‫ة‬ ‫ا‬ ‫م‬ ‫ا‬
1
Od kolísky k hrobu: život a prostredie muslima, islámske reálie
islám ako životný štýl, životné zastávky (narodenie, obriezka, svadba, smrť), rodina,
náboženský kalendár, „islámska hmotná kultúra“ (oblečenie, predmety, a pod.),
rozdiele a podobnosti.
Pramene:
AL-GHAZZALI, Abu Hamid, Revival of Religious Learning’s Imam Ghazzali’s Ihya Ulumid-Din,
(eng. trans. by Fazl-ul-Karim), Karachi, Darul-Ishaat, 1993.
AN-NAFZÁVÍ, Šejch sídí Muhammad, Zahrada vůní pro potěšení myslí, Praha, Dar Ibn
Rushd, 2001.
Literatúra:
DENNY, Frederick M., Islám a muslimská obec, Praha, Prostor, 1998.
Encyclopedia of Women & Islamic Cultures, 6 volls., Leiden, E.J. Brill, 2003-2007.
GEERTZ, Clifford, Islam Observed. Religious Developement in Morocco and Indonesia,
New Haven – London, Yale U.P., 1968.
EL GUINDI, Fadwa, Veil, Modesty, Privacy and Resistance, Oxford - New York, Berg, 1999.
GULEVICH, Tanya, Understanding Islam and Muslim Traditions: An Introduction to the
Religious Practices, Celebrations, Festivals, Observances, Beliefs, Folklore, Customs,
and Calendar System of the World’s Muslim Communities, Including an Overview of
Islamic History and Geography, Detroit, Omnigraphics, 2004.
ĐLKKARACAN, Pinar (ed.), Deconstructing Sexuality in the Middle East: Challenges and
Discourses, Aldershot - Burlington, Ashgate Publishing, 2008.
JAWAD, Haifaa A., The Rights of Women in Islam: An Authentic Approach, New York –
London, Macmillan Press – St. Martin’s Press, 1998.
Judaismus, křesťanství, islám, H. Pavlincová & B. Horyna (eds.), Olomouc, Nakladatelství
Olomouc, 2003.
KŘIKAVOVÁ, Adéla, MENDEL, Miloš, MÜLLER, Zdenĕk, Islám: ideál a skutečnost,
Praha, Panorama, 1990, 2003.
MERNISSI, Fatima, Women and Islam: An Historical and Theological Enquiry, Oxford,
Basil Blackwell, 1991.
RAPOPORT, Yossef, Marriage, Money and Divorce in Medieval Islamic Society, Cambridge,
Cambridge University Press, 2005.
SHIRAZI, Faegheh, The Veil Unveiled: The Hijab in Modern Culture, Gainesville, University
Press of Florida, 2001.
SMITH, Jane Idleman & HADDAD, Yvonne Yazbeck, The Islamic Understanding of Death
and Resurrection, New York, Oxford University Press, 2002.
SYED, Mohammad Ali, The Position of Women in Islam: A Progressive View, Albany, State
University of New York Press, 2004.
YOUNT, Kathryn M. & RASHAD, Hoda (eds.), Family in the Middle East: Ideational
Change in Egypt, Iran, and Tunisia, London – New York, Routledge, 2008.
Islám ako ortopraktické náboženstvo je pre svojich vyznavačov životným štýlom.
Cieľom života a manifestáciou dôvery k Alláhovi je
„konanie dobra a odmietanie zla“ (al-amr bi 'l-mac
rúf wa 'n-nahj 'ani 'l-munkar)
Muslimovia by mali kráčať v tomto duchu po „prianmej ceste“ (as-sirát al-mustaqím)
Proti dobru stojí zlo, ktoré bude v súlade s božou spravodlivostou (c
adl) na poslednom súde.
‫ة‬ ‫ا‬ ‫م‬ ‫ا‬
2
Životné zastávky muslima
Narodenie
magické praktiky pred a okolo narodenia, novorodeniatku sa do pravého ucha pošepká výzva
k modlitbe a potom do ľavého ucha začiatok modlitby. Spravidla týždeň po narodení sa dáva
meno „detské“ aj „osobné“, to druhé sa však z ochrannej mágie nevyslovuje nahlas na
verejnosti a pod. Dávajú sa rôzne amulety a talizmany ako matke tak aj dieťaťu.
Obriezka
Obecne rozšírený zvyk na Blízkom východe a v Afrike nielen medzi muslimami, naviac
u niektorých muslimov (napr. Irán) to tak rozšírené nie je. Spravidla medzi 7-12 rokov. Je to
symbolický akt plnoprávnosti. Niekedy aj u dievčat.
Svadba a manželstvo
podľa jedného hadíthu manželstvo je „polovica náboženstva“. Je to právny akt uzavretý
medzi dvomi rodinami pred qádím alebo imámom miestnej mešity. Určuje majetkové pomery
a zaväzuje k vzájomnému rešpektovaniu manžela a manželku. Výkupné za nevestu (arab.
mahr, tur. kalim) je „umŕtveným“ majetkom nevesty a nie jej rodiny, je to sociálnou poistkou
pre prípad rozvodu.
