ºzsß[ ¼ Åijv«[ ®Ø~Û[
1
SVET ISLÁMU I. KOZMOLÓGIA A ESCHATOLÓGIA
svet a jeho obyvatelia, nebo, zem, peklo, diabli, džinnovia, ľudia, angeológia.
stvorenie, „islámske dejiny“, proroci, súdny deň a vzkriesenie.
Pramene:
AL-KISÁ´Í, Abú ´l-Hasan, Kniha o počiatku a konci. Islamské mýty a legendy, (slov. trans. Ján
Pauliny), Bratislava, Tatran, 1980.
Korán, (czech trans. Ivan Hrbek), Praha, Odeon, 1972, a ďalšie vydania
Literatúra:
AMANAT, Abbas, Apocalyptic Islam and Iranian Shi'ism, London – New York, I.B. Tauris, 2009.
AKKACH, Samer, Cosmology and Architecture in Premodern Islam An Architectural Reading of
Mystical Ideas, New York, State University of New York Press, 2005.
CHITTICK, William C., Science of the Cosmos, Science of the Soul: The Pertinence of Islamic
Cosmology in the Modern World, Oxford, Oneworld Publications, 2007.
COOK, David, Studies in Muslim Apocalyptic, Princeton – New Jersey, Darwin Press, 2002.
HENTSCHEL, Kornelius, Geister, Magier und Muslime: Dämonwelt und Geisterausstreidung im
Islam, München, Eugen Diederichs Verlag, 1997.
KŘIKAVOVÁ, Adéla, MENDEL, Miloš, MÜLLER, Zdenĕk, Islám: ideál a skutečnost, Praha,
Panorama, 1990.
LOWIN, Shari, The Making of a Forefather: Abraham in Islamic and Jewish Exegetical Narratives,
Leiden, E.J. Brill, 2006.
NASR, Seyyed Hossein, An Introduction to Islamic Cosmological Doctrines, Albany, SUNY Press,
1993.
PARRINDER, Geoffrey, Jesus in the Qur'ān, Oxford, Oneworld, 2003.
RUSTOMJI, Nerina, The Garden and the Fire: Heaven and Hell in Islamic Culture, New York,
Columbia University Press, 2009.
WERNER, Helmut, Islámská kniha mrtvých, Hodkovičky, Pragma, 2003.
Tento a onen svet (ad-dunjá wa al-áchira)
Podľa „stredovekých“ islámskych náboženských predstáv: svet je disk, ktorý pláva na oceáne.
Horizontálne delenie:
Zem obklopuje bájna hora Qáf, ktorý drží svet pokope ako obrovský obruč. Korene tejto hory
sú spojené s inými veľkými horami. Na hore Qáf bývajú bájni tvorovia ako vták Rúch /
Simurgh a za horou Qáf – podľa iného podania čiastočne aj pod zemou – sa nachádza ešte
7 zemí oddelené od seba 7 moriami.
Sedem zemí je príbytkom rôznych podivných tvorov (pozri nižšie) a slúži ako zásobáreň na
pekelné muky (pozri nižšie). V týchto 7 zemiach je niekedy umiestnené peklo, niekedy
inokedy ale sa stretneme s geografickou predstavou pekla v podzemí, ale Muhammad ho
nachádza pri svojej nebeskej ceste (al-c
isrá wa ‘l-mir’ádž) v nebi (geografiu pekla pozri
nižšie).
Vertikálne delenie:
Nad zemou je 7 nebeských sfér, kde pobývajú anjeli a proroci. V siedmom nebi je
lokalizovaný Alláhov trón „za závesmi“ a niekedy aj raj. Raj je tiež ale často lokalizovaný v 7
zemiach alebo na geograficky neurčité miesto.
