ťava. A tento zver vyjde spod zeme medzi vŕškami al-Saf-vou a al-Marvou. Vystúpi do takej výšky, žfi ho uvidia všetci, čo budú medzi východom a západom. S týmto zverom sa objaví aj Mojžišova palica a Šalamúnov prsteň. Zver ostane na zemi počas štyridsiatich dní a štyridsiatich nocí. Bude to po tom, čo slnko vyjde na západe. Zver bude chodiť medzi moslimami a neveriacimi. Keď dá znamenie palicou, vyjasnia sa tváre moslimov a keď dá znamenie prsteňom, sčernejú tváre káfirov. A takto budú rozpoznaní pravoverní od neveriacich. A o tom, že sa t° stane, hovorí aj Alah vo vznešenom koráne: Keď dopadne na nich naše rozhodnutie, vypustíme zo zeme zvera a ten k nim prehovorí... //27 : 84// — to znamená, že zver bude ľudí varovať. A potom zafúka dobrý vietor a Alah si vezme k sebe duše veriacich. Do nebies vystúpi učenosť a korán. Tí, čo na zemi ešte ostanú, budú žiť v hlbokej nevedomosti. (*) Nenájde sa medzi nimi nikto, kto povie: Nieto boha okrem Alaha/ Vtedy konečne dozrie čas a udrie posledná hodina. i Abú at-Hasan al-Kisáí > ^ '«7 ^ Rozprávanie o záhubě miest a krajín pred zánikom sveta > Povedal Alah, on je vznesený: Nenájde sa mesto, ktoré pred koncom sveta nezahubíme alebo aspoň veľmi nepotrestáme. Takto je napísané aj v knihe (osudu). im-.w// A k tomuto výroku hovorí al-Dahhák ihn Muzá-him: (*) Veru každé mesto či dedinu stihne protivenstvo. Do Matky miest Mekky sa prihrnú Habe-šania a zfúcajú ju. V Medíne vypukne veľký hlad. Basru (*) zaplaví voda a Kúfu vyrabujú Turci. Na Arménsko dopadnú blesky a zemetrasenie. Pod Balchom (*) sa bude triasť zem, takže domy v ňom popadajú a ľudia pokynú. A do Badachšánu (*) vniknú divoké národy, ktoré budú velmi smrdieť. Budú šíriť smrad oslích zdochlín a každý, ku komu sa priblížia, sa ich smradom nakazí- Krajinu al-Barbar (*) zachvátí mor. Samarkand (*) a Sás (*) dobyjú neznáme národy a Bucharu (*) i Chvá-rezm (*) postihne veľké sucho. Mesto Marv (*) zasype piesok a na mesto Herát (*) budú z neba padat hady, ktoré na smrť doštípu jeho obyvateľov. Níšápúr (*) zasiahnu hromy, blesky a tma. Obyvateľov mesta Rajje (*) prepadnú nocou Dajlam-ci (*) a pobijú ich v spánku. A tí, ktorých Dajlam-ci nenájdu, sa ráno zobudia popremieňaní na opice a prasce. Rozpráva sa, že do Kúfy príde násilník, ktorý sa bude volať Anbasa. Bude vraždiť a zabije jedného mládenca a jednu devu z potomkov Alího, ibn Abí Táliba, (*) nech Alah osvieti jeho tvár. Potom príde iný násilník z Džuhajny, ktorý sa bude volať Náhíja. Vnikne do Egypta a veru, bedajeho obyvateľom! A beda aj obyvateľom Damasku, Ifríkí-je (*) a al-Ramly, (*) ktorých tento ukrutník tiež navštívi. R OZPRÁ V A NIE O ZÄH ÜBE MIEST A KRAJÍN PRED ZÁNIKOM SVETA ( * ) al-Dahhák ibn Muzáhim — známy koránový komentátor a zberateľ výrokov proroka Mohameda. Zomrel r. 733 n. i. ( * ) Basra — jedno z najstarších arabských miest v Iraku. Založili ho arabskí kolonisti v prvej polovici 7. storočia. ( * ) Balch — názov starobylého mesta (staroveká Hactia.) v dnešnom severnom Afganistane, asi 60 km južne od horného toku rieky Amudarje. ( * ) Badachšán — názov hornatého kraja vo východnej Tadžickej SSR a v severovýchodnom Afganistane. ( * ) al-Barbar — historický názov kraja, ktorý obývajú Berbeři (severozápadná Afrika). { * ) Samarkand — hlavné mesto bývalej východnej provincie kalifátu, ktorá Arabi nazvali Má vará an-nahr, doslovne „To, čo je za riekou", teda na východ od rieky Amudarje. V odbornej literatúre je bežnejší latinský názov tejto provincie Transoxiana. Samarkand bol známy už v staroveku ako obchodné a kultúrne stredisko. V prvých storočiach arabskej vlády prosperoval, začiatkom 13. storočia ho však úplne zničili Mongoli; koncom 14. storočia z neho urobil Timur výstavnú metropolu svojho orientálneho impéria. ( . * ) Buchara — popri Samarkande druhé najdôležitejšie mesto Transoxiany. Vynikla najmä v období vlády iránskej dynastie Sámánovcov v 10. storočí. V Buchare žil aj filozof Avicenna (Ibn Siná). ( * ) Šáš (dnešný TaškentJ — mesto vo východnej Transoxiane. Arabi ho pripojili k impériu kalifov r. 751. ( * ) Chvárezm — historický názov kraja na dolnom toku rieky Amudarje pri ústí do Äralského jazera. Odr. 710patril do ríše kalifov. ( * ) Marv — hlavné mesto Churásánu, veťkej východnej provincie ríše kalifov. Lt-ží v dnešnej Turkménskej SSR. i Rozprávania o konci sveta » •^ 168 ^ { * ) Herat — mesto v severovýchodnom Iráne, ktoré nadobudlo veľký politický a kultúrny význam za vlády Timurových nástupcov a 15. storočí. ( * ) Níšápúr — historické mesto v severovýchodnom Iráne. ( * ) Rajj — mesto na juh od Kaspického mora. ( * ) Dajlamci — bojovné iránske kmene, ktoré bývali v horských oblastiach južne od Kaspického mora. R, 945 vstúpili pod vedením Bújovcov do Bagdadu a obsadili ho. ( * ) AH ihm Abí Tálib — bratranec proroka Mohameda, jeden z prvých moslimov a štvrtý kalif. Po krátkej vláde ho zavraždili r. 661 v Kú/e (Iraku). Stúpenci Alího založili po tragickej smrti svojho vodcu a jeho dvoch synov Hasana a Husajna rvzkolnícke hnutie v islame tzv.šíu (zošíat AK, „strana Alího"). { * ) Ifríkíja — veľká severoafrická provincia ríše kalifov, ktorá sa rozkladala od západných hraníc Egypta pozdĺž celého severoafrického pobrežia až k brehom Atlantického oceánu. Jej hlavným mestom bol Kajraván v dnešnom Tunisku. Neskoršie sa tento názov používal pre súhrnné označenie severoafrických krajín. ( * ) al-Ramla — mesto v juhozápadnej Palestíne. ( * ) Kartnán — názov mesta a provincie v juhovýchodnom Iráne. ( * ) al-Hind — názov tej časti Indie, ktorá leží na východ od rieky Indus. ( * ) al-Sind — historický názov kraja okolo rieky Indus. Keramický tanter ZO Strednej Ázie í bohatým kaligrafickým dekorom. i Arabský náhrobný kameí i Malty, R. 1174. 4 Abú al-Hasan al'Kisáí > £ 1.69 Í Do Sidžistánu pride zhubný víchor a zem sa bude triasť, takže skaly začnú praskať. Mestá Kar-mán (*) a Isfahan a krajinu Fárs napadnú nepriatelia. Keď prídu, budú tak vrešfať, že ľuďom začnú srdcia pukať. Záhuba krajiny al-Hind (*) príde Z krajiny al-Sind. (*) Mesto Jeruzalem prepadnú ľudia z Basry. A rozpráva sa, že do Ifríkíje príde skaza z Andalúzie. (*) A Andalúziu zničia zhubné vetry. Egypt sa stratí pod rozvodneným Nílom a Sýriu vyčerpajú vojny s Byzanciou a túžba dobyť Carihrad. Rozprávanie o konci sveta > Rozpráva sa, že koniec sveta sa priblíži zo západnej strany. Bude sa podobať na zelený oblak s čiernou čiapočkou. Keď ho ľudia uvidia, pomyslia si, že je to dažďový oblak a rozbehnú sa mu v ústrety. Avšak len čo dobehnú k nemu, zomrú, lebo tak rozkáže Alah, on je vznešený. A vtedy sa anjel smrti jednou rukou načiahne spod božieho trónu — a to bude jeho pravá ruka — a druhou rukou spod zeme — a to bude jeho ľavá ruka. A duše všetkých ľudí si zoberie naraz. Daktorí vravia, Že ľudia zomrú až po prvom zatrúbení, (*) a odvolávajú sa pritom na tento výrok vznešeného koránu:- A zatrúbi sa na trúbu a zasiahne to všetkých na nebesiach i na zemi okrem tých, ktorých ochráni Alah. //38 : 68// A vtedy vraj neostane na nebi a ani na zemi nikto Z ich obyvateľov. Ťavy budú nečinne stáť a morské vlny sa prestanú od strachu valiť. Hory sa rozpadnú a otvoria. Mesiac a hviezdy vyhasnú a nebesia sa zvinú, ako o tom hovorí vznešený korán: A nebesia budú zvinuté v jeho pravici. //39 : 67// i Rozprávania o konci sveta > ( * ) Andalúzia (po arabsky al-Ajndalus,) — od r. 711 bohatá arabská provincia kalifátu. Andalúzski Arabi sa však v 3. štvrtine 8. storočia osamostatnili od ríše kalifov. V kraji potom vládli Izv. španielski Umajjovci (do začiatku U. storočia) a po nich rôzni drobní arabskí feudáli. Najdôležitejšie arabské mestá ti Andalúzii boli Córdoba, Sevilla a Granada. Kresťania bojovali s Arabmi takmer 700 rokov o znomizískanie stratených území v Španielsku (reconquista). Od začiatku 13. storočia začali kresťania dobýjať dôležité andalúzske mestá. Arabi sa najdlhšie udržali v Granade, ktorú Španieli dobyli až r. 1492. Osemuholník v kombinácii j kvetinovými a geometrickými obrazcami. Obľúbený dekoračný motív na stredoázijských ručne mazaných kobercoch. ROZPRÁVAME 0 KONCI SVETA ( * ) Daktorí vravia, že ľudia zomrú až po prvom zatrúbení — podľa rozšírených moslimských predstáv, ktoré sa opierajú o korán 1739 : 68 a inde//, sa koniec sveta ohlási Zatrúbením na trúbu. Na trúbu zatrúbi anjel Isráfíl dva razy. Pri prvom zatrúbení ľudia zomrú (alebo upadnú do bezvedomia), pri druhom zatrúbení vstanú a poberú sa na miesto posledného súdu. Kisáí spomína vo svojej zbierke legiend Adžáib al-malakút (Pozoruhodnosti tohto sveta a večnosti) až tri zatrúbenia. £ 170 \ Detail z poškodeného nápisu na kamennej náhrobně} doske vKajraváne. Tunisko. R. 1048-49. ROZPRÁVANIE O TOM, ČO SA STANEPO PRVOM, DRUHOM A TREŤOM ZATRÚBENÍ ( * ) al-šajch — tým sa myslí autor diela Kisdi. Tento titul sa dával spisovateľom, vedcom a vzdelaným ľuďom vo všeobecnosti. ( * ) Alah nahradí zem inou zemou — tým sa mysli ztmeguľa, ktorú si tvorcovia arabských legendárnych rozprávaní predstavovali v duchu dobových naivných názorov (ako pologuľu, ktorú obklopuje voda, ako doska a pod.). ( * ) most (po arabsky al-sirátj — bude podľa islamských predstáv nad peklom, a všetci, čo budú cháet byt spasení, musia cezeň prejsť. V koráne sa spomína iba na jednom mieste/137 : 23//, avšak v zbierkach Mohamedových výrokov sa opisuje veľmi presne. Podľa R. Ĺeszynského, Mohammedanische Traditionen über das jüngste Gericht, Heidelberg 1909, str. 33, pochádza predstava o moste nad peklom Zparsizmu. O s "V1-'t-'r ( * ) váhy (po arabsky mízánj — na nich sa budú vážiť dobré i zlé skutky moslimov. Táto predstava je rozšírená aj v kresťanstve. A zahynú džinovia, ľudia a diabli. Zem sa začne triasť a bude sa triasť dovtedy,- kým sa nezničí všetko, čo je na nej. Vznešený korán o tom hovorí: Budú sa ťa pýtať na hory. Odpovedz im: Môj Pán ich rozdrví na prach a ostane z nich holá zem bez vŕska a kopčeka. //20: 105-106// A keď sa z rozhodnutia Alaha všetko toto stane, nebude na zemi živý nikto iba anjel smrti. A vtedy Alah prehovorí k nemu. Svojou rečou ho zmámi a anjel smrti zaspí. Jednu ruku si položí pod hlavu a druhou si zakryje tvár. A bude spať tridsaťtisíc rokov. Potom sa zobudí a zareve hrozným hlasom. Ak by ho začuli ľudia a ostatné tvory, pomreli by od strachu. V tej chvíli anjel smrti zomrie, lebo tak rozhodne Alah, on je vznešený. i Rozprávanie o tom, Čo sa stane po prvom, druhom a treťom zatrúbení > Al~Šajch, (*) nech na ňom spočinie milosť božia, hovorí: Ako sme už spomínali, svet zanikne po prvom zatrúbení. Z toho, čo na ňom bolo, nič neostane. Potom Alah nahradí zem inou zemou. (*) Nová zem bude biela a viac sa na nej nebude smieť hrešiť. Potom Alah rozkáže, aby sa rozvinul most, (*) ktorý bude viesť ponad peklo a rozkáže, aby sa prichystali váhy, (*) na ktorých sa budú vážiť dobré a zlé skutky ľudí. Na trúbe zatrúbi anjel IsráfíL Trúba bude dlha ako vzdialenosť, ktorú prejde karavána za štyri roky. A takisto bude aj široká. Bude zo striebra a bude mať štyri ramená. Jedným ramenom dočiah-ne na najvzdialenejší východ, druhým na najvzdialenejší západ, tretím pod najspodnejšiu zem a štvrtým nad siedme najvyššie nebo. Trúba bude i A hú al-Hasan al-Kisáí > •^ M ^ mať toľko dierok, koľko bude ľudských duší. Pri prvom zatrúbení Alah usmrtí všetkých živočíchov a pri druhom zatrúbení oživí všetkých živočíchov. Lebo takto sa hovorí aj vo vznešenom koráne: A zatrúbi sa na trúbu a zasiahne to všetkých na nebesiach i na zemí okrem tých, ktorých ochráni Alah. A potom sa zatrúbi druhý raz a všetci ihneď vstanú a budú sa obzerať okolo seba. //39 : 68// Medzi prvým a druhým zatrúbením uplynie doba štyridsiatich pozemských rokov. A rozpráva sa, že Alah oživí ľudí dažďom. Všetci povstanú a vyrastú ako tráva. Budú holí, ich obličaje budú zamračené a srdcia ustrašené. A bude ich trápiť smäd. Muži sa oddelia od žien a ženy od mužov. Raj pre pravoverných bude stáť napravo od božieho trónu a bude svietiť najžiarivejšími ozdobami. Peklo bude naľavo od trónu a bude sa černieť pekelnými ohňami. Alah dá zhromaždiť všetkých tvorov, aby každý bol účastný na jeho rozhodnutí. Nad svetom zažiari svetlo milosti a anjeli si stanú do radov okolo trónu. A potom sa zatrúbi na trúbu po tretí raz. Vtedy Alah stvorí oheň, ktorého plamene a žiara zaženú ľudí na miesto zhromaždenia. Toto miesto bude pri Jeruzaleme a bude sa volať al-Sáhira. (*) O tom sa hovorí aj vo vznešenom koráne: Tu sa ozve jedno zatrúbenie a všetci budú val-Sáhire. //79 : 13-14// Rozprávanie o tom, ako sa ľudia ^ M& zhromaždia v súdny deň Ä ^ St srl-^it f\*l/f*t wisrť rriňívsvf ^ a aký budú mat výzor Zachovalo sa, že niekto požiadal Proroka, aby mu objasnil boží výrok: V ten deň sa zatrúbi na trúbu a vy prídete v zástupoch. //78 : 18// i Rozprávania p konci sveta * ( * ) al-Sáhira — toto slovo nieje celkom jasné. Koránom komentátori ho preto vysvetľovali niekoľkorakým spôsobom. Podľa nich to môže znamenať: 1) názov miesta, na ktorom sa bude konať posledný súd; 2) pomenovanie jedného zpekiel; 3) názov pre povrch zeme. Kisáí použil vo svojom podaní prvý výklad. 4 m ^ Keramická mísa s kaligrafickým dekorom. Kúfske písmo so zahnutými vertikálami. Výzdoba je tmavozelenej farby na spetlokávovom podklade. Níšápúr. Irán. 9. —ÍO. storočie. Tu sa rozplakal Prorok, až zamočil zem svojimi slzami. Potom povedal: — Ty, co sa ma pýtaš, vedz, Že si sa opýtal na niečo hrozné. V súdny dm sa ľudia zhromaždia a budú mať rozličné podoby. Jedni budú premenení na opice. Budú to ohovárači a zvodcovia. Druhí budú premenení na prasce. Budú to takí, čo si privlastňovali to, čo im nepatrilo. A ďalší budú premenení na prach. V tomto stave ich stihne pokorenie a poníženie. Budú to takí, čo sa vyvyšovali a nadúvali. A ďalší prídu premenení na prasce s hlavami dolu sklonenými a nohy im budú trčať dohora. To budú úžerníci. A ďalší prídu slepí a budú sa motať sem-tam. Budú ta tí, čo sa odchyľovali od pravdy a nespravodlivo súdili. A ďalší prídu takí, čo im z úst bude vytekať hnis. Všetci sa od nich odvrátia. Budú to učenci, čo si protirečili v slovách i v skutkoch. A ďalší prídu takí, čo budú mať odrezané ruky a nohy. Títo škodili svojim susedom. A ďalší prídu takí, čo sa budú podobať na horiace pne. Budú to klebetnici, čo ohovárali iných. A ďalší prídu takí, čo budú ukrutánsky smrdieť. Budú to tí, čo podľahli svojim telesným žiadostiam. A ďalší prídu spití a budú sa motať z miesta na miesto. Budú to tí, Čo odopierali dat Alahovi zo svojich majetkov. A ďalší budú mať na sebe oblečené košele napustené smolou. A košele sa im nalepia na telá. Budú to ohovárači a neprajníci. Rozpráva sa, že ľudia, keď vyjdú z hrobov, ostanú stáť na mieste zhromaždenia. Budú stáť bez jedla a pitia Štyridsať rokov a neprehovoria ani slova. Pritom ich bude zalievať veľký pot. Niektorí sa budú potiť na chodidlách, iní na nohách až po stehná, iní f<' *o brucho alebo hrudník a iní až po hrdlo. i Abú al-Hasan al-Kisáí > ^ m ^ / pýtali sa podaktorí Proroka, ako spozná svojich stúpencov v súdny deň. I odvetil im Prorok: — Moji ľudia budú mať na čele bielu bodku od modlenia, (*) Aj ich noky budú biele a ostanú na nich stopy po rituálnom umývam. (*) Rozpráva sa, že ľudia budú v súdny deň usporiadaní do stodvadsiatich radov. Každý rad bude mať dĺžku štyridsiatich rokov. Spomedzi týchto radov budú len tri rady, v ktorých budú moslimovia, v ostatných budú neveriaci. Posol boží, nech mu Alah žehná a dá mu spásu, hovorí toto: — Moji stúpenci budú v súdny deň tvoriť osemdesiat radov zo stodvadsiatich. — Medzi týmito moslimami budú aj takí, čo uverili v Mohameda ešte pred jeho príchodom. Veriaci budú ma f v súdny deň biele tváre a na Čele znamienko modlenia. Neveriaci budú mat čierne tváre a budú stáť spolu s diablami. 