Miloslava Sokolová – Květoslava Musilová – Daniela Slančová Slovenčina a čeština (Synchrónne porovnanie s cvičeniami) Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave Hlavná redakcia Miloslava Sokolová Daniela Slančová Autorky Miloslava Sokolová Květoslava Musilová Daniela Slančová 1. vydanie Miloslava Sokolová – Květoslava Musilová – Daniela Slančová Slovenčina a čeština (Synchrónne porovnanie s cvičeniami) Bratislava 2005 Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave Recenzenti PhDr. Mira Nábělková, CSc. PhDr. Jana Pekarovičová, PhD. PhDr. Jiří Zeman, PhD. Autorky Doc. PhDr. Miloslava Sokolová, CSc. PhDr. Květoslava Musilová, PhD. Prof. PhDr. Daniela Slančová, CSc. 1. vydanie © Doc. PhDr. Miloslava Sokolová, CSc., PhDr. Květoslava Musilová, PhD., prof. PhDr. Daniela Slančová, CSc. 2005 ISBN Obsah Úvod 1. HLÁSKOSLOVNÉ ZHODY A ROZDIELY SLOVENČINY A ČEŠTINY 1.1. Základná hláskoslovná charakteristika slovenčiny a češtiny ako západoslovanských jazykov 1. 2. Synchrónne porovnanie fonologických systémov Úlohy k 1. lekcii 2. ORTOEPICKÉ A ORTOGRAFICKÉ ROZDIELY 2.1. Základné ortoepické rozdiely 2.2. Základné ortografické rozdiely Úlohy k 2. lekcii 3. MORFONOLOGICKÉ ROZDIELY 3.1. Alternácie 3.2. Odlišné alternácie 3.3. Prehľad tvarov s alternáciami Úlohy k 3. lekcii 4. VERBÁ 4.1. Prehľad konjugačných typov 4.2. Konjugačný systém slovenčiny 4.3. Indikatív 4.4. Imperatív 4.5. Kondicionál 4.6. Transgresív 4.7. Particípiá a verbálne adjektíva 4.8. Pasívum 4.9. Časovanie najfrekventovanejších slovies 4.10. Slovesný vid Úlohy k 4. lekcii 5. SUBSTANTÍVA 5.1. Rozdiely v deklinácii substantív 5.2. Deklinačný systém slovenčiny 5.3. Deklinačný systém češtiny Úlohy k 5. lekcii 6. ADJEKTÍVA 6.1. Porovnanie deklinačného systému adjektív 6.2. Gradácia Úlohy k 6. lekcii 7. PRONOMINÁ A NUMERÁLIÁ 7.1. Pronominá 7.2. Numeráliá Úlohy k 7. lekcii 8. NEOHYBNÉ SLOVNÉ DRUHY 8.1. Adverbiá 8.2. Prepozície 8.3. Konjunkcie 8.4. Partikuly 8.5. Interjekcie Úlohy k 8. lekcii 9. SYNTAX 9.1. Oslovenie a Vykanie 9.2. Predikát 9.3. Väzby slovies 9.4. Negácia 9.5. Pasívne konštrukcie 9.6. Posesívnosť 9.7. Kvantifikátory 9.8. Bezsubjektové štruktúry 9.9. Funkcia niektorých zámen v stavbe vety 9.10. Slovosled 9.11 Hypotaxa 9.12 Elipsa Úlohy k 9. lekcii 10. SLOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA 10. 1. Zhodné afixy 10.2. Odlišné afixy 10.3. Kompozícia 10.4. Skracovanie 10.5. Slovníček najčastejších slovensko-českých a česko-slovenských rozdielnych výrazov Úlohy k 10. lekcii 11. ŠTÝLOVÁ DIFERENCIÁCIA SLOVENČINY A ČEŠTINY LITERATÚRA Jazykové príručky, slovníky a ďalšie zdroje na štúdium Slovensko-český zoznam termínov a skratiek Úvod Obe v súčasnosti odlíšené etnické skupiny – český a slovenský národ – pôvodne patrili do praslovanského etnika s predpokladaným spoločným praslovanským jazykom. Po príchode do stredoeurópskeho priestoru sa historickým vývinom začlenili do jedného spoločenského a politického útvaru s jednotným kultúrnym jazykom, avšak dlhé obdobie ich existencie v odlišných štátnych celkoch sa pokladá za jednu z historických príčin vzniku dvoch samostatných spisovných jazykov – českého a slovenského jazyka. K zbližovaniu týchto geneticky veľmi blízkych jazykov dochádzalo počas spoločného štátu Čechov a Slovákov (1918 – 1993). Aktívne kontakty obidvoch jazykov sa prehlbovali v spoločných sociálnych a ekonomických podmienkach vzhľadom na komunikačné potreby občanov spoločnej republiky. V tomto období je jazyková komunikácia Čechov a Slovákov ovplyvnená pasívnym bilingvizmom (lingválna konvergencia), okrem extrémnej blízkosti jazykov podporovaným aj celoštátnymi dvojjazyčnými médiami, v ktorých bol pomer vysielania 60 % : 40 % v prospech češtiny, a rozsiahlymi spoločenskými, pracovnými a kultúrnymi kontaktmi. Podľa výskumov F. Uhera (1990) existuje medzi češtinou a slovenčinou formálna a významová zhoda v textoch v rozsahu 38%, čiastočná zhoda v rozsahu 46%, komunikačne problémové lexémy predstavujú 16%. Napríklad z 500 najfrekventovanejších lexém je 230 úplne zhodných (t. j. 46%), 154 (30, 8%) lexém čiastočne zhodných a 116 (23, 2%) lexém celkom odlišných, porov. Sokolová (1991). Paralelne sa rozvíjala hlavne slovná zásoba slovenčiny a češtiny. V obidvoch jazykoch vznikali kontaktové javy s rozličným stupňom funkčnosti (Budovičová, 1985; Zeman, 1988; Uher, 1990; Sokolová, 1991, 1996; Dolník 1992; Buzássyová, 1998; Nábělková, 1996; 1999; Musilová, 2000; Musilová, Sokolová, 2004). Po rozdelení federácie v r. 1993 sa situácia zmenila. Hoci vzťahy Čechov a Slovákov (ako ukazujú najnovšie sociolingvistické výskumy, porov. Stich, 1995) sa obojstranne hodnotia výrazne pozitívne, redukovali sa spoločenské, pracovné aj kultúrne kontakty, zmenila sa situácia v médiách, a preto možno očakávať postupné odďaľovanie jazykov. Napriek tomu niektoré kontakty pretrvávajú: v obmedzenej miere sú vydávané česko-slovenské periodiká, aj naďalej sa organizujú česko-slovenské odborné a kultúrne projekty, bežné sú vstupy českých publicistov do slovenského rozhlasového a televízneho spravodajstva a naopak, rozšírený je český dabing v televíznom vysielaní aj na videokazetách. Ďalším zdrojom kontaktov oboch jazykov sú paralelné česko-slovenské texty v obchodnej sfére (porov. Nábělková, 1996; Rangelova, 1997). Koncom 90. rokov sa začínajú opäť rozvíjať nadštandardné vzťahy v oblasti kultúry a vzdelávania. V r. 1997 bola podpísaná dohoda o vzájomnej spolupráci medzi českým a slovenským rozhlasom, začiatkom r. 1999 bola uzavretá takáto zmluva aj medzi verejnoprávnymi televíziami v oboch republikách. Na úrovni ministerstiev školstva boli dohodnuté nové podmienky vysokoškolského štúdia Čechov na Slovensku a Slovákov v Čechách: študenti môžu používať počas celého štúdia vrátane prijímacích skúšok svoj rodný jazyk. Na výskum vzťahov češtiny a slovenčiny v nových podmienkach bol zameraný česko-slovenský projekt, ktorý sa zaoberá vývinom česko-slovenského pasívneho bilingvizmu (porov. Musilová, 1997, 2000). Jeho výsledky potvrdzujú, že podľa očakávania úroveň pasívneho bilingvizmu mierne klesá, pričom vo väčšej miere v Čechách než na Slovensku. Pred rokom 1993 vychádzala výučba češtiny na slovenských a slovenčiny na českých pedagogicky zameraných vysokých školách práve z existencie pasívneho perceptívneho bilingvizmu. Cieľom výučby bolo v súlade s osnovami základných a stredných škôl, ktoré obsahovali v rámci vyučovania literatúry ukážky textov v origináli, pripraviť absolventov tak, aby boli schopní čítať a interpretovať české a slovenské texty. Študenti slovakistiky a bohemistiky získavali informácie o češtine či slovenčine a o českej či slovenskej literatúre v rámci povinných disciplín. Po r. 1993 sa z češtiny a slovenčiny postupne stali „cudzie“ jazyky s osobitným štatútom. Prejavilo sa to napríklad v tom, že z pôvodne povinných disciplín sa stali disciplíny nepovinné, povinne voliteľné, výberové, prípadne sa daný jazyk nevyučuje vôbec. Z anketového prieskumu, uskutočneného koncom roka 1998 na bohemistických a slovakistických pracoviskách vysokých škôl v Čechách aj na Slovensku, vyplynulo, že väčšine spomínaných pracovísk daný stav nevyhovuje. Existujúca literatúra (Pauliny et al., 1972; Bělič et al., 1964; Uher, 1990; Sokolová, 1991) už nezodpovedá zmenenej spoločenskej a jazykovej situácii; navyše, v kodifikácii obidvoch jazykov prebehli viaceré úpravy (1991, 1993, 1998, 2000), ktoré sa v predloženej publikácii Slovenčina a čeština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami už zohľadňujú. Koncom deväťdesiatych rokov 20. storočia sa v rámci projektu Súčasné česko-slovenské a slovensko-české jazykové kontakty, ktorý prebiehal vďaka podpore nadácie Research Support Scheme Open Society Foundation (č. 118/1998), vytvorili študijné materiály Renovovaný kurz českého jazyka pre Slovákov a Renovovaný kurz slovenského jazyka pre Čechov (K. Musilová, M. Sokolová, D. Slančová, J. Dršatová)^ 1. Predkladaný učebný materiál Slovenčina a čeština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami nadväzuje jednak na učebnicu M. Sokolovej Český jazyk (1991) a jednak na spomínaný výskum a jeho výsledky. Je určený hlavne bohemistom a slovakistom zaujímajúcim sa o druhý jazyk, vrátane účastníkov Letnej školy slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca, preto sa v ňom vychádza zo synchrónneho porovnávania s posilnením všeobecnolingvistického aspektu, pričom sa pamätá aj na slavistické hľadisko. V cvičeniach sú okrem porovnávacích úloh pre obidva jazyky (O) často aj paralelné úlohy určené primárne bohemistom (S) a slovakistom (Č) na precvičovanie javov v druhom jazyku. Možno ich však využiť aj na porovnávanie jazykov. 1. LEKCIA HLÁSKOSLOVNÉ ZHODY A ROZDIELY SLOVENČINY A ČEŠTINY 1.1. Základná hláskoslovná charakteristika slovenčiny a češtiny ako západoslovanských jazykov Slovanské jazyky sa rozdeľujú do troch základných skupín: východoslovanské jazyky – ruský, bieloruský, ukrajinský, západoslovanské jazyky – český, slovenský, poľský, hornolužická a dolnolužická srbčina, južnoslovanské jazyky – srbský, chorvátsky, bulharský, slovinský a macedónsky jazyk (porov. aj Běličová, 1998). SLOVANSKÉ SPISOVNÉ JAZYKY VÝCHODOSLOVANSKÁ JUŽNOSLOVANSKÁ ZÁPADOSLOVANSKÁ SKUPINA SKUPINA SKUPINA BIELORUŠTINA BULHARČINA ČEŠTINA RUŠTINA MACEDÓNČINA POĽŠTINA UKRAJINČINA CHORVÁTČINA SLOVENČINA SLOVINČINA DOLNOLUŽICKÁ SRBČINA SRBČINA HORNOLUŽICKÁ SRBČINA Z pohľadu diachrónie sa pre západoslovanské jazyky uvádzajú tieto spoločné znaky: · striednica c za skupinu tj (tj → c: slovenčina: svieca – čeština: svíce – poľština: świeca – horná lužická srbčina: swěca); · striednica dz (z) za skupinu *dj (dj → dz (z): s. medza – č. mez – p. międza – hls. mjeza); · zachovanie skupiny *kv (s. kvet – č. květ – p. kwiat – hls. kwět); · skupina *gv (hv), napr. s. hviezda – č. hvězda – p. gwiazda – hls. hwězda; · metatéza likvíd *TerT → TreT (→s. breh – č. břeh – p. brzeg – hls. břeh), *TorT → TroT, TraT (s. krava – č. kráva – p. krowa – hls. kruwa), orT, olT → roT, loT, v slovenčine → raT, laT (s. lakeť – č. loket – p. lokieć – hls. lochć, – s. rastlina – č. rostlina – p. roślina – hls. rostlina); · spoluhlásková skupina dl (s. radlo, radlica – č. rádlo, radlice – p. radlo, radlica – hls. radlo, radlica); · v zsl. jazykoch prebehla kontrakcia (-aja → -á (-a): s. dobrá – č. dobrá – p. dobra – hls. dobra); · spoločná je aj tzv. tretia palatalizácia ch → š: s. všetko – č. všechno – p. wszystko – hls. wšitko. Čeština spolu s poľštinou majú isté spoločné znaky, ktoré ich odlišujú od slovenčiny, napr. početnejšie hláskové alternácie; bohatšiu deklinácia (sedem pádov), skloňovanie maskulín typu kolega, poeta čiastočne podľa ženského vzoru; častejšie používanie príčastí a prechodníkov; prítomnosť minulého prechodníka; rozlišovanie rodov aj v pluráli minulého času slovies; častejšie použitie pasíva; početné zložené súvetia, najmä v písanej podobe textov; bohato zastúpené archaické javy v hláskosloví, morfológii. Špecifickými znakmi sú v slovenčine neutralizácia kvantity; dlhé ŕ, ĺ; stúpavé diftongy ia, ie, iu, ô a výslovnosť spoluhláskových skupín šp, št, šk v prevzatých slovách; v češtine sú to hláska ř; klesavé diftongy ou, eu, au atď. 1.1.1. Základná hláskoslovná charakteristika slovenčiny · najvyšší počet vokálov a diftongov (19) a druhý najnižší počet konsonantov (27) v rámci západoslovanských jazykov; · korelácia kvantity vokálov, ktorá má fonologickú platnosť (latka – látka, sud – súd), a to 7 párov krátkych a dlhých vokalických hlások (a – á, e – é, i – í, o – ó, u – ú; l – ĺ, r – ŕ); · slabikotvorné hlásky r, ŕ, l, ĺ (srna – päť sŕn, sŕňa, vlna, vĺn, stĺp); · progresívna neutralizácia kvantity (ku kráskam, k hrádzam, kráčam, piaty, o vŕbach, o piesňach, krásny, mŕtvy, chválim, dúfam), ktorá je špecifickým znakom slovenčiny; · stúpavé diftongy: tri i-ové diftongy ia, ie, iu a diftong ô [ǔo], ktoré pokladáme za monofonematické jednotky (porov. Sabol, 1989); · čiastočná komplementárna distribúcia dlhých vokálov a i-ových diftongov (o ženách – uliciach, vrán – žiab, pekné – cudzie); o komplementárnu distribúciu nejde vždy pri dvojici ú – iu, porov. peknú – cudziu, ale rúk aj žúp, nie *žiup; · fakultatívna hláska ä ako striednica po perniciach za prednú nosovku (mäso, päť, žriebä), ktorá pri výslovnosti [ä] alternuje s diftongom ia (päť – piaty); v prípade druhej kodifikovanej výslovnosti ä ako [e], podstatne frekventovanejšej, treba rátať v slovenčine s alternáciou e / ia; · slovenčina má nízku frekvenciu vokálov ä, ó, iu, é, podobne je to pri konsonantoch g, f, dz, dž, ktoré sú tiež na periférii hláskového systému (Sabol, 1989); · štyri korelačné páry konsonantov podľa príznakov kompaktnosť – difúznosť t:ť, d:ď, n:ň, l:ľ, posledný pár je vo výslovnosti, ale aj pri alternáciách najviac oslabený, porov. niť – nitka, žrď – žŕdka, kuchyňa – kuchynka, ale homoľa – homôľka; · v slovenčine je desať párov konsonantov podľa príznakov znelosť – neznelosť [b:p, d:t, ď:ť, ®:c, ®´:č, g:k, z:s, ž:š, v:w:f, x:g:h], v dvojiciach [v – f] a [x – h] sa pri neutralizácii vyskytujú pozičné varianty [w], [ǔ] a [g]; · slovenčina má regresívnu znelostnú neutralizáciu [hátka, ľepka, pot sedlo, otpočívať, fítejto, dup, zup, suset, hviest, gíborovici, zíhadom], vrátane pred vokálmi a sonórnymi konsonantmi [čazíuťeká, nážíjazik]; · pre slovenčinu je charakteristická splývaná výslovnosť, tzn. neexistencia rázu vnútri výpovede [zíautom, víauťe]; · v slovenčine neexistujú systémové protetické hlásky v takej miere ako v češtine (aký, akosť, oči, ešte); · slovenčina má tendenciu k zachovávaniu stúpajúcej sonority spoluhlások na začiatku slov; rozdielne od češtiny je v slovenčine len málo slov proti tejto tendencii a aj tie sú výpožičkami z češtiny (ľstivý, ľpieť, lkať), porov. rozdiely č. rtuť – s. ortuť, č. mše – s. omša, č. jméno – s. meno, č. lvi – s. levy, č. lhát – s. luhať, č. ržát – s. erdžať; · slovenčina má zmenu skupiny šč na šť (ešte); · spoluhláskové skupiny st, sp, sk sa v internacionalizmoch vyslovujú a píšu ako šp, št, šk (porov. štát, šport, škandál); · intenzívny prízvuk je v slovenčine fixovaný na prvú slabiku: POčasie BOlo ŤAŽko PREDvídať., TVRdil, že mu Oznámi NIEčo DÔležité. · Celkovo je v slovenčine najmenej hláskových alternácií zo západoslovanských jazykov, pretože v nej sú oslabené pozície pred gramatickými morfami, kde je výrazná tendencia po jednotnom tvarotvornom základe; pokiaľ však ide o počet alternantov, slovenčina sa od češtiny mimoriadne neodlišuje, pretože pred derivačnou morfémou sa aj v slovenčine realizujú alternácie systémovo. Slovenčina má najvyšší počet vokalických alternácií spomedzi západoslovanských jazykov. Na odlíšenie češtiny a slovenčiny mala vplyv aj kodifikácia spisovného jazyka: skorá kodifikácia českého jazyka súvisí so zložitejším pravopisom, pôvodnými gramatickými tvarmi, zložitejšou syntaxou; neskoršia kodifikácia slovenčiny súvisí s jednoduchším pravopisom, s kodifikáciou pravidelnejšieho a jednoduchšieho flektívneho systému, jednoduchšou skladbou v textoch. 1.1.2. Základná hláskoslovná charakteristika češtiny · druhý najvyšší počet vokálov a diftongov (13) a najnižší počet konsonantov (25) v rámci západoslovanských jazykov; · korelácia kvantity vokálov s fonologickou platnosťou, a to 5 párov vokálov, na rozdiel od slovenčiny bez slabikotvorných r, l; · neexistencia neutralizácie kvantity (zpívání, krátký, doufám, o písních, ptákům); · vyššia frekvencia e, i než v slovenčine (porov. výsledok prehlásky a na e, u na i v okolí mäkkých spoluhlások), napr. v češtine: led, čich – v slovenčine ľad, čuch; · zánik stúpavých diftongov (porov. monoftongizácie ie na í, v češtine bílý – v slovenčine biely, uo na ů [ú], stůl – stôl); · klesavý diftong ou (vznikol diftongizáciou dlhého ú, porov. louka – lúka); analogicky v cudzích slovách sa v češtine vyčleňujú klesavé diftongy au, eu (auto, pneumatika); · slabikotvorné r, l sú v menšom rozsahu než v slovenčine, porov. v češtine dlouhý, slunce – v slovenčine slnko / slnce, dlhý, avšak čeština má slabikotvorné r, l navyše aj v iných pozíciách než slovenčina, a to na konci slova (vítr; vedl), sekundárne je v češtine slabikotvorné m (osm, sedm); · v češtine aj slovenčine sú tri korelačné páry protikladu kompaktnosť – difúznosť: t:ť, d:ď, n:ň (v češtine splynulo l a ľ na l); · špecifický pre češtinu je pár r:ř, ktorý sa realizuje pri alternáciách (sestra – k sestře); pri znelostnej neutralizácii sa vyskytuje aj neznelý pozičný variant [ř# ] pred pauzou a pred neznelým konsonantom (zář, hospodářský); · čeština má osem párov konsonantov podľa príznaku znelosť – neznelosť – [b:p, d:t, ď:ť, g:k, z:s, ž:š, v:f, x:g :h], pri dvojici x – h je pozičný variant g, ale na rozdiel od slovenčiny je dvojica [v – f] bez pozičného variantu [w] a hlásky [®,®´] a neznelé [ř# ] sú iba variantmi hlások c, č, ř. Zánik fonémy [®] v češtine je dôsledkom systémovej zmeny [®] na [z] – házet, mezi; · v češtine je regresívna znelostná neutralizácia (rozdielne od slovenčiny okrem vokálov a zvučných – sonórnych konsonantov), rozdiel medzi oboma jazykmi zreteľne vidíme, ak porovnáme tie isté slová v slovenčine a češtine: [bezíobáǔ – bes~obaf, bezíopsahu – bes~opsahu, gíňebu – kínebi]; · pred samohláskou na začiatku slova sa v češtine vždy realizuje ráz [~]; s tým súvisí existencia protetickej hlásky j v češtine pred a, e, i (jaký, jehla, jistý), ktorá pozície s rázom náročným na výslovnosť redukuje; · obmedzená, v kombinácii dvoch konsonantov takmer nulová je stúpajúca sonorita na začiatku slov – lze, lže, lvi, rtuť, jméno, mše, msta. Mluvnice češtiny (1987) označuje tieto prípady termínom pobočné slabiky. V kombinácii troch konsonantov sa však aj v češtine realizuje princíp stúpajúcej sonority (sklo, stlát, ztlumit, strom, strava, struna, střecha, skřípot, zdraví). Západoslovanské jazyky možno usporiadať podľa princípu stúpajúcej sonority takto: najviac je zastúpený v hornolužickej srbčine a slovenčine, menej v poľštine a najmenej v češtine; · v češtine je zmena skupiny šč na šť ako v slovenčine (ještě – ešte); · výslovnosť spoluhláskových skupín st, sp, sk v internacionalizmoch je sp, st, sk (porov. stát, sport, skandál); · intenzívny prízvuk je fixovaný na prvú slabiku: POčasí BYlo TĚŽko PŘEDvídat., TVRdil, že mu Oznámí NĚco DŮležitého. · v češtine existuje veľký počet hláskových alternácií, ktoré na rozdiel od slovenčiny vznikajú pravidelne v derivácii aj pod vplyvom gramatických morfém v morfologickom systéme. 1. 2. SYNCHRÓNNE POROVNANIE FONOLOGICKÝCH SYSTÉMOV 1.2.1. Systém krátkych samohlások v slovenčine a češtine S l o v e n č i n a Č e š t i n a i u i u e o e o ä a a 1.2.1.1. Tam, kde je v slovenčine graféma ä (ako výsledok za bývalú nosovú hlásku [ą] po perniciach p, b, m, v), je v češtine a, ak po ä v slovenskom slove nasleduje tvrdá spoluhláska okrem k (ak nie je uvedené inak, pri príkladoch je vždy prvý slovenský variant): mäso – maso, žriebä – hříbě, mäta – máta, pamätať – pamatovat, zmätok – zmatek, päta – pata, vädnúť – vadnout, zväz – svaz, svätý – svatý. Ak je v slovenskom slove po ä mäkká spoluhláska alebo k, je v češtine ě, ktoré sa číta ako [je], po m ako [ňe]: pamäť – paměť, päť – pět, väčší – větší, deväť – devět, mäkký – měkký. Výnimky z uvedeného pravidla mu niekedy len zdanlivo nevyhovujú: úpätie – úpatí (odvodené od päta – pata), väzeň – vězeň, zmätený – zmatený (ale zmätok – zmatek), päsť – pěst. 1.2.1.2. Slovenskému [a] zodpovedá v češtine [a] po tvrdej spoluhláske, resp. na začiatku slova: a, Alena, na, dva, matka, žena, noha, ruka. Slovenské [a] korešponduje aj s českým dlhým [a:]: zdať sa – zdát se, vojak – voják, brať – brát, spať – spát, hrať – hrát. Po mäkkej spoluhláske zodpovedá slovenskému [a] české [e] (po [ď], [ť], [ň] sa píše ako ě): a) v Nsg. a v Ipl. vzoru ulica: ulica – ulice, duša – duše, práca – práce, lavicami – lavicemi, chvíľami – chvílemi; b) v Gsg. vzorov chlap, stroj, srdce, ak sa podstatné mená končia na mäkkú samohlásku: učiteľa – učitele, muža – muže, srdca – srdce, mora – moře, teľaťa – telete; c) pri zámenách po mäkkej spoluhláske: naša – naše, vaša – vaše, moja – moje, tvoja – tvoje; d) v tematickej submorfe slovies typu vracať: obracať – obracet, kričať – křičet, ležať – ležet, držať – držet, bežať – běžet, hádzať – házet, naháňať – nahánět; e) vnútri slov: žart – žert, ťažký – těžký, vedľa – vedle, podľa – podle, pohľad – pohled, šťastie – štěstí, čakať – čekat, ďakovať – děkovat, predsa – přece, objaviť sa – objevit se, zjazd – sjezd, zjav – zjev. 1.2.1.3. Podobne ako je to pri [a], aj slovenskej krátkej samohláske [u] zodpovedá v češtine [u] len po tvrdých spoluhláskach: ruka, zub, dub, už, tu, skupina, ucho, muž, vzduch, republika. Pri mäkkých spoluhláskach je v češtine [i], v slovenčine je [u]: a) v koreni slov: ľud – lid, kľúč – klíč, sľub – slib, cudzinec – cizinec, kožuch – kožich, ľudský – lidský; b) v Dsg. vzorov stroj, srdce, vysvedčenie (čiastočne chlap, hrdina): stroju – stroji, srdcu – srdci, teľaťu – teleti, moru – moři; c) v 3. os. pl. zodpovedá slovenskej koncovke ú po j a inej mäkkej spoluhláske české í: majú – mají, volajú – volají, kupujú – kupují, píšu – píší. 1.2.1.4. Krátkemu [i] (grafémam i a y) v slovenských slovách zodpovedá väčšinou [i] (i a y) v českých slovách: my, vy, ryba, chytám, jazyk. Niekedy je medzi slovenčinou a češtinou rozdiel v dĺžke samohlások (byť – být, lipa – lípa, misa – mísa, sila – síla, krásny – krásný) a niekedy v pravopise (tiger – tygr, partizán – partyzán, ženy spali – ženy spaly, stoly stáli – stoly stály). 1.2.1.5. Slovenské krátke [e] korešponduje často s českým krátkym [e]: žena, český, slovenský, srdce, sen, chlapec, počet, ten, sem, jeho, že. Po d, t, n sa označuje ako e alebo ě: teplo, otec, nemocnice, děti, tělo, Němec; po b, p, m, v sa označuje aj ako ě: pěna, běžet, svět, směr. Slovenskému [e] môže niekedy zodpovedať aj české [e:] (rýchle – rychlé, krásne – krásné, leto – léto, lepšie – lépe), zriedkavo í (breza – bříza). 1.2.1.6. Slovenskému krátkemu [o] zodpovedá české [o]: nos, nový, noc, mnoho, o, od, pod, do, on, trochu. Slovenskému krátkemu [o] môže zodpovedať aj české dlhé [u:] (bývalé ó, graficky sa realizuje ako ů): voz – vůz, dvor – dvůr, boh – bůh, soľ – sůl, svoj – svůj, tvoj – tvůj. V historicky vysvetliteľných prípadoch (často ako striednica za tvrdý jer alebo vkladná hláska) korešponduje slovenské [o] s českým [e]: Pavol – Pavel, orol – orel, posol – posel, slovenská prípona -ok s českou príponou -ek (lístok – lístek) a koncovka -om v Isg. pri maskulínach s českou koncovkou -em (s pánom – pánem, zubom – zubem). 1.2.2. Systém dlhých samohlások v slovenčine a češtine S l o v e n č i n a Č e š t i n a í ú í ú é ó é ó á á Obidva jazyky majú zhodne päť dlhých samohlások á, ó, ú, é, í. Samohlásky ó a čiastočne aj é sú na periférii systému v slovenčine aj v češtine. V češtine je frekventovanejšia samohláska í, ktorej často zodpovedá slovenská dvojhláska ie, iu, ia, v obmedzenej miere to môžeme tvrdiť aj o českej samohláske á, ktorej zodpovedá slovenská dvojhláska ia. Naopak, slovenskému ú môže zodpovedať česká dvojhláska ou. V obidvoch jazykoch je protiklad krátkeho vokálu proti dlhému vokálu alebo dvojhláske, dlhej nositeľke slabičnosti. Proti krátkemu a v slovenčine stojí dlhé á alebo dvojhláska ia (často po mäkkých spoluhláskach), v češtine stojí proti krátkemu a len dlhé á (žába – deset žab). Proti slovenskému krátkemu u je dlhé ú, ale zriedkavo, prevažne po mäkkých spoluhláskach, aj dvojhláska iu. V češtine sa dlhé ú graficky označuje trojakým spôsobom: na začiatku slova, po predpone a v cudzích slovách ako dlhé ú (ústa, neúnavný, túra), vnútri a na konci slov ako ů (stůl, domů) a v cudzích slovách v prípone -ura a -una s krátkym u (kultura – číta sa ako kultúra). Okrem dlhého ú je v českom vokalickom systéme protiklad diftong ou – u pri alternácii (moucha – hodně much). Proti krátkemu i, y je v obidvoch jazykoch dlhé í, ý. Proti krátkemu e je v slovenčine častejšie dvojhláska ie a len zriedkavo v koncovkách adjektív dlhé é. V češtine stojí proti krátkemu e iba jeden pendant é. Proti krátkemu o je v slovenčine diftong ô (noha – nôh) a len zriedkavo v cudzích slovách a citoslovciach ó (balón, betón, škandalózny, haló). Pendantom krátkeho o je v češtine tiež dlhé ó, rovnako silne obmedzené na cudzie slová. Častejší je však protiklad ů – o (sůl – soli, stůl – stolu). 1.2.2.1. Slovenskému dlhému á zodpovedá spravidla české dlhé á: vláda, láska, zákon, plán, právo, základ, náš, váš, sám, ale aj krátke a (morféma Npl. neutier – pravidla, slova, děvčata, derivačné prípony -ace, -izace, porov. nadace, demokratizace). České dlhé á korešponduje po mäkkých spoluhláskach často so slovenským diftongom ia (žák – žiak, dálka – diaľka, čára – čiara), ale aj s krátkym a (máslo – maslo, pláč – plač, kráva – krava, rána – rana, dát – dať). 1.2.2.2. Slovenská samohláska ú korešponduje rovnako s českou hláskou (graficky ako ú, ů, u) v začiatočnej pozícii v domácich slovách, ich predponových odvodeninách a v prevzatých slovách: útecha – útěcha, bezútěšný, úspech – úspěch, úsmev – úsměv, kúra – kúra, blúza – blůza, literatúra – literatura, zriedkavejšie s krátkym u (derivačný sufix -uce, revoluce). V domácich slovách častejšie korešponduje slovenské dlhé ú s českou dvojhláskou ou, ktorá vznikla diftongizáciou z dlhého ú: a) vnútri slov: súd – soud, sústava – soustava, súhlas – souhlas, kúpeľňa – koupelna, kúpiť – koupit, túžiť – toužit; b) v Asg. adjektív ženského rodu: dobrú noc – dobrou noc, šťastnú cestu – šťastnou cestu, dobrú chuť – dobrou chuť; c) v 3. osobe pl. prézenta po nemäkkej spoluhláske zodpovedá slovenskej koncovke -ú česká koncovka -ou: vezú – vezou, nesú – nesou, berú – berou, vedú – vedou, lezú – lezou, sú – jsou, budú – budou. Po mäkkej spoluhláske korešponduje často slovenská koncovka -ú s českou koncovkou -í: majú – mají, kupujú – kupují. 1.2.2.3. Slovenské dlhé [i:] (graficky ako í, ý) korešponduje s českým dlhým í: číslo, pýcha, starý, celý, plný, vývoj, pomník, význam. Slovenské dlhé í korešponduje aj s českým krátkym i (systémovo: kníh – knih, ulíc – ulic, Košíc – Košic, pozícia – pozice, sporadicky hríb – hřib, rýchly – rychlý, líška – liška) a opačne, české dlhé í korešponduje so slovenským i (sporadicky: síla – sila, sýr – syr, mýdlo – mydlo). 1.2.2.4. Slovenské dlhé é korešponduje s českým dlhým é: malé, politické, mnohé, problém. V obidvoch jazykoch je to hláska na periférii systému a vyskytuje sa prevažne v koncovkách prídavných mien a v cudzích slovách, pri obmedzení neutralizáciou kvantity v slovenčine ide o rozdiel é – e (krásné – krásne [krásne]), sporadicky iné rozdiely (léto – leto). 1.2.2.5. Dlhé ó je v obidvoch jazykoch obmedzené na slová cudzieho pôvodu a na citoslovcia: sója, sólo, fórum, ó, haló. 1.2.3. Dvojhlásky v slovenčine a v češtine S l o v e n č i n a Č e š t i n a iu (eu) ie uo ou ia (au) V češtine aj v slovenčine majú dvojhlásky platnosť dlhej hlásky. Slovenčina má štyri stúpavé dvojhlásky ia, ie, iu, ô, ktoré majú polovokál i alebo u na začiatku. Čeština má klesavé diftongy, a to v domácich slovách diftong ou (se ženou) a v cudzích slovách diftongy eu, au (auto, neurochirurgie, pneumatika). V slovenčine ide vždy v týchto slovách o spojenie dvoch hlások, nie o diftong, hoci ich fonetická podoba je rovnaká ako v češtine (auto, neurochirurgia, pneumatika, so ženou). Korešpondencia samohlások a dvojhlások: Č [á] → S [á, ǐa, a] Č [é] → S [ǐe, é, e] Č [ú] → S [ú, ǐu, ǔo] Č [oǔ] → S [ú] S [á] → Č [á, a] S [é] → Č [é] S [ú] → Č [ú, u, oǔ] S [ǐa] → Č [á, í] S [ǐe] → Č [í, e, (é)] S [ǔo] → Č [ú, o] 1.2.3.1. Slovenská dvojhláska ie korešponduje s českými samohláskami í, e, é. S dlhým í korešponduje v Nsg. vzoru vysvedčenie (vysvědčení, psaní, čtení) a v koncovkách adjektív vzoru cudzí / jarní (dalšího, cizímu, cizí dítě, další děti a ženy) a vnútri slov (miesto – místo, biely – bílý, dielo – dílo, pieseň – píseň, podmienka – podmínka, mier – mír, cieľ – cíl). S českým krátkym e korešponduje dvojhláska ie predovšetkým vnútri slov: koniec – konec, myšlienka – myšlenka, nie – ne, čierny – černý, rieka – řeka; po d, t, n sa e zapisuje ako ě: niekde – někde, hľadieť – hledět, vidieť – vidět, vedieť – vědět. Po b, p, m, v, f sa graféma ě číta ako je (po m ako ňe): hviezda – hvězda, rozumieť – rozumět, sovietsky – sovětský. Zriedkavo korešponduje diftong ie s českým dlhým é: viesť – vést, doviezť – dovézt, mlieko – mléko, polievka – polévka. 1.2.3.2. Slovenský diftong ia korešponduje najčastejšie s dlhým á: žiadny – žádný, žiak – žák, žiarovka – žárovka, diaľka – dálka, čiara – čára, piaty – pátý, piatok – pátek. S českým dlhým í korešponduje dvojhláska ia: a) v koncovkách Dpl. a Lpl. vzoru ulica a dlaň (uliciam – ulicím, uliciach – ulicích, dlaniam – dlaním, dlaniach – dlaních); v koncovkách adjektívneho vzoru cudzí: cudzia – cizí; b) v slovotvorných príponách -iar, -iareň: maliar – malíř, mraziareň – mrazírna, uhliar – uhlíř, kupliar – kuplíř, baliareň – balírna; c) vnútri slov: viac – víc, vziať – vzít, peniaze – peníze. 1.2.3.3. Zriedkavý slovenský diftong iu korešponduje s dlhým í (prehláska ú na í) v koncovkách mäkkých vzorov vysvedčenie, cudzí: znameniu – znamení, umeniu – umění, cudziu – cizí. 1.2.3.4. Diftong ô [ǔo] korešponduje s českým dlhým ů [u:]: môj – můj, pôda – půda, dôležitý – důležitý, rôzny – různý, kôň – kůň, stôl – stůl, spôsob – způsob, vôbec – vůbec, okrem toho môže dvojhláska ô korešpondovať v češtine s o: ôsmy – osmý, môcť – moct, pomôcť – pomoct. 1.2.3.5. Český diftong ou, ktorý vznikol z dlhého ú, korešponduje väčšinou so slovenským dlhým ú: lúka – louka, súd – soud, Francúz – Francouz, kúpať sa – koupat se, pri neutralizácii kvantity v slovenčine korešponduje aj ou a u (vládnu – vládnou). 1.2.4. Slabikotvorné hlásky v slovenčine a češtine Slovenčina r l – ŕ ĺ Čeština r l m – – V slovenčine sa na tvorbe slabík zúčastňujú okrem samohlások a dvojhlások aj hlásky r, l a ich dlhé pendanty ŕ, ĺ; v češtine sú iba krátke slabikotvorné hlásky r, l, m. 1.2.4.1. Dlhému slovenskému ŕ, ĺ zodpovedá: a) české krátke r, l: hŕstka – hrstka, mŕtvy – mrtvý, vĺča – vlče, vŕba – vrba, do vĺn – do vln, bŕzd – brzd; b) spojenie r, l a sprievodnej hlásky ou: prehĺbiť – prohloubit, tĺcť – tlouct, hĺbka – hloubka, kĺzať sa – klouzat se, dlhý – dlouhý. Niekedy aj slovenskému r, l zodpovedá česká spoluhláska r, l a sprievodné hlásky e, u: krv – krev, slnce – slunce. 1.2.4.2. V slovenčine sa slabikotvorné r, l nikdy nemôže vyskytovať v pozícii na konci slova. Na rozdiel od slovenčiny sa v češtine v tejto pozícii môžu vyskytovať slabikotvorné hlásky r, l, m: vietor – vítr, Peter – Petr, brat – bratr, niesol – nesl, padol – padl, zmysel – smysl, osem – osm, sedem – sedm. Pri niektorých tvaroch slovies však aj v češtine tvary typu blbl, vrhl, zvrtl ustupujú tvarom blbnul, vrhnul, zvrtnul. 1.2.5. Systém spoluhlások v slovenčine a češtine Porovnanie konsonantického systému: S [ b c č d ď ® ®ˇ f g h x j k l ľ m n ň p r – s š t ť v z ž ] Č [ b c č d ď – – f g h x j k l – m n ň p r ř s š t ť v z ž ] Najnápadnejší rozdiel v spoluhláskových systémoch češtiny a slovenčiny je ten, že slovenčina nemá spoluhlásku ř a čeština nemá spoluhlásky ľ, [®] a [®´] (okrem prevzatých slov typu džudo, džem). 1.2.5.1. Slovenskému r v okolí predných samohlások e, i a i-ových dvojhlások ia, ie, iu zodpovedá v českých domácich slovách hláska ř, ktorá vznikla z pôvodného mäkkého r´: reč – řeč, remeslo – řemeslo, rezať – řezat, potreba – potřeba, predmet – předmět, dobre – dobře, ríša – říše, tri – tři, prípad – případ, tvoriť – tvořit, poriadok – pořádek, priateľ – přítel, rieka – řeka. Niekedy je korešpondencia r – ř na konci slova, a to v príponách: maliar – malíř, hospodár – hospodář. Spoluhláska ř sa od r odlišuje väčším počtom kmitov jazyka a sprievodným trecím šumom. Pri jej nacvičovaní sa dá vychádzať od spoluhlásky ž, ale konček jazyka sa musí výrazne nadvihnúť hore. Najlepšie je nacvičovať hlásku ř v spojení so spoluhláskami t, d, p, b, k, g: třeba, střecha, dřevo, přítel, bříza, křída, v Gagře. Výslovnosť hlásky ř sa môže overiť v protiklade k spoluhláske ž: žádný – řádný, požádat – pořádat, kreslíš – kreslíř. 1.2.5.2. Slovenská spoluhláska dz zodpovedá českej spoluhláske z, pretože v češtine sa pôvodné dz zmenilo na z: schôdza – schůze, medzera – mezera, cudzinec – cizinec, medzinárodný – mezinárodní, hovädzí – hovězí, prebúdzať – probouzet, hádzať – házet; slovenské dž zodpovedá v alternačných pozíciách českému z: hádžu – hází. 1.2.5.3. Slovenské ľ korešponduje s českou spoluhláskou l, pretože v češtine ľ splynulo s l: veľký – velký, maľovať – malovat, voľný – volný, kráľ – král, posteľ – postel, učiteľ – učitel, hľadať – hledat, vedľa – vedle, ľavý – levý, ľútosť – lítost, ľud – lid. 1.2.5.4. Časti slovenských domácich slov, ktoré sa začínajú na samohlásku (okrem o, u, i) zodpovedá v češtine ekvivalent so spoluhláskou j pred samohláskou. Ide o tzv. protetické a hiátové j: ako – jak, aký – jaký, akosť – jakost, ešte – ještě. Domáce slová, ktoré sa začínajú na i, majú protetické j len v češtine: ihla – jehla, inak – jinak, iný – jiný, iskra – jiskra, istota – jistota. Českému j môže zodpovedať aj slovenské i v pozícii na začiatku slova: jde – ide, jdou – idú, jmelí – imelo; jméno – meno (v slovenčine pôvodné i zaniklo). V niektorých dvojiciach nie je i v češtine: ihrisko – hřiště, ihneď – hned. V tejto súvislosti je zaujímavé, že v stredočeských nárečiach a v obecnej češtine je v slovách s vokálom o na začiatku slova protetické v: okno – vokno, obdiv – vobdiv, ono – vono; v niektorých nárečiach je pred u protetické h: huž, hu stoky, hutíkat. 1.2.5.5. Aj slovenské spoluhlásky ď, ť, ň majú často v češtine tvrdé ekvivalenty d, t, n, najmä v pozícii na konci slova: v infinitíve: lietať – létat, milovať – milovat, spať – spát; v číslovkách: päť – pět, šesť – šest, deväť – devět, desať – deset, dvadsať – dvacet; v prípone -osť: radosť – radost, vlastnosť – vlastnost, možnosť – možnost; v prípone: -áreň – cukráreň – cukrárna, poslucháreň – posluchárna a v jednotlivých slovách: smrť – smrt, hneď – hned, deň – den, snáď – snad, časť – část, opäť – opět. Len zriedkavo je protiklad mäkkej a tvrdej spoluhlásky v iných pozíciách: ťah – tah, ďaleko – daleko. Spoluhlásky ď, ť, ň sú častejšie v slovenských domácich slovách aj po e, i a i-ových dvojhláskach. V češtine sa spoluhlásky d, t, n pred grafémou e nevyslovujú ako ď, ť, ň: teplo [teplo], teta [teta], tenký [teŋkí], nemocnice [nemocňice], otec [otec], nechat [nechat], konečný [koneční], kde [gde], dnes [dnes]. 1.2.5.6. Slovenskej spoluhláske g zodpovedá niekedy v češtine k tam, kde je v pôvodnom cudzom slove spoluhláska k: gaštan – kaštan, gavalier – kavalír, guľa – koule, guľatý – kulatý. Uvedený rozdiel g – k len zriedkavo nájdeme v domácich slovách (mozog – mozek) a priradiť k nemu môžeme aj rozdiel v pôvodne anglických príponách -ing a -ink (puding – pudink / puding, tréning – trénink / tréning, míting – mítink, kemping – kempink / kemping; poradie v dvojtvaroch naznačuje vyššiu frekvenciu -ink), resp. v iných slovách Hamburg – Hamburk, buldog – buldok. 1.2.5.7. Pri preberaní cudzích slov so spoluhláskovými skupinami sp, st, sk sa v slovenčine ustálila výslovnosť [šp, št, šk] a v češtine výslovnosť [sp, st, sk]: šport – sport, špecialista – specialista, rešpekt – respekt, šprint – sprint, špirála – spirála, študent – student, štruktúra – struktura, štadión – stadion, štatistika – statistika, Škandinávia – Skandinávie. ÚLOHY K 1. LEKCII O 1. Na základe analýzy paralelného českého, poľského a slovenského textu a na kontrétnych príkladoch sa pokúste určiť charakteristické znaky týchto troch západoslovanských jazykov: Tri razy naj o českých a slovenských vrchoch Najvyšším vrcholom Vysokých Tatier a súčasne najvyšším vrchom Slovenska je Gerlachovský štít. Nielen to, je súčasne najvyšším vrcholom Karpát v celej ich dĺžke tisíc päťsto kilometrov. Je vysoký dvetisíc šesťsto päťdesiat metrov. Za najkrajší vrch je zhodne označovaný Veľký Rozsutec (1600 m) v chránenej krajinnej oblasti Malá Fatra, východne od Žiliny. Je pozoruhodný nielen divoko rozbrázdeným povrchom s rozoklanými vrcholovými vápencovými útesmi, ale aj tým, že pri pohľade z rozličných strán má celkom iný tvar daný nepravidelnosťou jeho masívu. Je jedným z najfotografovanejších vrchov Slovenska. „Strechou Európy“ možno nazvať vrch Klepáč (1138 m) v skupine Králického Snežníka na česko-poľských hraniciach na severnej Morave. Na jeho južnom úpätí je rozvodie troch morí: Nysa Klodzka vteká do Odry a tá do Baltického mora, Tichá Orlica do Labe, to potom do Severného mora, Morava je prítokom Dunaja, ktorý sa vlieva do Čierneho mora. Třikrát nej o českých a slovenských horách Nejvyšším vrcholem Vysokých Tater a současně nejvyšší horou Slovenska je Gerlachovský štít. Nejen to, je současně nejvyšším vrcholem Karpat v celé jejich délce tisíc pět set kilometrů. Je vysoký dva tisíce šest set pětapadesát metrů. Za nejkrásnější horu je shodně označován Velký Rozsutec (1600 m) v chráněné krajinné oblasti Malá Fatra, východně od Žiliny. Je pozoruhodný nejen divoce rozbrázděným povrchem s rozeklanými vrcholovými vápencovými útesy, ale i tím, že při pohledu z různých stran má zcela jiný tvar daný nepravidelností jeho masívu. Je jednou z nejfotografovanějších hor Slovenska. „Střechou Evropy“ lze nazvat vrch Klepáč (1138 m) ve skupině Králického Sněžníku na česko-polských hranicích na severní Moravě. Na jeho jižním úpatí je rozvodí tří moří: Nysa Klodzka vtéká do Odry a ta do Baltského moře, Tichá Orlice do Labe, to pak do moře Severního, Morava je přítokem Dunaje, který se vlévá do Černého moře. Trzy razy naj o czeskich i słowackich szczytach Najwyższym szczytem Wysokich Tatr a jednocześnie najwyższym szczytem Słowacji jest Gerlach. Jest on także najwyższym wierzchołkiem Karpat na całej ich długości tysiąca pięciuset kilometrów. Ma wysokość dwa tysiące sześćset pięćdziesiąt pięć metrów. Za najpiękniejszy szczyt został zgodnie uznany Wielki Rozsutec (1600 m) w rezerwacie przyrody Mała Fatra, na wschód od Żyliny. Jest godny uwagi nie tylko ze względu na dziko pobrużdżoną powierzchnię ze szczytowymi skałami ze spękanego wapnia, ale też dlatego, że oglądany z różnych stron ma inny kształt spowodowany nieprawidłowością jego masywu. „Dachem Europy“ można nazwać szczyt Klepacz (1138 m) w masywie Karlickiego Śnieżnika na granicy czesko-polskiej w północnych Morawach. U jego południowego podnóża znajduje się dział wodny trzech mórz: Nysa Kłodzka wpada do Odry, a ta do Morza Bałtyckiego, Cicha Orlica do Łaby, ta potem do Morza Północnego, Morawa jest dopływem Dunaju, który wpada do Morza Czarnego. Preklad do poľštiny: Wirginia Mirosławska 2. Doplňte hlásky a vysvetlite rozdiel medzi slovenčinou a češtinou: Ñ S a) je p..ť hodín, uv..dnutý kv..t, sv..tý obrázok, dev..ť príkladov, zv..zok kľ..čov, m..tový čaj, r..žové púp..tko, podp..tok, hov..dzie m..so, d..razný zákaz, dva m..siace, nebezpečná poľ..dovica, farebný d..ždnik, drev..ná d..ska, liečivá r..stlina, ťažký p..rod, ostrý n..ž, príjemná v..ňa, rýchla ch..dza, na ..smom mieste, jedálenský st..l b) pevná v..ľa, jasný d..kaz, bezd..vodný strach, d..verný rozhovor, d..ležitý okamih, m..žeš prísť, k..š jabĺk, prevarené ml..ko, b..le sv..čky, chladný v..tor, č..lý dedko, na r..zcestí, tenisový l..keť, kurča na r..žni, oprávnená sť..žnosť c) 1. Bol dlho v..nku. 2. Zdal sa mi krásny s..n. 3. Naš.. ulic.. je veľmi frekventovaná. 4. Sedel v m..chovom poraste. 5. Mám rada m..čne jedlá. 6. Nad m..stom ž..rili sv..tlá. 7. Bež..l rýchlo domov. 8. Má dobr.. pam..ť. 9. Pokosil celú l..ku. 10. Nebolo mu do sp..vu. 11. V..ríš im? 12. Stalo sa to vl..ni. 13. Cesn..k mi nechutí. 14. P..stuje okrem iného aj ľ..n. Č a) p..t hodin, uv..dlá kv..tina, sv..tý obrázek, dev..t příkladů, sv..zek kl..čů , m..tový čaj, r..žové poup.., podp..tek, hov..zí m..so, d..razný zákaz, m..síce, nová l..dovka, barevný d..štník, dřev..ná d..ska, r..stlina, těžký p..rod, ostrý n..ž, příjemná v..ně, rychlá ch..ze, na ..smém m..stě, jídelní st..l b) pevná v..le, jasný d..kaz, bezd..vodný strach, d..věrný rozhovor, d..ležitý okamžik, m..žeš přijít, k..š jablek, vařené ml..ko, b..lé sv..čky, chladný v..tr, č..lý dědeček, na r..zcestí, tenisový l..ket, kuře na r..žni, oprávněná st..žnost c) Byl dlouho v..nku. 2. Zdál se mi krásný s..n. 3. Naš.. ulic.. je velmi frekventovaná. 4. Seděl v m..chovém porostu. 5. Mám ráda m..čná jídla. 6. Nad m..stem z..řila sv..tla. 7. Běž..l rychle domů. 8. Má dobr.. pam..ť. 9. Pokosil celou l..ku. 10. Nebylo mu do zp..vu. 11. V..říš jim? 12. Stalo se to vl..ni. 13. Česn..k mi nechutná. 14. P..stuje mimo jiné také l..n. 3. Tvorte názvy mláďat od nasledujúcich substantív: Ñ S holub, kôň, hus, kačka, ovca, slon, pes, mačka Č holub, kůň, husa, kachna, ovce, slon, pes, kočka O 4. Preložte do slovenčiny: Ñ pohádkový obr, žlutá barva, hloubka, dlouhá cesta, nafukovací člun, těžký průmysl, mrtvý člověk, stará vrba, dva sloupy, vršek, trní, tlouci, krev 5. Utvorte datív a lokál plurálu a všímajte si neutralizáciu kvantity v slovenčine (porovnajte s češtinou): Ñ S známa fráza, krásna pláž, tlaková výš; prázdne hniezdo, čínske jedlo, veľké číslo, biele miesto (na mape) Č známá fráze, krásná pláž, tlaková výše, prázdné hnízdo, čínské jídlo, známé číslo, bílé místo 6. Utvorte od infinitívu tvar 3. osoby sg. a všímajte si existenciu neutralizácie kvantity v slovenčine (porovnajte s češtinou): Ñ S dávať, usmievať sa, prekladať, dúfať, chváliť, ostávať, skladať, mávať Č dávat, usmívat se, překládat, doufat, chválit, zůstávat, vstávat, brávat, čítávat, snídat 7. Utvorte verbálne substantíva a porovnajte ich navzájom: Ñ S lietať, privítať, spievať, mávať, strihať Č létat, svítat, hvízdat, přivítat, zpívat, zívat, mávat, stříhat 8. Utvorte adjektívne tvary od substantív a použite ich v krátkych spojeniach: Ñ S krása, zrada, rieka, bieda, vláda, trieda Č krása, zrada, řeka, bída, vláda, třída O 9. Porovnajte hláskový systém slovenčiny a češtiny a osobitne vymenujte hlásky, ktoré nemá slovenčina a ktoré nemá čeština. Rozdiely zdôvodnite hláskoslovnými zmenami. Č 10. Pozorujte, v ktorých pozíciách sa vyskytuje spoluhláska ř v češtine: řemen, ořech, řeka, Řím, vepř, pepř, hořký, příprava, řeč, přiměřený, přelom, přirozený, předmět, přesnost, přednost, střelba, řemeslo, nepříjemný, vařit, sestřička, křídlo, předem, kufřík, řasy, křičet, řád, hřada, chřadnout 11. Na uvedených príkladoch objasnite, kedy (a prečo) slovenskej samohláske ä zodpovedá český vokál a, ě (porov. 1.2.1.1.): S mäta, vädnúť, väzba, zväz, hovädo, mäso, obväz, zmätok, podpätok, svätý, pamätať si, päta, zmätený, žriebä, hovädzie, päť, deväť, väčšie, pamäť, mäkký, väzeň, napätie, späť Č máta, vadnout, vazba, svaz, hovado, maso, obvaz, zmatek, podpatek, svatý, pamatovat si, pata, zmatený, hříbě, hovězí, pět, devět, větší, paměť, měkký, vězeň, napětí, zpět 12. Na nasledujúcich príkladoch vysvetlite, ako vznikli rozdiely medzi češtinou a slovenčinou (porov. 1.2.1.2.; 1.2.1.3.): S držať, záležať, kričať, obracať, jačať, premýšľať, ťažký, ulica, naše dieťa, najviac, najmenší, jav, prejav, jahňa, čakáreň, obyčajne, pohľad, ľud, čuch, ľúbiť sa, vidím cudziu ženu, objavujú sa, ľútosť, čeľusť, v nedeľu, sľúbiť, kľuk, o chvíľu, cestujúci, rozčúliť sa, šťuka, pre ňu, brucho, kľud, kľúč Č držet, záležet, křičet, obracet, ječet, přemýšlet, těžký, ulice, naše dítě, nejvíce, nejmenší, jev, projev, jehně, čekárna, obyčejně, pohled, lid, čich, líbit se, vidím cizí paní, objevují se, lítost, čelist, v neděli, slíbit, klik, za chvíli, cestující, rozčílit se, štika, pro ni, břicho, klid, klíč O 13. Vysvetlite rozdiely medzi slovanskými jazykmi, ktoré poznáte, v slovách: zbytočne, statočne, von, voš, so mnou, vo dne, sviatok, piatok, piesok, kúsok, odpočinok, s pánom, s hradom, doska, odovzdať, odosielateľ, lož, mach, orol, posol 14. Ktorou historickou zmenou v češtine sa dajú vysvetliť rozdiely medzi slovenčinou a češtinou v týchto slovách: S kôň, vôľa, pôvod, vôbec, rôznych, pôsobiť, dôsledok, zdôrazniť, pôvab, dôležitý, hrôza, lôžko, nedôvera, môj, kvôli, (orná) pôda, nôž, kôrka, chôdza Č kůň, vůle, původ, vůbec, různých, působit, důsledek, zdůraznit, půvab, důležitý, hrůza, lůžko, nedůvěra, můj, kvůli, (orná) půda, nůž, kůrka, chůze S 15. Hláskoslovne vysvetlite existenciu slovenských diftongov ie, ia, iu: krvácanie, rozdiel, miera, dospievanie, zdravie, miesto, cieľ, krieda, viečka, diera, biely, cudzie šťastie, dievča, smiech, svieti, chodievať, ďalšie úlohy, maliar, viac, cudzia žena, priateľ, rozhliadať sa, priazeň, priadza, tešiť sa dobrému zdraviu, vidím cudziu ženu 16. Vysvetlite existenciu vokálu ú v slovenských slovách a porovnajte ich s češtinou: S súd, búda, lúka, kúpeľňa, skúmať, vezú sa, húževnatosť, nafúkaný, brúsiť, lúčenie, kvitnúci, prúd, kút, púšť, dúšok, ľudožrút, zúfalstvo, dobrú noc, rozhodnúť sa, sú Č soud, bouda, louka, koupelna, zkoumat, vezou, houževnatost, nafoukaný, brousit, loučení, kvetoucí, proud, kout, poušť, doušek, lidožrout, zoufalství, dobrou noc, rozhodnou se, jsou O 17. Aký fonologický rozdiel je medzi morfémou -ou v Isg. v češtine a slovenčine? Petrík sa rád hral s malou Mirkou, dievčinou od susedov. Oženil sa s tou mladou cudzinkou. Nad Tatrou sa blýska. Pred malou chvíľou odišiel. O 18. Akú fonologickú hodnotu majú spojenia au, eu v slovenčine a češtine? aula, sauna, automat, euro, pauza, trauma, fauna, flauta, eunuch, Eufrat, kaucia – kauce, leukémia – leukémie, pneumatika, neurochirurgia – neurochirurgie, neurológia – neurologie; reuma – revma, Európa – Evropa, Euroázia – Euroasie, 19. Vysvetlite rozdiely medzi češtinou a slovenčinou v slovách: S žiak, žiarovka, žiarliť, žiadosť, začiatok, čiarka, čiastka, čiastočne, železničiar, diaľka, diabolský, tiahnuť, dosiahnuť, smiať sa, prasiatko, piaty, deviaty, sviatok, pamiatka, križiak, čierny, rieka, žerie, perie, berie, koniec, hrniec, mlieko, polievka, rozumieť, svetský Č žák, žárovka, žárlit, žádost, začátek, čárka, částka, částečně, železničář, dálka, ďábelský, táhnout, dosáhnout, smát se, prasátko, pátý, devátý, svátek, památka, křižák, černý, řeka, žere, pere, bere, konec, hrnec, mléko, polévka, rozumět, světský 20. Koľko foném je v tvaroch s tou ženou, hvězda, pneumatika a v ich slovenských ekvivalentoch s tou ženou, hviezda, pneumatika? Rozdiely zdôvodnite. 21. Vysvetlite rozdiely medzi češtinou a slovenčinou: S hrádza, medzi, hádzať, dochádzka, usudzovať, cudzinec, obmedzenie, vymedzenie, medzinárodný, medzera, urodzený, prirodzenosť, prebúdzať sa, prisudzovať, mosadz, hovädzí, hrdzavý, povzbudzovanie Č hráz, mezi, házet, docházka, usuzovat, cizinec, omezení, vymezení, mezinárodní, mezera, urozený, přirozenost, probouzet se, přisuzovat, mosaz, hovězí, rezavý, povzbuzování 22. Poukážte na rozdiely medzi češtinou a slovenčinou a zdôvodnite ich: S ľakať sa, ľudský, veľký, oceľ, vedľa, koľko, spoľahlivý, učiteľ, topoľ, mozoľ, ľavý, viditeľný, voľno, kráľovná, posteľ, maľovať, maľba, paľba, lipa, sľub, les, člen Č lekat se, lidský, velký, ocel, vedle, kolik, spolehlivý, učitel, topol, mozol, levý, viditelný, volno, královna, postel, malovat, malba, palba, lípa, slib, les, člen 23. Podľa znalostí cudzích jazykov porovnajte nasledujúce príklady s latinčinou, francúzštinou, angličtinou, nemčinou atď. S guľa, gitara, guráž, glej, gamaše, cigán, mozog, gebuľa, gáfor, puding, tréning, kemping, lízing, buldog, doga, Hamburg, Regensburg, garáž, galantéria, gotika, gól, demagógia, program Č koule, kytara, kuráž, klih, kamaše, cikán, mozek, kebule, kafr, pudink, trénink, kempink, lízink, buldok, doga, Hamburk, Regensburg (Řezno), garáž, galanterie, gotika, gól, demagogie, program 24. V slovách si všimnite, pred ktorými hláskami sa nevyskytuje v slovenčine protetické a hiátové j: S iste, iný, inak, inovať, íl, inam, inde, inonárodný, inokedy, iskra, iskrilo sa, ešte, ihla, ako, akosť, aký, idú, meno, menovať sa, imelo, som, si, sú, súcno, ihličie, akostný, ihlan Č jistě, jiný, jinak, jinovatka, jíl, jinam, jinde, jinonárodní, jindy, jiskra, jiskřilo se, ještě, jehla, jak, jakost, jaký, jdou, jméno, jmenovat se, jmelí, jsem, jsi, jsou, jsoucno, jehličí, jakostní, jehlan 25. Zovšeobecnite zásady na adaptáciu cudzích slov so spoluhláskami sp, st, sk v slovenčine a češtine. Príklady preložte do vám známych jazykov: S škandál, Škandinávia, špecialista, špecifický, špirála, špiritizmus, šport, špurt, šprint, štadión, štandard, štát, štatút, štruktúra, štúdium, študent, štýl Č skandál, Skandinávie, specialista, specifický, spirála, spiritizmus, sport, spurt, sprint, stadion, standard, stát, KM statut, struktura, studium, student, styl 26. V slovách určite počet slabík a vysvetlite príčiny rozdielov medzi slovenčinou a češtinou: S sedem, osem, padol, niesol, zvrtol, viedol, Peter, brat, zmysel, mŕtvy, vŕba, priemysel, myseľ, masaker, kufor, liter, meter, filter Č sedm, osm, padl, nesl, zvrtl, vedl, Petr, bratr, smysl, mrtvý, vrba, průmysl, mysl, masakr, kufr, litr, metr, filtr 27. Vysvetlite existenciu a výslovnosť skupín be, pe, me, ve, fe v slovenčine v porovnaní s češtinou: S zemeguľa, zverolekár, pekná, rozbeh, tebe, päsť, pamäť, veta, jazykoveda, obed, svet, kvet, veriť, národ sebe, zmena, umenie, mesto Mělník, rozumieť, napätie, o Štefe, k Jozefe Č zeměkoule, zvěrolékař, pěkná, rozběh, tobě, pěst, paměť, věta, jazykověda, oběd, svět, květ, věřit, národ sobě, směna, umění, město Mělník, rozumět, napětí, o Štefě, k Jozefě 2. LEKCIA ORTOEPICKÉ A ORTOGRAFICKÉ ROZDIELY 2.1. Základné ortoepické rozdiely Čítanie slovenského a českého textu má podobné zákonitosti. V obidvoch jazykoch sú diakritické znamienka na označenie mäkkých spoluhlások ž, č, š, dž, ale aj ď, ť, ň pred a, u, o a na konci slov. Zhodne sa graficky neoznačuje ď, ť, ň v domácich slovách pred i [ňitra, ťi, ďivadlo; ňič – ňic] a zhodne sa čítajú spoluhlásky t, d, n, pred i v cudzích slovách [diplomat, turistika, nikotín]. Takmer rovnaké pravidlá v obidvoch jazykoch platia aj pre spodobovanie (asimiláciu) konsonantov: Konsonanty: neznelé: p, f, t, ť, s, š, c, č, k, ch [x] znelé: b, v, d, ď, z, ž, dz, dž, g, h sonórne znelé: m, n, ň, l, ľ, r, j Rovnako sa asimilujú znelé spoluhlásky pred neznelými spoluhláskami (hádka [hátka], lebka [ľepka], pod sedlo [potísedlo], odpočívať [otpočívať] – odpočívat [otpočívat], v tejto [fítejto] – v této [fítéto]), znelé spoluhlásky na neznelé pred pauzou (dub [dup], zub [zup], sed [set], hviezd [hvǐest] – hvězd [hvjest]) a neznelé spoluhlásky na znelé pred párovými znelými spoluhláskami (k borovici [gíborovici], s hadom [zíhadom] – s hadem [zíhadem], päť bláznov [peďíbláznoǔ] – pět bláznů [pjedíbláznú]). Neznelé konsonanty: Znelé konsonanty: [p] – p Peter [peter] – b rob [rop] [b] – b brat [brat] – p kúp mi to [kúbími to] [t] – t tiger [tiger] – d had [hat] [d] – d dom [dom] – t brat môj [bradímǔoj] [ť] – ť päť [peť] – ď poď [poť] [ď] – ď ďaleko [ďaleko] – ť späť mi dá tri [speďími da: tri] [s] – s situácia [situácia] – z bez [besí] teba [z] – z zem [zem] – s pes má kosť [pezímá kosť] [š] – š študent [študent] – ž už [uš] [ž] – ž žena [žena] – š myš je to [mižíje to] [c] – c cyklus [ciklus] – dz prechádzka [prexácka] [®] – dz medzi [me®i] – c pec je v rohu [pe®íje vírohu] [č] – č Čech [čex] – dž hádž [háč] [®ˇ] – dž Džingischán [®´ingisxán] – č Choč je vedľa [xo®´íje vedľa] [k] – k Karol [karol] – g smog [smok] [g] – g gejša [gejša] – k košík je vpravo [košígíje fpravo] [x] – ch chémia [xémia] – h roh [rox] [h] – h Himaláje [himaláje] – x prach je tu [pragíje tu] [v] – v Vlado [vlado] – f šéf opery[šéwíoperi] – [ǔ] krv [krǔ] [f] – f František [franťišek] – v včera [fčera] V ďalšej časti si vysvetlíme najdôležitejšie výslovnostné rozdiely medzi slovenčinou a češtinou. 2.1.1. V slovenčine sa v domácich slovách vyslovujú skupiny de, te, ne ako [ďe, ťe, ňe], ale v češtine sa tieto skupiny vyslovujú tvrdo: nechať [ňechať] – nechat [nechat], teplota [ťeplota] – teplota [teplota], tepna [ťepna] – tepna [tepna], nehoda [ňehoda] – nehoda [nehoda], hneď [hňeť] – hned [hnet], kdekto [gďekto] – kdekdo [gdegdo], Štefan [šťefan] – Štefan [štefan]. Ako ď, ť, ň sa v českých slovách čítajú spoluhlásky len pred grafémou ě: děti, dělat, nějaký, vážně [ďeťi, ďelat, ňejakí, vážňe]. V slovenčine sa realizuje aj protiklad l – ľ (lavica – ľavica). Ide napr. aj o opozíciu dvoch morfonologických súborov substantív (stôl – mozoľ, hala – guľa) a adjektív (malý – molí) analogicky ako pri dvojiciach slov daných protikladom n – ň, t – ť, d – ď, resp. o rozlíšenie sústav tvarov z dvoch slovných druhov: včelou (subst.) – včeľou (adj.). Výnimočné prípady tvrdej výslovnosti tvrdých spoluhlások d, t, n, l pred e, i, í, ie v slovenčine sú: a) v tvaroch adjektív vzorov pekný a matkin: zaviateho, piatemu, krásnej, stáli (napr. stáli pracovníci), biele, matkinej, jednej, jedni; b) v tvaroch zámen ten, tento, onen: ten, tej, tí, tie; onen, onej oní; c) v tvaroch s predponami odísť, predísť, nadísť, podísť; odinakiaľ; nadeň, podeň, predeň); d) v slovách jeden, jedenásť, hoden, žiaden, vinen, temer, teraz, teda, vtedy, pijatika, vínečko, terč; e) v slovách cudzieho pôvodu (komunizmus, termín, idea, lignit); f) v onomatopoických slovách (tik-tak, tikať, tikot). 2.1.2. V slovenčine graféma ě neexistuje, česká graféma ě v spojení s pernými spoluhláskami p, b, m, v, f sa číta ako [pje, bje, mňe / mje, vje, fje], pričom výslovnosť [mje] sa vyskytuje len sporadicky ako starší a nárečový variant: [mjesíc, mjesto, zmjena]. V v slovenčine je len výslovnosť [pe, be, me, ve, fe]: pěkný [pjekní] – pekný; zpěv [spjef] – spev, pětka [pjetka] – päťka, pätorka; oběd [objet] – obed; tobě [tobje] – tebe; rozběh [rozbjex] – rozbeh; město [mňesto] – mesto; mě [mňe] – ma; změna [zmňena] – zmena; směr [smňer] – smer; člověk [človjek] – človek; věc [vjec] – vec; věda [vjeda] – veda; o Jozefě [oíjozefje] – o Jozefe; o Štefě [štefje] – o Štefe; fěrtoch [fjertox] – fertuška (nár.). Tzv. široké ä sa v bežnej slovenskej výslovnosti vyslovuje ako [e]. Táto samohláska sa vyskytuje iba po perných spoluhláskach p, b, v, m (päta, holúbä, väčší, mäso); frekvenčne, kombinačne, a teda aj funkčne (porov. napr. dvojice mäsový – masový, pästička – pastička, mäty – maty, zmätený – zmetený) je veľmi málo vyťažená. V niektorých prípadoch je možná až trojaká výslovnosť grafémy ä, porov. púpätko, deväť [púpätko – púpetko – púpatko], [ďeväť – ďeveť – ďevať (nárečová výslovnosť)]. 2.1.3. V slovenčine sa spoluhláska v na začiatku slabiky vyslovuje ako v češtine (voda, včela [fčela]), na konci slabiky, a to uprostred alebo na konci slova, sa vyslovuje vždy ako bilabiálne u; v češtine sa v v tejto pozícii pred pauzou alebo neznelou spoluhláskou vždy vyslovuje ako f: div [ďiǔ – ďif], postavte [postaǔťe – postafte], Václav [václaǔ – václaf], stav [staǔ – staf]. Koncovka -ou v Isg. feminín sa vyslovuje rovnako ako koncovka -ov v Gpl. substantív mužského rodu a privlastňovacích adjektív: so ženou [zoíženou], od chlapov [otíxlapoǔ], susedov dom [susedoǔídom]. Pred sonórnymi spoluhláskami n, ň, l, ľ, r je v spisovnej výslovnosti dvojaká realizácia spoluhlásky v: rovný [rovní/roǔní], pevne [pevňe/peǔňe], pavlač [pavlač/paǔlač], hnevlivý [hňevľiví/hňeǔľiví], škovránok [škovránok/škoǔránok], sálv [sálv/sálǔ]. Asimilácia f na v nastáva v pozícii na konci poslednej slabiky slova pred znelou hláskou: šéf ústavu [šéwíústavu], šéfredaktor [šéwredaktor]. Popri opozícii f – v v sústave šumových (párových) spoluhlások zviazaných vlastnosťou znelosti osobitné miesto patrí aj protikladu ch – h. Spoluhláska ch sa v neutralizačnom postavení pred znelou hláskou vyslovuje nielen ako [h], ale poväčšine ako mäkkopodnebná znelá, úžinová spoluhláska – [g ], teda ako znelé [x]. Spojenia slov hrach na poli, hroch vo vode vyslovujeme teda zväčša [hragínaípoľi], [hrogívoívoďe], resp. aj [hrahínaípoľi], [hrohívoívoďe]. 