‫ن‬ ‫ارآ‬‫ا‬ ‫م‬ ‫ا‬ 1 PÄŤ PILIEROV VIERY (arkán ad-dín) 1. VYZNANIE VIERY (šaháda) Vyslovenie kalimy s dobrým úmyslom (níja) 37:35, 47:19 (prvá časť), 48:29 (druhá časť) (vyznávam, že) nie boha okrem Boha a Muhammad je jeho poslom (lá iláha ilá Alláh wa Muhammadu rasúl Alláh) MODLITBA (salát) 5x denne, stav modlenia – ihrám duc á' – modlitba pre niečo, s nejakým cieľom, nepatrí k základným povinnostiam muslima predpoklady salátu: ´ čistota tela, miesta a šatstva, vhodné ustrojenie, smer, čas, dobrý úmysel - níja ‫ن‬ ‫ارآ‬‫ا‬ ‫م‬ ‫ا‬ 2 tahára – ČISTOTA, znečistenie: ťažké (džanába) – veľké umývanie (ghusl) – vykúpať sa ľahké (hadath) – malé umývanie (wudú') – umyť sa podľa špeciálnych predpisov určujúci postup a časti tela, ktoré by mali byť umyté SMER: qibla (Kac ba v Mekke) do 2. r. H. Jeruzalem v mešitách ho vyznačuje mihráb ČAS: salát al-maghrib, večer pri západe slnka salát al-išá', 2 hodiny po západe slnka salát as-subh, ráno pri východe slnka salát az-zuhr, v poludnie salát al-asr asi okolo 16.00 hod. adhán – výzva k modlitbe základná jednotka modlitby je rak'a, ktorá sa skladá z týchto fáz: takbír – Alláhu akbar - muslim sa dostane do stavu priamej komunikácie s Alláhom qijám (státie), rukúc (predklon), sudžúd (padnutie na tvár) 2x, džulús (sedenie) tasbíh – as-salám c alejkum wa rahmat Alláh ‫ن‬ ‫ارآ‬‫ا‬ ‫م‬ ‫ا‬ 3 piatočná modlitba sa koná v mešite, odznie tam kázanie chutba, ktorú prednesie kazateľ chatíb. Chutba sa skladá spravidla z dvoch častí: (1) LITURGICKEJ: velebenie Boha (hamd Alláh), modlitba za prorokov (salát c alá ’n-nabí) a chulafá’ ar-rašídún, vymenovanie a modlitba pre úradujúceho vládcu, výzva k zbožnosti (wisájat bi ’t-taqwá) modlitba za veriacich, atď. ; a (2) EXEGETICKEJ, ktorá vychádzajúc z výkladu daného úseku Koránu často reflektuje na aktuálne spoločenské a politické udalosti a problémy. No chutba, najmä jej druhá časť, nemusí byť nutne „akademickým alebo štrukturalizovaným diškurzom. (...) [nebolo tomu tak] ani v období ranného islamu a [nie je tomu tak] ani v prípade radikálneho populizmu apelujúceho na mládež.“ Neformálna, exegetická časť chutby na súčasnom sunnitskom arabskom Blízkom východe (ale aj inde) čerpajú spravidla z troch tematických okruhov: (a) z notoricky známych a často aktualizovaných príbehov a príkladov z islamských dejín, (b) z aktuálnych spoločenských problémov najmä v „národnom“ či v lokálnom kontexte a (c) z aktuálnych svetových a medzinárodných problémov a z ich dopadov na moslimský svet. ‫ن‬ ‫ارآ‬‫ا‬ ‫م‬ ‫ا‬ 4 Politický charakter chutby zdôrazňuje i skutočnosť, že v ranom islamskom období ako chatíb často vystupovali samotní kalifovia, alebo miestodržiaci jednotlivých provincií a minbar („kazateľňa“), z vyvýšené pódium vo forme schodov, z ktorej by mala byť chutba prednesená, bol ako za Mohameda tak aj v dobe prvých kalifov viac panovníckym trónom alebo sudcovským kreslom, ako „kazateľňou“ podľa kresťanského úzu. PÔST (saum) Pôst (sawm / sijám) v mesiaci ramadán (v deviatom mesiaci islámskeho lunárneho kalendáru, v ktorom začínal byť zjavovaný prorokovi Muhammadovi Korán) je jedným z piatich pilierov (arkán ad-dín) islámu, teda jedným zo základných povinností (fard) každého muslima. Základné ustanovenia o tomto záväzku vyslovil už Korán a príslušné verše by som tu uviedol v celom znení, totiž vystihujú stručne a presne základné pravidlá pôstu: 183 Vy, kteří věříte, předevpsán vám jest půst tak jako byl již předepsán těm, kdož před vámi byli – snad budete bohabojní! 184 Postěte se jen po určený počet dní! Ten z vás, kdo je nemocen anebo na cestách, nechť postí se stejný počet dní později. Ti, kdož mohou se postit, však nečiní tak, ti nechť se vykoupí nakrmení jednoho chudého. Kdo však dobrovolně učiní více dobrého, bude to přičteno k jeho dobru. A půst je pro vás lepší – jsteli rozumní. 