4 Rozprávanie o pekle a o tom, kam ho v súdny deň prinesú anjeli > Zachoval Ibn Abbás, nech v ňom nájde Alah zaľúbenie: Peklo sa v súdny deň vynorí spod siedmej najspodnejšej zeme. Okolo neho bude sedemtisíc zástupov anjelov, ktorí sa budú podobať na džinov a ľudí. Títo anjeli budú držať peklo v zuboch a budú ho ťahať za sebou. Peklo bude mat štyri nohy a každá noha bude široká a dlhá tisíckráttisíc rokov. Bude mať tridsať-tisíckrát tisíc hláv a každá hlava bude mat tridsaťtisíc papuli. V každej papuli bude tridsaťtisíc zubov. Každý zub bude tridsaťtisíckrdt väčší ako hora Uhud. (*) Každá papuľa bude mať dva pysky, z ktorých každý bude veľký ako svet. Z každej papule bude i Rozprávania o konci sveta > ROZPRÁVANIE O TOM, AKO SA ĽUDIA ZHROMAŽDIA V SÚDNY DEŇ A AKÝ BUDÚ MAŤ VÝZOR ( * ) budú mať na čele bielu bodku od modlenia — moslim sa pri modlitbe udiera čelom o zem. Mnohým ostanú po tom na Me viditeľné stopy. ( * ) rituálne umývanie — moslim je povinný pred každou modlitbou sa rituálne umyť (očistiť). Toto očistenie býva podľa povahy znečistenia (teda hriechu) dvojaké: malé {vudú) a veľké, úplné (gusl). Ozdobná kačica. Arabská perokresba na papieri. 12. storočie. ROZPRÁVANIE O PEKLE A O TOM, KAM HO V SÚDNY DEŇ PRINESÚ ANJELI ( * ) hora Uhud — pri tejto hore sa r. 625 n. t. konala dramatická bitka medzi Mohamedom a jeho mekkskými nepriateľmi Kurajsovcami. Kurajšovci v bitke zvíťazili- Nápis „V mene Alaha milostivého, milosrdného!" v jednom z variantov ozdobného štýlu suluí. Vytvoril ho turecký kaligraf Ahmad Karahisárí. 16. storočie. ^ 174 äe trčať dvetisíc železných reťazí- Každá reťaz bude mať tisíckrát Hsíc krúžkov. A každú z týchto reťazí bude držať veľký zástup anjelov. Rozpráva sa, že keď Alah pošle anjelov, aby mu priviedli peklo, peklo sa rozplače od strachu a ľútosti nad hriešnikmi. Veď v pekle čaká na odsúdených toľko hrôz, ktoré nepozná nikto iba sám Alah, on je vznešený. A keď anjeli privlečú peklo pred Alaha, pokloní sa mu a začne ho velebiť. Potom sa odprace naľavo od trónu. Z pekla budú šľahať plamene a vychádzať dym, ktorý pokryje celé tvorstvo. Všetci, čo pozrú na peklo, budú sa naň dívať v nemom strachu a úžase. A splní sa to, čo povedal Alah, on je vznesený: V tú chvíľu ujde muž od brata, matky, otca, ženy i svojich synov. //80 : 34—36// Alebo Alah, on je vznešený, povedal: V ten deň opustí každá dojka dieťa, ktoré dojčila a každá ťarchavá žena potratí svoj plod. //22 : 2// Bude to deň, keď trúba po prvý raz zatrúbi, po druhý raz zatrúbi a po tretí raz zatrúbi. V tento deň nastane veľké zemetrasenie, hučanie a vreskot. Tváre jedných obelejú a tváre druhých sčernejú. V tento deň si nebude môcť otec stať na miesto svojho syna alebo vnuka. Bude to deň, keď sa každý bude spytovať sám seba, čo urobil, deň veľkej udalosti, deň, keď sa zmení zem a zmenia sa aj nebesia. i Rozprávanie o moste, ktorý bude viesť ponad peklo > Nad peklom bude hladký a ľahký most, tenký ako ľudský vlas, ostrý ako šabľa a bude mať toľko ramien, že ich nikto nespočítá. Ramená sa budú podobať na dlhé kopije. Na moste bude sedem i Abu al-Hasan al-Kisáí > Ik ^ 175 ^ zastávok. Na každej zastávke budú smrteľníci skladať účty zo svojich hriechov. Na prvej zastávke sa každý zodpovie, (*) či vždy úprimne veril v Alaha, či nezapochyboval alebo Či nebol pokrytcom. Kto nebol úprimný, spadne z mosta do pekelných ohňov. Na druhej zastávke sa každý zodpovie za to, či sa pravidelne modlil, na tretej, či dával povinnú almužnu, na štvrtej, či zachovával predpísaný pôst, na piatej, či si vykonal Veľkú i Malú púť, na šiestej, či sa pred modlitbou čiastočne alebo úplne umyl, a na siedmej, či si uctieval otca i matku, vážil rodinné zväzky a ochraňoval utláčaných. A každý, kto bol spravodlivý a pravoverný, prejde po moste. Kto však nebol, ten padne do hlbín pekelných. Vahb ibn Munabbih zachoval, že Posol boží, nech mu Alah žehná a dá mu spásu, bude stáť pri moste. Ak uvidí cezeň prechádzať moslima, začne kričať: — Pane! Toto je môj ľud! Toto je môj brat! Rozpráva sa, že ľudia budú prechádzať po moste v zástupoch, jeden za druhým. Most sa pritom bude triasť ako pierko v búrlivom vetre. A prejde, kto prejde, a zachráni sa, kto sa zachráni. Prvá skupina ľudí prebehne cez most rýchlosťou blesku. Druhá skupina sa preženie ako víchor, tretia skupina preletí ako vták, štvrtá skupina prebehne ako závodný kôň, piata skupina ako rýchlonohý bežec a šiesta skupina sa bude ponáhľať. V siedmej skupine pôjdu po moste ľudia, ktorých schytí uprostred triaška a budú musieť zastať. Niektorí sa budú triasť celú noc, iní jeden mesiac, iní dva mesiace, ďalší rok a ďalší dva roky. A takto to bude, kým neprejdú po moste vsetá ľudia. Prechod cez most bude trvať dvadsatpäťtisíc rokov, ale tento čas bude znamenať pre tých, čo vojdú do raja, iba štvrť dňa a pre tých, čo prídu do pekla, tiež len štvrť dňa. A bude to deň pamätný. Alah, on je vznešený, o ňom hovorí: V ten deň dostanú ^ Rozprávania o konci sveta » ROZPRÁVANIE O MOSTE, KTORÝ BUDE VIESŤ PONAD PEKLO ( * ) Na prvej zastávke sa každý zodpovie... — nasleduje výpočet náboženských povinnosti moslima (faráid al-dín). Ukážka širokého, trošku ťažkopádneho písma nazvaného túmár, v ktorom sa vyhotovovali veľké korány (vysoké aj jeden meter). Egypt H. storočie. ROZPRÁ VANIE O VÁHA Cff SPRAVODLIVOSTI ( * ) v deň, ktorý bude trvaŕ päťdesiattisíc rokov — voľne parafrázovaný koránový verš f/70 : 4//. 4 m ^ obyvatelia raja najkrajšie bydlo a ujde sa im najlahodnejší odpočinok. //25 : 26// Rozpráva sa, že na moste bude zavesený orol, ktorý bude mať dohora vystrčené pazúry. Ľuďom, ktorí budú prechádzať po moste, budú ohne oblizovať hlavy a päty. Okne budú vedľa nich, za nimi a pred nimi. Alah, on je vznešený o tom hovorí: Nenájde sa medzi vami nikto, kto sa k ohňu nepriblíži, lebo tak rozhodol váš Pán. Avšak my zachránime tých, čo boli bohabojní. A v ohni ponecháme na kolenách kľačiacich utláčateľov. //19 : 72 : 73// A mnohým, čo pôjdu po moste, oheň spáli vlasy, takže kým cezeň prejdú, sčernejú na uhoľ. Avšak iných Alah ochráni pred ohňom. Prejdú po moste tak poľahky, že keď budú na druhej strane, začnú sa spytovať: — Kde je most? A odpovie sa im: — Práve ste cezeň prešli a nič sa vám nestalo, lebo Alah, on je vznešený, bol k vám milostivý. Rozprávanie o váhach spravodlivosti > Zachoval Ibn Ab bás, nech nájde v ňom Alah zaľúbenie: V súdny deň povstanú váhy. Ich misky budú veľké ako svet vo svojej dĺžke a šírke. Jedna z misiek bude napravo od božieho trónu a budú sa na ňu klásť dobré skutky. Druhá z misiek bude naľavo od božieho trónu a budú sa na ňu klást zlé skutky. Na váhy príde rad v deň, ktorý bude trvať päťdesiattisíc rokov. (*) Rozpráva sa, že k váham privedú človeka, ktorý bude držať v ruke sedemdesiatsedem písem, ktoré budú také dlhé, kam až oči dovidia. Na týchto písmach budú zaznačené hriechy a zlé skutky toho i Abú ol-Hasan at-Kisáí > 4 m ^ človeka. Potom niekto podstrčí do ruky tomu človeku papierik, ktorý bude malý ako konček prsta. Na papieriku bude napísané: „Nieto boka okrem Alaha a Mohamed je Posol boží." Keď tento papierik príde na druhú misku váh, preváži všetky hriechy toho človeka. V koráne sa hovorí tiež toto: Ten, koho miska bude ťažká, to znamená, že jeho skutky zbožnosti a poslušnosti prevážia, bude sa tešiť z požehnaného života, to znamená z blaženého života v raji. Alebo sa tu hovorí: Ten, koho miska bude ľahká, bude mať za bydlo pekelnú priepasť. A či vieš, čo je pekelná priepasť? — To je oheň spaľujúci. //101 : 5—8// Avšak vážiť môže iba ten, kto sa do toho rozumie. Len Alah, on je vznešený, pozná opravdivú váhu ľudských skutkov. Sám o tom hovorí vo vznešenom koráne: V súdny deň postavíme spravodlivé váhy, aby nikomu nebolo v ničom ukrivdené. A keby voľačo vážilo iba toľko ako jedno horčicové semiačko, aj to prinesieme. My si sami vystačíme v účtovaní. //21 : 48// i Rozprávanie o pekelnom ohni > Zachovalo sa, že Gabriel raz prišiel za Prorokom a Prorok sa ho opýtal: — Aký je pekelný oheň? Opíš mi ho f I odvetil mu Gabriel: — Keď Alah stvoril pekelný oheň, nechal ho horieť tisíc rokov, kým neocervenel. Potom ho nechal horieť ďalších tisíc rokov, kým nezbelel. Potom ho nechal horieť ešte tisíc rokov, kým nesčernel ako tmavá noc. Plamene pekelného ohňa nesvietia, avšak jeho žiara nikdy nevyhasne. i Rozprávania o konci sveta Ž VVť Nápis „V mene Alaha milostivého, milosrdného!" v podobe posvätného vtáka bociana. Turecko. 