Muhammad, islám, džáhilíja Literatúra:
Džbán žízně. Stará arabská poézie, (czech. trans. K. Petráček & J. Štroblová), Praha, Nladá Fronta, 1966.
Žrebcipoézie, (slov. trans. L. Drozdík & Ľ. Feldek), Bratislava, Slovenský spisovateľ, 1986. Román o Antarovy, (czech trans. K. Petráček), Praha, Odeon, 1986.
Korán, (czech trans. Ivan Hrbek), Praha, Odeon, 1972, 1991, 2000, 2003.
IBN ISHÁK, Život Muhammada Posla Božieho, (slov. trans. Ján Pauliny), Bratislava, 2003. COOK, Michael, Muhammad, Praha, Odeon - Argo, 1994.
DELCAMBROVÁ, Anne-Marie, Muhammad slovo Alláhovo, Bratislava, Slovart, 1996. PETRÁČEK, Karel, HRBEK, Ivan, Muhammad, Praha, Orbis, 1967.
CORNE, Patricia, COOK, Michael, Hagarism: The Macing of the Islamic World, Cambridge,
Cambridge U.P., 1977.
HAWTING, G. R., The Idea of Idolatry and the Emergence of Islam: From Polemic to History,
Cambridge - New York, Cambridge University Press, 1999. HOLMES KATZ, Marion, The Birth of the Prophet Muhammad: Devotional Piety in Sunni Islam,
London - New York, Rotledge, 2007.
HOYLAND, Robert G., Arabia and the Arabs: From the Bronze Age to the Coming of Islam,
London - New York, Routledge, 22002.
NOVÁKOVÁ, Nea, PědislamštíArabové, Praha, SPN, 1969.
Priestor: Arabský polostrov
Georgrafickv: Hidžáz (Mekka, Medína, Tá'if), Nadžd (vnútorná oblasť medzi Náfúdom a
Rubc al-chálí), Jemen, Hadramawt, atď., Úrodný polmesiac (severná hranica).
Politicky: Arabia Felix, Abesínia, Byzancia vrz. Sásánovská ríša, Lachmovci, Ghassánovci
Obyvatelia: beduíni, oázy a „mestá"
DŽÁHILÍJA - Náboženské a spoločenské pomery pred-islamskej Arábii Džáhilíja - nevedomosť /neznalosť - islámsky pojem
Kmeňová štruktúra, neexistujú zložité spoločenské štruktúry ako napr. v oblasti úrodného polmesiaca. Platí to len čiastočne o Jemene, kde aj vďaka intenzívneho záujmu veľmoci sú silné vonkajšie vplyvy:
a) polyteizmu a sú doložené i niektoré formy astrálnych kultov, zachovali sa aj ruiny chrámových stavieb. V iných oblastiach polostrova, by sa dalo hovoriť viac o
b) polydémonizme ako o polyteizme. Nás zaujíma práve táto oblasť, z dôvodu, že práve tu vznikal islám. Sú dokladované niektoré lokálne božstvá (hlavným prameňom o nich je dosť často paradoxne práve Korán), pre Mekku a kmeň Qurajš to sú:
al-Manát (osud) (53:20) al-Lát (al-Iláha „bohyňa" - Slnko) (53:19) al-cUzzá („mocná" - Venuša) (53:19)
Iláh ([nejaký] boh) - al-Iláh (ten Boh) - Alláh (ál), asi je totožný s bohom Hubal - "pán Kacaby", konali sa púte z ktorých mal Qurajš slušný profit.
"J- "Alláhovy dcéry" (53 :l9-20, tzv. satanské v.)
Ďalej v Arábii: Wadd (láska) (71:23), Suwa (71:23), Sa'ad,
Tághút - synonymom pre modlu (2:256-257; 4:51,60,75; 5:60; 16:31; 39-17),
Nasr, Jácúq, Jághút (71:23), ktorí boli uctievaný v podobe modiel, boli im prinášané aj obete,
výnimočne aj ľudské (al-Manát).
Pred-islámskí Araby uctievali ďalej rôzne iné modly (väčšinou každý kmeň mal vlastnú, boli to modly rôzneho typu, napr.: z medu, mlieka a z datlí, ktorú v dobe neúrody jednoducho zjedli), balvany a kamene, stromy, pramene, hviezdy. Všeobecne rozšírené bolo uctievanie démonických bytostí:
džinnov / džánov (cifrít, márid, ghúl, hátif, etc.).