2.1.4. Rozdielna je výslovnosť neznelých spoluhlások pred znelou nepárovou spoluhláskou m, n, ň, l, ľ, r, ř, j a spoluhláskou v. V slovenčine sa pred týmito spoluhláskami asimiluje neznelá spoluhláska na znelú (okrem spojenia predložiek a osobných zámen [k nám, k vám, s nami, s vami, s ňím, k ňemu]); v češtine sa pred nimi neznelá spoluhláska neasimiluje: koniec mesta [koňǐe®ímesta] – konec města [konecímňesta], tak napríklad [tagínapríklat] – tak například [takínapříklat], tak ňejako [tagíňejako] – tak nějak [tak ňejak]; s láskou [zíláskoǔ] – s láskou [síláskou], k ľadu [gíľadu], k ledu [kíledu], s radosťou [zíradosťoǔ] – s radostí [síradosťí], tak řekni [takířekňi], takrečeno [tagrečeno], chyť ju [xiďíju] – chyť ji [xiťíji], s Waldemarom [zívaldemarom] – s Waldemarem [sívaldemarem]. V niektorých prípadoch je však možná variantná asimilovaná výslovnosť, ktorá je typická pre moravských používateľov češtiny. Pred gramatickou morfémou rozkazovacieho spôsobu v 1. os. pl., ktorá sa začína na sonórnu spoluhlásku m, sa vyslovuje v slovenčine znelý šumový konsonant (píšme [pížme], vláčme [vlᮡme], prosme [prozme], kúpme [kúbme], pusťme [puzďme], plaťme [plaďme]), podobne je to v Dsg. mužského a stredného rodu privlastňovacích zámen nášmu, vášmu [nážmu], [vážmu] aj pri tvare sme [zme]. Priebeh znelostnej asimilácie je signálom posilneného aglutinačného procesu v slovenčine. 2.1.5. Výrazný rozdiel je aj vo výslovnosti spoluhlások pred slovom začínajúcim sa na samohlásku. V slovenčine sa znelá spoluhláska pred samohláskou nemení z okna [zíokna] a neznelá spoluhláska sa mení na znelú z okom, k oknu [zíokom, gíoknu]. V češtine sa pred slovom, ktoré sa začína na samohlásku, vyskytuje vždy, bez ohľadu na postavenie vo výpovedi, ráz [~] s vlastnosťami neznelej spoluhlásky, preto sa neznelá spoluhláska nemení na znelú [k~oknu, s ~okem], ale naopak, znelá spoluhláska sa musí zmeniť pred neznelým rázom na neznelú [f~ ulici, f~okňe, s~okna, pot~okem]. Tento rozdiel zreteľne vidíme, ak porovnáme tie isté slová v češtine a slovenčine: [bezíobáǔ – bes~obaf, bezíopsahu – bes~opsahu, čazíuťeká – čas~uťíká, peďíáut – pjet~aǔt]. Aj tu existuje variantná výslovnosť v moravskej podobe češtiny [zíaǔta, podíoknem, bezíobaf]. 2.1.6. V slovenčine sa pôvodná skupina sh pravopisne a výslovnostne zjednotila na zh: zhoda, zhorieť, zhrnúť. V češtine sa táto skupina v pravopise zachovala ako sh. Vo výslovnosti sa ustálili dva varianty, a to moravský variant zh [zhoda, zhořet, zhrnoǔt] a častejší český variant [sx] [sxoda, sxořet, sxrnoǔt, na sxledanoǔ]. 2.1.7. V slovenčine sa skupiny ds, dc, tc, dš, tš vyslovujú vo vyššom štýle ako cc alebo čč: predsa, sudca, otca, mladší, kratší [precca, succa, occa, mlaččí, kraččí]. V češtine sa vo výslovnosti spoluhláskové skupiny nezjednodušujú na morfematickej hranici: odsypat, soudce, otce [otsipat, soǔtce, otce]; v skupinách tš, dš (mladší, kratší) je ortoepické [mlatší, kratší] i [mlačí, kračí]. 2.1.8. V cudzích slovách sa v spisovnej slovenčine vyslovujú samohláskové skupiny i + vokál bez hiátovej hlásky j, v češtine sa tieto samohláskové skupiny vyslovujú s výraznou hiátovou spoluhláskou j: [fi-alka – fijalka, ázi-a – ázije, idi-ot – idijot]. 2.1.9. V kvantite samohlások sú najvýraznejšie rozdiely medzi obidvoma jazykmi v tom, že v slovenčine platí pravidlo o rytmickom krátení, to značí, že po sebe nemôžu nasledovať dve dlhé slabiky, preto sa nasledujúca slabika kráti (posielam, kráčam, hlásim, skáčuci, žiaduci, bývam, môžu, skáču); v češtine takéto obmedzenie nie je: krásny – krásný, o krásach – o krásách, dáva – dává, spievanie – zpívání. Rytmický zákon sa pod tlakom iných rovín v niektorých prípadoch narúša (páví, lístie, námietka, zásielka, niečí). Okrem toho sú rozdiely krátkych a dlhých vokálov v slovných základoch: byť – být, piť – pít, spať – spát, hrať – hrát, starnúť – stárnout, obhajca – obhájce, obranca – obránce, ja – já, vojak – voják, hlina – hlína, svoj – svůj, líška – liška, áno – ano. Slovenčina má aj dlhé slabičné spoluhlásky ŕ, ĺ. Častejšie je dlhá samohláska v češtine a krátka samohláska v slovenčine. Existujú však aj opačné prípady, a to v Npl. pri neutrách je v slovenčine koncovka -á, v češtine koncovka -a: slová – slova, divadlá – divadla, heslá – hesla, mestá – města, pravidlá – pravidla. Podobne v Gpl. pri feminínach sa v slovenčine krátka samohláska predlžuje (žena – žien) a dlhá samohláska zostáva nezmenená (krása – krás), kým v češtine sa krátka samohláska nemení a dlhá samohláska sa skracuje (kráva – krav). Tak vznikajú rozdiely: líp – lip, síl – sil, žiab – žab. 2.1.10. V slovenčine existujú dvojhlásky ia (viac), ie (vie), iu (tretiu), ô (kôň). Tieto dvojhlásky sa skladajú vždy z polovokálu [ǐ], [ǔ] a z plnej samohlásky (a, e, u, o); polovokál a plná samohláska sa musia vysloviť ako jedna slabika. Od i-ových dvojhlások treba odlíšiť spojenie dvoch plných samohlások, ktoré sa vyslovujú dvojslabične (demokracia, demokracie, demokraciu) a spojenia j + vokál (ja, je, ju) s konsonantom j, nie polovokálom. Dvojhlásky patria k najcharakteristickejším znakom slovenského zvukového systému; počúvajúci pri ich nesprávnej artikulácii postrehnú aj malý odklon od ich ustálených charakteristík. V nesprávnej výslovnosti slovenských dvojhlások možno pozorovať výkyv v dvoch smeroch: jednak sa potláča výslovnosť i-ového prvku (pri dvojhláskach ia, ie, iu), najmä v koncových slabikách a po palatálach („mäkkých“ spoluhláskach), jednak sa polovokál [ǐ] „zosilňuje“ (je tu dvojaký „pohyb“: i-ový prvok sa nahrádza spoluhláskou [j]; prvý segment sa vyslovuje ako plná samohláska, čím sa dvojhláska rozkladá do dvoch slabík). Najčastejšie chyby vo výslovnosti dvojhlásky ô [ǔo] sú: realizácia tohto diftongu bez polovokálu [ǔ], pričom druhá časť dvojhlásky je krátka alebo dlhá [možem, móžeš, dóverňik], výslovnosť tejto dvojhlásky s pernozubným v [mvožem, kvoň]. 2.2. Základné ortografické rozdiely Obidva jazyky používajú latinské jednoduché grafémy (a, b, c, d ap.), zložky (ch, dz, dž, ia, ie, iu, ou) a grafémy s diakritickými znakmi (á, é, í, ý, ó, ú, ď, ť, č, š, ž; len v slovenčine sú ľ, ĺ, ŕ, ä, ô; len v češtine ě, ř, ů). Pravopis, ustálený konvenčný spôsob zachycovania zvukovej reči písmom, je v každom jazyku založený na pozadí istých princípov. Ich súhrn tvorí pravopisný systém. Slovenský pravopis bol pri Štúrovej kodifikácii založený na fonematickom pravopisnom princípe, ale po úpravách M. Hattalu sa priblížil českému pravopisu, preto sú dnes obidva jazyky pravopisne veľmi podobné, napr. v slovenčine aj češtine je ypsilon: byt, byť – být, aby, bývať – bydlet, bydlisko, obyčaj – obyčej, býk, nábytok – nábytek, my, umyť – mýt, hmyz, pýcha, sa, ryť – rýt, ryba, ryža – rýže, rýpať – rýpat, bryndza, strýko – strýc, rýchly – rychlý, syn, sychravý, sýkorka, syčať – syčet, sypať – sypat, syr – sýr, sýty – sytý, vy, zvyk, vydra, výr, výber – výběr, vysoký, nazývať – nazývat, jazyk. Sú založené na dominantnom fonematickom princípe (medzi, džavot, chaos; džem, chroust) a na vedľajších princípoch: morfematickom (dub, chlap, chlapovi), etymologickom (jazyk, zvyk) a gramatickom princípe (pravý muž – praví muži). V češtine je však posilnený gramatický a etymologický princíp (muži spali, ženy nespaly; kdo s koho). Zhodujú sa aj v písaní i, y vo väčšine internacionalizmov: s., č. matematika, fyzika, cyklus, citrón, titul, diktát, chirurg, kino, film; filozofia – filozofie, kynológia – kynologie. Súhrnné porovnanie grafickej sústavy S a á ä b c č d ď dz dž e é – f g h ch i ia ie iu í j k l ĺ Č a á – b c č d ď – – e é ě f g h ch i – – – í j k l – S ľ m n ň o ó ô p r ŕ – s š t ť u ú – v (w) y ý z ž – x Č – m n ň o ó – p r – ř s š t ť u ú ů v w y ý z ž ou x 2.2.1. V slovenčine bol pravopis podstatne viac zjednodušený než v češtine a zachycujú ho Pravidlá slovenského pravopisu (1953, 1968, 1991, 1998, 2000). V r. 1953 prebehla úprava písania predložiek s, so, z, zo a predpôn s- / z- na základe fonematického princípu (spomínať, zložiť, zhodiť, zoskočiť), jednotné písanie tvaru l-ového príčastia v pluráli pre všetky rody (písali). V r. 1968 sa dokončila úprava písania predpôn s-. z-, zo- okrem výnimky smena – zmena, ktorá sa upravila v r. 1991 (porov. 2.2.2.2). V období 1991 – 1998 prebehla redukcia výnimiek z neutralizácie kvantity, hlavne v sufixoch -uci, -ar, -areň (píšuci, prevádzkar, mliekar, miekareň). 2.2.2.1. Odlišnosti pri písaní y a i: a) v písaní i – y v l-ovom príčastí na tvorenie minulého času. V slovenčine je jednotný tvar s i, v češtine je pri životných maskulínach i, pre ženský rod a výraz děti a neživotné maskulína y: muži stáli – muži stáli, ženy stáli – ženy stály, deti sa smiali – děti se smály, stoly stáli – stoly stály; b) zriedkavejšie sú rozdiely v jednotlivých slovách: blondín – blondýn, tiger – tygr, nit – nýt, richtár – rychtář, partizán – partyzán, rozmarín – rozmarýn, terpentín – terpentýn. 2.2.2.2. Rozdiely sú aj v písaní predložiek s, z a predpôn s-, z-: V slovenčine platí jednoduché pravidlo, že predložka s sa viaže s inštrumentálom a predložka z s genitívom. V češtine platia sémantické pravidlá a v genitíve sa môžu vyskytovať obidve predložky. Progresívne je používanie predložky z, ze s genitívom, ktoré môžeme napísať vždy; pôvodný pravopis použijeme, ak chceme výrazne odlíšiť význam „pohyb zhora nadol“ alebo „preč z povrchu“ (shodit se skříně, sejmout s prstu) a „pohyb z vnútra von“ (vyndat ze skříně, z oka, krev teče z prstu). Sémanticky je ovplyvnené aj písanie českých predpôn s-, z-. Predpona z-, ze- sa používa predovšetkým na tvorenie dokonavých slovies: zblednout, zkomponovat, zestárnout, zvolat hurá, změnit výpověď, zbít někoho, predpony s-, se- sa v češtine píšu, ak ide o pohyb do vnútra, spolu (sbíhat se, sdružit se, slétat se), alebo ak ide o význam spojiť niečo dohromady (slepit, sčítat, svolat štáb, sbít budku pro ptáky). V slovenčine sa tieto predpony píšu podľa výslovnosti (zblednúť, skomponovať, zbiehať sa, združiť sa, sčítať). 2.2.2.3. Pri preberaní cudzích slov pôsobí tendencia, že v slovenčine sa pravopis prispôsobuje výslovnosti a v češtine sa ponecháva pôvodný pravopis: a) týka sa to prípony -úra, -úna (v slovenčine), -ura, -una (v češtine): kultúra – kultura, literatúra – literatura, faktúra – faktura; tribúna – tribuna, fortúna – fortuna; b) podobná situácia je aj v cudzích slovách so skupinami di, ti, ni, ktoré sa v češtine píšu krátko: recidíva – recidiva, serpentína – serpentina, Arktída – Arktida, kolektív – kolektiv, Níl – Nil, Ázia – Asie; c) slovenskej prípone -izmus zodpovedá v češtine variantné písanie -izmus / -ismus: absolutizmus – absolutismus / absolutizmus, humanizmus – humanismus / humanizmus, alkoholizmus – alkoholismus / alkoholizmus; d) okrem písania sufixov sa variantný pravopis v češtine vyskytuje v jednotlivých slovách: milión / milion, citrón / citron, amplión / amplion; okrem skôr kodifikovaných podôb filozofie / filosofie, univerzita / universita sa tieto dublety rozšírili na slová dizertace / disertace; kurz / kurs, pulz / puls a ďalšie; e) v slovenčine i v češtine sa presadzuje zásada písania frekventovaných anglicizmov podľa výslovnosti v príslušnom preberajúcom jazyku: víkend – víkend, díler – díler, míting – mítink. 2.2.2.4. O grafickom zachycovaní hlásky ú v češtine sme sa už čiastočne zmienili v 1. lekcii. Pre domáce slová platí v zásade pravidlo, že vnútri a na konci slov sa píše graféma ů (stůl, kůlna, mužů, kolegům, dolů), na začiatku slov a v ich prefigovaných derivátoch graféma ú (úspěch, úroda, neúroda). Graféma ä sa píše po perniciach v niektorých historicky podmienených prípadoch a vyslovuje sa ako [ä] (príznakovo) aj ako [e] (štandardne): deväť, devätnásť, deväťdesiat, päť, pätnásť, päťdesiat, hovädzina, mäso, smäd, pamäť, väčší, mäkký, najmä, späť, väzba, napätie, päta, päsť, sväty, väzenie, väčšinou. 2.2.2.5. Na rozdiel od slovenčiny má čeština grafému ě, ktorá označuje vlastne hlásky ť, ď, ň v skupinách [ťe, ďe, ňe] ako t, d, n + ě: tělo, dělat, děkan, někdo. Po perných spoluhláskach označuje graféma ě spojenie j + e (po spoluhláske m ň + e): běžet, pěna, věnec, o Štefě, měsíc, mě (pozri aj 3.1.2.). Na morfematickej hranici, pri koreňovej morféme, ktorá sa začína na je a predchádzajúca morféma sa končí na pernicu b, v, sa spojenie j + e zachytáva dvoma grafémami podľa výslovnosti ako v slovenčine, napr. v cudzích slovách ob-jekt, sub-jekt; rovnako je to v domácich slovách, v ktorých je aj v slovenčine spoluhláska j: ob-jevit se, v-jezd. Pre písanie v domácich slovách ja, je, ju / ia, ie, iu platia tieto pravidlá: po vokáli a na začiatku slova sa píše vždy ja, je, ju: šija, šijací, žijúci, strojár, pijem, volajúci, hrajúc, zajac, moja, tvoja, svoju, stroje, vojaci, jeseň, juh; jama, ja; môj, tvoj, stroj, boj, lej, koľaj; fajka, čajka; po konsonantoch sa píše vždy ia, ie, iu: viac, viem, veniec, robia, nosia, cudziu paniu, poriadok, miera, viera, niesol, nie som, tiež, piaty, deviaty, riadia. Príklady zjazd a zjesť sú deriváty, pre ktoré platí prvé pravidlo: z-jazd je utvorené od jazdiť, z-jesť od jesť. 2.2.2.6. Pre písanie veľkých písmen platia v obidvoch jazykoch podobné pravidlá. V slovenčine sa píšu s veľkým počiatočným písmenom vlastné mená (Alexander Dubček, Bratislava, Slovenská republika), etnonymá (Slovák, Nemec, Rus, Čech), skratky (EÚ, SR, ČR, NATO, USA); formy zámen ty, tvoj, vy, váš v listoch (Ty, Vy, Vám, Tebe, Váš, Tvoj). ÚLOHY K 2. LEKCII S 1. Rozlíšte výslovnosť l – ľ: bol oveľa ľudskejší, dlhý, veľmi, kráľ Ladislav, toľko labutí!, malý ľudoop, poľadovica, ľahostajný lump, prekliata londýnska hmla S 2. Všimnite si rozdiely vo výslovnosti a sémantike nasledujúcich výrazov: lavica – ľavica, rad – riad, uhoľ – uhol, moľ – mol, ľan – laň, ľak – lak, ľakať – lákať, roľa – rola, hľadí – hladí, ľanár – lanár, ľaľa – lala 3. Správne vyslovujte slovenské a české slabiky di, ti, ni, li, de, te, ne, le, dě, tě, ně a ich výslovnosť zdôvodnite: Ñ S nikto, titul, diktatúra, nihilizmus, diviak, divák, ničomník, zničiť, nízko, ticho, tíško, telo, tiger, tisícka, stisnúť, dedina, dedko, desať, deväť, tehla, teľa, Trenčianske Teplice, teplo, teraz, terajší, tesár, demagóg, ten, tento, tentoraz, televízia, dekanát, nebohý, nebodaj, nemá, nech, neskoro, dôverne, rozhodne, Tisa, tikať, rutina, teória, Štefánik, Martin, Martinko, Martina, Martinka, literatúra, list, letargia, leto, zle, stále, pekne, sloní, včelí, hadí, oslí, kohútí, orlí, zaťatejší, rýchlejší, najstálejší Č tisk, tis, Tisovec, Tisa, tikat, tikot, Martin, Martina, s tím, stín, těm, těstem, dívka, dítě, děd, nikdo, někdo, mně, mě, měsíc, titul, diktatura, pudink, teorie, nihilismus, oddělení, sestřini kluci, ženatí, tito, Štefane, Štefánik, tetřev, panenka, nehty, deptat, Chetiti, sanitka, dereš, nit, děkan, vidět, otec, okamžitě, tělo, den, kdekdo, rozpletený, neděle, nemám, rutina, prestiž, politika, němá – nemá, oni – ony, mladí – mladý, zlatí – zlatý, páni – pány, ti – ty 4. Správne vyslovujte konsonant v v slovenských a českých slovách a jeho výslovnosť porovnajte a zovšeobecnite: Ñ S spev, krv, malinovka, dievča, pravda, rovný, tetrov, rozprávka, včera, žeriav, názov, dávame, obrovský, polievka, vdova, postavte sa, achilovka, prvky, dav ľudí, niekoľko lovcov, návšteva, otcov, slávny, prestávka, lekvár, obdiv, včela Č bábovka, stovka, malinovka, děvče, zpěv, ovce, polévka, div, cívka, v Austrálii, v Ústí, v Evropě, lávka, revma, krev, dívka, postavte se, achilovka, tisícovka, prvky, všechno, v okně, v autě, dav, lovci, návštěva, lov S 5. Vyslovujte správne hlásky ŕ, ĺ, ä, ô v slovenských slovách a porovnajte s českými ekvivalentmi: a) tŕnie, vŕšok, vŕkať, fŕkať, tŕstie, tŕpnuť strachom, pŕhľava, pohŕdavo, zvŕtala sa, spŕška, dovŕšiť, mŕtvy, vŕtačka, kŕčovito b) vĺča, vzbĺkol, vkĺznuť, chĺpok, prehĺbiť, zdĺhavo, pozdĺž, stĺp, kĺb, napĺňať, kĺzať sa c) záväzok, bábätko, najmä, devätnásť, pamäť, mäsožravec, mäkčeň, smädný, zmätok, najväčší, väzenie, väčšina, deväťdesiat deväť, päťsto päťdesiat päť d) dôvera, môj kôň, spôsob, vôbec, pomôžte, pôžička, neskôr, hrôza, šesť osôb, pol ôsmej, môže, stôl S 6. Dodržiavajte výslovnostný pomer r – ŕ, l – ĺ v uvedených dvojiciach slov: hrb – hŕba krmník – kŕmnik vyhrnúť – vyhŕňať o hrbe – o hŕbe hlboký – hĺbka pršať – pŕška dlhý – dĺžka smrť – mŕtvy predlžovanie – predĺženie chlp – chĺpok krčiť – kŕč srkot – sŕkať vrch – vŕšok krčný – kŕčový prehlbovať – prehĺbiť vlk – vĺča krm – kŕmiť klzký – skĺznuť srna – sŕňa žltý – žĺtok dĺžiť – zadlžiť sa trpký – tŕpka krkavec – kŕkať vrbina – vŕba S 7. Nacvičujte výslovnosť dvojhlásky ô v protiklade k hláskovej skupine v + o, resp. iný konsonant + ó. stôl – stvol môj – tvoj – svoj tôniť – tvoriť – tón skôr – skvost potôčik – potvora nôta – nota – nóta vôbec – v obci tôňa – tvoja dôkaz – dvojka – dóza dôraz – dvor vôkol – v okne sôch – svoj – sóda dôstojník – dvoran ôsmak – v osobe chôdza – chvoja – chór dôležitý – dvojtvar osôb (Gpl) – svojeť hôrny – horný kôpor – kvočka kôš – k vode nevôľa – nevoľa kôra – kvocient lôžko – Silvo bôr – bór S 8. Rozlišujte slová s i-ovým diftongom a s monoftongom. cieliť – celiť prieklep – preklep zbierať – zberať cieňa – cena prieliv – preliv priechod – prechod dielo – delo priepad – prepad vzdialiť – vzďaľovať diviak – divák pieta – päta priať – prať hriať – hrať prievoz – prevoz vysiať – vysať lienka – Lenka riad – rad prekliať – preklať miechy – mechy riadiť – radiť zo šiat – šat miesto – mesto riasa – rasa smieť – smeť S 9. Precvičujte i-ové difongy. a) v dvojiciach: viať – v januári vie – v jeho páviu – v južnej viac – v jame viem – v jedle koziu – z jurty rybia – objasniť bieda – subjekt mrožiu – už ju kúpil maria – Mária biely – objem rybiu – urob ju priať – prijať vie – vije soviu – v jurte b) v trojiciach: kopia sa – kopija – kópia piaď – pijatika – piano O 10. Vyslovujte správne slová cudzieho pôvodu (a porovnajte ich s výslovnosťou v češtine): automobil, auto, aula, sauna, kaucia, eunuch, Eufrat, leukémia, pneumatika, neurochirurgia, neurológia, Euroázia, reuma, Európa, euro S 11. Precvičujte slovenskú výslovnosť na texte piesne skupiny IMT SMILE (CD 2000): Púpava Prišlo obdobie kvetov, podobná si púpave. Máš šaty farby trávy, žltý klobúk na hlave. Nad tebou čosi bzučí – – celý úľ je zvedavý, že koľko bude medu z takej veľkej púpavy. Lietajú nad tebou včely sladký med by z teba chceli. V zelenom nebi trávy ako slnko žiariš. Túžim byť botanikom, mať ťa v svojom herbári. Som tebou omámený, iných kvetov zrazu niet a tak spolu so včelami obletujem krásny kvet. Lietajú nad tebou včely ... Úprimnú sústrasť Máš mokro v očiach a sucho v ústach, už som ti umrel, úprimnú sústrasť. Pozri sa na mňa, aký som mŕtvy, nemám už krídla, chvost ani plutvy. Odchádza ďalší vlak z tvojho depa, umrel som náhle, tak mi to prepáč. Ak by si chcela, ďalej by som žil, musel by som sa však ukrývať do lží. Uspi si srdce, hlavu si zobuď, nechaj ma odísť do môjho hrobu. Máš mokro v očiach a sucho v ústach, už som ti umrel, úprimnú sústrasť. S 12. Pri čítaní a hovorení venujte zvýšenú pozornosť výslovnosti neznelej spoluhlásky ako znelej pred sonórnymi spoluhláskami m, n, ň, l, ľ, r, j, v v slovenčine: Ñ k názoru, s minulosťou, súvislosť jazyka s myslením, k výrobe, k nášmu, k vášmu, vôbec nemám strach, mysliac na to, sme, takmer, takrečeno, k nebu, kosme, nosme, prosme, trafme, plaťme, vlak mešká, viac menej, otec Jolany, kúsok ľadu, nič nedám, kvet rastie, denník SME, šéfredaktor, k jeho postoju, s lopatou, k vode, k vedomiu, náš národ, ak náhodou nepríde, s mojím bratom, kvôli tebe, s maličkosťou, k jeho výkonu, s vašou, s vami 13. Pozorne vyslovujte, transkribujte a porovnajte časti A a B: Ñ S a) kto, všetkých, odpočívať, hádka, lebka, vstup, náš jazyk, nerobiť vôbec nič, kvôli nemu, tak napríklad, len cez moju mŕtvolu!, chlieb s maslom, liečba, hocikde, vták letí, zaplať mi, kúpme to, zľutovať sa, chrbát a boky, večierok absolventov, šéf agentúry, reč umelcov, vznik akciovej spoločnosti, napíš adresu, stop alkoholu, bozk opätoval, pes od susedov, Wolfgang Amadeus Mozart; krik žiakov, moc zimy, plášť do dažďa, tabak škodí, päsť zovrel, radosť zo života, ukáž prst, trh s ropou, dážď so snehom; nájsť riešenie, činnosť mesta, pec je horúca, prísť nemusíš b) k mestu, k moru, v aute, bez úspechu, z okolia mesta, v Európe, k Viere, s radosťou, s vodou, s matkou, s nebom, s nosom, s lakťom, s rukou, bez teba, k babke, s hadom, s nami, v obchode, v ekonomike, k stanici, k vodičovi, k Jane, ku Kvete, ku mne, bez otca, pod útesom, s Romanom, s Ondrejom, k ľuďom c) Dana a Alena išli k Aničke. S Oľgou je to ťažké. Sťahujeme sa z Opavy do Ostravy. Páči sa mi spev operných umelcov. Teraz už viem všetko. Udržiava spojenie s vonkajším svetom. Pôjdem s vami k vašim rodičom. Chyť ju! Vráť jej tie peniaze. Máš veľa priateľov? Č a) kdo, všech, hvězd, odpočívat, hádka, lebka, lávka, vstup, náš jazyk, nedělat vůbec nic, kvůli, tak například, jen přes mou mrtvolu, chléb, léčba, leckdo, zas jindy, otec a máma, pták letí, zaplaťme, kupme, povězme, snažme se, smažme, hleďme, svést, sníst, snosit, slitovat se, Ať mi dá pokoj!, Chyť ji!, Vrať mi to!, Máš mnoho přátel?, Čert ví!, Nesnáším to! b) k městu, k moři, v autobuse, bez úspěchu, z ovsa, z úvozu, v Evropě, k večeru, s radostí, s vodou, s matkou, s nebem, s nosem, s loktem, s rukou, bez tebe, k borovici, s hadem, s autem, s maminkou, s námi, v obchodě, v ekonomice, k nádraží, k řidiči, k Jiřině, bez otce, pod útesem, s Romanem, s Olgou, s vámi, s Věrou, k lidem 14. Skúste prečítať v rýchlom tempe: S 1. Šiel pštros s pštrosicou na pštrosie preteky a za nimi cez Pštrosiu ulicu šli malé pštrosíčatá. 2. Štrbské pleso je pri Štrbe. 3. Sova poletovala v sobotu okolo topoľov. 4. Pred potokom päť kôpok konopí, za potokom päť kôpok konopí. 5. Olemujeme to alebo neolemujeme to? 6. Ak naolejujem linoleum, nenaolejujem lampu; ak naolejujem lampu, nenaolejujem linoleum. 7. Kaplán plakal v kaplnke. 8. Mäsiar, mäsiar, daj mi loja, toho najlojovatejšieho. 9. Havrany sa zhromaždili hore na hraboch. 10. Juro sa ruje s Jurom. Juro, neruj sa s Jurom. Juro fujaruje. 11. Klobučníčka, klobučník kládli klobúk na ručník. 12. A tie vrabce z toho tŕnia štrng, brnk do druhého tŕnia. Č 1. Šel pštros s pštrosicí a pštrosaty na pštrosí závody. 2. Sova poletovala v sobotu okolo topolu. 3. Před potokem pět kopek konopí, za potokem pět kopek konopí. 4. Všeci ševci v seči šili. 5. Bratře Petře, nepřepepřete mi toho vepře. Jestli mi, bratře Petře toho vepře přepepříte, tak si, bratře Petře, toho přepepřeného vepře sníte. 6. Olemujeme-li to nebo neolemujeme-li to? 7. Rozprostovlasatila-li se dcera Nabuchodonozorova nebo nerozprostovlasatila-li se dcera Nabuchodonozorova? 8. Strč prst skrz krk. 15. Uveďte možnosti, ako sa v češtine vyslovuje konsonantická skupina sh, a porovnajte českú výslovnosť so slovenčinou: KM so slovenskou? S zháňať, zhon, zhorieť, zhluk, zhora, zhodiť, zhniť, zhrabnúť, zhrnúť, zhoda, zhodovať sa, zhromaždenie; nášho, vášho, zhrozený, zhmotniť, s hrôzou, s haluškami, s hovorením Č shánět, shon, shořet, shoda, shromáždění, shluk, shora, shodit, sháňka, shnít, shlédnout, ale zhlédnout, zhlížet, zhasnout, zhoršit se, zhroutit se S 16. Vysvetlite správnu výslovnosť konsonantov v, f: 1. Mal by sa stať zástupcom šéfredaktora Nového času. 2. Jozef Gregor-Tajovský pôsobil ako bankový úradník v Trnave, v Martine, v Nadlaku a v Prešove. 3. Graf znázorňuje priebeh antikadencie zisťovacej otázky. 4. V novinách sa píše o nepokojoch na afgansko-pakistanských hraniciach. 5. Predavačka povedala, že taft je už nemoderný. 6. Dodávky malinovky, minerálky a iných nealkoholických nápojov boli v tejto sezóne dostatočné a pravidelné. 7. Na uliciach nás prekvapil húf ľudí. 8. Jazykové prvky sú vo vzájomných zložitých vzťahoch. 9. Sústreďme sa a trafme priamo do terča. 10. Včerajšia polievka mu nechutila. 17. Všímajte si zhody a rozdiely medzi slovenčinou a češtinou vo výslovnosti, pravopise, sémantike a tvorte podobné príklady: S a) Chlapec sedí v lavici. Je tma. Sestra pije kávu. Prší. Je mi smutno. Máme nové knihy. Prosí o trochu vody. Chceš kávu? Vezmeme ho do školy. b) Jeho román nás o tom poučil. Kniha leží na stole. Nevyšlo to? Nevidím. Je teplo. Máte pravdu. Nedokážete to! Nestojí o to. Poskytovali nám dobré rady. c) 1. Sestra vodí deti do parku. 2. Myslí to vážne. 3. Určitý čas žila v Tešíne. 4. Je tam krásne. 5. Určite to videl. 6. Ochotne tam stál hodinu. 7. Je to zlodej. Č a) Chlapec sedí v lavici. Je tma. Sestra pije kávu. Prší. Je mi smutno. Máme nové knihy. Prosí o trochu vody. Chceš kávu? Vezmeme ho do školy. b) Jeho román nás o tom poučil. Kniha leží na stole. Nevyšlo to? Nevidím. Je teplo. Máte pravdu. Nedokážete to! Nestojí o to. Poskytovali nám dobré rady. c) 1. Sestra vodí děti do parku. 2. Myslí to vážně. 3. Určitý čas žila v Těšíně. 4. Je tam krásně. 5. Určitě to viděl. 6. Ochotně tam stál hodinu. 7. Je to zloděj. d) Nebohá Martina – dostala zápal plic a teď se léčí. Zelí nemám rád, ale kapustu zbožňuji. Je to horké. Je chudý. Je tam stále to vedro? Je špatná. Dnes je tam kázeň. 18. Porovnajte nasledujúce slovensko-české paralelné texty z obalov spotrebných výrobkov. Zistite zastúpenie úplných zhôd, čiastočných zhôd a nezhôd (potenciálne nezrozumiteľných lexém). Hľadajte príklady možných aktívnych jazykových kontaktov v hláskosloví, výslovnosti, pravopise. S a) Ovocný čaj s príchuťou lesných plodov Ovocný čaj aromatizovaný v záparových vreckách Príprava: Vrecko zalejeme ¼ l vriacej vody a necháme vylúhovať 10 minút. Môžeme prisladiť a dochutiť sirupom alebo medom. V horúcich dňoch je čaj vynikajúci i vychladnutý. Zloženie: šípky, kvet ibišteka, plod ríbezle čiernej, pomarančová kôra, aróma. b) Majorán drvený Pri svojom ťažení Európou starí Rimania rozšírili túto okrasnú rastlinu zo severnej Afriky do všetkých kútov Európy. Dobre sa jej darí i v našich klimatických podmienkach. Labužníci veľmi rýchlo spoznali nenahraditeľnú chuť majoránu pri príprave mäsitých pochúťok, jaterníc, sekanej, karbonátok, salám, zemiakových placiek, polievok a omáčok. Č a) Ovocný čaj s příchutí lesních plodů Ovocný čaj aromatizovaný v nálevových sáčcích Příprava: 1 nálevový sáček zalijeme ¼ l vařící vody a necháme 10 minut vyluhovat. Můžeme osladit a dochutit sirupem nebo medem. V horkých dnech je čaj výtečný i vychlazený. Složení: šípek, květ ibišku, plod černého rybízu, pomerančová kůra, aroma. b) Majoránka drhnutá Při svém tažení Evropou staří Římané rozšířili tuto okrasnou rostlinu ze severní Afriky do všech koutů Evropy. Dobře se jí daří i v našich klimatických podmínkách. Velmi brzy labužníci poznali její nenahraditelnou chuť při přípravě masných pochoutek, jitrnic, sekané, karbanátků, salámů, bramboráků, polévek a omáček. O 19. Sledujte možnosti prelínania sa blízkych jazykov v piesňovom texte: Vánoce v Bratislavě J. Nohavica Na Račianskom mýte v adventní době zasmála ses neurčitě já se tiskl k tobě A Vlado Merta hrál nám blues Měsíc plaval okrajem tvých víček zasněžená Bratislava bola plná električiek A Vlado Merta hrál nám blues Na mokré dlažbě jinovatka bílá To tak vravíš každej? Hlavu jsi zaklonila A Vlado Merta hrál nám blues Z prázdné láhve ještě pár kapek jsem dolil tvůj bůh měl jméno Jahve a nic mi nedovolil A Vlado Merta hrál nám blues A byla zima sníh od Dunaje fučel A čo za ženu vezmeš si ma? Já mlčel A Vlado Merta hrál nám blues Je mi to líto navždy je to tak žádná moc nevrátí to pak mi jel vlak domů A Vlado Merta hrál nám blues Tatabojs – Virtuálny duet (2004) 90-60-90: hladám ťa icq po celej sieti miestnosť po miestnosti monitor svieti iTom: mých mailů jsi častý adresát devadesát šedesát devadesát v noci kvůli tobě nemůžu spát devadesát šedesát devadesát mám takovej nápad, takovej plán budem se na sebe koukat on line svou webovou kameru zahltíš něhou já si Tě budu moct prohlížet nahou 90-60-90: hladám ťa icq po celej sieti miestnosť po miestnosti sme ako děti čsfr ref (obaja): je tohle vztah moderní G doby? možno by sme toto nemali robiť ale jsme tak šťastní jen ty a já tenká pavučina nás len spája 90-60-90: môj milý iTom zdá sa že si ozaj hravý nepopieram hoci táto hra ma baví počkaj ja chvíľu porozmýšľam – zatiaľ kľud čo z môjho servera Ti dovolím stiahnuť sme drôtikmi spojení to sa mi páči komputer miesto Teba – to mi nestačí chýba mi pocit že ma niekto stíska vonku je hmľa a nad Tatrou sa blýska iTom: hledám tě icq po celé síti místnost po místnosti kde můžeš býti? 90-60-90: tiež by som robila toto do rána iTom: slib mi že bude to jen mezi náma obaja: mezi náma..., medzi nami... čsfr ref (obaja): je tohle vztah... 20. V uvedených príkladoch doplňte chýbajúce grafémy a vysvetlite rozdiely medzi češtinou a slovenčinou: Ñ S v..decký, ob..kt, jablká sčerviv..li, matkino ob..tie, b..žná udalosť, ob..dnávka, sýty ob..d, v..zd zakázaný, ob..ktívny posudok, hlboké záv..je, vyb..hli von, nedorozum..nie, z..zd abiturientov, ob..viť sa, uv..dom..lý, v..zenie (sa) – v..zenie Č v..decký, ob..kt, jablka zčerviv..la, matčino ob..tí, b..žná událost, ob..dnávka zboží, sytý ob..d, v..zd zakázan, ob..ktivní posudek, hluboké záv..je, vyb..hly ven, nedorozum..ní, v..zení S 21. Doplňte: Ñ 1. Ani ma ve..mi neprekvapilo, že ich deti už nevedel.. za..pievať slovensk.. p..sničku. 2. Obj..v takejto látky pom..že ľ..dstvu. 3. Príliš chud.. ľudia nebývajú temperamentn... 4. Žili spolu v ideálnej ..hode dev..ť roko... 5. ..klamal ju, bohuž..ľ. 6. Obidv.. č..rn.. žrieb..tká bol.. zo všetkých n..jdivo..ejšie. 7. Ob..tavo sa o n..ho starala. 8. Na vaš..m m..ste by som to nerob..l. 9. Prin..ste si ..ošity. 10.V decembr.. podpísali ..mluvu.11. Kat..in.. priateľky jej poslal.. pohľ..dnicu z Part..zánsk..ho. S 22. Všímajte si zmenu v kvantite lexém podľa novej úpravy pravidiel slovenského pravopisu z r. 1991, 1998: bábkar, prevádzkar, frézar, výškar, výškarka, prevádzkarka, prevádzkareň, frézareň, mliekar, škôlkar, diaľkar, lahôdkareň, mliekareň, prezliekareň, vládnuci, kážuci, tŕpnuci, skáčuci, píšuci, lížuci, kváčuci, sádžuci, kĺžuci, kníšuci sa, kmášuci, pĺznuci, rýpuci, viažuci, škriabuci, žiaduci, striehnuci, liahnuci sa S 23. Precvičujte výnimky z neutralizácie kvantity: pár básní, kázní, teplární; viacero lekární, čakární; z obrazární, manéží, montáží, z púští, z tvárí; s ústím, prútím, tŕním, lístím; vtáčí, páví, kohútí, býčí, kamzíčí, líščí, krokodílí, motýlí, pavúčí, papagájí, muflóní, kapúní; hlásiaci, chváliaci; v prítmí, o bezpráví, v Porýní, v Porúrí; jedinýkrát, tretíkrát, tisíckrát, miliónkrát; súčiastka, zálievka. S 24. Výslovnosť zdvojených spoluhlások sa realizuje bez prerušenia tak, že sa gemináta akusticky vníma ako dlhá hláska. Napr. v spojení pred tebou sa zadrží jazyk v momente, keď sa artikuluje ť v predložke pred; chrbát končeka jazyka sa dotýka horného ďasna, z tejto pozície počas dotyku jazyka s ďasnom prejdeme k ďalšej artikulácii: pret > ťebou. raný – ranný pretlačiť – predtlačiť trasa – tras sa cenný – ceny vedci – veci vyši! – vyšší podaný – poddaný zajaca – zajatca odnes! – oddnes otlačiť – odtlačiť biča – Bytča podať sa – poddať sa sudca – súca pred teba – pre teba zákonník – zákoník vie šiť – vieš šiť máme tér – mám meter nížiny – nížinný S 25. Sledujte písanie ä po perniciach: 1. Topánky mi omäli nohu. 2. Vonku bol odmäk. 3. Pred praním sa odporúča zmäkčiť vodu zmäkčovacím prostriedkom. 4. Jeden zmätkár môže spôsobiť zmätok na celom pracovisku. 5. Sestričku nájdete asi v preväzovni. 6. Páčili sa mi najmä nevädze. 7. Opätovala jeho pohľad. 8. Spí ako bábä. 9. Obdivujem pästičky a pätičky novorodenca. 10. Učili sme sa o mäkkýšoch. 26. Všimnite si fonologickú platnosť kvantity v slovenčine a češtine a uvedené dvojice tvarov a slov použite v krátkych spojeniach, aby vynikli ich významové rozdiely: S baba – bába drahá – dráha hana – Haná guľa – gúľa baby – babí druhy – druhý hlasy – hlási chyba – chýba babka – bábka divy – divý hory – horí opravy – opraví badať – bádať dobre – dobré hra – hrá kanón – kánon bal – bál dom – dóm hračka – hráčka sud – súd baza – báza dostať – dostáť husi – husí uši – uší byty – bitý dosypať – dosýpať huta – húta užiť – úžiť či – čí fara – fára chorý – chóry pichá – pýcha ľudsky – ľudský pristať – pristáť vinný – vínny sprava – správa naznak – náznak stať – stáť zlosti – zlostí vyzdob – výzdob mača – máča robí – róby vydaj – výdaj mena – mená Č ráda – rada hlasy – hlásí směle – smělé z domu – z domů děla – dělá bili – bílí žila – žíla val – vál stoupa – stoupá piji – pijí sliby – slíbí klady – klády řadit – řádit láska – laská Dana – dána naší – naši jedle – jedlé radosti – radostí kosi – kosí spala – spála dráha – drahá muže – může plave – plavé buch – Bůh jim – jím sval – svál kosti – kostí nápoj – napoj car – cár sazí – sází peče – péče záda – zadá měřicí – měřící jedli – jedlý pracuji – pracují kozy – kozí lidi – lidí zastup – zástup plat – plát kupuji – kupují vydal – vídal zda-li – zdáli léta – létá páni – paní 27. Ukážky fonetického prepisu: S a) Prvým predpokladom, aby hovorené slovo znelo krásne, ušľachtilo, je, aby bolo správne, t. j. aby sa správne vyslovovalo. Ak sa počúvajúci (prijímateľ zvukového jazykového prejavu) musí veľmi sústreďovať na ortofonickú a ortoepickú podobu prejavu (na jeho správnosť), ak musí – dá sa to povedať aj tak – vo svojom jazykovom vedomí robiť „korektúru“ (často veľmi veľkú) toho, čo počuje, aby hovoriacemu dobre rozumel, nemôže vnímať, „vychutnávať“ moduláciu prejavu (melodický pohyb, melodické vlnenie, prízvuk, pauzy, tempo reči a pod.). J. Sabol KM [prvi:mípretpokladom^→ | abiíhovorene:íslovoízňeloí'' kra:sňe^→| ''ušľaxťilo^→| je^→| abiíbolo ''spra:ǔ/vne^→ | to jest ^I > abiísaí spra:ǔ/vňeívislovovalo^Í| akísaípoču:vaju:ci ^Ta| priji:maťeľízvukove:hoíjazikove:hoíprejavu^→|musi:íveľmiísu:streďovaďí naí''ortofonicku:íaíortoepicku:ípodobuíprejavu^→ | ^Tr(naíjehoí''spra:ǔ/vnosť)^ →| agímusi:^ →| da:ísaítoípovedaďíaǐítak^→| voísvojomíjazykovomívedomi:í robiťí'korektu:ru^→ | častoíveľmiíveľku:^ → | toho^→| čoípočuje׃ abyíhovorǐacemuídobreírozumel^→ | ňemǔožeívňi:mať| '''vychutna:vaďímodula:ci-uíprejavu^→ ^Ta |melodickiípohip^→| melodicke:ívlňeňǐe^→| pri:zvuk^→| paǔzi^→| tempoíreči a podobňe^Í ||] Z publikácie Sabol, J. – Bónová, I. – Sokolová, M.: Kultúra hovoreného slova. 2. vyd. Prešov : Náuka, 2005. b) ... starí muzikanti nepovedia na trúbku ES trúbka, ale kontra. Toto všetko som sa podozvedal hneď na prvej skúške. Stríco Taubert ma zoznámil so všetkými hudobnými nástrojmi, no jedno mi nevedel vysvetliť: aký rozdiel je medzi baskrídlovkou a eufóniom. To sú dve dosť veľké trúby, eufónium je o voľačo väčšie, ale len o toľko, že si toho nezasvätený takmer nevšimne. V. Šikula: Skúška [starí muzikanťi ňepoveďĭa naítrúpku es trúpka^→ | aľe kontra^Í || toto fšetko som sa podozvedal hňeď naípŗveĭ skúške^Í || stríco tauberd ma zoznámil zoífšetkími hudobními nástroĭmi / no jedno mi ňeveďel visvetliť / akí rozďĭel je me®i baskrídloŭkoŭ a eufóniom^Í || to sú dve dozďíveľké trúbi^→ | eufónium je o voľačo väč>ĭe^→ | aľe ľen oítoľko že si toho ňezasväťení tagmer ňefšimňe^Í ||] Kráľ, Á.: Pravidlá slovenskej výslovnosti. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1988. Č Několik slov úvodem Chceme touto knížkou přispět k pochopení jazykové strategie, rozvrstvení češtiny, o které se v našich školách i v lingvistické literatuře mluví jen málo. Jak je to vlastně s tvary jako bysme, KM velkýho, vokno, mlejn, které z nich se komu líbí a komu ne, kdy se které mohou hodit? Mají pravdu ti Moravané i jiní, kteří tvrdí, že se v Čechách mluví nedbale, nekulturně? Z publikace P. Sgalla a J. Hronka: Čeština bez příkras. 1992, s. 7. [ňekolikíslof ~úvodem^Í xceme toǔtoíkňíškoǔ přispjetíkípoxopeňí jazikovéístratifikace^→| rozvrstveňí češťini^→| oíkteréíse vínašixíškoláx ~i vílihgvistické literatúře mluví jen málo^Í|| jakíje to vlastňe sítvari jako bizme^→| velkího^→| vokno^→| mlejn^→| které zíňixíse komu líbí ~a komu ne^→| gdiíse které mohoǔ hoďit?^ Í|| mají pravdu ťi moravané ~i jiňí^→| kteříítvrďí^→| žeíse fíčexágímluví nedbale^→| KM nekulturňe? ^Í] Č 28. Pozorne vyslovujte s rázom a sledujte vplyv rázu na znelostnú asimiláciu. Napokon český text transkribujte: Ñ Věra a Alena, na Aljašce, v Africe, v autě, od Ondřeje, k Aničce, k Evičce, s Olgou, do Ostravy a Olomouce, v celé Americe, mrkev a okurka, daleko od obce, do obchodu, po operaci, lev a opice, u okna, při osvětlení, větev osiky Č 29. Hlásku ř precvičujte: a) v kontraste k hláske ž, resp. š: řádný – žádný, pořádat – požádat, kuře – kůže, řád – ržát, kreslíř – kreslíš, dokař – dokaž, kuchař – kucháš, vař – važ, vladař – zvládáš, opař – upaž b) vo vetách: 1. Petřík řve přespříliš. 2. Mařenko, řekni ř! 3. Pekař dříví potřebuje. 4. Řehoř pepří vepře pepřem. 5. Řekl Řek, že je v Řecku mnoho řek. 6. Tři sta třiatřicet stříbrných křepelek přeletělo přes tři sta třiatřicet stříbrných střech. 7. Říkej si se mnou: v říši řeřich zdejší je jedna řeřicha nejřeřichovatější. 8. Nevyšetřená krádež řidičského průkazu nás pořádně překvapila. 9. Utvoř šest vět. 10. Potřebuješ řadu šablon. 11. Přines řepu a křen. Č 30. Doplňte grafémy: Ñ a) -hrabat listí, -pronevěřit peníze, -krachovat na burze, -plácet dluhy, -pochybnit výpověď svědka, -veřejnit údaje, závod ve -jezdu na lyžích, -jednotit úpravu, pře-koumat -právnost dat, -kusit -hromažďovat informace, -komponovat skladbu, -bořit zídku, -tlouct budku pro ptáky, -kamenět, -komplikovat vyšetřování, -komprimovat soubor, -klamat důvěru, -příjemnit pobyt, -politizovat případ, -kvalitnit přípravu, -peněžit něco, -plynout s prostředím, -panikařit, -bírat známky, -litovat se nad někým, -líbit někomu odměnu, -lenivět, -leva zboží, -levnit výrobky, -prostředkovat seznámení, -patřit něco, -klamat se v někom, -mýt prach b) -mazat tabuli, -moudřet, -említ kávu, -mrzačit se na kole, -mlouva o -polupráci, -míchat všechno dohromady, -dělovací prostředky, -dokonalit se v něčem, -fouknout svíčku, -fanatizovat dav, -formulovat otázku, -hluk buněk, na-hledanou, -hora dolů, -hánět kolegu, -hasnout světla, -hotovit skříň na zakázku, -hodnotit vklad, -hořet na popel, -chladit čaj, -choulostivět, -chroupat oříšky, -níst oběd, ne-nášet něco, -nášet vejce, -nehybnět, -měnárna, -měnit chování, -mést drobečky se stolu, -pevnit břehy c) -přístupnit oblast, -blížit se s někým, -bláznit se, -běr lesních plodů, -celit něco, -cedit nudle, -cizit hotovost, -estárnout, -ešedivět, -ešílet, -chudnout, -tísněný pocit, -těhovat se, -volit k něčemu, -volit nový postup, -žíravý pocit, tráva -ežehnutá sluncem, -kreslený dojem, -kontrolovat počet bodů, -kritizovat všechno, -kolaudovat stavbu, -kumavka, -křížit meče, -chátralý dům, -křivit něco, -končit na šikmé ploše, -nížit náklady, vyřizovat -tížnosti, -mířit se s něčím, -věřit se někomu, -vinout se do klubíčka, -přísnit kontrolu 3. LEKCIA MORFONOLOGICKÉ ROZDIELY 3.1. Alternácie Alternácie sú morfonologické zmeny hlások pod vplyvom morfém, a to pred gramatickými morfémami (GM), modifikačnými morfémami (MM) a derivačnými morfémami (DM). Výsledkom zmien sú alternanty, ktoré sa delia na vokalické a konsonantické, v rámci obidvoch skupín alternanty s nulou (vznikové typy nula/vokál a zánikové typy vokál/nula). Medzi pomerom vokálov a konsonantov a pomerom vokalických a konsonantických alternantov je výrazná súvislosť; viac vokálov a vokalických alternácií je v slovenčine, viac konsonantov a konsonantických alternácií je v češtine. Súhrnne je v slovenčine najmenej konsonantických alternácií zo západoslovanských jazykov, pretože v slovenčine sú oslabené pozície pred GM a výrazná tendencia po jednotnom tvarotvornom základe (Sokolová, 2000); pokiaľ však ide o počet rozličných druhov alternantov, slovenčina sa od češtiny mimoriadne neodlišuje. 3.1.1. Alternácie v obidvoch jazykoch možno rozdeliť na: I. vokalické alternácie: kvantitatívne alternácie korelovaných vokálov; kvalitatívne alternácie nekorelovaných vokálov; alternácie s nulou (Æ)[] 4. vokalicko-konsonantické alternácie II. konsonantické alternácie: alternácie korelovaných konsonantov (hriešny / hriešnik, kôň / konský); alternácie nekorelovaných konsonantov (vojak / vojačik, boh / boží, valach / valašiť); alternácie konsonantických skupín. 3.1.2. Kvantitatívne vokalické alternanty pred gramatickými a modifikačnými morfémami: a/á GM - Gpl. feminín a neutier: vrán, báb, táng, sált, vrážd, pást MM - pri transflexnej imperfektivizácii: dotláčať, odrážať, preplácať, dosádzať i/í GM - Gpl. feminín, neutier: síl, líp, žíl, krívd, skríň, skrípt, učilíšť, dýň, kolegýň MM - pri imperfektivizácii: využívať, vyvíjať sa, obšívať, míňať, rozmýšľať, vyrývať u/ú GM - Gpl. feminín, neutier: z rúk, veľa múch, gúľ, pút, júrt MM - pri imperfektivizácii: zabúdať, doúčať, odpúšťať, prebúdzať, vypúšťať, l/ĺ GM - Gpl. feminín, neutier: vĺh, vĺn, bĺch, sĺz, jabĺk, sĺnc MM - pri imperfektivizácii: dopĺňať, spĺňať, prehĺtať, pregĺgať r/ŕ GM - Gpl. feminín, neutier: mŕv, sŕn, zŕn, pŕs, čŕt, hŕč, sŕdc MM - pri imperfektivizácii: dodŕžať, usŕkať, uškŕňať sa, vytŕčať, prehŕňať sa, dotvŕdzať a/ia GM - Gpl: žiab, šiat, tiav, fliaš, čiaš; Lipian, Koštian, čias MM - pri imperfektivizácii: bliakať, vykiadzať, okiadzať e/ie GM - Gpl. feminín, neutier: žien, miest, ciest, viet, briez, dvier, telies, pliec, vriec - tvary pre životné maskulína: šiesti, šiestimi, siedmi MM - pri imperfektivizácii: presviedčať, zamieňať, vybiehať, predbiehať, prilietať, vbiehať, o/ô GM - Gpl. feminín, neutier: plôch, dobrôt, hôľ, bômb, podôb, kôz, škôl, lôn, kôl á/a GM - všetky tvary okrem Nsg. niektorých maskulín: dažďa, mrazu; tvary zámen: naším, vaši - pri konjugácii v prézente: rásť ® rastie, pásť, klásť, nájsť MM - pri imperfektivizácii: zvažovať, zabraňovať, prihlasovať, ukazovať, vracať, skracovať - pri stupňovaní: kratší, krajší í/i GM - pri konjugácii: ísť, hrýzť (vyhrýzť ® vyhryzie), l-ové tvary od prísť, zísť MM - pri imperfektivizácii pred -ov-: opisovať, ubližovať, rozširovať, znižovať, odlišovať - pri stupňovaní: nižší, bližší ú/u GM - pri konjugácii: húsť ® hudie MM - pri imperfektivizácii: zužovať, donucovať, prekurovať, vylučovať, vyludzovať, skľučovať ĺ/l GM - konjugácia: tĺcť ® tlčie a jeho deriváty vytĺcť MM - pri imperfektivizácii pomocou morfémy -ov-: predlžovať ŕ/r MM - pri imperfektivizácii: dovršovať, dokrmovať, zhrkovať sa, vyvršovať sa, prevrtávať ia/a GM - l-ové tvary: vzal od slovesa vziať; prézent od triasť ® trasie, priasť, priať, kliať MM - pri imperfektivizácii: dosahovať, obsahovať, požadovať, vzďaľovať, vyťahovať, vťahovať ie/e GM - všetky tvary okrem Nsg. maskulín: vietor, chlieb - slovesné tvary vzorov niesť, žuť: viezť, viesť, riecť, pliesť, striezť, vliecť; chvieť sa, dospieť MM - pri imperfektivizácii: zametať, vypekať, vytekať, vypletať, vpletať, vystrekovať ô/o GM - všetky tvary okrem Nsg: stôl, kôň, kôš, kôl, vôl - l-ové tvary: môcť ® mohol, dôjsť ® došiel; tvary zámen: môj ® moja, moje 3.1.2.1 Spoločné korelované alternácie a/á (záves, závěs), i/í (lístok, lístek), o/ó (telefón, telefónek), u/ú (úloha) sú obojsmerné, hoci inverzné alternácie á/a (schvalovat), ý/y (obyvatel), ó/o (sólo ® sol), ú/u (úžit ® už!) sú menej časté. Korelované alternácie sú pravidelne pred GM Gpl. všetkých substantív v slovenčine V/V' (vrana ® vrán) a v češtine V'/V (vrána ® vran). V Gsg. maskulín sú alternácie V'/V (déšť ® deště, dážď ® dažďa); typ V'/V v češtine alebo diftong / vokál je v slovenčine pri časovacom vzore Č nést – S niesť (Č nese – S nesie). 3.1.2.2 Korelované alternácie centrálnych vokálov a, i, u, sa využívajú v morfologickom systéme (pred GM a MM) aj v derivačnom systéme (pred DM) a sú obojsmerné; alternácie s periférnymi fonémami é, ó – e/é (iba v češtine), é/e, o/ó, ó/o sú len v derivačnom systéme, navyše(kámen ® kamének, jméno ® od jmen, vézt ® vezu), pričom sa obmedzujú hlavne na deriváty prevzatých slov (telefon ® telefónek, sólo ® sol); v domácich jednotkách v slovenčine sú systémové alternácie e/ie (od žien), o/ô (ôsmy). 3.1.2.3 Čeština má okrem toho korelované alternanty u/ou, ou/u (dub ® doubek, louka ® luk), z nekorelovaných o/ou, [ú]/o, é/o, á/i, á/í, é/á (černoch ® černoušek, stůl ® stolový, kůže ® kožich, vézt ® vozit, ďábel ® diblík, přát ® přízeň, usmát se® usmívat se, odvézt ® odvážet), zo vznikových -Æ/é (okno ® okénko). 3.1.3 Disjunktívne alternácie sú (okrem o/á pri imperfektivizácii hodiť ® házet) menej pravidelné, a to hlavne v slovenčine. o/u GM - tvary pri vzore pracovať: kupovať, kovať, hotovať o/a MM - pri imperfektivizácii pred -ov-: vylamovať, vyhadzovať, vhadzovať ô/á MM - pri imperfektivizácii: premáhať sa, vymáhať ie/á MM - pri imperfektivizácii: odniesť ® odnášať, privádzať, prinášať, dovážať, vláčiť ia/ie MM - pri imperfektivizácii: dolievať, usmievať sa, zasievať, ohrievať, pookrievať 3.1.3.1 V obidvoch jazykoch sa častejšie vyskytujú len ako jednosmerné alternácie pred GM (MM) alebo pred DM. Jednosmerné nekorelované alternácie s diftongom sú buď len pred DM: ia/i (osivo), ie/o (tok), alebo len pred GM: o/ou (černoušek). 3.1.4 Alternácie s nulou môžeme rozlišovať ako vznikové a zánikové a pokladať ich aj za obojsmerné (Æ/e a e/Æ). Æ/e GM - Gpl: vojen, čísel, vajec, výher, krídel - konjugácia pri brať: žrať, brať, prať, drať, dohnať, postlať, hnať, mlieť MM - pri imperfektivizácii: pozrieť ® pozerať, vyberať Æ/o GM - Gpl: látok, fajok, dvojok, vajíčok, kolónok, pacientok, klientok - konjugácia: klať ® kole Æ/u GM - vokalizácia predložky: k (ku Katke) Æ/i MM - pri imperfektivizácii: zamykať, usychať Æ/á GM - Gpl: jedál, tehál, jutár, slivák MM - pri imperfektivizácii: prehnať ® preháňať, doháňať, vháňať, zakáľať Æ/í MM - pri imperfektivizácii: upnúť ® upínať sa, zamkýnať, pohýnať, dotýkať sa, vyzývať Æ/ie GM - Gpl: okien, učiteliek, hrdiel, skiel, odoziev, prosieb, modlitieb, Michaloviec, kaderníctiev MM - pri imperfektivizácii: poslať ® posielať, zavierať, privierať, podopierať, rozomieľať Æ/ô GM - Gpl: kvapôk, jamôk e/Æ GM - všetky tvary okrem Nsg: pes, deň, Peter, sveter, oheň, liaheň, vrúbeľ, myseľ, česť, jeden - všetky typy so sufixom -áreň, -ec; -er, -el, -eľ, -ev o/Æ GM - všetky tvary okrem Nsg: posol ® posla, bubon, Pavol, faloš, uhoľ, kapor; vohnať ® vženie - zakončenia -ok, -or, -ol, -oľ, -og: svedok, všetok, víchor, vietor, voš, lož, mozog a/Æ GM - všetky tvary okrem Nsg: Petrovac ® Petrovca, Kragujevac; čakať ® počkať i/Æ GM - všetky tvary okrem Nsg, často ako variant: vtáčik, letáčik, nováčik á/Æ GM - všetky tvary okrem Nsg: chrbát ® chrbta ie/Æ GM - všetky tvary okrem Nsg: veniec, koniec, čepiec, hrniec Alternácie s nulou sa vyskytujú v morfologickom aj derivačnom systéme. Časté epentetické hlásky sú v slovenčine (až 9 hlások); v češtine sú to vznikové typy Æ/e (jídlo/jídel, cihla/cihel), Æ/í (poslat/posílat), zánikové alternácie e/Æ (posel/posla, ptáček/ptáčka, čekat/dočkat se). Smer alternácie nie je vždy jednoznačný, diachrónne ide napr. pri type psa o vznikovú alternáciu (genitív ® nominatív), synchrónne o zánikovú alternáciu (nominatív ® genitív). Tento typ alternácií sprevádza hlavne sonóry (r, l, n, j, v), z iných spoluhlások k, c, č, b, d, t, zriedkavejšie š, ž, s, ch. 3.1.5. Konsonantické alternácie sú častejšie a pravidelnejšie než samohláskové alternácie, realizujú sa pri velárach, labiálach, labiodentálach, sonórach a sykavkách: n/ň GM - tvary Dsg., Lsg., Vsg., Npl.: k žene, o panne, páni, kapitáni, občania, Pane - slovesné tvary: stenať ® stene; imperatív: vyžeň, vstaň (z 3. os. pl.) MM - pri imperfektivizácii: minúť ® míňať - pri gradácii: nudnejší l/ľ GM - tvary s vokálmi e, i: v škole, generáli; robili, piple sa - imperatív: meľ (z 3. os. pl.) MM - pri gradácii: stálejší, teplejší t/ť GM - tvary Dsg., Lsg., Vsg., Npl.: k tete, o vete, bratia, piloti, desiati, deviati, Kriste - imperatív: nepleť (z 3. os. pl.) MM - pri gradácii: čistejší, hustejší d/ď GM - tvary: k vláde, sóde, lordi, Židia, - imperatív: veď, zaveď (z 3. os. pl.) ň/n GM - tvary substantív so sufixom -ec, -iec: zo zvonca, od konca GM - pred sufixmi -ka, -ský: kuchynka, konský ľ/l GM - tvary substantív so sufixom -ec: z palca ť/t GM - gramatické tvary s pohyblivým vokálom: rytca; tne, MM - pri imperfektivizácii: priletieť ® prilietať, prichytávať, ď/d GM - tvary substantív: chodec ® chodca; dňa s/š GM - tvary vzoru česať: píše, kníše, kmáše, opáše, češe MM - pri imperfektivizácii: zhášať, prednášať, skúšať, pokúšať, vyhášať, vynášať, zadúšať gradácia: vyšší z/ž GM - tvary vzorov česať, niesť: maže, káže, reže, dokáže, viaže, rež, uviaž; strežie MM - pri imperfektivizácii: zviezť ® zvážať, dorážať - gradácia: nižší, bližší c/č GM - tvary vokatívu: otče, chlapče - vzor niesť: vlečú, oblečú, tečú, pečú, tlčú dz/dž GM - tvary vzoru česať: hádže, sádže č/c GM - unikátne: česť ® cti, cťou (e/0, s/0) ch/š GM - duálové tvary: uši, ušiam - slovesá typu česať: breše, napáše k/č GM - tvary substantív: oči, očami, človeče - slovesá typu česať: plače, skáče h/ž GM - vokatív: Bože - slovesá typu brať a česať: ženie, vyženie, luže ch/s GM - Npl. maskulín: Česi, divosi, slabosi, mnísi, belosi, černosi, ženísi k/c GM - Npl. maskulín: žiaci, vojaci, pracovníci, všetci č/k MM - pri imperfektivizácii: skočiť ® skákať, podskakovať ž/h MM - pri imperfektivizácii pred -ov-: dosluhovať c/k GM - tvary préterita vzoru niesť: piecť ® piekol, riekol, vliekol, obliekol, tĺkol, tiekol, zriekol sa MM - pri imperfektivizácii: vytiecť ® vytekať, pretekať, vypekať, stĺkať, obliekať, vyvliekať sa z/h GM - tvary préterita pri slovese striezť: striehol c/h GM - tvary préterita pri môcť a jeho derivátoch mohol, pomohol, zmohol sa MM - pri imperfektivizácii: pomôcť ® pomáhať, vzmáhať sa, vymáhať sl/šľ GM - tvary slovesa poslať a jeho derivátov: pošlem, zašlem MM - pri imperfektivizácii: rozmýšľať, premýšľať, sť/šť MM - pri imperfektivizácii: spúšťať, vypúšťať, vpúšťať 3.1.5.1 Alternanty sú výsledkom zmien spôsobených morfémami v morfologickom a derivačnom systéme, napr. pred GM k/c (vlk® vlci), pred DM k/č (vlk ® Č vlče, S vĺča). Spoločné alternácie v obidvoch jazykoch sú v Npl. pri životných maskulínach (Slováci, vlci, páni, lodivodi, asistenti). V slovenčine alternuje ch so spoluhláskou s (černosi, Česi, belosi, divosi, mnísi, valasi), ale čeština má typickú západoslovanskú alternáciu ch/š (černoši, Češi, běloši, divoši, mniši, valaši). V obidvoch jazykoch sa však alternácie s ch obmedzujú (šachovia – šachové, duchovia – duchové). 3.1.6 Zjednodušovanie konsonantických skupín je pri derivácii zastúpené vo všetkých jazykoch, hlavne pri prevzatých lexémach (k, g). V súlade s očakávaním pri vokalických alternáciách dominujú vznikové alternácie, pri konsonantických alternáciách zánikové. Od zánikových alternácií foném odlišujeme trunkáciu (krátenie, zánik) morfém (porov. Sokolová, 1999), napr. -ov/-Æ (tetrov ® tetrí, maľovať ® maľba), -ec/-Æ (Plešivec ® plešivský, nosorežec ® nosoroží), -úr-/-Æ (manikúra® manikér), -ik/Æ (kremík ® kremitý), -íd/-Æ (Antarktída ® antarktický), -ac/-Æ (Kragujevac ® kragujevský), -ok/-Æ (utorok ® utorňajší, Kežmarok ® kežmarský), -az/-Æ (teraz ® terajší); v češtine malba, manikér, křemitý, arktický, kežmarský. 3.1.7 Spoločné alternanty v západoslovanských jazykoch sú: e/a, e/o, i/o, Æ/e, n/ň, ň/n, ch/š, š/ch, k/c, k/č, č/k, c/č, s/š, z/ž, j/ň, t/c (trestať ® tresci), k/Æ, g/Æ, ale aj „európske“ alternácie v internacionalizmoch: d/z (korodovať ® korózia, korodovat ® koroze), t/s (emitovať® emisia, emitovat ® emise), s/t (chaos ® chaotický), z/t (skleróza ® sklerotik), g/k (fungovať ® funkcia, fungovat ® funkce), b/p (absorbovať ® absorpcia, absorbovat ® absorpce). Hlásky, ktoré sú na periférii systému, sa pri alternácii využívajú zriedkavejšie než centrálne hlásky (porov. iu, é, dz, ó – okrem prevzatých slov), centrálne hlásky majú pravidelne obojsmerné alternanty (a/á, á/a; i/í, í/i; u/ú ú/u; k/č, č/k atď). Vznikové vokalické alternácie sú pravidelnejšie než zánikové alternácie, epentetické hlásky majú fonologickú funkciu, hlavne pri sonórach. Inverzné alternanty sú vo všeobecnosti menej pravidelné. 3.1.7.1 V obidvoch jazykoch sú zriedkavé alternácie e/a (sedět ® posadit), e/o (ležet ® položit), i/e/ě (visieť ® vešať, viset ® pověsit), o/a (vylomit ® vylamovat). Epentetické hlásky majú aj fonologickú funkciu; najčastejšie sa ako vkladné hlásky využívajú vokály e (matek, ve, ze, otázek; výber), o (hrom, otázok, vo, zo), ale hlavne diftong ie (matiek); len výnimočne u, a, á, i, í, ô, é (ku, vrieť ® var, jedál, dotyk, nápis, vysýchať, kvapôk, okienko). 3.1.7.2 Slovenčina má alternáciu vokál / konsonant i/j (ide ® pôjde, nejde, vyjsť), a/ň, ä/ň, a/m, ia/m (žať ® žne, napäť ® napne, zajať ® zajme, vziať ® vezme), navyše typ a/ím (najať® najímať, sňať ® sníme), a/ín (začať ® začínať), ä/ín (omäť ® omínať), ia/ín (prekliať ® preklínať); v češtine majú tieto typy alternácií podoby a/m/ím, í/m (přijat ® přijímat, vzít ® vezme). 3.2. Odlišné alternácie Rozdiely sú hlavne: · v pozíciách pred gramatickou morfémou na rozdiel od češtiny väčšinou neexistujú v slovenčine alternácie v Lpl. mask. (Č v kožiších, o kolezích – S v kožuchoch, o kolegoch) v Npl. adjektív (Č velcí, drazí – S veľkí, drahí) a v Npl. pri pomenovaniach zvierat (Č raci – S raky); · v rozsahu alternantov, lebo v D a Lsg. fem. (Č o matce, na noze – S o matke, na nohe), pred derivačnou morfémou -in pri adjektívach (Č matčin, macešin – S matkin, macochin) a pred morfémou -e pri adverbiách (Č tiše, dlouze – S ticho, dlho) nealternujú v slovenčine spoluhlásky g, k, h, ch, r. V Npl. mask. nealternujú v slovenčine spoluhlásky h, g, r (Č vrazi, ministři – S vrahovia, ministri). Pred sufixom -ský a -ka nealternuje v češtine ň na n (Č koňský – S konský); · v type a kvalite alternantov: v Gpl. fem. a neutr. alternuje v slovenčine krátka samohláska s dlhým pendantom (sila ® síl), v češtine dlhá samohláska s krátkou (síla ® sil). 3.2.1. Na rozdiel od češtiny má slovenčina navyše korelované kvantitatívne alternácie l/ĺ, r/ŕ, a/ia, e/ie, o/uo (ô) (vĺn, chĺpok, spĺňať, sŕn, hŕstka, usŕkať, žiab, desiaty, briadka, žien, kvietok, prienik, siedmy, nôh, nôžka, bôľ, ôsmy) a ich inverzné podoby (ĺ/l typ tĺcť ® tlčie, sklz, predlžovať, ŕ/r typ zavŕšiť ® završovať, vrt, vŕbový, ia/a typ priať ® praje, mesačný, ie/e typ vietor ® vetra, strelec, ô/o typ stôl ® stola, stolík, drôt ® drotovať), z disjunktívnych (teda nekorelovaných) typov má slovenčina ä/ia, a/ie (typ päta ® piat, piatka, päť ® piaty, ľahnúť ® doliehať), a ich inverzné podoby ia/ä, ie/a (typ zmiasť ® zmätie, zmätok, zväzovať, vliecť® vlak, liezť ® prielaz), z jednosmerných typov a/í (líhať), ia/e (viať ® veje), ia/i (osivo), ie/o (tiecť ® tok), ô/á (pomôcť ® pomáhať), ie/á (odniesť ® odnášať), ia/ie (smiať sa ® smiech), u/o (luhať ® lož), i/o (napiť sa ® nápoj). Okrem toho má slovenčina vznikové alternácie typu -Æ/á, ie, ô (jedál, tehál poslať ® posielať, učiteliek, kvapôk, čipôčka), zo zánikových o/-Æ, a/-Æ, i/-Æ, á/-Æ, ie/-Æ (posol ® posla, mozgový), dočkať sa, vtáčik ® vtáčka, chrbát ® chrbta, chrbtový, veniec ® venca, koncový). Bohatosť alternácií s diftongom v slovenčine zodpovedá počtu diftongov (štyri), ktorý je najvyšší medzi západoslovanskými jazykmi, hoci diftong iu sa na alternáciách nezúčastňuje. Alternácie ä/ia, ia/ä sú pravidelné pred GM aj DM, hoci vzhľadom na nízku frekvenciu hlásky ä sú zriedkavé, pri možnej výslovnosti ä ako [e] ju spájame s typom ia/e. Slovenčina má korelované alternanty l/ľ, ľ/l, dz/dž (v škole, Chiľan, palec/palca, dostrel, hádže, sádže, Prievidza ® Prievidžan), nekorelované ch/s, [ď]/dz, d/dz, s/ť, k/dz, k/dž, s/dz (Česi, hádzať, chôdza, vládať ® vládzu, hovädzí, pliesť ® pletiem, naporúdzi, mledzivo, trúnok ® potrundžený, uviesť ® uvádzať, priadza). 