‫ن‬ ‫ارآ‬‫ا‬ ‫م‬ ‫ا‬
1
PÄŤ PILIEROV VIERY (arkán ad-dín)
1. VYZNANIE VIERY (šaháda)
Vyslovenie kalimy s dobrým úmyslom (níja)
37:35, 47:19 (prvá časť), 48:29 (druhá časť)
(vyznávam, že)
nie boha okrem Boha a Muhammad je jeho poslom
(lá iláha ilá Alláh wa Muhammadu rasúl Alláh)
MODLITBA (salát)
5x denne, stav modlenia – ihrám
duc
á' – modlitba pre niečo, s nejakým cieľom, nepatrí
k základným povinnostiam muslima
predpoklady salátu: ´
čistota tela, miesta a šatstva,
vhodné ustrojenie,
smer,
čas,
dobrý úmysel - níja
‫ن‬ ‫ارآ‬‫ا‬ ‫م‬ ‫ا‬
2
tahára – ČISTOTA,
znečistenie:
ťažké (džanába) – veľké umývanie (ghusl) – vykúpať sa
ľahké (hadath) – malé umývanie (wudú') – umyť sa podľa
špeciálnych predpisov určujúci postup a časti tela, ktoré by
mali byť umyté
SMER: qibla (Kac
ba v Mekke) do 2. r. H. Jeruzalem
v mešitách ho vyznačuje mihráb
ČAS:
salát al-maghrib, večer pri západe slnka
salát al-išá', 2 hodiny po západe slnka
salát as-subh, ráno pri východe slnka
salát az-zuhr, v poludnie
salát al-asr asi okolo 16.00 hod.
adhán – výzva k modlitbe
základná jednotka modlitby je rak'a, ktorá sa skladá
z týchto fáz:
takbír – Alláhu akbar - muslim sa dostane do stavu priamej
komunikácie s Alláhom
qijám (státie),
rukúc
(predklon),
sudžúd (padnutie na tvár) 2x,
džulús (sedenie)
tasbíh – as-salám c
alejkum wa rahmat Alláh
‫ن‬ ‫ارآ‬‫ا‬ ‫م‬ ‫ا‬
3
piatočná modlitba sa koná v mešite, odznie tam kázanie
chutba, ktorú prednesie kazateľ chatíb.
Chutba sa skladá spravidla z dvoch častí:
(1) LITURGICKEJ:
velebenie Boha (hamd Alláh),
modlitba za prorokov
(salát c
alá ’n-nabí) a chulafá’ ar-rašídún,
vymenovanie a modlitba pre úradujúceho vládcu,
výzva k zbožnosti (wisájat bi ’t-taqwá)
modlitba za veriacich, atď. ; a
(2) EXEGETICKEJ,
ktorá vychádzajúc z výkladu daného úseku Koránu často
reflektuje na aktuálne spoločenské a politické udalosti a
problémy.
No chutba, najmä jej druhá časť, nemusí byť nutne
„akademickým alebo štrukturalizovaným diškurzom. (...)
[nebolo tomu tak] ani v období ranného islamu a [nie je tomu
tak] ani v prípade radikálneho populizmu apelujúceho na
mládež.“ Neformálna, exegetická časť chutby na súčasnom
sunnitskom arabskom Blízkom východe (ale aj inde) čerpajú
spravidla z troch tematických okruhov:
(a) z notoricky známych a často aktualizovaných príbehov a
príkladov z islamských dejín,
(b) z aktuálnych spoločenských problémov najmä v
„národnom“ či v lokálnom kontexte a
(c) z aktuálnych svetových a medzinárodných
problémov a z ich dopadov na moslimský svet.
‫ن‬ ‫ارآ‬‫ا‬ ‫م‬ ‫ا‬
4
Politický charakter chutby zdôrazňuje i skutočnosť, že v
ranom islamskom období ako chatíb často vystupovali
samotní kalifovia, alebo miestodržiaci jednotlivých provincií a
minbar („kazateľňa“), z vyvýšené pódium vo forme schodov,
z ktorej by mala byť chutba prednesená, bol ako za
Mohameda tak aj v dobe prvých kalifov viac panovníckym
trónom alebo sudcovským kreslom, ako „kazateľňou“ podľa
kresťanského úzu.