18. storočie. ROZPRÁ VANIE O PEKELNOM OHNI (Odtiaľto až do konca prekladáme z knihy: Moritz Wolff, Muhammedanische Eschatologie (Kitáb ahvál al-kijáma), Leipzig 1872, str. 86-88; 90-92; 97-99; 113-115.) ( * ) Mudžáhid —jeden Z najstarších a najvýznamnejších vykladačov koránu. Zomrel r. 722 n. I. ( * ) baktríjská ťava (podľa Bactra, názvu starovekého mesta na území dnešného Afganistanu) — dvojhrhá, otužilá a silná ťava, ktorá úspešne dopravovala náklady aj v chladnejších krajoch. Po arabsky sa volala buche alebo buchtí. " ( * ) v kamennom uhlí — b texte: v kameňoch. £ 178 \ Mudžáhid, (*) nech nájde v ňom Alah zaľúbenie, rozpráva toto: V pekle sú hady, ktoré majú také hrubé šije ako baktrijské ťavy. (*) A sú tam škorpióny veľké ako mulice. Odsúdenci utekajú pred ohňom, avšak hady ich chytajú za pery a sťahujú z nich všetko, čo majú medzi hlavou a pätami. A tak odsúdencom neostáva nič iné iba vrátiť sa naspäť do ohňa. Zachoval Abdallah ihn Džábir od Posla božieho toto: V pekle sú hady, ktoré majú hrubé šije ako ťavy. Hryzú tak mocne, že ich jed cítiť štyridsať rokov. V pekle sú aj škorpióny veľké ako mulice. Aj tie hryzú tak mocne, že ich jed cítiť štyridsať rokov. V jednom podaní sa rozpráva, že Alah poslal Gabriela za Málikom, strážcom pekla. I nariadil mu, aby si vypýtal od Málika trochu ohňa, na ktorom by si Adam na zemi mohol variť. I opýtal sa Málik Gabriela: — Koľko ohňa ti mám dať? — Daj mi ho toľko, čo by bol ako datľa veľký! — odvetil Gabriel. — Ak by som ti mal vyhovieť a dať ti ho toľko, koľko chceš, — riekol Málik, — roztopilo by sa od jeho žiary všetkých sedem nebies a sedem zemí. A Málik k tomu doložil: — A nepadla by viac z neba am kvapka vody a na zemi by nevyrástla ani byľka. Tu zavolal Gabriel na Alaha: — Pane! Koľko mám pýtať ohňa? I odvetil mu Alah, on je vznešený: — Pýtaj si ho toľko, čo by bol ako zrnko prachu! A vzal si ohňa za zrnko prachu a vyumýval ho sedemdesiatkrát v rajských vodách. Potom zišiel dolu na zem a položil ho na jeden vysokánsky vrch. V tú chvíľu sa vrch roztopil od veľkej žiary. Potom sa oheň vrátil naspäť do pekla, avšak stopy po jeho dyme ostali do dnešného dňa v kamennom uhlí (*) a v železe. A pozemský oheň sa zrodil z dymu tohto ohnivého í Abú al-Hasan at'Kisií > <£ 179 äf. Zrnka. Predstavte si a zvážte túto vec, veriaci/ Zachovalo sa. že Gabriel povedal Mohamedovi: — Hovorím ti pri Tom, ktorý ía poslal s pravdou! Ziara, ktorá vychádza z pekelných ohňov, je taká silná, že aj uhlík vo veľkosti špendlíkovej hlavičky, ak by ho niekto vybral z pekla a položil na zem, spálil by celé ľudstvo, A hovorím ti pri Tom, ktorý ťa poslal s pravdou/ Ak by sá zavesili šaty jedného Z obyvateľov pekla medzi nebo a zem, pomrelo by človečenstvo od horúčosti i od odporného puchu, ktorý z týchto šiat vychádza. A hovorím ti pri Tom, ktorý ta poslal s pravdou! Ak by sa čo len jedno ohnivo z reťaze, ktorú spomína Alah vo svojej knihe, položilo na jednu z pozemských hôr, hora by sa roztopila a pekelná žiara by premkla až do siedmej, najspodnejšej zeme. A napokon ti hovorím pri Tom, ktorý f a poslal s pravdou! Ak bude niekto, kto zhrešil, trpieť pod pekelným ohňom na jednom mieste, zhorí každý, čo by bol kdekoľvek. Páľava z pekelných ohňov je úžasná a jej sila je nekonečná. Potravou pekelných ohňov je železo a ich nápojom je vriaca voda a hnis. s Rozprávanie v •W1 o tých, čo budú odsúdení do pekla Údelom božích nepriateľov bude oheň, v ktorom sčernejú ich tváre a ošedivejú ich oči. A zapečatia sa ich ústa. Keď sa priblížia k bránam pekla, vyjdú im v ústrety pekelní anjeli s obručami a reťazami. Reťaze im vopchajú do úst a vytiahnu zo zadku. Ľavé ruky im priviažu za krk a pravé im vopchajú do srdca a vytiahnu vzadu medzi ramenami. Hriešnici budú poviazaní tak, že na každú reťaz bude přikovaný jeden hriešnik a jeden diabol. Potom sa odsúdenci budú plaziť tvárami po zemi a pekelní jf. Rozprávania jt O koná sveta ROZPRÁ VANIE O TÍCH. CO BUDÚ O DSU D ES t DO PEKLA ( * ) Fátima — dcéra Mohameda a jeho prvej ženy Chadídže. Mohamed ju vydal za svojho bratranca Alího, ktorému parádila niekoľko detí. Z nich sít najznámejší Hasan a Husajn. £ 180 \ Ukážka bohato zdobeného, žiaľ poškodeného písma vytesaného do náhrobného kameňa. Kvietkovaný húf sky štýl. Kajraván. Tunisko. R. 1044. anjeli ich budú biť železnými, zakrivenými palicami. Vidy, keď odsúdenci budú chcieť ujsť z pekla, vženú ich anjeli znova dnu a budú na nich kričať: — Okúste, aký je trest! 0 tomto hovorí aj Alah, on je vznesený: A kedykoľvek budú odtiaľ pre veľké utrpenie chcieť ujsť, vženú ich nazad a povedia im: Ochut-najte z ohňa pekelného, ktorý ste znevažovali! //22 : 22// Dochovalo sa, že Fátima (*) sa raz opýtala Posla božieho: — Ako to bude s hriešnymi moslimami? Ci aj ti prídu do pekla? — Áno, — odvetil Prorok. — Aj ich vženú anjeli do pekelných ohňov. Tvár im však nescemie, oči im neošedivejú, ústa sa im nezapečatia, nebudú povia-zam spolu s diablami a sputnaní obručami a reťazami. 1 opýtala sa Fátima ďalej: — Posol boží, povedz mi, ako ich anjeli privedú? — Privedú ich v troch zástupoch, — odvetil Prorok, — V prvom zástupe budú zvrhlí starci, v druhom zástupe budú hriešni mladíci a v treťom zástupe budú cudzoložné ženy. Mužov budú vliecť za brady a ženy budú ťahať za vlasy. Moslimov so šedivými bradami, ktorí budú musieť ísť dopekla, bude veta. A každý z nich bude kričať: — O, moja brada! O, moja úbohosť! A veru aj mládencov, ktorí budú musieť ísť do pekla, bude veľa. Každý z nich bude kričať: — Škoda mojej mladosti! Škoda mojej krásnej postavy! Aj žien, ktoré budú anjeli ťahať za vlasy do pekla, bude veľa. Každá z nich bude kričať: — U chráň ma pred zneuctením! Neodkrývaj moju nahotu! Takto budú všetci vykrikovať, kým ich nepredvedú pred Málika, strážcu pekla. Málik na nich pozrie a opýta sa pekelných anjelov: i Abú al-Hasan al-Kisáí * ^ m ^ i Nápis na mihrábe (výklenok) modlitebne Jmám-i Kkurd. Sar-i Pni. Afgajwtan. Koniec 12. storočia. . U11L___ Ok*-—i«j! i Rozprávania o kanci sveta > Vnútro keramickej misy s I i sirovou maľbou. Irán. 12. storočie. Listrová maľba — vynález irackých majstrov — bola v islamských krajinách veľmi obľúbená. Rozšírila sa aj do Európy a nachádzame ju aj na starej juhotaiianskej a španielskej majolike. Mýtický vták uprostred misy pyšne stúpa po kvetovanej bordúre. A rabský kújsky nápis z r. 776'— 777. ktoiý dal vytesať abbasovský kalif al-Mahdí v Hidžáze (západná A rábia). Ukážka z ozdobného nápisu v marockom meste Taza. Kongregačná mešita. 13. storočie. V kúfskom štýle je tu napísané: Chvála Alahovi... ROZPRÁVANIE O PEKELNOM TVOROVI KTORÝ SA VOLÁ HARÍŠ ( * ) Abu Hurajra — druh proroka Mohameda a starostlivý dockosávatet jeho výrokov. Zomrel v Medíne r. 676 alebo 678. £ 182 * — Čo sú títo zač? A prečo ku mne prišli ako zatratená? Veď ich tváre nie sú čierne, oči nemajú šedivé a na krkoch im nevisia reťaze a obruče. I odvetia pekelní anjeli: — Máme rozkaz, aby sme ich v tomto stave a v tejto podobe priviedli. Tu sa obráti Málik k zatratencom a opýta sa ich: — Vy nešťastníci, čo ste zač? — Sme moslimovia, z ľudu Mohamedovho, — povedia mu. I prehovorí k nim Málik takto: — A a ste nemali v koráne varovateľa pred hriechmi! Prečo ste teda hrešili proti Alahovi, on je mocný a vznešený. Polom Málik privedie hriešnikov k pekelnej priepasti. Uzrú v nej ohne a pekelných anjelov a povedia: — Málik! Dovoľ, aby sme zaplakali nad sebou samými! I dovolí im a oni vyplačú všetky slzy, az napokon začnú plakat krv. Vtedy zavolá Málik: — Aký krásny je váš plač! Keby ste boli bývali takto plakali na svete, bojac sa Alaha, neboli by vás schvátili ohne pekelné! i Rozprávanie o pekelnom tvorovi, ktorý sa volá Haríš > Abú Hurajra, (*) nech v ňom nájde Alah zaľúbenie, zachoval od Proroka toto: V súdny deň vyvedie Málik z pekla tvora, ktorý sa bude volať Haríš. Haríš sa zrodí zo škorpiónov. Jeho hlava bude trčať nad siedmym nebom a chvost bude mať spustený pod siedmu, najspodnejšiu zem. Tento tvor bude každý deň sedemdesiatkrát vyvolávať: i Abú dl-Hasan al-Kisáí > £ 183 äf. — Kde sú ti, čo vyzývali k boju milostivého? Kde sú tí, čo proti nemu bojovali? J opýta sa ho Gabriel: — Koho hľadáš, Haríš? — Žiadam si hriešnikov, — odpovie