3.2.2 Špecifickým znakom češtiny sú alternácie vokál / konsonant, vokál a/[je, ňe], á/[je, ňe], í/[je, ňe], e/[je] (svatý ® světice, vát ® věje, smát se ® směje se, vítr ® větru, mít ® měl, cpete ® cpěte, květ ® kvítek, měch ® míšek, hřmět ® hřmít, květ ® kvést). Čeština má korelované alternácie r/ř, ř/r (sestra ® sestře, starý ® staří, mařit ® nezmar, věřit ® víra), nekolerované h/z, [ď]/z (vrah ® vrazi, noha ® k noze, chodit ® chůze, vidět ® viz), zánikové p/Æ (topit se ® tonout), alternácie spoluhláskových skupín z[ď] (zpozdit ® zpožděn, zpoždění), čk/č[ť] (plačky ® plačtivý), sk/s[ť] (deska ® destička). Pred derivačnou príponou -in pri privlastňovacích prídavných menách slovenčina nemá velárne alternácie, čeština má pravidelné alternácie k/č (matkin – matčin), r/ř (sestrin – sestřin), g/ž (Oľgin – Olžin), ch/š (macochin – macešin); ale rovnaké alternácie v obidvoch jazykoch pred sufixom -in sú t/ť, d/ď, n/ň: [ťeťin – teťin, Aľeňin – Aleňin, Vanďin – Vanďin, žeňin – žeňin]. Pred -í v druhových privlastňovacích adjektívach je situácia v obidvoch jazykoch podobná (ptačí, pstruží, kapří, plší, kohoutí, medvědí, sloní), na rozdiel od češtiny je v slovenčine aj alternácia g/dž (buldodží), l/ľ (včelí). V Lpl. pri slovenských maskulínach sa alternácie vôbec nevyskytujú, v češtine pravidelne alternujú velárne spoluhlásky k/c, h/z, g/z, ch/š: o rakoch – racích, vojakoch – vojácích, kolegoch – kolezích, pedagógoch – pedagozích, rybníkoch – rybnících, v rozpakoch – v rozpacích, o druhoch – o druzích, na parohoch – na parozích, v kožuchoch – v kožiších, o Čechoch – o Češích, o leňochoch – o lenoších. Slovenčina nemá alternácie v nominatíve plurálu adjektív pred morfémou -i, v češtine pred touto relačnou morfémou sú alternácie t/[ť] (zlatí – zlatí [zlaťí], tlstí – tlustí [tlusťí]), d/[ď] (mladí – mladí [mlaďí]), n/[ň] (pekní – pěkní [pjekňí]), k/c (veľkí – velcí), k/č (matkini – matčini [matčiňi]), h/z (drahí – drazí), ch/š (suchí – suší), r/ř (múdri – moudří), sk/šť (českí – čeští), ck/čť (anglickí – angličtí). Slovenčina nemá okrem tvarov vtáci, vlci, býci alternácie v Npl. pri zvieracích substantívach, pretože tieto slová sa skloňujú podľa neživotných vzorov. V češtine sa zvieracie substantíva skloňujú podľa životných podstatných mien: raky – raci, hady – hadi, tchory – tchoři, havrany – havrani, čmeliaky – čmeláci, hrochy – hroši, vrabce – vrabci, medvede – medvědi, tigre – tygři, levy – lvi. Slovenčina nemá alternáciu h/z, a g/z; v češtine je uvedená alternácia pri maskulínach v Npl.: vrahovia – vrazi, druhovia – druhové / druzi, filologóvia – ale len filologové; podobne geologové, chirurgové, ale najmä v Lpl. (o vrazích, druzích, filolozích). 3.2.3 Pri tvorení prísloviek v slovenčine pred derivačnou morfémou -e alternuje n/ň, t/ť, d/ď, ale nealternujú veláry k, h, ch, ktoré v češtine pri tvorení prísloviek alternujú: k/c (hladko – hladce), h/z (dlho – dlouze), ch/š (ticho – tiše) a okrem toho r/ř (dobre – dobře). Pri tvorení komparatívu a superlatívu (tichý – tišší – nejtišší, břitký – břitčí – nejbřitčí) je situácia podobná ako pri príslovkách (tiše, břitce). 3.2.4 Pred derivačnými sufixmi -ka a -ský má slovenčina vždy alternácie ň/n, čeština tieto alternácie nemá (konský – koňský, lanský – loňský, poznanský – poznaňský, viedenský – vídeňský, kuchynka – kuchyňka, domnienka – domněnka) a len niekedy alternácie ď/d a ť/t (žrď ® žŕdka, ale: loď ® loďka, hrsť ® hŕstka, kosť ® kôstka, ale sieť ®sieťka). V češtine alternuje ť/t a ď/d v Ipl. pri vzore kosť: oběť ® obětmi, zeď ® zdmi. 3.2.5 V Lsg. sú spoločné alternácie pri maskulínach, feminínach a neutrách, a to n/ň, t/ť, d/ď (o ženě, v životě, na hradě, ve městě, o tetě). Čeština nemá z fonologických príčin alternáciu l/ľ. V slovenčine nealternujú veláry g, k, h, ch, v češtine sú väčšinou pravidelné alternácie k/c, g/z, h/z, ch/š, r/ř: v roku – v roce, o otázke – o otázce, v tajge – v tajze, na nohe – na noze, na bruchu – na břiše, o muche – o mouše, o sestre – o sestře, v puzdre – v pouzdře. Rovnaká situácia je v Dsg. feminín (k matke – k matce, k ruke – k ruce, k nohe – k noze). 3.2.6 Pri tvorení slovesných tvarov v slovenčine je len zriedkavo alternácia d/dz (vládzem), dz/dž (hádžem), h/ž (hnať® ženie, trhať ® tržný), v češtine je alternácia h/ž bežnejšia: svrhnout ® svržen, zdvihnout ® zdvižen, zapřáhnout ® zapřažen, zasáhnout ® zasažen, okrem toho sú v príčastiach aj ďalšie alternácie (vytisknout ® vytištěn, nadchnout ® nadšen, vytknout ® vytčen, myslet ® myšlen). 3.2.7 Obidva jazyky sa odlišujú vo vokalických alternáciách v Gpl. pri feminínach a neutrách. V slovenčine sú alternácie krátkej samohlásky a jej dlhého pendantu o/ô (socha / sôch), e/ie (žena / žien), a/á (vrana / vrán), a/ia (žaba / žiab), ä/ia (päta / piat), u/ú (mucha / múch), i/í (sila/síl); v češtine je opačná alternácia, dlhá samohláska často alternuje s krátkym vokálom: á/a (vrána / pět vran), í/i (síla / mnoho sil), í/ě (díra / několik děr), ou/u (moucha / much), zriedkavo é/e (suché léto / několik suchých let). Čiastočne sa obidva jazyky vo vokalických alternáciách typu Gsg. stôl / stola, mráz / mrazu, dážď / dažďa, chlieb / chleba; stůl / stolu, mráz / mrazu, déšť / deště, chléb / chleba zhodujú, ale viac takýchto alternácií je v češtine: hrách / hrachu, sníh / sněhu, dům / domu. Iba čeština má vokalické alternácie v imperatíve: chválit / chval, koupit / kup. 3.3. Prehľad tvarov s alternáciami Vokalické alternácie v slovenčine Konsonantické alternácie v slovenčine (1) Tvary maskulín okrem Nsg. a Asg. (mráz ® mrazu, chlieb ® chleba, stôl ® stola atď.); zánik hlásky e, o je pravidelný v príponách -ok, -ec (-iec), -er, -or, -áreň (svedok ® svedka, otec ® otca, koniec ® konca, sveter ® svetra, vietor ® vetra, cukráreň ® cukrárne). (2) Gpl. feminín a neutier (kvantitatívne alternácie: krava ® kráv, ruka ® rúk, noha ® nôh; vznikové alternácie sestra ® sestier, fajka ® fajok, jedlo ® jedál, lietadlo ® lietadiel). (3) Prítomný čas (kvantitatívne alternácie: niesť ® nesiem, nesený, rásť ® rastiem, triasť ® trasiem, tĺcť ® tlčiem, miasť ® mätie; vznikové alternácie: brať ® beriem). (4) Nedokonavé slovesá tvorené od dokonavých, kvantitatívne alternácie: dokázať ® dokazovať, zastúpiť ® zastupovať, otvoriť ® otvárať; vytiecť ® vytekať, vrátiť ® vracať, vznikové alternácie: vybrať ® vyberať, poslať ® posielať a kvalitatívne: pomôcť ® pomáhať . (5) Adjektívne tvary: adjektívum rád ® rada ® rado; komparatívne a superlatívne tvary adjektív (krátky ® kratší, krásny ® krajší, úzky ® užší, nízky ® nižší). (6) Pronominálne tvary (náš ® naša ® naše, môj® moja ® moje atď.), adjektívum rád® rada® rado. (7) Unikátne: česť ® cti, cťou (e/0). (8) Zdrobneniny (hlas ® hlások, vlak ® vláčik, hlava ® hlávka, ruka ® rúčka, noha ® nôžka, znamenie ® znamienko, koleno ® kolienko). (9) Desubstantívne adjektíva (dážď ® dažďový, dráma ® dramatický, pozícia ® pozičný, stĺp ® stlpový, vŕba ® vrbový, téma ® tematický, sóda ® sodný, kôň ® konský). (10) Slovesá odvodené od substantív (kráľ ® kraľovať, stôl ® stolovať, drôt ® drotovať). (11) Substantíva odvodené od slovies (rásť ® rast, piecť ® pekár, spievať ® spev, vŕtať ® vrt, vstúpiť ® vstup, vplývať® vplyv, opierať sa ® operadlo, uviesť ® úvod). (12) Predpony substantív odvodených od predponových slovies (naraziť ® náraz, dokázať ® dôkaz, vystúpiť ® výstup). (13) Desubstantívne substantíva okrem deminutív: špión ® špionáž, psychológ ® psychologička. (14) Iné deriváty: desať ® desiaty, sedem ® siedmy, osem ® ôsmy; späť ® spiatky. (1) Npl. životných maskulín vzoru chlap (Slovák ® Slováci, Čech ® Česi, páni, lordi, študenti) a výnimočne starých duálových foriem uši, oči. (2) Dsg. feminín vzoru žena (žena ® žene, vláda ® vláde, teta ® tete) a Lsg. všetkých rodov škola ® v škole, stan ® v stane, mesto ® v meste. (3) Tvary prézenta slovies vzorov česať, brať, niesť: mazať ® maže, hádzať ® hádže, plakať ® plače, brechať ® breše, luhať ® luže, vládať ® vládze, buchotať ® buchoce, poslať ® pošle; hnať ® ženie; piecť ® pečie ® piekol ® pečený, hniesť ® hnetie ® hnietol, uviesť® uvedie ® uveď ® uviedol, môcť ® môže ® mohol; imperatív: vedú ® veď, melú ® meľ, pletú ® pleť, jedia ® jedz, vstanú ® vstaň. (4) Nedokonavé slovesá tvorené od dokonavých: minúť ® míňať, vyniesť ® vynášať, podskočiť ® podskakovať; doslúžiť ® dosluhovať, vytiecť ® vytekať, pomôcť ® pomáhať; vrátiť ® vracať, vyjesť ® vyjedať, vyhladiť ® vyhládzať, spustiť ® spúšťať. (5) Komparatív adjektív s kmeňom zakončeným na t, d, n, l, ch, z (nudný ® nudnejší, čistý ® čistejší, stály ® stálejší, nízky ® nižší). (6) Pronominálne tvary: všetci pre Npl. životných maskulín. (7) Unikátne: česť ® cti, cťou (s/0), archaický Vsg. maskulín pane, otče, Bože, Kriste. (8) Zdrobneniny (chlapec ® chlapček, ruka ® rúčka, noha ® nôžka apod.). (9) Adjektíva odvodené sufixom -í od substantív s kmeňom zakončeným na t, d, n, l, g, h, ch (blcha ® blší, buldog ® buldodží.) a -ský od substantív zakončených na ň (kôň ® konský, Plzeň ® plzenský). (10) Slovesá odvodené sufixom –iť/-ieť od adjektív a substantív s kmeňom zakončeným na t, d, n, l, c, ch, k, h: odblaniť, spomaliť, osprostieť, omladiť, kupčiť, leňošiť, ožobráčiť, zamúčiť, obnažiť sa, prinožiť, dražieť. (11) Substantíva odvodené od slovies (piecť ® pekár, uviesť ® úvod, potešiť ® potecha). (12) Desubstantívne substantíva okrem deminutív: -an, -ka a inými (Čína ® Číňan, Prievidza ® Prievidžan, Chile ® Chiľan, Kanada ® Kanaďan, Malta ® Malťan, Praha ® Pražan, Košice ® Košičan, Čech ® Češka, žiak ® žiačka apod.). (13) Iné deriváty: adverbiá odvodené sufixom -e od adjektív s kmeňom zakončeným na t, d, n, l: pekný ® pekne, späť ® spiatky. Vokalické alternácie v češtine Konsonantické alternácie v češtine (1) Tvary maskulín okrem Nsg. a Asg. (mráz ® mrazu, mrazem, mrazy, mrazů atd., sníh ® sněhu, sněhem, sněhy, sněhů atď.), chléb ® chleba, dům ® domy; zánik hlásky e, o je pravidelný v príponách -ek, -ec (svědek ® svědka, domek ® domku, otec ® otce) a iné substantíva lev ® lva, pes ® psům, lest ® lsti. (2) Gpl. feminín a neutier: (kráva ® krav, síla ® sil, díra ® děr, dílo ® děl, léto ® let, moucha ® much, jádro ® jader, sestra ® sester, letadlo ® letadel). (3) Tvary prézenta a imperatívu slovies (nést ® nesu, nes; hníst ® hnětu, hnětl, hněť, říct ® řeknu, růst ® rostu, klást ® kladu, pít ® pij, chránit ® chraň, slíbit ® slib, mýt ® myj, plout ® pluj, dát ® dej). (4) Nedokonavé slovesá tvorené od dokonavých, kvantitatívne alternácie (dokázat ® dokazovat, zastoupit ® zastupovat, přiblížit ® přibližovat), kvalitatívne alternácie (podnítit ® podněcovat, pomoci ® pomáhat). (5) Adjektívne tvary: (mladý ® mlád), komparatívne a superlatívne tvary adjektív (krátký ® kratší, nízký ® nižší). (6) Pronominálne tvary (náš ® naše, můj ® moje atď.) (7) Zdrobneniny (dar ® dárek, dům ® domek, znamení ® znaménko, koleno ® kolínko; jáma ® jamka, moucha ® muška, lípa ® lipka, jazyk ® jazýček, most ® můstek, dub ® doubek, lev ® lvíček). (8) Desubstantívne adjektíva (skála ® skalní, louka ® luční, léto ® letní, lípa ® lipový, bříza ® březový, stůl ® stolový, lev ® lví). (9) Slovesá odvodené od substantív (král ® kralovat, stůl ® stolovat, pouť ® putovat). (10) Substantíva odvodené od slovies (hlásat ® hlasatel, opírat se ® opěradlo, kouřit ® kuřák, vodit ® vůdce; obývat ® obyvatel, létat ® letadlo). (11) Predpony substantív odvodených od predponových slovies (narazit ® náraz, dokázat ® důkaz, připravit ® příprava, ). (12) Iné deriváty (deset ® desátý, devět ® devátý). (1) Vsg a Npl. životných maskulín vzoru pán (bratr – bratře, otec ® otče, Bůh ® Bože, člověk ® člověče; pstruh ® pstruzi, Čech ® Češi, žák ® žáci, ). (2) Lpl. maskulín (v rybnících, o kožiších, o kolezích, o vrazích), Dsg. feminín vzoru žena (žena ® ženě, vláda ® vládě, teta ® tetě, noha ® k noze) a Lsg. všetkých rodov (rybník ® v rybníce, břicho ® na břiše, Praha ® o Praze, hrad ® na hraděé). (3) Tvary substantív a čísloviek vzoru kost so zakončením na -t (kost ® kosti Gsg., Dsg., Lsg., N/Apl., kostí Isg.; pět ® pěti). (4) Tvary slovies vzorov nést (vést ® vede ® veď), typov tisknout ® tiskni ® tišten, minout ® miň ® minut a začít ® začne ® začni, mazat ® maže ® maž), péct/péci: peče – pekl – peč ® pečen; moci ® může ® mohl; (po)moz – (z)možen, roztrhnout ® roztržen, nadchnout ® nadšen a vzoru prosit (zkazit ® zkažen, pustit ® puštěn, platit ® placen). (5) Nedokonavé slovesá tvorené od dokonavých: (vyhladit ® vyhlazovat, odprosit ® odprošovat, ohrozit ® ohrožovat, obohatit ® obohacovat, očistit ® očišťovat). (6) Komparatív (ubohý ® ubožejší, suchý ® sušší) a Npl. adjektív vzoru mladý (pre životné maskulína) velký ® velcí (muži); drahý ® drazí, český ® čeští, německý ® němečtí (občané). (7) Zdrobneniny (čepice ® čepička, noha ® nožka, kruh ® kroužek, ucho ® ouško, vlak ® vláček, kapr ® kapřík). (8) Desubstantívne adjektíva odvodené sufixom -í, -in (blecha ® bleší matka ® matčin, Olga ® Olžin, opice ® opičí, teta ® tetin). (9) Slovesá odvodené sufixom -iť od adjektív a substantív s kmeňom zakončeným na h, ch, k (lenošit, sušit, udobřit se, opičit se, čistit, zdražit ). (10) Substantíva odvodené od slovies (péct ® pekař, uvést ® úvod, potěšit ® potěcha). (11) Desubstantívne substantíva okrem deminutív (Praha ® Pražan, Čech ® Češka apod.). (12) Iné deriváty: adverbiá odvodené sufixom -e (lehký ® lehce, dobrý ® dobře, drahý ® draze). ÚLOHY K 3. LEKCII 1. Od uvedených feminín tvorte datív a lokál singuláru. Kde je to možné, aj zdrobneniny a privlastňovacie adjektíva: Ñ S a) úloha, povaha, snaha, dráha, kniha, nástraha, obloha, obsluha, odvaha, poloha, blcha, mucha, macocha, pančucha, strecha, aktovka, búdka, čítanka, bunka, čiarka, čiastka, klinika, lichôtka, uhorka, Oľga, tajga, muška b) komora, dcéra, miera, nevera, pedikúra, sféra, diera, éra, cholera, kariéra, karikatúra, chudera, faktúra, hora, katedra, lastúra, fakulta, teta, hmota, chata, lopata, koruna, pena, hodina, bystrina, malina, jahoda, nehoda, balada, metóda, obluda, hruda, Mekka, jama, dáma, fáma, sadzba, chodba, choroba, huba, chalupa, atrapa, strofa, žirafa, harfa, katastrofa, nymfa, vdova, cieva, krava, výstava, únava Č a) úloha, povaha, snaha, dráha, kniha, nástraha, obloha, obsluha, odvaha, poloha, blecha, moucha, macecha, KM punčocha, střecha, aktovka, budka, čítanka, KM buňka, čárka, částka, klinika, lichotka, okurka, Olga, tajga, muška b) komora, dcera, míra, nevěra, pedikúra, sféra, díra, éra, cholera, kariéra, karikatura, chuděra, faktura, hora, katedra, lastura, fakulta, teta, hmota, chata, lopata, koruna, pěna, hodina, bystřina, malina, jahoda, nehoda, balada, metoda, obluda, KM hrouda, Mekka, jáma, dáma, fáma, sazba, chodba, choroba, houba, chalupa, atrapa, strofa, žirafa, harfa, katastrofa, nymfa, vdova, céva, kráva, výstava, únava 2. Nasledujúce spojenia a slová dajte do nominatívu a lokálu plurálu: Ñ S a) úbohý mladík, anglický lord, arabský žrebec, slovenský politik, hluchý dedko, múdry študent, plachý srnec, starý dôchodca, mladý muž, veľký vedec, bezmocný zajatec, bohatý obchodník, častý hosť, čestný muž, dobrý otecko, dávnoveký jašter, mamkin miláčik, antický boh, sadistický vrah b) sestrin kamarát, tetin manžel, nevestin brat, hladný žobrák, ťažký pacient, dlhý had, expert, prezident, postrelený bažant, ochotný sused, slon, dekan, Turek, žiak, kamzík c) plaz, odumierajúci koral, lev, ženích, leňoch, mních, autor, minister, rektor, káčer, kanárik, kalich, Čech, černoch, povzdych, výsluch, neúspech, poťah, postreh, výťah, sluha, záťah, svah, katalóg, patológ, článok, mostík, darebák, koňak, členok, lejak, rozpaky, dobrovoľník, kilometer, liter, lakeť, semester, bicykel, kufor, register Č a) KM ubohý mladík, anglický lord, arabský hřebec, slovenský politik, hluchý dědeček, chytrý student, plachý srnec, starý důchodce, mladý muž, KM velký vědec, bezmocný zajatec, bohatý obchodník, častý host, čestný muž, dobrý otec, dávnověký ještěr, maminčin miláček, antický bůh, sadistický vrah b) sestřin kamarád, tetin manžel, nevěstin bratr, hladový žebrák, těžký pacient, dlouhý had, expert, prezident, postřelený bažant, ochotný soused, slon, děkan, Turek, žák, kamzík c) plaz, odumírájící korál, lev, ženích, lenoch, mních, autor, ministr, rektor, káčer, kanár, kalich, Čech, černoch, povzdych, výslech, neúspěch, potah, postřeh, výtah, sluha, zátah, svah, katalog, patolog, článek, můstek, darebák, koňak, kotník, liják, rozpaky, dobrovolník, kilometr, litr, loket, semestr, bicykl, kufr, registr 3. Utvorte komparatív a KM superlatív od nasledujúcich adjektív a vysvetlite zmeny pri tvorení týchto tvarov a pri tvorení od nich odvodených vlastnostných adverbií: Ñ S suchý, tichý, vážny, spokojný, ťažký, bledý, hladký, dlhý, sladký, určitý, široký, prudký, strohý, úzky, tmavý, mäkký, hlboký, láskavý, zrejmý, tupý, plachý, múdry, dobrý, mladý, tenký, veľký, pekný, náhly, ostrý, horký, nízky, ľahký, britký, blízky, priateľský, otrocký, krátky, známy; ľahko, lacno, dobre, vysoko, nízko, zdravo, príjemne, málo, mnoho, zle Č suchý, tichý, vážný, spokojený, těžký, bledý, hladký, dlouhý, sladký, určitý, široký, prudký, strohý, úzký, tmavý, měkký, hluboký, laskavý, zřejmý, tupý, plachý, moudrý, dobrý, mladý, tenký, velký, pěkný, náhlý, ostrý, hořký, nízký, lehký, břitký, blízký, přátelský, otrocký, krátký, známý; snadno, levně, dobře, vysoko, nízko, zdravě, příjemně, málo, mnoho, špatně 4. Z genitívu utvorte adjektívum a jedno celé spojenie vyskloňujte: Ñ S zákaz lekárky, správanie ženy, otec tety, výčitky macochy, manžel sestry, kniha Oľgy, fotografie Milady, dom babky, zámer autorky, život muchy, dieťa Elišky, auto otca, nohavice brata, deti odsúdenca, výkon herečky, adresa odosielateľky, čin štátnika, varovanie občana, okno priateľa, láska matky, želanie zákazníka, schopnosti vychovávateľky, obrazy Jany, káva z Viedne, futbalisti z Poznane, šija koňa, linka do kuchyne, pivo z Plzne Č zákaz lékařky, chování ženy, otec tety, výčitky macechy, manžel sestry, kniha Olgy, fotografie Milady, dům babičky, záměr autorky, život mouchy, dítě Elišky, auto otce, nohavice bratra, děti odsouzence, výkon herečky, adresa odesilatelky, čin státníka, varování občana, okno přítele, láska matky, přání zákazníka, schopnosti vychovatelky, obrazy Jany, káva z Vídně, fotbalisté z Poznaně, šíje KM koně, linka do kuchyně, pivo z Plzně O 5. Utvorte plurálové tvary od výrazov v zátvorke a preložte ich, rozdiely medzi slovenčinou a češtinou zdôvodnite morfonologicky: Ñ 1. Najviac sa nám páčili dva (pestrý papagáj). 2. (Čech) vyhrali zápas. 3. Niektorí (minister) odcestovali do USA. 4. Pomohli im (psychológ). 5. O týchto (dobrodruh) nemám dobrú mienku. 6. Na našej fakulte študujú aj (mních). 7. Ostal visieť na (popruh). 8. Budeme hlasovať ešte o týchto dvoch (návrhy)? 9. Už niekoľko rokov sa topíme v (dlh). 10. Na (svah) Tatier bol ešte sneh. 11. Hľadal si aj v týchto (katalóg)? 12. Prednáška o našich význačných (chirurg) sa koná v piatok. 13. Hovorme radšej o vašich (úspech). 14. V dopravných (prostriedok) sa nefajčí. 15. Mal modriny na oboch (členok). 16. V medzinárodných (vlak) býva čisto. 17. (Drahý kolega), sme radi, že vás všetkých môžeme privítať. 6. Od feminín a neutier tvorte genitív plurálu v slovenčine a češtine: Ñ S žaba, sila, mucha, rúra, vrana, krava, brána, diera, gesto, dielo, mäso, mesto, miesto, váha, miera, žena, žila, opera, chata, obluda, nehoda, karavána, klinika, kniha, divadlo, pravidlo, dievča, leto, meno, búda, čiara, bieda, jama, lipa, pľúca Č žába, síla, moucha, roura, vrána, kráva, brána, díra, gesto, dílo, maso, město, místo, váha, míra, žena, žíla, opera, chata, obluda, nehoda, karavana, klinika, kniha, divadlo, pravidlo, děvče, léto, jméno, bouda, čára, bída, jáma, lípa, céva, plíce 4. LEKCIA VERBÁ Verbá sú pomenovania dynamických príznakov, ktoré majú dominantnú vetotvornú funkciu. Z toho vyplýva aj veľký počet verbálnych tvarov a gramatických kategórií. Znakom flektívnych jazykov je uprednostňovanie určitých slovesných tvarov pred neurčitými slovesnými tvarmi a tvorenie syntetických slovesných tvarov pred analytickými tvarmi. V češtine sú výraznejšie varianty tvarotvorných základov než v slovenčine, bohatšie alternácie (porov. 3. lekciu), hoci aj v češtine sa niektoré alternácie oslabujú a vznikajú dvojtvary typu zamčen/zamknut, čištěn/čistěn, vytištěn/vytisknut. Ďalej sú to pôvodné gramatické tvary, a to pri slovesách variantný infinitív (dělat/dělati), tri tvary prechodníkov (nesa, nesouc, nesouce – prítomný a nes, nesši, nesše – minulý), hoci už tvary infinitívu na -ti a -ci (péci), rovnako ako prechodníky, sú na ústupe. V 1. os. sg. prézenta sa vyskytuje zakončenie -u (nesu, beru), v mnohých prípadoch zachováva pôvodné väzby a má zložitejšiu syntaktickú stavbu. Slovenčina tvorí infinitívne tvary pomocou jednotnej formovej morfémy -ť (viezť, hrať, môcť, chytať, niesť, obliecť), čeština má dva štylisticky odlíšené dvojtvary, a to neutrálne infinitívne tvary na -t, -ct (vést, hrát, moct, obléct) a knižné tvary na -ti, -ci (vésti, hráti, moci, obléci). V slovenčine sa 1. os. sg. prézenta tvorí relačnou morfémou -m: nesiem, chytám, volám, kupujem, robím. V slovenčine je variantný tvar 3. os. pl.; okrem rozdielov -ú (oni nesú), -ia (robia) má každý variant krátku podobu ako výsledok neutralizácie kvantity (oni píšu), resp. výsledok iných fonologických obmedzení (boja sa). V češtine majú podľa časovacieho typu slovesá dělat a prosit relačnú morfému -m: volám, prosím, ostatné časovacie typy majú relačnú morfému -u: nesu, dřu, vezu, po mäkkej spoluhláske majú dvojtvar -u/-i, -i/-u: mažu/maži, kupuji/kupuju, píšu/píši. Tieto slovesá majú v 3. os. pl. dvojtvar -í/-ou: kupují/kupujou, píšou/píší, mažou/maží. Dvojtvary sú štylisticky odlíšené, tvary na -u, -ou mávajú častejšie príznak hovorovosti, tvary na -i, -í príznak knižnosti. Čeština a slovenčina sa v zásade zhodujú v existencii plnovýznamových slovies (akčných, procesných a statických) a neplnovýznamových slovies, a to fázových (Začal silne kašľať. – Začal silně kašlat., Prestal spievať. – Přestal zpívat.), modálnych (Musel som odísť. – Musel jsem odejít., Chcem prísť. – Chci přijít.) a sponových (Bolo teplo. – Bylo teplo., Mal otca lekára. – Měl otce lékařem.). Slovenčina má navyše neplnovýznamové limitné slovesá ísť a mať: Išlo ho poraziť. – Málem ho ranila mrtvice., Nejdem sa pre to rozčuľovať. – Nebudu se kvůli tomu rozčilovat., Od zlosti ma malo rozhodiť. – Málem mě z toho trefil šlak. Inventár českých fázových slovies: začít, začínat, přestat, přestávat, končit, modálnych slovies: muset, umět, moci, mít, chtít, smět a sponových slovies: být, bývat, stát, stávat se. Inventár slovenských fázových slovies: začať, začínať, prestať, prestávať, končiť, modálnych slovies: musieť, vedieť (umět), môcť, mať, chcieť, smieť, sponových slovies: byť, bývať, stať sa, stávať sa, limitných slovies mať, ísť (malo ho poraziť, išlo ho rozpučiť od hnevu), pozri aj 9.2. Rovnako gramatické kategórie slovies sú obsahovo aj formálne v oboch jazykoch rovnaké: kategória vidu, kategória spôsobu, času, osoby, kategória slovesného rodu, kategória zhody v rode a čísle. 4.1. Prehľad konjugačných typov V prehľade uvádzame gramatické tvary slovies, pričom rozdielne gramatické morfémy v obidvoch jazykoch a v tvare prézenta aj tematické submorfémy sú zvýraznené polotučným písmom. trieda infinitív 1.os.sg. prézenta 3.os.sg. prézenta 3.os.pl. prézenta l-ové particípium I. chyt-a:ť chyt-á:m chyt-á:Æ chyt-a:j:ú chyt-a:l-Æ veš-a:ť veš-ia:m veš-ia:Æ veš-a:j:ú veš-a:l-Æ spiev-a:ť spiev-a:m spiev-a:Æ spiev-a:j:ú spiev-a:l-Æ II. rozum-ie:ť rozum-ie:m rozum-ie:Æ rozum-e:j:ú rozum-e:l-Æ III. nies-ť nes-ie:m nes-ie:Æ nes-ú nies-o:l-Æ tr-ie:ť tr-ie:m tr-ie:Æ tr-ú tr-e:l-Æ hyn-ú:ť hyn-ie:m hyn-ie:Æ hyn-ú hyn-u:l-Æ br-a:ť ber-ie:m ber-ie:Æ ber-ú br-a:l-Æ IV. čes-a:ť češ-e:m češ-e:Æ češ-ú čes-a:l-Æ pís-a:ť píš-e:m píš-e:Æ píš-u pís-a:l-Æ pracov-a:ť pracuj-e:m pracuj-e:Æ prac-u:j-ú pracov-a:l-Æ chud-n-ú:ť chud-n-e:m chud-n-e:Æ chud-n-ú chud-o:l-Æ vlád-n-u:ť vlád-n-e:m vlád-n-e:Æ vlád-n-u vlád-o:l-Æ žu-ť žu-j-e:m žu-j-e:Æ žu-j-ú žu-l-Æ ža-ť žn-e:m žn-e:Æ žn-ú ža-l-Æ V. rob-i:ť rob-í:m rob-í:Æ rob-ia rob-i:l-Æ chvál-i:ť chvál-i:m chvál-i:Æ chvál-ia chvál-i:l-Æ vid-ie:ť vid-í:m vid-í:Æ vid-ia vid-e:l-Æ krič-a:ť krič-í:m krič-í:Æ krič-ia krič-a:l-Æ trieda infinitív 1.os.sg. prézenta 3.os.sg. prézenta 3.os.pl. prézenta l-ové particípium I. chyt-a:t chyt-á:m chyt-á:Æ chyt-a:j:í chyt-a:l-Æ II. pros-i:t pros-í:m pros-í:Æ pros-í pros-i:l-Æ rozum-ě:t rozum-í:m rozum-í:Æ rozum-í rozum-ě:l-Æ vid-ě:t vid-í:m vid-í:Æ vid-í vid-ě:l-Æ sáz-e:t sáz-í:m sáz-í:Æ sáz-e:j-í sáz-e:l-Æ III. nés-t nes-u nes-e:Æ nes-ou nes-l-Æ hnís-t hnět-u hnět-e:Æ hnět-ou hnět-l-Æ péci /péc-t peč-u / peku peč-e:Æ peč-ou / pekou pek-l-Æ br-á:t ber-u ber-e:Æ ber-ou br-a:l-Æ maz-a:t maž-i /-u maž-e:Æ maž-í /-ou maz-a:l-Æ tř-í:t tř-u tř-e:Æ tř-ou tř-e:l-Æ IV. tisk-n-ou:t tisk-n-u tisk-n-e:Æ tiskn-ou tiskn-u:l-Æ mi-n-ou:t mi-n-u mi-n-e:Æ min-ou min-u:l-Æ začí-t zač-n-u zač-n-e:Æ začn-ou zača-l-Æ V. pracov-a:t pracuj-i /-u pracu-j-e:Æ prac-u:j-í /-ou pracov-a:l-Æ krý-t kry-j-i /-u kry-j-e:Æ kry-j-í /-ou kry-l-Æ 4.2. Konjugačný systém slovenčiny Na vyjadrenie osoby v prézente nedokonavých slovies a vo futúre dokonavých slovies v slovenčine slúžia koncovky, ktorých tematické submorfy podliehajú fonologickým zmenám: po dlhej slabike sa realizuje neutralizácia kvantity a dlhé morfy á, ia, í sa menia na krátke pendanty: kráčam, lieta, cítime. Rovnako sa správa gramatická morféma -ú (píšu). Neutralizácii nepodlieha tematická submorfa -ie- vo vzore rozumieť (zmúdrie). Prehľad tvorenia prézentu: Čeština Slovenčina 1.os.sg. -u / -i, -i, -í:m, -á:m -ie:m, -e:m, -í:m (-i:m), -á-m (-a:m, -ia-m) 1.os.pl -e:me, (-m), -í:me, -á:me -ie:me, -e:me, -í:me (-i:me), -á-me (-a:me, -ia-me) 3.os.pl -ou /-í, -í, -ej:í /-í -aj-í -ú (-u), -ej:ú, -ia (-a) V češtine sú varianty v 1. os. sg. a v 3 . os. pl. pri type psát spisovné, ale štylisticky odlíšené. Primárne varianty sú píšu, píšou, tvary píši, píší majú príznak knižnosti. Pri type kupovat, krýt sú spisovné varianty kupuji, kryji, kupují, kryjí; hovorovým variantom sú tvary kupuju, kryju, kupujou, kryjou. Varianty 1. os. pl. pri type nést, brát, psát, tisknout, minout, začít, krýt, kupovat sú štylisticky odlíšené; skrátený variant -m má príznak hovorovosti (my nesem, my berem). Tvorenie verbálnych tvarov v slovenčine predstavíme v piatich konjugačných triedach. 4.2.1. V I. triede s jedným produktívnym vzorom chytať má tematická submorfa á varianty: v indikatíve (okrem 3. os. pl.) je á po tzv. tvrdých konsonantoch po krátkej slabike; diftong ia je po tzv. mäkkých konsonantoch ň, ľ, š, č, c, č, dz, dž (r, v) po krátkej slabike. Submorfa a je vždy po dlhej slabike, resp. v type získava a po konsonante j. 3.os.pl. a:j:ú chytajú -a:j- imperatív -a-j-Æ chytaj I. trieda 3.os.sg. -á (-ia)/-a chytá, vešia, spieva, získava l-ové particípium -a:l- chytal (n-ové particípium -a:n-ý) Príklady: pozerať, umývať, stavať, hltať, hajať, hrať, prečkať, čľapkať sa; bádať, zamŕzať, usporadúvať, volávať, vyciciavať čítať, búrať, miešať, striekať, kajať sa; vešať, voňať, večerať, merať, vracať, požičať, zavadzať, vycicať. 4.2.2. V II. triede s jedným obmedzene produktívnym vzorom rozumieť je v indikatíve prézenta okrem 3. os. pl., kde je morfa e, vždy tematická submorfa ie, ktorá nepodlieha neutralizácii kvantity: cnie sa jej, červenie sa, bláznie sa za nimi. 3.os.pl. e:j:ú rozumejú -e-j- imperatív –e:j-Æ rozumej II. trieda 3.os.sg. -ie rozumie l-ové particípium -e:l- rozumel (n-ové particípium -e:n-ý) Príklady: skvieť sa, bdieť, dospieť, znervóznieť, múdrieť, zošalieť, osprostieť, zružovieť, zosilnieť, omdlieť, tlieť, doznieť, oťažieť, červenieť. 4.2.3. V neproduktívnej III. triede so vzormi niesť, minúť, brať, trieť je v indikatíve prézenta okrem 3. os. pl. tematická submorfa ie, ktorá výnimočne podlieha neutralizácii kvantity a mení sa na e: môžem. 3.os.pl. -Æ-ú nesú (môžu), trú, hynú, berú -Æ- imperatív -Æ/-i nes, tri, hyň, ber III. trieda 3.os.sg. -ie (e) nesie (môže) trie, hynie, berie l-ové particípium -Æ:l -/-e:l-/-u:l-/-a:l- niesol/niesla, trel, hynul, bral (particípium -e:n-ý/ -u:t-ý / a:n-ý) nesený, trený, hynutý, braný Pri časovacom vzore niesť a brať sú alternácie (nesie, vedie, vezie, rastie, pletie, môže; berie, perie, žerie, ženie). V tvare 3. os. pl. je nulová tematická submorfa; v l-ovom particípiu sú morfy -o:l/-e:l /-u:l/-a:l; v n-t-ovom particípiu sú morfy -e:n-ý (-e:t-ý /-u:t-ý/-a:n-ý/-a:t-ý). Vzory: niesť ® nesený trieť ® trený/utretý hynúť ® uhynutý brať ® braný/vybratý Príklady: viezť, viesť, rásť, triasť, tĺcť, pliesť, priasť, vliecť, piecť, riecť, obliecť, zamiesť; minúť, napomenúť, spomenúť, privinúť, mrieť, mlieť, privrieť, načrieť, priprieť, smieť; žrať, prať, drať, hnať, orať. 4.2.4. V IV. triede s produktívnym vzorom pracovať, obmedzene produktívnymi vzormi chudnúť, česať a neproduktívnymi vzormi žať, žuť je v indikatíve okrem 3. os. pl., kde je nulová morfa, tematická submorfa e. Pri časovacom vzore česať alternácie t/c, d/dz, dz/dž, c/č, k/č, s/š, z/ž, ch/š, sl/šl, l/ľ (blikoce, trbliece sa, vládze, skáče, sáče, hádže, píše, maže, luže, pošle). N-/t-ové particípium sa tvorí pomocou -a:n-ý/-u:t-ý/Æt-ý. Vzory: česať – ustupujúci pracovať – produktívny chudnúť – obmedzene produktívny žuť / žať – neproduktívny 3.os.pl. (:j:)Æ:ú češú, píšu, pracujú, chudnú, žujú, žnú -Æ-/-j: Æ imperatív -Æ/-i češ, pracuj, chudni, žuj, žni IV. trieda 3.os.sg. -e /-j:e češe, píše, pracuje, chudne, žuje, žne l-ové particípium -a:l-/-Æ:l- česal, písal, pracoval, chudol, žul, žal, (particípium -a:n-ý/ -u:t-ý / -t-ý) česaný, spracovaný, schudnutý, rozžutý, zožatý Príklady: blikotať, vládať, skákať, sácať, hádzať, písať, mazať, luhať, poslať, rozhrabať, kolísať, vyzobať, vyžobrať, odpratať, prisypať, pracovať, kupovať, rozhrabovať, organizovať, gazdovať, rozhadzovať, kuť, oduť sa, diať sa, zažať, hniť, žiť, viť, vymyť, biť, kryť, šiť, pľuť, čuť, diať sa, hriať, siať, sať, kliať, ryť, viať, pookriať, obuť sa, blednúť, padnúť, bodnúť, buchnúť, ďobnúť, odopnúť, prerieknuť sa, spláchnuť, stŕpnuť, kývnuť, vyčiarknuť, uvädnúť, začať, zajať, prijať, vziať, dojať, ťať, napäť, napnúť. 4.2.5. V V. triede s produktívnym vzorom robiť a obmedzene produktívnymi vzormi vidieť, kričať je v indikatíve (okrem 3. os. pl., kde je nulová morfa pred gramatickou morfémou -ia) tematická submorfa í podliehajúca neutralizácii kvantity po dlhej slabike (i). V l-ovom particípiu je i, e, a (-i:l/-e:l/-a:l); n-/t-ové particípium sa tvorí pomocou -e:n-ý /-a:n-ý. Vzory: robiť vidieť kričať 3.os.pl. Æ-ia (-a) robia, krátia, hoja, vidia, kričia -Æ- imperatív -Æ/-i rob, kráť, zmenši, hoj, mysli, krič V. trieda 3.os.sg. -í- /-i- robí, kráti, vidí, kričí l-ové particípium -i:l- /-e:l-/ -a:l- robil, krátil, hojil, videl, kričal (particípium -e:n-ý/ -a:n-ý) robený, videný, kričaný Príklady: hnojiť, mieriť, hlásiť, chytiť, ukrátiť, skrášliť, zdobiť, zmenšiť, zväčšiť, znásobiť, lepiť, liečiť, poľudštiť, spať, sedieť, myslieť, trpieť, vravieť, pršať, šatiť, šumieť, kypieť, omrzieť, držať, čušať, mlčať, mečať, bečať, erdžať, zvučať. Poradie uvedených časovacích vzorov podľa produktívnosti: chytať, pracovať, robiť; chudnúť, česať, rozumieť; kričať, žuť, niesť; vidieť, hynúť, trieť, brať, žať. Vidové dvojice nemusia mať ten istý časovací typ (umyť – umývať, pozrieť – pozerať). Nepravidelne sa časujú slovesá: byť, jesť, ísť, vedieť, stať sa, stáť a ich odvodeniny: zjesť, dojesť, najesť sa, vyjesť, prejesť sa, pojesť, prísť, dôjsť, nájsť, ujsť, vyjsť, zísť sa, vzísť, zájsť, podísť, predísť, odísť, rozísť sa, prejsť sa, prezvedieť sa, dozvedieť sa, prestať, nastať, vstať, dostať. 4.3. Indikatív 4.3.1 Tvorenie prézenta imperfektív a futúra perfektív predstavíme v piatich konjugačných triedach najfrekventovanejších a problémových vzorov podľa slovenčiny: I. Čeština Slovenčina SG 1.os. chyt-á:m chyt-á:m požič-ia:m spiev-a:m 2.os. chyt-á:š chyt-á:š požič-ia:š spiev-a:š 3.os. chyt-á:Æ chyt-á:Æ požič-ia:Æ spiev-a:Æ PL 1.os. chyt-á:me chyt-á:me požič-ia:me spiev-a:me 2.os. chyt-á:te chyt-á:te požič-ia:te spiev-a:te 3.os. chyt-a:j:í chyt-a:j:ú požič-a:j:ú spiev-a:j:ú II. SG 1.os. rozum-í:m rozum-ie:m 2.os. rozum-í:š rozum-ie:š 3.os. rozum-í:Æ rozum-ie:Æ PL 1.os. rozum-í:me rozum-ie:me 2.os. rozum-í:te rozum-ie:te 3.os. rozum-ě:j:í rozum-e:j:ú III. Čeština Slovenčina SG 1.os. ber-u ber-ie:m 2.os. ber-e:š ber-ie:š 3.os. ber-e:Æ ber-ie:Æ PL 1.os. ber-e:me ber-ie:me 2.os. ber-e:te ber-ie:te 3.os. ber-ou ber-ú IV. SG 1.os. kupuj-i/-u kupuj-e:m 2.os. kupuj-e:š kupuj-e:š 3.os. kupuj-e:Æ kupuj-e:Æ PL 1.os. kupuj-e:me (-e:m) kupuj-e:me 2.os. kupuj-e:te kupuj-e:te 3.os. kupuj-í/-ou kupuj-ú IV. SG 1.os. padn-u padn-e:m vládn-e:m 2.os. padn-e:š padn-e:š vládn-e:š 3.os. padn-e:Æ padn-e:Æ vládn-e:Æ PL 1.os. padn-e:me padn-e:me vládn-e:me 2.os. padn-e:te padn-e:te vládn-e:te 3.os. padn-ou padn-ú vládn-u (píšu) V. SG 1.os. chvál-í:m rob-í:m chvál-i:m 2.os. chvál-í:š rob-í:š chvál-i:š 3.os. chvál-í:Æ rob-í:Æ chvál-i:Æ PL 1.os. chvál-í:me rob-í:me chvál-i:me 2.os. chvál-í:te rob-í:te chvál-i:te 3.os. chvál-í rob-ia chvál-ia (stoja) 4.3.2 Préteritné tvary sú v obidvoch jazykoch analytické – zložené z l-ového particípia a súboru samostatných gramatických morfém, v 3. osobe nulových morfém Æ: INDIKATÍV – préteritum SG Čeština Slovenčina 1.os.m/f/n děl-a:l-Æ /-a/-o jsem chyt-a:l-Æ/-a/-o som 2.os. děl-a:l-Æ /-a/-o jsi chyt-a:l-Æ/-a/-o si děl-a:l-Æs /-as/-os 3.os. děl-a:l-Æ/-a/-o Æ chyt-a:l-Æ/-a/-o Æ PL 1.os.m/f/n děl-a:l-i/-y/a jsme chyt-a:l-i sme 2.os.m. děl-a:l-i/-y/a jste chyt-a:l-i ste 3.os.m. děl-a:l-i/-y/a Æ chyt-a:l-i Æ Pripojením skráteného postfixu -s najčastejšie k l-ovému príčastiu vzniká fakultatívny tvar dělals; postfix možno pripojiť aj k prvému prízvučnému slovu vety (Tys to udělal./ Tos udělal ty.). Pri reflexívnych slovesách je postfix -s obligatórny (Smál ses mi?/ Smál jsi se mi?, Nač sis stěžoval?/ Nač jsi si stěžoval?). Takého skrátené tvary sú v slovenčine nemožné, v pluráli je v slovenčine len jeden tvar l-ového príčastia. Slovenčina a čeština sa nezhodujú vo vykaní, pozri aj 10.1. V slovenčine je pri vykaní v pluráli okrem samostatnej morfémy ste, prípadne zámena vy aj l-ové príčastie (Urobili ste to.). V singulári je len prídavné meno (Urobili ste to rád.) alebo zámeno (Spievali ste sama.). V češtine je v pluráli len relačná morféma jste, prípadne zámeno vy a l-ové príčastie je v singulári: Boli by ste taký láskavý a vysvetlili by ste mi to? – Byl byste tak laskav a vysvětlil byste mi to? 4.3.3 Analytické futúrum sa v obidvoch jazykoch tvorí podobne – pomocou infinitívu imperfektíva (nedokonavej formy) a súboru samostatných gramatických morfém (budu/budem), slabiky de, te sa v nich v slovenčine vyslovujú ako [ďe, ťe]: INDIKATÍV – futúrum IMPERFEKTÍV SG Čeština Slovenčina 1.os. budu děl-a:t budem chyt-a:ť 2.os. budeš děl-a:t budeš chyt-a:ť 3.os. bude děl-a:t bude chyt-a:ť PL 1.os. budeme děl-a:t budeme chyt-a:ť 2.os. budete děl-a:t budete chyt-a:ť 3.os. budou děl-a:t budú chyt-a:ť 4.4. Imperatív Imperatívne tvary sa v slovenčine a češtine v zásade zhodujú; tvoria sa od indikatívnych prézentných tvarov 3. os. pl. nulovou imperatívnou morfémou (chytajú ® chytaj) alebo imperatívnou morfémou i po skupine konsonantov (trú ® tri, rozmliaždia ® rozmliaždi); malé rozdiely sú v tom, že v češtine sú kvantitatívne alternácie í/i, á/a a imperatív od slovies, ktorých základ sa končí na -i/-y, sa signalizuje interfigovanou submorfou j: píš – piš, chváľ – chval; volaj – volej, daj – dej; vi – vij, ukry – ukryj, v slovenčine interfix zaniká. V zápore sa v češtine aj slovenčine používa sloveso väčšinou v nedokonavom vide, zriedkavo v dokonavom: neudeř, nezavři – neudri, nezatvor. Čeština Slovenčina 2.os.sg. děl-e:j:Æ chyt-a:j:Æ 2.os.pl děl-e:j:te chyt-a:j:te 1.os.pl. děl-e:j:me chyt-a:j:me 4.4.1 Tvorenie imperatívu v slovenčine a češtine: Čeština Slovenčina 2. os. sg. 1. os. pl. 2. os. pl. 2. os. sg. 1. os. pl. 2. os. pl. Æ -me -te Æ -me -te pros prosme proste pros prosme proste vzpomeň si vzpomeňme si vzpomeňte si spomeň si spomeňme si spomeňte si rozuměj rozumějme rozumějte rozumej rozumejme rozumejte kupuj kupujme kupujte kupuj kupujme kupujte umyj umyjme umyjte umy umyme umyte -i -eme/-ěme -ete/-ěte -i -ime -ite přijmi přijměme přijměte prijmi prijmime prijmite vezmi vezměme vezměte vezmi vezmime vezmite padni padněme padněte padni padnime padnite zavři zavřeme zavřete zavri zavrime zavrite mysli mysleme myslete mysli myslime myslite 4.5. Kondicionál V kondicionálových tvaroch sa slovenčina a čeština odlišujú v samostatných relačných morfémach, ktoré sa v češtine píšu spolu, v slovenčine sa kondicionálová morféma by píše samostatne: S by som – Č bych, by si – bys, by sme – bychom, by ste – byste. KONDICIONÁL prézentA SG Čeština SG Slovenčina 1.os.m/f/n děl-a:l-Æ /-a/-o bych chyt-a:l-Æ/-a/-o by som 2.os děl-a:l-Æ /-a/-o bys chyt-a:l-Æ/-a/-o by si 3.os. děl-a:l-Æ /-a/-o by chyt-a:l-Æ/-a/-o by PL Čeština PL Slovenčina 1.os. m/f/n děl-a:l-i/-y/a bychom chyt-a:l-i by sme 2.os děl-a:l-i/-y/a byste chyt-a:l-i by ste 3.os. děl-a:l-i/-y/a by Æ chyt-a:l-i by Æ KONDICIONÁL préteritA SG SG 1.os.m/f/n byl-Æ /-a/-o bych děl-a:l-Æ /-a/-o bol-Æ/-a/-o by som chyt-a:l-Æ/-a/-o 2.os. byl-Æ /-a/-o bys děl-a:l-Æ /-a/-o bol-Æ/-a/-o by si chyt-a:l-Æ/-a/-o 3.os. byl-Æ /-a/-o by děl-a:l-Æ /-a/-o bol-Æ/-a/-o by chyt-a:l-Æ/-a/-o PL PL 1.os.m/f/n byl-i/-y/a bychom děl-a:l-i/-y/a boli by sme chyt-a:l-i 2.os. m. byl-i/-y/a byste děl-a:l-i/-y/a boli by ste chyt-a:l-i 3.os. m. byl-i/-y/a by děl-a:l-i/-y/a Æ boli by chyt-a:l-i Æ Používanie kondicionálov Prítomný kondicionál vyjadruje po splnení podmienok potenciálne reálny dej: Prišla by som, keby som mala čas (=Ak budem mať čas, prídem. – možná realizácia deja). Minulý kondicionál sa používa na vyjadrenie ireálneho deja: Bola by som prišla, keby som bola mala čas. (=Nemala som čas, preto som neprišla. – nemožná realizácia deja). Keby ma ten človek nebol našiel, do rána by som bol zamrzol. = Našiel ma a ja som nezamrzol. Kéž by byl nejel tak rychle, nemuselo by se mu nic stát. – Kiež by nebol šiel tak rýchlo, nemuselo by sa mu nič stať.) Ak je z kontextu ireálnosť jasná, nahrádza sa prítomným kondicionálom: Kdybych byl býval nezaspal, přijel jsem včas. – Kdybych býval nezaspal, přijel jsem včas. – Kdybych byl nezaspal, přijel jsem včas. – Kdybych nezaspal, přijel jsem včas. Ľudia by boli časom naisto k tomu prameňu došli i peniaze si z neho vybrali, keby medzitým neprišla suchota. Najradšej by boli dedinu od zlosti zapálili, lenže z toho by nič nemali. 4.6. Transgresív Výrazný rozdiel medzi slovenčinou a češtinou je pri tvorení prechodníkov (transgresívov). Slovenčina má jeden neohybný transgresív, ktorý sa tvorí formovými morfémami -úc alebo -iac. V češtine má prechodník tri tvary – jeden pre maskulína, jeden pre feminína a neutrá a jeden pre plurál. Ak má tvar 3. os. pl. prézenta relačnú morfému -ou, tvorí sa prechodník prítomný pomocou morfémy -a pre maskulína, -ouc pre feminína a neutrá a -ouce pre plurál; ak má uvedený tvar relačnú morfému -í, prechodník sa tvorí formovými morfémami -e/ě, -íc, -íce: oni nesou ® nesa, nesouc, nesouce, oni kupují ® kupuje, kupujíc, kupujíce. Čeština Slovenčina m.sg děl-a:j:e jsa chyt-a:j:úc súc (rob-iac) f./n.sg. děl-a:j:íc jsouc m.f.n./pl. děl-a:j:íce jsouce Prítomným prechodníkom sa vo vetách vyjadruje, že dej prebieha súčasne s dejom hlavnej vety: Skákaje do vody, uvědomil si nebezpečí úrazu. Skákajíc do vody, uvědomila si nebezpečí úrazu. Děvče skákajíc do vody, uvědomilo si nebezpečí úrazu. Skákajíce do vody, uvědomili si nebezpečí úrazu. 4.6.1. Prechodník minulý sa tvorí pri dokonavých slovesách od neurčitku formovými morfémami -Æ, -ši, -še; -v, -vši, -vše: přines, přinesši, přinesše, dav, davši, davše. Obidva prechodníky sú prostriedky kondenzácie a knižného štýlu, prechodník minulý je zriedkavejší a výrazne knižný: Získavše půjčku, mohli si koupit byt. Získav půjčku, mohl si koupit byt. Získavši půjčku, mohla si koupit byt. V slovenčine mu zodpovedá minulé činné príčastie dokonavých slovies, ktoré sa tvorí zriedkavo len od niekoľkých slovies: vybehnuvší, preživší, vrátivší sa. m.sg. uděl-a:v by-v f/n.sg. uděl-a:vši by-v:ši pl. uděl-a:vše by-v:še 4.6.2. Prechodník je v slovenčine neflektívnym neurčitým tvarom slovesa, ktorý sa tvorí od tvarov 3. os. pl. slovies dokonavého aj nedokonavého vidu. Od slovies I. – IV. triedy sa tvorí pomocou formového sufixu -úc (-uc): trieda infinitív 3. os. pl. prézenta transgresív I. chytať chytajú chytajúc II. rozumieť rozumejú rozumejúc III. pracovať pracujú pracujúc žiť žijú žijúc česať češú češúc písať píšu píšuc chudnúť chudnú chudnúc vládnuť vládnu vládnuc žať žnú žnúc IV. niesť nesú nesúc brať berú berúc vinúť sa vinú sa vinúc sa trieť trú trúc Od slovies V. tiedy robiť, trpieť, kričať sa pomocou tvorí formového sufixu –iac (-ac): trieda infinitív 3. os. pl. prézenta transgresív V. robiť robia robiac trpieť trpia trpiac kričať kričia kričiac stáť stoja stojac 4.7. Particípiá a verbálne adjektíva Čeština Slovenčina děl-a:j:íc-í chyt-a:j:úc-i chyt-a:j:úc-a chyt-a:j:úc-e 4.7.1. Prézentné aktívne particípiá (činné prítomné príčastia) sú v slovenčine adjektiváliá skloňujúce sa podľa vzoru cudzí (vedúci). Tvoria sa od tvarov 3. os. pl. formovými morfémami len od slovies nedokonavého vidu a vyjadrujú dej prebiehajúci súčasne s dejom vyjadreným vo vete prísudkovým slovesom: chytajúci, červenajúci sa, nesúci, berúci, pracujúci, vidiaci, robiaci. Sú to prostriedky kondenzácie textu: Myšlienkové procesy odohrávajúce sa v mozgových bunkách prebiehajú aj samy – bez ľudskej vôle.; Obrovské masy ľadovcov, zasahujúce do vnútra kontinentu, ustupujú do oblasti Kanady.; Pri chôdzi „zvučiacim" pieskom vzniká zvuk pripomínajúci škrípanie snehu.; Cesty k skutočne existujúcim pokladom Sahary pomohla objaviť iba nová technika.; Človek žijúci v modernej spoločnosti je zošnurovaný mnohými predpismi a pravidlami. Od slovies I. – IV. triedy sa tvorí pomocou formového sufixu a koncovky -úci (-uci): trieda infinitív 3.os.pl. prézenta particípium I. chytať chytajú chytajúci chytajúca chytajúce II. rozumieť rozumejú rozumejúci rozumejúca rozumejúce III. pracovať pracujú pracujúci pracujúca pracujúce žiť žijú žijúci žijúca žijúce písať píšu píšuci píšuca píšuce chudnúť chudnú chudnúci chudnúca chudnúce žať žnú žnúci žnúca žnúce IV. niesť nesú nesúci nesúca nesúce brať berú berúci berúca berúce vinúť sa vinú sa vinúci sa vinúca sa vinúce sa trieť trú trúci trúca trúce Od slovies V. tiedy robiť, trpieť, kričať sa tvorí pomocou -iaci (-aci): trieda infinitív 3. os. pl. prézenta particípium V. robiť robia robiaci robiaca robiace trpieť trpia trpiaci trpiaca trpiace kričať kričia kričiaci kričiaca kričiace stáť stoja stojaci stojaca stojace V češtine ide o tzv. slovesné prídavné mená, utvorené od prechodníkov, ktoré sa skloňujú podľa adjektívneho vzoru cizí: bežící, sedící, vystoupivší, přiběhnuvší člověk. Ak je verbálne adjektívum rozvité, stojí za substantívom: muž nesoucí těžký kufr, vůz kropící silnici, kočka skákající přes plot, žena zalévající květiny. 4.7.2. Trpné (n-/t-ové) príčastie. V češtine sa formálne odlišuje n-/t-ové príčastie v prísudkovej pozícii, ktoré sa skloňuje podľa menného vzoru šťasten (6.1.3): Úkol byl napsán tužkou., Citace byla převzata z encyklopedie., od tzv. slovesného prídavného mena v atributívnej pozícii, ktoré sa skloňuje podľa adjektívneho vzoru mladý: napsaný úkol, převzatý citát. V slovenčine je v obidvoch prípadoch ten istý tvar n-/t-ového príčastia: napísaný, napr. uprataná pracovňa – uklizená pracovna, Pracovňa bola uprataná. – Pracovna byla uklizena.; Pracovňu mám upratanú. – Pracovnu mám uklizenu., Mám upratanú pracovňu – Mám uklizenou pracovnu. Čeština Slovenčina particípium verbálne adjektívum particípium děl-á:n-Æ převz-a:t-Æ děl-a:n-ý převz-a:t-ý chyt-a:n-ý prevz-a:t-ý děl-á:n-a převz-a:t-a děl-a:n-á převz-a:t-á chyt-a:n-á prevz-a:t-á děl-á:n-o převz-a:t-o děl-a:n-é převz-a:t-é chyt-a:n-é prevz-a:t-é Pasívne particípiá v slovenčine sú adjektiváliá, ktoré sa tvoria sa od tvarov príčastia formovými morfémami -n-ý (chytaný, vyrozumený, nesený, braný, vypracovaný, videný, robený), pri vzore chudnúť, hynúť formovými morfémami -t-ý (vychudnutý, uhynutý), ale aj variantne vybratý / vybraný; trený / utretý. Sú to prostriedky, ktoré sa využívajú pri tvaroch pasíva (pozri 4. 8.) a na kondenzáciu textu: Motýľ oslepený silným svetlom bezhlavo poletoval po miestnosti.; Chrobáčik zatvorený v tesnej škatuľke škriabal tykadlami o vrchnáčik. Od n-/t-ových particípií sa tvoria verbálne substantíva: Slovenčina Čeština n-/t-ové particípium verbálne substantívum n-/t-ové particípium verbálne substantívum chytaný -á -é chyt-a:n-ie chytán -a -o chyt-á:n-í vešaný veš-a:n-ie věšen věš-e:n-í čítaný čít-a:n-ie čten čt-e:n-í porozumený porozum-e:n-ie porozuměn porozum-ě:n-í kupovaný kupov-a:n-ie kupován kupov-á:n-í žitý ži-t-ie žit ži-t-í písaný pís-a:n-ie psán ps-a:n-í zabudnutý zabudn-u:t-ie zapomenut zapomen-u:t-í (s)chudnutý chudn-u:t-ie tisknut/tištěn tiskn-u:t-í/ tištění (pri)jatý prija-t-ie přijat přije-t-í odňatý (odňať) odňatý odňat (odejmout) odně-t-í nesený nes-e:n-ie nesen nes-e:n-í vedený ved-e:n-ie veden ved-e:n-í pečený peč-e:n-ie pečen peč-e:n-í zjedený (z)jed-e:n-ie jezen / snězen jezen-e:n-í /snězen-e:n-í pletený plet-e:n-ie pleten plet-e:n-í braný br-a:n-ie brán br-a:n-í vinutý vin-u:t-ie vinut vin-u:t-í tretý/trený tr-e:n-ie třen tř-e:n-í zovretý/-ený zovr-e:t-ie sevřen sevř-e:n-í hodený hod-e:n-ie hozen hoz-e:n-í chladený chlad-e:n-ie chlazen chlaz-e:n-í vrátený vrát-e:n-ie vracen vrac-e:n-í platený plat-e:n-ie placen plac-e:n-í trpený trp-e:n-ie trpěn trp-ě:n-í kričaný krič-a:n-ie kričen krič-e:n-í Pri tvorení particípií je v češtine alternácia bežnejšia: svrhnout – svržen, zdvihnout – zdvižen, zapřahnout – zapřažen, zasáhnout – zasažen, vytisknout – vytištěn, nadchnout – nadšen, vytknout – vytčen, myslet – myšlen, vozit – vožen. Prehľad neurčitých tvarov v slovenčine trieda infinitív l-ové particípium* n/t-ové particípium verbálne substantívum transgresív aktívne particípium I. chytať chytal chytaný chytanie chytajúc chytajúci II. rozumieť rozumel rozumený rozumenie rozumejúc rozumejúci III. pracovať pracoval pracovaný pracovanie pracujúci pracujúci žiť žil žitý žitie žijúc žijúci písať písal písaný písanie píšuci píšuci chudnúť chudol/chudla (s)chudnutý chudnutie chudnúc chudnúci žať žal (zo)žatý žatie žnúc žnúci IV. niesť niesol/niesla nesený nesenie nesúc nesúci brať bral braný branie berúc berúci vinúť sa vinul sa vinutý vinutie vinúc sa vinúci sa trieť trel tretý/trený trenie trúc trúci V. robiť robil robený robenie robiac robiaci trpieť trpel trpený trpenie trpiac trpiaci kričať kričal kričaný kričanie kričiac kričiaci * L-ové particípium sa v obidvoch jazykoch vyskytuje len ako súčasť analytických gramatických tvarov préterita alebo kondicionálov. Prehľad neurčitých tvarov v češtine infinitív l-ové particípium n/t-ové particípium prítomný transgresív minulý transgresív verbálne adjektívum verbálne substantívum dělat dělal dělán dělaje dělajíc dělajíce udělav udělavši udělavše dělaný dělající udělavší dělání udělání prosit prosil prošen prose prosíc prosíce očistiv očistivši očistivše prošený prosící nastoupivší zdařilý očištění trpět trpěl trpěn trpě trpíc trpíce trpěný trpící trpění sázet sázel sázen sázeje sázejíc sázejíce sázený sázející sázení kupovat kupoval kupován kupuje kupujíc kupujíce nakoupiv nakoupivši nakoupivše kupovaný kupující nakoupivší kupování nakupování mýt myl myt myje myjíc myjíce umyv umyvši umyvše mytý mycí umyvší mytí umytí mazat mazal mazán maže mažíc mažíce namazav namazavši namazavše mazaný mažící mazání namazání tisknout tisknul tištěn/tisknut tiskna tisknouc tisknouce tištěný tisknoucí zvadlý tištění minout minul minut hyna hynouc hynouce minuv minuvši minuvše minutý minoucí minutí začít začal začat začna začnouc začnouce začav začavši začavše začatý začavší začetí brát bral brán bera berouc berouce vybrav vybravši vybravše braný beroucí vybravší braní vybraní nést nesl nesen nesa nesouc nesouce přines přinesši přinesše nesený nesoucí přinesší urostlý nesení 4.8. Pasívum Na odsunutie agensa z pozície nominatívu (deagentizáciu) má slovenčina a čeština rovnaké prostriedky, napr. reflexívnu formu, opisnú pasívnu formu, 3. os. pl. s príznakom neurčitosti, prípadne 1. os. pl. s príznakom všeobecnosti, ale odlišujú sa vo využívaní uvedených prostriedkov. Najmarkantnejší rozdiel je v používaní 3. os. pl., ktorá je v slovenčine najfrekventovanejším prostriedkom deagentizácie, v češtine je 3. os. pl. obmedzená v zásade len na hovorovú reč: A zneškodnili ich. – A byli zneškodněni. (kniž.) / Zneškodnili je., Hovorili o tom. – Mluvilo se o tom., Preložili ju sem na vlastnú žiadosť. – Byla sem přeložena na vlastní žádost. 4.8.1. Reflexívne pasívum Čeština Slovenčina Indikatív – prézent 3. os. sg. chytá-Æ se chytá-Æ sa 3. os. pl. chytají se chytajú sa Indikatív– futúrum 3. os. sg. bude se chytat bude sa chytať 3. os. pl. budou se chytat budú sa chytať Indikatív– préteritum 3. os. sg. chytalo se chytalo sa 3. os. pl. chytali/ly/la se chytali sa Kondicionál – prézent 3. os. sg. chytalo by se chytalo by sa 3. os. pl. chytali/ly/la by se chytali by sa Kondicionál – préteritum 3. os. sg. bylo by se chytalo bolo by sa chytalo 3. os. pl. byli/ly/la by se chytali/ly/la boli by sa chytali V obidvoch jazykoch sa reflexívna forma uprednostňuje pred opisnou formou: Pila sa káva aj čaj. – Pila se káva i čaj.; Čo sa o tom vraví? – Co se o tom říká? Napriek tomu možno konštatovať, že v slovenčine je opisná forma ešte viac obmedzená než v češtine: Teraz sa ponúkla spolupráca firmám. – Nyní byla nabídnuta spolupráce firmám., Zaviedlo sa povinné vzdelanie. – Bylo zavedeno povinné vzdělání., Čo sa vybojovalo? – Co bylo vybojováno?, Použili sa guľomety. – Bylo použito kulometů / Byly použity kulomety. V slovenčine sa zväčša obmedzuje opisná forma so špecifikovaným agensom v inštrumentáli. Českej opisnej konštrukcii zodpovedá aj slovenská aktívna konštrukcia: Č Je hodnocena pedagogy i veřejností rozporně. – S Hodnotia ju rozporne pedagógovia aj verejnosť., Č Byla zpracována ministerstvem školství. – S Spracovalo ju ministerstvo školstva, popri Bola spracovaná ministerstvom školstva. 4.8.2. Participiálne pasívum Indikatív – prézent SG Čeština Slovenčina 1.os. jsem vol-á:n-Æ/a/o som vol-a:n-ý/á/é 2.os. jsi vol-á:n-Æ/a/o si vol-a:n-ý/á/é 3.os. je vol-á:n-Æ/a/o je vol-a:n-ý/á/é PL 1.os. jsme vol-á:n-i/y/a sme vol-a:n-í/é 2.os. jste vol-á:n-i/y/a ste vol-a:n-í/é 3.os. jsou vol-á:n-i/y/a sú vol-a:n-í/é Indikatív – futúrum SG 1.os. budu vol-á:n-Æ/a/o budem vol-a:n-ý/á/é 2.os. budeš vol-á:n-Æ/a/o budeš vol-a:n-ý/á/é 3.os. bude-Æ vol-á:n-Æ/a/o bude vol-a:n-ý/á/é PL 1.os. budeme vol-á:n-i/y/a budeme vol-a:n-í/é 2.os. budete vol-á:n-i/y/a budete vol-a:n-í/é 3.os. budou vol-á:n-i/y/a budú vol-a:n-í/é Indikatív – préteritum SG 1.os. byl/a/o jsem vol-á:n-Æ/a/o bol/a/o som vol-a:n-ý/á/é 2.os. byl/a/o jsi vol-á:n-Æ/a/o bol/a/o si vol-a:n-ý/á/é 3.os. byl/a/o vol-á:n-Æ/a/o Æ bol/a/o vol-a:n-ý/á/é Æ PL 1.os. byli/ly/la jsme vol-á:n-i/y/a boli sme vol-a:n-í/é 2.os byli/ly/la jste vol-á:n-i/y/a boli ste vol-a:n-í/é 3.os. byli/ly/la vol-á:n-i/y/a Æ boli vol-a:n-í/é Æ Kondicionál – prézent SG 1.os. byl bych vol-á:n-Æ/a/o bol by som vol-a:n-ý/á/é 2.os. byl bys vol-á:n-Æ/a/o bola by si vol-a:n-ý/á/é 3.os. byl/a/o by vol-á:n-Æ/a/o bolo by vol-a:n-ý/á/é PL 1.os. byli/ly/la bychom vol-á:n-i/y/a boli by sme vol-a:n-í/é 2.os. byli/ly/la byste vol-á:n-i/y/a boli by ste vol-a:n-í/é 3.os. byli/ly/la by vol-á:n-i/y/a boli by vol-a:n-í/é Kondicionál – préteritum SG 1.os. byl/a/o bych býval/a/o vol-á:n-Æ/a/o bol/a/o by som býval/a/o vol-a:n-ý/á/é 2.os. byl/a/o bys býval/a/o vol-á:n-Æ/a/o bol/a/o by som býval/a/o vol-a:n-ý/á/é 3.os. byl/a/o by býval/a/o vol-á:n-Æ/a/o bolo by býval/a/o vol-a:n-ý/á/é PL 1.os. byli/y/a bychom bývali/y/a vol-á:n-i/y/a boli by sme bývali vol-a:n-í/é 2.os. byli/y/a byste bývali/y/a vol-á:n-i/y/a boli by ste bývali vol-a:n-í/é 3.os. byli/y/a by bývali/y/a vol-á:n-i/y/a boli by bývali vol-a:n-í/é 4.8.3. Tvary na vyjadrenie výsledného stavu (rezultatívum) sa pokladajú za slovanské perfektum, vyjadrujú výsledok predtým prebiehajúceho procesu. Tvoria sa sponou a n-/t-ovým particípiom dokonavých slovies: Horná stena je vyrobená zo smaltovaného plechu, v strede s otvorom pre dvierka. Na spodnej strane hornej steny sú navarené štyri držiaky, v ktorých sú uložené puzdrá matíc s maticami na uchytenie hornej steny k nádrži. Vzadu na spodnej strane je navarený držiak na uchytenie bezpečnostného spínača. Na bokoch hornej steny sú pripevnené skrutkami a pružnými maticami bočné steny. Skontrolujeme tesnenie medzi hornou stenou a nádržou, ak je poškodené, vymeníme ho za nové. Tvary na vyjadrenie výsledného stavu môžu vyjadriť aj príznak privlastňovania, ak sa tvoria pomocou spony Č mít / S mať: Byt ešte nemám uprataný. Čeština Slovenčina je zorán-o je zoran-é má zorán-o má zoran-é Slovenčina nemá syntaktickú konštrukciu so slovesom dostať + -n-/-t-ovým príčastím. Dostal od ředitele (ředitelem) slíben vyšší plat. Čeština Slovenčina dostal vynadáno Æ Takýmto českým konštrukciám zodpovedá väčšinou slovenská aktívna konštrukcia: Č Student dostal děkanem uloženo, aby udělal zkoušky do konce listopadu. – S Študentovi uložil dekan, aby urobil skúšky do konca novembra., Dostal jsem od lékaře dovoleno pít kávu. Lekár mi dovolil piť kávu. Syntaktické použitie rozdielnych slovies medzi slovenčinou a češtinou z hľadiska lexiky a valencie sa uvádza v 9. lekcii. 4.9. Časovanie najfrekventovanejších slovies BYŤ – BÝT MAŤ – MÍT INDIKATÍV – prézent SG Čeština Slovenčina Čeština Slovenčina 1.os. jsem som 1.os. mám mám 2.os. jsi si 2.os. máš máš 3.os. je (jest) je (jesto) 3.os. máÆ máÆ PL 1.os. jsme sme 1.os. máme máme 2.os. jste ste 2.os. máte máte 3.os. jsou sú 3.os. mají majú INDIKATÍV – préteritum SG 1.os.m/f/n byl/a/o jsem bol/a/o som 1.os.m/f/n měl/a/o jsem mal/a/o som 2.os.m/f/n byl/a/o jsi bol/a/o si 2.os.m/f/n měl/a/o jsi mal/a/o si 3.os.m/f/n byl/a/o Æ bol/a/o Æ 3.os.m/f/n měl/a/o Æ mal/a/o Æ PL 1.os. byli/y/a jsme boli sme 1.os. měli/y/a jsme mali sme 2.os. byli/y/a jste boli ste 2.os. měli/y/a jste mali ste 3.os. byli/y/a boli Æ 3.os. měli/y/a mali Æ INDIKATÍV – futúrum SG 1.os. budu budem 1.os. budu mít budem mať 2.os. budeš budeš 2.os. budeš mít budeš mať 3.os. bude bude 3.os. bude mít bude mať PL 1.os. budeme budeme 1.os. budeme mít budeme mať 2.os. budete budete 2.os. budete mít budete mať 3.os. budou budú 3.os. budou mít budú mať imperatív 2.os.sg. buďÆ buďÆ 2.os.sg. mějÆ majÆ 2.os.pl. buďte buďte 2.os.pl. mějte majte 1.os.pl. buďme buďme 1.os.pl. mějme majme Osobitosťou češtiny je spájanie l-ového príčastia a relačnej morfémy: byls, měls mělas/mělos, bylas/bylos; mala som – měla jsem. 4.10. Slovesný vid 4. 