ºzsß[ ¼ Åijv«[ ®Ø~Û[
2
Alláh, tiež stvoril
anjela,
tak veľkého, že jeho pravá ruka siaha na samotný východ a ľavá na samotný východ a poslal
tohto anjela aby – ako Atlas v antických predstavách – podoprel svet. Anjel stojí na
zafírovej skale,
v ktorej je 10 000 jazier, skalu drží na hlave býk
ktorý má 70 000 hláv, býk stojí na rybe/hadovi
takých rozmerov, že keby sme jej dali do nosnej dierky celý svet ten
by bol ako horčicové semienko v púštnom piesku, pod rybou/hadom je voda
pod vodou je vzduch
pod vzduchom a všade okolo sveta je tma
Raj – geografia
Raj (džanna) je záhrada, Rajských záhrad je 8:
1. príbytok vznešenosti
2. miesto pokoja
3. záhrada útočiska
4. záhrada večnosti
5. záhrada rozkoší
6. Firdaus (perzka predstava v biblickom kontexte Pardes)
7. záhrada trvácnosti
8. záhrada c
Adn (v biblickom kontexte Eden)
ktoré sú od seba rozdelené siedmimi múrmi zo vzácnych surovín a prepojené podobnými
bránami (ozdobené koránskymi veršami) tie sú vzdialené od sebe cesty 500 rokov.
Zásadnú úlohu v raji zohráva voda, v podstate je to vlhké miesto s bujnou vegetáciou
a z luxusných materiálov. Podľa rôznych podaní je 4 alebo 6 rajských riek:
1. rieka milosti
2. Kausar
3. gáfrová rieka
4. rieka rajského nápoja (víno, z ktorého sa človek neopije)
5. rieka rajského prameňa
6. rieka vzácneho nektáru
Peklo – geografia
Peklo (džahanna, an-nár) je horúce a suché miesto – akoby absolutizovaná púšť – alebo
ohnivá priepasť. Tiež sú predstavy pekla ako netvora (pozri nižšie).
Pekelný oheň (samúm) je ako horúca substancia, podľa al-Kisáího „potravou nebeských
ohňov je železo a hnis“.
ºzsß[ ¼ Åijv«[ ®Ø~Û[
3
Je 7 pekiel oddelené od seba múrmi a bránami, tie sú vzdialené od sebe cesty 500 rokov –
o jednu menej ako rajských záhrad, čo svedčí o určitom optimizme – tie sú následovné:
1. Džahanna
2. Lazá (modloslužebníci)
3. al-Hutamá (Gog a Magog a pod.)
4. as-Saír (satani)
5. Sakkar (tí čo sa nemodlia a klebetníci)
6. al-Džahím (židia, kresťania, zoroasteriánci)
7. al-Hawaníja (pokrytci)
Anijely
stvorené zo svetla, nemajú vlastnú vôľu a sú často len manifestáciou Alláhovej suverenity
(akoby „Alláhove predĺžené ruky“). Sú bezpohlavní, môžu mať antropomorfnú podobu +
krídla (počet párov krídiel podľa dôležitosti až po niekoľko 10000 párov), ale môžu vyzerať
tiež ako kone alebo levy. Ich hlavou úlohou je velebiť a chváliť Alláha (viac-menej nonstop).
Významnejší anjeli:
Džibraíl / Džibríl – prostredník medzi bohom a prorokmi
Isráfíl a Micháíl – majú dôležité postavenie na konci vekov
Malik – strážca pekla
Azráíl – anjel smrti
zabádíja – pekelní anjeli – prevádzkujú peklo, podobní anjeli sú aj v raji
Hurisky – rajské devy sú podľa niektorej interpretácie tiež anjelmi
Iblís – spor o jeho podstatu: padlý anjel alebo satan?
Džinnovia a satani
Džinní / džinna (plur. džinn) duchovie alebo démoni stvorené z nedymiaceho ohňa samúm.
Majú subtilné telo schopné rôznych premien. Často disponujú s nadľudskou fyzickou silou,
vedia lietať, čarovať a pod., ale majú slabší intelektuálny potenciál ako ľudia. Majú pohlavie
a niekedy uzavierajú manželské vňatky aj z ľuďmi.