Niektorý vyvolencov boli s džinnmi v priamom spojení ako napr. veštci (cárif), básnici (šácir), ale džinovia mohli kohokoľvek posadnúť: posadnutý (madžnún).
Nadprirodzené veci mali vedľa už spomínaných „na starosti": veštci (hákim) a
strážcovia svätýň (sádir), napr. Ka ba.
Náboženstvo a náboženskosť v pred-islámskej Arábii / džáhilíje sa podstatne líšila od islámu. Dokonca aj v tých zvyklostiach a pojmoch, ktoré v islame pretrvali došlo k radikálnemu posunu významu.
Existuje základný protiklad medzi džáhilí spoločnosťou a reformou islámu. Islám je "mestským javom" a nemal trvalý dopad v púšti.
Beduínska náboženskosť iného charakteru (napr. modlitba), a má iný postoj: v období džáhilíje za obecne platnú etickú normu platil namiesto náboženstva (dín) je to
česť / chrabrosť / "mužnosť" (murúca). K zvykom džáhilíje patrí krvná pomsta (tha'r), pochovávanie novorodených dievčat (na hore Abú Duláma), pitie vína, poézia: ajjám al-carab Vedľa beduínov bola "proti-islámska" aj mekkánska aristokracia (najmä Banú Umájja).
Židovské kolónie v poľnohospodárskych oázach Wádí al-Qurá, arabizovní Židia a judaizovaní Araby. Pokusy o zavedenie judaizmu ako štátneho náboženstva v Jemene.
Kresťanstvo v Arábii a hlavne na severnej periférii. Hlavne monofyziti, ale aj iné menej známe skupiny (trojica: otec, syn, matka).
Mekka v predvečer islamu - port of trade, napätie v rámci Qurajš
MUHAMMAD Život:
Pramene / kritika prameňov
1. Síra a maghází - napr. Ibn Isháq, as-Síra an-nabawíja, v redakcii Ibn Hišáma
2. Korán
3. hadíthy
Narodil v tzv. roku slona (okolo r. 570/571 n.l.) sa v kmene Qurajš, v klane Banú Hášim, ktorý patril k chudším vetvám Qurajša, aj keď splnil dôležitýú úlohu zásobovať pútnikov vodou. Otec cAbdalláh, matka Ámina. Narodil sa ako pohrobok, vieme v podstate veľmi málo o jeho dectve. Bol daný do výchovy k beduínom (bežná prax) k Banú Sacd ku kojnej Halíma. Sirota, po smrti matky vyrastal u deda cAbd al-Muttalib (hlava Banú Hášim) a strýca Abú Táliba. Muhammad sa uplatnil ako sprievodca karavan / obchodník (cesty do Sýrie atď.), oženil sa s Chadížou (25-40): bohatou vdovou, ktorá ho už dlhšie zamestnávala, umožnilo to aby sa osamostatnil a rozbehol vlastný biznis.
ZLO SA OBRÁTI V DOBRO Prorocké poslanie
Muhammad pravidelne chodil jeden mesiac (mesiac ramadán) v roku do jaskyne na hore Hírá
"meditovať". V r. 610 n.l., keď mal 40 rokov zrazu tam počul hlasy, najprv sa veľmi zľakol, že
mu našepkáva Satan, alebo je posadnutý (madžnún), a nechcel opakovať slová ktoré počul, ale
anjel ktorý jeho prorocké poslanie prostred koval - Džibrá'íl / Gabriel, to znovu a znovu
opakoval, pritlačil M. na zem a začal ho škrtiť, ten napokon povolil / poddal sa (slovo ISLAM
znamená totiž "poddať sa /odovzdať sa" do vôle Božej) a povedal prvých päť veršov
96 súry. Recituj / prednášaj (IQRA!) Jeho manželka Chadídža ho uistila, že to sú slová Alláha,
a stala sa tiež prvou, ktorá M. uveril a prijala sa na islám.