Za určitých podmienok je možné mať teoreticky súčasne maximálne 4 manželky, ale každá
by mala mať zabezpečené rovnaký diel zo svojho muža. Prakticky je to zakázané vo väčšine
muslimských krajín.
Rozvod (taláq) je považované za „najväčšie možné zlo“ ale je povolený.
Inštitúcia dočasného manželstva (na dobu určitú) mutc
a existuje v šic
ítskom islame dodnes
Pohreb (džináza)
Podľa možností je treba vysloviť vyznanie viery pred smrťou. Mŕtvy
(1) sa umyje,
(2) zabalí sa do pohrebného rubáša
(3) ponesú ho sprievodom do mešity, kde
(4) sa nad ním koná modlitba za mŕtveho a potom
(5) sa pochová bez truhly s tvárou otočený k Mekke.
Obvykle sa nestavia nad ním veľký pomník a nemalo by sa za neho veľmi trúchliť.
Pri mučeníkoch je to trochu iné.
Žena, muž, sexualita
Korán (2:223)
„Vaše ženy sú ako polia pre vás prichádzajte preto na svoje pole, kedy chcete a ako chcete
a učiňte predtým niečo dobré jeden pre druhého. A bojte sa Boha a vedzte, že sa s ním
stretnete. A oznám radostnú zvesť veriacim!“
hadíthy:
„... Prorok (mier s ním a požehnanie) povedal:
Tri veci sú pre moje oko najmilšie z tohto sveta: dobré vône, nežný sex a modlitba.“
‫ة‬ ‫ا‬ ‫م‬ ‫ا‬
3
„Keď sa manžel pozrie na svoju manželku a ta sa pozrie na neho Boh sa na nich zahladí
s milosťou; keď sa chytia za ruku ich hriechy odídu od nich medzi prstami; keď sa spolu
milujú stoja okolo nich anjeli od zeme až k oblohe. Slasť a túha sú krásne ako hory.
Keď manželka otehotnie jej odmena [od Boha] bude ako [odmena] za pôst, modlitbu
a džihád [spolu].“
sexualita v islámu je chápaná pragmaticky a bez pejoratívnych konotácií. Je to ideálny spôsob
komunikácie medzi manželom a manželkou. Sexuálnu činnosť muslimský veriaci považuje za
organickú súčasť náboženskej praxe (ibáda), preto je dôležité, aby obi dvaja parteri učinili
pred začiatkom sexuálnej aktivity zbožné predsavzatie (níja) a začali ju vyslovením formuly
„v božom mene“ (bismalláh).
Žena a muž sú si z náboženského hľadiska rovní, neplatí to však pre ich spoločenský štatút.
Podľa islámskej tradície žena v sebe skrýva vlastnosti obsiahnuté vo výrazu fitna, ktoré sa dá
preložiť ako pokušenie, zvod, zmätok ale tiež blud, rozvrat a rozkol.
Ženy majú inú právnu pozíciu a v spoločnosti sú podriadené mužom (otec, brat, manžel)
Zahaľovanie a obliekanie žien „vhodné“ oblečenie:
abája – dlhé ženské oblečenie, hidžáb – pokrývka hlavy, niqáb – závoj tváre
burqa – tradičné oblečenie afganských žien, čádor - tradičné oblečenie iránskych žien
Muži sa majú tiež obliekať „vhodne“ a na nich sa vzťahujú podobne spoločenské pravidlá
Kalendár
Islamský kalendár je lunárny, má 12 mesiacov po 29 a 30 dňoch.
Prepočet dáta hidžry na náš letopočet sa dá prepočítať podľa vzorca:
R = H - (H / 33) + 621
kde R je dátum gregoriánskeho kalendára, H je dátum hidžry,
Dátum hidžry sa dá prepočítať podľa vzorca:
H = R - 621 + R - ([R - 621] / 32)
Islamské mesiace sú nasledovné:
1. Muharram
2. Safar
3. Rabí al-awwal
4. Rabí ath-thání
5. Džumádá al-úlá
6. Džumádá al-áchira
7. Radžab
8. Ša'bán
9. Ramadán
10. Šawwál
11. Dhú'l-Ka'da
12. Dhú'l-Hidždža
‫ة‬ ‫ا‬ ‫م‬ ‫ا‬
4
Niektoré islamské sviatky:
1. Muharram – nový rok, odchod (hidžra) Muhammada z Mekky do Jathribu (Medína)
10. Muharram – c
ášúra: pripomienka zavraždenia imáma Husajna u Karbalá
12. Rabí al-awwal – mawlíd: Muhamadovy narodeniny
27. Radžab – lajlat al-mir'ádž (noc zostupu do nebies), Muhammadova nočná cesta
Ramadán – pôstny mesiac
27. Ramadán – lajlat al-qadar (noc osudu),
v noc v ktorej sa priania vyplnia, určuje sa osud všetkých ľudí na rok dopredu.
1.-3. Šawwál - c
íd al-fitr (malý sviatok), sviatok ukončenia pôstu
10. Dhú'l-Hidždža - c
íd al-adhá alebo c
íd al-kabír (sviatok obete alebo veľký sviatok),
ukončenia veľkej púte – hadždž do Mekky