Ide o predislamské predstavy integrované i v Muhammadovom učení. V Koráne slovo džinn
nájdeme 22 krát.
Satani (šajtán, plur. šajátin) sú považovaní tiež za druh džinnov, v Koráne sa spomína 88 krát.
Iblís – „vodca diablov“, „kameňovaný“, jeho hlavná úloha je „našepkávať“ ľudom.
Poznáme rôzne druhy džinnov:
c
ifrít (význam: byť bez nadeje) najsilnejší z džinnov
márid (význam: byť spurný) zlomyseľný duch, démon
ghúl – démoni púšte
c
ámir – žijú medzi ľuďmi, v obývaných domoch
al-c
ummár, sálih – genius loci, duchovia kameňov, stromov a pod.
hátif – hlasy bez tela
tawáqif – démoni snov
ºzsß[ ¼ Åijv«[ ®Ø~Û[
4
qarín / qarína – alterego, špecifický negatívny druh, ktorý sprevádza človeka od narodenia až
po smrť, je s ním stále a pozná všetky jeho myšlienky. Jeho úlohou je odvrátiť myšlienky
človeka od Boha a bohabojného života, respektíve narúšať jeho myšlienky pri modlitbe atď.
Ak mu človek podľahne, pomôže mu získať magické schopnosti. Qarín pokračuje vo svojej
existencií aj po smrti človeka, a v prípade vyvolávania duší je to práve on, ktorý sa zjavuje vo
forme nebožtíka, aby zmiatol ľudí.
Peklo ako netvor-antropofág
Štvornohý netvor, každá noha široká a dlhá 1000 rokov cesty, bude mať 30 000 hláv v tých
bude taký istý počet papuli s takým istým počtom zubov. Pysky jeho papuli budú každý veľký
ako celý svet. V každej papuli bude mať 2000 železných reťazí, ktoré budú držať zástupy
anjelov. V súdny deň ho vyvlečú z pod siedmej zeme, alebo z papule podzemnej ryby/hada,
peklo sa padne pred Alláhom na kolená a rozplače sa napokon ho začne nadovšetko velebiť.
Podľa tejto predstavy je teda peklo chtonickým svetovým netvorom v úlohe antropofága.
Obyvatelia raja
Hurisky (húrí / húríja „krásne tmavé oči“) – rajské devy, každý muslim v raji bude mať 72
hurisiek k dispozícii, obnovuje sa im panenstvo, a pod.
Anjeli – „prevádzka raja“
„Mladíci“ – nalievajú „víno“
Obyvatelia pekla
Satani a diabli – mučia hriešnikov, udržujú pekelný oheň
Iblís – „pán pekla“
Zabádíja – „prevádzka pekla“
Pekelná fauna a flóra
Vedľa pekelných anjelov a satanov nájdeme v pekle zástupy pekelných hadov – so zubami
veľkými ako palma – a škorpiónov.
Peklo je síce pusté miesto, ale rastie tam napr. strom Zakkún s plodmi pálčivými a kyslými,
čo musia konzumovať hriešnici.
Filozofické (ichwán as-safá´, al-Farábí, Ibn Síná a pod.) a vedecké (al-Idrísí, al-Bírúní a pod.)
kozmologické predstavy sú značne rozdielne.
Moderné islámske myslenie nemá problémy akceptovať modernú vedeckú predstavu kozmu.
Stvorenie
Svet začína stvorením, Bohom ex nihilo slovom (alternatívne verzie: tabuľa / perla a pero)
Alláh stvoril svet a všetko v ňom aj prvých ľudí Ádama (Adama) a Hawwá’ (Evu). Tí žili
ºzsß[ ¼ Åijv«[ ®Ø~Û[
5
v raji, no potom čo boli Iblísom privedení k tomu aby ochutnali zakázané ovocie museli
zostúpiť na zem. S nimi začínajú
„Islamské dejiny“
sú vlastne „islamizovanými“ dejinami (ako môžeme hovoriť tiež o „kresťanských“,
„židovských“, alebo o „biblických“ dejinách).