Haríš. — Tých, čo zanedbávali povinnú modlitbu, tých, čo nedávali povinnú almužnu, tých, čo pili víno, tých, čo úžemícili, a tých, čo viedli svetské reči v božích chrámoch. Daj mi ich, aby som ich prehltol a strovil. Tu si všetkých takých zatratencov strčí do papule a vráti sa s nimi do pekla. Rozprávanie o potrestaní pijanov > Ubajj ibn Kaab, (*} nech v ňom nájde Alah zaľúbenie, zachoval od Proroka toto: Tých, čo pili víno, privedú v súdny deň s pohármi uviazanými okolo krku a s tamburínami v rukách. Takto ich ukrižujú na jeden z pekelných stromov. Pritom bude vyvolávač vyvolávať: — Tento je syn toho a pochádza z toho miesta. Z úst pijanov bude pritom vychádzať taký odporný vínny puch, že ľudia, ktorí budú okolo nich stáť a čakať na božie rozhodnutie, budú tým veľmi trpieť. Preto sa posťažujú Alahovi a poprosia ho, aby ich vzdialil z miesta zápachu. Tí, čo pijú víno, všetci prídu dopekla. Hodia ich do ohňa, z ktorého budú vyvolávať tisíc rokov: — Smädný som! Smädný som! Potom začnú kričať na Matika, strážcu pekla, ale ten im neodpovie osemdesiat rokov. Pot, čo sa z nich bude liať, bude smrdieť a budú ním na ťarchu sebe i svojim susedom. Preto začnú kričať: — Pane! Zbav nás potu! Ale Alah ich nevyslyší. Napokon ich schvátipekelný oheň a zhoria na popol. Avšak Alah ich opäť stvorí i Rozprávania n konci sveta > ROZPRÁVANIE O POTRESTANÍ PIJANOV ( * ) Ubajj ibn Kaab — jeden Z najstarších dochovávateľov koránového textu. Mohamedov súčasník. 4 m ^ Elegantný kúfsky typ arabského písma vytesaný do náhrobnej stély. Kajraván. Tunisko. R. 1006. Na obrázku je slovo Alah, po arabsky „alláh", pričom medzi dve -l- je vložený trojnásobný dekoračný oblúk s dvoma lístkami. a budú musieť ísť znova do ohňa. V ohni budú horieť s poviazanými rukami. Potom ich pekelní anjeli hodia na tvár a budú ich vliecť po pekle s reťazami a obručami na hlave. Keď požiadajú dačo na pitie, prineste sa im vriaca voda. Napijú sa Z nej a voda im. rozožerie vnútornosti. Keď požiadajú dalo na jedeni«, prinesú sa im plody zo stromu Zakkúm. Najedia sa z nich a začne sa v nich variť všetko, čo majú v tele i v hlave. Z úst im bude Šľahať oheň a spomedzi nôh im začnú vypadávať vnútornosti. Každého z týchto hriešnikov potom vložia do truhlice zo Žeravého uhlia, v ktorej strávi tisíc rokov. Tu sa mu — keďže tento trest bude dlhý a miesto v truhlici úzke — úplne zmení farba tváre a tela. Potom odsúdencov vsadia do ohnivého väzenia, v ktorom bude vriaca páľava. Z neho budú tisíc rokov vyvolávať: „Smädní sme!" Nikto ich však nevyslyší. Vo väzení budú aj hady a škorpióny, veľké a mocné ako baktrijské ťavy. Budú zúrivo kopať hriešnikov. Hriešnikom sa napokon dá ohnivá koruna na hlavu, rozpálené železo na nohy, reťaze na krk a obruče na ruky. V ďalších tisícich rokoch sa hriešnici vyvedú z ohnivého väzenia a privedú do údolia, ktoré sa volá Vajl. Vajl je hlboké a dlhéprepadlisko, v ktorom sú kŕdle hadov a škorpiónov. Každý, kto pil víno, tu ostane tisíc rokov. Keď táto doba uplynie, začne kričať: — Mohamed, pomôž! A Mohamed začuje jeho volanie a obráti sa na Alaha. Povie mu: — Pane! Počujem hlas jedného muža z môjho ľudu. I odpovie mu Alah: — To je hlas muža, ktorý pil na zemi víno. Bol to opilec a preto sa aj pri zmŕtvychvstaní zobudí opi ty! — Pane! — povie vtedy Mohamed. — Prihováram sa za neho. Vyveď ho z ohňov von! Prečo by mal v nich navždy ostať? i Abú al-Hasan at-Kisáí > i £ 185 Í. Rozprávanie o tom, kam prídu spravodliví Rozpráva sa, že na druhej strane mosta, ktorý vedie ponad peklo, sú priestranné záhrady s krásnymi stromami. Pod každým stromom sú dva pramene vody, ktorá vyteká z raja. Jeden prameň je na pravej strane a druhý na ľavej strane stromu. Veriaci, ktorí vstanú zo svojich hrobov, pôjdu v slnečnej páľave na miesto posledného súdu a keď budú prechádzať cez pekelný most, budú ich zo všetkých strán oblizovať ohne. Veľmi vysmädnú, a preto sa budú ponáhľať k prameňom vody. Keď sa napijú z jedného z prameňov, v tú chviľu sa oslobodia od všetkej nenávisti, falše a závisti, ktorú prechovávali vo svojich srdciach. A keď sa im táto voda dostane do žalúdka, vyplaví sa z nich všetka nečistota, krv a moč, takže ich vnútro i vonkajšok ostanú čisté. A potom sa veriaci poberú k druhým prameňom a umyjú si v nich hlavu a celé telo. Vtedy ich tváre zasvietia ako mesiac v splne a ich telá voňajúce ako pižmo budú jemné ako mladé výhonky palmy. Takto prídu k jednej z rajských brán, ktorá bude stvorená z červeného hyacintu. Tam zavolajú mocným hlasom. I vyjdú im v ústrety hurisky a každá z nich objíme svojho druha so slovami: — Ty si môj miláčik a mne sa páčiš. Vyplním všetky tvoje túžby. Len vojdi dnu! A každý veriaci vojde do svojho rajského obydlia. Nájde v ňom sedemdesiat lôžok a na každom lôžku sedemdesiat vankúšov a na každom vankúši sedemdesiat rajských diev. (*) Každá z diev bude mať na sebe sedemdesiat nádherných tkanín, ktoré budú také jemné, že cez ne bude presvitať aj drobné Znamienko na lýtkách. Vlasy rajských diev budú i Rozprávanú/ o koná sveta > /f OZPRÁ VANIE O TOM, KAM PRÍĎ U SPRA VODLIVÍ ( * ) sedemdesiat rajských diev — v origináli je použité slovo zavdža, čo Znamená ,,manielka " alebo ,,družka ". ^ 186 ^ Samarkandský osemuholník. Výzdobný motív, ktorý sa používal v hlavnom poli stredoázijských ručne viazaných kobercov. Žiariť tak prenikavo, že ak by na zem hodili čo len jeden svoj vlas, zasvietil by všetkým ľuďom. Prorok povedal, že v raji je biely Šiator, ktorého obyvatelia nikdy nespia. Nesvieti do neho slnko, ale nie je v ňom ani tma, a preto nieto v ňom spánku, lebo spánok je brat smrti. Rozpráva sa, že v raji je sedem múrov, ktoré obklopujú rajské záhrady. Prvý múr je zo striebra, druhý zo zlota a striebra, tretí zo zlata, štvrtý Z malých perál, piaty z veľkých perál, šiesty z chryzolitu a siedmy zo žiariaceho svetla. Medzi dvoma susednými múrmi je vzdialenosť päťsto rokov. Rozpráva sa, že obyvatelia raja budú hladkej tváre s načierno namaľovaným obočím. Muži budú mať olivovo z^rté fúzy, lebo táto farba najlepšie pristane tým, čo majú vyholené brady. Ženy nebudú mať fúzy a tým sa odlíšia od mužov. V jednom podaní sa zachovalo, že obyvatelia raja budú mať sedemdesiat šiat. Každé šaty pozmenia sedemdesiatkrát za hodinu svoju farbu. Muži sa budú môcť voľne pozerať na tváre žien, na ich prsia a nohy. Práve tak budú môcť urobiť i ženy. Obyvatelia raja nebudú pľuť a nebudú smrkat. Budú mat vlasy iba na hlave, na obočí a na očných viečkach. Nikde inde nezarastá, ani podpazuchami a ani na ohanbí. Krása a pôvab rajských obyvateľov sa budú každým dňom zdokonaľovať, tak ako ľuďom na zemi bude každým dňom pribúdať vek. Každý veriaci bude v raji jest a piť za sto chlapov a bude sa tešiť mužskej sile sto chlapov. A vždy keď sa znova priblíži k svojej družke, (*) spozná v nej čistú pannu. Každým dňom v nej spozná čistú pannu stokrát a pritom sa mu jeho družka nikdy nezunuje a ani on sa nezunuje jej. Ibn Abbás, nech v ňom nájde Alah zaľúbenie, zachoval toto: Keď sa veriaci naje v raji do sýtosti ovocia, zatúži po inom jedle. J rozkáže Alah, on je vznešený: — Pripravte mu druhé jedlo! i Abú al-Hasan al-Kísáí * ^ M ^ A vtedy sa objaví sedemdesiattisíc služobníc a prinesie sedemdesiattisíc stolov z perál a hyacintu. Na každom stole bude zlatá misa, ako povedal Alah, on je vznešený: Budete si podávať zlaté misy a poháre, v ktorých bude všetko, po čom zatúži vaša duša a čo ulahodí vášmu oku. A v tomto zotrváte celú večnosť. //43 : 71// Na každej mise bude sedemdesiattisíc druhov jedál, ku ktorým sa nepriblížil oheň, ktoré nepripravil kuchár a ktoré sa nevarili v nijakom medenom alebo jemu podobnom hrnci. Stačilo, že Alah, on je vznesený, povedal — staň sa! — a zrodilo sa jedla bez námahy a ťažkostí. Boží priatelia si budú podávať misy a brat si z nich, koľko sa im zachce, a to isté urobia aj ich družky. Keď sa najedia do sýtosti, priletia k nim vtáci a sadnú si na tečúcu vodu. A potom sa objavia rajskí vtáci, ktorí budú poletovat nad hlavami veriacich, a každý z nich zaštebotá: — Priatelia boží! Som taký a taký vták, napil som sa z rajských prameňov Salsabíl (*) a Káfúr (*) vody a dobre som sa napásol v rajských záhradách. I zachce sa veriacim ochutnat mäso vtákov a Alah rozkáže, aby im ich pripravili k jedlu tak, ako si sami rozkážu. Keď veriaci budú chcieť, aby im vtákov upražili, stane sa po ich vôli a oni sa do chuti najedia. A vždy, keď si budú z vtáčieho mäsa chcieť znova zajesť, zistia, že z misy vôbec neubudlo. A tak je to aj s koránom. Môžu si z neho ľudia brat a učit sa, koľko chcú, nič z neho neubudne. Prorok, nech mu Alah žehná a dá mu spásu, povedal: — Obyvatelia raja budú jest s veľkou chuťou. Jedlo a pitie sa v nich premení na lahodnú vôňu pižma. Veru, pravdu povedal Posol boží, lebo on je skutočným priateľom Alaha! Ukážka veľmi zriedkavého „dekadentného" ozdobného typu arabského písma. Horné polovice niektorých písmen sú znázornené ako ľudské postavy v pohybe. Pritom sa hojne využívajú aj zvieracie motívy: draky, hady, vtáky, zajace. Táto kaligraficka výzdoba sa zachovala na izv. Wadeovom bronzovom pohári, ktorý pravdepodobne pochádza z východného Iránu a vyhotovil ho neznámy majster okolo r. 1200. Podobne je vyzdobené aj povestné bronzové vedro z r. 1163zHerátu. ( ) Salsabíl — názov rajského prameňa. ( * ) Káfúr — znamená po arabsky „gájor". Ako pomenovanie rajského prameňa sa toto slovo vyskytuje len v texte, Z ktorého prekladáme. i Rozprávania o konci sveta > #( 188 )# i EDIČNÁ POZNÁMKA > Nás preklad islamských mýtov a legiend sme pripravili z viacerých knižných vydaní a rukopisov. ROZPRÁVANIA O STVORENÍ A PRVÝCH ĽUĎOCH, ROZPRÁVANIA O PROROKOCH, OBROCH A NÁSILNÍKOCH a ROZPRÁVANIA O KRÁĽOCH sme z väčšej čash prelozil' podľa Eisetihťr^ni ej edície Kisáího kmhy Kisjsal-anbiiá (Rozprávania o prorokoch). Táto edícia vyšla t th och fiäzkoch » holandskom nakladateht e /■' I. Hnil v Leidens r. 1922—23pod týmto názt »m Vita Prophetarum auctoreMuhammed ben 'Abdallah al-Kisa'i-ex codicibus, qui in Monaco, Bonna, Lugd. Batav., Lipsia et Gothana asservantur edidit Dr. Isaac Eisenberg. Niektoré rozprávania z legendárnych Životopisov Dávida a Šalamúna, ktoré sa v spomínanej Eisenbergovej edícii nenachádzajú (upozorňujeme na ne v poznámkach), sme preložili z rukopisu: Kisát, Kisas al-anbijá (Rozprávania o prorokoch) z Egyptskej národnej knižnice v Káhire, Dár al-kutub c. 3466. Tento rukopis nie je datovaný, ale pochádza asi zpolovice 17. storočia. ROZPRÁVANIA O KONCI SVETA sme preložili z rukopisu: Kisát, Kitáb adžáib al-malakút (Kniha pozoruhodností tohto sveta a večnosti), ktorý patril k fondu bývalej Kráľovskej knižnice v Berlíne a je uvedený v katalógu Wilhelma Ahlwardta (Verzeichnis der arabischen Handschriften der Kgl. Bibliothek zu Berlin, zv. I~X, Berlín 1887-1899) pod číslom 6160. Tento rukopis bol napísaný r. 1785. Niekoľko záverečných kapitoliek Z ROZPRÁ VANÍ O KONCI SVETA (upozorňujeme na ne v poznámkach) sme preložili Z anonymného dielka Kitáb ahvál al-kijáma (Kniha o posmrtných stavoch človeka), ktoré pod názvom Muhammedanische Eschatologie vydal Moritz Wolff v Lipsku r. 1872. Okrem toho sme pri prekladaní nejasných alebo poškodených miest použili ešte tieto rukopisy Kisáího diel: rukopis Kisas al-anbijá (Rozprávania o prorokoch) Egyptskej národnej knižnice v Káhire, Dár al-kutub 2702, napísaný r. 1575; rukopis Kisas al-anbijá (Rozprávania o prorokoch) Egyptskej národnej knižnice v Káhire, Tajmúrija 854 z roku 1563; rukopis Kitáb adžáib al-malakút (Kniha pnzoruhudm^ti tohto sietti f. irčnosti,, ktorý je vo i tastníctve Univerzitnej Knižnice v Letdene (tiod číslom 2042, napísaný r. 1470). Hoci arabská legendárna literatúra n prorokoch, sh-oreni o konci tvrta, bola známa in' koncom minulého storočia všetkým významným arabistom a islamistom ako dôležitý pramenný materiál ~ najmä v spojitosti s vypracovaním početných hesiel pre Encyklopédiu islamu — nejestvuje doposiaľ ani moderná edícia Kisáího kníh a ani preklad jeho diela do európskeho jazyka. Text Kisáího knihy Kisas al-anbijá (Rozprávania o prorokoch), ktorý vydal pod názvom Vita Prophetarum Isaac Eisenberg, je bez kritického aparátu, vy svetľovacích poznámok a komentára (pozri našu kritiku tejto edície v článku Kisá'ís Werk Kitáb qisas al-anbiyá, Zborník FFUK: Graecolalina et orientalia H, Bratislava 1970, str. 211—217). Z tohto dôvodu bolo prekladanie Kisáího kníh dosť zložité. Pri preklade nejasných miest sme sa usilovali porovnávať Kisáího text s viacerými dielami arabskej literatúry, ktoré sú Žánrovo a obsahovo aspoň čiastočne príbuzné s Kisáího zbierkami. Tam, kde sa to dalo, sme sa opierali aj o odbornú islamistickú literatúru všeobecného i špeciálneho charakteru. Skúmanie arabskej ľudovej náboženskej literatúry je však zatiaľ len v začiatkoch a doposiaľ nejestvuje nijaká súhrnná práca, v ktorej by sa objasňovali ľudové náboženské predstavy, ich vývin a vplyv na vyššie formy islamského myslenia. Vzhľadom na to bol náročný najmä preklad niektorých typicky ľudových podaní kozmologického a eschatologického charakteru. Pri hľadaniach správnej interpretácie textu, písaní úvodnej štúdie i zostavovaní poznámkového aparátu nám boli taktiež nápomocné naše staršie štúdie o Kisáím a jeho zbierkach. * Ján Pauliny > *( m )* Preložené legendárne rozprávania sme rozčlenili do štyroch tematických skupin, pričom sme všade zacitovali také poradie rozprávaní, ktoré má aj arabská predloha (teda predovšetkým Eisenbergova edícia a berlínsky rukopis Kisáího diela Kitáb adžáib al-malakút,). Ku každej skupine sme napísali krátky úvodný text. Celé Kisáího dielo je asi štyrikrát väčšie ako náš výber. Obsahuje životy všetkých islamských prorokov, ktorí sa spomínajú v koráne, rozprávania o ďalších viac-menej folklórnych postavách i veta podrobnosti o stvorení a konci sveta. Niektoré podania, správy, opisy i rozprávania a príbehy sa v arabských predlohách neraz s malými obmenami opakujú. Vo výbere sme prihliadali aj na to a tieto miesta sme zámerne vypúšťali. V Kisáího zbierkach sa často cituje korán. Citáty z koránu sú v preklade vyznačené iným typom písma, pričom na konci odcitovane j časti je v zátvorke uvedené Číslo koránovej kapitoly a číslo citovaného verša. POZNÁMKA K VÝZDOBE KNIHY Na výzdobu tejto knihy sme použili ukážky arabskej kaligrafie, ktorá zaujíma významné miesto v umení orientálnych národov. Arabské písmo sa vyvinulo zo semitskej abecedy, zaznačujú sa ním len spoluhlásky a tri dlhé samohlásky. Zdá sa, že od začiatku jestvovalo niekoľko typov arabského písma. Tzv. kúfske písmo (podľa mesta Kúfa v Iraku), z ktorého je väčšina našich ukážok, sa používalo na písanie reprezentačných koránov na papyrus, na epitafoch, pri výzdobe architektonických pamiatok, na rezbách do dreva, pri výzdobe kovových a sklenených predmetov, na textíliách, kobercoch a keramike. Kúfske písmo má hranaté a kvadrátové tvary a bolo veľmi vhodné na umelecké stvárnenie, feho najstaršia podoba bola dosť jednoduchá, no čoskoro Začati kaligrafi ozdobovať vertikálne ťahy písmen, zakončovali ich drobnými lístkami, palmetami, pukmi, kvetmi, ohýbali ich ako stebla rastlín a zapletali jednotlivé písmená do seba. Takmer z desaťročia na desaťročie sa kúfske písmo premenilo na nádhernú dekoráciu. V 10. a v 11. storočí nájdeme umelecky pôsobivé kúfske nápisy už vo všetkých islamských krajinách, rovnako v Indii, v Strednej Ázii, v Afganistane, v Iráne, ako v Maroku, Španielsku alebo na ostrove Zanzibar. Naše ukážky kúfskeho písma, predovšetkým jednotlivých písmen, sme prevzali v značnej miere z nápisov z tuniského mesta Kajmvánu. Pochádzajú zväčša z 10. a z II- storočia. Dešifroval ich francúzsky orientalista B. Roy. Popri kúfskom písme, ktoré sa používalo takmer výlučne v epigrafike, jestvovalo v arabských krajinách aj kurzívne písmo, tzv. naschí. Rozšírilo sa najmä vtedy, keď Arabi začali používať papier a sami ho vyrábať. Prvý známy učiteľ arabskej kurzívy bol bagdadský vezír Ibn Mukla, ktorý zomrel roku 940. Pripisuje sa mu vynález Šiestich typov kurzívy, z ktorých sú najdôležitejšie naschí, sulus ariká'. Vnášej publikácii uvádzame niekoľko ukážok typov naschí a sulus a ďalších štýlov, ktoré pozdvihli na najvyššiu úroveň osmanskí Turci v 16. a v 17. storočí. Čarovnú ornamentiku arabského písma sa usilovali napodobniť aj európski umelci. Korunovačné rúcho nemeckých cisárov malo arabský nápis a parapety v mnohých gotických katedrálach boli ozdobené arabskými slovami. Vplyvy arabskej kaligrafie sa prejavili najviac v Španielsku, kde moslimskí umelci pracovali pre kresťanských feudálov. Ukážky arabskej kaligrafie a ostatný výzdobný materiál sme prevzali z týchto publikácií: BENNETT, Ian: Oriental Carpets and Rugs. London 1972. GROHMANN, Adolf: Arabische Paläographie. 