PÔST (saum)
Pôst (sawm / sijám) v mesiaci ramadán (v deviatom
mesiaci islámskeho lunárneho kalendáru, v ktorom začínal byť
zjavovaný prorokovi Muhammadovi Korán) je jedným z
piatich pilierov (arkán ad-dín) islámu, teda jedným zo
základných povinností (fard) každého muslima. Základné
ustanovenia o tomto záväzku vyslovil už Korán a príslušné
verše by som tu uviedol v celom znení, totiž vystihujú stručne
a presne základné pravidlá pôstu:
183 Vy, kteří věříte, předevpsán vám jest půst tak jako byl již předepsán těm,
kdož před vámi byli – snad budete bohabojní!
184 Postěte se jen po určený počet dní! Ten z vás, kdo je nemocen anebo na
cestách, nechť postí se stejný počet dní později. Ti, kdož mohou se postit, však
nečiní tak, ti nechť se vykoupí nakrmení jednoho chudého. Kdo však dobrovolně
učiní více dobrého, bude to přičteno k jeho dobru. A půst je pro vás lepší – jsteli
rozumní.
185 Postním měsícem je měsíc ramadán, v němž Korán byl seslán jako
vedení správné pro lidi a jako vysvětlení tohto vedení a jako správné rozlyšení.
Kdo z vás spatří na vlastní oči měsíc, nechť se postí! Ten z vás kdo je nemocen
nebo na cestách, nechť postí se stejný počet dní později; Bůh si přeje vám to
usnadnit a nechce na vás obtížné. Dodržujte plně tento počet a chvalte Boha za
to, že správně vás vede – snad budete vděční.
‫ن‬ ‫ارآ‬‫ا‬ ‫م‬ ‫ا‬
5
Túto základnú definíciu nasledujú ďalšie presnenia v
samotnom Koráne (2: 187) ako aj v zbierkach hadíthov a
napokon v „špekulatívnej tradícii“ najmä právneho charakteru
a inde. 187. verš 2. súry Kravy (al-Baqara) predovšetkým
určuje to, že pôst má trvať od východu do západu slnka
Postiť by sa mali:
dospelí muslimovia (podľa konsenzu právnych škôl starší ako
desať rokov), ktorí sú
duševne (c
áqil) a
telesne (qádir) zdraví.
Nie sú povinní dodržovať pôst deti, starci, tehotné ženy, alebo
ženy ktoré koja, chorí, cestujúci, vykonávajúci ťažkú prácu,
alebo muslimovia vo vojne. Väčšina zo spomínaných môže
splniť túto svoju povinnosť neskôr (qadá’), neplatí to však pre
chronicky choré a starcov, ktorí pôst môžu nahradiť dávaním
jedla chudým (2:184). Deti by sa mali učiť pôstu postupne.
Počas ramadánu by sa mali muslimovia, ktorí sa postia,
vyhýbať sa nie len jedlu a pitiu, ale ja fajčeniu a pohlavného
styku a dokonca i „nevhodným“ myšlienkam.
Teda nie je to náboženská povinnosť ktorá by určovala
len fyzické potreby človeka.
Ako píše šajch Fadlalláh Chajrí:
Během půstu je také důležité zdržet se intimního styku i
jakéhokoli jiného smyslného vzrušení nebo rozptýlení, protože
se doporučuje i půst smyslových a telesných orgánů. Půst
rovněž znamená nezapojovat se do promluv a neposlouchat je,
zdržet se hněvu a všech ostatníc hnecností. Člověk se musí
chovat natolik uvážlivě, že svým jednáním Boha jen potěší.