Proroci
dve, navzájom prepletené a nevylučujúce sa, vývojové línie:
(1) Prvá korešponduje so židovsko-kresťanskou tradíciou (6:84-86): Ádam (Adam),
Habíl (Ábel), Núh (Noe), Idrís (Ehoch), Ibráhím (Abrahám), Isháq (Izák), Ismác
íl (Izmael),
Jac
qúb (Jakub), Júnus (Jonáš), Iljás (Eliáš), Ajjúb (Jób), Šuc
ajb (Jethro), Júsuf (Jozef
Egyptský), Hárún (Aron), Imrán (Amran), Músá (Mojžiš), Júšac
(Jozue), Tálút (Saul), Dáwúd
(Dávid), Sulajmán (Šalamún), al-Jasac
(Elita), c
Uzajr (Ezra), Dániál (Daniel), Zakaríja’
(Zachariáš), Jahjá (Ján Krstiteľ), c
Ísá (Ježíš).
(2) Druhú by sme mohli označiť ako tradíciu „arabských“ prorokov, bez
jednoznačných biblických paralel vystupujúcich v Koráne akí sú Luqmán, Húd, Sálih.
Ádam – hurúf (písmená)
Ibráhím – suhuf Ibáhím (Abrahámove „spisy / knihy“)
Músá - Tawrát (Tóra)
Dáwúd - Zabúr (Žalmy)
c
Ísá - Indžíl (Evanjelium)
Teraz po Muhammadovi až do „konca vekov“ je „prechodné obdobie“
Koniec sveta
Žijeme na „konci časov“ a každú chvíľu môže nastať apokalypsa. Koniec času budú
predchádzať znamenia: slnko vystúpi na západe, objavia sa obludné zvieratá, „falošní“
vodcovia ľudí, najmä ad-Daždžál, znovu zostúpi c
Ísá (Ježíš) na zem, prídu národy Jádžúdž
a Mádžúdž (Góg a Magóg) a pod.
AD-DADŽDŽÁL je hlavná záporná eschatologická postava, islámska obdoba Antikrista,
príde na somári z Iraku, bude mať jedno oko a na čele napísané káfir (neveriaci) a pod.
Dadždžála zabije c
Ísá pri Jeruzalem s tým, že sa na neho pozrie. Potom prídu národy Jádžúdž
a Mádžúdž a pod.
AL-MAHDÍ je „Bohom správne vedený“ (od koreňa h-d-j, „byť Bohom správne
vedený“). Mal by pochádzať z ahl al-bajt. Muslimská tradícia ukazuje mahdího ako
obnovovateľa (podobne ako mudžaddid) a vodcu muslimov, ktorý vystúpi na konci vekov,
keď potom čo spolu s prorokom c
Ísá porazí a zabije al-Dadždžála nastolí na zemi poriadok
a spravodlivosť. Mahdí zvedie podľa eschatologických predstáv hlavnú bitku s neveriacimi
medzi nimi s Habešanom, ktorí zničí Kac
bu a s tým zanikne aj islám ako náboženstvo (!)
ºzsß[ ¼ Åijv«[ ®Ø~Û[
6
Potom po troch zatrúbeniach príde posledný súd: každý zomrie (v rátane džinnov a diablov)
a nastane vzkriesenie (mac
ád) a všetci budú súdení. Miestom súdu bude Mekka alebo
Jeruzalem. Predstavy sa rôznia o tom ako to bude vyzerať: budú sa vážiť skutky na „váhach
spravodlivosti“ a podľa toho sa dostanú ľudia do raja či pekla, či bude most nad peklom
a pod.