2 zväzky. Wien 1967 a 1971. LEWIS, Bernard: The World of Islam. London 1976. MARCAIS, Georges: L Architecture Musulmane d'Occident. Paris 1954. MIQUEL, André: LTslam et sa civilisation, Paris 1968. ROY, Bernard a Poinssot Paule: Inscriptions Arabes de Kairouan. Fasc. I. a fasc. II. Paris 1950 a 1958. SCAVIZZI, Giuseppe: Maioliche dellTslam e del Medioevo occidentalc. Miláno 1966. SCHIMMEL, Annemarie: Islamic Calligraphy. Leiden 1970. i Edičná poznámka %( 190 )# jí NAJDÔLEŽITEJŠIA POUŽITA \ ^t LITERATÚRA ? VYHASIA ARABSKÝCH TEXTOV al-Nadím. 2 zväzky. Columbia University Press A PREKLADY 1970. JAAKÚBÍ: Taarích. Vydal M. Th. Houtsma. ABÚ RIFÁCA AL-FÁRISÍ: Kitáb 2 zväzky. Leiden 1969 (reprint). baď al-chalq wa-qisas al-anbiyd5. KAZVÍNI: Zakarija ben Muhammed ben Arabský text vydal Raif Georges Mahmud el-Cazwini's Kosmographie. 1 Khoury. Wiesbaden 1978. zväzok. Die Wunder der Schöpfung (Kitáb ASAD IBN MÚSÁ: Kitáb az-zukd. cadžáíb al-machlúkát). Vydal Ferdinand Arabský text vydal Wüstenfeld. Göttingen 1849. a úvodnú štúdiu napísal KAZVINI: Zakarija ben Muhammed ben Raif Georges Khoury. Mahmud El-Kazwini's Kosmographie. Die Wiesbaden 1976. Wunder der Schöpfung. 1. diel. Z arabčiny do BAJDAVÍ: Beidhawii commentarius in nemčiny preložil dr. Hermann Ethé. Lipsko 1868. Coranum. Vydal H. L. Fleischer, 2 zväzky. KISA'Í: Kitáb cadžáib al-malakút. Lipsko 1846-1848. Rukopisy: Bert. 6160; Leiden12042. DIMAŠKI: Cosmographie de KISA'Í: Kitáb kisas al-anbijá. Rukopisy: Chems-ed-din ed-Dimichqui... arabský text Káhira, Dár al-Kulub 2702; Káhira, Dár vydal M. A. F. Mehren. Lipsko 1923 (reprint). al-Kutub 3466; Káhira, Tajmúríja 854. GAZALÍ: Ad-dourra al-Fákhira. La perle KISA'Í: Vita Prophetarum auctore précieuse de Ghazálí. Tratte ďeschatologie Muhammed ben cAbdalláh al-Kisa'i ex musulmane. Z viacerých arabských rukopisov vydal codicibus, qui in Monaco, Bonna, Lund. a preložil Luden Gautier. Reprint: Lipsko 1925. Batav., Lipsía et Gothana asservantur GAZÁLÍ: Ihjá' fulúm al-dín. Káhira 13341. edidit Dr. Isaac Eisetiberg. 2 zväzky. Leiden h. (letopočtu hedžry). 1922-23. HÁJI KHALFA: Lexicon bibliographicum KORAN: Corani textus arabicus. 3. vydanie. et encyclopaedicum. Vydal Gustav Flügel. Vydal Gustav Flügel. Lipsko 1858. 7 zväzkov. Lipsko—Londýn 1835—1858. KORAN: Korán. Z arabského originálu IBN "-ABD.RABBIHI: Al-cIkd al-faríd. přeložil Ivan Hrbek. Praha 1972. 7 zväzkov, Káhira 1948—1956. 2. vydanie. KORAN: Koran. Z arabčiny do ruštiny preložil IBN AL-DŽAUZÍ: Ibn al-Jawzf s Kitáb a komentár napísal I. J. Kraíkovskij. Moskva al-qussás wa'1-mudhakkirín. Vydal a preložil 1963. do angličtiny s kritickým komentárom Merlin L. KORAN: Konkordancie, ktoré zostavil Swartz. Dar el-Machrtq Editeurs, Bejrut 1971. Muhammad Fuád 'Abd al-Bákí. 7zväzkov. IBN CHALDÚN: The Muqaddimah. An Káhira 1378 h. Introduction to History. Preložil z arabčiny LESZYNSKY, Rudolf: Muhammedanische Franz Rosenthal. 3 zväzky. 2. vydanie. Londýn Traditionen über das jüngste Gericht. 1967. Vydanie a preklad do nemčiny zbierky IBN HIŠÁM: al-Síra al-nabavíja. 2 zväzky. eschatologických tradícií pripísaných Asadovi ibn 2. vydanie. Káhira 1955. Músovi. Heidelberg 1909. IBN AL-NADÍM: Kitáb al-Fihrist. Káhira MACDONALD, John: Islamic Eschatology bez udania dátumu (pretlač Flägelovej edície), I—VI. V: Islamic Studies (Pakistan), zv. 3, 4, K tomu preklad do angličtiny: 5. Vydanie a anglický preklad zbierky BAYARD DODGE, The Fihrist of eschatologických podáni pripísaných Abú Ján Pauliny > #( 191 ) # al-Lajsovi al-Samarkandímu. BROCKELMANN, Carl: Geschichte dei MAKDISÍ: Mutahhar ibn Táhir: Kitáb arabischen Literatur. 2 základné zväzky al-baď wa al-taarích. Vydal Clement Huart. 6. a 3 suplementy. Leiden 1937—1949. zväzkov. Paríž 1899-1919. Reprinl: Bagdad, Catalogus codicum orientalium Maktabat al-Musanna 1962. Z toho preklad do bibliothecae academiae Lugduno-Batavae. francúzštiny: Le livre de la Creation et de Vydali R, Dozy, P. de Jong, M.J. de Goeje a M. FHistoire. Preložil Clement Huart. I. zväzok: Th. Houtsma. 6zväzkov. Leiden 1851—1877. 1399. 2. zväzok: 1901. Paríž, Ernest Lerovx, EICHLER, Paul, Arno: Die Dschinn, Teufel Editeur. und Engel im Koran. Lipsko 1928. MASÚDÍ: Murúdž al-zahab. 2 zväzky. 4. Encyclopaedia of Islam. 4 zväzky. vydanie. Káhira 1964. Leiden—Londýn 1960 a nasi. MÁVARDÍ: Aclám al-nubúva. Káhira 1330 Enzyklopädie des Islam. l. h. Miškát al-masábíh. Anglický preklad 4 zväzky a dodatok. 1. vydanie. s komentárom od Jamesa Robsona. 4 zväzky. Leiden-Lipsko 1913-1938. Lahore (Pakistan) 1963-65. GATTE, Helmut: Koran und Koranexegese. SACHÁVÍ: Plán bi al-tavbích li man Artemis Verlag, Zürich 1971. zamma ahl al-taarích. Bagdad, Maktabat GEIGER, Abraham: Judaism and Islam. al-musanna 1963. New York 1970. TABARI: Taarích. 10 zväzkov. Káhira, Dár GOLDZIHER, Ignaz: Muhammedanische al-Maarif 1960-69. Studien 2 zväzky. Halle a. S. 1889-1890. TAALABÍ, Abú hhák al-Nísábúrí: "Aráis GOLDZIHER, Ignaz: Die Richtungen der al-madžális. Káhira, Isá Babí al-Halabí bez islamischen Koranauslegung. Leiden 1952 udania dátumu, (pretlač bulackého vydania z r. (reprint). 1286h.). GRÜNBATJM, Max: Neue Beiträge zur WOLFF, Moritz: Muhammedanische semitischen Sagenkunde. Leiden 1893. Eschatologie (Kitáb ahvál al-kijáma). HARTMANN, Richard: Eine islamische Vydanie a preklad do nemčiny arabského Apokalypse aus der Kreuzzugszeit. Berlin eschatologického diela. Lipsko 1872. 1924. HOROVITZ, Jozef: Koranische VŠEOBECNĚ DIELA. Untersuchungen. Berlin 1926. LITERÁRNQVUBNĚ A ISLAMISTICKĚ HOROVITZ, Jozef: Das koranische ŠTÚDIE Paradies. Jerusalem 1923. KHOURY, R. C: Wahb ibn Munabbih, /. ABBOTT, Nabia: Studies in Arabic časť: Der Heidelberger Papyrus PSR Heid Arab Literary Papyri IL Chicago 1967. 23. Wiesbaden 1972. AHLWARDT, Wilhelm: Verzeichnis der KLIMOVIČ, L. L: Islam. Moskva 1965. arabischen Handschriften der Königlichen KRAČKOVSKIJ, I. J.: Izbrannyje sočinenija. Bibliothek zu Berlin. 10 zväzkov. Berlín 2. ,4., 6. zväzok. Moskva 1956-1960. 1887-1899. KRYMSKIJ, A. E.: Istorija novoj ANDRAE, Tor: Die Person Muhammeds in arabsko) literatury. Moskva 1971. Lehre und Glauben seiner Gemeinde. LIDZBARSKI, Mark: De Prophetids, Stockholm 1918. quae dicuntur legendis arabicis. Lipsko 1893. BELJAJEV, E. A.: Araby, islam MASSIGNON, Louis: Essai sur les origines i arabskij chalifat v raneje du lexique technique de la mystique srednevekovje. Moskva 1965. musulmane. Paris 1922. BARTOĽD, V. V.: Rabotypo istorii MEZ, Adam: Die Renaissance des Islams. islama i arabskogo chalifata. Hildesheim 1968 (reprint). Sočinenija. 6. zväzok. Moskva 1966. MIQUEL, André: La géographie humaine Použitá literatura > #( 192 ) * du monde musulmane jusqu'au milieu du Zborník FFUK, Graecolatina et orientalia VI. 1V siecle. Paríž-Hág 1967. Bratislava 1974. S. 157-189. 2. časť: Zborník NAGEL, Tilman: Die Qisas al-anbiyá. Ein FFUK, Graecolatina et orientalia VII— VIII. Beitrag zur arabischen Literaturgeschickte. Bonn Bratislava 1978. S. 217-250. 1967. PEDERSEN, Johannes: The Islamic NÖLDEKE, Theodor: Geschichte des Preacher, wáciz, muzakkir, qáss. V: Ignáce Qoráns. Druhé vydanie, ktoré prepracovali F. Goldziher Memoriál Volume I. Budapešť Schwally, G. Bergsträsser a 0. Pretri. 3 zväzky. 1948. Lipsko 1909,1919,1938. PELLAT, Charles: Le milieu basrien et la PARET, Rudi: Muhammed und der Koran. formation de Gáhiz. Paríž 1953. Stuttgart 1957. SEZGIN, Fuat: Geschichte des arabischen PARET, Rudi: Die legendäre Schrifttums. 