10.1. Slovesá, ktoré vyjadrujú neohraničený (resp. zvyčajný, opakujúci sa) dej, sú nedokonavé (imperfektívne). Pri ich použití sa neberie zreteľ na ukončenosť alebo zavŕšenosť deja, ale na jeho priebeh: (Čo ste robili včera?) Kupovali ste si nové knihy? (neohraničený dej v minulosti) (Čo tu robíte?) Kupujete si noviny? (neohraničený dej v prítomnosti) Kupujete si niekedy noviny? (neohraničený dej; zvyčajný, neaktuálny dej) Budete si ešte niečo kupovať? (neohraničený dej v budúcnosti) Imperfektíva sa tvoria v slovenčine sufixálnymi modifikačnými vidotvornými morfémami -ov-, -áv-/-iav-/-av-, -iev-, -úv-, -v-, pričom tu existuje výrazná homonymia slovotvorných a vidotvorných sufixov. Sufix -ov- je približne rovnako využívaný slovotvorne (pracovať) aj vidotvorne (kúpiť → kupovať), sufixy -áv-/-iav-/-av- sa viac využívajú vidotvorne (priznať → priznávať, predčítavať, rozmeriavať) než pri frekventatívach (volávať), sufix -iev- je častejšie slovotvorný (robievať) než vidotvorný (zvečeriť sa → zvečerievať sa), sufix -v- je skôr vidotvorný (ukryť → ukrývať) a sufix -úv- je vidotvorný len výnimočne (očariť → očarúvať). Aj pri tvorení slovies sa už začína uvažovať o konverznom charaktere tvorenia vidu. V tomto význame používame termín vidotvorná transflexia na tvorenie imperfektív bez sufixu zmenou konjugačného typu na vzor chytať: vrátiť → vracať, umrieť → umierať, pomôcť → pomáhať, vyrobiť → vyrábať. 4. 10.2. Slovesá, ktoré vyjadrujú dej ohraničený (ukončený alebo zavŕšený) v minulosti alebo v budúcnosti, sú dokonavé (perfektívne). Ohraničenosť deja znamená predovšetkým jeho komplexnosť: Kúpila som si nový kabát. (dej ohraničený/komplexný, zavŕšený v minulosti) Zajtra si kúpime nové topánky. (dej ohraničený/komplexný, zavŕšený v budúcnosti) Perfektíva sa tvoria hlavne prefixálnymi modifikačnými morfémami z-/s-/zo-, za-, na-, po-, vy-, o-, u-, zriedkavo pre-, pri-, roz-, vz-, ob-, od-, vo-, napr. zorganizovať, sformalizovať, zošedivieť, zablokovať, naučiť, pochváliť, vydezinfikovať, opýtať sa, urobiť; prečítať, prichystať, rozdrviť, vzbúriť sa, obesiť, odvysielať, vopchať. Rozlišujeme slovotvorné prefixy (zletieť, stočiť, zoskočiť, zaletieť, povymýšľať, vyletieť, napiecť, nadbehnúť, oklamať, ukryť, podkovať, preletieť, rozotrieť, doletieť, odletieť) a vidotvorné prefixy (zblednúť, sformovať, zošedivieť, zablokovať, pochváliť, vydezinfikovať, naučiť, opýtať sa, urobiť), ktoré ďalej delíme na „čisto“ vidotvorné prefixy (nahnevať sa, spáchať, zorganizovať, poprosiť, požiadať) a subsumpčné vidotvorné prefixy (Poldauf, 1964). Subsumpčné prefixy sa významom prekrývajú so sémou slovesa, stávajú sa tak redundantné a slúžia len ako vidotvorné (nakresliť, skrížiť, speniť, zlepiť, rozštiepiť, pocínovať, pomädliť). 4. 10.3. Väčšina slovenských slovies tvorí vidové dvojice, ale existujú aj jednovidové imperfektíva a jednovidové perfektíva, resp. obojvidové slovesá: a) imperfektíva tantum sú napr. modálne slovesá musieť, chcieť, smieť, vedieť; statické slovesá stáť, visieť, vyzerať, procesné slovesá (pršať, snežiť, mrznúť, svitať), frekventatíva vyjadrujúce opakovanosť: mávať, patrievať, chodievať, myslievať, determinujúce a indeterminujúce slovesá typu ísť – chodiť ai. b) perfektíva tantum sú napr. distributívne slovesá (poodnášať, poroznášať, povymýľať, ponavštevovať, povyhrávať, pochodiť), slovesá časovo ohraničujúce jednu fázu priebehu (časť deja) – rozosmiať sa, rozplakať sa, zaštekať, vzplanúť, docestovať, dočkať sa, dodýchať. Jednorazové semelfaktitívne (zjajknúť, udrieť, seknúť), početnú skupinu slovies vylučujúcich imperfektívnosť tvoria intenzitné slovesá vyjadrujúce rôznu mieru (zaplávať si, posedieť si, nasedieť sa) ai. c) obojvidové slovesá sú predovšetkým prevzaté lexémy: delegovať, konfiškovať, stabilizovať, politizovať, univerbizovať, akceptovať, devalvovať, determinovať, demontovať atď., z domácich darovať, obetovať, pomstiť sa, mstiť sa ap. 4. 10.4. Identifikácia vidových foriem je možná pomocou morfémovej štruktúry slovies. A) Imperfektíva sú tie verbá, ktoré majú morfémovú štruktúru: a) koreň + koncovka, napr. pís-a:ť, čít-a:ť (126 zo súboru 592 slovies); Výnimkami sú tieto jednoduché perfektíva: bozkať, dať, hodiť, chopiť sa, chytiť, kúpiť, lapiť, nechať, pustiť, raniť, riecť, skočiť, sľúbiť, stať sa, streliť; vrátiť; skúsiť, určiť, získať. b) koreň + sufix + koncovka so sufixmi -ov-, -áv-/-iav-/-av-, -iev-, -úv-, -v-, -k-: pís-av-a:ť, nos-iev-a.ť, prac-ov-a:ť, vy-k-a:ť (62 zo súboru 592 slovies); bozkávať, dávať, kupovať, nechávať, sľubovať, spolčovať sa, stávať sa, určovať, získavať; c) slovesá so štruktúrou + sufix + koncovka (ov-, -áv-/-iav-/-av-, -iev-, -úv-, -v-, -k-, okrem sufixu -núť) sú sekundárne imperfektíva, ak vznikli sufixáciou prefixálnych perfektív: pri-zn-áv-a:ť; do-sah-ov-a:ť (90 zo súboru 592 slovies); Výnimkami sú slovesá s tou istou štruktúrou, ak vznikli sekundárnou prefixáciou imperfektív prefix + : nadiktovať, porov. B.b) d) + koncovka ako sekundárna imperfektivizácia prefixálnych slovies vidovou transflexiou – zmenou konjugačného typu na vzor chytať s predĺžením koreňovej morfémy a s konsonantickými alternáciami (62 zo súboru 592 slovies): pomôcť → po-máh-a:ť, na-vrát-i:ť → na-vrac-a:ť, vy-mysl-ie:ť → vy-mýšľ-a:ť, donášať, dozvedať sa, najímať, nazývať; podnikať, ponúkať. Okrem toho imperfektívne sú slovesá s dlhým prefixom: (ná)sobiť, (nená)vidieť, (pô)sobiť, súvisieť, závisieť, záležať. Osobitnou skupinou sú tu supletívne imperfektíva s koreňmi -chádz-, -klad-: nachádzať, obchádzať, odchádzať, pokladať, prechádzať, premýšľať, prestierať, prezerať si, prechádzať, prekladať, prichádzať, rozchádzať sa, schádzať, skladať, vchádzať, vychádzať, zakladať; e) koreň + sufix -n-ú:ť, ak sú to deadjektívne slovesá (35), napr. blednúť, bohatnúť, hlúpnuť, hluchnúť, hnednúť, hrubnúť, hustnúť, chladnúť, chudnúť, krehnúť, krotnúť, mladnúť, pustnúť, rednúť, schnúť, slabnúť, sladnúť, slepnúť, starnúť, tíchnuť, tlstnúť, trpknúť, tvrdnúť, vlhnúť, žltnúť, ďalej sú to slovesá (38), procesy: dochnúť, hasnúť, chradnúť, kysnúť, lipnúť, mrznúť, padnúť – o šatách, puchnúť, tiahnuť sa, vädnúť, vládnuť, viaznuť, žasnúť, resp. majú osobitnú konjugáciu: hynúť, klenúť sa, planúť, plynúť, vanúť, vinúť sa. Výnimkami sú semelfaktitívne slovesá, napr. bodnúť (porov. B.d). B) Perfektíva sú slovesá s morfémovou štruktúrou: a) prefix + (187 zo súboru 592 slovies), ktoré vznikli prefigovaním neodvodených slovies (Aa): do-pís-a:ť, pre-sp-a:ť, pri-zn-a:ť, po-môc-ť. Môže ísť aj o sekundárne vidotvorné prefigovanie (často ako subsumpcia): nalepiť, napísať, naučiť, ostrihať, oženiť sa, počkať, podariť sa, poprosiť, poradiť, porozumieť, postarať sa, pozdraviť, požiadať, prečítať, privítať, rozlúčiť sa, skončiť, spýtať sa, stráviť, urobiť, ušetriť, ušiť, uveriť, uvidieť, uživiť, vyriešiť, zapamätať si, zaplatiť, zaspievať, zavolať, zaželať, zjesť, zmeniť, zmerať, zvoliť; dôjsť, nájsť, obísť, prejsť, preložiť, prísť, rozísť sa, vojsť, vynájsť, založiť, zísť sa, zložiť; b) prefix + < koreň + sufix + koncovka>, ak vznikli sekundárnou prefixáciou imperfektív: nadiktovať, namaľovať, naplánovať, natankovať, osprchovať sa, poďakovať sa, poinformovať sa, skomponovať, vybudovať, vyfotografovať, zaparkovať, zatancovať, zatelefonovať, zopakovať, zúčastniť sa (23 zo súboru 592 slovies). Výnimkami sú slovesá so sekundárnou imperfektivizáciou: prefix + ako sekundárna imperfektivizácia prefixálnych slovies vidovou transflexiou (porov. A.d). c) prefix + koreň + sufix -n-ú:ť / -n-u:ť (42 zo súboru 592 slovies): dosiahnuť, navrhnúť, odmietnuť, odpočinúť si, ovládnuť, počúvnuť, podniknúť, vykríknuť, vytrhnúť, zabudnúť, zamknúť, zdvihnúť, zhodnúť sa, zvyknúť si; schudnúť, zbohatnúť, zoslabnúť, zožltnúť; d) koreň + sufix -n-ú:ť (zo súboru 302 slovies so sufixom -núť je 229 perfektív, 73 imperfektív). Perfektíva sú jednorazové slovesá (semelfaktitíva) vyjadrujúce pohyb a zaujatie polohy (sadnúť, ľahnúť, kľaknúť, padnúť, dupnúť, kopnúť, šliapnuť, kmitnúť, dvihnúť, kývnuť, vtrhnúť, vrhnúť, siahnuť), jednorazové procesy (zívnuť, kýchnuť, smrknúť), jednorazové expresívne, často deinterjekčné slovesá (bacnúť, pípnuť, hačnúť, ďobnúť, žblnknúť, čľapnúť, ťapnúť, pľasknúť). Zriedkavo tu nejde o jednorazovosť: stihnúť, padnúť, všimnúť si; minúť. Výnimkami sú deadjektívne slovesá, napr. blednúť, bohatnúť ( porov. A.e). ÚLOHY K 4. LEKCII 1. Utvorte od tvarov 3. os. sg.: Ñ S a) 1. os. sg., 1. os. pl. a 3. os. pl. prézenta aktíva, 2. os. sg. imperatívu, b) infinitív, verbálne substantívum píše, môže, nesie, kvitne, pletie, lezie, tlčie, vlečie, trasie sa, vedie, vezie, berie, perie, vezme, ženie sa, orie, kĺže sa, kúpe, češe, umrie, vraví, pečie, tečie, tisne, vypne, napne, začne, kryje, žartuje, prosí, ohlási, odprosí, trpí, hojí sa, stojí, triedi, visí, leží, naloží, sadí, súvisí, vypláca, púšťa, vešia, ochorie, rozumie, hádže, chytá, bije, ide, vonia, sedí, má, umyje, žije, vraví, vidí, vie, počuje, žne (trávu), najme (niekoho), drží Č a) 1.os. sg., 1. os. pl. a 3.os. pl. prézenta aktíva b) infinitív, 2. os. sg. imperatívu, verbálne substantívum píše, může, nese, kvete, plete, bere, koupe, češe, umře, řekne, říká, peče, teče, tiskne, vypne, napne, začne, kryje, kupuje, prosí, ohlásí, přihlásí se, odprosí, trpí, hojí se, stojí, třídí, mrzí, visí, leží, záleží, naloží, sází, souvisí, vyplácí, pouští, věší, onemocní, rozumí, hází, chytá, pere, bije, jede, jde, rozumí S 2. Nahraďte infinitívy prézentnými tvarmi: Ñ 1. Čestní ľudia (neklamať). 2. Návštevníci (môcť) využívať bazén. 3. Žiaci (písať) namiesto perom ceruzkou. 4. Zajace najradšej (chrumkať) čerstvú vňať. 5. Dopoludnie sa strašne (vliecť sa). 6. Ja však (nemôcť) dlho čakať. 7. Samozrejme vám rada (pomôcť). 8. Katka sa na nás milo (usmievať sa). 9. Vierka, čo (niesť) v tej taške? 10. Oni nám všetko (závidieť). 11. Ja (myslieť si), že vám rodičia (chcieť) kúpiť toho psa. 12. Veľmi rád (šoférovať) nákladné autá. 13. Neboj sa, to CD tu určite niekde (nájsť). 14. Tie nové topánky ma (tlačiť) na päte. S 3. Tvorte prézentné tvary slovies v sg. aj pl. a priraďte k nim vhodné substantíva: skákať, bežať rýchlo, kotkodákať, lietať, spievať, plávať, kvákať, žmúriť oči, šplhať po stromoch, zavýjať, plaziť sa (mačka, lastovička, hyena, žaba, levica, kačica, vretenica, opica, užovka, panda, veverička) S 4. Doplňte prézentné tvary slovesa nebyť (porovnajte s českým pravopisom): Ñ 1. Milka, prečo dnes ..................... v škole? 2. Ja však ............. chorý. 3. Počúvaj, ................... to čudné? 4. Oni asi ..................... doma. 5. Už dlho .................. susedmi. 6. ................ ti ten sveter priveľký? 7. Toto ................... filmy pre mládež. 8. Ani vy ................... podozriví. S 5. Negujte tvary slovesa byť: 1. My sme jeho rodičia. 2. Sme tu sami. 3. Michal je môj typ. 4. Tieto košele sú zľavnené. 5. Vy ste ich priatelia? 6. Ja som Timkova spolužiačka. 7. Veď oni sú v tejto oblasti odborníci. 8. Nábytok v tejto miestnosti je nový. 9. Je ti niečo? O 6. Tvorte činné prítomné príčastie (a porovnajte s češtinou): Ñ písať, viazať, vážiť, sedieť, chváliť, baliť, honiť, hnať, kropiť, česať, čítať, biť, liezť, šiť, súvisieť S 7. Tvorte tvary minulého času (-l, -la, -lo, -li) a priraďte k nim vhodné slová byť, viezť, padnúť, kľaknúť si, zaspať, tisnúť sa k sebe, minúť, začať spievať, chytať, kupovať, piecť, písať, variť, stáť, nebáť sa, smiať sa, vyhrať, želať si niečo, ísť, zjesť, prečítať, mať, chcieť, otvoriť, povedať niečo, vziať so sebou (deti, vojaci, ženy, všetci, zvieratá, dievčatá, vtáky, rybári, gazdinka, koláče, bielizeň, domy, rožky, peniaze, oblok, hodiny, reprezentanti, román, sestry, chlapček, hostia, turisti, kamarátky, rodičia) S 8. Doplňte koncovky: Ñ 1. Všetk.. okná bol.. otvoren.. . 2. Hrav.. šteňatá sa Petríkovi veľmi páčil.. . 3. Rodičia umrel.. a deti žil.. u príbuzných. 4. Oddiely vojakov pochodoval.. ulicami. 5. Jesenné dni sa krátil.. . 6. Česko a Poľsko podpísal.. ďalšie zmluvy. 7. Sestry už bol.. doma. 8. Evka a Danka by chcel.. študovať psychológiu. 9. Mrazy povolil.. a snehuliaky na sídlisku sa začal.. topiť. 10. Pripravoval.. sme sa s Katkou na skúšku. 11. Kolegyne už odcestoval.. domov. S 9. Doplňte gramatické koncovky a tvary : Ñ 1. Lež... a čít.... 2. Dedinu obkoles... lesy. 3. Dievča hr... tenis. 4. Matka starostlivo oddeľ... bielok od žĺtka. 5. Cesto sa ..... (liať) rovno na plech. 6. ..... (použiť) ich vo vetách! 7. Zač.....š už konečne písať? 8. Myslím, teda ... . 9. Ty .... spievala? 10. Stoj.... to iba 20 korún. S 10. Z uvedených infinitívov utvorte tvary imperatívu a zovšeobecnite pravidlo o jeho tvorení (od ktorého tvaru a ktorými imperatívnymi morfémami sa tvorí): Ñ kosiť, prosiť, liečiť, piť, kryť, umyť, biť, žiť, presvedčiť, určiť, zhoršiť, zväčšiť, pomastiť, zauzdiť, rozlúštiť, poštátniť, urýchliť, vyprázdniť, zlepšiť, upozorniť, zmäkčiť, pozvať, fajčiť, mumlať, poslať, začať, vypäť, vypnúť, prijať, odnímať, chcieť, potrestať, nepáchať, neluhať, plávať, skákať, ísť, pozrieť, prísť, nerobiť, nesadať, nesadnúť, nečakať, nedať, nedávať, neplakať, neostať, neostávať S 11. Tvorte imperatív od infinitívov zátvorke (a porovnajte s češtinou): Ñ a) 2. os. sg. a pl. : 1. (Nerobiť) hlúposti. 2. (Napiť sa) poriadne. 3. (Umyť) tie jablká pod tečúcou vodou. 4. (Nebiť sa), veď ste kamaráti. 5. Prosím ťa, (pustiť) toho psa dnu. 6. (Vrátiť sa), prosím vás, čo najskôr. 7. (Určiť) termín, kedy máme prísť. 8. (Nebáť sa), dobre to dopadne. 9. (Upiecť) nám niečo dobré. 10. Na jeseň (prikryť) ruže napríklad vrstvou lístia. 11. (Pomôcť) mamičke s nákupmi. 12. (Upratať) riad zo stola. 13. (Priniesť) mi, prosím, tie časopisy. 14. (Nefajčiť) nám tu! 15. (Opýtať sa) Danky, kedy bude obed. 16. (Dovoliť) nám zostať pri Samkovi. 17. (Pochváliť) Petríka, zaslúži si to. 18. (Odísť) odtiaľto! 19. (Napísať) nám, kedy vás máme čakať na stanici. 20. (Chcieť) od nich potvrdenie o zaplatení. 21. (Poslať) nám e-mail. b) 1. os. pl. : 1. (Urobiť) si prestávku a (zaspievať si). 2. (Vžiť sa) do jeho situácie. 3. (Pripraviť) pre nich prekvapenie. 4. (Zamyslieť sa) spoločne nad týmto problémom. 5. (Uctiť si) ich pamiatku. 6. (Využiť) túto mimoriadnu ponuku. 7. (Dohodnúť sa) na ďalšom postupe. 8. (Minimalizovať) možnosť chýb. 9. (Nebyť) k týmto negatívnym javom v spoločnosti ľahostajní. 10. (Pozvať) teda všetkých najbližších príbuzných. 11. (Brániť) slobodu slova! 12. (Dodržať) termín odovzdania rukopisu. 13. (Zvoliť) radšej iný postup. S 12. Od slovies v zátvorke tvorte tvary 1. os. sg. : Ñ 1. Zajtra (prísť) o siedmej a ihneď po správach sa (začať) učiť. 2. (Napísať) jej aspoň zopár riadkov. 3. (Ukázať) vám, ako sa zdobí perník. 4. Za Jožkom ja už dávno (neplakať). 5. Ten sľúbený recept ti (poslať). 6. Dúfam, že (neporezať sa). 7. Počkaj, (učesať) ťa. 8. Ver mi, ja (neklamať). 9. Neboj sa, (pozrieť sa) na to. 10. (Nepotrebovať) vašu pomoc. 11. Určite si na vás (spomenúť si). 12. Rada si vašu dizertáciu (prečítať). 13. (Môcť) sa s nimi dohodnúť. 14. (Priniesť) vám šálku čaju. 15. Svetrík (vyprať) v Perwolle. 16. (Upiecť) vám čučoriedkový koláč. 17. (Mrznúť) tu už vyše hodiny. 18. Poďte ďalej, veď ja (nehrýzť). 19. (Zobrať) si všetky svoje veci a (odísť) k mame. 20. Iba na tejto fotografii (smiať sa). 21. Teším sa, ako si u starej mamy (odpočinúť). 22. Určite na niečo (zabudnúť). 23. (Natrieť) vám chlieb maslom a lekvárom. 24. (Skúšať) novú cvičebnú zostavu. 25. (Ušiť) záves do izby. 26. Ja už naozaj (nevládať); vyššie už (neliezť), lebo (báť sa), že (spadnúť) a (zabiť sa). O 13. Preložte do češtiny a opíšte rozdiel v systéme prechodníkových tvarov medzi češtinou a slovenčinou. 1. Pavlínka vošla do dverí plačúc. 2. Deti sa ženú do izby, pripomínajúc veľkú vodu. 3. Potom sa váhavo pustil za ostatnými, opierajúc sa o steny domov. (Mináč) 4. „A pred ním nesmiem,“ riekla šeptom, ukážuc k dverám. (Kukučín) 5. Spúšťajúc sa stráňou dolu, stretli rad stromov, rozkošatených do priestoru ... (Tatarka) 6. Veľký strieborný mesiac díval sa spoza čerešne, dávajúc obrazu nezabudnuteľný výzor. (Urban) S 14. Od slovies utvorte pasívne particípium a verbálne substantívum. Porovnajte s češtinou. Ñ zaťať päsť– zaťať sekeru, napäť lano – napnúť sily, rozopäť krídla – rozopnúť kabát, vypnúť prúd – vypäť sa k výkonu, zatknúť – zatýkať zločinca; vyhlásiť, brúsiť nože, myslieť, súdiť, blúdiť, šľachtiť, miesiť (cesto), miešať lyžičkou, mraziť (na chrbte) – mraziť (mäso), vyobraziť, vyhradiť (miesto), ohroziť, pohostiť 15. Tvorte futúrum pomocou jednoduchých a analytických slovesných tvarov:Ñ S 1. Politici vravia, že platy zamestnancov rastú. 2. Opýtali sme sa, kto za tieto chyby nesie zodpovednosť. 3. Na budúci týždeň ideme na chatu. 4. Rieka tečie novým korytom. 5. Ideš so mnou do kina? 6. Zajtra bežím preteky na 5 kilometrov. 7. Po daždi rastú huby. 8. Teraz plávam na druhý breh. 9. Dávaj pozor, leziem nahor! Č 1. Politici slibují, že příští rok DPH (růst). 2. Ptáme se, kdo za chyby nese odpovědnost. 3. Lékaři nás ujišťují, že se nemocnému vede už lépe. 4. Zítra jedeme na chatu. 5. Řeka teče novým korytem. 6. Jdeš se mnou do kina? 7. Zítra běžím závod na 5 km. 8. Stromy letos hodně kvetou. 9. Po dešti rostou houby. 10. Teď plavu k druhému břehu. S 16. Utvorte kondicionál: Ñ 1. Kam ste sa skryli? 2. Šla som tam sama. 3. Po obede ideme lyžovať. 4. Čo chceš povedať? 5. Koho sa mám spýtať? 6. Radi vám poradíme. 7. Michal, môžeš nám niečo namaľovať? 8. Čo sa zmení? 9. Pomôžete nám opraviť auto? 10. Čo odkážete poslucháčom? 11. Budeme radi, keď nás navštívite. 12. Chcete ísť s nami do divadla? 13. Objednáme si večeru. 14. Musím sa pozrieť do diára. 15. Dohovoríme sa s nimi. S 17. Zmeňte aktívum na pasívum (a podľa potreby preštylizujte): Ñ 1. Hostia tancovali a spievali až do rána. 2. Poslanci už hlasovali. 3. Cvičíme vždy v pondelok a v stredu. 4. Všetci o tom vedia. 5. Vysielame od piatej hodiny ráno. 6. Televízia ovplyvňuje vkus ľudí. 7. Víchrica poškodila strechy domov. 8. Osladil si čaj? 9. Pre telesne postihnutých cestujúcich rezervovali tri kupé. 10. Vozeň zaradili až na koniec vlaku. 11. Priebeh zápasu Petra znechutil. 12. Nebezpečného medveďa našťastie chytili a vrátili do zoo. 13. Vysadili tam ihličnaté stromy a okrasné kríky. 14. Živelnosť potlačila uvedomelosť. 15. Páchateľa hľadajú po celej republike. 16. Poučili ho vopred. 17. Normu prerokovali a schválili tri organizácie. 18. Včera ho prepustili z nemocnice. 19. Všade ho srdečne vítajú. 20. Knihu vydali v minulom roku v Tatrane. 21. Stroj pokazili úmyselne. 22. Niekoľko študentov určili na brigádu do menzy. 23. Jeho dielo hodnotíme veľmi vysoko. 24. Prijali ho za riadneho člena. 25. Predpisy rátajú s každou možnosťou. (V predpisoch ....) 26. Jeho návrh ma prekvapil. 27. Tú súčiastku vyrábajú v inom závode. 28. Oznámili to príliš neskoro. 29. Cesto dôkladne vymiešame. 30. Včera sme o tom hovorili na seminári. O 18. Všímajte si rozdiely medzi češtinou a slovenčinou: 1. Čata je nastúpená podľa rozkazu. 2. Nastúpená čata pozdravila prezidenta. 3. Si už najedený? 4. Najedený lev nie je nebezpečný. 5. Cesto už bude vykysnuté. 6. Vykysnuté cesto rozdelíme na dve časti. 7. Ján Záhorský má všetky zápočty zapísané. 8. Zápočty sú zapísané v zápočtových hárkoch. 9. Už skoro budem mať uvarené. 10. Uvarené cestoviny scedíme. 11. To je dobre, že mám všetko hotové. 12. Hotové jedlá sa v našej reštaurácii ponúkajú do 14. hodiny. 13. Ešte majú zatvorené. 14. Zatvorené okenice znamenali, že v chate nik nie je. S 19. Vo vetách použite formu vykania: Ñ 1. Martin, buď taký dobrý a zatvor dvere. 2. Slečna Eva, mohla by si mi venovať pozornosť? 3. Pán profesor, (urobil) nám veľkú radosť. 4. Pani Novotná, (pomohla by) nám, prosím, s prípravou občerstvenia? 5. Mirka, išla by si so mnou do kina? S 20. Preložte: 1. Najviac ľutuj stratený čas. 2. Nezabudni osoliť a okoreniť polievku. 3. Nikdy sa nikde nenatískaj. 4. Zo zeme sa už tisnú prvé snežienky. 5. Kde budete silvestrovať? 6. Vytlačte všetky varianty testov. 7. Poznáte sa so susedmi v dome? 8. Ako sa volá tá mačička? 9. Je zdravé desiatovať iba ovocie. 10. Každú sobotu sme sa korčuľovali. O 21. Preložte a porovnajte rozdiely medzi obidvoma jazykmi: 1. Škvrna sa ľahko odstráni benzínom. 2. Mlieko sa dováža do obchodov spravidla do šiestej hodiny. 3. Pred spojkou že sa vždy píše čiarka. 4. V tejto reštaurácii sa dobre varí. 5. Keď sa to napíše na počítači, lepšie sa to číta. 6. Ten výraz sa zvyčajne prekladá inak. 7. Správa sa uverejní vo všetkých novinách. 8. Nový typ sa bude vyrábať od budúceho roku. 9. Káva a južné ovocie sa vždy bude musieť dovážať. 10. V škole sa učí aj poobede. O 22. Preložte do slovenčiny: a) 1. Moje teta se živí tím, že podomácku obrubuje kapesníky a utěrky. 2. Všichni rodiče si myslí, že jen oni nejlépe poradí svým dětem, když je varují před nástrahami světa. 3. K nedělním radostem patří, že si ráda pospím a večer se pobavím na diskotéce. 4. Nemohu si však dovolit lenošit. 5. Ve válce lidé rychle zchudnou. 6. Ráda řídím. 7. Náš pejsek každou chvíli ťape mokrými tlapkami po koberci. 8. Nejraději okusuje pohozenou kost. 9. Většina dnes známých herců upadne zítra do zapomnění. 10. Při zánětu si musíte uši třikrát denně vykapat Pamykonem. b) 1. Pokoušeli jsme se dveře páčit, neboť se nechtěly samy otevřít. 2. Je těžké naučit se potlačovat své touhy a přání. 3. Razit nové myšlenky je vždy nevděčné. 4. Postával na chodníku, a proto dobře viděl, co se přihodilo. 5. Pozoroval opilce, jak se belhal přes silnici a drmolil nadávky. 6. Děti běhaly, skákaly a točily se radostí. 7. Déšť ustával, obloha modrala a slunce začínalo pražit. 8. Při chůzi ho tlačila bota, bořil se do rozměklé země, ale těšil se z pěkného počasí. 9. Někde cestou mu upadl knoflík. c) 1. Muži dokouřili, porazili poslední strom a dořezali zbytek dříví. 2. V kamnech se přestalo topit, ale ohořelá polena ještě dýmala a z komína se kouřilo. 3. Vojáci se přebrodili přes řeku a probili se do města dříve, než se obyvatelům podařilo prchnout. 4. Petře se skoro podařilo poruchu opravit, ale nakonec jsme musely auto tlačit do nejbližší vesnice. 5. Stavím se za bratrem v nemocnici. 6. Pytláci vychytali z rybníka všechny ryby. 7. Jaroušek přestal stonat a přes léto začal sílit. 8. Na závodišti ustal řev motorů. 9. Matka Jirkou zatřepala, aby se konečně probudil. 10. Nedopatřením se mi podařilo obarvit všechno prádlo na modro. 11. Tenhle film se točil v našem městečku. Č 23. Vyznačené slovesá dajte do náležitých tvarov (uvedených v zátvorkách): Ñ 1. Jíst (imper.) vydatně, ale nepřejídat se. 2. Oni často nevědět (préz.), co chtít. 3. Nejsi přejíst se? 4. Mít (prech.) obavy, netroufal KM si zeptat se přímo. 5. Nechala nářků, vědět (prech.) že tím ničeho nedosáhne. 6. Byli nespokojeni, závidět (prech.) všem, kteří se výpravy mohli zúčastnit. Č 24. Nahraďte infinitívy prézentnými tvarmi. Overte si, pri ktorých slovesách je možné použiť dvojtvary: Ñ 1. Čestní lidé (nelhat). 2. Mladí lidé (být přesvědčen), že (moci) přebudovat svět a že to (dokázat). 3. Žáci (psát) místo perem propisovací tužkou. 4. Třebaže se sotva (vléci –1.os.sg.), (podepřít – 1.os. sg.) vás. 5. Králíci rádi (chřupat) a (hryzat) čerstvé lupení (hromadné vyjadrenie – väčšie listy, napr. cukrovej repy alebo kapusty). Č 25. a) Tvorte prechodníky vo všetkých tvaroch: Ñ vázat, vládnout, slavit, vážit, prosit, stát, *téct, viset, souviset, pouštět, mít, *péct. * Dochádza k alternácii c/k. b) Slovesné tvary nahraďte prechodníkmi: 1. Liduška vykřikla a utíkala, protože se domnívala, že se jí Meduška splašila. 2. Potom, když však viděla, že kůň tiše stojí, sama k němu přistoupila. 3. Starý dragoun ji vyzdvihl a na koně ji posadil. c) Slovesá v zátvorkách dajte do tvaru prítomného prechodníka a preložte do slovenčiny: 1. (Zavádět) nové způsoby práce, urychlujeme výrobu. 2. Srdečně si potřásli rukou, (usmívat se). 3. Běží do kouta, (tleskat) rukama. 4. (Nést) svou knihu, šla si sednout. 5. Vlaštovky létaly při zemi, (lapat) drobný hmyz. Č 26. Ñ a) Tvorte verbálne adjektívum: psát, vázat, vážit, sedět, chválit, balit, honit, kropit, *souviset * možný je dvojtvar b) Tvorte tvary minulého príčastia (-l, -la, -lo, -li, -ly, -la) a priraďte k nim vhodné substantíva vézt se, padnout, kleknout si, usnout, tisknout se k sobě, minout, začít zpívat, chytat, chytit se za ruce, kupovat, krýt, péct, prát, být, jet, psát, vařit (děti, vojáci, ženy, všichni, zvířata, děvčata, ptáci, rybáři, hospodyně, koláče, prádlo) Č 27. Z textu vyberte všetky slovesné tvary, určite ich gramatické významy a zaraďte ich do tried podľa prézentného kmeňa: 1. Ta paní mohla mít šedesát až pětašedesát let. 2. Čekal jsem na profesora Avenaria, s kterým se tu občas scházím, abychom si povídali, ale profesor nepřicházel a já se díval na dámu. 3. Upoutávala mne dojemnou komičností. 4. Odcházela podél bazénu, ale ještě se otočila, usmála se a zamávala. 5. Sevřelo se mi srdce. 6. Ten úsměv i to gesto patřily dvacetileté ženě! 7. Jakási esence jejího půvabu, nezávislá na čase, se tím gestem na vteřinu odhalila a oslnila mě. 8. Byl jsem podivně dojat. Podľa M. Kunderu, Nesmrtelnost Č 28. Tvorte infinitívy k slovesám: Ñ voní, může, peče, teče, sedí, má, myje, žije Č 29. Tvorte slovesné substantíva: Ñ *prohlásit, *brousit, *myslit, *soudit, bloudit, šlechtit, mísit (těsto), *mísit (jazyky), mrazit v zádech, *mrazit zeleninu, vyobrazit, *vyhradit (ď/z), *ohrozit, *pohostit * Pri označených slovesách docháza ku konsonantickej alternácii. Č 30. Vyhľadajte a) hovorové tvary, b) tie, ktoré sa nepoužívajú (sú nesprávne): Ñ KM navrhuji Toto zadání: Vyhľadajte tvary, ktoré sa nepoužívajú (sú nesprávne): 1. Já jsem to nebyl. 2. Já to nebyl. 3. Viděls to také? 4. Viděl jsi to také? 5. Ty jsi nepřišel! 6. Tys nepřišel! 7. Co jsi to udělal! 8. Cos to udělal! 9. Jak jsi k tomu přišel? 10. Jaks k tomu přišel? 11. Že jsi na to zapomněl! 12. Žes na to zapomněl! 13. To jsi si vymyslel! 14. To sis vymyslel! 15. Ty jsi se díval! 16. Ty ses díval! 17. Neříkej, že jsi se bála. 18. Neříkej, že ses bála. 19. Ty ses bála? 20. Tys se bála? 21. Ty sis myslel, že to nevím? 22. Tys si myslel, že to nevím? 23. Co jsi se Toníka natrápil. 24. Jak ses mu vysmíval! 25. Tys to vyvedl! 26. Kdes byl včera? 27. Žes mi to neřekl! 28. Zeptal ses mě? 29. Zapsal sis všechno? Č 31. Doplňte koncovky: Ñ 1. Všechn.. okna byl.. otevřen.. . 2. Křižáci nad husity nikdy nezvítězil.. . 3. Kuřátka tiše pípal.. . 4. Štěňata a koťata se Jeníkovi vždy líbil.. . 5. Učitelé i žáci se dostavil.. včas. 6. Na smluvené znamení jsme vyrazil.. . 7. Koťata dováděl.. . 8. Na horách se pásl.. stáda dobytka. 9. Rodiče brzy zemřel.. a děti žil.. pak u příbuzných. 10. Oddíl.. vojáků pochodoval.. na cvičiště. 11. Podzimní dny se krátil.. . 12. Mrazy polevil.. a sněhuláci na návsi se začal.. zmenšovat. 13. V naší rodině se vždy četl.. hodnotné knihy. 14. Na ulicích se tvořil.. hloučky lidí. 15. Zavináče nám chutnal.. . 16. Uzenáči šl.. dobře na odbyt. 17. Česko a Polsko uzavřel.. další obchodní smlouvy. 18. Matka i otec jsou už zase zdráv.. . 19. Obě babičky a dědeček jel.. s námi. 20. Na návštěvu k nám přijel.. bratranec a jeho žena. 21. Doprovodil.. nás sestřenice se svým.. dětmi. 22. Nakonec se s námi rozloučil.. jenom Jana s Petrem. 23. Děti se rozběhl.. domů. Č 32. Vo vetách použite formu vykania: Ñ 1. Pavle, buď tak laskav a napiš mi své telefonní číslo. 2. Slečno Marto, (moci) mi věnovat pozornost? 3. Pane profesore, (udělat) nám velkou radost. 4. Paní Novotná, (pomoci) nám, prosím, s úklidem. 5. Pane Nováku, kdy (jet) do Prahy? 6. Mladíku, jak se jmenuješ? 7. Květo, šla bys se mnou do kina? Č 33. Ñ a) Preložte: 1. Nejvíce lituj ztraceného času. 2. Nezapomeň osolit a okmínovat brambory. 3. Netlačte se u vchodu, pro všechny je místa dost. 4. Rychle dojídej, ať nezmeškáš školu! 5. Nezdržuj se u Venduly dlouho, stejně jen tlacháte o ničem, strojíte se a parádíte. 6. Nechval dne před večerem. b)KM Tvorte tvary imperatívu: 1. (Přikrýt se), ať nenastydneš. 2. (Nepít) vodu, když jsi jedl třešně. 3. (Nebít) to dítě! 4. (Pustit se) do práce! 5. (Pomoci) si sám a Bůh ti pomůže. 6. (Sedět) rovně! 7. (Psát) čitelně a (nedrápat) jako kocour. 8. (Jít) domů. 9. (Jít) mi pomoci! 10. Nespěchej, (posedět) u nás, (najíst se) a (napít se) dosyta a (posilnit se) na cestu. 11. (Vzít si) koláč, ale (neumastit se). 12. (Nejíst) hltavě a dobře (kousat). 13. (Neutéct) mně, chci s tebou mluvit. 14. Teple se (obléct). c) Tvary infinitívov nahraďte imperatívom: 1. (Rozpárat) ty modré šaty. 2. (Neskákat a nedupat) pořád! 3. (Upéci) dětem borůvkový koláč. 4. (Namazat) jim chleba sádlem. 5. (Vyklepat) koberec z předsíně. 6. (Zatlouci) tu skobu pořádně. 7. (Vykopat) pařezy u plotu. 8. Vždycky (pomoci) slabšímu. 9. (Nelhat) rodičům. 10. (Neplakat), vždyť to nic není. 11. (Navléci) mi nit, prosím tě. 12. (Posoudit), jestli je to správný postup. 13. (Rozsvítit) lampu, už se stmívá. 14. (Zahrát) na klavír a (zazpívat) nám něco. Č 34. Precvičujte kondicionál: Ñ a) Rozhodnite, ktorý tvar je správny: kdyby jste, kdybyste, kdy by jste, abychom, aby jsme, abysme, abyjsme b) Dajte do kondicionálu: 1. Budu ráda, když přijdeš. 2. Chceš, aby- (1.os. pl.) přišli? 3. Kéž (2. os. pl.) měli štěstí! 4. Chcete přijít? 5. Můžu ti zatelefonovat. 6. Objednáme si večeři. 7. Rádi se s vámi domluvíme. 8. Chcete přijet v květnu? 9. Musím se podívat do diáře. 10. Zavřete dveře! Č 35. Zmeňte činný slovesný rod na trpný rod (vety podľa potreby preštylizujte): Ñ 1. Už jsi čaj osladil? 2. Vyčistil ložiska a znovu je namastil. 3. Před dům vysadili skupiny keřů. 4. Přemohla ho únava. 5. Pro cestující s handicapem vyhradili zvláštní vůz. 6. Stáli, jako by je přimrazil. 7. Vůz zařadili na konec vlaku. 5. LEKCIA SUBSTANTÍVA Substantíva ako pomenovania samostatne existujúcich substancií majú vlastnú kategóriu menného rodu – maskulína, feminína, neutrá, vrátane životnosti pri maskulínach, ktorá sa gramaticky realizuje ako zhoda akuzatívu a genitívu v slovenčine v obidvoch číslach. Okrem toho majú kategóriu čísla (singulár, plurál) a kategóriu pádu (nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál a inštrumentál). Okrem nominatívu a lokálu sú pády bezpredložkové a predložkové, lokál je vždy predložkovým pádom. Základnou syntaktickou funkciou nominatívu je byť gramatickým subjektom, akuzatívu a datívu byť gramatickým objektom, genitívu byť nezhodným atribútom, lokálu, inštrumentálu a predložkových pádov byť adverbiále. Sémanticky sa substantíva delia na apelatíva a propriá, morfologicky sa vyznačujú flektívnosťou, ktorej sa po adaptácii prispôsobujú aj internacionalizmy, len málo internacionalizmov sa neskloňuje. V západoslovanských jazykoch prebiehajú podobné vývojové tendencie v morfologickom systéme, a to hlavne práve v češtine a slovenčine. Feminína, ktoré sa skloňovali podľa vzoru kosť/kost, prechádzajú k vzoru dlaň/píseň. Hláskoslovné rozdiely medzi slovenčinou a češtinou ako jazyka flektívnejšieho než slovenčina sa realizujú aj v gramatických morfémach vo flexii substantív. Prejavuje sa to v zložitejšom deklinačnom systéme češtiny, ktorý je rozšírený o vzory muž, soudce, ale aj vo výraznejšej odlišnosti gramatických morf (žena – ulice, od města, od srdce, od děvčete) než v slovenčine (žena – ulica, od mesta – srdca – dievčaťa). Gramatické systémy sa odlišujú aj tým, že v slovenčine sa vo väčšej miere uplatňuje aglutinačný morfologický typ (vyrovnávanie tvarotvorných základov prechodom k feminínam: téma – témy, schémy, k maskulínam: dátum, obmedzenie alternácií: o ruke, pádový synkretizmus: sudcami – ženami – mestami; s chlapom, s hrdinom; k ženám, situáciám, uliciam, dlaniam, kostiam, mestám, srdciam; mestá, srdcia, vysvedčenia, dievčatá; chytám, nesiem; chytať, niesť, môcť, ale aj jednoduchšou syntaxou, ústupom pôvodných tvarov a väzieb). Na druhej strane v slovenčine spôsobuje väčšiu variantnosť gramatických morfém neutralizácia kvantity (tzv. rytmický zákon): ženám, kráskam, uliciam, hrádzam; pekný, krásny, piaty, cudzí, rýdzi; chytám, kráčam, z iných variantov je to typ dievčatá – dievčence. 5.1. Rozdiely v deklinácii substantív Rozdiely v deklinácii substantív sú podmienené hláskoslovne a morfonologicky. V češtine sú výraznejšie varianty tvarotvorných základov a bohatšie alternácie. Hláskoslovné rozdiely medzi slovenčinou a češtinou sa realizujú aj v gramatických morfémach. Prejavuje sa to v zložitejšom deklinačnom systéme češtiny, ktorý je rozšírený o vzory muž, soudce, ale aj vo výraznejšej odlišnosti gramatických morfém (žena – ulice, ženu – ulici, k městu – srdci, od města, od srdce, od děvčete) než je to v slovenčine (hrdina – sudca, žena – ulica, ženu – ulicu, mestu – srdcu – dievčaťu, od mesta – srdca – dievčaťa). Vývinovo: V slovenčine zostalo málo duálových koncoviek (dvoma, oboma, resp. očú, ušú), avšak v češtine sa pôvodné duálové koncovky zachovali nielen v skloňovaní čísloviek dva (dvou, dvěma) a oba (obou, oběma), ale aj pri niektorých párových substantívach: dvě oči, dvou očí, dvěma očím, o dvou očích, dvěma očima; podobne kolena, ruce, nohy, prsa, uši, ramena. V češtine sa zachovali pôvodné neunifikované gramatické tvary, a to zvyšky duálu (rukou, rukama), vokatív (Evo!, domove!), Apl. pri životných maskulínach (vidím pány, muže), Ipl. pri maskulínach a neutrách (s muži, pány, hrady, se stroji, městy, se srdci, děvčaty), Isg. pri type předseda (s předsedou), Npl. pri neutrách na -a (města, děvčata) atď. Pri prevzatých slovách z latinčiny a gréčtiny sa v češtine zachoval pôvodný rod (to album, datum) a pôvodné zmeny vk tvarotvornom základe (Nsg. téma ® Npl. témata, dramata, schémata). V češtine existuje viac dvojtvarov (Npl. muži / mužové, sousedi / sousedé, hosti / hosté, husiti / husité, chlapečci / chlapečkové, asketi / asketové, konšelé / konšelové, motýli / kniž. motýlové, páni / pánové, soudci / soudcové; Dsg. pánovi / pánu Bohu / panu Novákovi, mužovi / muži, soudci / soudcovi, doktoru / doktorovi, psu / psovi, hochu / hochovi, sousedu / sousedovi). V češtine je viac rozšírený variant morfémy -u v Lsg. pri maskulínach a neutrách: o kosmu, o viru, o idealismu, o adjektivu, o muzeu, o ministerstvu, v slovenčine je variant morfémy -u v Lsg. podmienený fonologicky – po velárnych konsonantoch a po vokáloch. Čeština a slovenčina sa odlišujú aj v rode iných substantív a to má vplyv na vznik vzájomných kontaktových javov. V slovenčine sú maskulína slová variant, rad, šál, Paríž, Izrael, Olomouc, kým v češtine sú to feminína (varianta, řada, šála, Paříž, Izrael, Olomouc). V slovenčine sú slová páska, vzorka, snímka, torta, saláma, sála, reťaz feminína, v češtine sú to maskulína: pásek, vzorek, snímek, dort, salám, sál, řetěz. 5.2. Deklinačný systém slovenčiny Prehľad všetkých gramatických morfém pri skloňovaní substantív v slovenčine Pád Rod Sg maskulínum neutrum feminínum N -Æ, -o, -us, -as, -es, -a -o, -e, -a (-ä), -um, -on, -ie -a, -Æ, (-á) G -a, -u, -ia -y, -e, (-ej) D -ovi, -u, -iu -e, -i, (-ej) A -a, -u, -Æ -o, -e, -a (-ä), -um, -on, -ie -u, -Æ, (-ú) L -ovi, -e, -u, -i, -í -e, (-ej) I -om, -ím -ou V singulári majú spoločné koncovky maskulína a neutrá, v pluráli neutrá a feminína. Pl maskulínum neutrum feminínum N -i, -ovia, -ia; -y, -e -á, -ia (-a), -atá / -ence -y, -e, (-é) G -ov (-í, -Æ) -Æ, -í, -at / -eniec-Æ D -om -ám, -iam, (-am), -atám / -encom A -ov (-í,); -y, -e -á, -ia (-a), -atá / -ence -y, -e, (-é) L -och -ách, -iach, (-ach), -atách / -encoch I -mi, -ami, -iami, atami / -encami Komentár k slovenskej deklinácii Slovenská deklinácia má šesť pádových koncoviek v každom čísle. Slovenčina má jednoduchšiu paradigmu, nepotrebuje mäkké vzory muž a sudca, aj vzor stroj má gramatické morfémy s vokálmi a, u rovnaké ako vzor dub. Pádový synkretizmus je výraznejší než v češtine, napr. Isg., Ipl., Gpl., Dpl. a Lpl. maskulín (-om, -ou, -mi, -ami, -ov, -om, -och). V slovenčine má Ipl. koncovky -mi, -ami pri všetkých podstatných menách, v češtine len pri feminínach a neutrách vzoru stavení. Ostatné majú koncovku -i/-y: s mužmi – s muži, s Nemcami – s Němci, morami – moři, kamarátmi – kamarády, vlakmi – vlaky, problémami – problémy, dievčatami – děvčaty, mestami – městy, autami – auty, s číslami – s čísly. Slovenčina, ktorá na rozdiel od množstva svojich nárečí stratila osobitný tvar vokatívu, má vo funkcii vokatívu oslovovací nominatív. V češtine vokatív zostal pri všetkých substantívach: S Peter – Č Petře, kolega – kolego, teta – teto, pani učiteľka – paní učitelko, národ – národe, Václav – Václave. V slovenčine sa pri životných maskulínach vyrovnal akuzatív s genitívom v singulári aj v pluráli, ale v češtine len v singulári. V množnom čísle má čeština pôvodnú akuzatívnu koncovku: videla bratov – viděla bratry, pánov – pány, manželov – manžele, zlodejov – zloděje, kolegov – kolegy. V slovenčine spôsobuje väčšiu variantnosť gramatických morfém neutralizácia kvantity: ženám, kráskam, uliciam, hrádzam; z iných variantov je to typ dievčatá – dievčence a samostatný vzor gazdiná. 5.2.1 Deklinačné vzory maskulín v slovenčine SG N chlap-Æ ded-o géni-us občan-Æ hrdin-a futbalist-a dandy-Æ sokol-Æ medveď-Æ dub-Æ hrad-Æ stroj-Æ G chlap-a hrdin-u dandy-ho sokol-a dub-a hrad-u stroj-a (žiaľ-u) D chlap-ovi (pánu) hrdin-ovi dandy-mu sokol-ovi dub-u stroj-u A chlap-a hrdin-u dandy-ho sokol-a dub-Æ stroj-Æ V Slovenčina, ktorá na rozdiel od množstva svojich nárečí stratila osobitný tvar vokatívu (okrem typov pane, otče, chlapče, synku, Bože), má vo funkcii vokatívu oslovovací nominatív. L o chlap-ovi (pánu) o hrdin-ovi dandy-m o sokol-ovi o dub-e vlak-u hotel-i stroj-i I chlap-om hrdin-om dandy-m sokol-om dub-om stroj-om PL chlap-i, chlaček-ovia občan-ia hrdin-ovia futbalist-i dandy-ovia sokol-y medved-e dub-y stroj-e G chlap-ov (hostí) hrdin-ov dandy-ov sokol-ov (koní) dub-ov Karpát-Æ stroj-ov (dní) D chlap-om hrdin-om dandy-om sokol-om dub-om stroj-om A chlap-ov hrdin-ov dandy-ov sokol-y medved-e dub-y stroj-e L chlap-och hrdin-och dandy-och sokol-och dub-och stroj-och I chlap-mi chlapc-ami hrdin-ami husit-mi dandy-ami sokol-mi orl-ami dub-mi pojm-ami stroj-mi konc-ami V slovenskej deklinácii sa substantíva typu hrdina v Gsg. a Isg. skloňujú podľa ostatných maskulín. V češtine majú tieto slová pôvodné koncovky podľa a-kmeňov, tzn. že majú v singulári relačné morfémy ako typ žena: od predsedu Čalfu – od předsedy Čalfy, so sluhom – se sluhou, s kolegom – s kolegou. To isté sa týka aj typu soudce. Zvieracie substantíva v neprenesenom význame sa v slovenčine skloňujú v singulári ako životné, ale v pluráli ako neživotné, v češtine sa skloňujú v obidvoch číslach ako životné: motýle – motýli, kohúty – kohouti, pstruhy – pstruzi, zajace – zajíci, pavúky – pavouci, leopardy – leopardi. Zvieracie substantíva, ak nie sú personifikované, sa v pluráli skloňujú ako neživotné (okrem dvojtvarov pes, vlk, vták). 5.2.1.1 Životné maskulína životné maskulína akuzatív singuláruº genitív singuláru osoby Apl.ºNpl. zvieratá Apl.ºNpl. I. tr. II. tr. III. tr. IV. tr. Gsg. -a -u -ho -a Npl. -i -ovia -ia -i -ovia -y -e Ipl. -mi (-ami) -mi (-ami) -ami (-mi) -mi (-ami) -mi (-ami) 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. Vzory: 1. chlap, 2. chlapec, 3. Ján, 4. dedo, 5. občan, 6. futbalista, 7. poeta, 8. hrdina, 9. dandy, 10. sokol, 11. orol, 12. komár, 13. vrabec · K I. triede patria substantíva zakončené v Nsg. pred nulovou koncovkou na konsonant, na -o alebo na -us, -es, -as, -os, ktoré majú v Gsg. koncovku -a (občan, Jan, doktor, manžel, génius, dedo). Delia sa na vzory podľa Npl.: · dominantný vzor chlap (apelatíva zakončené na -Æ majú Npl. -i), pred koncovkou -i v Npl. substantív zakončených na k, ch dochádza ku konsonantickým alternáciám (vojak – vojaci, beloch – belosi); · frekventovaný vzor dedo (všetky propriá, všetky zakončené na -o, všetky maskulína zakončené na g, h pred gramatickou morfémou a zakončené na koncovku -us majú v Npl. -ovia, napr. dedovia, chirurgovia, vrahovia, chlapčekovia, svedkovia); · občan (všetky životné maskulína s derivačným formantom -teľ a obyvateľské mená s formantom -an, -čan majú v Npl. -ia, napr. občania, priatelia). V Ipl. majú niektoré substantíva zaraďované k vzorom I. triedy variantnú koncovku -ami v Ipl. substantív zakončených na -o, po konsonante m a pri zánikovej alternácii v sufixoch -ec, -ok (chlapcami, dedami, ekonómami, chlapcami, svedkami). Podľa II. triedy sa skloňujú životné substantíva, ktoré majú v Nsg. koncovku -a (-o); v Gsg. koncovku -u (napr. futbalista, bandita, despota, hrdina, sudca, kolega, Vajda, Botto). V niektorých pádoch sú variantné koncovky, a to v N a Ipl. : · v Npl. je pri substantívach zakončených na -ista, zriedkavo na -ta v tejto triede dominantná koncovka -i (turisti, poeti); · v Npl. je pri substantívach nezakončených na -ista, -ta sekundárna koncovka -ovia (hrdinovia, sudcovia, kolegovia); · v Ipl. je pri substantívach zakončených na -ta (nie -ista), koncovka -mi (poetmi). Podľa III. triedy sa skloňujú životné substantíva zakončené pred gramatickou morfémou na i (y), í (ý), e, é, ě, ä, ö, ö, ü. Ide o životné prevzaté maskulína (hlavne propriá) so zhodou Asg. a Gsg. aj Apl. a Gpl., ktoré majú v Gsg. determinujúcu relačnú morfu -ho, posesívne skloňovanie (Verdi – Verdiho, Verdimu, Verdim), v pluráli majú morfémy podľa vzoru hrdina. Patrí sem málo prevzatých apelatív (kuli, dandy, báči, yeti, hadži, abbé, pony (v pluráli nesklonné), grizly, efendi, mufti), ale predovšetkým propriá: Škultéty, Fándly, Holuby, Petöfi, Medici, Vivaldi, Verdi, Rossini, Machiavelli, maďarské mená Rudi, Feri, Laci, Miki, anglické mená Yankee, Charlie, Freddy, Tommy, Tony, Stanley, Harry, Henry, Johny, Shelley, Lee, Monte, Monty, MacCartney, francúzske, nemecké, talianske a iné mená René, Uwe, Goethe, Heine, Hesse, Nitsche, Greule, Suppé, Jahve, Dante, Duce, Hrabě, Poupě, Selätä, Sillanpää, Inönü, Jenö. Podľa IV. triedy sa skloňujú pomenovania zvierat zakončené na morfémy -Æ, -us, -o, v Gsg. majú morfému -a, v singulári sa skloňujú ako životné substantíva podľa vzoru chlap, v pluráli ako neživotné substantíva. Delia sa na vzory podľa Npl.: sokol (apelatíva zakončené na -Æ, pred ktorou je tzv. nie mäkký konsonant, majú Npl. -y), medveď (apelatíva zakončené na -Æ, pred ktorou je tzv. mäkký konsonant, majú Npl. -e). Okrem toho existujú substantíva s adjektívnou formou, ktoré majú adjektívne skloňovanie: hostinský, vedúci, hlavný, triedny, Jesenský, Dostojevskij, Veselý, Starší. 5.2.1.2 Neživotné maskulína neživotné maskulína akuzatívºnominatív V. tr. VI. tr. Npl. -y -e Gpl. -ov -Æ -ov -Æ Lsg. -e -u -i Gsg. -u -a -a -u -u -a -a -u Ipl. -mi (-ami) -mi (-ami) -mi (-ami) -mi (-ami) -mi (-ami) -mi (-ami) 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. Vzory: 1. hlas, 2. pojem, 3. dub, 4. chrbát, 5. rýchlik, 6. obrázok, 7. vlak, 8. poriadok, 9. materiál, 10. hotel, 11. Kapušany, 12. stroj, 13. koniec, 14. žiaľ, 15, žáner, 16. Matliare. Podľa V. triedy sa skloňujú neživotné maskulína zakončené v Nsg. pred koncovkou -Æ, -us, -os na tvrdý konsonant (napr. vlak, hrach, piesok, ľud, východ) a niektoré na obojaký konsonant (napr. chrám, hlas, kozmos), vokál (nukleus). V Gsg., Lsg. a Ipl. majú niektoré substantíva zaraďované k vzoru hrad variantné koncovky: · menej frekventovanú koncovku -a majú v Gsg. počitateľné konkréta (dub, rýchlik, stôl), a to napr. niektoré názvy dní (pondelok – do pondelka), ďalej substantíva zakončené na -ov a -ín (z ostrova, do komína, do Prešova, z Mníchova) a substantíva s významom miesta (dvor – z dvora, les – do lesa, hotel – do hotela); frekventovanejšiu koncovku -u majú abstraktá, materiáliá a kolektíva, deverbatíva (hlas, hrach, piesok, ľud, východ). Niektoré majú dvojtvary, napr. bazénu – bazéna, roka – roku; · v Lsg. je najčastejšia morféma -e; koncovku -u majú v lokáli singuláru neživotné maskulína zakončené na k, g, h, ch a na vokál (napr. vlak – vo vlaku, piesok – v piesku, o glgu, na prahu, o hrachu, o nukleu); · koncovku -i majú v Lsg. prevzaté neživotné maskulína zakončené na -ál, -ér, -el (napr. o materiáli, v lokáli, v hoteli, v likéri, v ateliéri) a niektoré iné maskulína (na klavíri, v júni, v júli, v apríli); Podľa vzoru materiál sa skloňujú prevzaté substantíva abstraktá (zakončené na -ál (všetky okrem pedál, sandál): ideál, bengál, plurál, lokál, duál, personál, kapitál, inštrumentál, seriál, memoriál; zakončené na -el apel, barel, duel, pastel, akvarel, model, naturel; zakončené na -ér malér, hardvér, softvér), materiáliá (bešamel, karamel, flanel, tmel, éter, gél, likér, kondicionér, mohér, polymér), pomenovania priestorov (areál, exteriér, interiér, fotoateliér, ateliér, foyer) a cudzie toponymá s relačnou morfémou -Æ (Münster, Montpellier, Bábel, Brusel, Kessel, Bruntál, Ompitál). Podľa vzoru hotel sa skloňujú prevzaté konkréta (fotel, tunel, skalpel, cmiter, bestseller, kráter, majer, revolver, bombardér, buldozér, remorkér, adaptér, mixér, klavír, mená mesiacov apríl, jún, júl) s relačnou morfémou -Æ. Ide o cudzie substantíva zakončené na -ér (adaptér, bombardér, buldozér), -er (kontajner, kráter, laser), -el (fotel, hotel, mantinel) bez zánikovej vokalickej alternácie. Podľa VI. triedy sa skloňujú neživotné maskulína zakončené pred gramatickou morfémou na tzv. mäkký konsonant (topoľ, údaj, kameň, lakeť) a niektoré internacionalizmy zakončené na r, l s pohyblivým vokálom (kufor, meter, liter, semester, bicykel; hektár, honorár, oltár, január, február, adresár, herbár, chotár, kalamár, pohár, repertoár, seminár, šlabikár, talár, vejár), -iar (grajciar, kočiar, končiar), -ier (golier, halier, tanier), -ál (len dve: pedál, sandál), -er (liter, meter, bunker, cviker, december, november, október, pulóver, register, semester, september, sveter). Obsahujú derivačnú morfému s pohyblivou samohláskou e (-ec/-c, -iec/-c: štvorec, tanec, čepiec, veniec, -er/-r: september, október, liter, meter, kaliber, manéver, amfiteáter, teáter, alabaster, -eľ/-ľ: hobeľ, šmirgeľ, kvapeľ, cumeľ, vrúbeľ, -eň/-ň: oheň, osteň, peceň, ražeň, rezeň, sťažeň, -el/-l: bicykel, fascikel, -eť/-ť: kýpeť), samohláskou o (-or/-r: šiator, kufor). V slovenčine sa prevzaté substantíva zakončené na r, l skloňujú podľa vzoru dub alebo stroj, v češtine jednotne podľa vzoru hrad. Preto vznikajú medzi nimi rozdiely v týchto tvaroch: kufre – kufry, motocykle – motocykly, kilometre – kilometry, litre – litry, semestre – semestry, registre – registry, káble – kabely, doláre – dolary, hektáre – hektary, sandále – sandály, kvádre – kvádry, orchestre – orchestry. Podobne sa v češtine skloňujú aj niektoré substantíva, ktoré majú v slovenčine zakončenie na ľ, ť: topole – topoly, mozole – mozoly, hrbole – hrboly, lakte – lokty. V Gsg. a Ipl. majú niektoré substantíva sekundárne koncovky: · koncovku -u majú v Gsg. nepočítateľné materiáliá (čaju) a abstraktá (žiaľu, žánru); · koncovka -ami je v Ipl. substantív pri zánikovej alternácii (lakeť), hlavne však v zakončeniach na -iec, -or, -el, -er (koniec – koncami, kufor – kuframi, bicykel – bicyklami, žáner – žánrami). V Gsg. a sčasti v Lsg. sa obidva jazyky odlišujú len frekvenciou koncoviek -a/-u, -e/-u pri neživotných maskulínach. V slovenčine je v Gsg. koncovka -a frekventovanejšia než v češtine: stola – stolu, vetra – větru, duba – dubu, v Lsg. je v slovenčine frekventovanejšia koncovka -e, v češtine -u: o zvone – o zvonu, v hneve – v hněvu, o priemysle – o průmyslu. V obidvoch jazykoch sú v Gsg. dvojtvary, pričom je ich viac v slovenčine (bazéna/-u, oceána/-u – javoru/-a, koutu/-a, kalichu/-a, kožichu/-a, ohníčku/-a); v Lsg. v slovenčine nie sú dvojtvary, v češtine sa, naopak, dvojtvary v Lsg. vyskytujú (na balkonu/-ě, v návodu/-ě, v zákonu/-ě, v okresu/-e, v kožichu/-še, v jazyku/-ce). Dvojtvary Gsg. -a/-u: bajonet, banán, barak, bazén, biftek, bodyček, bok, brloh, bršlen, cimbal, cólštok, čemer, črep, dvojskif, džber bitúnok, bloček, hrášok, chládoček, majetoček, náhubok, odstrižok, nátrubok, náustok, ocieľok, opalok, opasok, podbradok, podpätok, prúžok, smiešok, štítok, štvorlístok, útržok, vlások, výhonok, výpestok, vývratok, záchod, zošit, zátylok, závitok, zovňajšok, zvratok, zvršok, žliabok; -u/-a: amplión, autobus, autosalón, bambus, časomer, decht, elektromer, encián, forint, hĺbkomer, hrb, hustomer, kabanos, kĺb, klystír, koeficient, kolt, kombajn, koráb, kvocient, lexikón, list, mikrobus, obrátkomer, oštep, otáčkomer, plagát, plynomer, praslen, prézent, radián, rajón, rýchlomer, sedemhran, silomer, sklep, sklonomer, svetlomer, šilt, štep, štít, teplomer, tlakomer, trojhran, trolejbus, uhlomer, vavrín, vlhkomer, vodomer, volant, vulkán, výškomer, zrážkomer, zvukomer, žaket. Zriedkavé sú neživotné substantíva s adjektívnou formou a adjektívnym skloňovaním, napr. štíty Slavkovský alebo Jahňací. Variantnosť slovenských koncoviek v Ipl. Distribúcia morf -mi/-ami má rovnaké podmienky pre vzory maskulín v I., IV., V. a VI. triede. Pre morfu -mi je relevantný nepohyblivý vokál a jeden konsonant C (okrem m), kombinácie sonóry a iného konsonantu CsC (okrem mC, napr. mužmi, pánmi, rektormi, zlodejmi, lordmi, študentmi), zo spoluhláskových skupín CC sú to skupiny: st, št, zd, žd, žď, kt, pt, sk, sg, bt, x (ks), napr. vierozvestmi, prepoštmi, architektmi, adeptmi, objektmi, sufixmi. Pre morfu -ami je relevantný pohyblivý vokál pred jednou spoluhláskou V/ÆC (otcami, svedkami), spoluhláska m (otčimami, ekonómami), kombinácie mC (vampami), CsCs (klaunami), CCC (borščami) a Nsg. -o (dedami, géniami). 5.2.2. Deklinačné vzory feminín v slovenčine SG N žen-a matk-a ulic-a dlaň-Æ kosť-Æ princezn-á G žen-y ulic-e dlan-e kost-i princezn-ej D žen-e matk-e ide-i ulic-i dlan-i kost-i princezn-ej A žen-u ulic-u dlaň-Æ kosť-Æ princezn-ú L žen-e matk-e ide-i ulic-i dlan-i kost-i princezn-ej I žen-ou ulic-ou dlaň-ou kosť-ou princezn-ou PL N žen-y ulic-e dlan-e kost-i princezn-é G žien-Æ matiek ide-í ulíc-Æ situáci-í dlan-í kost-í princiezn-Æ D žen-ám ulic-iam situáci-ám dlan-iam kost-iam princezn-ám dám-am dielň-am piesň-am A žen-y ulic-e dlan-e kost-i princezn-é L žen-ách ulic-iach situáci-ách dlan-iach kost-iach princezn-ách dám-ach dielň-ach piesň-ach I žen-ami ulic-ami dlaň-ami kosť-ami princezn-ami V slovenčine sa vo väčšej miere uplatňuje vyrovnávanie tvarotvorných základov prechodom pôvodných neutier zakončených na -a k feminínam (Nsg. téma ® Gsg., N, Apl. témy, porov. tá dráma – to drama, tá téma – to téma, tá klíma – to klima, tá dogma – to dogma, tá dilema – to dilema, tá aróma – to aroma, bez aroma/aromatu, tá reuma – to revma (neskl.). Feminína Nsg. -a -Æ -á VII. tr. VIII. tr. IX. tr. X. tr. XI. tr. NplºGsg. -y -e -i -e Gpl. -Æ -í -í -Æ Dpl. -ám (-am) -ám -iam (-am) -iam (-am) -iam (-am) vzory žena otázka idea situácia duša dielňa ulica práca kosť dlaň pieseň gazdiná Podľa VII. triedy sa skloňujú feminína, ktoré majú pred koncovkou -a konsonant pravopisne tvrdý (napr. voda, fakulta), obojaký (napr. ryba, syntéza). V Gsg. majú morfému -y, delia sa na vzory podľa Gpl.: žena (-Æ), idea (ideí, orchideí, kameí), porov. 7.2.2.1. V D, Lsg. a D a Lpl. majú niektoré substantíva variantné koncovky: · zriedkavú koncovku -i majú v Dsg. a Lsg. feminína zakončené na -ea (idea – idei, vinei, orchidei, Andrei); · sekundárne koncovky -am, -ach majú v Dpl. a Lpl. feminína po dlhej slabike (otázka ® otázkam, otázkach). Variantnosť gramatických morfém v Dpl., Lpl. pri všetkých feminínach: v slovenčine spôsobuje neutralizácia kvantity (tzv. rytmický zákon): ženám, kráskam, uliciam, hrádzam. Substantíva typu idea sa od češtiny odlišujú v Gsg. (idey – idey/ideje), D a Lsg. (k idei – k ideji, o idei – o ideji), Isg. (s ideou – s ideou/idejí), v pl. má čeština dvojtvary, okrem tvarov zhodných so slovenčinou má aj tvary N ideje, G idejí, D ideám/idejím, A ideje, L o ideách/idejích, I s ideami/idejemi. V Gpl. niektorých feminín je vkladné -ie-, -o-, -e- (napr. sestra ® sestier, učiteľka ® učiteliek, hra ® hier; otázka ® otázok, vojna ® vojen). Podľa VIII. triedy sa skloňujú feminína, ktoré majú pred koncovkou -a konsonant pravopisne mäkký alebo v internacionalizmoch zakončenie na -ia (-ya)(napr. kolegyňa, tradícia, koža, Táňa, Dáša, Soňa, Naďa, Broňa, gejša, demokracia, harpya). V Gsg. majú morfému -e, delia sa na vzory podľa Gpl.: ulica (ulíc), situácia (situácií), porov. 7.2.2.1. V G, D a Lpl. majú substantíva VIII. triedy variantné koncovky: · koncovku -í majú v genitíve plurálu feminína zakončené na -ňa, -ia (pracovňa ® pracovní, situácia ® situácií); · koncovky -ám, -ách majú v D a Lpl. prevzaté feminína zakončené na -ia (situácia ® situáciách); · koncovky -iam, -iach majú v D a Lpl. domáce feminína po krátkej slabike (uliciam, uliciach); · koncovky -am, -ach majú v D a Lpl. feminína po dlhej slabike (dielňa ® dielňam, dielňach). Podľa IX. triedy sa skloňujú feminína zakončené na morfému -Æ, pred ktorou je tzv. mäkký konsonant, podľa Gsg. sa delia na tie, ktoré majú morfému -i: s jedným vzorom kosť – najčastejšie sú to abstraktá (vlastnosť, spoločnosť, milosť). K tomuto vzoru, ktorý je bez variantov, sa radia predovšetkým substantíva so sufixmi -osť/-esť (napr. rýchlosť, bolesť, vlastnosť, spoločnosť, milosť) a substantíva reč a vec, myš, soľ. Morfému -e majú v Gsg. väčšinou konkréta – dlaň, sieň, pláň, manéž, garáž, stupaj, šľapaj, koľaj, kročaj, výzbroj, zbroj, trofej, livrej, húšť, púšť, spúšť, sieť, cukráreň, kaviareň alebo nepravé abstraktá – pieseň, báseň, kázeň, priazeň, bázeň, vášeň, tieseň, báj, esej, obyčaj, nádej, partaj, stáž, púť, zriedkavo pravé abstraktá – montáž, koláž, prestíž, níž, tíš, súš, výš, spúšť. Vzor dlaň sa líši od vzoru ulica iba v tvaroch nominatívu a akuzatívu singuláru; v genitíve plurálu majú nevariantnú koncovku (-í), napr. tyč, koľaj, tvár, krádež, pieseň, cukráreň, kaviareň, posteľ. V D a Lpl. majú niektoré substantíva zaraďované k vzoru dlaň variantné koncovky: · koncovky -iam, -iach majú v D a Lpl. feminína po krátkej slabike (dlaniam, dlaniach); · koncovky -am, -ach majú v D a Lpl. feminína po dlhej slabike (pieseň ® piesňam, piesňach). Podľa X. triedy s jedným vzorom gazdiná sa skloňuje 11 feminín zakončených na morfému -á (šľachtičná, kňažná, kráľovná, cárovná, cisárovná, princezná, ujčiná, švagriná, testiná, stryná), v singulári a v N a Apl. majú adjektívne morfémy vzoru pekný, v G, D, L, Ipl. sa skloňujú ako vzor žena. V češtine sa substantíva typu princezna, královna, císařovna skloňujú podľa vzoru žena: princezna, bez princezny, k princezně, princeznu, o princezně, s princeznou, v slovenčine majú osobitné skloňovanie: princezná, bez princeznej, k princeznej, princeznú, o princeznej, s princeznou. Feminína gazdiná a pani SG N gazdin-á pan-i G gazdin-ej pan-ej D gazdin-ej pan-ej A gazdin-ú pan-iu L (o) gazdin-ej (o) pan-ej I gazdin-ou paň-ou PL N gazdin-é pan-ie G gazdín-Æ [princezien] pan-í D gazdin-ám pan-iam A gazdin-é pan-ie L (o) gazdin-ách (o) pan-iach I gazdin-ami pan-iami Osobitný prípad predstavuje syntakticky podmienená distribúcia tvarov pri substantíve pani, ktoré má vlastné skloňovanie v samostatnej pozícii (od mladej panej) a neflektívne je fenimínum pani v atributívnej pozícii (k pani doktorke, o pani Novákovej, pani učiteľky). Frekventované sú substantíva s adjektívnou formou, ktoré majú adjektívne skloňovanie – všetky feminatívne priezviská: Nováková, Jesenská, Čierna, triedna, vedúca, chyžná. 