185 Postním měsícem je měsíc ramadán, v němž Korán byl seslán jako vedení správné pro lidi a jako vysvětlení tohto vedení a jako správné rozlyšení. Kdo z vás spatří na vlastní oči měsíc, nechť se postí! Ten z vás kdo je nemocen nebo na cestách, nechť postí se stejný počet dní později; Bůh si přeje vám to usnadnit a nechce na vás obtížné. Dodržujte plně tento počet a chvalte Boha za to, že správně vás vede – snad budete vděční. ‫ن‬ ‫ارآ‬‫ا‬ ‫م‬ ‫ا‬ 5 Túto základnú definíciu nasledujú ďalšie presnenia v samotnom Koráne (2: 187) ako aj v zbierkach hadíthov a napokon v „špekulatívnej tradícii“ najmä právneho charakteru a inde. 187. verš 2. súry Kravy (al-Baqara) predovšetkým určuje to, že pôst má trvať od východu do západu slnka Postiť by sa mali: dospelí muslimovia (podľa konsenzu právnych škôl starší ako desať rokov), ktorí sú duševne (c áqil) a telesne (qádir) zdraví. Nie sú povinní dodržovať pôst deti, starci, tehotné ženy, alebo ženy ktoré koja, chorí, cestujúci, vykonávajúci ťažkú prácu, alebo muslimovia vo vojne. Väčšina zo spomínaných môže splniť túto svoju povinnosť neskôr (qadá’), neplatí to však pre chronicky choré a starcov, ktorí pôst môžu nahradiť dávaním jedla chudým (2:184). Deti by sa mali učiť pôstu postupne. Počas ramadánu by sa mali muslimovia, ktorí sa postia, vyhýbať sa nie len jedlu a pitiu, ale ja fajčeniu a pohlavného styku a dokonca i „nevhodným“ myšlienkam. Teda nie je to náboženská povinnosť ktorá by určovala len fyzické potreby človeka. Ako píše šajch Fadlalláh Chajrí: Během půstu je také důležité zdržet se intimního styku i jakéhokoli jiného smyslného vzrušení nebo rozptýlení, protože se doporučuje i půst smyslových a telesných orgánů. Půst rovněž znamená nezapojovat se do promluv a neposlouchat je, zdržet se hněvu a všech ostatníc hnecností. Člověk se musí chovat natolik uvážlivě, že svým jednáním Boha jen potěší. ‫ن‬ ‫ارآ‬‫ا‬ ‫م‬ ‫ا‬ 6 Zdôrazňuje sa tiež úloha pôstu, ako prostriedku pre udržanie dobrej fyzickej a psychickej kondície, pre overenie disciplíny a sebakázne moslimov, alebo ako prejav solidarity. V súčasnej dobe však tieto základné „pravidlá“ pre vedenie pôstu počas ramadánu nachádzame v rôznych reinterpretovaných podobách. Nejde len o rozdielnosti pôsobené miestnymi špecifikami jednotlivých krajín, ale aj širokou diverzifikáciou islámu („islámov“ ), kde na značne širokej škále nájdeme jednak komercializáciu (v niektorých prípadoch až „laicizáciu“) ramadánu pod tlakom šírenia sa konzumného spôsobu života v muslimskom svete; a na druhej strane zas premeny ramadánu na mesiac „islámskeho aktivizmu“ vo výklade niektorých radikálnych islámských hnutí. Posledným dvom javom – nepochybne sa jedná o dva extrémy, alebo keď chceme tak mantinely v rámci reinterpretácie ramadánu – sa mienim venovať v širšom kontextu Blízkeho a Stredného východu trochu podrobnejšie v nasledujúcom príspevku. ALMUŽNA (zakát) aj ako milodary, charita a ako náboženská daň zamerané na ostatných muslimov (umma) Charita môže mať ešte ďalšiu formu: sadaqa tá je dobrovoľná a môže sa týkať tiež ne-muslimov. PÚŤ (hadždž) veľká púť do Mekky ku Kac be v 6. až 10. dhúl hidždža, v Koráne 2:196-203; 22:27-32 veľká (hadždž) a malá (c umra) púť, c umra je súčasťou veľkej púte a dá sa vykonať kedykoľvek, zatiaľ čo hadždž len v stanovenom termíne. ‫ن‬ ‫ارآ‬‫ا‬ ‫م‬ ‫ا‬ 7 Stav a odev – ihrám, po prekročení harám aš-šaríf (svätý okrsok okolo Mekky), muslim by mal vstupovať do stavu ihrámu s výkrikom: K tvojim službám ó Bože, k tvojim službám! (Labbajká Alláhummá labbajka). 6. dhúl hidždža tawwáf – obchádzanie Kac by 7x proti smeru hodinových ručičiek a dotknúť sa ho pritom sac j – „beh“ medzi kopcami Marwa a Safá, 7x tawwáf + sac j tvoria spolu c umru 7. dhúl hidždža chutba a spoločná modlitba u Kac by a odchod do údolia Miná 8. dhúl hidždža – jawm al-tarwíja (deň napájania) údolie Miná, vykonajú modlitbu a prenocujú v stanovom meste 9. dhúl hidždža ráno vystúpia na kopec c Arafát kde po spoločných modlitbách s chutbou vykonajú do západu slnka rituálne státie wuqúf. Potom bežia k mešite Muzdalifa, kde sa pomodlia a prenocujú. 10. dhúl hidždža – jawm al-nahr (deň krvavej obeti) porannej wuqúf a modlitbe spojené s chutbou pri Muzdalife smerujú do Miná, kde ukameňujú tri stĺpy symboly Iblísa. Potom je na rade obetovanie ovce, čím je hadždž u konca. ‫ن‬ ‫ارآ‬‫ا‬ ‫م‬ ‫ا‬ 8 10. až 13. dhúl hidždža je sviatočné obdobie c íd al-adhá či c íd al-kabír, potom sa koná tawwáf na rozlúčku a pod. DŽIHÁD ako šiesty pilier? – úsilie, nie je povinnosťou, ale cnosťou džihád bi l-qalb – srdca: vnútorná snaha sa zmeniť k lepšiemu džihád bi l-lisán – jazykom: dac wa – misia džihád bi l-jad – rukou: charita džihád bi s-sajf – mečom: obranný boj proti cudzej agresii voči islamu