(o obsahu zvestovanie sa budeme venovať na hodine o Qur'áne)
Prvý muslimovia sa verbovali z troch hlavných okruhov:
1. mladí muži z najlepších rodín
2. mladí muži z menej dôležitých rodín
3. ľudia mimo rodový a kmeňový systém
M. o svojich videniach povedal najprv rodine a blízkym priateľom, verejne začal vystupovať až od roku 614 n.l., po verejnom vystupovaní, keď v mene všemohúceho a jediného Alláha začal zničiť i modly v Kacabe etc. sa dostal do otvoreného sporu s qurajšovskou oligarchiou, ktorá vidí ohrozené svoje ekonomické - a nie náboženské - záujmy úzko spojené kultom a hlavne púťou ku Kaba. M. stojí ale pod ochranou svojho klanu, ktorý vedie jeho strýc - síce ne-muslim - Abú Tálib.
M. je vyzvaný, aby sa chránil pred kmeňovou radou mala'. Hlavné obvinenie proti nemu je, že jeho učenie je v rozpore s tradíciou so "zvykmi predkov", M. sa pýtajú či je
básnikom (šácir) alebo káhin - veštcom: človek, ktorý máva videnia.
V arabskom prostredí by to nebolo nič nezvyčajné (hákim, haníf). Potom ho obvinia, že je blázon a konečne ho chcú podplatiť.
M. ale hovorí, že je
poslom Božím (rasúl Alláh 7:158, 46:9; rasúl- risála, posolstvo len od verejného vystupovania - 614) Alláhovým a
prorokom (7:158, 8:64, 9:61, 9:73, 9: 113, 9:117, 66:1, 66:3, 66:9; nabí - nubuwwa) a napokon ako „pečať prorokov" (chátam an-nabíjín 33:40, alebo chátam al-anbijá').
Ten ktorý upozorňuje (mudhakkir 88:21),
Ten, ktorý varuje (nadhír 19:97, 33:45, 74:2, 78:40, 92:14),
zvestovateľ (bašír 19:97, 33:45, 48:8, 84:24),
svedok (šahíd 35:45, 48:8),
prorokom (nabí) Spomína sa tiež ako Ahmad („veľmi chválený"; 61:6) alebo al-Mustafá' („vyvolený"), „pán poslaných" (sajjid al-mursalín), „pán ľudstva" (sajjidal-anám), alebo „najlepší z ľudstva" (chajr al-anám).
Po jeho mene muslimovia vyslovujú formulu
sall Alláh calejhu wa sallam (nech mu žehná boh a dá mu mier).
M. hlavný protivníci sú hlava klanu Banú Machzún, Abú Džahl a hlava Banú cAbd aš-Šams, Abú Sufján. Vo vlastnom klade jeho strýc cAbd al-cUzzá (Abú Lahab; súra 111)
M. a hlavne jeho nasledovníkov, ktorých nechráni klanová solidarita, mekkánci tvrdo prenasledujú, vysmievajú sa im etc. Preto hľadá M. bezpečné útočisko pre muslimov. Preto dochádza i k prvej emigrácii muslimov do Abbesínie. Je to vlastne výskumná skupiny 85 mužov, ktorá chce zistiť podmienky prípadnej emigrácie.
Tragický zlom vo vývoji islamu nastane v r. 619 n.l., keď zomrú pre M. dvaja najdôležitejší ľudia: jeho žena Chadídža a strýc Abú Tálib.
Do čela Banú Hášim sa dostane druhý M. strýc Abú Lahab, ktorý je sám ostro proti-muslimský a už nechránil M. Ďalší pokus v at-Tá'ifu (619-621 n.l.) sa skončí nezdarom (chcú ho kameňovať): vysmejú sa mu. Odtiaľ už priamo vedie cesta k hidžre do oázy Jathrib v r. 622 n.l. Pri zhoršujúcej sa situácii M. hľadal útočisko pre muslimov.
V r. 621 uzavrie tzv. Prvú arabskú zmluvu s predstaviteľmi Jathribu, ktorú nasleduje tzv. Druhá arabská zmluvu, ktorá ustanovuje M. vodcom celej oázy, kde má medzi znepriatelenými stranami nastoliť mier. Postupne posielal svojich mekkánských zástancov do Jathribu a on sám s Abú Bakrom opustil Mekku ako posledný.
Jeho odchod (HIDŽRA) je nepresne prekladaný ako "útek" no je to emigrácia / odchod do exilu. Hidžra sa stal začiatkom muslimského letopočtu. (16. júl 622 n.l.).