7.2.2.1. Komentár k slovenskej deklinácii feminín: Gpl. pri feminínach VII. triedy: V/V´ žien, kníh, plôch, vrán, tiav, rúk, piat, spŕch, sĺz VC- Æ V úloh, epoch, paralel, obhajob, budov C[S]C st, št, zd, žd = V/V´ bômb, búnd, lámp, úzd, vrážd, úst, ct, ps, ks, kt, pt pôšt, úct, elíps, búks, siekt, čiapt Gpl. CC(C)-Æ C/C = ie, o (á, ô) piatačiek, prváčok (slivák, kvapôk) CC[S][ ]hier, výziev/výzev VV -í ideí, vineí, orchideí · Pred nulovou relačnou morfémou v Gpl. sa predlžujú vokály, ak je pred ňou jedna spoluhláska (univerzita, škola, medzera, ryba, vrana, koza, podpora, sloboda, mrcha, sprcha, vlha, blcha) alebo kombinácia spoluhlások s prvou sonórou CsC (bomba ® bômb, krivda, horda, fakulta, fajta, flauta, pauza, fešanda, limba, plomba, miliarda, petarda, garda, haraburda, nymfa, harfa, archa, ťarcha, salva) okrem substantíva karta (kariet/karát), banka (bánk/baniek) alebo okrem kombinácie na sonóru a konsonant s: seansa, fajansa, nuansa. Bez vkladnej hlásky sa tvorí Gpl. aj pri substantívach so spoluhláskovými skupinami zd, žd, st, št, ct, pt, kt, ks, ps (uzda ® úzd, jazda, brzda, vražda, kasta, bašta, pošta, pocta, čapta, sekta, buksa, elipsa, klipsa). Pri domácich a frekventovaných prevzatých slovách dochádza pred nulovou morfou k vokalickej kvantitatívnej alternácii: e/ie (žena, halena, nevera), o/ô (stopa, plocha, doba, sirota, osoba, žaloba, novota, noha, dobrota, bomba, škoda, macocha, sloboda), i/í (krivda, novina, lexika, kniha, hodina, chyba, ryba), a/á (vrana, lampa, salva), a/ia (poľana, ťava, čata, zľava, žaba, žihľava, šťava), u/ú (devucha, ruka, formula, ampula, bunda, nula, žula, uzda), ä/ia (päta), r/ŕ (obrva, mrcha, sprcha, srna, brzda), l/ĺ (vlna, žlna, slza, blcha). K alternácii nedochádza: a) ak je vokál v slabike pred dlhou slabikou (úloha, páľava, výšina, nížina, záhrada, diaľava, úroda, Pieniny, Ráztoky, Dúbravy, Stráňany, bieda, vláda, brána, planéta, perióda, sála, tribúna, váza, úcta, hviezda, rímsa, v rámci sufixov -úra (kultúra, literatúra, fraktúra, manikúra, pedikúra, fraktúra) -áda (čokoláda, barikáda), -itída (artritída), -óza (psychóza)); b) pri prevzatých slovách so samohláskami o, e; príčinou nealternovania je oslabenie dvojice e/é, o/ó v alternačnom systéme slovenčiny (kapitola, metafora, epanastrofa, joga, droga, synekdocha, epocha, artičoka, revolta, eskorta, sorta, kokakola, taxa); okrem zdomácnených a frekventovaných feminín (legenda, omeleta, etiketa). V domácich slovách sa tiež z fónických príčin nerealizuje alternácia, ktorej výsledkom by bolo spojenie ôv, vô, jô (budova, vdova, obnova, osnova, stvora, obhajoba). · Vkladnú hlásku majú v Gpl. feminína zakončené na dve spoluhlásky, medzi ktorými je morfémová hranica C-C (učiteľ-ka), napr. mamička, farbička, výnimka, jamka, skrinka, slivka, hádanka, bodka, výučba, prosba, služba). Vkladnú hlásku -ie majú aj všetky substantíva so zakončením na kombináciu s poslednou „nemäkkou“ sonórnou spoluhláskou CCs (katedra ® katedier, tehla, perla, ihla, metla, hra, odozva, syntagma, krčma, zebra, libra, kobra, vydra, fľandra, cundra, nozdra, cifra, šifra, prehra, hra; jazva, podošva, rakva, buľva, odozva, čižma, sedma, tepna, odvesna, almužna, sosna, tabla, modla), ďalej typ s dvoma sonórami CsCs (palma, hymna, panna, panva, forma, larva, hrivna, lucerna, Anna, firma, barla, berla) okrem kombinácie lv, rv (salva, rezerva, konzerva), kombinácie s tromi konsonantmi CCC a skupinou cht: mzda ® miezd, hmla, handra, sestra, vrstva; plachta. Vkladnú hlásku o, resp. e v Gpl. majú aj feminína s dlhou slabikou zakončené na dve spoluhlásky, medzi ktorými je morfémová hranica C-C (nôžka, rúčka, izbietka, žiačka, kráska, snežienka, túžba, hádka, schôdzka, hĺbka, čipôčka), v rámci sufixov -níč-k-a (následníčka), -áč-k-a (druháčka), -iač-k-a (sedliačka), -ún-k-a (pestúnka), -ár-k-a (rybárka), -iar-k-a (maliarka), -ér-k-a (šoférka), -át-k-a (hlavátka), -áv-k-a (nadávka), -ôč:k-a (guľôčka), -ien:k-a (myšlienka), -ín:k-a (mandarínka). Pri substantívach výzva, výhra sa prejavuje vplyv existencie typov prehra, dohra, predohra na vznik dvojtvarov výzev/výziev, výher/výhier. Pri kombinácii j + C (fajka) je v Gpl. vkladná hláska o (e), lebo spoluhláska j vylučuje kombináciu s diftongom ie a je kompatibilná s vkladnou hláskou o (e) (fajka, stojka, linajka, sejba; vojna, tuľajka, kazajka, árijka, čajka, paradajka, balalajka, spojka, sojka, chvojka). Gpl. pri feminínach VIII. triedy: V/V´ ulíc, papúč, Košíc, krivúľ, košieľ, fliaš iC/uC (eC/aC)-Æ V´ chvíľ, míľ, prác, sviec C -í duší, medzí, ruží -ovc/-incÆ (ie) Michaloviec, oviec, Žbiniec Gpl. CC CC(C) -í pracovní, učební, šancí, mandlí VV -í situácií, harpií · Gpl. s nulovou relačnou morfémou majú substantíva s krátkou slabikou pred gramatickou morfou -a a kombináciou iC abatyša, koľajnica, diviačica, hviezdica, dyňa, priča, sviňa, sudkyňa, svätyňa, sprievodkyňa, športovkyňa, väzenkyňa, s kombináciou uC tabuľa, krivuľa, bobuľa, fazuľa, machuľa, bleduľa, papuča, onuca, menej s inými kombináciami (fľaša, čaša, nedeľa, košeľa, paprča) a s topoformantom -ovce. Pred nulovou morfou dochádza k alternáciám i/í (kytica), u/ú (machuľa), a/ia (čaša), e/ie (nedeľa), r/ŕ (paprča). · V Gpl. niektorých feminín je vkladné -ie- (napr. ovca ® oviec a všetky toponymá typu Michalovce ® Michaloviec). · Všetky ostatné feminína tejto triedy tvoria Gpl. pomocou -í. Rozdiely v skloňovaní sú pri vlastných menách a cudzích slovách zakončených na -a, pred ktorým je mäkká spoluhláska, napr. Táňa, Dáša, Soňa, Naďa, Broňa, gejša. V slovenčine sa skloňujú pravidelne podľa vzoru ulica, v češtine sa na základe relačnej morfémy -a skloňujú podľa vzoru žena. V obidvoch jazykoch však dochádza ku kolísaniu v skloňovaní. V češtine sa v Dsg. a Lsg. objavujú tvary darovat Soni namiesto systémového darovat Soně a v slovenčine sa v Gsg. častejšie používajú tvary od Soni, Nadi než systémové tvary od Sone, Nade. 5.2.3. Deklinačné vzory neutier v slovenčine SG N mest-o gymnázi-um epitet-on srdc-e dievč-a vysvedčen-ie G mest-a srdc-a dievč-ať:a vysvedčen-ia D mest-u srdc-u dievč-ať:u vysvedče-iu A mest-o srdc-e dievč-a vysvedčen-ie L o mest-e o gymnázi-u srdc-i dievč-ať:i vysvedčen-í I mest -om srdc-om dievč-ať:om vysvedčen-ím PL N mest-á miest-a srdc-ia pľúc-a dievč-at:á dievč-enc:e vysvedčen-ia G miest-Æ gymnázi-í sŕdc-Æ dievč-at:Æ dievč-eniec:Æ vysvedčen-í D mest-ám miest-am srdc-iam pľúc-am dievč-at:ám dievč-enc:om vysvedčen -iam A mest-á srdc-ia dievč-at:á dievč-enc:e vysvedčen-ia L mest-ách miest-ach srdc-iach pľúc-ach dievč-at:ách dievč-enc:och vysvedčen-iach I mest-ami srdc-ami dievč-at:ami dievč-enc:ami vysvedčen-iami Komentár k slovenskej deklinácii neutier: Slovenské neutrá sa v singulári skloňujú ako maskulína, v pluráli ako feminína. Slovenské neutrá majú v Dpl., Lpl., Ipl. koncovky ako feminína, v češtine ako maskulína: k mestám – k městům, mestách – městech, mestami – městy, slovám – slovům, slovách – slovech, slovami – slovy. V Npl. majú slovenské neutrá koncovku -á, české koncovku -a: slová – slova, kiná – kina, pravidlá – pravidla, remeslá – řemesla, mená – jména. Neutrá XII. tr. XIII. tr. XIV. tr. XV. tr. Nsg. -o (-um, -on) -e -ie -a Lsg. -e -u Gpl. -Æ -í Npl. -á (-a) -á (-a) -ia (-a) -atá/-ence (-atá) vzory mesto hospodárstvo riziko lýtko rádio srdce skielce vysvedčenie dievča chlapča Podľa XII. triedy sa skloňujú neutrá zakončené na morfémy -o, -um, -on, pred ktorými je tzv. nie mäkký konsonant (mesto, kritérium, epiteton, slnko, slovo, kino, pravidlo, remeslo). V Lsg. a v N, D a Lpl. majú substantíva zaraďované k vzoru mesto variantné koncovky: · koncovka -e je v Lsg. primárna (napr. o meste, v kine); · koncovka -u býva v Lsg. po k, g, h, ch a po vokáloch (napr. Slovensko ® na Slovensku, tango ® pri tangu, ticho ® v tichu, rádio ® v rádiu, múzeum ® v múzeu), porov. aj brucho, indigo, jablko, panoptikum, antibiotikum, etnikum, letisko, bludisko, ťažisko, slnko, tango, manko, mango, embargo ai. · v Gpl. je -Æ, ktorá spôsobuje kvantitatívnu alternáciu (miest, kín, sĺnk); · koncovku -í majú v Gpl. neutrá zakončené na -io, -eum, ium (rádio ® rádií), na samohlásku i (prípadne grafému y), a, u, e (rádio, trio, gymnázium, kolégium, kritérium, akvárium, štúdium, štúdio, ganglion, embryo, portfólio, kakao, duo, vákuum, stereo, video, múzeum, mauzóleum, rodeo); · v N, D a Lpl. sú po krátkej slabike koncovky -á, -ám, -ách (mestá, mestám, mestách); · v N, D a Lpl. sú po dlhej slabike koncovky -a, -am, -ach (miesta, miestam, miestach). Bez vkladného vokálu sa tvorí Gpl., ak je pred GM jeden konsonant C (delo, leto, telo, tkanivo, tlačivo, dielo, fórum, ráno, víno, sólo, tágo, brucho, indigo, jablko, panoptikum, antibiotikum, etnikum), dva konsonanty st a CsC bez morfémovej hranice (gesto, cesto, salto, konto, memorandum, tempo, hniezdo, sústo, ústa, slnko, tango, manko, mango, embargo), sk (letisko, bludisko, ťažisko) okrem kombinácie s druhou sonórou CCs, CsCs (dno, beľmo). Pri domácich a frekventovaných prevzatých neutrách dochádza pred nulovou morfou k vokalickej kvantitatívnej alternácii e/ie (mesto, sloveso, čelo, jazero, veko), o/ô (kolo, proso, oko), i/í (žito, pivo, kopyto, koryto, ťažisko, lyko), a/á (lano, laso, auto, manko, embargo), u/ú (puto, gusto, curiculum, brucho, zaucho), ä/ia (hovädo, mäso), r/ŕ (zrno, brko), l/ĺ (slnko). K alternácii nedochádza, ak je vokál v slabike pred dlhou slabikou (písmeno, zámeno, liečivo, dielo, hniezdo, ústa, rúcho, priezvisko, dievčisko) a ani pri prevzatých slovách so samohláskami o, e, príčinou je oslabenie dvojice e/é, o/ó v alternačnom systéme (asyndeton, eso, lego, echo, gesto, leporelo, tempo, depo, sombrero, espreso, preso, terceto, kvinteto, kvarteto, sexteto, dueto, geto, percento, memento, intermezzo, kimono, motto, korzo, konto, porto, rizoto, torzo, logo). V domácich slovách je tiež z fónických príčin oslabená alternácia, ktorej výsledkom by bolo spojenie ôv, vô, ôj, jô (olovo, slovo). Vkladnú hlásku ie v Gpl. majú neutrá zakončené na dve spoluhlásky, medzi ktorými je morfémová hranica C-C (sedlo, peklo, svetlo, dievčatko, bruško, vlákenko, vrecko, kúzlo, plátno), resp. kombinácia s poslednou sonórnou spoluhláskou CCs lietadlo ® lietadiel; jedlo ® jedál (mydlo, jadro, alegro, metro, ďasno, radlo, divadlo, číslo, vlákno) alebo dvoma sonórami CsCs (brvno, humno, jarmo, beľmo, temno, volvo, porno, terno) a kombinácie CCC (sklo, puzdro, centrum, gazdovstvo, poradenstvo, roľníctvo). Tvorenie Gpl. vkladným diftongom ie je pravidelným narušením neutralizácie kvantity, ak je predchádzajúca spoluhláska dlhá pri substantívach typu krajčírstvo, napr. hospodárstvo, mäsiarstvo, kožušníctvo, sklenárstvo, údenárstvo, nožiarstvo. Vkladnú hlásku á majú substantíva jedlo, jutro, vrecko (ako variant), vkladnú hlásku o majú substantíva po dlhej slabike pliesko, koliesko, áčko, béčko, želiezko, vajíčko, lýtko, slovíčko, zrniečko, vrecúško, mydielko, políčko, vedierko, zrkadielko, rebierko, čielko, teliesko, pravítko. Podľa neproduktívnej XIII. triedy sa skloňujú neutrá zakončené na morfému -e, pred ktorou je tzv. mäkký konsonant, ako slnce, pole, skielce. V Gpl. je väčšina substantív bez koncovky (napr. srdce ® sŕdc), substantíva more, pole majú -í. V N, D a Lpl. majú substantíva zaraďované k vzoru srdce variantné koncovky: · v N, D a Lpl. sú po krátkej slabike koncovky -ia, -iam, -iach (vajcia, vajciam, vajciach); · v N, D a Lpl. sú po dlhej slabike koncovky -a, -am, -ach (pomnožné substantíva pľúca, pľúcam, pľúcach; deminutíva typu skielce); · vajce sa skloňuje ako srdce, v Gpl. má tvar vajec. Podľa XIV. triedy s jediným vzorom vysvedčenie sa skloňujú neutrá zakončené na morfému -ie (napr. písanie, pitie, námestie, Pohronie), všetky gramatické morfémy sú dlhé a nepodliehajú rytmickému zákonu (prútie, skálie, Porýnie, Porúrie). Podľa XV. triedy sa skloňujú hlavne mená mláďat zakončené na morfému -a, -ä (napr. teľa, levíča, holúbä, žriebä) a niektoré ďalšie neutrá (napr. zviera). V pluráli majú niektoré (zvyčajne frekventované pomenovania zvierat) substantíva dvojtvar -atá /-ence (napr. mača, vtáča, háďa, húsa), niektoré len príznakový tvar -ence: kurence, deťúrence, strídžence alebo len neutrálny tvar -atá (napr. zviera, žriebä, kurča, žieňa, chlápä). Adjektívne skloňovanie majú toponymá Čierne, Bystré, z apelatív vreckové, prepitné, obslužné, poštovné, školné. Ak substantíva oko, ucho označujú časti tela, majú v tvaroch plurálu zvláštne (duálové) tvary (v tabuľke sú vytlačené tučne). Vo tvaroch singuláru majú pravidelné skloňovanie podľa vzoru mesto. Ak substantíva oko, ucho neoznačujú časti tela, skloňujú sa podľa vzoru mesto aj v pluráli (napr. oká na polievke): N oči oká uši uchá G očí ôk-Æ uší úch-Æ D očiam okám ušiam uchám A oči oká uši uchá L (o) očiach (o) okách ušiach uchách I očami okami ušami uchami 5.3. Deklinačný systém češtiny 5.3.1 Deklinačné vzory maskulín v češtine SG N pán-Æ muž-Æ hrdin-a soudc-e dub-Æ stroj-Æ Hugo, genius G pán-a muž-e hrdin-y soudc-e dub-u/lesa stroj-e rikši, Ládi D pán-ovi (u) muž-ovi(i) hrdin-ovi soudc-i/ovi dub-u stroj-i A pán-a muž-e hrdin-u soudc-e dub-Æ stroj-Æ rikši, Ládi V pan-e! muž-i! hrdin-o! soudce! dub-e! stroj-i! kluku! lovč-e! vrch-u L pán-ovi (u) muž-ovi(i) hrdin-ovi soudc-i/ovi dub-ě,-u stroj-i(e) I pán-em muž-em hrdin-ou soudc-em dub-em stroj-em PL N pán-i/-ové muž-i/ové hrdin-ové soudc-i/-ové dub-y stroj-e občan-é (i) přátel-é husit-i/-é G pán-ů muž-ů hrdin-ů soudc-ů dub-ů ,- Æ,-í stroj-ů hostí Karpat dní D pán-ům muž-ům hrdin-ům soudc-ům dub-ům stroj-ům A pán-y muž-e hrdin-y soudc-e dub-y stroj-e V pán-i!-ové,-é muž-i! -ové hrdin-ové! soudc-i! -ové dub-y! stroj-e! kluci! husit-i L pán-ech muž-ích hrdin-ech/-ích soudc-ích dub-ech/-ích stroj-ích klucích kolezích kožiších I pán-y muž-i hrdin-y soudc-i dub-y stroj-i 5.3.1.1. Vysvetlenie dvojtvarov pri maskulínach Morfémy Dsg., Lsg. -u/-ovi , -i/-ovi pri životných substantívach sa striedajú v apelatívach (dělníku/ dělníkovi), vo výrazoch Bůh, člověk je len -u (k Pánu Bohu, člověku, nie Bohovi, člověkovi). Ich distribúcia závisí od morfonologických, slovotvorných, lexikálnych, resp. syntaktických činiteľov, a to hlavne slovosledných činiteľov alebo rytmických činiteľov, morfému -ovi má posledné substantívum v poradí (panu profesoru doktoru Miloši Novákovi), a to bez ohľadu na to, či je to priezvisko alebo krstné meno. (k Nováku Petrovi, k Petru Novákovi). Dôvodom pre výskyt morfémy -ovi môže byť izolované použitie proprií (k Petrovi, k Novákovi), pri samostatnom použití apelatív je dvojtvar (mužovi se to nelíbilo, vrátila se k muži/ mužovi) a pri použití s atribútom (k mému muži je základné, k mému mužovi je viac hovorové. Voľba -u/-ovi je v zásade kontextovo a situačne podmienená (přijel k panovníkovi, k svému panovníkovi / panovníku; uklonil se panovníku, svému panovníku). Vokatív (-u) je podmienený fonologicky (po spoluhláskach g, k, h, ch): synku, hochu, ale iba Bože, člověče! Pri mäkkom vzore je základná morféma -i (lháři, řediteli). Mená zakončené na -ec majú vokatív zakončený na -če (otče, poslanče, ale strýci, knězi), mená zakončené na -ce môžu mať vokatív zakončený na -ce/ subštandardne -če (vůdce / vůdče, soudce / soudče). V spojení so zdvorilostným atribútom sa v hovorovej češtine objavuje nominatívny tvar priezviska (pane Prokeš!). Dvojtvar -i/-ové v Npl. čeština využíva na štylistickú diferenciáciu: tvary na -ové majú príznak knižnosti, tvary na -i sú neutrálne až hovorové. Koncovka -ové sa v obecnej češtine používá tam, kde by inak dochádzalo k zmene kmeňovej spoluhlásky (zajíčci/ zajíčkové, koníčci/ koníčkové) alebo v personifikujúcich nadávkách typu (koňové, volové, dokonca aj krávové). Len morfému -i majú zvieracie pomenovania (holubi, medvědi, psi, kapři), slovotvorne podmienené typy -ík, -ář, ař, -ák, -ec, -č (dělníci, rodáci, lékaři, plavci, hráči), prevzaté substantíva na -ent, -et, -ér (absolventi, studenti, docenti, atleti, amatéři) a iné (lenoši, blázni, obři). Morfému -ové majú priezviská a izolované krstné mená (bratři Čapkové, oba Jozefové), apelatíva, ktoré vznikli z minulého príčastia (rýpalové, mazalové), spravidla mená cudzieho pôvodu (rivalové, chirurgové, filozofové, pedagogové) a jednoslabičné etnonymá (Rusové, Irové, Norové aj Arabové, Italové, Aztékové, Uzbekové, ale Češi/Čechové), všetky substantíva typu předseda (hrdina, Láďa, nemluva) okrem slov zakončených na -ita, -ista, -asta. V prípade jednoslabičných substantív sa niekedy používa iba dlhá relačná morféma -ové (rekové, nie reci, tvorové, nie tvoři), ale možné sú aj dvojtvary (vnuk – vnukové/vnuci, druh – druhové/druzi), ba dokonca len -i (psi, nie psové, len šibalové, nie šibali). Morfému -é majú substantíva zakončené na -an (Pražané, občané, venkované, měšťané, svatebčané, křesťané) a jednotlivé substantíva (sousedé, Židé, hosté). Aj k tomuto typu substantív však v hovorených prejavoch preniká koncovka -i. Slová zaončené na -ita, -ista, -asta, ktoré majú základnú koncovku -e, majú aj morfému -i, ktorá však môže byť štylisticky príznaková (idealisté/idealisti, komunisté/komunisti, banditi). Len koncovku -é majú substantíva zakončené na -tel (obyvatelé, učitelé, žadatelé, přátelé) a jednotlivé substantíva (andělé, horalé, manželé vo význame manželský pár). Dvojtvary -i/-ové v Npl. a Vpl. majú substantíva zakončené na -ek (svědek, špaček, snílek), -ik (teoretici / teoretikové, kritici / kritikové, technici / technikové), -ce (soudci / soudcové, zájemci, průvodci) a jednotlivé mená, ako muži / mužové, druzi / druhové (ale len soudruzi), dědici / dědicové, páni / pánové. Morféma -ové patrí skôr do vyššieho štýlu (Pánové zadávají. Dámy a pánové! Slavní mužové národa. – V sauně jsou muži v úterý a ženy ve středu.). K prevzatým slovám na -t prenikajú tvary s -é (diplomaté, favorité, akrobaté, demokraté), ale len advokáti, atleti. Pri substantívach na -nt je spisovný len tvar s -i (reprezentanti, premianti, jubilanti). V konkurencii koncoviek -i/-é/-ové koncovka -i signalizuje hovorovosť (Přišli k nám sousedi, hosti.), koncovka -é signalizuje knižnosť. Morféma Gpl. -í (hostí, koní, lidí, dní), -0 (z Drážďan, Karpat, Hradčan) je zriedkavá. Základná morféma Lpl. je -ech (bratrech), morfému -ích majú substantíva zakončené pred gramatickou morfou na k, g, h, ch a tzv. mäkkú spoluhlásku (řečnících, filolozích, druzích, hoších, vozcích, kolezích, sluzích, patriarších, soudcích, mužích, penězích) a substantívum les. Niektoré substantíva majú morfému -ech aj -ích (okresech / okresích, sklepech / sklepích Kobylisech / Kobylisích). Morféma -ích z jazyka ustupuje. Morfému -ách, ktorá je expanzívna v hovorovej češtine, môžu mať popri základnej morféme -ích deminutíva zakončené na -ek (domečcích/ domečkách, stromečcích / stromečkách) a pomnožné substantíva (teplácích / teplákách, modrácích / modrákách, dřevácích / dřevákách). Základná koncovka Gsg. pri maskulínach typu dub je -u, koncovka -a sa vyskytuje: pri jednotlivých substantívach z jadra slovnej zásoby (lesa, chleba, sýra, tábora, dneška, zítřka, večera, oběda, života, octa, ovsa), pri apelatívach vyjadrujúcich miesto (do dvora, sklepa, mlýna, chléva, komína, kouta, ostrova, domova, rybníka, venkova, světa), pri propriách (Mělníka, Berouna, Bydžova), ale propriá, ktoré vznikli z apelatív (Písek, Most), majú -u. Dvojtvary -u/-a sú častejšie než v slovenčine, majú ich napríklad slová holubník, bochník, budík, vnitřek, kalich, popel; pravidelne geometrické pomenovania, ako -uhelník, -běžník, kosodélník; vyskytujú sa aj pri odlišnom význame (z ženského klína – dřevěného klínu, z prostředka stolu – jazykového prostředku, z toho roku – do roka a do dne, výklad snu – mluvit ze sna, z kusu látky – nemá kusa rozumu). Voľba koncovky -u závisí od rôznych činiteľov: významových (len pri abstraktách: úspěchu), formálnych, napr. po -r (traktoru), v prevzatých slovách ( fondu). Pri neživotných substantívach zakončených na -n sú možné varianty v Dsg. a Lsg. -u/-i (plamen, pramen, křemen, řemen, kámen), v Gsg. majú variant -u/-e (kmen, kořen, hřeben, pramen, ječmen) a niektoré z nich iba -e (kámen, křemen, plamen, den, týden). Paradigma substantíva den má navyše tvary: o dni/dnu (len ve dne), dni/dny, dnové, dní/dnů, dni/dny. V Ipl. preniká do všetkých rodov spisovnej češtiny pôvodne duálová koncovka -ma. Nie je síce kodifikovaná, ale v hovorových slovách je často jediná možná (holkama, klukama). Aj v ďalších slovách v bežnom styku prevažuje -ama (písničkama, pánama, pacientama, kuřatama). Niektoré podstatné mená zakončené na -l, -z (cumel, chmel, kotel, koukol, kužel, plevel, rubl, tmel, uhel (nie však úhel, apríl, strašpytel), Bezděz, markýz) majú v Ipl. -i/-y v závislosti od tvaru Gsg. Ak je v Gsg. -u, je v Ipl. -y, ak je v Gsg. -e, v Ipl. je -i. 5.3.2 Deklinačné vzory feminín v češtine SG N žen-a matka ulic-e jeskyně dlaň-Æ kost-Æ G žen-y ulic-e jeskyně dlan-ě kost-i Maryš-i D žen-ě matce ulic-i dlan-i kost-i A žen-u ulic-i dlaň-Æ kost-Æ V žen-o! ulic-e! jeskyně! dlan-i! kost-i! L žen-ě matce ulic-i dlan-i kost-i I žen-ou ulic-í dlan-í kost-í PL N žen-y ulic-e jeskyně dlan-ě kost-i Maryš-i G žen-Æ matek ulic-Æ jeskyní dlan-í kost-í D žen-ám ulic-ím dlan-ím kost-em A žen-y ulic-e jeskyně dlan-ě kost-i Maryš-i V žen-y! ulic-e! jeskyně! dlan-ě! kost-i! Maryš-i L žen-ách ulic-ích dlan-ích kost-ech I žen-ami ulic-emi jeskyněmi dlan-ěmi kost-mi 5.3.3 Deklinačné vzory neutier v češtine SG N měst-o srdc-e děvč-e jehně vysvědčen-í gymnázi-um epitet-on G měst-a srdc -e děvč -et:e jehněte vysvědčen-í D měst-u srdc -i děvč-et:i jehněti vysvědčen-í A měst-o srdc -e děvč-e jehně vysvědčen-í V měst-o! srdc -e! děvč -e! jehně! vysvědčen-í! L o měst-ě srdc -i děvč -et:i jehněti vysvědčen-í o piv-u I měst -em srdc-em děvč -et:em jehnětem vysvědčen -ím PL N měst-a srdc-e děvč-at:a vysvedčen-í G měst-Æ srdc-í (hřišť/hřiští) děvč-at:Æ vysvědčen-í gymnázi-í D měst-ům srdc-ím děvč-at:ům vysvědčen-ím A měst-a srdc-e děvč-at:a vysvědčen-í V měst-a! srdc-e! děvč-at:a! vysvědčen-í! L měst-ech/ích/ách srdc-ích děvč-at:ech vysvědčen-ích I měst-y srdc-i děvč-at:y vysvědčen-ími Variantná morféma -ě vo feminínach aj neutrách (jeskyně, jehně) je podmienená ortograficky, vyskytuje sa po n, t, d (slůně, dítě, hádě). V Dsg. a Lsg. sú pravidelné alternácie k/c, g/z, h/z, ch/š, r/ř: v zatáčke – v zatáčce, o matke – o matce, k ruke – k ruce, v tajge – v tajze, o Oľge – o Olze, na nohe – na noze, v Prahe – v Praze, na bruchu – na břiše, o muche – o mouše, o sestre – o sestře, v puzdre – v pouzdře. Základnou morfémou Lsg. pri vzore město je -e; -u je po velárach k, g, h, ch (v městečku, oku, o Kongu, o blahu, v uchu), po -ro, -mo, -ivo, -stvo -ctvo (v mokru, ve vedru, v pásmu, o barvivu, o obyvatelstvu, dělnictvu) a v jednotlivých substantívach (po ránu, v chladnu, po právu, v tempu, v gestu, v nekonečnu, budoucnu). Dvojtvar -e/-u je najfrekventovanejší a vyskytuje sa napríklad pri substantívach v mléku/mléce, v břiše / břichu, ve jménu / o jméně, o dřevě / dřevu, v jádře ořechu / v jádru věci, v pouzdře / pouzdru. Voľba koncovky sa viaže na konsituačné okolnosti a isté spojenia (v létě, po létu, na jaře, po jaru). Substantíva zakončené na -en (břemeno, temeno, plemeno, semeno, vemeno, písmeno, koleno, rameno) sa v singulári skloňujú podľa vzoru město alebo srdce, t. j. v Gsg. majú variant -a/-e (břemena/-e, od písmena / písmene), v Dsg. a Lsg. -u/-i (ramenu / rameni, plemenu / plemeni). Pri substantívach rameno, koleno sú trojtvary, a to v Lsg. -u/-ě/-i (na kolenu / koleně / koleni), v Lpl. morfémy -ou, -ech, -ách, no koncovka -ách nie je kodifikovaná. Substantíva lýtko, dvířka, vrátka majú v Dpl., Lpl. a Ipl. okrem pravidelných tvarov koncovky -ám, -ách, -ami (podľa vzoru žena). Pôvodné duálové koncovky sa zachovali pri niektorých párových substantívach: dvě oči, dvou očí, dvěma očím, o dvou očích, dvěma očima; podobne ruce, rukou, rukama; noh,y nohou, nohama, kolena, prsa, ramena, uši. Základná morféma Lpl. je -ech (městech), morfému -ích majú substantíva zakončené na k, g, h, ch a na tzv. mäkkú spoluhlásku (městečcích, jablcích). K substantívam zakončeným na k, g, h, ch prenikla do spisovnej češtiny do Lpl. v neutrách pod vplyvom obecnej češtiny morféma -ách, hlavne pri neutrách zakončených na -ko (středisko, lůžko, jablko). V hovorovej češtine je koncovka -ách taká expanzívna, že pri deminutívach stredného rodu celkom prevážila (jablíčkách, jelítkách). Aj pri niektorých neutrách má čeština len nealternované podoby (lůžkách, suchách, plechách = od substantíva plech, ale od pleš – na pleších). ÚLOHY K 5. LEKCII S 1. Od nasledujúcich slov a spojení utvorte nominatív a lokál plurálu: Ñ morský orol, biely bocian, pestrý motýľ, bojovný kohút, hnedý chrúst, chrt, jeleň, dekan, baran, žralok, dudok, leopard, zajac, pstruh, lev, ženích, hroch, leňoch, mních, bobor, káčer, kanárik, kapor, výr, čmeliak, kilometer, liter, lakeť, semester, bicykel, kufor, register S 2. Utvorte plurálové tvary od výrazov v zátvorke: Ñ 1. V zoologickej záhrade našich hostí najviac zaujímali (had, medveď, papagáj, vlk, tiger, orangutan a krkavec). 2. Na lúke sa pásli (zajac), poletovali (motýľ), spievali (vták) a nad skalami krúžili (orol a sokol). 3. Teraz prilietajú (sup – požierač zdochlín). 4. Do našich bystrín sa vracajú (pstruh). 5. Blížia sa k nám (slon). 6. (Chrt) majú krátku srsť. 7. (Soboľ) tiež majú právo na život. 8. Na konári sa hmýrili (mravec). 9. Boreliózu prenášajú (kliešť aj komár). 10. Tu žili (dinosaurus). 11. V ohrade sa pásli (býk). 12. U nás sa chovajú najmä (kapor a lieň). 13. Na streche sa vyhrievajú (kocúr). 14. (Hroch) sa lenivo prevaľujú vo vode. 15. V záhrade sa nám usadili (krt a jež). 16. K ohrozeným druhom patria tiež (zubor). 17. (Lev) pri love spolupracujú. 18. (Bobor) robia starosti poľnohospodárom. 19. (Rak) sú našou pochúťkou. 20. Aj (výr) trpia rôznymi chorobami. S 3. Určite rod a číslo substantív: Ñ Kapušany, Karpaty, Tatry, Alpy, Košice, Levice, Olomouc, Paríž, Sereď, Radvaň, Halič, čary, koraly, paberky, prístupky, dožinky, sluchy, šaty, liace, náruč, náručie, srieň, inovať, reťaz, mosadz, byľ, garáž, pištoľ S 4. Zaraďte substantíva do skloňovania podľa schém z tejto lekcie: spoločenstvo, stráž, krása, duch, číslo, jav, blesk, chyba, pojem, hliadka, podjazd, tréning, korektúra, redakcia, nihilizmus, choroba, červeň, teplo, fyzika, odliatok, túžba, deľba, krádež, jedlo, tok, plač, tanec, nešikovnosť, výška, odvaha, hlásenie, rod, rodina, armáda, ľudstvo, frézareň, prevádzkareň S 5. Nájdite a zdôvodnite odchýlky od základných skloňovacích typov: a) športovec, pes, obor, vtáčik, fanúšik, chrbát, chlieb, stôl, dážď, mráz, husita, génius, vlak, kožuch, epilóg, smiech, batoh, Pireus, skarabeus, fotel, plurál, ateliér, štartér, éter, jún, klavír, dom, index, čaj, priemysel, teplomer, vodopád, interval, rok, piatok, groš, peniaz, kôň, učiteľ, kresťan, Prešovčan, dramaturg, zbeh, vrah, šach, eunuch, duch, vetroplach, sok, Bask, Ind, člen, nováčik, miláčik, dedo, ujo, ekonóm, otčim, šéf, Azték, Ján, Zeus, Anakreón, Paris, chirurg, študent b) orchidea, medaila, šija, esej, myseľ, Soňa, Maja, Nataša, Naďa, nížina, záhrada, nálada, budova, sova, osnova, obhajoba, stvora, parabola, metafora, pagoda, anekdota, anketa, disketa, dvojka, stojka, kovbojka, fajka, slivka, metla, tehla, fakľa, buchta, karta, kvapka, skrinka, Helsinky, handra, katedra, výhra, piatačka, prváčka, vagónka, kolónka, slza, pumpa, bomba, tajga, fajta, bunda, horda, krivda, salva, vražda, uzda c) mlieko, tango, sucho, blaho, rádio, gymnázium, kakao, trio, oko, ucho, nebesá, zámeno, slovo, slnko, slnce, verbum, jojo, bendžo, tango, manko, gusto, vajce, lajno, geto, kvarteto, krajčírstvo, krídlo, číslo, pásmo, divadlo, jedlo, vrecko, levíča, rýbä, káča, húsa, šteňa, prasa, teľa, strídža S 6. Doplňte: Ñ 1. Po zaschnut... vyberieme odliatok z formy. 2. Pred pečen... potrieme koláč vajcom. 3. Počas pečen... podlievame mäso vodou. 4. Po upečen.... pokrájame na kúsky. 5. V čase presádzan... sadencov sa pomer korienkov ku koreňu zhorší poškoden... a zaschnut.... korienkov. 6. Do zápasu nenastúpil pre zranen... . 7. Rozplakal sa od dojat... . O 7. Preložte: 1. Boli sme piati dobrí priatelia. 2. Pribudlo nám práce vyše hlavy. 3. Chudák Janko sa jej veľmi zľakol. 4. Dieťa zatlieskalo rukami od nadšenia. 5. Vrabček prihopkal samý chvat. 6. V parku sedelo päť priateľov. 7. Druhej takej nebolo v celom meste. 8. Hemžili sa tam čierne mravce. S 8. Substantíva v zátvorke dajte do správnych tvarov: Ñ 1. Lietadlo mizne v bielych (oblak). 2. Vo všetkých (balíček) boli zošity. 3. Búchal (päste) na dvere. 4. Na niektorých (kosť) boli ešte zvyšky mäsa. 5. V zlosti za sebou tresol (dvere). 6. Počas žatevných (práca) je každá pomoc vítaná. 7. Hovoril o svojich (kolega) s rešpektom. 8. Sú to naši (hosť). 9. Ľudia na oboch (chodník) pretekárom mávali na pozdrav. 10. Z (kremeň) odlietali iskry. 11. Našli sme tam iba kus (reťaz). 12. Všetci (Pražan) by mali navštíviť Mestské múzeum. 13. Do (popol) nevyhadzujeme kovové predmety. 14. Schody vytesali z tvrdého (kameň). 15. Od tohto (deň) prestávam fajčiť. 16. Sú to jeho (rodič). 17. Na oboch (breh) potoka rástli vŕby. 18. Čo by si chcel robiť, milý (chlapec)? 19. Deti prišli aj s (rodič). 20. Ešte som nečítal ani poštu z minulého (týždeň). 21. V spomienkach sa k tým (deň) stále vraciam. O 9. Uveďte slovenské ekvivalenty oslovení a opíšte rozdiel medzi češtinou a slovenčinou. Ñ Petříku, Miloši, Jardo, Franto, Milado, Vláďo, Michale, Jani, Vlasti, Evi, pane Petře Nováku, pane Vydro, Jaroslave Richtre, pane učiteli, příteli, ty lenochu, nevěsto a ženichu, moje milá sestro, otče, občane 10. Od výrazov v zátvorke tvorte akuzatív plurálu: Ñ S 1. Spomeniete si niekedy na (svoj učiteľ)? 2. Na svadbu britského princa pozvali všetkých (európsky panovník). 3. Na oslave Katkiných narodenín sme stretli aj (kolega) zo školy. 4. Povodil (hosť) po historických pamiatkach mesta. 5. Ženy vraj často ohovárajú (manžel). 6. Policajti pochytali (nebezpečný páchateľ). 7. Veď (ten chlapec) rozmaznávate! 8. Pozerali sme sa na (nový motocykel). 9. Premárnil obidva (semester) po krčmách. 10. Musíš vypiť najmenej dva (liter) tekutín denne. 11. Rekonštruovali dva (hotel) na námestí. Č 1. Vzpomenete si někdy na své (učitel)? 2. Miloval oba své (dědeček). 3. Na svatbě britského prince bylo vidět všechny evropské (panovník). 4. Na oslavu narozenin pozval i (kolega) z práce. 5. Provedl (host) novým domem. 6. Ženy rády pomlouvají své (manžel). 7. Policisté pochytali všechny (zloděj). 8. (Chlapec) nerozmazlujte. 9. Prohlíželi jsme si nové (motocykl). 10. Nezměříš všechny (kilometr), které jsme spolu ušli. 11. Promarnil oba (semestr) po hospodách. O 11. Pozorujte rozdiely medzi češtinou a slovenčinou: Č artyčok – S artičoka, podešev – podošva, větev – vetva, pánev – panva, vikev – vika, konev – kanva, mrkev – mrkva, rakev – rakva, věž – veža, zámek – zámka/zámok, výheň – vyhňa, štrúdl – štrúdľa, pásek/páska – páska, skříň – skriňa, příkop – priekopa, varianta – variant, řada – rad, šála – šál, fronta – front, vzorek – vzorka, snímek – snímka, škvarek – škvarka, požadavek – požiadavka, dort – torta, omastek – omasta, servítek – servítka, šálek – šálka, salám – saláma, foném – fonéma, morfém – morféma, tác – tácňa/tácka, sál – sála, garnýž – garniža, alej – aleja, ten řetěz – tá reťaz, ta Paříž, Olomouc, ta/ten Izrael – ten Paríž, Olomouc, Izrael, barok/baroko – barok, to téma – tá téma; podobne příjemné aróma/aroma – príjemná aróma, to schéma – tá schéma, to drama – tá dráma, to revma – tá reuma O 12. Hľadajte funkčné slovenské ekvivalenty uvedených výrazov: Ñ odchod syna, odjezd vlaku, vchod do budovy, vjezd do města, přišla za ním, přijela za ním, nafouklý, pobledlý, vleklá nemoc, zmrzlý, moravská jizba, malá dědina, věděl, ale také uměl, Znojemsko, Žatecko, ve Vlašimi, z Chrudimi, ošklivé káčátko, předat, prodat, jak bude zapotřebí, je tomu zvyklý, to chce klid, dal si šlofíka, střetli se, setkali se, silnice, silniční doprava, dvacka, pade, kilo, mluvka, nenasyta, vozka, ožrala, protiva S 13. Posúďte príklady na nerešpektovanie slovotvorných noriem v slovenčine: Ñ 1. Predsedkyňa hovorila o dielčích úspechoch odboru. 2. Chýba im tvorčí prístup. 3. Dostal z diktátu jedničku. 4. Podaj mi jedno špáratko. 5. Polož to slúchatko a stlač to biele tlačítko. 6. Mám ti kúpiť lôžko alebo lehátko? 7. Už je na zaslúžilom odpočinku. 8. Utvorte zdrobneliny od týchto slov. 9. Pasívne ovládal holandštinu a nórštinu. 10. V dokumente chýbalo úradné razítko. 11. Často robievali presčas. 12. Pestujú sa tu obiloviny. 13. V akom obore je odborníkom? 14. V náväznosti na hlavný referát prezentoval náš výskum. 15. Obľúbil si plzeňské pivo a čabajku. O 14. Analyzujte príklady na možné nedorozumenie medzi Čechmi a Slovákmi. Vety preložte. 1. Jídlo bylo tak horké a pikantní, že se nedalo jíst. 2. Nemohli jsme se dohodnout, jakou zástavu si máme vzájemně dát. 3. Nebohý dědeček – včera dostal zápal KM plic. 4. Ze všeho nejraději mám vepřovou pečeni s kapustou. 5. Jejich stávka vzbudila pozornost v celém městě. 6. Celé dny proseděl s kamarády v temné pivnici. 7. Veškerým jeho majetkem byl starý statek. 8. Na poličce stál na čestném místě její první pohár. 9. Máš ráda kapustu? – Kapustu nesnáším, ale docela mám ráda zelí. 10. Hádam tým urobíme starej mame radosť. 11. Ten čaj je ale horký. 12. Ja si dám pečeň s ryžou. 13. Kúp zajtra kapustu a zemiaky. Uvarím na večeru kapustnicu. 14. Ako sa ti to páči? 15. Ich včerajšia stávka vzbudila pozornosť. 16. Bude pravdepodobne v pivnici. 17. Vzájomne si vymenili zástavy. 18. Často spomíname na našich nebohých rodičov. 19. Máte ceruzku? 20. Pozri, snehuliak sa topí. 21. Už sa nám míňa čierne korenie. 22. Na koncerte sa stretli so svojimi známymi. 23. Vy tu nekúrite? 15. Do nasledujúcich viet postupne doplňte substantíva: KM Ñ S kráľovná, Mária, kolega, dievča: 1. Riadil sa radou ...... . 2. Oznámte to ...... . 3. Stretli sme ...... . 4. Buď pozdravená / pozdravený / pozdravené, ...... . 5. Hovorili sme o ...... . 6. Zoznámili sme sa s ...... . Č královna, Marie, kolega, děvče: 1. Řiďte se radou ...... . 2. Oznamte to ...... . 3. Potkali jsme ...... . 4. Buďte zdráv / zdráva / zdrávo, ...... . 5. Hovořili jsme o ...... . 6. Seznámili jsme se s ...... . S 16. Doplňte náležité tvary slov v zátvorkách: Ñ 1. Na stole stála váza s (orchidea). 2. V Prahe je mnoho (športový štadión). 3. Medzi (študent) je niekoľko (génius). 4. Vo fyzike sme sa učili o (neutrón). 5. Profesor nás zoznámi s (téma) (diplomová práca). 6. Mesto leží v (centrum) oblasti. 7. Obdivovala nádhernú (panoráma). S 17. Upravte: Ñ názory (Václav Klaus), relácia (Ivan Mládek), rozhovor s (Marek Eben, Michal Prokop a Luděk Nekuda), skladby (Jaroslav Uhlíř), koncert (Lucie Bílá), spolupráca s (kolega Mirek Janů, Václav Baše), obrazy (Pablo Picasso), s hercom (Jiří Pomeje), tvorba (Johann Wolfgang Goethe), s lingvistkou (Jana Louženská), s výtvarníkom (Cyril Bouda), štúdia (Ján Kačala, Ján Sabol), referát (Pavol Ondrus a Pavol Krásny), texty (Miroslav Žbirka), dielo (Ján Botto, František Hečko, Ivan Krasko), portrét (Géjza Včelička), vystúpenie (Marián Varga, Peter Nagy, Daniel Hůlka), aerobik s (Michal Súkup a Honza Baláž), koncert (Hana Hegerová), dovolenka s (kolega Mirek Vano), hostia (Miro Sokola), s učiteľom (Igor Piaty), pesničky (Paľo Habera), monológy (Július Satinský a Milan Lasica), úspechy krasokorčuliara (Karol Divín), relácia s (Aloiz Beňačka, Jozef Golonka) S 18. Upravte: Ñ rozlúčka s (pani Čierna) a (pani nášho priateľa), o (pán Beňačka), odkaz pre (pani Nováková), darček od (pani susedka), prsteň od (kráľovná), svadobný závoj (krásna princezná), pri (Pavlov dom), k (pacientov stav), rady (naša pani doktorka), námietky jeho (pani manželka), spolupráca rodičov so všetkými (pani učiteľky) tejto školy, rozprávky o (zlá kráľovná), pre obidve (zakliate princezné), rozprávka o (smutná princezná), smiech (všetky princezné), o týchto (uplakané princezné) S 19. Substantíva v zátvorke dajte do náležitých tvarov: Ñ 1. oblasť medzi (Banská Štiavnica) a (Pezinok), 2. pozdrav z (Nízke Tatry), 3. konferencia v (Praha), 4. teta z (Košice), 5. cesta do (Banská Bystrica), 6. kúpalisko v (Piešťany), 7. výstava v (Pardubice), 8. Filozofická fakulta v (Prešov), 9. zjazdovky v (Krkonoše), 10. bývanie v (Olomouc), 11. gymnázium v (Ostrava-Poruba), 12. ubytovanie v (Bratislava-Petržalka), 13. stretnutie turistov v (Dobšiná), 14. lyžovačka vo (Vrátna dolina), 15. centrum v (Trenčianske Teplice), 16. autobus do (Partizánske) Č 20. Upravte do náležitých tvarov v pluráli: 1. V ZOO děti pozorovaly (had, medveď, lev, vlk, krkavec). 2. Na louce se pásli (mladý zajíc), poletovali (motýl), zpívali (pták), nad skalami kroužili (orel a sokol). 3. (Pes a vlk) jsou šelmy psovité. 4. Velryby jsou (savec). 5. Hemžili se tam (černý mravenec). Č 21. Cvičenie na vokatív Ñ a) Utvorte vokatív singuláru: Karel, Miloš, Jarda, Vlasta, Hanka, Marie, Lucie, Lucka, František, Franta, Vladimír, Vláďa, Jan, Honza, pan Petr Novák, pan Pavel Svoboda, pan Marcel Brabec, Jakub Kadlec, Jaroslav Richtr; pan učitel, pan mistr, paní učitelka, slečna Jaruška Brázdová, vážený jubilant, milý student, milá studentka, pan kandidát, pan Novák, lenoch, velký myslitel, mladík, přítel, pan přednosta, nevěsta a ženich, můj národ, občan, moje milá sestra, drahá panna Dorotka, pan soused, moje spása, ta staroba, stařík, moje dívenka, miláček, zlatíčko, drahoušek b) Doplňte oslovenie: 1. (Milá maminka), zdravíme Tě z Karlových Varů. 2. Co to děláš, (Petr)? 3. Kam jste šli po večeři, (Věra)? 4. Jak se máte, (pan Novák)? 5. (Pan Prošek), máte u nás dopis. 6. (Paní sekretářka), můžeme si půjčit diskety? 7. (Marie), kdy půjdete na oběd? 8. (Pan ředitel), přišel fax z Prešova. 9. (Pan asistent), zastavte se potom u mne. 10. (Pan doktor), moc vám za všechno děkuji. 11. (Slečna), ztratila jste šálu. Č 22. Utvorte príslušné tvary plurálu: Ñ 1. (Kůň) chvílemi potřásal.. hlavami. 2. Nad poli se vznášel.. (skřivan). 3. Nad květinami poletoval.. (motýl). 4. Brzy ráno nás budil.. (kohout). 5. V bystré vodě se blyštěl.. (pstruh). 6. (Zajíc) kličkoval.. po poli. 7. (Orel) pomalu kroužil.. oblohou. 8. (Lev) se líně převaloval.. v prachu cesty. 9. Koupíme si lovecké (pes). 10. (Pavouk) jsou užiteční. S 23.Utvorte príslušné tvary: Ñ 1. Niektorí ľudia sa neboja (divá zver). 2. Dlho žil s expedíciou na (Sibír). 3. Študuje učenie (stredoveká cirkev). 4. Zrazu jej pozrel do (tvár). 5. Stretli sme Paľka s akousi cudzou (pani). 6. Dom našiel bez (dvere). 7. K našej (pani doktorka) máme dôveru. 8. Ste u nás vítaní aj s vašou (mladá pani). 9. Dala sa do (plač). 10. Pôjdeme k nášmu (pán doktor). 11. Prilákala nás vôna indického (čaj). 12. Žijeme v (mier). 13. Láka ma jazda na (kôň). 14. Vedci získavajú z (kozmos) cenné informácie o našej galaxii. 15. Dlho sme neboli s deťmi v (cirkus). 16. V rozvojových krajinách hrozí epidémia (týfus). 17. K tomuto (dátum) sa končia nároky na odškodnenie. 18. Aj u nás sa zvyšuje výskyt (reuma). 6. Zabávali sa v (rytmus) hudby. 19. Odchádzame v treťom (turnus). 20. Dohodli sme sa so zahraničným lektorom na ďalšom (cyklus) seminárov. 21. Privykol si žiť v (luxus). 22. Do jazykového (úzus) prenikajú výrazy aj z ekonomickej sféry. 24. Utvorte náležité tvary substantív: Ñ S 1. Únavou sotva pletl (nohy). 2. Vzala dítě opatrně do svých (ruce). 3. Anička nadšeně tleskala (ručičky). 4. Vezmi hrnec za obě (ucho). 5. Přitulil se k jejímu (rameno). 6. Na (koleno) máš díru. 7. Byl to malý stolek se (tři nohy). 8. Dítě se KM na stromeček dívalo (rozzářené oči). 9. Přišel se (dva) psy. 10. Matka pohladila chlapce (své upracované ruce). Č 1. Od únavy ledva plietol (nohy). 2. Opatrne vzala bábätko do (ruka). 3. Anička veselo tlieskala KM (ručičky). 4. Niesol chlapčeka na (plecia). 5. Na (koleno) máš dieru. 6. Bol to malý stolík s (tri nohy). 7. Dieťa sa na stromček pozeralo (rozžiarené oči). 8. Prišiel aj so svojimi (dva poľovnícke psy). 9. Matka pohladkala chlapčeka po tvári svojimi (upracované ruky). 10. Robili sa mu kruhy pred (oči). Č 25. Tvorte akuzatív plurálu podľa modelu Viděl/a jsem tam dva pány: Ñ dělníci, lidé, kluci, hoši, obyvatelé, sourozenci, politici, zloději, žáci, ženiši, kamarádi, chirurgové, autoři, bratři, manželé, medvědi, králíci, psi, učitelé, kominíci, studenti Č 26. Utvorte inštrumentál plurálu od týchto substantív a použite ich v krátkych spojeniach: kluk, chlapec, soudce, stůl, zvíře, píseň, strom, soud, mluvčí, košile, oko, sluha, laborant, klasik, květ, kamarád, autor, asistent, časopis, metr, křídlo, děvče, Němec, žena, okno, vlak, jeviště, divadlo, problém, kamarádka, voják, herec, letadlo, povinnost, předseda, kolega, zeď, oběť, schopnost, krása, zlo Č 27. Od nasledujúcich neutier utvorte všetky tvary plurálu: pole, koupaliště, slovo, místo, děvče, moře, ústí, nemluvně, pískovistě, kouzlo, ptáče, slunce, barvivo, pravidlo, poupě, hnízdo, kníže, vysvědčení, sídliště Č 28. Upravte slová v zátvorkách: Ñ 1. Jazdím bez (nehoda). 2. Zaobídeme sa aj bez jeho trápnych (anekdota). 3. Mestský úrad sa presťahuje do nových (budova). 4. Náš strýko má šesť (sestra). 5. Bola by to jedna z možných (cesta). 6. Z morských (vlna) sa vynorila príšera. 7. Musím naštudovať všetky (rastlinná čeľaď). 8. Kupujeme iba tieto (čajová zmes). 9. V tomto roku utratili (Čech) za vianočné darčeky ešte viac (peniaze). 10. A od tých (čas) žili spolu v pokoji. 11. Už niekoľko (deň) na celej Morave prší. 12. Náš oddiel vlani kúpil šesť (kôň). 13. Krokodíl má (silná čeľusť). 14. Nič nehovoril, iba sa mračil a zvieral (päsť). 15. Nápadné boli ich (pestovaná ruka) a napudrované (tvár). 16. Deti mali (plná hrsť) malín. Č 29. Doplňte náležité tvary slov v zátvorkách: Ñ 1. Na stole stála váza s (orchidea). 2. V Praze je mnoho (sportovní stadión). 3. Mezi (student) je několik (génius). 4. Ve fyzice jsme se učili o (neutron). 5. Profesor nás seznámi s (téma) (diplomová práce). 6. Město leží v (centrum) oblasti. 7. Obdivovala se nádhernému (panoráma). Č 30. Substantíva v zátvorke dajte do správnych tvarov: Ñ 1. oblast mezi (Nezamyslice a Čehovice), 2. bydlím v (Olomouc-Holice) a sestra v (Nemilany), 3. zemědělské družstvo v (Tučapy), 4. cesta do (Hranice na Moravě), 5. výstava v (Domažlice), 6. do školy v (Přílepy) 6. LEKCIA ADJEKTÍVA Adjektíva ako autosémantické, autosyntagmatické, flektívne kvalitatívne pomenovania statických príznakov substancií majú gramatickú kategóriu zhody s nadradeným substantívom, ich základnou syntaktickou funkciou je atributívna funkcia, okrem toho plnia funkciu mennej časti predikátov alebo sú doplnkom. Podľa významu sa delia na posesívne (privlastňovacie), relačné (vzťahové) a kvalitatívne (akostné). Klasifikácia adjektív podľa sémantických príznakov (relačnosť – R, kvalitatívnosť – K, apreciatívnosť – A/H, intenzívnosť – I), podľa stupňovateľnosti a podľa formy (menné posesívne, zložené skloňovanie): individuálne: Tvoria sa iba od osobných maskulín a feminín: slonov, slonicin. I. +R, (-) K, -H, -I privlastňovacie druhové: Tvoria sa prevažne od pomenovaní zvierat, často mláďat: sloní, teľací, žriebäcí. II. +R, +K, -H, -I vlastnostné vzťahové: Tvoria sa hlavne od substantív: kravský, izbový, obilný, pôstny, ručný, zvonový, písací, vianočný, prešovský III. +R, +K, +/-H, +/-I vlastnostné vzťahovo-akostné: Stupňujú sa v hodnotiacom význame (noc najnocnejšia, jeden z najanglickejších spisovateľov) IV. -R, +K, -/+H, +I vlastnostné akostné: bosý, chorý, zdravý, kolmý, mŕtvy, živý, nahý, holý, nebohý, pečený, varený; malý, veľký, okrúhly; srdečný, veselý, smutný, vynikajúci, súci, pekný, príma, mrcha, dobrý, zlý Vzťahové adjektíva majú kondenzačnú schopnosť (pivová fľaša, film úspešný u divákov, jahody určené na konzum), sú synonymné s adnominálnym pádom (fľaša od piva, divácky film, konzumné jahody), ktorý je však presnejší. 6. 1. Porovnanie deklinačného systému adjektív Základný rozdiel v deklinačnom systéme adjektív medzi slovenčinou a češtinou vyplýva z neplatnosti tzv. rytmického zákona v češtine; skloňovanie v češtine je nevariantné (vzor mladý, cizí), kým slovenčina má okrem základných morfém (vzor mladý, cudzí) fonologicky závislé variantné krátke gramatické morfémy po dlhej slabike (krásny, krátky, svieži, rýdzi). Podľa formy sa delia na adjektíva so zloženým – tvrdým a mäkkým – skloňovaním a so zmiešaným zloženo-menným skloňovaním. 6.1.1. Deklinačné vzory s tvrdým zakončením MASKULÍNA Čeština Slovenčina Čeština Slovenčina SG PL N mlad-ý mlad-ý krásn-y Nž mlad-í mlad-í krásn-i Nnž mlad-é mlad-é krásn-e G mlad-ého mlad-ého krásn-eho G mlad-ých mlad-ých krásn-ych D mlad-ému mlad-ému krásn-emu D mlad-ým mlad-ým krásn-ym Až mlad-ého mlad-ého krásn-eho Až mlad-é mlad-ých krásn-ych Anž mlad-ý mlad-ý krásn-y Anž mlad-é mlad-é krásn-e L o mlad-ém mlad-om krásn-om L mlad-ých mlad-ých krásn-ych I mlad-ým mlad-ým krásn-ym I mlad-ými mlad-ými krásn-ymi FEMINÍNA SG PL N mlad-á mlad-á krásn-a Nf mlad-é mlad-é krásn-e G mlad-é mlad-ej krásn-ej G mlad-ých mlad-ých krásn-ych D mlad-é mlad-ej krásn-ej D mlad-ým mlad-ým krásn-ym A mlad-ou mlad-ú krásn-u A mlad-é mlad-é krásn-e L o mlad-é o mlad-ej krásn-ej L mlad-ých mlad-ých krásn-ych I mlad-ou mlad-ou krásn-ou I mlad-ými mlad-ými krásn-ymi NEUTRÁ SG PL N mlad-é mlad-é krásn-e N mlad-á mlad-é krásn-e G mlad-ého mlad-ého krásn-eho G mlad-ých mlad-ých krásn-ych D mlad-ému mlad-ému krásn-emu D mlad-ým mlad-ým krásn-ym A mlad-é mlad-é krásn-e A mlad-á mlad-é krásn-e L o mlad-ém mlad-om krásn-om L mlad-ých mlad-ých krásn-ych I mlad-ým mlad-ým krásn-ym I mlad-ými mlad-ými krásn-ymi Pri porovnaní češtiny a slovenčiny je výrazný pádový synkretizmus v slovenčine (o mladom, krásnom, cudzom, otcovom, ale aj tom, mojom, našom; mladej, krásnej, cudzej, sviežej, otcovej, tej našej, mojej; mladou, cudzou, sviežou, ale aj tou, našou); rozdiely medzi slovenčinou a češtinou spôsobujú aj hláskoslovné zmeny v českých gramatických morfémach (cizího, cizímu, cizí lidé, cizí ženu, mladou ženu). Ďalším dôležitým rozdielom sú tvary Npl. s alternáciami pri zhode so životnými substantívami: v češtine: n/ň krásní, šťastní, d/ď mladí, t/ť bohatí, h/z drazí, r/ř staří, dobří, k/c velcí, ch/š tiší, hluší. 6.1.2. Deklinačné vzory s mäkkým zakončením MASKULÍNA Čeština Slovenčina Čeština Slovenčina SG PL N ciz-í cudz-í vedúc-i N ciz-í cudz-í vedúc-i N ciz-í cudz-ie vedúc-e G ciz-ího cudz-ieho vedúc-eho G ciz-ích cudz-ích vedúc-ich D ciz-ímu cudz-iemu vedúc-emu D ciz-ím cudz-ím vedúc-im Až ciz-ího cudz-ieho vedúc-eho Až ciz-í cudz-ích vedúc-ich Anž ciz-í cudz-í vedúc-i Anž ciz-í cudz-ie vedúc-e L o ciz-ím cudz-om vedúc-om L ciz-ích cudz-ích vedúc-ich I ciz-ím cudz-ím vedúc-im I ciz-ími cudz-ími vedúc-imi FEMINÍNA Čeština Slovenčina Čeština Slovenčina SG PL N ciz-í cudz-ia vedúc-a N ciz-í cudz-ie vedúc-e G ciz-í cudz-ej vedúc-ej G ciz-ích cudz-ích vedúc-ich D ciz-í cudz-ej vedúc-ej D ciz-ím cudz-ím vedúc-im A ciz-í cudz-iu vedúc-u A ciz-í cudz-ie vedúc-e L o ciz-í cudz-ej vedúc-ej L ciz-ích cudz-ích vedúc-ich I ciz-í cudz-ou vedúc-ou I ciz-ími cudz-ími vedúc-imi NEUTRÁ SG PL N ciz-í cudz-ie vedúc-e N ciz-í cudz-ie vedúc-e G ciz-ího cudz-ieho vedúc-eho G ciz-ích cudz-ích vedúc-ich D ciz-ímu cudz-iemu vedúc-emu D ciz-ím cudz-ím vedúc-im A ciz-í cudz-ie vedúc-e A ciz-í cudz-ie vedúc-e L o ciz-ím o cudz-om o vedúc-om L o ciz-ích o cudz-ích o vedúc-ich I ciz-ím cudz-ím vedúc-im I ciz-ími cudz-ími vedúc-imi Neutralizácii kvantity ako pri adjektívach typu vedúci nepodliehajú gramatické morfémy posesívnych druhových adjektív, napr. páví, kohútí, motýlí, krokodílí, vtáčí, býčí, kamzíčí, líščí, pavúčí, papagájí, muflóní, kapúní. 6.1.3 Menná deklinácia M F N Nsg. zdráv-Æ zdráv-a zdráv-o Npl. zdráv-i/-y zdráv-y zdráv-a Čeština má vo väčšom rozsahu než slovenčina pôvodné menné skloňovanie adjektív podľa vzoru šťasten, jeho paradigma obsahuje len nominatív a akuzatív v obidvoch číslach a jeho tvary sa využívajú ako súčasť menného prísudku alebo ako určujúci doplnok. Podľa tohto vzoru sa síce skloňujú len niektoré prídavné mená, ktoré majú okrem toho aj zložené tvary podľa vzoru mladý (živ – živý, zdráv – zdravý, mrtev – mrtvý, znám – známý), ale podľa vzoru šťasten sa skloňujú všetky trpné príčastia (udělán, udělána, uděláno). V slovenčine má takéto tvary nominatívu adjektívum rád, a to v predikatívnej funkcii. V ostatných prípadoch sú zvyšky menného skloňovania len pri prídavnom mene hoden, dlžen, pri zámenách sám, všetok, onen, žiaden, on, ona, ono a pri číslovke jeden. Slovenské trpné príčastia sa skloňujú podľa vzoru mladý (urobený, urobená, urobené). M F N Nsg. rád-Æ rad-a rad-o Npl. rad-i rad-y rad-y Okrem vzoru šťasten majú menné skloňovanie aj privlastňovacie prídavné mená, a to v singulári a v Npl. a Apl. Menné koncovky vidno v spojení so substantívom: otcův bratr, od otcova bratra, k otcovu bratru, otcova bratra, o otcově bratrovi (domě), s otcovým bratrem; matčina sestra, od matčiny sestry, matčině sestře, matčinu sestru, o matčině sestře, s matčinou sestrou; bratrovo slovo, bratrova slova, bratrovu slovu, o bratrově slově, s bratrovým slovem; otcovi bratři, matčiny sestry, bratrova slova. V slovenčine je pri privlastňovacích prídavných menách menné skloňovanie len sčasti v Nsg., Asg. a Npl., Apl. : otcov šofér, otcovi šoféri, otcov stroj, otcove stroje, otcova práca, otcove práce, otcovo slovo, otcove slová. Posesívne adjektíva sa tvoria od životných maskulín formantmi -ův-Æ – -ov-Æ a od životných feminín formantmi -in-Æ. MASKULÍNA SG Čeština Slovenčina PL Čeština Slovenčina N otcův-Æ otcov-Æ Nmž otcov-i otcov-i Nmn otcov-y otcov-e G otcov-a otcov-ho G otcov-ých otcov-ých D otcov-u otcov-mu D otcov-ým otcov-ým Až otcov-a otcov-ho Až otcov-y otcov-ých Anž otcův-Æ otcov-Æ Anž otcov-y otcov-e L o otcov-ě (-u) o otcov-om L o otcov-ých o otcov-ých I otcov-ým otcov-ým I otcov-ými otcov-ými FEMINÍNA SG PL N otcov-a otcov-a N otcov-y otcov-e G otcov-y otcov-ej G otcov-ých otcov-ých D otcov-ě otcov-ej D otcov-ým otcov-ým A otcov-u otcov-u A otcov-y otcov-e L o otcov-ě o otcov-ej L o otcov-ých o otcov-ých I otcov-ou otcov-ou I otcov-ými otcov-ými NEUTRÁ N otcov-o otcov-o N otcov-a otcov-e G otcov-a otcov-ho G otcov-ých otcov-ých D otcov-u otcov-mu D otcov-ým otcov-ým A otcov-o otcov-o A otcov-a otcov-e L o otcov-ě (-u) o otcov-om L o otcov-ých o otcov-ých I otcov-ým otcov-ým I otcov-ými otcov-ými V slovenčine pri tvorení posesívnych adjektív od feminín nevznikajú alternácie velár a r (matkin, Oľgin, macochin, sestrin), alternujú konsonanty d, t, n, l (Miladin, tetin [ťeťin], Janin, vílin). Nesklonné sú v slovenčine aj v češtine adjektíva ako super, lila, plisé, pepito, príma – prima, nanič – nanic, mrcha. 6.1.4 Prehľad všetkých gramatických morfém pri skloňovaní adjektív v slovenčine Pád Rod Sg maskulínum neutrum feminínum N -ý (-í) / -y (-i) -Æ -é / -e, -o -á, -ia, -a G -ého, -ieho /-eho, -ho -ej D -ému, -iemu /-emu, -mu -ej Aživ -ého, -ieho /-eho, -ho A -ý (-í) / -y (-i) -Æ -é / -e, -o -ú, -iu, -u L -om -ej I -ým / -ym (-ím / -im) -ou V singulári majú spoločné koncovky maskulína a neutrá, v pluráli neutrá a feminína. Pl maskulínum neutrum feminínum Nživ -í / -i Nnž -é, -ie, -e G -ých / -ych (-ích / -ich) D -ým / -ym (-ím / -im) Aživ -ých / -ych (-ích / -ich) Anž -é, -ie, -e L -ých / -ych (-ích / -ich) I -ými / -ymi (-ími /-imi) 6.2. Gradácia Lexikálno-gramatická kategória gradácie intenzity (stupňovanie) má tri stupne – okrem pozitívu (v slovenčine aj v češtine starý, ostrý, nový) komparatív a superlatív. Synteticky sa tvorí komparatív modifikačnými a gramatickými morfémami -š-í (v češtine zriedka -č-í, napr. lehčí) a -ej:š-í (v češtine aj –ěj:š-í, napr. krásnější): 6.2.1 Komparatív Pravidelné stupňovanie Nepravidelné supletívne stupňovanie Čeština Slovenčina Čeština Slovenčina starší starší lepší lepší ostřejší ostrejší větší väčší krásnější krajší dlouhý ® delší pekný ® krajší novější novší menší menší milejší milší horší horší Nepravidelné stupňovanie je pri adjektívach: malý, veľký, dobrý, zlý; v češtine dlouhý, v slovenčine pekný. V slovenčine sa tvorí komparatív pomocou modifikačného sufixu -š-í, ak je adjektívum zakončené na jeden konsonant okrem m, p, t a sykaviek: biely, nový, starý, mladý, bledý, tmavý, živý, tvrdý, dlhý, hrubý, studený; v slovenčine sú bez konsonantických alternácií adjektíva zakončené na l, z, d, t, m, v, b, p (milší, mladší, bohatší, novší, slabší). Adjektíva zakončené na -k, -ok, -ek majú zánikovú alternáciu či trunkáciu k/Æ, ok/Æ, ek /Æ: vysoký ® vyšší, tenký ® tenší, hladký ® hladší, sladký ® sladší, hlboký ® hlbší, mäkký ® mäkší, riedky ® redší (ale vratký, vrtký, britký). Pred -š-í je kvantitatívna alternácia V´/V: í/i, z/ž nízky ® nižší, ú/u, z/ž úzky ® užší, ie/e riedky ® redší, á/a krátky ® kratší, krásny ® krajší, s/š (vysoký ® vyšší). V češtine je navyše alternácia ch na š, h na ž, napr. suchý ® sušší, jednoduchý ® jednodušší, tichý® tišší, drahý ® dražší. V slovenčine sa tvorí komparatív pomocou infigovaného sufixu -ej:š-í, ak je adjektívum zakončené na: · sykavku: sviežejší, cudzejší, belasejší, rýdzejší, drzejší, rúčejší, súcejší, rozhodujúcejší, prekvapujúcejší; · na dva konsonanty: hustejší, kyslejší, lacnejší, slávnejší, dávnejší, múdrejší, smutnejší, rozumnejší, jasnejší, temnejší, cudnejší, lesklejší, ženskejší, ľudskejší, modrejší, šikmejší, bystrejší, mrzkejší, krotkejší, mocnejší, silnejší, príkrejší, rýchlejší; vrátane horkejší, klzkejší; · zakončenie na t, m, p je nejednoznačné: krutejší, sýtejší (ale žltší), známejší, priamejší (ale strmší), skúpejší, hlúpejší (ale tupší); · pri odvodených, pôvodne vzťahových adjektívach: slastnejší, citlivejší, zaujímavejší, zúfalejší, ospalejší, krvavejší, rozumnejší, drevenejší, prekvapenejší, cynickejší, stálejší, otvorenejší; · s dlhou slabikou: sýtejší, známejší, priamejší, skúpejší, hlúpejší, múdrejší, stálejší, príkrejší, rýchlejší, rýdzejší, slávnejší, dávnejší, súcejší, rozhodujúcejší, prekvapujúcejší. V slovenčine alternujú pred -ejš- konsonanty n/ň, t/ť, l/ľ (vyrovnaný ® vyrovnanejší, zaujatý ® zaujatejší, stály ® stálejší). Bez konsonantických alternácií sú v češtine adjektíva zakončené na l, z, d, t (milejší, drzejší, mladší, bohatší), po perniciach je pred -ější jotácia (lakomější, hloupější, novější); v slovenčine sú bez alternácií adjektíva zakončené na l, z, d, t, m, v, b, p (drzejší, lakomejší, hlúpejší). S konsonantickými alternáciami pred -ější / -ejší sú v češtine adjektíva zakončené okrem d, t, n (škaredější, jistější, šťastnější, vyrovnanější, zaujatější) aj adjektíva zakončené na r, h, k, ck, sk (moudřejší, ostřejší, ubožejší, divočejší, lidštější, komičtější). Niektoré adjektíva majú variantný komparatív: v češtine je to napr. čistší / čistější, hustší / hustější, snazší / snadnější, v slovenčine sú to napr. dvojtvary: krotší / krotkejší, plytší / plytkejší, prudší / prudkejší, vlhší / vlhkejší. 6.2.2. Superlatív sa tvorí od komparatívu prefixom naj- / nej-: Čeština Slovenčina Čeština Slovenčina nejstarší najstarší nejlepší najlepší nejostřejší najostrejší největší najväčší nejkrásnější najkrajší nejmenší najmenší nejnovější najnovší nejhorší najhorší Analytické stupňovanie je v slovenčine (viac / menej žiaduci) menej časté než v češtine (více / méně žádoucí). Adjektíva, ktoré vznikli z verb, ale aj niektoré pôvodné adjektíva majú ustálenú väzbu: predložkový datív k dobrý, zlý, drzý, láskavý, krutý, úprimný, pozorný, ľahostajný k bezpredložkový datív prístupný, blízky, vzdialený, nepríjemný, verný, oddaný vďačný, rovný, úmerný, podobný, zaviazaný, naklonený, poplatný, povinný, podozrivý datív// pre+akuz. škodlivý, dobrý, ťažký pre; bezpredložkový známy, podobný, predložkový akuzatív vhodný pre, nešťastný pre, zodpovedný za, vhodný na, súci na, lakomý na majetok, drahší nad zlato genitív predložkový nešťastný z, zúfalý z, chorý z, odlišný od, závislý od; bezpredložkový žiadostivý, pamätlivý, plný, schopný, vedomý, hodný, lokál informovaný o, prítomný na inštrumentál známy, podobný; príbuzný kultúrou, primeraný, rovnocenný postavením, výnimočný vzhľadom, užitočný radou, slávny svojím románom, chorý láskou, povestný krásou, sýty chlebom; istý niečím; zhodný s, spokojný s, Adjektíva majú ustálenú väzbu s konjunkciami alebo prepozíciami pri komparácii: pozitív + ako + substantívum/zámeno v nominatíve Je rovnako veľký ako Peter/ja; lakomý ako on, lačný ako vlk komparatív + než +substantívum/zámeno v nominatíve Je väčší než Peter/ja; jasnejší než slnko, drahší než ten druhý superlatív + z/zo/ medzi, spomedzi + substantívum/zámeno v genitíve Pavol je najvyšší z triedy / zo všetkých / spomedzi všetkých čím – tým + komparatív Čím kratší, tým lepší; čím väčší, tým drahší. ÚLOHY K 6. LEKCII 1. Doplňte vynechané koncovky nominatívu a akuzatívu plurálu: Ñ S 1. Veľk.. sústa mu viazli v hrdle. 