1. zväzok. Leiden 1967. Magházi-Literatur, Tübingen 1930. TRITTON, A. S.: Muslim Theology. PAULINY, Ján: Einige Bemerkungen zu Londýn 1947. den Werken Qisas al-anbiyá in der VLOTEN, G., van: Recherches sur la arabischen Literatur. V; Zborník FFUK, Domination arabe, le Chiisme et les Graecolatina et orientalitt I. Bratislava 1969. S. Groyances messianiques sous le Khalifat 111-123. des Omeyades. Amsterdam 1894. PAULINY, Ján: Kisá'ís Werk Kitáb qisas WAXMAN, Meyer: A History of Jewish al-anbiyá. V: Zborník FFUK, Graecolatina et Literature. /. zväzok. New York 1938. orientalia II. Bratislava 1970. S. 191-282. ' WENSINCK, A. J. a KRAMERS, /. H. PAULINY, Ján: Literarischer Charakter (vydavatelia): Handwörterbuch des Islam. des Werkes Kisá'ís Kitáb qisas al-anbiyá. Leiden 1941. V: Zborník FFUK) Graecolatina et orientalia WENSINCK, A. J.: A Handbook of Early . III. Bratislava 1971. S. 107-124. Muhammadan Tradition. Leiden 1971 PAULINY, Ján: Zur Rolle der Qussás bei (reprint). der Entstehung und Überlieferung der WENSINCK, A. J.: The Muslim Creed. populären Prophetenlegenden. In: Asian and Cambridge University Press 1932. African Studies X, Bratislava, Veda 1974. S. WOLFENSOHN, /..- Kacb al-Ahbar und 125-141. seine Stellung im Hadít und in der PAULINY, Jan: Kisá'í und sein Werk islamischen Legendenliteratur. Frankfurt a. Kitáb cadžáib al-malakút. Untersuchungen zur M. 1933. arabischen religiösen Volksliteratur. 1. cast: 4 b I ( _ 4 L a „alif" na bohato !■ vyzdobenom epitafe ^ v Kajraváne. Tunisko. R. 1242. i Ján Pauliny * i * ( 193 )# OBSAH (7) Ako vznikli Kisáího zbierky arabských legendárnych rozprávaní (iß) rqzprA vani a O STVORENÍ A PRVÍ CH ĽCĎOCH (19) Rozprávanie o tabuli a pere (37) Stvorenie Adama tak, ako to podávajú (19) Rozprávanie o stvorení vody viacerí rozprávači (20) Rozprávanie o stvorení trónu, stolca (38) Rozprávanie o tom, ako vošla duša do ,a vetrov Adamovho tela (21) Rozprávanie o nosičoch trónu (39) Rozprávanie o tom, ako sa anjeli (22) Rozprávanie o stvorení zemí, kôr klaňali Adamovi a čo urobil Iblís, nech amori ho prekľaje Alah (25) Rozprávanie o tých, ktorí podopierali (41) Rozprávanie o tom, ako Alah vnukol zem Adamovi slová (26) Rozprávanie o stvorení rozumu (42) Rozprávanie o stvorení Evy (27) Rozprávanie o stvorení nebies (43) Adam a Eva vstupujú do raja a anjelov (45) Rozprávanie o zhrešení Adama a Evy (29) Rozprávanie o výzore Gabriela, (50) Rozprávanie o tom, ako Alah poslal Isrájíla, Mícháíla a anjela smrtí Adama a Evu na zem (30) Rozprávanie o stvoreníslnka (52) Rozprávanie o príchode A dáma a Evy a mesiaca do vznešenej Mekky (31) Rozprávanie o stvorení raja (54) Rozprávanie o detoch Adama a Evy (33) Rozprávanie o pekle (56) Rozprávanie o prorockom poslaní (34) Rozprávanie o stvorenídžánov Adama a džinov a o tom, čo robili najsamprv (58) Rozprávanie o A bélovi a Kainovi (36) Ö tom, čo sa stalo pred stvorením (59) Rozprávanie o smrti Adama Adama a Evy > Kniha o počiatku a konci > #( 194 ) # .á III.') ROZPRÁVANIA x OPROROKOCH. OBROCHA NÁSILNÍKOCH y* (63) Rozprávanie o obrom Kúšovi a jeho praotca Arabov deťoch, nech ich prekľaje Alah (80) Rozprávanie o Izákovi a smrť (66) Rozprávanie o Nimrúdovi, nech ho Abraháma prekľaje Alah (83) Rozprávanie o Ezauovi a Jakubovi (70) Rozprávanie o narodení Abraháma, (86) Rozprávanie o Jozefovi, nech na ňom nech na ňom spočinie pokoj Alahov spočinie pokoj Alahov (73) Prorocké poslanie Abraháma (97) Rozprávanie o ceste Jozefových bratov (77) * Putovanie Abraháma do krajiny do Egypta al-Haram a narodenie Izmaela, (105) Rozprávanie o smrti Jakuba a Jozefa 4 (108) RÓZPBAVÁNL ^ \ 0 KRÁĽOCH T (109) Rozprávanie o Samuelovi, Saulovi (127) Šalamún, nástupca Dávidov* a Goliášovi (129) Rozprávame o tých, ktorí zneuctili (112) Rozprávanie o zápase Dávida sobotňajší deň s Goliášom (131) Rozprávanie o smrti Dávidovej, neck (114) Rozprávanie o nepriateľstve Saula voči na ňom spočinie pokoj Alahov Davidovi (132) Rozprávanie o Šalamúnovi (116) Rozprávanie o prorockom poslaní (133) Rozprávanie o zhromaždení Vtákov Davida pred Šalamúnom (118) Rozprávanie o vtákovi pokušenia (134) Rozprávanie oprsteni následníctva (120) Rozprávanie o Absolónovi, synovi (135) Rozprávanie o Šalamúnovom vojsku Dávidovom a o džwoch, máridock a diabloch (122) Rozprávanie o reťazi, pomocou ktorej (138) Rozprávanie o postavení Svätého Dávidsúdil chrámu i o máridovi, ktorý sa volal (124) Rozprávanie o narodení Šalamúna, Sachr nech na ňom spočinie pokoj A lahov (141) Rozprávanie o Šalamúnovi, mravcoch (126) Rozprávanie o tom, ako Dávid a komároch a Šalamún súdili (143) Rozprávanie o meste Sába 4 > i Abú al-Hasan at-Kisáí > #( 195 )* (144) Rozprávanie o himjarských kráľoch a o kráľovi Šaráchoviajeho vezírovi Zú Šaráchovi (145) Rozprávanie o tom, ako sa Bilkís stala kráľovnou zo Sáhy (148) Rozprávanie o tom, ako sa Šalamún oženil s kráľovnou Bilkís (152) Rozprávanie o zhrešení Šalamúna i o tom, ako ho mánd Sachr pripravil o prsteň {154) Smr(Šalamúna (156) ROZPRÁVANIA O KONCI SVETA (158) 0 znameniach, ktoré budú (173) Rozprávame o pekle a o tom, kam ho predchádzať koncu sveta v súdny deň prinesú anjeli (161) Rozprávanie o vystúpení dadždžála (174) Rozprávanie o moste, ktorý bude viesť (163) Rozprávanie o GogoiÁ a Magogovi ponadpeklo (165) Príchod Habeiana, ktorý zničí Kaabu (176) Rozprávanie o váhach spravodlivosti (166) Rozprávanie o divokom zemskom (177) Rozprávanie o pekelnom ohni Zverom (179) Rozprávanie o tých, čo budú odsúdení (167) Rozprávanie o záhubě miest a krajín dopekla pred zánikom sveta (182) Rozprávanie o pekelnom tvorovi, ktorý (169) Rozprávanie o konci sveta sa volá Hartš (170) Rozprávame o tom, čo sa stane po (183) Rozprávanie o potrestaní pijanov prvom, druhom a treťom zatrúbení (185) Rozprávanie o tom, kamprídu (171) Rozprávanie o tom, ako sa ľudia zhromaždia v súdny deň a aký budú mať výzor spravodliví i (188) EDIČNÁ POZNÁMKA {\w)najdôlež1tfjš1a poľžitä litera ti':ra Kniha o počiatku a konci > #( 196 )* Ozdobné písmeno j,ajtl' v kúfskom štýle. Kajraván. Tunisko. R. 1034. i Abú al-Hasan al Kisáí #( 197 )# HOVORÍ CTIHODNÝ ŠEJK ABÚ AL-HASAN, AUTOR TEJTO KNIHY: VZNEŠENÝ ALAH STVORIL HORSTVÁ Z PEVNÝCH MORSKÝCH VLN, ABY BOLI OPOROU TEJTO ZEME. LEBO AK BY NEBOLO HÔR\ ZEM BY NEUNIESLA SVOJ ĽUD. KORENE VŠETKÝCH HÔR SIAHAJÚ AŽ K HORE KÁ F. TOTO JE HORA, KTORÁ STOJÍ NA SAMOM KONCI ZEME A OBCHÁDZA JU ZO VŠETKÝCH STRÁN. ZA ŇOU JE SEDEMDESIATTISÍC PEVNÍN ZO ZLATA, A PRÁVE TOĽKO PEVNÍN Z MÓŠUSU, ZO STRIEBRA, ZO ŽELEZA, A PRÁVE TOĽKO OHNIVÝCH ZEMÍ. ZA NIMI SÚ TMAVÉ MORIA A ZA NIMI OHNIVÉ ZÁVESY. ICH VEĽKOSŤ SA NEDÁ OPÍSAŤ- A OKOLO TOHTO VŠETKÉHO JE OBKRÚTENÝ OBROVSKÝ HAD. (ukážka Z al-Kisáiho rozprávania o horstvách podľa leidenského rukopisu Z roku 1470) i Kniha o počiatku a konci r #( 198 )# Pestrofarebnú keramická misa zo začiatku 13. storočia. Irán. Uprostred medzi dvoranmi je zobrazený jeden z mnohých panovníkov, ktorí vládli v Perzii po rozpade abbásovského kalifátu. i Abú al-Hasan al-Kisáí > i 4 *( 199 )# PANTEÓN Abú al-Hasan al-Kisáí KNIHA O POČIATKU A KONCI A ROZPRÁVANIA O PROROKOCH (islamské mýty a legendy) /" Z viacerých ijF arabských tlačených vydaní a rukopisov vybral a preložil Ján Pauliny. Úvodnú štúdiu a poznámky napísal Ján Pauliny. Prebal, väzba a grafická úprava Pavel Blažo. Vyšlo vo vydavateľstve Tatran, Bratislava 1980 ako 3554. publikácia a 8. zväzok edície Panteón. Vydanie prvé. Strán 200. Zodpovedná redaktorka Ľubica A lexievová. Korigovala Ľubica Alexievová. Výtvarná redaktorka Zuzana Bahnová. Technická redaktorka Eva Mrukviová. Vytlačili Tlačiarne SNP, n. p., závod Neografia, Martin. Náklad 10000 výtlačkov. TS 13.22. AH 16,58 VH 17,38 VHS 14,20 VHI 3,18. 61-145-80 Kčs 35, - 605/24/857 > /" Kniha v Hjp o počiatku «k ** a konci r Nápis v monumentálnom kúfskom písme na jednom zo stĺpov v hlavnej lodi kongregačnej mešity. Kajraván. Tunisko. 8. alebo 9. storočie. Na stĺpe je napísané: „Nieto boha okrem Alaha", lá i láka illá -l-láh. Nápis v monumentálnom kúfskom písme na jednom zo stĺpov v hlavnej lodi kongregačnej mešity. Kajraván. Tunisko. 8. alebo 9. storočie. Na stĺpe je napísané: „Mohamed je posol boží", Muhammadun rasúlu -l-láh.