‫ن‬ ‫ارآ‬‫ا‬ ‫م‬ ‫ا‬
6
Zdôrazňuje sa tiež úloha pôstu, ako prostriedku pre
udržanie dobrej fyzickej a psychickej kondície, pre
overenie disciplíny a sebakázne moslimov, alebo ako prejav
solidarity.
V súčasnej dobe však tieto základné „pravidlá“ pre
vedenie pôstu počas ramadánu nachádzame v rôznych
reinterpretovaných podobách. Nejde len o rozdielnosti
pôsobené miestnymi špecifikami jednotlivých krajín, ale aj
širokou diverzifikáciou islámu („islámov“ ), kde na značne
širokej škále nájdeme jednak komercializáciu (v niektorých
prípadoch až „laicizáciu“) ramadánu pod tlakom šírenia sa
konzumného spôsobu života v muslimskom svete; a na druhej
strane zas premeny ramadánu na mesiac „islámskeho
aktivizmu“ vo výklade niektorých radikálnych islámských
hnutí. Posledným dvom javom – nepochybne sa jedná o dva
extrémy, alebo keď chceme tak mantinely v rámci
reinterpretácie ramadánu – sa mienim venovať v širšom
kontextu Blízkeho a Stredného východu trochu podrobnejšie v
nasledujúcom príspevku.
ALMUŽNA (zakát) aj ako milodary, charita a ako
náboženská daň zamerané na ostatných muslimov (umma)
Charita môže mať ešte ďalšiu formu: sadaqa tá je
dobrovoľná a môže sa týkať tiež ne-muslimov.
PÚŤ (hadždž) veľká púť do Mekky ku Kac
be v 6. až 10.
dhúl hidždža, v Koráne 2:196-203; 22:27-32
veľká (hadždž) a malá (c
umra) púť, c
umra je súčasťou
veľkej púte a dá sa vykonať kedykoľvek, zatiaľ čo hadždž len
v stanovenom termíne.
‫ن‬ ‫ارآ‬‫ا‬ ‫م‬ ‫ا‬
7
Stav a odev – ihrám, po prekročení harám aš-šaríf (svätý
okrsok okolo Mekky), muslim by mal vstupovať do stavu
ihrámu s výkrikom:
K tvojim službám ó Bože, k tvojim službám!
(Labbajká Alláhummá labbajka).
6. dhúl hidždža
tawwáf – obchádzanie Kac
by 7x proti smeru hodinových
ručičiek a dotknúť sa ho pritom
sac
j – „beh“ medzi kopcami Marwa a Safá, 7x
tawwáf + sac
j tvoria spolu c
umru
7. dhúl hidždža
chutba a spoločná modlitba u Kac
by a odchod do údolia
Miná
8. dhúl hidždža – jawm al-tarwíja (deň napájania)
údolie Miná, vykonajú modlitbu a prenocujú v stanovom
meste
9. dhúl hidždža
ráno vystúpia na kopec c
Arafát kde po spoločných
modlitbách s chutbou vykonajú do západu slnka rituálne státie
wuqúf. Potom bežia k mešite Muzdalifa, kde sa pomodlia a
prenocujú.
10. dhúl hidždža – jawm al-nahr (deň krvavej obeti)
porannej wuqúf a modlitbe spojené s chutbou pri Muzdalife
smerujú do Miná, kde ukameňujú tri stĺpy symboly Iblísa.
Potom je na rade obetovanie ovce, čím je hadždž u konca.
‫ن‬ ‫ارآ‬‫ا‬ ‫م‬ ‫ا‬
8
10. až 13. dhúl hidždža je sviatočné obdobie
c
íd al-adhá či c
íd al-kabír, potom sa koná tawwáf na
rozlúčku a pod.
DŽIHÁD ako šiesty pilier? – úsilie,
nie je povinnosťou, ale cnosťou
džihád bi l-qalb – srdca:
vnútorná snaha sa zmeniť k lepšiemu
džihád bi l-lisán – jazykom: dac
wa – misia
džihád bi l-jad – rukou: charita
džihád bi s-sajf – mečom: obranný boj proti cudzej agresii
voči islamu