2. Poznáme ich odlišn.. stanovisk.. . 3. Vodič nemal rozsvieten.. svetl.. . 4. Mestsk... pieskovisk.. nezodpovedajú hygienickej norme. 5. V zámku inštalovali nov.. benátsk.. zrkadl.. . 6. Niektor.. ľudov.. porekadl.. sme si zapamätali. 7. Musíme naštudovať nov.. pravidl.. cestnej premávky. 8. Upravili všetky detsk.. ihrisk.. v meste. 9. Zapamätal si otcov.. slov.. 10. Zabudli sme ich pôvodn.. priezvisk.. . Č 1. Velk .. soust .. mu vázla v hrdle. 2. Známe jejich rozdíln .. stanovisk .. . 3. Stupátk .. autobusů bývají kluzk .. od rozmoklého sněhu. 4. Řidič neměl přitlumen .. světl .. . 5. Všechn .. lůžk .. KM ve spacím voze jsou obsazen .. . 6. Uch .. několika kastrolů byl .. nalomen .. . 7. V zámku instalovali nov .. benátsk .. zrcadl .. . 8. Na každou situaci zná nějak .. lidov .. pořekadl .. 9. Všechn .. děvčat .. z celé dílny se k ní sběhl .. . 10. Babiččin .. slov .. mu nešl .. z mysli. 2. Doplňte chýbajúce grafémy a vysvetlite rozdiel medzi slovenčinou a češtinou: Ñ S finančn.. úrad, temperamentn.. žena, susedn.. štáty, civiln.. služba, posledn.. vlak, hlavn.. uzáver vody, audienčn.. protokol, literárn.. kritika, formáln.. zdôvodnenie, štátn.. návšteva, súdn.. budova, akostn.. výrobky, racionáln.. výživa, krimináln.. ústredňa, pekn.. hudba, úprimn.. slová, výborn.. študenti, meden.. drôt, šťastn.. koniec, oddan.. sluhovia, bežn.. starosti, katastrofáln.. následky, spokojn.. zákazníci Č finančn.. úřad, temperamentn.. dívka, sousedn.. státy, civiln.. oděv, posledn.. varování, hlavn.. uzávěr vody, audienčn.. protokol, literárn.. kritika, formáln.. zdůvodnění, státn.. vlajka, soudn.. budova, jakostn.. výrobky, racionáln.. výživa, okenn.. rám, krimináln.. ústředna, vhodn.. slova, pěkn.. výzdoba, výborn.. studenti, měděn.. drát, opatrn.. řidiči, šťastn.. konec, oddan.. sluhové, objemn.. zásilka, běžn.. starosti, strašn.. nuda, spokojen.. zákazník S 3. Preložte do češtiny a zdôvodnite rozdiel medzi slovenčinou a češtinou: 1. Sú živí a zdraví. 2. Táto matka nie je schopná postarať sa o dieťa. 3. Náš profesor bol známy svojou zábudlivosťou. 4. Necítil sa tu slobodný. 5. Bola si vedomá svojich nedostatkov. 6. Bol v tej chvíli šťastný. 7. Michal je už zdravý. 8. Básnik Jiří Wolker zomrel mladý. 9. Ona nie je vinná. 10. Starý otec je dávno mŕtvy. 11. Náš sused bol taký láskavý, že nám požičal auto. 12. Dôvod je nám dobre známy. O 4. Skloňujte adjektíva vo všetkých rodoch a všímajte si rozdiel medzi slovenčinou a češtinou: známy, láskavý, krásny, veľký, ostrý, tvrdý, sýty, denný, cudzí, domáci O 5. Tvorte slovenské ekvivalenty k českým tvarom adjektív a verbálnych adjektív: Ñ visací – visící, pletací – pletoucí, čtecí – čtoucí, sedací – sedící, spací – spící, měřicí – měřící, prací – peroucí, šicí – šijící, oznamovací – oznamující, hrací – hrající, krycí – kryjící, vroucí – vřící, obráběcí – obrábějící, spojovací – spojující O 6. Skloňujte nasledujúce spojenia a porovnajte s češtinou: horúca káva, bosé dievča, spokojné dieťa, mladé stromy, márne pokusy, ťažká taška, jasná tvár, smutné oči, drahý priateľ, starý dom, tichý žiak, hluchý človek, labutia pieseň, babie leto, svieža zeleň, rýdze zlato, vysoký muž, choré dojča, zadný rad, mierny január, mrazivý február, studený marec, neistý apríl, krásny máj, slnečný jún a júl, teplý august a september, veterný november, daždivý december, vriaca voda, čudný návštevník, nevlastná sestra, zlý príklad, múdry starec, lenivý človek, priama reč, kohútí spev, pekná neznáma, svieži dych, buldodží svet, Štúrovo námestie, zmija koža S 7. Tvorte náležité plurálové tvary od slov v zátvorkách: Ñ 1. Vykynoženie hrozí mnohým zvieratám, sú to napríklad (jeleň vodný a byvol divý). 2. („Vodný vlk“) sú (krokodíl). 3. (Biely bocian) často hniezdia na komínoch 4. (Škrečok džungarský) sú (milé zviera). 5. Vynorili sa pred nami (obrovský morský cicavec). 6. (Prvý operenec) sa dostali do siete. 7. (Medveď hnedý) bývajú naozaj (nevyspytateľný). 8. (Slon – dospelý jedinec) nemajú nepriateľov. 9. (Medvedík čistotný) sa vyhrievajú na brehu. 10. (Kopytník) chceli prebrodiť rieku. 11. Potravu tu hľadajú (ibis červenohlavý a iný jedinec). 12. Sú to skoro na jar (hniezdiaci operenec). 13. (Policajný pes) majú ťažký život. 14. Nad hlavami nám lietali (hnedý chrúst). 15. Aj (mohutný hroch), (ktorý) sa brodia vo vode, sú (vystavený) nebezpečenstvu. 16. (Potkan) sú podľa biológov (inteligentný). 17. (Statný samec) bojujú o priazeň samíc. 18. U nás sú (slepúch krehký) (chránený plaz). 19. (Primitívny primát) – to sú celkom (iný tvor). 20. (Drobný mäkkýš) žijú pod balvanmi. S 8. Doplňte koncovky: Ñ 1. Hľadám mamkin.. okuliare. 2. Pozreli sme si Karlov.. obrazy. 3. Susedov.. psy neustále vyjú. 4. Pavlov.. sestry sú vesel.. dievčatá. 5. Našla som oteckov.. rukavice. 6. Precvičujeme si zradn.. slová. 7. Trpezlivo odpovedal na všetky Zuzkin.. otázky. 8. Honzov.. holub.. sú teraz v karanténe. 9. Manželia Kubátov.. pricestujú zajtra. S 9. Tvorte komparatív od adjektív (dávajte pozor na pravopis v príponách): Ñ mladý, múdry, hlboký, krátky, riedky, sladký, tuhý, slabý, cudzí, vysoký, čierny, malý, dobrý, zlý, mäkký, drahý, prudký, tenký, priateľský, ľahký, skromný, ustatý, zúfalý, mokrý, mocný, ľudský, horký, vlhký, priamy, úzky, široký, drsný, hladký, nízky S 10. Adjektíva v zátvorkách nahraďte tvarmi superlatívu v náležitom páde: Ñ 1. Takýto postup bude pravdepodobne (jednoduchý). 2. (Jedovatý) had je mamba. 3. Za (dobrý) československého športovca 20. storočia je považovaný Emil Zátopek. 4. (Známy) pedagógom je J. A. Komenský. 5. Posledný príklad bol (ľahký). 6. Kamil zvládne na snowborde aj ten (prudký) svah. 7. Bývame v (tichá a čistá) časti mesta. 8. Ktoré auto má (nízka) spotrebu benzínu? 9. Lesný porast je v týchto miestach (riedky). 10. Stan si postavte na čo (suché) mieste. S 11. Od slov v zátvorkách tvorte náležité tvary: Ñ 1. Na pieskovisku sa hrali dvaja (maličký chlapček). 2. Vitajte, (drahý) priatelia! 3. (Austrálsky a americký) tenisti majú slávnu tradíciu. 4. Zbierali sme (popadaný) jablká. 5. Po lúke behali (bosý) chalani. 6. Obidve jeho staré mamy sú (živý a zdravý). 7. Obdivovali sme odvahu (Albertova) manželky. 8. Z (matkin) izby sa ozývala hudba. 9. Nad (Jitkin) stolíkom visí adventný kalendár. 10. V trenčianskej galérii sme si prezreli (slávny umelecký) diela. S 12. Skloňujte priezviská v singulári KM : pán Milevski, Slowacki, Sedoj, Tolstoj, Dostojevskij, Žilinský; pani Nováková, Čierna vo vetách: Ñ 1. Riadil sa radou ...... . 2. Oznámte to ...... . 3. Stretli sme ...... . 4. Hovorili sme o ...... . 5. Zoznámili sme sa s ...... . S 13. Tvorte jednoduché vety s adjektívami s príslušnou väzbou: žiadostivý, schopný, plný, sýty, lačný, hodný, jasnejší, drahší, súci, verný, oddaný, známy, naklonený, podobný, vzdialený, chorý, povestný S 14. Všimnite si spôsob písania zložených adjektív: vysokoškolský, vedecko-výskumný (veda a výskum), literárnovedný, červenokrížsky, bielo-modro-červený, čiernooký, motýľokvetý, rakúsko-uhorský, slovensko-nemecký, vedecko-technický, sociálnodemokratický, čiernomorský, stredomorský S 15. Doplňte správne tvary slov uvedených v zátvorke (slová sú uvedené bez diakritiky) podľa najnovších pravopisných pravidiel: Ñ 1. Našim (najlepšia prekažkarka) sa na posledných pretekoch nedarilo. 2. Výprava bola bez (ruska vyškarka) ochudobnená o kvalitné výkony. 3. Mlieko sa spracúva v (vychodoslovenska mliekareň). 4. Predstavitelia mesta ponúkli všetkým (nova prevadzkareň) výhodné podmienky. 5. Postavili tam novú (sankarska draha). 6. Človeku, (trpnuci) od strachu, sa krvi nedorežeš. 7. (Vladnuci) vrstva nerešpektuje demokratické zásady. 8. Učíme sa o spisovateľoch (pišuci) po nemecky. 9. Vaša prítomnosť je (žiaduci). 10. Ako všetci (veduci) aj ja (ziskavať – 1. os. prézenta) nové skúsenosti. Č 16. Utvorte menné tvary podľa vzoru šťasten: Ñ 1. Je si sám (vinný) svým neštěstím. 2. Je to matka, která není (schopný) se o dítě řádně starat. 3. Stařec trávil večery (samotný) ve svém pokoji. 4. Byla si (vědomý) svých nedostatků ve vzdělání. 5. (Plný) radosti běžela mu vstříc. 6. Ani po rozvodu se necítil úplně (svobodný). 7. Teta byla (známý) svou znalostí léčivých bylin po celém kraji. 8. Náš třídní profesor byl (známý) po celé škole svou zapomnětlivostí. 9. Je vám (známý), že přednáška bude bývat v úterý? 10. Neběhej (bosý) po té studené podlaze. Č 17. Tvorte adjektíva od slovies: Ñ 1. (pokazit) pračka, 2. (vdát) dceru, 3. (zarůst) zahrada, 4. (zažloutnout) zuby, 5. (přesladit) čaj, 6. (zachmuřit) tvář, 7. (předpokládat) výsledek, 8. (pronajmout) byt, 9. (vzniknout) problém, 10. (rozkvést) kaktus, 11. (promyslet) plán Č 18. Doplňte koncovky: Ñ 1. Hledám dědečkov.. brýle. 2. Hercov.. obdivovatelé čekali před divadlem. 3. Prohlédli jsme si Karlov.. náčrtky. 4. Sousedov.. psi ve dne štěkají a v noci vyjí. 5. Tady sedí pán a paní Kubátov.. . 6. Pavlov.. sestry jsou příjemn.. děvčata. 7. Našla jsem tatínkov.. rukavice. 8. Cvičíme si zrádn.. slovíčka. Č 19. Posúďte, ktoré adjektíva majú v češtine vedľa zložených tvarov aj menné tvary: Ñ dlužný, vinný, hodný člověk, šťastný, známý, mladý, veselý, špatný, moudrý, hladový, starý, tichý, laskavý, krásný, mrtvý, bosý, živý, ostrý, jarní, žlutý Č 20. Adjektíva v zátvorkách nahraďte tvarmi superlatívu: Ñ 1. Tento postup byl pravděpodobně (jednoduchý). 2. (Jedovatý) had je mamba. 3. (Dobrý) českým sportovcem 20. století je Emil Zátopek. 4. (Známý) pedagogem je J. A. Komenský. 5. Stan si postavte na co (suché) místě. 6. První příklad byl (lehký). 7. LEKCIA PRONOMINÁ A NUMERÁLIÁ 7.1. Pronominá Zámená (pronominá) ako autosyntagmatický, nekvalitatívny slovný druh s deiktickou funkciou, odkazujú na substantíva, adjektíva, adverbiá a numeráliá. Nemajú vlastné kategórie, podľa paralely s pomenovacími slovnými druhmi sa delia na: substantívne: ja, sa, čo, kto, niekto, nikto, nič; adjektívne: môj, aký, taký, nejaký, čí, každý, ktorý; adverbiálne: tu, ako, tak, tam, kde, kam, preto, nikde, všade, vždy; numerálne: koľko, koľký, toľko, toľký. Klasifikácia zámen Personáliá – osobné zámená Sg ja – já, ty, on, ona, ono; pl my, vy, oni, ony Posesíva – privlastňovacie zámená môj – můj, tvoj – tvůj, jeho, jej – její, jeho, náš, váš, ich – jejich Reflexíva – zvratné zámená sa – se; privlastňovacie reflexíva: svoj – svůj Demonstratíva – ukazovacie ten, tento, tamten, onen, taký – takový, tam, tak, toľko – tolik Interogatíva – opytovacie zámená kto – kdo, čo – co, aký – jaký, ktorý – který, čí, kam, kde, kedy – kdy, koľko – kolik Relatíva – vzťažné zámená kto – kdo, čo – co, aký – jaký, ktorý – který, kam, kde, kedy – kdy; čí, Č jehož, jejíž, jejichž Indefinitá – neurčité zámená niekto – někdo, niečo – něco, nejaký – nějaký, niečí – něčí, niekde – někde, niekedy – někdy Determinatíva – vymedzovacie zámená každý, všetci– všichni (pozitívne vymedzenie), iný – jiný (odlišnosť referencie), ten istý – tentýž (totožnosť referencie); nikto – nikdo, nič – nic, nijaký – žádný, ničí, nikam, nikde, nikdy (negatívne vymedzenie) 7.1.1. Personáliá Osobné zámená majú vlastné skloňovanie (často supletívne), v G, D, A majú krátke tvary (ma, ťa, ho, sa, mi, ti, mu, si), ktoré sa používajú ako enklitiky v pozícii na druhom mieste po slove s prízvukom – Videl ma. Kúpil mi mlieko. Dlhé tvary zámen (mňa, teba, jeho/neho, seba, mne, tebe, jemu / nemu, sebe) sa v slovenčine a češtine používajú po predložkách (Hľadel na mňa. Mlieko kúpil pre teba), na začiatku výpovede a pri dôraze (na mňa, teba, ku mne, k tebe; jeho sa to netýka, na neho, jemu to nepovedali, seba nevidí, k nemu, k sebe). Ak sa s krátkymi tvarmi zámen spája zvratné sloveso, stoja tvary ho, mu až za zvratným sa, napr. bojím sa ho, a to v budúcom čase (nebudem sa ho báť) aj v kondicionáli (nebál by som sa ho). Po predložkách v oboch jazykoch je pri skloňovaní rodových zámen on, ona, ono, oni, ony vždy tvar s hláskou [ň]: na neho, k nemu, k nej, o ňu, o nej, o nich, na ne, s ňou, s ním, s nimi). Špecifické je jednoslovné spojenie akuzatívnej či genitívnej predložky, ktorá sa končí na vokál, a zámena on, ono: na-ň-Æ, o-ň-Æ, za-ň-Æ, pre-ň-Æ, pre-ň-ho ceze-ň-Æ, nade-ň-Æ, pode-ň-Æ, na-ň-ho, do-ň-Æ. Tieto spojenia majú rovnaké významy ako predložkové väzby o neho, pre neho, na neho, za neho, do neho. Delia sa na: bezrodové osobné zámená ja – já, ty, my, vy, sa, čo – co; rodové on, ona, ono, oni, ony, v češtine pre neutrá plurálový tvar ona. Bezrodové personálne pronominá Čeština Slovenčina Čeština Slovenčina N já ja N my my G mne/mě mňa/ma G nás nás D mně/mi mne/mi D nám nám A mne/mě mňa/ma A nás nás L o mně o mne L o nás o nás I mnou mnou I námi nami N ty ty N vy vy G tebe/tě teba/ťa G vás vás D tobě/ti tebe/ti D vám vám A tebe/tě teba/ťa A vás vás L o tobě o tebe L o vás o vás I tebou tebou I vámi vami Rodové personálne pronominá MASKULÍNA SG Čeština Slovenčina PL Čeština Slovenčina N on-Æ on-Æ Nž/nž on-i / on-y oni / on-y G jeho/ho/jej bez něho/něj jeho / z neho / ho G jich / z nich ich / z nich D jemu /mu / k němu jemu / mu/k nemu D jim /nim k nim im / k nim A jeho/ho/jej na něho/něj jeho / ho / naňho A je / na ne ich / na nich na neho / naň Anž ich / na ne L o něm o ňom L o nich o nich I jím / s ním (s) ním I jimi/s nimi (s) nimi feminína N on-a on-a N on-y on-y G jí / bez ní jej / bez nej G jich / bez nich ich / bez nich D jí / k ní jej / k nej D jim / k nim im / k nim A ji / na ni ju / na ňu A je / na ne ich / na ne L o ní o nej L o nich o nich I jí / s ní (s) ňou I jimi / s nimi (s) nimi NEUTRÁ N on-o on-o N on-a on-y G jeho/ho/jej bez něho/něj jeho / ho / bez neho G jich / bez nich ich / bez nich D jemu/mu k němu jemu /mu / k nemu D jim k nim im / k nim A je / ho / jej / na něho/něj jeho / ho / neho/naň A je/na ne ich / na ne L o něm o ňom L o nich o nich I jím / s ním (s) ním I jimi / s nimi (s) nimi 7.1.2. Reflexívum Personálne reflexívum nemá nominatívny tvar, v G, D a A má krátke tvary (sa, si), ktoré sa používajú ako enklitiky v pozícii na druhom mieste po slove s prízvukom – Videl sa tam, Kúpil si (sebe / pre seba) to. Dlhé tvary zámen sa v slovenčine a češtine používajú po predložkách (na seba – na sebe), na začiatku výpovede a pri dôraze (seba nevidí – sebe nevidí, sebe to nekúpil – sobě to nekoupil). Zámenný tvar sa sa prehodnocuje v gramatických pasívnych tvaroch na gramatickú morfému (vyrába sa), vo verbálnych lexémach na derivačnú morfému (skloniť sa) alebo v reflexívach tantum na prázdnu lexikálnu morfému (smiať sa), zámenný tvar si sa prehodnocuje na derivačnú morfému (pomyslieť si) a na prázdnu morfému (všimnúť si). Čeština Slovenčina N – – G sebe seba D (k) sobě / si (k) sebe / si A (na) sebe / se (na) seba / sa L o sobě o sebe I (se/s) sebou (so) sebou 7.1.3. Demonstratíva Zámenné paradigmatické skloňovanie vždy rodových demonstratív ten, tá, to, tento, onen, ona, ono a skloňovanie determinatív všetok, sám, náš má v obidvoch jazykoch prvky menného skloňovania, v slovenčine sa to prejavuje menej, a to nápadnejšie v pluráli. Pri zámene ten v slovenčine je t-ový základ stály, podobne ako pri adjektívach nepodlieha alternácii (tí, tie – tvrdá výslovnosť). Podľa zámena ten sa skloňujú všetky jeho deriváty (tamten, tenhľa, ten istý, tenže), ale pri zámene tento – okrem genitívneho tvaru tohto. MASKULÍNA SG Čeština Slovenčina PL Čeština Slovenčina N ten ten Nž/nž ti/ ty tí / tie G toho toho G těch tých D tomu tomu D těm tým Až toho toho Až ty tých Anž ten ten ty tie L o tom o tom L o těch o tých I tím tým I těmi tými FEMINÍNA N ta tá N ty tie G té tej G těch tých D té tej D těm tým A tu tú A ty tie L o té o tej L o těch o tých I tou tou I těmi tými NEUTRÁ SG PL N to to N ta tie G toho toho G těch tých D tomu tomu D těm tým A to to A ta tie L o tom o tom L o těch o tých I tím tým I těmi tými Demonstratíva taký – takový, týž, tentýž sa skloňujú ako adjektíva. 7.1.4. Posesíva V skloňovaní adjektiválneho posesíva môj sú v obidvoch jazykoch prvky menného skloňovania v N a A, v ostatných pádoch má slovenčina posesívne skloňovanie (porov. aj typ otcov), čeština má v ostatných pádoch zložené skloňovanie podľa adjektív. Posesívne zámená Č/S jeho, S jej, S ich – Č jejich sú v obidvoch jazykoch nesklonné, české zámeno její má adjektívne skloňovanie podľa vzoru cizí. MASKULÍNA SG Čeština Slovenčina PL Čeština Slovenčina N můj-Æ môj-Æ N moj-i/m-í moj-i Nnž moj-e moj-e G m-ého môj-ho G m-ých moj-ich D m-ému môj-mu D m-ým moj-im Až m-ého môj-ho Až moj-e/m-é moj-ich Anž můj môj Anž moj-e/m-é moj-e L o m-ém o moj-om L o m-ých o moj-ich I m-ým moj-ím I m-ými moj-imi FEMINÍNA N m-á/moj-e moj-a N moj-e/m-é moj-e G m-é/moj-í moj-ej G m-ých moj-ich D m-é/moj-í moj-ej D m-ým moj-im A m-ou/moj-i moj-u A moj-e/m-é moj-e L o m-é/ o moj-í o moj-ej L o m-ých o moj-ich I m-ou/moj-í moj-ou I m-ými moj-imi NEUTRÁ SG PL N m-é / moj-e moj-e N moj-e/m-á moj-e G m-ého môj-ho G m-ých moj-ich D m-ému môj-mu D m-ým moj-im A m-é / moj-e moj-e A moj-e/m-á moj-e L o m-ém o moj-om L o m-ých o moj-ich I m-ým moj-ím I m-ými moj-imi Podľa typu môj sa v slovenčine skloňujú posesíva tvoj, náš, váš a reflexívne posesívum svoj. V češtine má zámeno náš, váš vlastné skloňovanie: MASKULÍNA a NEUTRÁ SG Čeština Slovenčina PL Čeština Slovenčina Nm náš-Æ náš-Æ N naš-i naš-i Nn naš-e naš-e Nnž naš-e naš-e G naš-eho náš-ho G naš-ich naš-ich D naš-emu náš-mu D naš-im naš-im Až naš-eho náš-ho Až naš-e naš-ich Anž náš-Æ náš Anž naš-e naš-e An naš-e naš-e naš-e naš-e L o naš-em o naš-om L o naš-ich o naš-ich I naš-ím naš-ím I naš-imi naš-imi FEMINÍNA N naš-e naš-a N naš-e naš-e G naš-í naš-ej G naš-ich naš-ich D naš-í naš-ej D naš-im naš-im A naš-i naš-u A naš-e naš-e L o naš-í o naš-ej L o naš-ich o naš-ich I naš-í naš-ou I naš-imi naš-imi 7.1.5. Interogatíva V slovenskej deklinácii sa prejavuje analógia medzi skloňovaním interogatív kto a čo (G, D, L). Zámeno kto je vždy maskulínne (pri zhode vyžaduje vždy tvar maskulína: Kto to urobil? – Hanka.), čo je neutrálne (Čo sa stalo? – Katastrofa.). Interogatíva sa používajú aj ako relatíva (Povedz, kto to urobil.). Podľa zámen kto, čo sa skloňujú všetky ich deriváty (niekto, nikto, dačo, ktosi). Čeština Slovenčina Čeština Slovenčina N kdo kto N co čo G k-oho k-oho G č-eho č-oho D k-omu k-omu D č-emu č-omu A k-oho k-oho A c-o č-o L o k-om o k-om L o č-em o č-om I k-ým k-ým č-ím č-ím 7.1.6. Relatíva Pravidelne podľa adjektív sa skloňuje napríklad zámeno ktorý – který, taký – takový, ktorý – který, a vzťažné privlastňovacie zámeno čí (Víš, čí kufr stojí tamhle?) a jejíž (... paní, jejíž kufr stojí tamhle). Čeština má osobitné vzťažné privlastňovacie zámená jehož, jejichž, ktoré sú nesklonné, a vzťažné zámeno jenž, ktoré sa skloňuje takto: MASKULÍNA NEUTRÁ FEMINÍNA SG N jenž jež jež G jehož jehož jíž / bez níž D jemuž jemuž jíž / k níž Až jehož/jejž, jež již Anž jejž L o němž o němž o níž I jímž / s nímž jímž / s nímž jíž / s níž PL N již jež jež Nnž jež G jichž / bez nichž D jimž / k nimž A jež L o nichž I jimiž / s nimiž 7.1.7. Determinatíva a indefinitá Adjektívne a sčasti numerálne pronominá patria ku kvalitatívnemu kongruentnému skloňovaniu podľa vzoru mladý (každý, iný – jiný, ten istý – týž / tentýž (táž, tatáž, totéž), samý; akýkoľvek – jakýkoliv, nejaký – nějaký, nijaký – žádný) alebo cudzí (ničí, čísi, číkoľvek). Zámeno sám, všetok sa v slovenčine skloňuje ako číslovka jeden, zámeno samý sa skloňuje ako adjektívum mladý. Zámeno všechen má v češtine varianty v N a A: MASKULÍNA a NEUTRÁ SG PL Nm všechen-Æ / všecek-Æ N všichn-i Nnž všechn-y / všeck-y Nn všechn-o / všeck-o všechn-a / všeck-a G vš-eho G vš-ech D vš-emu D vš-em Až vš-eho Až všechn-y / všeck-y Anž všechen-Æ / všecek-Æ Anž všechn-y / všeck-y An všechn-o / všeck-o Aneutr všechn-a / všeck-a L o vš-em L o vš-ech I vš-ím I vš-emi FEMINÍNA N všechn-a / všeck-a N všechn-y / všeck-y G vš-í G vš-ech D vš-í D vš-em A všechn-u / všeck-u A všechn-y / všeck-y L o vš-í L o vš-ech I vš-í I vš-emi Slovenčina má širší repertoár neurčitých (indefinitných) a vymedzovacích (determinatívnych) zámen než čeština; napríklad české zámeno někdo má slovenské ekvivalenty dakto, niekto, voľakto, zámeno několik korešponduje so zámenami dakoľko, koľkosi, niekoľko, zopár, zámeno něco má ekvivalenty dačo, niečo, čosi, voľačo, zámeno žádný, nikdo môže zodpovedať zámenám nijaký, žiaden, žiadny, nikto, nik atď. Pronominá sú derivačne uzavretou skupinou, súvisí to s ich všeobecným významom na hranici plnovýznamových slovných druhov a gramatických slov. Zámená sa odvodzujú zo zámen sufixálne (onaký, inakší), prefixálne (prečo, načo, začo), špecificky kompozične (tamto, kdečo, kadečo). Zriedkavý je viacslovný typ aký-taký, taký istý) a postfixálne tvorenie (tomuto, čosi, toto, čokoľvek). Prefixálne a postfixálne utvorené zámená majú rovnaké skloňovanie ako ich motivanty. Najväčší derivačný potenciál majú opytovacie zámená, čiastočne ukazovacie zámená, a to v rámci zámen. Je to: a) modifikácia v smere neurčitosti od opytovacích zámen: prefixálne indefinitá: bárskto, bársčo, bársaký, bársktorý, bárskde, bárskedy; dakto, dačo, dajaký, daktorý, dakde, dakedy, dakoľko; voľakto, voľačo, voľaktorý, voľakde, voľakedy; všelikto, všeličo, všelikde; hocikto, hocičo, hocijaký, hociktorý, hocikde, hocikedy; niekto, niečo, nejaký, niektorý, niekde, niekedy, niekoľko; podaktorý, poniektorý; negatíva: nikto, nič, nijaký, nikde, nikdy; prefixálne sa modifikujú aj neflektívne interogatívne zámená bez zmeny klasifikácie: nakedy, odkedy, dokedy, skade, pokade; postfixálne indefinitá: ktosi, čosi, ktorýsi, akýsi, kdesi, kedysi, kamsi, koľkosi; ktokoľvek, čokoľvek, ktorýkoľvek, akýkoľvek, kdekoľvek, kedykoľvek, kamkoľvek; b) modifikácia v smere konkretizácie a zdôraznenia od ukazovacích zámen: prefixálne determinatíva: dotiaľ, dovtedy, odvtedy, odtade, potade, potiaľ, stade; postfixálne determinatíva: tento, tenhľa, toľkýto, takýto, tuhľa, tutohľa, tentohľa, tamže, tenže. Derivácia iných slovných druhov zo zámen je možná, ale zriedkavá: tykať, onikať, vykať, mojkať, osvojiť si, svojeť, svojský, tentovať, ondiať, každučký, samučký, vždycky, dakedajší, onehdajší, niekdajší, voľakedajší, tunajší, tamojší. 7.2. Numeráliá Číslovky (numeráliá) sú pomenovania kvantitatívnch významov. Podľa presnosti pomenovania sa delia na určité a neurčité (málo, veľa, mnoho, trochu), ďalšie delenie: základné – kardináliá jeden, dva, nula, sto, tisíc kolektívne jedny, dvoje, troje, štvoro – čtvero, pätoro – patero primárne násobné adverbiálne trikrát / tri razy – třikrát, stokrát, S aj sto ráz zlomkové pol – půl , štvrť – čtvrt radové – ordináliá prvý – první, druhý, tretí – třetí, štvrtý – čtvrtý, stý, tisíci/-í sekundárne násobné adjektívne dvojnásobný, štvornásobný – čtyřnásobný, stonásobný druhové dvojaký – dvojí, štvoraký – čtverý, storaký – sterý Gramatické kategórie vyplývajú z formálnych vlastností numerálií podľa toho, či sú substantívne, adjektívne a adverbiálne. Substantívne číslovky majú v samostatnom postavení vlastnú kategóriu pádu, čiastočne rodu – životnosti, napr. boli siedmi (porov. 9.7.). Numeráliá 1 – 4 majú v nesamostatnom postavení zhodu (jeden človek, dvaja ľudia), numeráliá 5 a viac môžu mať v nominatíve zhodu v spojení so životnými maskulínami (piati ľudia), inak majú väzbu s Gpl. (päť ľudí, žien, stolov, detí), syntagmaticky sú prívlastkami. Adjektívne numeráliá majú zhodu číslovkového tvaru s nadradeným substantívom (prví sú muži), adverbiálne sú neflektívne (tretíkrát). 0 nula 10 desať 20 dvadsať 200 dvesto 1 jeden, jedna, jedno 11 jedenásť 30 tridsať 300 tristo 2 dva, dve 12 dvanásť 40 štyridsať 400 štyristo 3 tri 13 trinásť 50 päťdesiat 500 päťsto 4 štyri 14 štrnásť 60 šesťdesiat 600 šesťsto 5 päť 15 pätnásť 70 sedemdesiat 700 sedemsto 6 šesť 16 šestnásť 80 osemdesiat 800 osemsto 7 sedem 17 sedemnásť 90 deväťdesiat 900 deväťsto 8 osem 18 osemnásť 100 sto 1 000 tisíc 9 deväť 19 devätnásť 1 000 000 milión Radové, násobné (-násobn-ý) a druhové číslovky sú pravidelné adjektiváliá, najčastejšie podľa vzoru pekný, zriedkavo cudzí. Zlomkové číslovky sú v oboch jazykoch nesklonné: pol – půl, poldruha – půldruha, jeden a pol – jeden a půl, štvrť – čtvrt. Základným postupom tvorenia čísloviek je kompozícia bez spájacej submorfémy (päť-st-o). Jednotlivé koreňové morfémy čísloviek sa často píšu v sklonnej podobe osobitne. Tvorenie spájaním morfém je v zásade neobmedzené – až po nekonečno, tým sa číslovky odlišujú od ostatných slovných druhov. 7.2.1. Kardináliá Číslovky 1 – 4 majú kvantitatívne kongruentné osobitné skloňovanie; podľa vzoru päť sa skloňujú číslovky 5 a vyššie (okrem výnimiek sto, tisíc, milión, miliarda, ktoré majú substantívne skloňovanie ako substantíva podľa zakončenia). Podľa jeden sa v slovenčine skloňuje aj zámeno sám. Pri skloňovaní troch základných čísloviek a ich derivátov je v slovenčine špecifická gramatická morféma s infixom -aj-, a to v N pri spájaní so životnými maskulínami: dv-aj:a, tr-aj:a, ob-aj:a, aj ostatné číslovky (4 – 99) vyjadrujú v spojení so životnými maskulínami životnosť (piati, štyria, deväťdesiati deviati muži). MASKULÍNA Čeština Slovenčina Čeština Slovenčina N jeden-Æ jeden-Æ Nž/nž jedn-i/ jedny jedn-i/ jedny G jedn-oho jedn-ého G jedn-ěch jedn-ých D jedn-omu jedn-ému D jedn-ěm jedn-ým Až jedn-oho jedn-ého Až jedn-y jedn-ých Anž jeden jeden Anž jedn-y jedn-y L o jedn-om o jedn-om L o jedn-ěch o jedn-ých I jedn-ím jedn-ým I jedn-ěmi jedn-ými FEMINÍNA N jedn-a jedn-a N jedn-y jedn-y G jedn-é jedn-ej G jedn-ěch jedn-ých D jedn-é jedn-ej D jedn-ěm jedn-ým A jedn-u jedn-u A jedn-y jedn-y L o jedn-é o jedn-ej L o jedn-ěch o jedn-ých I jedn-ou jedn-ou I jedn-ěmi jedn-ými NEUTRÁ N jedn-o jedn-o N jedn-a jedn-y G jedn-oho jedn-ého G jedn-ěch jedn-ých D jedn-omu jedn-ému D jedn-ěm jedn-ým A jedn-o jedn-o A jedn-a jedn-y L o jedn-om o jedn-om L o jedn-ěch o jedn-ých I jedn-ím jedn-ým I jedn-ěmi jedn-ými Číslovka dva, oba má v slovenčine duálový inštrumentál dvoma, oboma – dnes už len ako variant popri tvare dvomi, obomi. Čeština Slovenčina Čeština Slovenčina Nž dv-a dv-aja Nž tř-i tr-aja Nnž dv-a dv-a Nnž tři tri Nf/n dv-ě dv-e G dv-ou dv-och G tř-í/tř-ech tr-och D dv-ěma dv-om D tř-em tr-om Až dv-a dv-och Až tři tr-och Anž dv-a dv-a A tři tri Af/n dv-ě dv-e A tři tri L o dv-ou o dv-och L o tř-ech o tr-och I dv-ěma dv-oma / dv-omi I tř-emi tr-omi / tr-oma 5–99 5–99 Nž čtyř-i štyr-ia Nž pět piat-i Niné štyri Niné pět päť G čtyř / čtyř-ech štyr-och G pět-i piat-ich/päť D čtyř-em štyr-om D pět-i piat-im/päť Až čtyři štyr-och Až pět piat-ich Ainé čtyři štyri Ainé pět päť L o čtyř-ech o štyr-och L o pět-i o piat-ich/päť I čtyřmi štyrmi I pět-i piat-imi/päť Číslovky 5 a vyššie sa spájajú so substantívami v Gpl. Číslovky, ktoré možno písať osobitne, sa pokladajú za jednu lexému, ak im zodpovedá jeden číselný zápis, napr. 1996 (tisíc deväťsto deväťdesiat šesť). V účtovníctve, v poštových poukážkách píšeme číslovky dovedna tisícpäťdesiat. 7.2.2. Ordináliá Radové číslovky sú adjektiváliá, tvoria sa zväčša pravidelne od základných čísloviek. Kardináliá – základné číslovky Ordináliá – radové číslovky Čeština Slovenčina Čeština Slovenčina 0 nula nula nultý nultý 1 jedna jeden 1. první prvý 2 dvě (dva) dva (dvaja, dve) 2. druhý druhý 3 tři tri (traja) 3. třetí tretí 4 čtyři štyri (štyria) 4. čtvrtý štvrtý 5 pět päť (piati) 5. pátý piaty 6 šest šesť (šiesti) 6. šestý šiesty 7 sedm sedem (siedmi) 7. sedmý siedmy 8 osm osem (ôsmi) 8. osmý ôsmy 9 devět deväť (deviati) 9. devátý deviaty 10 deset desať (desiati) 10. desátý desiaty 11 jedenáct jedenásť (jedenásti) 11. jedenáctý jedenásty 12 dvanáct dvanásť (dvanásti) 12. dvanáctý dvanásty 13 třináct trinásť (trinásti) 13. třináctý trinásty 14 čtrnáct štrnásť (štrnásti) 14. čtrnáctý štrnásty 15 patnáct pätnásť (pätnásti) 15. patnáctý pätnásty 20 dvacet dvadsať (dvadsiati) 20. dvacátý dvadsiaty 21 jedenadvacet dvadsaťjeden (jedenadvadsiati) 21. jedenadvacátý dvadsiaty prvý dvacet jedna dvadsaťjeden dvacátý první 22 dvacet dva dvadsať dva (dvadsiati dvaja) 22. dvaadvacátý dvadsiaty druhý dvaadvacet dvadsaťdva 23 dvacet tři dvadsaťtri (dvadsiati traja) 23. třiadvacátý dvadsiaty tretí třiadvacet dvadsaťtri 30 třicet tridsať (tridsiati) 30. třicátý tridsiaty 90 devadesát deväťdesiat (deväťdesiati) 90. devadesátý deväťdesiaty 100 sto sto 100. stý stý 101 sto jedna stojeden 101. stý první sto prvý 150 sto padesát stopäťdesiat (stopäťdesiati) 150. stopadesátý stopäťdesiaty 200 dvě stě dvesto 200. dvoustý dvestý 300 tři sta tristo 300. třístý trojstý 400 čtyři sta štyristo 400. čtyřstý štvorstý 500 pět set päťsto 500. pětistý päťstý 1000 tisíc tisíc 1000. tisící tisíci 1001 tisíc jedna tisíc jeden 1001. tisící první tisíci prvý 2000 dva tisíce dvetisíc 2000. dvoutisící dvojtisíci 5000 pět tisíc päťtisíc 5000. pětitisící päťtisíci 1000000 milión milión 1000000. milióntý miliónty 2000000 dva milióny dva milióny 2000000. dvoumilióntý dvojmiliónty 5000000 pět miliónů päť miliónov 5000000. pětimilióntý päťmiliónty 7.2.4. Kolektíva Kolektíva sa používajú v tej istej funkcii ako kardináliá, ale v spojení s pomnožnými substantívami: dvoje šiat, pätoro nohavíc, jedny nožnice. České tvary dvojí, trojí majú v slovenčine ekvivalenty: Č dvojí – S dvoje, dvojaký, dvojitý (dvojnásobný). Čeština Slovenčina Čeština Slovenčina N dvoj-e / dvoj-í dvoje N troj-í troje G dvoj-ích dvoje / dvoj-ich G troj-ích troje / troj-ich D dvoj-ím dvoje / dvoj-im D troj-ím troje / troj-im A dvoj-e dvoj-e A troj-e troj-e L o dvoj-ích dvoje / dvoj-ich L o troj-ích troje / troj-ich I dvoj-ími dvoje / dvoj-imi I troj-ími troje / troj-imi Číslovky (štvoro – čtvero, pätoro – patero, desatoro – desatero, mnoho, málo) a číslovkové zámená (niekoľko – několik, toľko – tolik) sú v slovenčine sú nesklonné, kým v češtině sa skloňujú: mnoho, málo, několik majú v G, D, L a I majú tvar s -a mnoha, několika a typy čtvero, patero, desatero sa skloňujú podľa město. 7.2.4. Druhové a násobné numeráliá Druhové číslovky (dvojaký – dvojí, štvoraký – čtverý, pätoraký – paterý, storaký – sterý) a násobné číslovky (dvojnásobný, dvojitý, štvornásobný – čtyřnásobný, stonásobný) sú v oboch jazykoch adjektiváliá a aj významovo sú adjektívam blízke. 7.2.5. Deklinácia kardinálií V češtine sa môžu skloňovať všetky jednotlivé číslovky (s tisíci šesti sty osmdesáti dvěma korunami), alebo skloňujeme len výrazy označujúce jednotky a desiatky (s tisíc šest set osmdesát(i) dvěma korunami). V niektorých prípadoch (napr. v odborných textoch) môže zostať celý číslovkový výraz nesklonný. Ak sa kardináliá nad 99 neskloňujú, píšeme číslovky dovedna (tisícpäťdesiat) alebo osobitne tisícky, stovky, desiatky + jednotky (tisíc deväťsto deväťdesiatpäť). Ak sa kardináliá skloňujú, píšeme jednotky osobitne (v dvetisícosemstoosemdesiatich troch) alebo osobitne tisícky, stovky, desiatky a jednotky (v dvetisíc osemsto osemdesiatich troch prípadoch). Pri viac než dvojmiestnych ordináliách sa skloňujú len desiatky a jednotky (tisíc deväťsto deväťdesiaty piaty). Hlavnou tendenciou pri slovenských číslovkách je tendencia k nesklonnosti, a to pri základných a zlomkových číslovkách: 1. Nesklonné a bez zhody sú vždy v numerickom použití (1 + 1 = 2), jeden plus jeden je dva, dvadsaťjeden plus dvadsaťtri je štyridsaťštyri; okrem čísloviek sto, tisíc, milión, miliarda. 2. V nenumerickom použití je uprednostnená nesklonnosť vo všetkých pádoch pri číslovkách končiacich sa na číslovku jeden, napr. s 21, 31– 91 .... 1321 ženami. Ďalej je to nesklonný variant v nominatíve a akuzatíve pri ostatných, hlavne vyšších číslovkách (Bolo tam päťdesiat dva mužov.), ktorý je častejší než možný sklonný variant (Boli tam päťdesiati dvaja muži.). Naopak, flektívnosť sa uprednostňuje v nepriamych pádoch (G, D, L, I) pri základných číslovkách v nenumerickom použití (s dvadsiatimi piatimi číslami). I. variant v češtine I. variant v slovenčine N dvacet jeden (muž), dvacet dva (mužů) dvadsaťjeden (mužov), dvadsaťdva (mužov), G dvaceti jednoho, dvaceti dvou (mužů) (od) dvadsaťjeden (mužov), dvadsaťdva / dvadsiatich dvoch (mužov) D dvaceti jednomu, dvaceti dvěma (k) dvadsaťjeden (mužom), dvadsaťdva / dvadsiatim dvom (mužom) A dvacet jednoho (muže), dvacet jeden (hrad), dvacet dva (mužů) dvadsaťjeden (mužov, hradov), dvadsaťdva / dvadsiatich dvoch (mužov) L (o) dvaceti jednom, dvaceti dvou (o) dvadsať jeden (mužoch), dvadsaťdva / dvadsiatich dvoch (mužoch) I dvaceti jedním, dvaceti dvěma (s) dvadsaťjeden (mužmi), dvadsaťdva / dvadsiatimi dvoma (mužmi) I. variant · Skloňujú sa desiatky aj jednotky, a to jednotky 1 – 4 podľa vlastných vzorov, jednotky 5 – 9 a desiatky podľa vzoru päť. · Ak na poslednom mieste kombinovaných čísloviek stojí základná číslovka jeden (dvadsaťjeden, tridsaťjeden atď.), zhoduje sa v češtine s počítaným substantívom v rode, páde a čísle; v slovenčine sa v N, A viaže s Gpl., v ostatných pádoch sa tvary čísloviek a substantíva zhodujú. · Ak na poslednom mieste kombinovaných čísloviek sú základné číslovky dva – deväť (dvadsať dva, tridsať deväť atď.), má počítané substantívum v N a A tvar Gpl., v ostatných pádoch sa tvary čísloviek a substantíva zhodujú. II. variant v češtine II. variant v slovenčine N jedenadvacet, dvaadvacet ... (mužů) jedenadvadsať (mužov) G jedenadvaceti, dvaadvaceti ... (mužů) jedenadvadsiatich (mužov) D jedenadvaceti, dvaadvaceti ... (mužům) jedenadvadsiatim (mužom) A jedenadvacet, dvaadvacet ... (mužů) jedenadvadsiatich (mužov) L jedenadvaceti, dvaadvaceti ... (mužích) jedenadvadsiatich (mužoch) I jedenadvaceti, dvaadvaceti ... (muži) jedenadvadsiatimi (mužmi) II. variant · Skloňujú sa len desiatky, poradie je inverzné. Počítané substantívum má v N, G, A tvar Gpl., v ostatných pádoch sa tvary čísloviek a substantíva zhodujú. 7.2.4.1 Zhoda základnej číslovky so substantívom a prísudkom Číslo a čiastočne rod slovesa sú určované základnou číslovkou, v kombinovanom číslovkovom výraze poslednou číslovkou tohto výrazu. Čeština Slovenčina Jeden student (Nsg.) píše (3. sg.). Dva (tři, čtyři) studenti (Npl.) píšou (3. pl.). Pět (deset, několik) (Npl.) studentů (Gpl.) píše/psalo (3. sg.). Dvacet jeden student (Nsg.) píše/psalo (3. sg.). Dvacet dva (tři, čtyři) studenti (Npl.) píšou (3. pl.). Dvacet pět (šest – devět) studentů (Gpl.) píše (3. sg.). Jeden študent (Nsg.) píše (3. sg.). Dvaja (traja, štyria) študenti (Npl.) píšu (3. pl.). Päť (desať, niekoľko) (Npl.) študentov (Gpl.) píše/písalo (3. sg.). / Piati (desiati, niekoľkí) (Npl.) študenti (Npl.) píšu (3. pl.). Dvadsaťjeden študentov (Nsg.) píše/písalo (3. sg.). Dvadsaťdva (tri, štyri) študentov (Npl.) píše/písalo (3. sg.)./ Dvadsiati dvaja (traja, štyria) študenti (Npl.) píšu (3. pl.). Dvadsať päť (šesť – deväť) študentov (Gpl.) píše (3. sg.)./ Dvadsiati piati (šiesti – deviati) študenti píšu. Vyjadrovanie časových údajov je v obidvoch jazykoch podobné (Koľko je presne hodín? – Je päť hodín, tridsaťdva minút a päťdesiat sekúnd. Je pol jednej / štvrť na jednu / tri štvrte na tri.). Výraznejšie rozdiely sú vo väzbách otázok, napr. O koľkej/ktorej sa stretneme? – O piatej (hodine); Koľko je hodín? – Je o päť minút dvanásť. ÚLOHY K 7. LEKCII S 1. Zámená a slovné spojenia v zátvorke dajte do náležitých tvarov: Ñ a) 1. Rozprávali si o (on) vtipy. 2. Nevšímaj si (oni). 3. Zatelefonuj (oni). 4. Nebudeme (ony) trápiť. 5. Pôjdete s (my)? 6. S (vy) sa vôbec nebojím. 7. Súhlasíš s (on)? 8. Nemôžeš (on) tak lomcovať! 9. Bola som (on) prekvapená. 10. Priatelí sa s (ona). 11. Bol (ona) priam očarený. 12. Pohŕdal (ona). 13. S (oni) sa cítil v bezpečí. 14. Never (ona) každé slovo. 15. Daj (ona) už pokoj. 16. Videli (ona) naposledy pred rokom. 17. Vráť (on) tie diskety. 18. Nadviazali s (ona) kontakt. 19. Vyfotografovali si (on) na pamiatku. 20. Bez (ona) nám bude lepšie. 21. Nad (my) bývajú Novákovci. 22. Pozeraj sa s (ono) na rozprávku v televízii. b) 1. Nezabudni na (ja). 2. To (ja) zaujíma. 3. Stále sa k (ja) hlási. 4. Poradíš (ja) s tou úlohou? 5. (Ja) sa to nepáči. 6. Máš dačo pre (ja)? 7. Vzali (ja) so sebou na koncert. 8. Čo si o (ja) teraz bude myslieť? 9. Bez (ty) tam nepôjdem. 10. (Ty) sa také veci páčia? 11. Ako (ty) môžeme pomôcť? 12. Nič od (ty) nechcem. 13. Je možné, že (ty) nepoznali? 14. Ako sa k (ty) správali? 15. Veď o (ty) nič nevieme. c) 1. (Ten človek) nepoznám. 2. Vyhni sa (to auto). 3. Stáli spolu pod (ten starý dub). 4. Daj sa (ten pes) napiť. 5. Do (čo) sa púšťaš? 6. (Čo) sa smeješ? 7. O (čo) premýšľaš? 8. (Čo) chceš byť? 9. S (čo) sa to dieťa hrá? 10. Na (čo) teraz pracuješ? 11. Koľko miest bude v (tá nová poslucháreň)? 12. O (ta včerajšia písomka) radšej nehovor. 13. Pri (tá príležitosť) sa (ona) spýtaj. d) 1. Pozval tiež (môj kamarát). 2. Chodí s (moja dcéra). 3. Prepáčte mi (moje dnešné správanie). 4. Súhlasím s (jej názory). 5. Napíšem (oni) iba s (jej súhlas). 6. (Môj stôl) sa nedotýkaj! 7. Nesadaj si do (jej kreslo). 8. Spýtajte sa (náš dekan). 9. Pozdravujte (váš syn). 10. Buď dobrý k (moje deti). 11. Vybavili ste (moja žiadosť)? 12. (Môj) žiaci pre (ona) urobia čokoľvek. 13. Poradila som sa s (tvoj otec). 14. Dostaneme sa aj k (tvoj problém). 15. Zaujíma sa o dejiny (svoj národ). 16. Vážime si (svoj) rodičov. 17. (Svoj) rodinu si budem chrániť. e) 1. Mali by sme diskutovať ešte o (tento problém). 2. S (tento príklad) si poradíš ľahko. 3. S (táto študentka) sa poznáme. 4. S (toto) si, bohužiaľ, sám neporadím. 5. (Tí) sa radšej nepýtaj. 6. Môžeš sa zaradiť k (tí) naľavo. 7. O (tie zmluvy) budeme ešte hovoriť. 8. Čo urobíte s (tie zvieratá)? 9. Odchádza vždy v (tá istá doba). 10. My všetci máme (to isté) práva a (tie isté) povinnosti. 11. Nastúpili s (ten istý) brankárom a hrali s (také isté) zaujatím ako vlani. 12. Tohto roku dosiahli s (tá istá zostava) a za (tá istá) podmienok (ten istý) výsledky.13. Hlásili sa stále (ten istý) žiaci. 14. Videli sme (tá istá) divadelnú hru ešte raz. S 2. Doplňte zvratné zámená: Ñ 1. Vezmite si so .............. plavky. 2. Buďme k ............... úprimní. 3. Bol z toho celý bez ........... . 4. Hanbu urobíš len ................ . 5. Vzala na ................ všetku zodpovednosť. 6. Pozeraj sa pred ............... . 7. Nikdy nebol spokojný sám so ................. . 8. S kritikou začnite od ............. . 9. Nechajte si to pre .............. . 10. Čo ............. dáš na pitie? 11. Obliekla ............ novú vetrovku a začala ............... prezerať v zrkadle. S 3. Doplňte príslušné pádové tvary zámen všetok, všetci: Ñ .................. ľud, ................ ľudu, rešpektovať ................... ľud, .................... sila, ................ sily, ................... silu, zo ........................síl, ........................... ľudia, .......................... obleky, ............................. ženy, ....................... polia, do ....................... oblekov, ............................ žien, ........................ ľuďom, .................... ženy, o ........................ ľuďoch, so .......................... ľuďmi, so ......................... ženami O 4. Doplňte príslušné tvary vzťažného zámena a porovnajte s češtinou: Ñ 1. To je stavba, na ................ pracovali stovky ľudí. 2. Doniesla som vám publikáciu, na ....................... som upozorňovala. 3. Spomínal na ľudí, ....................... mu boli blízki. 4. Našej pomoci, ................ často zneužíval, sa tentoraz nedočkal. 5. Problém, o ........................ sme už počuli, sa opäť stal aktuálnym. 6. Bol to okamih, od ............................ závisel jej ďalší život. 7. Je to človek, s ...................... sa dá spolupracovať. 8. Všetci, ....................... som sa opýtal, moje tvrdenie podporili. S 5. Slová v zátvorkách dajte do správneho tvaru: Ñ 1. Nenávidel (sám) seba. 2. Raz prišiel sám, inokedy prišli (oba). 3. Z (ten) siedmich urobili test všetci. 4. Povedz (ona) to tak, aby (ty) rozumela. 5. Vedel o (to), že prídem neskôr. 6. Podajte (ja) svoj preukaz. 7. Nebolo to nič (nové). 8. Nenúťte (my), (sama) sa rozhodneme. 9. Je to jav, ktorým sa autor vo (svoj) diele zaoberal celý život. 10. (Ten) človeka som už určite videl. 11. Choď k stolu a postav na neho (tá) vázu. S 6. Posúďte príklady z hľadiska významu aj normy: 1. Ako zabezpečujete plnenie úloh vo svojom – vo vašom podniku? 2. Zaplatíme to svojimi peniazmi – našimi peniazmi. 3. Vážime si naše tradície – svoje tradície. 4. Odvolávame sa na slová nášho prezidenta – svojho prezidenta. 5. Vezmime si ako príklad našu školu – svoju školu. 6. V úvode môjho referátu – svojho referátu vám vysvetlím základné východiská. 7. Svoje otázky – vaše otázky môžete telefonovať na toto telefónne číslo ... 8. Svoj – môj zošit nepustím z ruky. 9. Ukáž mi svoju – tvoju fotografiu. 10. Možnosti riešenia problému napíšem v závere mojej – svojej práce. 11. V úvode k mojej – svojej knihe sa prihovára čitateľom. S 7. Doplňte správne tvary zámena sám alebo samý: Ñ 1. ......................dieťa to urobiť nemôže. 2. Dievčatá zostali doma ............................ 3. Lavica bola ............srdce, .......................čarbanica. 4. ............................si musíme pomôcť. 5. .....................kráľ ju o to požiadal. 6. Aj ulica bola ...................sneh. S 8. Vyskloňujte v singulári: Ñ N čí zošit čia kniha čie pero G D A L I S 9. Doplňte tvary čísloviek dva, oba alebo obidva: Ñ 1. V ...................... izbách mal obrazy. 2. Stál pevne na .......................... nohách. 3. ....................... záchranárom sa poďakoval starosta obce. 4. S ........................... chlapcami som chodil do školy. 5. Prišli sme za tebou ............................. . 6. K ........................... kolegom sme mali dôveru. 7. Nám ..................... sa toto podujatie páčilo. 8. ....................... muži bývali v azylovom dome. 9. Taška mala .................... uchá poškodené. 10. Videli sme ......................... chalanov na diskotéke. 11. Použite ............................ tvary slovesa. S 10. Číslovky prečítajte a zapíšte: Ñ 1. Za 85 …………………………………….korún kúpime iba 2 …………..bonboniéry. 2. Máme tu 26 …………………stolov a chýba ešte 12……….….. stoličiek. 3. Tu máš 37 ……………………… korún naspäť. 4. Týchto 118 …………………………..listov musíme znovu vytlačiť. 5. Náš byt má 5 ………………….. izieb a 2 ………………… kúpeľne. 6. Nová cyklotrasa vedie cez 4 …………………dediny v pohraničí. 7. Ochranári napočítali v tejto lokalite 128 …………………….. vlkov. 8. Dlh 1 126 485 …………………………………… dolárov je pre nás nepredstaviteľný. 9. Má vo svojej zbierke 99 ………………………… pakľúčov. 10. 98 …………………………percent plus 57 …………………………. percent je spolu 155 …………………………………percent. 11. Priviezli sme do muštárne 50…………………….. kilogramov jabĺk. 12. Dotazníky sme dnes poslali do 73 ………………………………..…….domácností. 13. Na 110 ………………………………………………… stavbách boli zistené konštrukčné chyby. 14. Na exkurziu do sklárne pôjdeme so 197 ……………………………………študentmi. 15. Vtedy sa rozhodovalo o 372 …………………………………………………….firmách. 16. U 22 …………………………………………obyvateľov internátu zistili salmonelu. 17. Pre reťazovú haváriu zastavili premávku vo všetkých 4 …………………….. jazdných pruhoch. 18. Novú cestu tu postavia vraj do 3 ……………………………… rokov. S 11. Upravte text. Číslovky prečítajte a zapíšte: Ñ 1. Ráta sa s (15 000 divákov) 2. Myslel si, že vyjde s (200 korún). 3. Všetkým (500 divákov) sa takýto futbal páčil. 4. Vodojem pojme 12, 35 m^3. 5. Karlovarské žriedla horúce (72 stupňov Celzia) vyvierajú z hĺbky približne 1800 – 2500 metrov. 6. Nalejte vodu do 3/4 tejto nádoby. 7. Deti dostali na výlet po 100 Sk. 8. Archeológovia objavili ďalších 105 hrobov z doby spred (4 000 rokov). 9. Z 203 štartujúcich bolo 34 Američanov. 10. Úspešnosť vedomostného testu sa pohybuje okolo 42 %. 11. Olej by sa mal vymeniť po 40 000 km. 12. Prémiu dostane 2 000. návštevník výstavy. 13. Havaroval v 180 km rýchlosti. O 12. Preložte do slovenčiny a číslovky zapíšte slovami (použite slovník). Všimnite si rozdiely. Ñ 1. Bylo nominováno 5 reprezentantů. 2. Stálo tam 5 lidí. 3. Oba 2 kluci se jí líbili. 4. Jen 2 posluchači z 10 udělali zkoušku. 5. Zúčastnilo se 7 našich a 23 zahraničních sportovců. 6. Organizaci exkurze zabezpečí 8 kolegů z naší katedry. 7. Všichni 3 její synové studují v zahraničí. 8. Z USA se už vrátilo 9 pracovníků firmy. 9. Kontaktovali jsme 2 naše bývalé spolužáky. 10. Vybrali jsme 3 nejlepší studenty. 11. Jmenovali jsme 2 zástupce. 12. Bylo nás 18, potom 12 a nakonec nás zůstalo 5. 13. Pozvali jsme naše bývalé kolegy. Přišlo jich jen 7. 14. V postýlkách spalo 6 malých chlapečků. S 13. Upravte a rozlíšte číslovky kardináliá a kolektíva: Ñ 1. Zjem iba (3, 5) (zemiaky).............................................. 2. Denne číta (1, 2, 3) ..................................(noviny). 3. Na stanici lanovky sme našli (4) (rukavice) ........................... 4. Má (1, 5)..................................... (hodinky). 5. (6) (ponožky)........................... je ešte na sušiaku. 6. Kúpil (5) (ponožky) a (7) (slipy) ............................... . 7. Kúpime ešte (4) (nožnice) ................................. 8. Do zajtra musíme opraviť (4) (sánky) a (2) (lyže). 9. Napísal (1, 21).................................. ....(veta). 10. V izbe.......(byť) (1)................ (žena) a (1) dieťa / .....(2) .............. (žena) a (1) dieťa / .....(5) .............. (žena) a (1) dieťa. O 14. Pozorujte používanie čísloviek vo frazeologizmoch a uveďte české ekvivalenty: 1. Tára dve na tri. 2. Vezmi si svojich sedem slivák a choď. 3. Spamätal sa päť minút pred dvanástou. 4. Gazduje od tisíca ku stu. 5. To by som bral všetkými desiatimi. 6. Tvári sa, akoby nevedel do troch narátať. 7. Zjedol by to raz-dva. 8. Nemôžeš sedieť na dvoch stoličkách. 9. Býva dva kroky odtiaľto. 10. Robil za jedného, ale jedol za dvoch. 11. Hrial si dve želiezka v ohni. 12. Jeden je za osemnásť a druhý bez dvoch za dvadsať. 13. Je ako trinásty apoštol. 14. Dvom lepšie cesty ubúda. 15. Jedným úderom zabil dve muchy. 16. Bol stále jednou nohou v krimináli. 17. Pristane mu to ako psovi piata noha. 18. Nemožno slúžiť naraz dvom pánom. 19. On je pre nich piate koleso na voze. S 15. Doplňte: Ñ 1. Povedz m...., čo chceš. 2. M... dvaja sa nemáme o čom spolu baviť! 3. Dievčatá sa rozišli, jedn....išli do kina, druh....domov. 4. Ach, tie baby, on.... nevedia, čo chcú. 5. Deti – on....sú rad...... 6. T....o tom nevieš? 7. Poviem t... to. 8. Sedel tam s naš.....m susedom. 9. S moj......... vecami sa nehraj! 10. Nebojím sa váš........ rozhodnutia. 11. Pricestoval k svoj.....m priateľom. 12. Všet... za jedn...., jeden za všetk....... 13. Tr...... študenti zostali stáť. 14. Dozvedel sa to od tret..... osoby . 15. Krajiny tret..... sveta potrebujú našu pomoc. S 16. Vo vetách doplňte i/y/ý: Ñ 1. V súbore boli dvadsiat...siedm....žiaci našej školy. 2. Tridsiat....prv.....deň v mesiaci bol prv....m dňom v týždni. 3. Nevrátil mi z piat...ch kníh ani jednu. 4. Žiaci tr.... ôsm...ch ročníkov sa zoradili na štadióne. 5. Z tridsiat...ich pretekárov bol Juraj dvanást.... a Michal siedm...... 6. Piat... m sa podarilo postúpiť. 7. S každým piat...m bude pohovor. 8. Žiaci zo siedm....ch tried druhého stupňa idú do kina. Č 17. Zámená v zátvorkách dajte do správneho tvaru: Ñ a) 1. Pozval (můj) kamarád. 2. Chodí s (můj) dcerou. 3. Omluvte (můj) jednání. 4. Souhlasím s (její) názory. 5. (Můj) stolu se nedotýkej. 6. Nesedej do (její) křesla. 7. Zeptejte se (náš) děkana. 8. Pozdravujte (váš) syna. 9. Buď shovívavý k (můj) dětem. 10. Vyřídili jste (můj) žádost? 11. (Můj) žáci pro (ona) udělají všechno. 12. Radila jsem se o tom s (tvůj) otcem. 13. Važ si slov (svůj) rodičů. 14. (Svůj) rodinu budu bránit. b) 1. (Ten) člověka neznám. 2. Vyhni se (to) autu. 3. Stáli pod (ten) starým dubem. 4. Dej (ten) psovi napít. 5. (Co) jsme se to od vás na stará kolena dočkali! 6. (Co) se směješ? 7. O (co) přemýšlíš? c) 1. S (co) si to dítě hraje? 2. Musíme se poradit ještě o (tenhle) problému. 3. S (tenhle) si poradíš lehko. 4. S (tahle) studentkou se znám. 5. S (tohle) na mě nechoď. 6. (Ti) se neptej. 7. Zařaď se k (ti) vzadu. 8. O (ty) smlouvách budeme ještě jednat. 9. Co uděláte s (ty) zvířaty? 10. Odchází vždy v (táž) hodinu. 11. Všichni máme (totéž) práva a (tatáž) povinnosti. 12. Nastoupili s (tentýž) brankářem a hráli s (totéž) zaujetím jako loni. 13. Letos dosáhli s (táž) sestavou a za (táž) podmínek (tentýž) výsledků. 14. Hlásili se stále (tentýž) žáci. 15. Viděli jsme (tatáž) hru znovu. d) 1. Byl to (on) problém. 2. Vyprávěli si o (on) vtipy. 3. Nevšímej si (oni). 4. Zavolej (oni). 5. Nebudeme se (ony) trápit. 6. Půjdete s (my)? 7. S (vy) se nebojím. 8. Zalomcuj (on). 9. Byl jsem (on) překvapen. 10. Byl (ona) nadšen. 11. Pohrdal (oni). Č 18. Doplňte príslušné pádové tvary zámen: Ñ 1. Je to stavba, na (jež) pracovaly stovky lidí. 2. To je kniha, na (jež) jsem upozorňoval. 3. Vzpomínal na ty, (jenž) mu byli blízcí. 4. Pomoci přítele, KM (jež) často zneužíval, se tentokrát nedočkal. 5. Problém, o (jenž) jsme již dříve slyšeli, se stal znovu aktuální. Č 19. Rozhodnite, ktorý z tvarov zámen v zátvorkách je správny: Ñ 1. Kůň, na (nějž, něhož) vsadili, nevyhrál. 2. Nevytvoříš-li si (své, svoje ) štěstí sám, sotva (ho, jej, je) najdeš. 3. Byl tam i Karel, ale právě (jeho, ho, jej) jsem neviděl, ač jsem (ho, jej) hledal. 4. Udělal to (proň, pro něho, pro něj) z přátelství. 5. Stáli pod velkým dutým stromem a nevěděli, mají-li na (něj, něho, naň) vylézt, nebo se do (něj, něho, doň) schovat. 6. Uprav stůl, otři (jej/KM ho). 7. Dítě bylo velmi slabé, báli se (oň, o něj, o něho, o ně). Č 20. Doplňte správne tvary: Ñ 1. O (všechny) změnách rozhoduje doktor Novák. 2. Na (všechny keře) už vyrazily drobné lístečky. 3. S čím (všechno) se ještě setkáme? 4. Týká se to (všichni účastníci) expedice. 5. Se (všechny) návrhy souhlasíme. 6. (Všichni) se nás vyptával na totéž. 7. Se (všichni) jsme se rozloučili. 8. (Všichni) nájemníkům majitel vypověděl smlouvy. 9. Vystěhovali (všechen) nábytek. Č 21. Doplňte správne tvary číslovky dva alebo oba: Ñ 1. Na .. místech měl obrazy. 2. Stál pevně na .. nohách. 3. .. vojákům byla vyslovena pochvala. 4. S .. chlapci jsem chodil do třídy. 5. Přišli jsme za tebou .. . 6. Proti .. útočníkům byl brankář bezmocný. 7. .. kluci plakali zlostí. 8. Hrnec má .. ucha. 9. Nám .. se to líbilo. 10. Viděla jsem tam .. kluky. Č 22. Číslovky v zátvorkách prečítajte po česky. Značka * označuje možné dvojtvary, použite obidva. Ñ a) 1. Zápas se konal před (*15 000 divák). 2. Myslel, že vystačí s (200 korun). 3. Téměř (*500 divák) se zápas líbil. 4. Vodojem pojme (12, 35 m^3). 5. Karlovarská vřídla horká (72 stupňů Celsia) vyvěrají z hloubky asi (*1800 – 2500m). 6. Naplň nádobu do (3/4) vodou. 7. Na výlet děti dostaly po (100 korun). 8. Archeologové odhalili dalších (105 hrob) z doby před (*4000 let). 9. Z (*203 startující) bylo (*34 Američan). 10. Úspěšnost testu se pohybuje kolem (*42 %). 11. Olej v motoru by se měl měnit po (*400 000 km). 12. Branami výstaviště prošel (2 000 návštěvník). 13. Havaroval ve (180 km) rychlosti. b) 1. Nominovalo se celkem (5) reprezentantů. 2. (2) kluci se jí líbili. 3. Stálo tam (5) lidí. 4. (2) posluchači udělali zkoušku. 5. Zúčastnilo se celkem (7) našich závodníků. 6. Den otevřených dveří zabezpečí (8) kolegů. 7. Všichni (3) synové studují v zahraničí. 8. (8) zástupců firmy se už vrátilo. 9. Potkali jsme (2) naše bývalé spolužáky. 10. Vybrali jsme (3) nejlepší studenty. 11. Určili jsme (2) zástupce. 12. Bylo nás tam celkem (12, 9, 16). 13. Pozvali jsme (4) naše přátele. c) (85) korun, (12) židlí, (26) stolů, (37) korun, (118) listů, (5) pokojů, (59) velkoměst, (4) malá města, (128) vlků, (1 126 485) dolarů, (99) klíčů, (155) procent, (50) kilo jablek, v (73) domech, se (197) studenty, o (372) průmyslových podnicích, u (22) dívek, u (110) staveb Č 23. Nasledujúce vety prečítajte. Rozlišujte základné a druhové číslovky. Ñ 1. Sním jenom (3) brambory. 2. Koupili jsme (3) brambory. 3. U vleku jsme našli (4) rukavice. 4. Přibal si raději (4) rukavice. 5. (5) ponožek nejde do páru. 6. Budou ti stačit (5) ponožky a (4) KM spodní prádlo. 7. Dokoupíme ještě (4) nůžky. 8. LEKCIA NEOHYBNÉ SLOVNÉ DRUHY Podľa sémantického hľadiska sa neohybné slovné druhy rozdeľujú na autosémantické (adverbiá) a synsémantiské, podieľajúce sa na výstavbe textu (prepozície, konjunkcie a partikuly). Zvláštnu pozíciu zaujímajú interjekcie: významovo sú autonómne, ale od autosémantík sa odlišujú nepojmovosťou. 8.1. Adverbiá Adverbiá (príslovky, cirkumstantíva, čiže okolnostné slová) sa sémanticky rozdeľujú podľa typu okolností, ktoré vyjadrujú, na adverbiá miesta: dole, vpredu – vpředu, času: dávno, ráno, večer, zajtra – zítra, spôsobu a miery: nahlas, potichu, málo; príliš – příliš, a príčiny (dôvodu, účelu): náhodou; právom, úmyselne, nazlosť – právem, úmyslně, nazlost. Niektoré slová sú svojou formou príbuzné so zámenami alebo číslovkami; sú to príslovkové zámená (kde, kade, stadiaľ, tade, všade, akosi, kedysi – kde, kudy, odtud, tudy, všude, jaksi, kdysi) a číselné príslovky (dvojmo, desaťnásobne – desetinásobně). Mnohé príslovky sú v obidvoch jazykoch rovnaké (porov. aj vyššie): dokola, načisto, nahlas, nahrubo, nalačno, naposledy, naruby, naproti, navečer, nízko, proti (som proti – jsem proti), už, skoro, už-už, včas, včera, večer, vhod, vpravo, vtom, vzad, vzadu, vzpažmo, vždy(cky), zadarmo, zakrátko, znožmo, zapažmo, zároveň, zdarma, zdola, zhurta, zhusta, znova, znovu, zostra, zrána, zvečera, zvesela, zvlášť a iné. Najväčšie množstvo adverbií tvorí skupina výrazov hláskovo podobných: domov – domů, dokorán – dokořán, pozde – pozdě, naisto – najisto, dobre – dobře, spamäti – zpaměti, vedecky – vědecky, vhodne – vhodně, viac – víc(e), vnútri – uvnitř, von – ven, vôbec – vůbec, výborne – výborně, vyššie – výše, zamatovo – sametově, zanedlho – zanedlouho, zaujato – zaujatě, zbytočne – zbytečně, zľava – zleva, zrejme – zřejmě, žartom – žertem a iné. Niekedy majú české a slovenské príslovky zhodnú alebo takmer zhodnú podobu, ale líšia sa významom. Niektoré z nich patria k tzv. zradným slovám, napr. chutne – chutně, ale aj roztomile; zle – zle, ale aj špatně; statočne – statečně, ale aj poctivě; chytro – rychle; (píšeme) spolu – (píšeme) dohromady, tri plus tri je spolu šesť – tři plus tři je dohromady šest a iné. Vedľa zhodných a čiastočne zhodných adverbií v češtine a slovenčine existuje množstvo adverbií osobitých pre ten-ktorý jazyk. Odlišnosti súvisia s tvorením od iného základu alebo tvorením inými afixmi: dokopy – dohromady, horko-ťažko – jen tak tak, náročky – úmyslně, dnu – dovnitř aj vevnitř, zdnu – zevnitř, naporúdzi, poruke – poruce, írečite, svojrázne – svérázně; teraz – teď, napokon – konečně, raz – jednou, veľa ráz – mnohokrát, mockrát; voľakedy – kdysi, zoči-voči – tváří v tvář (z očí do očí); navyše – nazbyt, navíc a iné. K niektorým slovenským príslovkám nemá čeština priamy jednoslovný ekvivalent, napr. doluznačky – tváří dolů, na břichu; spakruky – hřbetem dlaně, kolenačky – po kolenou, vnohy – rychle pryč, idúcky – při chůzi, cestou. 