V Jathribu, ktorá bola premenovaná po príchode M. „Mestom Prorokovým" - Madínat an-nabí odtiaľ zvrátený názov Madína / Medína, rozvinul M. svoju činnosť už naplno: vedľa Proroka
a Posla Božieho sa stával aj politickým a vojenským vodcom a dovŕšil svoje pôsobenie ako sociálny reformátor a náboženský vodca. Začína sa s tým desať rokov medínskeho pôsobenia M. (622-632 n.l.), počas ktorého sa formujú základné rysy islamu.
Situácia v Medíne:
Dve arabské kmene:
Aus a Chazradž Tri židovské kmene (judaizovaní Araby alebo arabizovaní Židia?):
Banú Qurajza, Banú Kajnuká', Banú an-Nadír
ANSÁR - „pomocníci"
"emigranti" z Mekky (cca. 45-150 osôb) -
MUHÁDŽIRÚM
dokopy sú „druhovia" asháb / sahaba - radija 'lláhu canhu - aby v ňom Alláh našiel zaľúbenie. Oni (aj židovské kmene! ) tvoria islamský obec - UMMA. Základné parametre a pravidlá fungovania ummy určuje tzv.
Medínska ústava.
Napriek tejto ústave, ktorá mala zaistiť vnútorný poriadok a mier ummy od začiatku existovalo vnútorné napätie hlavne medzi židovskými kmeňmi a zbytkom ummy. Vytvorila sa skupina tzv.
pokrytcov - munáfikún: medínskí, ktorí prestúpili na islám len na oko káfirún - "neveriacimi" - Mekkánskí, proti ktorým M. vedie neustálu vojnu napokon sú muslimún - "muslimovia" alebo mu 'mún - "pravoverný" v opozícii ku
Prvá razzia - "lúpežné prepadnutie" sa uskutoční už v decembri 623 n.l./l H. u Nahly.
Politik a vojvodca
Prvým veľkým M. úspechom je bitka u Badru 2 r. H. / marec 624 n.l., kde porazí - pomocí légii anjelov - mekkánsku presilu.
V r. 4 H. / marec 626 n.l. nasleduje mekkánska odveta: v bitke u Uhudu po zrade munáfikún muslimovia sú porazení.
Potom marec 627 n.l. príde tzv. zákopová vojna, keď na radu perzského otroka Salmána al-Fárisího muslimovia vykopú zákopy okolo Medíny, aby sa tak ochránili voči obrovskej mekkánskej koalícii.
Počas zákopovej vojny Banú Qurajza sa postavili na stranu Mekkáncov, preto M. dal zabiť všetkých mužov a predať do otroctva ženy a deti tohto kmeňa.
S ďalšími židovskými kmeňmi sa vysporiadal M. ešte skvôr: ako prvé bolo vyhnanie Banú Kajnuká' z Medíny po jednom incidente, potom príde k zmene qibly - vo februári r. 624 n.l. -z Jeruzalema na Mekku. Na jeseň sa M. vyzve aj predstavitelov Banú an-Nadír, aby opustili Medínu, keď to nechcú sú muslimami obkľúčení a porazení, M. konflikt s mekkánskými Židmi dokončí incident s Banú Qurajza po zákopovej vojne.
Vo februári r. 628 n.l. sa vydá M. na malú púť - cumra - do Mekky. M. príde do Mekky neozbrojene asi s tisíckou svojich zástancov, podpíšu sa tzv.
Hubajbíjské zmluvy (podla miesta, kde M. na kraji harám aš-šaríf postavil svoje stany), ktoré umožní muslimom vykonať trojdňovú púť . Ešte v tom istom roku M. dobyje bohatú oázu Chajbar.
V marci 629 n.l. vykoná M. dopredu dohodnutú veľkú púť - hadždž - do Mekky, počas ktorého sa zmierí so svojím rodom, napriek tomu, ale o rok neskvôr vedie silnú muslimskú armádu proti rodnému mestu, ktoré dobyje Mekku v januári r. 630 dohodou bez preletia krvi, čo je veľkým politickým triumfom.
"Púť na rozlúčku", v marci r. 632, M. sa ochorie a 8. júna 632 zomiera.