8.1.1. Gradácia adverbií Adverbiá tvorené z adjektívnych základov môžu vyjadrovať komparatív a superlatív. V slovenčine aj češtine sa tvorí komparatív sufixálne; v slovenčine pomocou sufixov -šie, -ejšie, v češtine pomocou sufixov -eji / -ěji. Superlatív sa v oboch jazykoch tvorí z komparatívu pridaním prefixu, v slovenčine naj-, v češtine nej-: (naj)novšie, (naj)belšie, (naj)lacnejšie, (naj)príjemnejšie, (naj)zdravšie – (nej)nověji, (nej)běleji, (nej)laciněji, (nej)příjemněji, (nej) zdravěji. V obidvoch jazykoch pri tvorení vznikajú alternácie spoluhlások: bližšie – blíže, kratšie – kratčeji, ľahšie – lehčeji, ale na rozdiel od slovenčiny sa v češtine uplatňujú alternácie spoluhlások a spoluhláskových skupín vo väčšom rozsahu (k > č, h > ž, ch > š, sk > šk, ck > čt), porov. české komparatívne tvary vlhčeji, dráž(e), jednodušeji, tišeji, lidštěji, demokratičtěji oproti nezmeneným kmeňom slovenských adverbií vlhšie, drahšie, jednoduchšie, tichšie, ľudskejšie, demokratickejšie. Nepravidelne sa stupňujú najfrekventovanejšie adverbiá: dobre – lepšie, dobře – lépe / (hovor.) líp, zle – horšie, zle – hůře, veľa – viac, veľmi – väčšmi, mnoho – viacej, mnoho – víc(e), málo – menej, málo – méně / (hovor.) míň. 8.1.2. Osobitnú skupinu tvoria tzv. predikatíva (vetné alebo obsahové príslovky), ktoré majú inú syntaktickú povahu než ostatné adverbiá: sú sémantickým základom predikátorov. Môžu vyjadrovať atmosférické stavy (Je tam chladno.), resp. psychosomatické stavy (Je mi chladno.) – stavové predikatíva, alebo vyjadrujú modalitu – modálne predikatíva (Možno tu fajčiť? – Možno tady kouřit?). Stavové predikatíva sa tiež ako adverbiá tvoria v slovenčine aj češtine od adjektív, a to najmä sufixom -o (chladno, oblačno, polojasno, mrazivo, škodlivo, vlhko, pusto, smutno, škodlivo; hmlisto, veterno, daždivo, ťažko – mlhavo, větrno, deštivo, těžko), časť ich má formu neodlíšenú od adverbií (pekne, dobre, zle – pěkně, dobře, zle): Je mu zle.; Bolo tam pekne. – Bylo tam pěkně. Predikatívami sú tiež ustrnuté substantívne tvary (zima, tma, škoda, hanba) a príslovkové zrazeniny (načase; zaťažko – zatěžko): Bolo mi tam zima.– Bylo mi tam zima., Bolo mu zaťažko nám zatelefonovať. – Bylo mu zatěžko nám zatelefonovat. Čiastočné rozdiely medzi slovenčinou a češtinou sa prejavujú pri vyjadrovaní modálnosti. Repertoár českých modálnych predikatív je širší. Čeština vyjadruje modalitu možnosti predikatívami: možno, nemožno, lze, nelze, modalitu nutnosti predikatívami: nutno, radno, záhodno (kniž.), třeba, netřeba (kniž.), potřeba, zapotřebí. V češtine aj slovenčine je frekventované predikatívum možno, nemožno, radno, treba – třeba, porov. Možno sa naňho spoľahnúť. – Je možno / Lze se na něho spolehnout., Nebolo radno pohnevať si ho. – Nebylo radno si ho pohněvat., Treba sa dobre správať. – Je třeba se dobře chovat. V súčasnej slovenčine však už neexistuje priamy ekvivalent pre české modálne predikatívum (ne)lze, v češtine zasa priamy ekvivalent slovenského predikatíva slobodno, neslobodno (Tu neslobodno fajčiť. – Tady se nesmí kouřit.), iným českým predikatívam zodpovedajú slovenské adjektívne tvary: Je nutné / potrebné sa dohovoriť. – Je nutno / potřeba se domluvit. 8.2. Prepozície Predložky (prepozície) sú slová na úrovni morfémy na vyjadrenie vzťahu, a to spolu s gramatickou morfémou. Spolu s kategóriou pádu vyjadrujú funkčno-sémantickú kategóriu vzťahu, napr. v dome – v domě, na dome – na domě apod. Predložky sa v obidvoch jazykoch delia na vlastné a nevlastné (nepôvodné, sekundárne). Zhodné alebo podobné sú v obidvoch jazykoch predložky predovšetkým vlastné, porov. kontaktové, napr. do, v, z, na, po, pre – pro, pozičné, napr. po, pri – při, od, nad, pod, pred – před, za, k, s, bez, u (iba cez – přes sa líši), ale aj nevlastné, napr. okolo, mimo, blízko, vedľa – vedle, podľa – podle, miesto – místo, kvôli – kvůli, vnútri – uvnitř, uprostred – uprostřed, prostredníctvom – prostřednictvím, pomocou – pomocí, voči – vůči a iné. Naproti tomu slovenčina má množstvo predložiek nevlastných, ktoré sa líšia v češtine nielen odlišným tvarom, ale navyše pre niektoré z nich čeština nemá ani priamy ekvivalent, napr. konča záhrady – na konci zahrady, hore schodmi – po schodech nahoru, dolu svahom – ze svahu dolů, okrem nich – mimo ně / kromě nich, počas obeda – během oběda, napriek zákazu – navzdory zákazu a iné. 8.2.1. Pre slovenčinu sú príznačné zložené predložky. V spisovnej češtine je takýto jav zriedkavý (napr. naproti domu, namísto nás, spoza keříků, zpod stolu). V slovenčine sa predložky môžu skladať aj z troch komponentov: spojenie dvoch predložiek (ponad dom, popri ňom, ísť poza dom, stúpiť pomimo kameňa, povedľa kostola, spod rúk, šaty spred desiatich rokov, spred záhrady – nad dům, vedle něho, jít za domem, stoupnout vedle kamene, vedle kostela, šaty z doby před deseti lety, z místa před zahradou apod.), spojenie troch predložiek (pozerať sa sponad okuliarov, spopod stola, spoza kríkov, spopred záhrady apod). Do češtiny sa prekladajú takéto spojenia väčšinou pomocou nezložených predložiek, ale tiež opisom: Vták letel ponad dom. – Pták letěl nad domem., Ani jeden spomedzi nás tam nešiel. – Ani jeden z našeho středu / Ani jeden z nás tam nešel., Boli to šaty spred desiatich rokov. – Byly to šaty z doby před deseti lety., Pozrel naň sponad okuliarov. – Podíval se na něho přes horní okraj brýlí., Slnko vyšlo spoza hôr. – Slunko vyšlo za horami. 8.2.2. Pôvodné neslabičné predložky (s, z, v, k) a predložky zakončené na spoluhlásku sa môžu kvôli lepšej výslovnosti vokalizovať. Slovenčina má základnú vokalizovanú podobu na -o (so synom, odo mňa, predo mnou, nado mnou, bezo mňa, vo vlaku, zo strechy), kým čeština na -e (se synem, ode mne, přede mnou, nade mnou, beze mne, ve vlaku, ze střechy). Predložka k sa v slovenčine vokalizuje na ku (ku škole), v češtine máva podobu ke (ke mně) alebo zriedka ku (ku Praze). Pôvodná predložka s, so, ktorá sa spájala s akuzatívom, sa dnes vyskytuje iba v ustrnutých spojeniach s významom približnosti v slovenskej podobe zo (zo dvaja, zo päť) a ako morféma zopár, v hovorenej češtine vo forme ze (ze dva, ze pět). Predložky v a k sa v češtine vokalizujú častejšie než v slovenčine (Č ve tvaru – S v tvare, ve tvarech – v tvaroch, ve směnárně – v zmenárni, ve správném tvaru – v správnom tvare, ve měste – v meste, ve společnosti – v spoločnosti, ve dvou – v dvoch, ve státech – v štátoch, ve sněhu – v snehu, ve škole – v škole, ve skloňování – v skloňovaní; ke druhé – k druhej, ke vzorům – k vzorom; ze třídy – z triedy). Zhody a rozdiely badať v spojovaní s pádmi. Nevlastné predložky sa spájajú v zhode s češtinou obvykle s genitívom: okolo domu, okrem – kromě soboty, prostredníctvom úradu – prostřednictvím úřadu apod. Na rozdiel od češtiny sa s G spája aj predložka mimo: mimo nášho domu – mimo náš dům. Niektoré predložky formou zhodné v slovenčine aj češtine sa líšia významom alebo spôsobom použitia (po – pro, pri – u, k – na, cez – přez, o – za v časovom význame). Predložka po v spojení s A môže mať v slovenčine: účelový význam – v češtine jej zodpovedá predložka pro (ísť po lekára – jít pro lékaře); význam časovej hranice (po dnes – do dnes); význam opakovania (po prvé, po druhé – za prvé, za druhé). Predložka pri s významom miestnej blízkosti má v češtine ekvivalent u (pri Žiline – u Žiliny). Predložka k nemá na rozdiel od češtiny nikdy význam účelu (kniha na čítanie, odsúdiť na stratu slobody – kniha ke čtení, odsoudit ke ztrátě svobody). Predložkové spojenie na + A vo význame účinku sa do češtiny prekladá pomocou predložky k + D (je to na smiech, na nevydržanie – je to k smíchu, k nevydržení). Spojenie na + L vyjadruje v slovenčine príslušnosť k niečomu, v češtine tomu zodpovedá spojenie u + G (noha na stole – noha u stolu). Predložka o má na rozdiel od češtiny aj význam časovej miery, čo umožňuje významovú diferenciáciu o – za (urobiť niečo o týždeň – za týždeň). Česká predložka za vystihuje oba prípady, ale na predchádzanie nejednoznačnosti sa používa vo význame „v priebehu týždňa“ aj predložka během (udělat něco za týden – za týden, během týdne). Pri vyjadrení času pomocou hodín má slovenská predložka o český ekvivalent v (prísť o šiestej – přijít v šest). Výrazný diferenčný jav predstavuje možnosť spájania slovenských osobných zámen mužského a stredného rodu s pôvodnými predložkami, a to niekedy aj v skrátenej podobe: zaňho / zaň, preňho / preň, poňho / poň, ale iba oňho, uňho, nadeň, (po)podeň, (po)predeň apod. – za něho, za ně, pro něho, pro ně, o něho, o ně, u něho, nad něho/nad něj, nad ně, pod něho/pod něj, pod ně, před ním. V češtine je tento typ obmedzený na archaizmy (díval se naň, udělal proň mnoho). 8.3. Konjunkcie 8.3.1. Konjunkcie (spojky) explicitne vyjadrujú koordinačné a subordinačné vzťahy vo vete a medzi vetami, prípadne medzi väčšími syntaktickými celkami. Konjunkcie sú slová s veľmi abstraktnou sémantikou: slúžia napr. na vyjadrovanie základných myšlienkových postupov, ako je priraďovanie, adverzatívnosť, disjunkcia, gradácia apod. V súvislosti s tým sa konjunkcie často kombinujú s ďalšími slovami, a to opäť s konjunkciami alebo s inými slovnými druhmi, predovšetkým s adverbiami a partikulami, napr. aj keď, hneď ako, než aby – i když, hned jak, než aby. Niektoré spojovacie výrazy sú monofunkčné, napr. ale, alebo, aj keď, a preto, pretože – ale, nebo, i když, a proto, protože, iné sú univerzálnejšie, napr. a, že, žeby – a, že, aby. Niektoré spojky sú v obidvoch jazykoch zhodné alebo hláskovo podobné: a, ani, než, však, pretože, buď – alebo – a, ani, než, však, pretože – protože, buď – (a)nebo. Iné sa odlišujú svojou formou: veď – vždyť; žeby – aby; sťa, sťaby – jako, jako by; bárs i – třeba i; čiže – čili. 8.3.2. Slovenčina nemá priame ekvivalenty pre niektoré české spojky, čo súvisí s odlišným vývinom jej syntaktickej štruktúry. Uvedené spojovacie výrazy sa prekladajú takto: Č jelikož – S keďže, Č poněvadž – S lebo, pretože, Č neboť – S lebo, Č jestli(že) – S ak, Č (kniž.) nýbrž, kdežto, tudíž – S teda, nuž teda, Č třebaže, ačkoliv, přestože – S hoci, čo aj, aj keď. Rozdiel je v uvádzaní atributívnej vety vzťažným zámenom: čeština má k dispozícii vzťažné zámeno který a jenž, slovenčina iba ktorý (pozri lekciu 8 a 10). V češtine je v súčasnom jazyku frekventované tiež vzťažné zámeno což (G čehož, D čemuž) a tzv. absolútne relatívum co. České zámeno což sa prekladá pomocou spojovacieho výrazu čo: Č Nepřišel, což mne mrzí. – S Neprišiel, čo ma mrzí. Český výraz co má v slovenčine ekvivalent čo: Č To je ten člověk, co .... S To je ten človek, čo…. Ďalej sa od seba líšia spojky: no, ale – ale; ak – jestliže, když; ako – než, jak; aj – i; nuž – tak, tedy; kým – zatímco, dokud; pokým – dokud, pokud, kdežto; zatiaľ čo – kdežto / zatímco. Na ilustráciu uvádzame niektoré príklady: Zdravý, no slabý. – Zdravý, ale slabý., Ak neprídeš, bude zle! – Jestli / Když nepřijdeš, bude zle!, Bol horší ako ona. – Byl horší než ona., Aj my prídeme. – I my přijdeme., Dávali, nuž / tak si vzal. – Dávali, tak / tedy (kniž.) si vzal., Kým sme oberali, on sedel pod stromom. – Zatímco jsme sbírali, on seděl pod stromem., Kým neprídeš, neodídem. – Dokud nepřijdeš, neodejdu., Nás bolo iba šesť, (po)kým ich bolo desať. – Nás bylo jenom šest, zatímco jich bylo deset., Robí, pokým sily stačia. – Pracuje, dokud síly stačí., Otec je dobrák, zatiaľ čo matka je prísna. – Otec je dobrák, zatímco / kdežto matka je přísná. 8.4. Partikuly 8.4.1. Partikuly (častice) vyjadrujú vzťah hovoriaceho k vyjadrenej skutočnosti, k adresátovi, k obsahu alebo k členeniu textu. Sú teda komunikačným, textovým slovným druhom. Z toho vyplýva, že ich môžeme identifikovať a vnútorne ďalej klasifikovať až na základe kontextov, v ktorých sa vyskytujú. Sú homonymné predovšetkým so spojkami, adverbiami a tiež s ohybnými slovnými druhmi. Partikuly majú zväčša expresívny príznak. Väčšinou vyjadrujú posun, zmenu, upozornenie na jazykový prostriedok v texte, a to na pozadí zvyčajnosti, neutrálnosti textu bez častice, napr. neutrálne: S, Č Kolega Novák nemá doktorát.; expresívne Veď kolega Novák nemá doktorát! – Vždyť kolega Novák nemá doktorát! Svoju úlohu tu hrá samozrejme tiež príznaková intonácia. Často sa kombinujú s inými časticami: Len keby sa vrátil! – Jen kdyby se vrátil!, Keby tak napadol sneh! – Kdyby tak napadl sníh! Príklad kumulovania častíc v jednej výpovedi uvádza český lingvista M. Grepl: Ale vždyť přece jen může bohudík i tak ještě snad dělat třeba aspoň hlídače. (Jazykovědné aktuality, 1989). Slovenský preklad: Ale veď predsa len môže chvalabohu aj tak ešte hádam robiť dajme tomu aspoň strážnika. V slovenčine je expresivita výpovede viacej rozvinutá než v češtine, preto má slovenčina v porovnaní s češtinou širší repertoár partikúl, aj vyššiu frekvenciu ich použitia. Pre niektoré z nich čeština ani nemá priamy ekvivalent: sú to predovšetkým partikuly ho, či, čo, že (porov. ďalej). 8.4.2. Partikuly sú dôležitým spoluindikátorom ilokučných funkcií výpovede. Z tohto hľadiska majú pre bežnú komunikáciu veľký význam kontaktové (apelové) partikuly, vyjadrujúce súhlas, uistenie, nesúhlas, odmietnutie apod. Mnohé z nich sa v obidvoch jazykoch líšia: · Vyjadrenie rôznej miery súhlasu, prípadne vyzvanie na súhlas s odpoveďou: Áno. / Hej. – Ano., Veď hej. – No ano. Nuž hej. / Tak dobre. – Tedy / Tak dobře., Hejže. / Všakže. – Že ano., Všakáno. / Však hej. / Všakže. – Že ano / Pravda (kniž.), Bol si tam, však? – Byls´ tam, že?, Dobre? – Ano? / (hovor.) Jo? · Vyjadrenie nesúhlasu, odmietnutia môže mať tiež rôznu intenzitu – porov. neutrálnu odpoveď Nie. – Ne. a dôraznejší nesúhlas Bol si tam?– Čoby / Čožeby! – Byls tam? – Kdepak! a ohradenie: Ešteže čo! – Kdepak! Ani nápad!, Ale choď! – Ale jdi!, Ale prosím ťa! – Ale prosím tě! · Odporovanie inému tvrdeniu (námietka, ohradenie) sa vyjadruje partikulizovanými výrazmi: ale, keď, náhodou, predsa, veď – ale, když, náhodou, přece, vždyť: Ale páni, toto je nehoráznosť! – Ale pánové, tohle je nehoráznost!, Keď on je taký hlupák! – Když on je takový hlupák!, Náhodou je to dobre spočítané! – Náhodou je to dobře spočítané!, Predsa o tom vedia! – Přece o tom vědí!, Veď ani nenapísal! – Vždyť ani nenapsal! · Pri vyjadrovaní uistenia o pravdivosti výpovede má slovenčina aj čeština k dispozícii výrazy v obidvoch jazykoch rovnaké alebo podobné: fakticky, fakt; skutočne, určite, vážne, zaručene – skutečně, určitě, vážně, zaručeně, jednak odlišné: ozaj, naozaj – opravdu, doopravdy; veru, veruže – věru (kniž.), opravdu, skutečně; všakver – že ano, pravda. 8.4.3. Rozdiely medzi slovenčinou a češtinou sa prejavujú aj vo využití častíc v otázke (aj rečníckej) a vo zvolacej vete. Slovenské partikuly či, čo, že, vari, ho nemajú v češtine priame ekvivalenty a prekladajú sa najčastejšie výrazmi copak, kéž by, kdyby tak, jen jestli, proč jenom apod.: Či /Vari si pes? – Copak jsi pes?, Čo len raz keby / Keby aspoň len raz zakričal! – Kdyby / Kéž by aspoň jednou zakřičel!, Ach, či vôbec príde! – Ach, jen jestli vůbec přijde!, Prečože si to urobil? – Proč jenom jsi to udělal?, Ktože to zaplatí? – Kdo jenom to zaplatí? Zdôrazňovacie apelové častice sa uplatňujú predovšetkým v spojitosti s transponovaným použitím indikatívu, ale aj pri imperatívnych tvaroch slovies. Slovenská partikula ho je viazaná skôr na staršie literárne texty: Čušíš ho!, Budete ho ticho! – (No) tak mlčíš!, (No) tak budete potichu!, Nože poď už!, Veď už poď! – (No) tak pojď už!, Nože to nerob! – No tak nedělej to!, Choďže preč! – Tak běž (už) pryč!, Nechajže to! – Tak už toho nechej! 8.4.4. Súbor častíc sa v priebehu vývoja jazyka neustále obohacuje výrazmi z iných slovných druhov. Niektoré partikuly, ktoré sa zo synchrónneho pohľadu pokladajú za primárne, tiež vznikli z iných slovných druhov, ale v súčasnosti sú menej „etymologicky jasné“, napr. vraj, nech, (knižné kiež), bodaj – prý, nechť, kéž, bodejť. V tomto procese partikulizácie vznikajú častice: 1) zo slov primárne neohybných: · zo spojok (ale, keď, aby, že – ale, když, aby, že) · z prísloviek (zasa, hlavne, čisto, viac-menej, skôr, iste(že), určite – zase, hlavně, čistě, spíš, víceméně, jistě(že), určitě) 2) zo slov primárne ohybných: · z ustrnutých tvarov substantív, adjektív a zámen (prinajmenšom, doslova, dokonca, napodiv, väčšinou, predovšetkým – přinejmenším, doslova, dokonce, kupodivu, většinou, to, především) · zo slovies (vraj, myslím, tuším, hádam, vieš, počúvaj / počuj, počkaj, povedzme, vidíš – prý, myslím, tuším, hádám (kniž.), víš, poslouchej / poslyš, počkej, řekněme, vidíš) 3) zo syntaktických spojení: kto(ho)vie, takpovediac, bohvie, pánboh zaplať, dajme tomu, to si píš, nech sa prepadnem, ak ...., vezmi na to jed – kdoví, takříkajíc/takřka, bůhví, zaplať pánbůh, dejme tomu, to si piš, ať se propadnu, jestli..., vem na to jed a ďalšie. 8.5. Interjekcie Interjekcie (citoslovcia) predstavujú špecifický systém znakov, akýsi jednoduchý, primitívny a značne variabilný jazyk, vyjadrujúci (podobne ako jazyk gest) bezprostredný vzťah hovoriaceho k jednej z troch zložiek komunikačnej situácie: 1) k hovoriacemu: interjekcie expresívne, emocionálne, napr. ojoj, au, ach, jéé, fuj; 2) k personálnemu aj nepersonálnemu adresátovi: interjekcie apelové, kontaktové, napr. pápá, haló, pozor, psss!, hybaj, kšá; 3) k predmetu, o ktorom sa hovorí: interjekcie napodobňujúce, onomatopoické, napr. tik-tak, vŕŕ; hav-hav, žblnk / čľups, baran, baran buc – haf-haf, žbluňk, berany duc. 9.5.1. Interjekcie sa primárne nezúčastňujú na výstavbe základovej vetnej štruktúry, ale tvoria zväčša samostatné, rudimentárne, nečlenené výpovede. V písanom jazyku sa ustálil zápis niektorých frekventovaných zvukov, ktoré sú podobné artikulovaným zvukom. Príznaková fonologická štruktúra interjekcií, typická pre inherentnú expresivitu, sa prejavuje predovšetkým synchronicky v nezvyčajných kombináciách foném (pre češtinu je to napr. spojenie fiu, pf, oj, mňam, kšá, chř, jú) a vo výskyte málo frekventovaných foném (ó, é, f). Väčšina slovenských a českých interjekcií má rovnakú alebo veľmi blízku podobu: bźźź, vŕŕŕ, krá-krá, ga-ga-ga, chacha, uhm, joj; vrzg, óvi, hjaj, preboha – vrz, ouvej, jaj, proboha, niektoré sa však líšia, napr. švác – prásk, vrzg – vrz, čľup – žbluňk. 9.5.2. Komunikačné podmienky môžu výrazne ovplyvniť funkciu plnovýznamového slova tak, že nadobudne v určitom kontexte sekundárnu funkciu ako neplnovýznamový slovný druh. V procese interjekcionalizácie sa to týka takých výrazov a spojení, ako servus, nazdar, dočerta, preboha, nedajbože – servus, nazdar, k čertu, proboha, nedejbože apod., ktoré už v podstate stratili svoju primárnu funkciu a zaujímajú pevnú pozíciu v skupine citosloviec. Z komunikačných potrieb nadviazať kontakt vznikajú sekundárne neplnovýznamové slová z niektorých frekventovaných slovesných tvarov, najmä od slovies zmyslového vnímania (vidieť, počuť, pozrieť sa) a od slovies vedieť a počkať. Tie potom strácajú nielen svoju pôvodnú sémantiku, ale v dôsledku toho aj gramatické vlastnosti: väčšinou ustrnú v tvare 2. os. sg. a pl. (porov. Vidíš / Vidíte, už to hlásia. – Vidíš / Vidíte, už to hlásí. Počuj / Pozri sa, nerozčuľuj ma už s tým. – Poslechni / Poslyš / Podívej se, nerozčiluj mě s tím už., Vieš, nemám teraz čas. – Víš, nemám teď čas., Počkaj, to sa mi nepáči. – Počkej, to se mi nelíbí., Nech ťa tu už nevidím! – Koukej, ať tě tady už nevidím!) ÚLOHY K 8. LEKCII S 1. Utvorte komparatív slovenských adverbií: Ñ draho, priateľsky, tuho, jednoducho, lacno, dobre, vysoko, nízko, smelo, zdravo, príjemne, demokraticky, málo, mnoho, zle O 2. Preložte do češtiny predložkové väzby: popri nej, spopod mosta, spoza stromov, fotografie spred piatich rokov, povedľa záhrady, spopred domu, stúpiť pomimo kameňa, počas prestávky, vnútri koliby O 3. Preložte do slovenčiny predložkové väzby: Ñ za prvé, za druhé, jít pro chleba, za pět minut jedna, mimo náš dům, u Bratislavy, něco na/ke čtení, odsoudit ke ztrátě svobody, je to k smíchu, noha u stolu, udělat něco během týdne, přijít za týden, vrátit se za rok, přijít v šest O 4. Preložte do češtiny: Ñ 1. Dym, ktorý zavial proti nám. 2. Nenapísal, čo ma mrzí. 3. Ak neprídu, vrátime sa. 4. Alebo nemá čo povedať, alebo sa jej nechce. 5. Aj keď si verí, nemusí ešte vyhrať. 6. Je to lepšie ako včera. 7. Robí, pokým sily stačia. 8. Kým to nebude hotové, neodídeme. 9. Peter je dobrý, zatiaľ čo jeho brat je darebák. 10. Dám ti disketu, alebo ti pošlem e-mail. 11. Prídem, hoci sa mi nechce. S 5. Vyhľadajte partikuly a partikulizované výrazy: 1. Vieš, kto príde? 2. Však áno! 3. Vraj to urobil Janko. 4. Keby tak bolo už leto! 5. Bol tuším jej priateľom. 6. Veď hej. 7. Veľmi sa ponáhľam, vieš? 8. Myslím, že máme ešte čas. 9. To si píš, že mu to povie! 10. Ešteže čo! 11. Už to hlásia, vidíš? 12. Ale choď! 13. Prosím ťa, ako sa správaš! 14. Počkaj, ja ti dám odhovárať! 15. Ale nevrav, to je naozaj jeho manželka? 16. Vieš, že som na to celkom zabudla? 17. Naozaj tam bol s Michalom. 18. Bohvie, čo mu nahovoril. 19. Dajme tomu, že má pravdu. 20. Mala povedzme trinásť rokov. 21. Bol myslím v kine. 22. Bol doslova v šoku. 23. Napodiv sa všetko dobre skončilo. 24. Počkajme, ako to dopadne. S 6. Vyhľadajte v texte predložky: 1. Šiel som ta miesto nej. 2. Šiel som na jej miesto. 3. Dosiahol prepustenie cestou milosti. 4. Len touto cestou mohol dosiahnuť prepustenie. 5. Bolo to koncom roku. 6. Stanovili to na koniec roka. 7. Prišli všetci nevynímajúc riaditeľa. 8. Pracoval v oblasti priemyslu. 9. Čo do výšky patrila medzi prvých v triede. 10. V dôsledku choroby sa jej forma zhoršila. 11. Kramer verzus Kramerová. 12. Jedlo á la Mária. 13. Politici kontra ekonómovia. 14. V protiklade k tebe je on silnejší. 15. Román sme charakterizovali v protiklade k novele. 16. Na rozdiel od nich si priemerní žiaci vyžadujú viac pozornosti. 17. Poukázal na rozdiel medzi žiakmi. 18. Začínajúc 1. januárom vstúpi zákon do platnosti. 19. Začínajúc nový rok, rozhodli sme sa veľa vecí radikálne zmeniť. 20. Nehovoril za seba, ale v mene vlády. S 7. Analýzou viet určite, či spojka kým vyjadruje súbežnosť, následnosť alebo konečnú hranicu, porov. vzor: I. Kým toto čítate, som na ceste do Bratislavy. SÚBEŽNOSŤ II. Kým si sadli, povedala to. NÁSLEDNOSŤ III. Budeme tu dotiaľ, kým neprídu ostatní. KONEČNÁ HRANICA 1. A žili šťastne, kým neumreli. 2. Lietajte po svete, kým vás vaša najbližšia rodina nevyslobodí. 3. Vášho otca som tak preklial, aby nikdy nebol šťastný, kým vy za jeho hriechy hlad a biedu nevytrpíte, ako som ja musel pretrpieť. 4. Cvičí tak dlho, kým to nevie dokonale zahrať. 5. Pokým nepríde odpoveď, budem čakať. 6. Starká ho však nepustila z rúk, kým nebol čistý ako ľalia. 7. Budem nad tým sedieť, kým to neurobím. 8. Budem tam chodiť tak dlho, kým neprivolí, pokým neprivolí. 9. Kým sa spamätal, kone mu ukradli. 10. Dovtedy chodí krčah po vodu, kým sa nerozbije. S 8. Doplňte spojovacie výrazy z tejto ponuky: že, lebo, ako, než, kým, zatiaľ čo, aj keď, hoci, pokiaľ, pretože, či, keď, alebo, ak, preto, pokým. Ñ 1. Je krajší, ................. sme si mysleli. 2. .................... bude stále tak pršať, rieky sa rozvodnia. 3. .................. som prišiel na kúpalisko, Jožo už tam bol. 4. Museli sme sa vrátiť, ................. sme zabudli kľúče. 5. Zostanem tu, ..................... neprídu. 6. .................... sme sa snažili, výsledky neboli najlepšie. 7. .................. my sme vybaľovali kufre, Ilonka varila čaj. 8. Poslali nám e-mail, ................... objednávku vybavia. 9. ..................... bolo už neskoro, išli sme spať. 10. Všetko som vám už vysvetlila, ...................... už pomaly pôjdem. 11. Peter je v pivnici ................. v záhrade. 12. Stalo sa to včera, ................. všetci boli na chate. 13. Nemohli sme si spomenúť, ................... sme ju v dedine videli. O 9. Nasledujúce vety preložte do češtiny. Ñ 1. Čože ten, ten to vie! 2. Bodaj by ho pečená hus kopla! 3. Čože, veď to sľúbil! 4. Čo len raz keby prišiel! 5. Ako si to len dokázal! 6. Keby už bol koniec semestra! 7. Bodaj by si mal pravdu. 8. Ale ale, kdeže tak skoro? 9. Ale čoby! 10. Vravel nám to, všakáno? 11. Že sa ti to chce! 12. Čo ja viem? 13. Bodaj by sa bol neprebudil! 14. Ale kdeže! 15. Neprídeme neskoro, pravda! 16. Však je horúco! 17. Ale ti to ide! 18. Namojveru (že) ti jednu tresnem! 19. Ale čoby! 20. Už sa vrátil? Ale kde! 21. Nech tu nefajčí. 22. No to azda nie! 23. Nuž ako myslíš. 24. No dobre. 25. Nech sa páči. 26. Daj pozor! Spadneš! – Nech! 27. Tak čo, pôjdeme? 28. Keby ste tak boli v mojej koži, nesmiali by ste sa. 29. Nech boh chráni mu niečo povedať! 30. Tak ti treba. 31. Na tom napokon až tak nezáleží. 32. Tak-tak že stihneme trochu sa vyspať. 33. Nech som Kubo, ak je to nie tak. 34. S platom len-len vystačí. 35. Tak, veru tak. 36. Bál sa, nuž si pískal. 37. No to je veru pekné! 38. Veď sa nič nestalo. 39. Veď už poď! 40. Chvalabohu sa nič nestalo. 41. Isto príď! 42. Veďže nechoď ešte. 43. Bohužiaľ sa už nevráti. 44. Dokonca sa nám ospravedlnil. 45. Isto to vieš? 46. Majú na to predpoklady? Dozaista hej. 47. Že tu nebol? Veď som ho videl. 48. Naisto je spokojný. S 10. Vo vetách doplňte interpunkciu: Ñ 1. Plakala nad ním len ako nad nešťastníkom. 2. Nepoznali lepšiu zábavu ako tancovať. 3. Nevedel ako sa mu poďakovať. 4. Mal ho rád ako máme radi brata. 5. Začnite písať až keď si vec dobre rozmyslíte. 6. Vlak sa pohol práve keď sme prišli do stanice. 7. Pri klepote je priemerný výkon ten istý čiže aj keď pri tejto skúške predpokladáme vplyv opakovaného nácviku jeho vplyv sa neukázal. 8. Pobral sa muž do lesa a len čo doň vkročil hneď sa na vlkolaka premenil. 9. Pokusy ukázali že keď ide o kvalitné semeno aj pri zvýšenom výskyte hlodavcov dá sejba uspokojujúce výsledky. 10. Píšeš a či nepíšeš? 11. Zmocnil sa ho nepokoj či azda niekde horí. 12. Aj som ťa vychoval aj som ťa naučil. 13. Správal sa pokojne a tak sa chcem správať i ja. 14. Zrazu sa husto rozpršalo a tak nepôjdeme nikde. 15. Dlho sa opaľovala a to jej spôsobilo úpal. 16. Stretneme sa čo najskôr a to v stredu. 17. Prekročil som konáre ktoré sa mi plietli pod nohy a rútil som sa dopredu. 18. Vošli sme do domu v ktorom ešte svietili a opýtali sme sa kadiaľ vedie cesta. 19. Najprv sa poobzeral či tam nestojí žena a nesleduje ho. 20. Prerušila ma a aby skryla slzy utiekla do sypárne. S 11. Text doplňte vhodnými časticami: keby, čo, bohvie, predsa, však, dokonca, veď, nech, vraj, len, ktovie, zrejme, vôbec, bohužiaľ, vari, predovšetkým, napodiv, iba, ale kde!, horkýže, aj tak: Ñ 1. ...................... sa na mieste prepadnem. 2. Máme .................. zatvorené. 3. .................... sa to skončilo dobre. 4. ....................... prečo neprišiel. 5. Je ..................... tvoj syn. 6. Zistite si ......................, či sa neplánuje zmena trasy. 7. ............................, mýlite sa! 8. ....................... sa neboj. 9. ........................ ťa chytia. 10. .................... sa opováž! 11. ..................... bol už všetkému koniec! 12. .................... sa to smie? 13. ..................... sa nič vážne nestalo. 14. ............... ako to v skutočnosti bolo. 15. ..................... sa vopred dohovorili. 16. Na tom ....................... nezáleží. 17. .................... sa uvidíme. 18. Napísal im ..................... dlhý list. 19. ......................... sa im vôbec neospravedlnili. 20. ........................ ti verí. 21. ............... si stratil rozum? 22. ................... sa vám páči. 23. ................. nezabudni, že je zajtra posledný termín. 24. ......................... neprídu. 25. ....................... ti neverím. S 12. Posúďte, či partikuly vyjadrujú pravdepodobnosť, varovanie, súhlas, nesúhlas, zdôraznenie, hodnotenie, uistenie: 1. Samozrejme s ním súhlasíme. 2. Bohvie odkiaľ prišiel. 3. Ale choď, to nemyslíš vážne. 4. Hej, to môže byť. 5. Akiste ste si zmýlili adresu. 6. Len sa opováž! 7. Ale sa mu darí v takej firme! 8. Pravdepodobne už budú na chate. 9. To si píš, že jej to poviem! 10. Či sa takto zaobchádza s dieťaťom?! 11. Určite prídem. 12. Vraj neurobil skúšku. 13. V každom prípade je dobre, že tam sú a pomáhajú civilnému obyvateľstvu. 13. Zvážte, ktoré častice môžu byť v danom kontexte synonymné: S a) fakt, určite, skutočne, zaručene, nesporne, naozaj ................. to nerozbil. ...................... je najlepší. b) predovšetkým, najmä, hlavne, predsa .................... sa rozhodni. Dôležitá je ............................... kvalita. c) nech, keby ................... už bolo leto! d) asi, myslím, azda ................... bude pršať. Č a) bezesporu, fakt, určitě, skutečně, nesporně, vážně, zaručeně, opravdu ............ to nerozbil. ............. je nejlepší. b) zejména, především, zvláště, hlavně, přece ............. se rozhodni. Důležitá je ............... kvalita. c) ať, nechť, kéž, kdyby ............... už byl konec! d) patrně, asi, bezpochyby, myslím, tuším ................. bude pršet. S 14. Aké funkcie plní slovo že v nasledujúcich vetách? 1. Že sa nehanbíš! 2. Že mi to neprišlo skôr na um! 3. Že sa nepolepšíš! 4. Že sa mi budeš učiť! 5. Ja že nemám peniaze? 6. Mňa že vylúčia? 7. Ja že nemám pravdu? 8. Že ho už chytili. 9. Že je chorá. 10. Že už prišli. 11. Že je už po všetkom. S 15. Posúďte dané výpovede z hľadiska normy: 1. A nezabudni zájsť pre mlieko! 2. Cez víkend ideme do babky. 3. Epidémia sa vyskytla už aj na Spiši, na Šariši a na Zemplíne. 4. Otec sa jej upil k smrti. 5. U všetkých týchto slovies je segment -ov- modifikačnou morfémou. 6. Je presne za päť minút osem. 7. Behom dvoch rokov sa z neho stala ruina. 8. Puk sa náhle ocitol mimo hraciu plochu. 9. Bol po každej stránke lepší. 10. Vďaka nezamestnanosti sa situácia ešte zhoršila. S 16. Aký štylistický, resp. frekvenčný rozdiel je medzi týmito spisovnými variantmi? azda – snáď, okrem – až na, a to – a síce, zabávať sa – baviť sa, aj tak – beztak, plavý – blond, dva razy – dvakrát, vedieť niečo – dokázať niečo, požiarnik – hasič, rozmaznávať – hýčkať, najmä – hlavne, byť vhod – hodiť sa, správať sa – chovať sa, inak – ináč, iba – len O 17. Preložte do slovenčiny: Ñ 1. Máme přijít za chvilku. 2. Dcera umí francouzsky a německy. 3. Přišel pro syna. 4. Měl starostí nad hlavu. 5. Už má přes čtyřicet. 6. Je to k smíchu. 7. Přijdu v šest. 8. Přijdu za chvíli. 9. Čas od času chodíme plavat. 10. Zlomila se ručička u hodinek. Č 18. Rozhodnite, kde bola predložka použitá správne a kde nesprávne: Ñ sloužil u námořnictva, u okna, u maminky, v ředitelství podniku, vyše tisíc korun, šel po noviny, u Prahy, zastavil se při mně, během roku, skrz rok, voda na pití, přijdu pro vás, cez okno O 19. Preložte do slovenčiny: 1. I když prší, chodíme na procházky. 2. Dělá s lidmi, co chce. 3. Zatímco jsme sbírali, on seděl pod stromem. 4. Dokud/Pokud nepřijdeš, neodejdu. 5. Pracuje, pokud stačí síly. 6. Byli jsme dva, kdežto jich bylo šest. 7. Řekni mu, ať přijde. Č 20. Doplňte spájacie výrazy z tejto ponuky: že, protože, zatímco, takže, a proto, i když, a tak, dokud, než, když, kdy, nebo, jestli, neboť Ñ 1. Je hezčí, ......... jsme si mysleli. 2. ......... bude pořád tak pršet, řeky se rozvodní. 3. ......... jsem přišel na bazén, Jirka už tam byl. 4. Museli jsme se vrátit, ......... jsme zapomněli klíče. 5. Počkám tady, ......... nepřijdeš. 6. ......... jsme se snažili, výsledky nebyly nejlepší. 7. ......... jsme vybalovali kufry, Jiřina vařila čaj. 8. Poslali nám KM mail, ......... objednávku vyřídí. 9. ......... už bylo pozdě, šli jsme spát. 10. Všechno jsem vám vysvětlila, ......... už pomalu půjdu. 11. Petr je na zahradě ......... ve sklepě. 12. Stalo se to včera, ......... byli všichni na chatě. Č 21. Doplňte predložky s, se, z, ze, v, ve, k, ke: ... školy, ...stodole, ... voličům, ... vyučování, ... práci, ... výtahu, ... studiu, ... druhém stádiu, ... třetím patře, ... vaně, ... skříni, ... šatně, ... Jiřině, ... maminkou, ... všemi, ... všem, ... stolu, ... všech sil, ... škole, ... někomu, ... vzduchu, ... mnou, ... sestrou, ... rampy, ... náměstí, ... stylu retro, ...výběrovém řízení, ... švadleně, ... švagrovi, ... Karlem, ... škodě všech, ... mně, ... skříni, ... tobě, ... kočce, ... dveřích, ... domě, ... vaně, ... dvou výtiscích, ... námi, ... dvěma lidem Č 22. Text doplňte vhodnými časticami kdyby, cožpak, bůhví, přece, však, dokonce, vždyť, když, ať, kdoví, zřejmě, bohužel, především, kupodivu, kdepak, jen, stejně: Ñ 1. .............. visím, jestli nemám pravdu. 2. Máme .............. zavřeno. 3. .............. to dopadlo lépe, než jsme čekali. 4. .............. proč nepřišel. 5. Je ............... rozrušený. 6. Zjisti si .............. jak pojedeš. 7. Kdepak, to se .............. mýlíte. 8. ............... se neboj. 9. .............. tě chytím. 10. ............... se opovaž. 11. .............. se propadnu, jestli lžu. 12. .............. už byl konec. 13. .............. se to smí? 14. ............... si ublížil. 15. ............... jak to je. 16. Liják ................ spustit. 17. Na tom ............... nezáleží. 18. ............... uvidíme! 19. Napsal ............... omluvný dopis. 20. ............... se ani neozval. 21. ............... já ti nevěřím. Č 23. Posúďte, či častice vyjadrujú pravdepodobnosť, varovanie, súhlas, nesúhlas, zdôraznenie, hodnotenie, uistenie: 1. Bezesporu s tím souhlasíme. 2. Bůhví odkud se tu vzal. 3. Ale jdi, to snad nemyslíš vážně. 4. Jo, to beru. 5. Patrně jste si spletl dveře. 6. Jen se opovaž. 7. To se mu to jezdí v novém autě. Č 24. Vo vete Hrál dobře hokej. obmieňajte častice a pozorujte, kedy dochádza k zmene ilokučnej funkcie: kdyby, kéž by, vždyť, beztak, ono, kupodivu, tuším, opravdu, přece Č 25. Preložte do slovenčiny a zovšeobecnite rozdiely v spájaní viet: Ñ 1. Je-li přídavné jméno odvozené od přechodníku přítomného dále rozvito, stojí za podstatným jménem, ke kterému patří. 2. Není-li dále rozvito, může stát i před podstatným jménem. 3. Nevytvoříš-li si své štěstí sám, sotva jej najdeš. 4. Nevěděli, mají-li na ni vylézt, nebo se do ní schovat. 5. Přijďte zítra v poledne, máte-li čas. 6. Tento tvar se užívá také tehdy, označují-li se osoby mužského rodu životného a ženského rodu současně. 7. Otec mi poradil, abych jezdil na kole. 8. Prosím tě, abys přišla včas. 9. Matka mi nařídila, abych byla doma v sedm. 10. Přál nám, abychom se měli dobře. 11. Prosím vás, abyste přišli. 12. Občas se scházíme, abychom si povídali. 9. LEKCIA SYNTAX V syntaktickej stavbe slovanských jazykov stretávame jednak prvky starobylé, jednak prvky novšie, ktoré sa utvárali až v priebehu vývinu jednotlivých jazykov. Na jednej strane sa uplatnili vzájomné vplyvy medzi týmito jazykmi, na druhej strane však rozdielne vývinové podmienky spôsobili ich značnú diferenciáciu. V porovnaní s prevažne analytickými jazykmi (napr. germánskymi), ktoré sa vyznačujú malým počtom syntetických pádov v paradigme, analytickými slovesnými tvarmi, symetrickým predikačným jadrom (subjekt + predikát), nominatívnym vyjadrením mennej časti prísudku, majú slovanské jazyky bohatšiu paradigmu (6 – 7 pádov), prevažne syntetické gramatické tvary, asymetrické predikačné jadro s potenciálnym (zamlčaným) subjektom, väčší počet bezsubjektových štruktúr a vetných ekvivalentov a predikatívny inštrumentál (je učiteľom – je učitelem). Na rozdiel od ostatných západoslovanských jazykov majú slovenčina a čeština menej zastúpený predikatívny inštrumentál, ktorý len konkuruje predikatívnemu nominatívu (je učiteľ/je učiteľom – je učitel – je učitelem), majú menej gramatických sponových elíps, väčšie zastúpenie reflexívnych pasívnych tvarov, menej infinitívnych konštrukcií a menných vyjadrovacích prostriedkov (Lotko, 1986). 9.1. Oslovenie a Vykanie Pokým v slovenčine sa pri oslovení často enkliticky pripája k základnému tvaru zámeno môj (Mamička moja!, Deti moje!) alebo náš (Dievčatko naše!, Priatelia naši!), v češtine je takáto konštrukcia veľmi príznaková. Slovenčina a čeština sa nezhodujú vo vykaní. V slovenčine je pri vykaní v pluráli okrem samostatnej morfémy ste, prípadne zámena vy aj l-ové príčastie (Urobili ste to.). V singulári je len prídavné meno (Urobili ste to rád.) alebo zámeno (Spievali ste sama.). V češtine je v pluráli len relačná morféma jste, prípadne zámeno vy a l-ové príčastie je v singulári: Boli by ste taký láskavý a vysvetlili by ste mi to? – Byl byste tak laskav a vysvětlil byste mi to?. (Porov. aj. 4. lekciu.) 9.2. Predikát Konštrukcie so zloženým predikátom vykazujú značné diferencie medzi obidvoma jazykmi. Čeština napríklad vôbec nedisponuje limitnými slovesami a aj repertoár modálnych a fázových prostriedkov je v češtine užší. V slovenčine je predovšetkým viacej slovies označujúcich začiatočné fázy deja, čo znamená, že tu vo väčšom rozsahu došlo k procesu gramatikalizácie týchto lexikálnych jednotiek, napr. začať, začínať, počať, počínať, pustiť sa, púšťať sa, pribrať sa, priberať sa, chytiť sa, chytať sa, prichytiť sa, schytiť sa, vychytiť sa, dať sa – začít, začínat, počít, počínat. Navyše, majú schopnosť spájať sa s infinitívom, čo v češtine nie je vždy možné. Porov. Chytá sa gazdovať – Začíná hospodařit., Púšťa sa robiť zásoby na zimu. – Začíná dělat zásoby na zimu., Priberala sa upratovať izbu. – Začala uklízet pokoj. V češtine sa síce neutrálne začínat nahradzuje inými slovesami, ale nie s infinitívnou väzbou, napr. Pustil sa spievať. – Pustil se do zpěvu., Dal sa utekať pred vlčiakom. – Dal se na útěk před vlčákem. Zvláštnu kategóriu tvoria v slovenčine limitné slovesá ísť a mať (porov aj 4. lekciu). Označujú prípravný stav pred uskutočnením nejakého deja (ktorý sa nerealizuje). Uplatňujú sa tu slovesá vyjadrujúce psychosomatický stav. Do češtiny sa tieto výpovede prekladajú rôzne, často sa objavujú výrazy málem, skoro: Išlo sa mi srdce rozskočiť. – Málem / Skoro se mi srdce rozskočilo., Ale nejde sa znepokojovať. – Ale ani ho nenapadne se znepokojovat. Ak sa tieto významy vyjadrujú v češtine lexikálne, pomocou spomínaných výrazov, mení sa typ konštrukcie (bezsubjektová na subjektovú): Išlo / Malo ho rozhodiť od hnevu. – Málem praskl zlostí. Išlo / Malo ju rozpučiť od smiechu. – Málem / Skoro pukla smíchy / od smíchu. Na vyjadrovanie voluntatívnej modality má slovenčina viacej slovesných prostriedkov. Popri spoločných slovesách musieť – muset, chcieť – chtít, môcť – moc, mať – mít sú to konštrukcie, ktoré sa do češtiny prekladajú pomocou približných ekvivalentov, napr. Nedá mi nespomenúť. – Musím vzpomenout / Nedá mi to, abych nevzpomenul., Nedalo mu umrieť. – Nemohl umřít., Prichodí nám povedať, že .... Je potřeba / Musí se říci, že ...., Žiada sa mi ísť. – Musím jít. apod. 9.3. Väzby slovies V slovenčine sú pri niektorých slovesách vždy akuzatívne väzby, kým v češtine sú pôvodné genitívne väzby, hoci pri niektorých slovesách v súčasnej češtine existujú už dublety (G aj A, D aj A): vážiť si niečo – vážit si něčeho, – nechať niečo – nechat něčeho, docieliť niečo – docíliť něčeho, dosiahnuť niečo – dosáhnout něčeho, všimnúť si niečo – všimnout si něčeho, ľutovať niečo – litovat něčeho, použiť niečo – použít něčeho / něco, ceniť si niečo – cenit si něčeho, zanechať niečo – zanechat něčeho, užívať niečo – užívat něčeho / něco, dbať o niečo – dbát o něco / něčeho, učiť sa niečo – učit se něčemu / něco. Rozdiely sú aj v iných pádových väzbách, napr. hrať na klavíri – hrát na klavír, závisieť od čoho – záviset na čem. Niekedy sa slovenčina a čeština líšia prítomnosťou alebo neprítomnosťou predložkovej väzby: smiať sa na niečom – smát se něčemu, utekať od strachu – utíkat strachem, zvýsknuť od radosti – zavýsknout radostí, zúčastniť sa na niečom – zúčastnit se něčeho, vymenovať za riaditeľa – jmenovat ředitelem apod. Podobné rozdiely sú aj v atributívnom rozvíjaní neurčitého zámena niečo – něco, záporového zámena nič – nic a zámen čosi – cosi, resp. čo – co. V spojení s neurčitým zámenom je v slovenčine postponované prídavné meno v N alebo A, kým v češtine v G. Napr. Poradíš mi niečo lepšie? – Poradíš mi něco lepšího?, To je niečo iné. – To je něco jiného., Neurobil nič užitočné. – Neudělal nic užitečného., Nič nové pod slnkom. – Nic nového pod sluncem., To je dačo neslýchané. – To je něco neslýchaného., Kúp si hocičo pekné. – Kup si něco pěkného. V poslednom čase silnie v slovenčine tendencia používať pri tomto type tú istú väzbu ako v češtine: Kúp mi niečo pekného., Čo je nového? 9.4. Negácia V slovenčine je záporový genitív častejší než v súčasnej češtine; využíva sa štylisticky, pretože nie je pri zápore obligátny: lenže mlieka nebolo/mlieko nebolo – jenomže mléko nebylo, a roboty nebolo/robota nebola – a práce nebyla, nemal peňazí/nemal peniaze – neměl peníze, v škole ho nebolo/v škole nebol – ve škole nebyl. Na rozdiel od češtiny musí byť v slovenčine záväzne záporový genitív pri zápore niet: niet takej možnosti – není taková možnost, niet inej pravdy – není jiná pravda. Okrem toho rozdiely v negácii vyplývajú z odlišného spôsobu negovania. V češtine a slovenčine je posilnená vetná negácia, súvisiaca s existenciou prefixálnej modifikačnej morfémy ne– (okrem negovania tvarov slovesa byť v slovenčine). V slovenčine aj češtine sa neguje predikát: Asi už neprídu – Asi už nepřijdou. Vzhľadom na to, že v slovenčine je pri slovese byť analytické negovanie (Nie som vinná., Nie ja som vinná.), možno tento spôsob negovania použiť aj v iných typoch: Nie ja o tom budem rozhodovať. V češtine je podobný typ negácie okrajový, používa sa iba v súvislosti s explicitným vyjadrením adverzatívneho vzťahu medzi komponentmi výpovede: Ne já, ale ty jsi vinna. Čeština a slovenčina sa zhodujú pri negácii vymedzovacích zámen, čiže všeobecných kvantifikátorov. V týchto prípadoch možno výpoveď variovať, aj v češtine je bežne možný vetnočlenský zápor: Všetci študenti neštudujú priebežne. / Nie všetci študenti študujú priebežne. – Všichni studenti nestudují průběžně. / Ne všichni studenti studují průběžně., Nie každý to vie. – Ne každý to ví. 9.5. Pasívne konštrukcie Rezultatívne konštrukcie sa tvoria podobne v slovenčine aj v češtine. Na odsunutie agensa z pozície nominatívu (deagentizácia) má slovenčina a čeština rovnaké prostriedky, napr. reflexívnu formu, opisnú pasívnu formu, 3. os. pl., prípadne 1. a 2. os. pl. Oba jazyky sa však odlišujú vo využívaní uvedených prostriedkov. V češtine v poslednom čase badať výraznú konkurenciu medzi participiálnym pasívom a spojením spony s dlhými tvarmi verbálnych adjektív, resp. podľa F. Štíchu (1989) dlhými variantmi trpného príčastia: Motor byl dobře promazán / promazaný (porov. Příruční mluvnice, 1995, s. 523 – 529 a Štícha, 1989). Najmarkantnejší rozdiel medzi češtinou a slovenčinou je v používaní 3. os. pl.: v slovenčine je to najfrekventovanejší prostriedok (okrem náučného a administratívneho štýlu), v češtine je obmedzený v zásade len na hovorovú reč: hovoria o tom všade – mluví se o tom všude. V obidvoch jazykoch sa uprednostňuje reflexívna forma pred opisnou. Napriek tomu možno konštatovať, že v slovenčine je opisná forma ešte viac obmedzená než v češtine: teraz sa ponúkla spolupráca firmám – nyní byla nabídnuta spolupráce firmám, zaviedlo sa povinné vzdelanie – bylo zavedeno povinné vzdělání, čo sa vybojovalo – co bylo vybojováno / co se vybojovalo, použili sa počítače – bylo použito počítačů / byly použity počítače. Podobne ako v predchádzajúcich prípadoch sa v slovenčine obmedzuje opisná forma so špecifikovaným agensom v I. Slovenskej aktívnej konštrukcii zodpovedá často česká opisná konštrukcia: hodnotia ju rozporne pedagógovia aj verejnosť – je hodnocena pedagogy i veřejností rozporně, spracovalo ju ministerstvo školstva – byla zpracována ministerstvem školství. Čeština na rozdiel od slovenčiny má syntaktickú konštrukciu so slovesom dostať + -n-/-t-ovým príčastím. Takýmto českým konštrukciám zodpovedá vždy slovenská aktívna konštrukcia: Č Petr dostal děkanem uloženo, aby udělal zkoušky do konce listopadu. – S Petrovi uložil dekan, aby urobil skúšky do konca novembra., Č Dostal jsem od lékaře dovoleno pít kávu. – S Lekár mi dovolil piť kávu., Č Dostal jsem vynadáno. – S Vynadali mi. 9.6. Posesívnosť Slovenčina má na vyjadrenie privlastňovania tri prostriedky – 1) sloveso mať, 2) posesívne zámeno alebo prídavné meno a 3) posesívny datív; v češtine sú funkčne ekvivalentné iba prvé dva spôsoby vyjadrenia, lebo posesívny datív sa v češtine využíva pri iných konštrukciách: brata mám chorého / môj brat je chorý/brat mi je chorý – mám nemocného bratra / můj bratr je nemocen / nemocný, knihu máš v lavici / tvoja kniha je v lavici / kniha ti je v lavici – knihu máš v lavici / tvoje kniha je v lavici. 9.7. Kvantifikátory V slovenčine sa pri číslovkách vyjadruje životnosť, no v češtine sa životnosť vyjadruje len pri číslovke jeden (Potkali jsme jenom jednoho člověka., Jeden pokus jsme museli zopakovat.) a ostatné číslovky životnosť nesignalizujú: Boli sme dvaja. – Byli jsme dva., Boli sme piati. – Bylo nás pět., Bol tam dôstojník a dvaja vojaci. – Byl tam důstojník a dva vojáci. 9.8. Funkcia niektorých zámen v stavbe vety Vo frekvencii zámenných výrazov badať v češtine a slovenčine niektoré rozdiely. V češtine, najmä hovorovej, sa výrazy on, ona, ono môžu vyskytovať v nesubjektovej pozícii, napr. výraz ono v spojení s bezvalenčným slovesom: Ono tam prší. V slovenčine sa takýto spôsob nepoužíva: Stále ešte sneží – Ono stále ještě sněží., Potom je ten sveter biely – On je ten svetr potom bílý., To vieš, človek sa drie .... – On se člověk dře...., Veď sa ukáže! – Však ono se ukáže! Ak porovnáme česko-slovenské preklady, zistíme, že aj frekvencia ukazovacích zámen ten, tá, to a osobných zámen je v češtine väčšia: Ja veľa nemám. – Já toho moc nemám., Rozprávaš ako učiteľka. – Ty už mluvíš jako učitelka., Štát dáva peniaze – To stát dává peníze. 9.9. Bezsubjektové štruktúry Smerom na východ pribúdajú v slovanských jazykoch bezsubjektové štruktúry, preto slovenčina využíva tieto štruktúry vo väčšej miere ako čeština. Pre výpovede týkajúce sa atmosférických javov, psychosomatických dejov apod. sú v slovenčine charakteristické štruktúry s prostým akuzatívom, ktorý označuje paciens deja. Čeština tu má v porovnaní so slovenčinou oveľa užší lexikálny repertoár. Zodpovedajúce české ekvivalenty majú často inú gramatickú aj sémantickú štruktúru: Smädí ma. – Mám žízeň., Zlostí ma. – Mám zlost., Aby ho tam porantalo! – Aby ho šlak trefil! Menšia časť výpovedí je v obidvoch jazykoch rovnaká, napr. Mrazí ma. – Mrazí mne. Ďalší zásadný rozdiel medzi češtinou a slovenčinou je vo výpovediach, v ktorých nie je explicitne vyjadrený kauzátor. Slovenčina tu používa bezsubjektové štruktúry, zatiaľ čo v spisovnej češtine takéto vety obsahujú formálny (neurčitý) subjekt to: Zavalilo ho v bani. – Zavalilo ho to v dole., Hodilo ho na predný okraj skla. – Hodilo ho to na přední okraj skla., Vyrazilo nám poistky. – Vyrazilo nám to pojistky. 9.10. Slovosled V češtine aj v slovenčine je v zásade zhodný voľný slovosled. Čiastočné rozdiely vidíme pri príklonkách (enklitikách). V slovenčine môžeme napr. príklonku ho, sa, som použiť po spojke (predovšetkým odporovacej) alebo po slovese, v češtine len po slovese: Stretol starého známeho, ale ho nepozdravil / ale nepozdravil ho. – Potkal starého známeho, ale nepozdravil ho., Žena sedela na pohovke, ale sa s ním nerozprávala. – Žena seděla na pohovce, ale nemluvila s ním., Chcel ísť na futbal, ale som mu to nedovolil. – Chtěl jít na fotbal, ale nedovolil jsem mu to. Motivované porušenie postavenia enklitiky je v slovenčine typické pre výpovede s expresívnym príznakom, napr. ironické: Si sa ty vydala! – Ty ses (pěkně) vdala! Charakteristické je pre slovenčinu tiež iniciačné postavenie partikuly ale, čo v češtine tiež nie je možné: Ale je šikovný! – Ten je ale šikovný!, Ale ste sa nahnevali! – Vy jste ho ale nazlobili!, Ale sa bude diviť! – Ta se ale bude divit! Ďalší rozdiel v slovoslede sa týka postavenia kongruentného atribútu vyjadreného adjektívom. V češtine je postponovaný prívlastok oveľa častejší než v slovenčine: Č Tyto jevy nastávají v prostředí plynném. – S Tieto javy nastávajú v plynnom prostredí., porov. ďalšie české príklady: Koupila jste si Slovník spisovného jazyka českého?, Byl osobně ve Státním úřadě plánovacím v Praze., V knize Skladba spisovné češtiny jsou velmi dobře vysvětleny tyto syntaktické pojmy: modalita postojová, modalita voluntativní, věty kladné a záporné, zápor větný, zápor členský, typy sponové a nesponové. 9.11 Hypotaxa Ojedinelé rozdiely v spojovacích výrazoch majú lexikálny charakter, napr. lebo – protože, kým – dokud apod. (porov. 8. lekciu). Pri uvádzaní vzťažných viet s časovým významom sa môžu v češtine používať výrazy kdy aj když, v slovenčine iba keď: Bolo to v noci, keď pršalo. – Bylo to v noci, kdy/když pršelo. Atributívne vzťažné vety môžu byť uvedené v slovenčine iba zámenom ktorý, zatiaľ čo v češtine sa okrem zámena který vyskytuje tiež menej frekventované zámeno jenž: Bol to ten muž, ktorého sme včera stretli pri výťahu. – Byl to ten muž, kterého / jehož jsme potkali včera u výtahu., Išlo o skutočnosti, ktoré sa vzťahovali na tento prípad. – Šlo o skutečnosti, které / jež se vztahovaly k tomuto případu. V češtine je niekedy možné iba použitie zámena jenž: Adoptovali sme chlapčeka, o ktorého matka neprejavovala záujem. – Adoptovali jsme chlapečka, o něhož matka neprojevovala zájem. 9.12 Elipsa Syntaktické konštrukcie sa však v texte veľmi často nerealizujú vo svojej základnej systémovej podobe. Niekedy dochádza k ich textovej modifikácii, veľmi často to býva redukcia, neúplná realizácia niektorého zo syntaktických členov, teda elipsa. Flektívnosť západoslovanských jazykov vidíme pri možnostiach využívania elipsy v replikách (porov. Sedláček, 1988; Vychodilová, 1988). Výrazne sa to prejavuje rozsahom pronominalizácie pri vyjadrovaní koreferencie objektu: Čítal si tú knihu? Čítal. – Četl jsi tu knihu? Četl., Počul si to? Počul. / Nepočul. – Slyšels to? Slyšel. / Neslyšel. Podobne sa v slovenčine aj češtine redukuje reflexívny komponent slovies, a to aj pri reflexívach tantum: Vrátil sa? Vrátil. – Vrátil se? Vrátil., Smial sa? Smial – Smál se? Smál. Výskyt elidovaných konštrukcií nie je v slovenčine a češtine rovnaký. Slovenčina sa od češtiny líši väčším rozsahom elipsy. To badať najmä pri elidovaní slovesnej spony: V slovenčine sa spona byť vynecháva častejšie. Pravidelne je to v konštrukciách s modálnym predikatívom a infinitívom v prézente: Treba povedať, že .... – Je třeba říci, že ..., Netreba to urobiť dnes. – Není nutno udělat to dnes., Tú rovnicu možno riešiť dvoma spôsobmi. – Tu rovnici je možno řešit dvěma způsoby., Tu neslobodno parkovať. – Zde není dovoleno parkovat., Vidno to na prvý pohľad. – Je to patrno / vidět na první pohled. V súčasnej češtine sa spona být nevyjadruje len pri modálnom predikatíve lze: Č Z tohoto místa lze dobře sledovat hru každého hráče. – S Z tohto miesta možno dobre sledovať hru každého hráča; spojenie Č bylo lze sledovat je knižné. Spona byť sa v slovenčine nevyjadruje v prézente ani v konštrukciách so slovesami zmyslového vnímania (cítiť, počuť, vidieť) a so slovesom (ne)dostať, kým v spisovnej češtine sa vždy vyjadruje: Počuť hudbu. – Je slyšet hudbu / hudba., Vidieť les. – Je vidět les., Tu cítiť vôňu. – Tady je cítit vůni / vůně., Dostať to v Bratislave. – Je to k dostání v Bratislavě. Také kefy už nikde nedostať. – Takové kartáče už nejsou nikde k dostání, Vidieť tam ešte stopy vojny. – Jsou tam ještě vidět stopy války, Buchty cítiť za droždím. – Buchty jsou cítit droždím. ÚLOHY K 9. LEKCII O 1. Preložte: Ñ 1. Imro sa učí za murára. 2. Dieťa nemôže za svojich rodičov. 3. Sestra vie dobre po nemecky. 4. Viem hrať na klavíri. 5. Dal jej na narodeniny mačiatko. 6. Rodičia nechcú dať súhlas na adopciu. 7. Odišiel študovať do Prahy. 8. Nechcelo sa mi stále robiť na druhých. 9. Našli sa ľudia, ktorých projekt zaujal. 10. Nič nové nepovedal. O 2. Upravte text a porovnajte s češtinou: Ñ 1. Menovali ho (hovorca strany). 2. Vážim si (takí ľudia). 3. Teraz sa učím (fyzika). 4. Musíme dbať (svoje povinnosti). 5. Nevšímaj si (tie reči). 6. Neurobil pre nás nič (dobré). 7. Neľutujem (toto rozhodnutie). 8. Užívaš (vitamín C)? 9. Užívali sme (voľné dni). 10. Dlho sme sa smiali (ten vtip). 11. Vierka hrá (flauta). 12. Dosiahli veľmi (dobré výsledky) 13. Zúčastnili ste sa (to športové podujatie)? 3. Vety vyjadrite v zápore. Použite rôzne typy negácie: Ñ S 1. Budeme túto vec riešiť. 2. Všetky tieto deti sa zúčastnia na pretekoch. 3. Vždy sa to stihne. 4. Každý musí takú prácu zvládnuť. 5. Tu všetko vyriešime. 6. Peter o tom predsa rozhoduje! 7. Všetky želania sa mi splnili. Č 1. Budeme tuto záležitost řešit. 2. Všechny tyto děti se zúčastní finále. 3. Vždycky se to povede. 4. Každý takovou práci musí zvládnout. 5. Tady to vyřešíme. 6. Petr o tom přece rozhoduje! 7. Všechna přání se mi splnila. 4. Všímajte si rozdiely vo vetách s nepomenovaným (nekonkretizovaným) neživým činiteľom KM : S 1. V bani ho zavalilo. 2. V autobuse s nami hádzalo zo strany na stranu. 3. Na prahu ju prevalilo. 4. V slúchadle zapraskalo. 5. Zavialo cestu. 6. Lomcuje vetvami. 7. Odnieslo strechy domov, vyvracalo stromy. 8. Zničilo celé pobrežie. Č 1. V pánvi to syčí. 2. Lomcuje to větvemi. 3. Ono je to skutečně tak. 4. Vonělo to tu česnekem. 5. V sluchátku to klaplo. 6. V autobuse to s námi házelo ze strany na stranu. 7. Korunami stromů to zalomcovalo. 8. Venku to štípá do tváří. 9. Je to taková síla, že tě to chytne a mrští to tebou o zem. 10. Bubnuje to do oken. O 5. Preložte do slovenčiny: Ñ 1. Už je vidět Tatry. 2. Není třeba se bát. 3. Tu chybu je možno odstranit. 4. Tady se nesmí kouřit. 5. Je potřeba se nad tím zamyslet. 6. Je slyšet zpěv ptáků. 7. Jídlo je cítit česnekem. 8. Toto u nás není k dostání. 9. Lze se na něho spolehnout. 10. Nelze se jim divit. O 6. Preložte do češtiny bez kontaktových syntaktických javov: Ñ 1. Bol unavený z celodennej práce. 2. Nový semester sa začal 17. septembra. 3. Zverili mi dôležitú úlohu. 4. Sestre pridelili nový byt. 5. Pavla poriadne vyhrešili. 6. Hovorili o tom na schôdzi. 7. Usiloval sa o úspech. 8. Plakali od zlosti. 9. Také pekné dievča ešte nevidel. 10. Stála pri potoku. 11. Peter bol zamestnaný na pošte. 12. Poďakoval sa nám za pomoc. 13. Nechaj tie žarty! 14. Nemal som na výber. O 7. Preložte do češtiny a vysvetlite, v čom spočíva dvojznačnosť niektorých viet. Ñ 1. Pani Slabá, kde ste boli na dovolenke? 2. Kúpili ste si už ten byt? 3. Peter, kedy ste boli u nás naposledy? 4. Eva, chceli ste mi niečo povedať? 5. Pán hlavný, mohli by ste nám rezervovať stôl? 6. Prečo by ste nemohli žiadať o príspevok na bývanie? 7. Pani Karla, upratali ste už našu kanceláriu? 8. Mohli by ste túto reklamáciu vybaviť ešte dnes? O 8. Všímajte si diferenčné javy medzi češtinou a slovenčinou. 1. Problém bol onedlho vyriešený. 2. Chalan zablýskal očami. 3. Táto oblasť sa premenila na púšť. 4. Bol mučený neistotou. 5. Mnohí jeho príbuzní trpia na reumatizmus. 7. Sčervenela od hanby. 8. Kúp si radšej niečo iné. 9. Vraj o chvíľu prídu. 10. Koncert sa začína o siedmej. S 9. Doplňte spojky keď, ak a rozlíšte, kedy vyjadrujú podmienku a kedy časové okolnosti. Ñ 1. ...... vám nebude výrobok vyhovovať, môžete ho do dvoch týždňov vrátiť. 2. ..... sa rozcvičíš, príď za nami na ihrisko. 3. ........ sa skoro vrátiš, môžeme ísť ešte na bazén. 4. Zjazdovka bude premávať, ......... napadne viac snehu. 5. ........ budete mať záujem o polpenziu, kontaktujte vedúceho zájazdu. 6. ....... sa na seba pozrel do zrkadla, zhrozil sa. 7. ........ sa vám začne cnieť, príďte. 8. ........ myslíš, zájdem k nim. 9. ...... som ti to vravela, nechcel si mi veriť. S 10. V príkladoch na nerešpektovanie slovenských morfologických noriem hľadajte české kontaktové javy. 1. Bola by ste tak láskavá. 2. Nerozumia nám. 3. Hodinku som bola von. 4. Idem trochu von na vzduch. 5. Vyskytuje sa to len u týchto slovies. 6. Idem do babky. 7. Liek k posilneniu. 8. Podmienky pre štúdium. 9. Pre vysvetlenie poslucháčom. 10. Nespôsobilé ku konzumácii. 11. Motor o objeme 4, 6, 8, 12 valcov. 12. Upiť sa k smrti. 13. Objednať si niečo k pitiu. 14. Pripraviť sa k štartu, 15. Zúčastnili sa zahraničných brigád. 16. Musíme usilovať o nové prístupy. 17. Hrá na klavír. 18. Nechcite to po nás. O 11. Preložte: 1. Vašek se učí zedníkem. 2. Dítě nemůže za své rodiče. 3. Sestra umí dobře německy. 4. Umím hrát na klavír. 5. Dal jí k narozeninám koťátko. 6. Rodiče dali bratra studovat. 7. Odešel studovat (na studie) do Prahy. 8. Nechtělo se mi pracovat pro druhé. 9. Našli se lidé, které to zaujalo. 10. Nic nového neříkal. Č 12. Výrazy v zátvorkách dajte do správneho tvaru: Ñ 1. Dosáhl velmi (dobré výsledky). 2. Vážím si (takoví lidé). 3. Teď se učím (fyzika). 4. Musíme dbát (pokyny průvodce) 5. Nevšímej si (ty řeči). 6. Zanechejte (všechny spory). 7. Nelituji (toto rozhodnutí). 8. Užíváš (vitamín C)? 9. Užívali jsme (volné dny). 10. Dlouho jsme se smáli (ten vtip). 11. Věra hraje na (flétna). O 13. Preložte do slovenčiny bez kontaktových syntaktických javov: Ñ 1. Vstával zívaje. 2. Přibližovali se k nám, ani o tom nevědouce. 3. Spěchala tam, jsouc zvědava, jak to dopadne. 4. Na jeho strnisku není znát, že by byla neděle. 5. Paní Nováková, kde jste byla v poledne? 6. Pavel na ni čekal, stoje na prahu dveří. 7. Koupila jste si Slovník spisovného jazyka českého? 8. Byl osobně ve Státním úřadě plánovacím v Praze. 9. Jak krásná je naše vlast! 10. Horolezec dosáhl vrcholu. 11. Bylo jí pětadvacet. 12. Odešel, aniž by se najedl. 13. Zboží nemůže mít hodnotu, aniž je užitečné. 14. Nastala noc, kdy gestapo honilo studenty po celé Praze. 15. Zápas se konal právě v ten pátek, kdy byl zaneprázdněn důležitými věcmi. Č 14. V uvedených vetách určite všetky diferenčné javy medzi češtinou a slovenčinou: 1. U pivovaru se dejte doleva. 2. Problém byl zanedlouho vyřešen. 3. Kdykoliv jsem ho spatřil, vzpomněl jsem si na jeho matku. 4. Jakmile bylo vzpomenuto Krumlova, vynořila se vzpomínka na posledního Rožmberka. 5. Ale ještě dříve než vešel, upoutal ho sběh lidí. 6. Kluk zajiskřil očima. 7. Rychtářka se měnila v sloup. 8. Byl mučen gestapem. 9. Beskydské ženy trpívají kupodivu zhusta bolestmi hlavy. 10. Vesnické společenství nás vychovávalo stejně jako máma. 11. Blízcí příbuzní projevují smutek i tím, že se oblékají černě. 12. A co se týče stravy, tak já jím jako dravec. 13. Aniž se nadáli, byli na místě. 14. Nedovedla projít stájí, aby se nepomazlila se vším tvorstvem kolem. 15. Tisíckrát jsem zaťal zuby, až skřípaly. 16. Ty dva svazky splynuly v takovém radostném souznění, až mi srdce poskočilo. 17. Nechal ho utéci bez jediného slova. 18. Zbledl závistí. 19. Byl zatčen pro krádež. 20. Kralevic nemohl z té princezny ani oči spustit, jak byla krásná. O 15. Nasledujúce vety preložte do slovenčiny: Ñ 1. Ale copak, něco se stalo? 2. Copak se to smí? 3. Copak teď, počkej v lednu! 4. Copak já za to můžu? 5. Ale co, snad nebude tak zle. 6. Kéž by se to bylo nestalo. 7. Kdyby tak zapršelo. 8. Kdybys tak měl pravdu. 9. Kdyby tě tak kráva kopla. 10. Dal ti zkoušku? Kdepak! 11. Kdepak, já to nebyl, já to neudělal. 12. Ale kdepak, co si o mně myslíte?! 13. Říkal to tak, že ano? 14. Jenom neusni. 15. Jen tam jdi. 16. Jenom abych se nespletla. 17. Měl jsem jen stovku. 18. Kdyby už přijeli – nemůžu se jich dočkat. 19. Kdyby aspoň napsal nebo zatelefonoval! 20. Ať nekouří! 21. Ať už dá pokoj. 22. Ať mi všichni vlezou na záda. 23. Nechť se ukáže, na čí straně je pravda. 24. No to snad ne. 25. No jestli chceš, tak ti to řeknu. 26. No tak, vrať mi to a nezlob. 27. No ano, opravdu jsme s ní mluvili. 28. No tak pojď. 29. Když budeš mít dobré známky, tak možná.... No já nevím. 30. No tak , ukaž mi to. 31. No tak se nezlob. 32. Bohudík jsme zdrávi. 33. Vždyť jsem to říkala. 34. Vždyť to je dobře. 35. Vždyť nic neříkám. 36. Nespěchej, vždyť to má čas. 37. Prý máte vnučku. 38. Vrátíš se brzo, že? 39. Vždyť jsem si to KM myslela! 40. Měla jsem pravdu, že ano! 41. Zůstanu asi týden u rodičů. 42. Přišlo jich asi deset. 43. Bohužel vám nemohu vyhovět. 44. Když od nás odcházel, dokonce pozdravil. 45. Jistě jste si text předem přečetli. 46. Však to doženeme. 47. To bylo myslím jinak. 48. Tak co mi řeknete? 49. Prosím, posaďte se. 50. Notak pojď už konečně. 51. Tak to bychom měli, že ano? 52. Ani jste si to nepřečetla, že? 10. LEKCIA SLOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA Slovná zásoba obidvoch jazykov sa rozširuje predovšetkým odvodzovaním, t. j. pridávaním predpôn (čítať ® do+čítať), prípon (bežať ® bež+ec) a koncoviek (skala ® skál+ie) k slovnému základu, v menšej miere skladaním, čiže spojovaním niekoľkých slovných základov (čierno+biely) a skracovaním (zoologická záhrada ® zoo). Odvodeniny sa tvoria aj z viacslovných pomenovaní univerbizáciou (diplomová práca ® diplomovka). Pri tvorení slov sa často mení forma slovného základu pod vplyvom morfém (pozri 3. lekciu). Vo väčšine prípadov sa oba jazyky v tvorení slov okrem fonologických rozdielov zhodujú, preto budeme uvádzať iba slovenské príklady, len pri rozdieloch uvedieme viac príkladov v obidvoch jazykoch. V slovenčine a češtine sa odvodzovanie realizuje afixmi (príponami, predponami), ktoré sú: a) hláskoslovne aj slovotvorne zhodné, napr. divák, nosič, podstatný; b) slovotvorne zhodné, ale hláskoslovne, pravopisne alebo výslovnostne odlišné, napr. učiteľ, sudca, medzičas, kultúra, humanizmus; c) slovotvorne sú odlišné, napr. účtovník. 10.1. Zhodné afixy · Substantívne názvy: činiteľov a konateľov: -č hasiť ® hasič, řídit ® řidič -ec chodiť ® chodec, -ník tlmočiť / tlumočit ® tlmočník / tlumočník, pracovať ® pracovník, pomôcť ® pomocník, kader / kadeř ® kaderník / kadeřník; -ák: škola ® školák, kouřit ® kuřák; výsledkov deja: -ka podložiť ® podložka, -Æ oznámiť ® oznam; nástrojov: -č vysávať ® vysávač, odkazovať ® odkazovač; -čka žehliť ® žehlička; -ka osušiť ® osuška; -ik tĺcť ® tĺčik, -ák vŕtať ® vrták, šroubovat ® šroubovák; nositeľov vlastností: -ec starý ® starec / stařec; -ík mladý ® mladík, -ák hlúpy / hloupý ® hlupák, -ač fúzatý ® fúzač / vousáč; -och biely ® beloch / běloch, -ka čiernovlasý ® čiernovláska / černovláska; obyvateľov: -an Čína ® Číňan, Chile ® Chiľan, Kanada ® Kanaďan, Malta ® Malťan, Praha ® Pražan, Košice ® Košičan; -ec Japonsko ® Japonec, Piešťany ® Piešťanec; miest: -ník ryba ® rybník, -ina nízky ® nížina, -Æ suchý ® súš / souš; dejov: -Æ zakázať ® zákaz, naraziť ® náraz, dokázať ® dôkaz, vystúpiť ® výstup, uviesť ® úvod, -a hrať ® hra, -ka hádať sa ® hádka, rozlúčiť sa ® rozlúčka; -ačka lyžovať sa ® lyžovačka -ba strieľať ® streľba/ střelba; vlastností: -ota dobrý ® dobrota, nahý ® nahota, -oba biely ® bieloba / běloba, chorý ® choroba, -ka vysoký ® výška, dlhý ® dĺžka / délka; prechýlené (feminatíva a maskulinatíva): -ka doktor ® doktorka, Čech ® Češka, -á (adjektiválne priezvisko): Novotný ® Novotná, -ová (od substantívnych priezvisk) Novák ® Nováková, -ec srna ® srnec, vdova ® vdovec; deminutíva a expresíva: -ík kôš ® košík, chlieb ® chlebík, stôl ® stolík, -íček kôš ® košíček, -ka hlava ® hlávka, ruka ® rúčka, noha ® nôžka, -ička hviezda ® hviezdička, hlava ® hlavička, ruka ® ručička, noha ® nožička, -ko drevo ® drievko, znamenie ® znamienko / znaménko, koleno ® kolienko, srdce ® srdiečko, -ečko mesto ® mestečko, -íčko pole ® políčko; -uška Marta ® Martuška; augmentatíva: -isko chlap ® chlapisko, pes ® psisko; kolektíva: -stvo/-tvo šaty ® šatstvo, vtáky ® vtáctvo, rastliny ® rastlinstvo, roľník ® roľníctvo; tvorenie substantív z čísloviek: -ka dvoje ® dvojka, troje ® trojka, dvesto ® dvojstovka, tristo ® trojstovka, šesť ® šestka, deväť ® deviatka / devítka, desať ® desiatka/ desítka, dvadsať ® dvadsiatka / dvacítka, dvanásť ® dvanástka / dvanáctka, sto ® stovka, -ička sedem ® sedmička, osem ® osmička, -ina šesť ® šestina, osem ® osmina, päť ® pätina / pětina, tretí ® tretina / třetina, štvrtý ® štvrtina / čtvrtina. · Adjektívne pomenovania: individuálne privlastňovacie: -in, -ina, -ino matka ® matkin / matčin‚ druhové privlastňovacie: -í človek ® človečí‚ krava ® kraví, vzťahové adjektíva vyjadrujúce spolupatričnosť, pôvod, nápadnú vlastnosť a podobnosť: -ový lietadlo ® lietadlový, oceľ ® oceľový, štvorec ® štvorcový, dážď ® dažďový, -ský/-sky/ -ký / atický študent ® študentský, žena ® ženský, kôň ® konský, cudzinec ® cudzinecký, Amerika ® americký‚ dráma ® dramatický, téma ® tematický, -atý brucho ® bruchatý, -natý skala ® skalnatý, -itý kopec ® kopcovitý, drevitý, -istý kameň ® kamenistý, -ivý/-avý dážď ® daždivý, diera ® deravý; vzťahové adjektíva vyjadrujúce schopnosť, náchylnosť, záľubu: -avý žrať ® žravý, -(n)livý zabudnúť (zapomnět) ® zábudlivý, -ačný vystatovať sa ® vystatovačný, vzťahové adjektíva vyjadrujúce účel: -cí čerpať ® čerpací; vyjadrujúce zoslabenie alebo zosilnenie vlastnosti: -kavý zelený ® zelenkavý, -ánsky veliký ® velikánsky, -ičký malý ® maličký, -inký malý ® malinký. · Numerálne pomenovania: ordináliá: -ý sto ® stý, -tý štyri ® štvrtý, nula ® nultý, -etí tri ® tretí; kolektíva: -oje dva ® dvoje, tri ® troje, oba ® oboje, -ero tisíc ® tisícero, viac ® viacero. Pri tvorení jednotlivých druhov čísloviek sa využíva transflexné aj sufixálne tvorenie skupinových a radových čísloviek od základných a druhových čísloviek od skupinových čísloviek. Pri derivovaných číslovkách sú pravidelné alternácie V/V' a ť/t (pozri 3. lekciu). · Adverbiá odvodené z adjektív: -e dobrý ® dobre, -o dlhý ® dlho, -y vedecký ® vedecky, filozofický ® filozoficky. Na tvorenie adverbií od adjektív má slovenčina aj čeština rovnaký repertoár sufixov: S -o, -e, -y, Č -o, -e, (ě), -y. Rozdiel je však v ich využití, lebo v slovenčine je najfrekventovanejší sufix -o, v češtine mu zodpovedá sufix -e v tých adverbiách, ktorých kmeň je zakončený na velárne spoluhlásky k, h, ch, ale aj v iných prípadoch: sladko, dlho, placho, hlucho, múdro, smelo, sviežo, cudzo, nemo – sladce, dlouze, plaše, hluše, moudře, směle, svěže, cize, němě a iné. V češtine tu býva v niektorých odvodeninách popri sufixe -o aj sufix -e. Medzi týmito tvarmi je potom významový rozdiel: tvary na -o majú konkrétny priestorový a časový význam, kým tvary na -e majú prenesený význam, porov. bydlí blízko – blízce příbuzný jazyk, díval se na ni dlouho – díval se na ni dlouze. V slovenčine je sufix -o častý aj v iných typoch (ružovo, surovo – růžově, surově). V obidvoch jazykoch sa sufix -e vyskytuje pri adverbiách, ktoré vznikli z adjektív so sufixom -ný: odvážne, denne, pekne, vulgárne – odvážně, denně, pěkně, vulgárně, ale iba lacno, rovno, dávno – lacino/lacině, rovně, dávno. Prípona -e, v češtine -e (-ě) sa vyskytuje aj pri adverbiách odvodených od adjektív na -itý, -lý a -ový (ojedinele, dokonale – náležitě, složitě, časově, dokonale, ojediněle), slovenčina tu má však na rozdiel od češtiny niekedy aj dubletné tvary na -o, porov. náležite / náležito, časove / časovo. Sufixom -y sa v obidvoch jazykoch tvoria adverbiá od adjektív na -ský a -cký: spoločensky, bratsky, vedecky, herecky – společensky, bratrsky, vědecky, herecky. Adverbiá môžu byť odvodené aj z adverbií: späť ® spiatky / zpátky. · Odvodzovanie substantív a adjektív hláskoslovne aj slovotvorne zhodnými predponami: pa- vedec ® pavedec, pseudo- veda ® pseudoveda, po- menší ® pomenší, pra- otec ® praotec, ultra- ľavý ® ultraľavý, fialový ® ultrafialový, spolu- (spoločná existencia): žiak ® spolužiak. Význam predpôn často korešponduje s predložkami: bez- motorový ® bezmotorový‚ nad- poručík ® nadporučík, pod- plukovník ® podplukovník, proti- jed ® protijed. Kombinované odvodzovanie majú niektoré substantíva a adjektíva odvodené z predložkových spojení (pod pätou, bez nádeje, na brehu, bez zubov), a to súčasne predponou i príponou (beznádejný), eventuálne predponou a koncovkou (nábrežie, bezzubý). · Verbá sa odvodzujú nepredložkovými predponami (vy-, vz-) a predložkovými prefixmi (do-, na-, o, po-, u-, za-), napr. miestne a smerové, časové, spôsobové významy: nalepiť, otočiť, poliať, ulomiť, vyletieť, vzniesť sa, zaskrutkovať (zašroubovat); dostavať, pozbierať‚ pospať si‚ vyplakať sa. Prefixy môžu meniť vid a priebeh deja: zmena nedokonavého vidu na dokonavý: písať ® napísať, robiť ® urobiť‚ volať ® zavolať; počiatočná fáza (inchoatíva), konečná fáza (finitíva): kvitnúť ® rozkvitnúť, planúť ® vzplanúť, páliť ® zapáliť; čítať ® dočítať, študovať ® doštudovať. Súčasne predponou po- a príponou -áv- sa tvoria slovesá vyjadrujúce prerušovaný dej (chechtať sa ® pochechtávať sa, plakať ® poplakávať). Desubstantívne a deadjektívne slovesá sú tvorené predponou a koncovkou: odblaniť, spomaliť, osprostieť, omladiť, ožobráčiť, zamúčiť, obnažiť sa. · Pronominá sa odvodzujú zo zámen hlavne prefixálne a postfixálne: prefixálne indefinitá: všelikto – všelikdo, všeličo – všelico, všelicos, , všelikde – všelikde; negatíva: nikto – nikdo, nič - nic, nijaký, nikde, nikdy; neflektívne interogatívne zámená: nakedy – nakdy, odkedy – odkdy, dokedy – dokdy; postfixálne indefinitá: ktosi – kdosi, čosi – cosi, kdesi, kedysi, kamsi; postfixálne determinatíva: tento, tamže, tenže. 10.2. Odlišné afixy 10.2.1 Hláskoslovne, ortoepické alebo ortografické odlišnosti · Substantívne názvy: činiteľov a konateľov: -teľ/-tel: učiť ® učiteľ / učitel; -ca/-ce: zastúpiť ® zástupca / zástupce; -ár(-iar) / -ař (-ář): liečiť ® lekár / lékař, fajčiť ® fajčiar, piecť ® pekár / pekař, ryba ® rybár / rybář; -ok / -ek svedčiť ® svedok / svědek; výsledkov deja: -ok / -ek ulomiť ® úlomok / úlomek; nositeľov vlastností: -áň /-án dlhý ® dlháň / dlouhán, -ica / -ce železná dráha ® železnica / železnice; obyvateľov: -iak /-ák Poľsko ® Poliak / Polák; miest: -ište / -iště zápasiť ® zápasište, létat ® letiště -ňa / -na riaditeľ ® riaditeľňa / řiditelna, -ovňa / -ovna práca/ pracovať ® pracovňa, kniha ® knihovna, -nica / -ice pivo ® pivnica (Č sklep) / pivnice; dejov: -nie / -ní skloňovať ® skloňovanie / skloňování, piecť / péct ® pečenie / pečení, -tie / -tí šiť / šít ® šitie / šití, -a / -e chodiť ® chôdza / chůze; vlastností: -osť / -ost slabý ® slabosť / slabost, rád ® radosť / radost, -stvo / -ství bohatý ® bohatstvo / bohatství; prechýlené názvy (feminatíva): -yňa / -yně otrok ® otrokyňa / otrokyně, svedok ® svedkyňa / svědkyně, -ica / -ice učeň ® učnica / učnice, čarodej ® čarodejnica / čarodějnice, slon ® slonica / slonice; deminutíva a expresíva: -ček / -eček strom ® stromček / stromeček, -ik / -ek vlak ® vláčik / vláček, -áčik / -áček syn ® synáčik / synáček, -ok / -ek hlas ® hlások / hlásek, vlas ® vlások / vlásek, -ôčka (-očka) / -ička guľa ® guľôčka / kulička, košeľa ® košieľočka, -ätko / -átko žriebä ® žriebätko / hříbátko, -atko / -átko zviera ® zvieratko / zvířátko; augmentatíva: -izňa / -izna baba ® babizňa; kolektíva -ie / -í kameň ® kamenie / kamení, trň ® tŕnie / trní; prevzaté slová odlišujúce sa pravopisom sufixov (porov. 2.2.2.3): -úra / -ura štruktúra – struktura, -ón / -on štadión – stadion, -izmus / -ismus humanizmus – humanizmus / humanismus; iné typy: pred- / před- zápas ® predzápas / předzápas, podpätok / podpatek; -ing / -ink tréning – trénink / tréning, míting – mítink. · Adjektívne pomenovania: privlastňovacie od životných maskulín: -ov / -ův otec ® otcov, otcova, otcovo / otcův, otcova, otcovo‚ vyjadrujúce schopnosť: -teľný / -telný pochopiť ® pochopiteľný / pochopitelný‚ modifikujúce zoslabenie alebo zosilnenie vlastnosti: -učký / -ičký / -oučký -unký / -ounký: milý ® milučký, chudý ® chudičký, tichý ® tichoučký, tenký ® tenunký, hezký – hezounký. · Numerálne pomenovania, a to ordináliá a kolektíva: -y / -ý päť ® piaty / pátý, šesť ® šiesty / šestý, osem ® ôsmy / osmý, trinásť ® trinásty / třináctý, -ty / -tý milión ® miliónty / milióntý; -i / -í tisíc ® tisíci / tisící; -oro / -ero štyri ® štvoro, desať ® desatoro / desatero. · Adverbiá odvodené z adjektív: -e / -ě denný ® denne / denně. · Verbá sa tvoria v slovenčine príponami -ovať, -núť, -ieť, -iť, -ať, prípadne rozšírenými príponami -inkať, -ievať, -ávať: cest+ovať – cestovať, a to od substantív: cesta ® cestovať / cestovat‚ kráľ ® kraľovať, stôl ® stolovať, drôt ® drotovať, hospodár ® hospodáriť / hospodářit‚ rozum ® rozumieť / rozumět‚ kupec ® kupčiť, leňoch ® leňošiť; od adjektív: starý ® starnúť, šedivý ® šedivieť, zelený ® zelenať sa, zelenieť, suchý ® sušiť / sušit, dražieť; od interjekcií: bú ® bučať / bučet, žblnk ® žblnkať / žbluňkat; od iných slovies, napr. opakovacie slovesá: chodiť ® chodievať / chodívat; v rámci vidotvorby zmena dokonavého vidu na nedokonavý: minúť ® míňať / míjet, vyniesť ® vynášať / vynášet, vrátiť ® vracať / vracet, vyhladiť ® vyhládzať / vyhlázet, spustiť ® spúšťať / spouštět. · Odvodzovanie predponami pri substantívach a adjektívach, ktoré sú hláskoslovne nezhodné a slovotvorne zhodné: ne- súhlas ® nesúhlas / nesouhlas‚ jasný ® nejasný, sú- / sou- tok ® sútok / soutok, držať ® súdržný / soudržný. Význam predpôn korešponduje s predložkami: medzi- / mezi- hra ® medzihra mezihra, pred- / před- zápas ® predzápas / předzápas. · Verbá sa odvodzujú hláskoslovne nezhodnými a slovotvorne zhodnými nepredložkovými predponami (roz-/rozo-) a predložkovými (do-/ dô-, nad- / nado-, od- / odo-, pred-/predo-, pri-, s-/ z-, porov. 2.2.2.2.); prefix pre- má dva české ekvivalenty pro-, pře-), napr. miestne a smerové, časové, spôsobové významy: rozhodiť, rozobrať, dôjsť, nalepiť, nadpísať‚ odohnať, podpísať, prebodnúť, preskočiť, predbehnúť, privolať, sčervenať, prespať (prospat), predvídať; prepracovať (propracovat)‚ prekričať, prisoliť. · Pronominá sa odvodzujú zo zámen hlavne prefixálne a postfixálne: prefixálne indefinitá: nie- / ně-: niekto, niečo, nejaký, niektorý, niekde, niekedy, niekoľko; nejaký – nějaký; postfixálne indefinitá: -koľvek / -koliv ktokoľvek – kdokoli(v), čokoľvek – cokoli(v), ktorýkoľvek – kterýkoli(v), kamkoľvek – kamkoli(v); postfixálne determinatíva: -hľa / -hle tenhľa – tenhle, tuhľa – tuhhle, Kompozitné sú typy: bohviečo – bůhvíco, bohviečí – bůhvíčí, bohviekam – bůhvíkam, bohviekto – bůhvíkdo, bohviektorý – bůhvíkterý, zriedkakedy – zřídkakdy, kdekto – kdekdo. 10.2.2 Slovotvorné odlišnosti · Substantíva: Slovenčina nemá v tom istom derivačnom význame ako čeština sufixy pre názvy činiteľov -čí, -a, -ní, -l, -as, -ous. Namiesto substantívneho sufixu -čí je v slovenčine sufix -ca: Č průvodčí – S sprievodca, Č rozhodčí – S rozhodca, Č mluvčí – S hovorca. Českým substantívam typu nemluva, neposeda zodpovedajú substantizované adjektíva nezhovorčivý, neposedný, resp. substantíva mumák; neposedník. Substantívam na -l, -as, -ouš zodpovedajú v slovenčine väčšinou spojenia substantíva a adjektíva alebo sufixy -aj, -oš (Č brumlal – S brbloš, táraj, Č kliďas – S pokojný človek). Českým adjektiválnym substantívam utvoreným sufixom -ní / -ný zodpovedajú v slovenčine substantíva so sufixom -ník/-níčka: Č pokladní – S pokladník / pokladníčka, Č strážný – S strážnik, Č vrátný – S vrátnik, Č účetní – S účtovník/účtovníčka. Sufix -ník, -ík môže korešpondovať so slovenskými sufixmi: -ár (Č kominík – S kominár), -ista (Č varhaník – S organista), -ok (rohlík – S rožok), ale aj opačne, slovenský sufix -ník môže korešpondovať s českým -ek (námestník – náměstek). Prechýlené názvy (feminatíva a maskulinatíva) sa v obidvoch jazykoch tvoria tými istými sufixmi, ktoré sa však pri jednotlivých lexémach nemusia zhodovať a často sú zdrojom kontaktových slov, porov. psychiater ® psychiatrička. Napr. sufix -ice zodpovedá slovenskému sufixu -ica (Č lvice – levica), ale niekedy zodpovedá slovenskému sufixu -níčka (Č zdravotnice – S zdravotníčka, Č odbornice – S odborníčka, Č úřednice – S úradníčka, Č tajemnice – S tajomníčka, Č číšnice – S čašníčka). Oba jazyky sa zhodujú v sufixe -yně a -yňa (Č umělkyně – S umelkyňa), ale niekedy českému sufixu -yně zodpovedá sufix -níčka, -ka (Č předsedkyně – S predsedníčka, Č náměstkyně – S námestníčka, Č žákyně – S žiačka, Č přítelkyně – S priateľka). Slovenský sufix -ička môže korešpondovať s českým sufixom -ka (filologička – filoložka, psychologička – psycholožka). Raritné je slovenské maskulinatívum so sufixom -ôň striga – strigôň. Deminutíva a expresíva majú málo rozdielov: Č tetinka – S tetuška, Č tatínek – S ocinko. V slovenčine je pri životných maskulínach častý sufix –ko: Janko, Jurko, dedko, ocko, Miško. Raritný je slovenský sufix -ovci na pomenovanie príslušníkov tej istej rodiny: Novákovci, v češtine mu zodpovedá plurál adjektíva Novákovi. Sufix -an je pri tvorení obyvateľských mien v češtine takmer výlučný a korešponduje so slovenským sufixom -an (Pražan, Brňan, Nitran), ale častejšie so sufixom -čan (Bratislava – Bratislavčan, Moskva – Moskovčan), ktorý je dominantný v slovenčine (Č Prešovan – Prešovčan, Č Žiliňan – Žilinčan, Č Australan – Austrálčan, Č Bratislavan – Bratislavčan, Č Moskvan – Moskovčan, Č Varšavan – Varšavčan). Názvy nástrojov sú väčšinou hláskoslovne aj slovotvorne zhodné, v obidvoch jazykoch existuje sufix -dlo (umývať ® umývadlo, lietať ® lietadlo), ale slovenský sufix -dlo zodpovedá často aj českému sufixu -tko (Č tlačítko – tlačidlo, Č sluchátko – slúchadlo, Č párátko – špáradlo, Č lehátko – ležadlo, Č měřítko – meradlo), sufix -dlo korešponduje aj s českým -ník (cediť – cedidlo / cedník); český sufix -dlo korešponduje výnimočne s príponou -ina alebo -eň: (v spojení s iným motivantom: Č zavazadlo – batožina, Č prádlo – bielizeň); sufix -tko je v slovenčine len slove pravítko. V obidvoch jazykoch existujú na pomenovanie miest sufixy -ište / -iště a -isko, zhodne sa používajú v sémanticky odlíšených lexémach: stanovisko – stanovište/stanoviště, ohnisko – ohniště atď. Vo všeobecnosti platí, že v češtine sa častejšie používa sufix -iště a v slovenčine sufix -isko: Č koupaliště – S kúpalisko, Č pískoviště – S pieskovisko, Č jeviště – S javisko, Č mraveniště – S mravenisko, Č smetiště – S smetisko, Č hřiště – S ihrisko; ale zhodne v obidvoch jazykoch: Č nástupiště – S nástupište, učiliště – učilište, prameniště – pramenište, zápasiště – zápasište. Sufix -sko na označenie štátov sa používa zhodne (Maďarsko, Slovensko, Nemecko – Německo), v slovenčine aj ako jediný ekvivalent českých toponým typu Francie (Francúzsko, Taliansko, Anglicko, Belgicko), v slovenčine sa tento sufix na označenie okolia mesta využíva menej (Č Ostravsko – S okolie Ostravy, Č Chebsko – S okolie Chebu, Č Trnavsko – S okolie Trnavy) a v češtine je zriedkavý vo význame miesta, kde sa pestuje plodina (kapustnisko – zelné pole). Slovenskému sufixu -áreň / -iareň (čakať ® čakáreň‚ čistiť ® čistiareň, cukor ® cukráreň) zodpovedá český sufix -árna: cukráreň – cukrárna, kaviareň – kavárna, poslucháreň – posluchárna. Na označenie názvov jazykov sa v obidvoch jazykoch používa sufix -ina, pred ktorým sú alternácie sk/šť a ck/čť, a to v češtine dôsledne (okrem výnimky němčina), napr. anglický ® angličtina, slovenský ® slovenština. V slovenčine platí podobné pravidlo ako v češtine pre odvodzovanie od adjektív na -cký, ale pri adjektívach na -ský iba vtedy, keď sa základ končí na sykavku (okrem poľština, čínština), napr. angličtina, ruština, francúzština. V ostatných prípadoch sa v slovenčine tvoria názvy jazykov pomocou sufixu -čina (slovenský jazyk – slovenčina, nórčina, arabčina, švédčina, maďarčina, bulharčina, ukrajinčina). Niektoré abstraktá, ako názvy vlastností utvorené príponou -osť/-ost sa v obidvoch jazykoch odlišujú motivujúcim slovom: S epický ® epickosť, Č epično – epičnost, S špecifický ® špecifickosť, Č specifično – specifičnost. Slovenský sufix -stvo korešponduje s českým sufixom -stvo, ak ide o hromadné podstatné mená (obyvateľstvo, šatstvo), ale častejšie korešponduje so sufixom -ství, ak ide o abstraktá (bohatstvo, tajomstvo, prvenstvo – bohatství, tajemství, prvenství). Tvorenie substantív z čísloviek sa niekedy nezhoduje: -orka pätoro ® pätorka / pětka, -ovka dvesto ® dvojstovka / dvoustovka, štyristo ® švorstovka / čtyřstovka, päťsto ® päťstovka pětistovka, -otka jeden ® jednotka / jednička, -ovica pol ® polovica / polovina. Nezhody sú aj v prefixoch: nadčas – přesčas, podpredseda – místopředseda, odbor – obor, nadväznosť – návaznost, oplatit – odplatiť. Predpona pra- sa používa v češtine aj v slovenčine: prales, prateta, praotec, niektorým českým slovám s touto predponou však zodpovedá príslovka veľmi alebo celkom: veľmi málo – pramálo, veľmi čudný / divný – prapodivný, celkom obyčajný – praobyčejný. Predpona při-/pri- sa používa v češtine aj v slovenčine: priveľa – příliš a niekedy korešponduje priveľmi – přespříliš, ale často slovenským slovám s touto predponou zodpovedá príslovka: privčas – příliš brzy. · Adjektíva Adjektívny sufix -čí, resp. sufix -ěný, -í zodpovedá v slovenčine sufixu -ový/-ivý: Č tvůrčí – S tvorivý, dílčí – čiastkový; lněný – ľanový, výchozí – východiskový. Pôvodný český adjektívny sufix -lý sa udomácnil v niektorých slovenských slovách: znalý, zúfalý, umelý, plynulý, minulý, často mu však v slovenčine zodpovedajú sufixy -tý a -ný: rozkvitnutý – rozkvetlý, opitý – opilý, rodený – rodilý, zdrobnený – zdrobnělý, prestarnutý – přestárlý, prešedivený – prošedivělý, vzniklý – vzniknutý. 10.2.1.1 Slovenskej adjektívnej prípone -ný/-ny zodpovedá v češtine sufix -ný aj -ní, porov. živelní pohroma – živelný odpor. Odvodené z cudzích slov Odvodené z domácich slov relačné zo substantív kvalitatívne deverbatívne kulturní relační kvalitativní deverbativní organizační individuální literární normatívní revoluční internacionální konkrétní múzejní propriální ideální moderní firemní barolní reální speciální neutrální agrární literární elementární interní, externí efektní efektivní adjektivní adverbiální verbální jižní střední ruční lodní záhradní křestní mezinárodní bezpečnostní jízdní sváteční lesní zimní školní okolní stolní zemní denní večerní okresní západní OKREM LÁTOK A TERMÍNOV: hedvábný, uhelný, plynný, kamenný, nerostný, ovocný, vzdušný, fosforečný, dusičný, dřevěný; slovný, jazykovědný, slovesný slovotvorný, dvojjazyčný, slabičný, větný, příslovečné určení ... pyšný pilný silný pěkný příjemný pohodlný propastný dostatečný mohutný zelený vzájemný společný jednotný různý plnotučný darebný zlobný mocný věčný hlučný svobodný černý šťastný půvabný tajný závratný obyčejný záhadný násilný viditelný pominutelný uskutečnitelný zmařený vyhojený příslušný vztažný nádejný lovný řešený ozdobný vábný dovedný možný ohebný zodpovědný týraný prodaný napsaný mluvený chycený zasycený nakroucený měrný nezvěstný záchranný nevratný převratný pohřešovaný Ak ide o akostné adjektívum, je v češtine -ný (obecný, srdečný, prodejný, pěkný, krásný – krásny), ak ide o vzťahové prídavné meno, je sufix -ní, (obecní, prodejní, racionální – racionálny, státní – štátny, hlavní, lesní, jarní, srdeční, oční, hrudní, žaludeční). Prídavné mená s príponou -ní vyjadrujú často vzťah a odpovedajú na otázku ktorý?, adjektíva s príponou -ný označujú vlastnosť a odpovedajú na otázku aký?: prodejní doba – prodejný člověk (co se prodává), zábavní místnost – zábavný člověk, životní zkušenost – životná postava, obecní les – obecný prospěch, početní úkol – početná účast. Vzťahové (relačné) adjektíva sa v češtine tvoria príponami -ský, -cký, -ový, -ný, -ní. Ich použitie nie je presne vymedzené, od daného substantíva sa niekedy tvoria adjektíva: 1. bez významového rozlíšenia (holeňová aj holenní kost); 2. s významovým rozlíšením: -ový, -ný: cihlový sýr – cihelná zeď, kyselina sírová – sirný zápach, větrové bonbóny – větrný mlýn, vzduchová bublina – vzdušná místnost; -ový, -ní: nosové hlásky – nosní dutina, strojový papír – strojní inženýr, týlová komunikace – týlní kost; -ový, -ný, -ní: cukrová homole – cukerný prach – cukerní průmysl; srdcová dáma – srdeční sval – srdečný pozdrav; -ný, -ní: hrdelná hláska – hrdelní soud, zubné hlásky – zubní kaz, služebný duch – služební přísaha – v poslednom prípade je prípona -ný znakom archaizácie, dá sa to demonštrovať na príklade názvov ulíc: v Starom Meste v Prahe je Kožná ulice a v Libni Kožní ulice. Významové rozlišovanie adjektív pomocou prípon -ní a -ný však nie je pravidelné, porov.: tělesný, mozolný aj oční, hrudní, žaludeční. Najrozšírenejšie prípony desubstantívnych adjektív sú: -ní lesní, jarní, srdeční.; -ný: kamenný, účelný, smutný; -ský, -cký mužský, vesnický; -í rybí, dívčí; -ův, -in bratrův, matčin; zriedkavé prípony: -(n)atý bradatý, bažinatý; -itý, -ovitý dřevitý, kopcovitý; -ivý, -avý červivý, děravý; -ěný drátěný, lněný. · Verbá Verbá sa môžu odlišovať v derivačnej morféme sa: usilovat – usilovať sa. · Numeráliá Zriedkavo sa jazyky v derivácií nezhodujú: -aký: dva ® dvojaký / dvojí, tri ® trojaký / trojí, oba ® obojaký / obojí. V češtine je pri vyšších číslovkách častejšie inverzné poradie jednotiek a desiatok, napr. Č dvaadvacátý / S dvadsiaty druhý, resp. iná forma komponentov: Č dvoutisící / S dvojtisíci, Č dvoumilióntý / S dvojmiliónty, Č pětitisící / S päťtisíci, Č pětimilióntý / S päťmiliónty. · Adverbiá Výraznejší rozdiel je pri odvodzovaní z adjektív vzťahujúcich sa na mená národov: tu slovenčina okrem sufixu -y pridáva tiež predložku po: (hovorí) po slovensky, po česky, po nemecky – (mluví) slovensky, česky, německy. Analógiou vznikajú v slovenčine tvary aj pri iných výrazoch, napr. po chlapsky, po priateľsky, čo sa do češtiny prekladá ako chlapsky / po chlapsku, po přátelsku. Niektoré adverbiá sú svojím pôvodom ustrnuté bezpredložkové aj predložkové pády mien, porov. celkom, úkosom, spamäti, spravidla, sčasti, nanič – celkem, úkosem, zpaměti, zpravidla, zčásti, nanic. Na rozdiel od slovenčiny sa uvedené zrazeniny píšu v češtine podľa pôvodu, nie foneticky ako v slovenčine. Povahu prísloviek majú aj niektoré ustálené spojenia: stoj čo stoj, chtiac-nechtiac, koniec koncov – stůj co stůj, chtě nechtě, konec konců. Niektoré typy odvodenín od slovies sa v češtine vôbec neuplatňujú: idúcky, sediačky, ležiačky, pričasto, pridlho a do češtiny sa prekladajú ako za chůze, cestou, vsedě, vleže, příliš často, příliš dlouho. · Pronominá sú v slovenčine bohatšie, porov. prefixálne indefinitá: bárskto, bársčo, bársaký, bársktorý, bárskde, bárskedy; dakto, dačo, dajaký, daktorý, dakde, dakedy, dakoľko; hocikto, hocičo, hocijaký, hociktorý, hocikde, hocikedy; podaktorý, poniektorý; voľa-: voľakto, voľačo, voľaktorý, voľakde, voľakedy; rozdielne sa modifikujú niektoré zámená, napr. kdopak – ktože, copak – čože. 10.2.1.2 Rozdiely v tvorení slov sú aj možným zdrojom kontaktových slov, napr. stredobod – střed, spravodajca – zpravodaj, bielizeň – prádlo, vzniknutý – vzniklý, zdrobnený – zdrobnělý, prešedivený – prošedlý, východiskový – výchozí, Kubátovci – Kubátovi, ihrisko – hřiště, pieskovisko – pískoviště, bydlisko – bydliště, námestník – náměstek, námestníčka – náměstkyně, predsedníčka – předsedkyně, oberačka – vinobraní, nadväznosť – návaznost, arabčina – arabština, maďarčina – maďarština, špáradlo – páratko, tlačidlo – tlačítko, telefónne slúchadlo – sluchátko, jednotka – jednička, štvorka – čtyřka, nadčas – přesčas, odbor –obor, Anglicko – Anglie, Francúzsko – Francie, Belgicko – Belgie ap. 10.3. Kompozícia V slovenčine a češtine existuje v zásade dvojaký spôsob kompozície substantív a adjektív: · spojenie niekoľko samostatných slovných tvarov (trasenie sa zeme ® zemetrasenie, milý Bohu ® bohumilý), · spojenie niekoľko slovných koreňov pomocou spojovacej submorfémy (veľké mesto = veľk+o+mesto). Pritom môže byť k druhej časti zloženiny ešte pripojená prípona alebo koncovka (Čierne more – čiern+o+mor-ský – čiernomorský / černomořský; rúbať drevo – drevo+rub+ač – drevorubač; merať plyn – plyn+o+mer+-Æ – plynomer / plynoměr), dva+farba/barva – dvojfarebný / dvojbarevný aj dvoubarevný. · V slovenčine sa predložky môžu skladať aj z troch komponentov, napr. spojenie dvoch predložiek (ponad dom, popri ňom, ísť poza dom, stúpiť pomimo kameňa, povedľa kostola, spod rúk, šaty spred desiatich rokov, spred záhrady apod.), spojenie troch predložiek (pozerať sa sponad okuliarov, spopod stola, spoza kríkov, spopred záhrady, spomedzi všetkých apod. Do češtiny sa prekladajú takéto spojenia väčšinou pomocou nezložených predložiek, ale tiež opisom: nad dům, vedle něho, ísť za domem, stoupnout vedle kamene, šaty z doby před deseti lety, z místa před zahradou, z místa vedle kostela, dívat se přes brýle / přes obroučky brýlí. (porov. 8.2.1.) 10.4. Skracovanie Iniciálové skratky vznikajú z počiatočných písmen viacslovných názvov (Slovenská akadémia vied – SAV / Akademie věd České republiky – AV ČR, Európska únia – EÚ / Evropská unie – EU, Tatranský národný park – Tanap, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV – JÚĽŠ SAV). V texte sú väčšinou nesklonné (vstupujeme do EÚ, zmluva s EÚ apod.). V hovorených prejavoch sa buď hláskujú (USA – [ú es á], FF UK – [ef ef ú ká]), alebo sa vyslovujú ako jedno slovo (NATO, UNESCO, SAV). Skratkové slová vznikajú spojením niekoľkých prvých písmen viacslovných názvov: Vedecká grantová agentúra ® VEGA / Grantová agentúra České republiky ® GA ČR, Slovenská nafta ® Slovnaft, Československá dopravná kancelária ® Čedok. Čítajú sa ako jedno slovo a začleňujú sa k vzorom substantív podľa zakončenia (fem. VEGA – vzor žena, mask. Čedok – vzor hrad). V texte sa skloňujú (pracujem v Slovnafte, idem do Slovnaftu). Skrátené slová vznikajú vypustením niekoľkých písmen z dlhšieho slova, pričom vypustená časť sa väčšinou nahradí príponou nebo koncovkou (profesor ® profák, televízia ® telka). Často sa tak tvoria domácke podoby krstných mien (Miroslav ® Miro, Katarína ® Katka). Niektoré skráteniny sa príponou nedoplňujú (diskotéka ® disko, limonáda ® limo, zoologická záhrada ® zoo). Väčšina skrátených slov má nespisovný, slangový charakter (profák). 10.5. Slovníček najčastejších slovensko-českých a česko-slovenských rozdielnych výrazov Podľa výskumov F. Uhera (1990) existuje medzi češtinou a slovenčinou formálna a významová zhoda v textoch v rozsahu 38%, čiastočná zhoda 46%, komunikačne problémové lexémy predstavujú 16%. M. Sokolová (1991) zistila, že z 500 najfrekventovanejších lexém je 230 (46%) úplne zhodných, 154 (30, 8%) lexém čiastočne zhodných a 116 (23, 2%) lexém celkom odlišných. Slovenčina – čeština Slovenčina – čeština alebo – nebo ak nie – ne-li apríl – duben atrament – inkoust august – srpen bábika – panenka bábka – loutka bahniatka – kočičky baňa – důl baník – horník baranina – skopové bielizeň – prádlo bocian – čáp bodka – tečka bodkočiarka – středník bozk – polibek, pusa brav – vepř bravčové – vepřové brest – jilm cencúľ – rampouch ceruzka – tužka cesto – těsto cestovný poriadok – jízdní řád cicavec – savec cintorín – hřbitov cieľnik – hledí na pušce cmar – podmáslí čajka – racek čaro – půvab, kouzlo čerešňa – třešně černica – ostružina červený – rudý čierne korenie – pepř čižma – holínka čučoriedka – borůvka čudovať sa – divit se ďatelina – jetelina dážďovka – žížala debna – bedna december – prosinec desiata – přesnídávka disciplína – kázeň dojča – kojenec drviť – drtit dym – kouř električka – tramvaj farba – barva február – únor figliar – filuta fľaša – láhev furman – vozka garbiar – koželuh gazda – hospodář gajdy – dudy georgína – jiřina golier – límec gombík – knoflík halušky – noky handra – hadr hej – ano hmla – mlha homár – humr horký – hořký horúci – horký horúčava – horko hrab – habr hrianka – topinka huncút – čtverák hurka, krvavnica – jelito hydina – drůbež chlopňa – klopa chodník – stezka chorľavý – churavý chrbát – záda chrbtica – páteř chrobák – brouk chrumkavý – křupavý chudý – hubený; libový chudnúť – hubnout chýr – pověst iskerník – pryskyřičník íver – tříska izba – pokoj január – leden jelša – olše jeseň – podzim jesienka – ocún jún – červen júl – červenec kachle – kamna kaleráb – kedluben kapusta – zelí konár – větev zubná kefka – zubní kartáček kázeň – kázání kel – kapusta klietka – klec klinec – hřebík klinček – hřebíček; karafiát kocka – kostka kockový cukor – kostkový cukr korčule – brusle korčuľovať – bruslit korytnačka – želva kôrovec – korýš kôstka – pecka kôstkoviny – peckoviny krajina – země kŕdeľ – hejno kŕkať – kuňkat (žába) krívať – kulhat kučeravý – kudrnatý kúpele – lázně kurence, kurčatá – kuřata kúriť – topit kvapeľ – krápník lastúrnik – mlž lekvár – povidla (marmeláda, džem) lienka sedembodková – slunéčko sedmitečné ligotať sa – třpytit se ligurček – libeček list – dopis lopta – míč lúč – paprsek mačka – kočka máj – květen machuľa – kaňka marec – březen margarétka, králik – kopretina marhuľa – meruňka márnomyseľný – ješitný maternica – děloha mäsiar – řezník maškrta – pamlsek, dobrota maškrtiť – mlsat maškrtný – mlsný maznáčik – mazel, mazlíček medvedík čistotný – medvídek mýval metla – koště modlivka – kudlanka morča – morče moriak, morka, morča – krocan, krůta, krůtě mravec – mravenec mravčí – mravenčí mrnčať, priasť – vrnět múr – zeď nádcha – rýma nadpivničný – nadsklepní namáhavý – perný naraňajkovať sa – nasnídat se nástojčivý – naléhavý, neodbytný nebohý – zesnulý, nebožtík nečujný – neslyšný nepárnokopytník – lichokopytník nespratný – nesnášenlivý nesúci – nevhodný, neschopný, nezpůsobilý netvor – zrůda nevädza – chrpa nezábudka – pomněnka nohavice – kalhoty november – listopad obarenina – opařenina oblačiť sa – mračit se, chmuřit se oblička – ledvina oblok, okno – okno odchod vlaku – odjezd vlaku odsek – odstavec ohovárať – pomlouvat okabátiť – ošidit, oklamat okolo – kolem okuliare – brýle okuliarnik – brejlovec október – říjen olovrant – svačina opĺznuť – opelichat organ – varhany osihotieť, osihotený – osamět , osamělý ostružlina – hoblina otázny – problematický, sporný otvoriť – zahájit ostriež – okoun páčiť sa – líbit se paličkové písmo – hůlkové písmo párny – sudý parochňa – paruka pásavka – mandelinka pásomnica – tasemnice pazucha – podpaží pečeň – játra pečiatka – razítko peha – piha pera – ret perný – retný píliť – řezat pilou pinka – pěnkava písať si – dopisovat si pitvor – předsíňka pivnica – sklep plákať, pláchať – máchat platňa – deska plece – rameno plecniak – batoh pliaga – trápení plť – vor počuť – slyšet podujatie – akce, podnik pohár – sklenice pokoj – klid, pokoj, mír pokrievka – poklička pokým – dokud poľovačka – hon, lov ponáhľať sa – pospíchat porážka – porážka; mrtvice povarovať dieťa – pohlídat dítě povrávať – povídat, rozprávět povraz – provaz požičať – půjčit pôžička – půjčka prekúrený – přetopený premávka – provoz v dopravě prepelica – křepelka prepočuť – přeslechnout prepytujem – s prominutím pretekár – závodník pretekať – závodit; přetékat, protékat preteky – závody prezývka – přezdívka prežúvavec – přežvýkavec pŕhľavka – kopřivka prvosienka – petrklíč pĺznuť – pelichat priehlavok – nárt priezvisko – příjmení prihlušiť – přizabít príchod – příjezd prichodiť (prichodí mi) – mám povinnost primusieť – přinutit prividno – příliš světlo púpava – pampeliška pyskatý – hubatý pýtať – žádat o něco pýtať sa – tázat se pytón – krajta rad – řada; řád rád – řád, řehole raňajky – snídaně rasca – kmín rátať – počítat raž – žito rezance – nudle riad – nádobí riadiť – uklízet robota – práce robiť – dělat rovesník – vrstevník, současník rovnako – stejně rozličný tovar – smíšené zboží rozmaznaný – rozmazlený rozsamopašiť sa – rozdovádět se rozsobáš – rozvod schudnúť – zhubnout september – září sinavý – modravý sinka, modrina – modřina sirôtka – maceška skántriť – zahubit, zničit skalka – kamínek; skalka skoro, čoskoro – brzy skorocel – jitrocel skrutkovať – šroubovat skrutkovač – šroubovák sláčik – smyčec sláčikový orchester – smyčcový orchestr sladké drievko – lékořice slamienka – okřín slivka – švestka smäd – žízeň smädiť – mít žízeň smetiar – popelář smrekovec – modřín sobáš – svatba sokol myšiar – poštolka somár – osel, mezek spara – horko stanica – stanice; nádraží staničný – nádražní starostlivosť (liečebná) – péče strážiť – hlídat striehnuť – hlídat, střežit striga – čarodějnice struk – lusk; stroužek česneku; struk strukoviny – luštěniny súrne – naléhavě, spěšně svokor – tchán šantiť – dovádět škatuľa – krabice škorec – špaček škrečok – křeček šošovica – čočka špargľa – chřest štopeľ – zátka šuchtať sa – loudat se štrajk – stávka štrkáč – chřestýš šťúr – štír ťava – velbloud téglik – kelímek tehla – cihla tlač (f) – tisk tlačovka – tiskovka, tisková konference tlačiť – tisknout, naléhat tobôž – natož topánka – bota tovar – zboží tráviaci –zažívací triezvy – střízlivý udať sa na niekoho – být po někom údenáč – uzenáč uhorka – okurka upratať – uklidit usilovný – pilný ústretový – vstřícný uškatec – lachtan ušnica – boltec utečenec, ubehlík – uprchlík utešený – nádherný vankúš – polštář vedieť – vědet, umět vedro, vedár – vědro veľa – mnoho, moc veternica – sasanka vidiecky – venkovský vidiek – venkov vlha – žluva vojna – válka vplyv – vliv vplývať – ovlivňovat, mít vliv vraj – prý vravieť – mluvit, říkat vrece – pytel vrecko – kapsa vretenica, zmija – zmije vrkoč – cop v ústrety – vstříc vybaviť niečo – vyřídit něco vyberať sa – chystat se vyhrážať sa – vyhrožovat vyhrešiť niekoho – vyhubovat, vynadat někomu vychýrený – vyhlášený, pověstný vyjašený – vyplašený vykefovať – vykartáčovat vykôstkovať – vypeckovat vykrámiť – vybalit zboží; vyžvanit vykurovať – vytápět vymenovať – vyjmenovat; jmenovat někoho výsyp – vyrážka vytriezvený – vystřízlivělý zabudnúť – zapomenout zahnusiť – zašpinit, zaneřádit, zasvinit zahrešiť – zanadávat zápražka – jíška zástava – prapor zatiaľ – zatím zátvorka – závorka zažať – zapálit, zažehnout zdúchnuť – zmizet, upláchnout zemiaky – brambory zemiakový – bramborový zhovárať sa – mluvit, hovořit, rozmlouvat zlý – špatný zubáč – candát zunovaný – utrmácený zunovať – znudit zvŕtať sa – otáčet se; vytáčet se v tanci zvýšiť – zvýšit; zbýt, zůstat želanie – přání žemľa, pletenička – houska žeriav – jeřáb žerucha – řeřicha žičiť – přát, dopřát žmúriť – mrkat, mžikat žmýkačka – ždímačka žmýkať – ždímat žrď, skok o žrdi – tyč(ka) , skok o tyči žreb – los žrebovať – losovat žubrienka – pulec žuvačka – žvýkačka Čeština – slovenčina Čeština – slovenčina akce – akcia, podujatie ano – áno, hej barva – farba batoh – plecniak bedna – debna boltec – ušnica borůvka – čučoriedka bota – topánka brambory – zemiaky bramborový – zemiakový brejlovec – okuliarnik brýle – okuliare brouk – chrobák brusle – korčule bruslit – korčuľovať brzy – skoro, čoskoro březen – marec být po někom – udať sa na niekoho candát – zubáč cihla – tehla cop – vrkoč čáp – bocian čarodějnice – striga čejka – cíbik červen – jún červenec – júl čižma – holínka čočka – šošovica čtverák – huncút dělat – robiť děloha – maternica deska – platňa divit se – čudovať sa dokud – pokým dopis – list dopisovat si – písať si dotaz – otázka dovádět – šantiť drtit – drviť drůbež – hydina duben – apríl dudy – gajdy důl – baňa filuta – figliar habr – hrab hadr – handra hejno – kŕdeľ hlídat – strážiť horko – horúčava horký – horúci hořký – horký holínka – čižma hon, lov – hon, lov, poľovačka horník – baník hospodář – gazda hřbitov – cintorín hřebík – klinec hřebíček – klinček hubatý – pyskatý hubený – chudý hubit, ničit – kántriť hubnout – chudnúť hůlkové písmo – paličkové písmo humr – homár chrpa – nevädza chřest – špargľa chřestýš – štrkáč churavý – chorľavý chystat se – vyberať sa inkoust – atrament játra – pečeň jelito – hurka, krvavnica jeřáb – žeriav ješitný – márnomyseľný jetelina – ďatelina jilm – brest jiřina – georgína jíška – zápražka jitrocel – skorocel jízdní řád – cestovný poriadok jmenovat – vymenovať jmenovat se – volať sa kalhoty – nohavice kamna – kachle kaňka – machuľa kapsa – vrecko kapusta – kel karafiát – klinček kázání – kázeň kázeň – disciplína kedluben – kaleráb kelímek – téglik klec – klietka klid – pokoj klopa – chlopňa kmín – rasca knoflík – gombík kojenec – dojča kočičky – bahniatka kočka – mačka kolem – okolo kopretina – margarétka, králik kopřivka – pŕhľavka korýš – kôrovec kostka – kocka kostkový cukr – kockový cukor koště – metla kouř – dym koželuh – garbiar krabice – škatuľa krajta – pytón krápník – kvapeľ krocan, krůta, krůtě – moriak, morka, morča křeček – škrečok křepelka – prepelica křupavý – chrumkavý kudlanka – modlivka kudrnatý – kučeravý kulhat – krívať kuňkat (žába) – kŕkať kuřata – kurence, kurčatá květen – máj láhev – fľaša lachtan – uškatec lázně – kúpele ledvina – oblička leden – január lékořice – sladké drievko -li – ak libeček – ligurček líbit se – páčiť sa libový – chudý lichokopytník – nepárnokopytník límec – golier listopad – november los – žreb losovat – žrebovať loudat se – šuchtať sa loutka – bábka lusk – struk luštěniny – strukoviny maceška – sirôtka máchat – plákať, pláchať mandelinka – pásavka mazel, mazlíček – maznáčik medvídek mýval – medvedík čistotný meruňka – marhuľa mezek – mulica, somár míč – lopta mít povinnost – prichodiť, mať povinosť mít žízeň – smädiť mlha – hmla mlsat – maškrtiť mluvit, říkat – vravieť mlž – lastúrnik mnoho – mnoho, veľa modravý – sinavý modřina – sinka, modrina modřín – smrekovec morče – morča mračit se, chmuřit se – oblačiť sa mravenec – mravec mravenčí – mravčí mrkat, mžikat – žmúriť mrtvice – porážka nádobí – riad nádraží – stanica nádražní – staničný nadsklepní – nadpivničný naléhavě, neodbytně – nástojčivo nárt – priehlavok nasnídat se – naraňajkovať sa natož – tobôž nebo – alebo neslyšný – nečujný nesnášenlivý – nespratný nezpůsobilý – nesúci nevhodný, neschopný, noky – halušky nudle – rezance ocún – jesienka odjezd vlaku – odchod vlaku odstavec – odsek okurka – uhorka olše – jelša ostružina – černica okno – oblok, okno okoun – ostriež okřín – slamienka opařenina – obarenina opelichat – opĺznuť osamět, osamělý – osihotieť, osihotený osel – somár ostružlina – hoblina ošidit – okabátiť ovlivňovat, mít vliv – vplývať pamlsek – maškrta pampeliška – púpava panenka – bábika paprsek – lúč paruka – parochňa páteř – chrbtica pecka – kôstka peckoviny – kôstkoviny péče – starostlivosť pelichat – pĺznuť pěnkava – pinka pepř – čierne korenie perný – namáhavý petrklíč – prvosienka piha – peha pilný – usilovný pletenička, houska – žemľa počítat – rátať podmáslí – cmar podpaží – pazucha podzim – jeseň pohlídat dítě – povarovať dieťa poklička – pokrievka pokoj – izba polibek, pusa – bozk polštář – vankúš pomlouvat – ohovárať pomněnka – nezábudka popelář – smetiar pospíchat – ponáhľať sa poštolka – sokol myšiar povídat, rozprávět – povrávať povidla – lekvár pověst – chýr práce – robota, práca prádlo – bielizeň prapor – zástava prosinec – december provaz – povraz provoz v dopravě – premávka prý – vraj pryskyřičník – iskerník přát – žičiť přání – želanie předsíňka – pitvor přeslechnout – prepočuť přesnídávka – desiata přetopený – prekúrený přezdívka – prezývka přežvýkavec – prežúvavec příjezd – príchod příjmení – priezvisko příliš světlo – prividno přinutit – primusieť přizabít – prihlušiť, prizabiť pulec – žubrienka půjčit – požičať půjčka – pôžička půvab, kouzlo – čaro pytel – vrece racek – čajka rameno – plece, rameno rampouch – cencúľ razítko – pečiatka ret – pera retný – perný rozmazlený – rozmaznaný rozdovádět se – rozsamopašiť sa, rozšantiť sa rozmlouvat s – zhovárať sa rozvod – rozvod, rozsobáš rudý – červený rýma – nádcha řada – rad řád, řehole – rád, rehoľa řeřicha – žerucha řezat pilou – píliť řezník – mäsiar říjen – október sasanka – veternica savec – cicavec sklenice – pohár sklep – pivnica skopové – baranina slunéčko sedmitečné – lienka sedembodková slyšet – počuť smyčcový orchestr – sláčikový orchester smyčec – sláčik smíšené zboží – rozličný tovar snídaně – raňajky spěšný – súrny sporný – otázny, problematický s prominutím – prepytujem srpen – august stávka – štrajk stejně – rovnako středník – bodkočiarka sudý – párny šroubovat – skrutkovať stezka – chodník, cesta stroužek – strúčik střízlivý – triezvy svačina – olovrant svatba – svadba, sobáš špaček – škorec špatný – zlý šroubovák – skrutkovač švestka – slivka štír – šťúr střežit – striehnuť tasemnice – pásomnica tečka – bodka těsto – cesto tisk – tlač (f) tiskovka – tlačovka tisknout, naléhat – tlačiť tchán – svokor topinka – hrianka topit – kúriť tramvaj – električka třešně – čerešňa tříska – trieska, íver třpytit se – ligotať sa, trblietať sa tužka – ceruzka tyč – žrď uklidit – upratať uklízet – riadiť, upratovať upláchnout – zdúchnuť, zmiznúť uprchlík – utečenec umět – vedieť únor – február utrmácený – zunovaný uzenáč – údenáč válka – vojna varhany – organ vedro – horúčava, spara vědro – vedro velbloud – ťava venkov – vidiek venkovský – vidiecky vepřové – bravčové větev – konár, vetva, haluz vliv – vplyv vor – plť vozka – furman vrnět – mrnčať, priasť vrstevník, současník – rovesník vstříc – v ústrety vstřícný – ústretový vyřídit něco – vybaviť niečo vyhrožovat – vyhrážať sa vyhubovat, vynadat někomu – vyhrešiť niekoho vyhlášený, pověstný – vychýrený vykartáčovat – vykefovať vypeckovat – vykôstkovať vyplašený – vyjašený vyrážka – výsyp vystřízlivělý – vytriezvený vytáčet se v tanci – zvŕtať sa vytápět – vykurovať vyžvanit – vykrámiť záda – chrbát zahájit – otvoriť zanadávat – zahrešiť zaneřádit, zasvinit – zahnusiť zapálit, zažehnout – zažať zapomenout – zabudnúť září – september zatím – zatiaľ zátka – štopeľ závodit – pretekať závodník – pretekár závody – preteky závorka – zátvorka zboží – tovar zbytek – zvyšok zeď – múr zelí – kapusta země – krajina zesnulý, nebožtík – nebohý zhubnout – schudnúť zmije – vretenica, zmija znudit – zunovať zrůda – netvor zubní kartáček – zubná kefka žádat o něco – pýtať (si), žiadať zažívací – tráviaci ždímačka – žmýkačka ždímat – žmýkať želva – korytnačka žito – raž žízeň – smäd žížala – dážďovka žluva – vlha žvýkačka – žuvačka ÚLOHY K 10. LEKCII S 1. Od uvedených slovenských feminín tvorte a) deminutíva, b) adjektíva: Ñ a) blcha, mucha, pančucha, strecha, čiara, časť, komora, dcéra, lopata, koruna, hodina, jahoda, jama, chalupa, krava; b) macocha, chudera, Oľga, blcha, mucha, strecha, hora O 2. Uveďte slovenské ekvivalenty a tvorte krátke vety. Ñ předat – prodat, přepustit – propustit, promluvit – přemluvit, přehlédnout – prohlédnout, přehlásit – prohlásit, provádět – převádět, přebíhat – probíhat S 3. Od uvedených adjektív utvorte názvy jazykov v slovenčine a formulujte príslušné pravidlo: Ñ slovenský, český, švédsky, arabský, francúzsky, lotyšský, poľský, fínsky, estónsky, anglický, grécky, holandský, nemecký, čínsky, taliansky, španielsky, rumunský, maďarský, nórsky, bulharský, slovinský, chorvátsky, iránsky, ukrajinský, ruský, šarišský S 4. Tvorte adjektíva: Ñ a) od substantív: Vlaďka, loď, perie, hus, líška, tiger, vták, myš, ryba, slon, kohút, les, deň, večer, dcéra, macocha, sudca, kura b) od slovies: (pokaziť) práčka, (vydať) dcéra, (zarásť) záhrada, (presladiť) čaj, (zachmúriť) tvár, (predpokladať) výsledok, (prenajať) byt, (vzniknúť) problém, (rozkvitnúť) kaktus, (premyslieť) plán c) s rysom prináležitosti: šupina ryby, oko sovy, krídlo motýľa, chrbát mačky, laba tigra, klepeto kraba, mláďa orla, rohy barana, kožuch medveďa, pierko páva, noha slona, hlava hrocha, hrebienok kohúta, uši somára, zub leva, mäso kurčaťa, chvost ryby, chvostík myši, zobák bociana, oko včely, brada kozy, koža diviaka, rypák svine, ňufák psa, cuciak čmeliaka 5. Z nekongruentných atribútov tvorte vzťahové adjektíva: Ñ S guľa z krištáľu, kaz na zube, choroba srdca, hlásky tvorené na zuboch, v hrdle, pozdrav zo srdca, homoľa z cukru, inžinier strojov, dutina v nose, sval srdca, doba predaja, vývinová chyba oka, zápach tela, ťažkosti so žalúdkom, most z kameňa, jahody z lesa, plot z drôtu, uterák z ľanu, jablko s červom, terén s kopcami, chata z dreva, retiazka zo striebra, stroj na siatie, potrubie na satie Č koule z křišťálu, kaz na zubu, choroba srdce, hlásky tvořené na zubech, v hrdle, pozdrav od srdce, homole z cukru, inženýr strojů, dutina v nose, sval srdce, doba prodeje, vada oka, pach těla, potíže žaludku, most z kamene, jahody z lesa, plot z drátu, utěrka ze lnu, jablko s červem, terén z kopců, chata ze dřeva, řetízek ze stříbra, stroj na setí, potrubí k sání S 6. Tvorte posesívne adjektíva od slov v zátvorkách: Ñ 1. Blahoželali sme (Radka) sestre k narodeninám. 2. Otec nemá rád (matka) priateľky. 3. To sú (Katka) topánky. 4. Za krom sa mihol (líška) chvost. 5. Privítal nás (Peter) pes. 6. Starám sa o (strýko) ovocný sad. 7. Pes brechal na (susedka) sliepky. 8. (Milka) návšteva nás potešila. 9. Pozvali sme aj (Lenka) priateľa. 10. Kŕmili sme (Mirka) škrečka. 11. Ponúkli sme ubytovanie (brat) kamarátovi. S 7. Z číslovky vytvorte substantívum: Ñ 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 25, 200, 400, 100, 999, 1 000 S 8. V slovenských príkladoch na nerešpektovanie slovotvorných noriem hľadajte české kontaktové javy: arabština, dánština, fínština, švédština, Damašek, dielčí, tvorčí, doprovod, dosažiteľný, do zlatova upečený, drtivá prevaha, Chebsko, Ostravsko, chybný skus, ihrište, pieskovište, pracovište, jedálna, jednička, Kolumbovo vajce, kružítko, kukátko, lehátko, špáratko, tlačítka, liahňa, miestopredseda, mluvčí, myčka riadu, náväznosť, nemovitý, obor (odvetvie), obilovina, plzeňské pivo, pomazánka, posilovňa, prádlo, zavazadlo predsedkyňa, presčasy, prešedivelý, razítko, rohlík, užité umenie, výuka, zdielny, zdrobneliny, zmeškaný S 9. Posúďte dané výpovede z hľadiska normy, použite Krátky slovník slovenského jazyka a nájdite spisovné neutrálne výrazy: bedňa, bruchomluvec, cálovať, cop, cvok, doličný, mať dopad, fusak, habadej, horkokrvný, hulvát, hecovať, chudokrvný, kecať, kiks, kisňa, kojiť, kojenec, kočka, kumbál, makať, malorážka, mančaft, mindrák, mela, nímand, obdržať, obnos, ocajchovať, oplatiť, parízer, parta, paseka, pikle, plevel, pohrešovaný, portviš, postrádať, prachy, pracháč, prešaltovať, pucovať, puklica, rajcovať, randál, sáčkový, sakramentský, spústa, sranda, sústo, šenk, šibovať, šnicľa, špak, šplechy, šprajcovať, štorcovať sa, tepich, vercajg O 10. Preložte: 1. Předal nám inventář pracovny. – Prodává někde v bufetu. 2. Přemluvil nás, abychom zůstali. – Svědek konečně promluvil. 3. Tehdy nám přepustili místo v pořadníku na byt. – Včera propustili dalších sto zaměstnanců. 4. Sbírku hodin si prohlédneme až později. – Asi nás v tom davu u nádraží přehlédli. 5. Prohlásil, že je nevinen. – Musíme přehlásit auto na nového majitele. 6. Provádíme všechny výkopové práce pomocí mechanizace. – Dokázali mu, že rok převáděl utečence přes hranice do Německa. 7. Jednání probíhalo za zavřenými dveřmi. – Nepřebíhej přes silnici. Č 11. Precvičujte pravopis adjektív (sufixy -ný a -ní, porov. 10.2.1.1): Ñ a) kulturn- národ, nevšedn- zážitek, zvláštn- barva, společn- postup, připraven-, pohodln- postel, posledn- příležitost, poledn- přestávka, srdečn- přivítání, srdečn- slabost, nesolidn- přístup, záhadn- žena, výpočetn- technika, závěrečn- hodnocení, základn- škola, jednodenn- výlet, přírodn- řízek, slunečn- paprsek, slunečn- dny, módn- přehlídka, lesn- porost, sousedn- ulice, smluvn- ceny, podvečern- procházka, záchrann- akce, nevratn- láhev, obyčejn- člověk, převratn- objev, ropucha obecn-, západn- směr, vodn- nádrž, východn- Slovensko, nákladn- auto, nákladn- pohoštění, pokladn- bloček, paní pokladn-, hudebn- sluch, hlavn- slovo, úvodn- projev b) kulturn- zázemí, zvláštn- oddělení, společn- slavnostn- večeře, posledn- dva roky, pohodln- život, odpoledn- procházka, srdečn- pozdrav, solidn- jednání, záhadn- zmizení, závěrečn- zpráva, základn- požadavky, celodenn- seminář, přírodn- barvivo, slunečn- hodiny, slunečn- počasí, módn- návrhář, lesn- plody, sousedn- dům, večern- program, záchrann- člun, závratn- kariéra, všeobecn- znalosti, západn- kultura, nákladn- vlak, nákladn- zábava, pokladn- doklad, hudebn- produkce, úvodn- slovo, zahradn- slavnost, zahradn- domek, vodn- roztok, vodn- čerpadlo c) trestn- právo, násiln- trestn- čin, vládn- nařízení, vládn- krize, korunn- svědek, právn- poradna, soudn- řízení, soudn- síň, státn- zástupce, nestátn- zařízení, asociáln- chování, bezpečnostn- agentura, nadstandardn- vztahy, pohřešovan- mladík, obecn- úřad, podezření z obecn-ho ohrožení, obecn- užitek, obecn- pozemek, obecn- strážník, úředn- hodiny, služebn- byt, dlužn- částka, dlužn- úpis, finančn- machinace, nevlastn- matka, lukrativn- nabídka, korupčn- aféra, civiln- právo, volebn- komise, podvodn- jednání, volebn- program, povinn- ručení, soudn- přelíčení, soudn- spor, nadnárodn- společnosti, mimosoudn- vyrovnání, státn- moc, státn- útvar, pokrevn- sourozenci, sociáln- dávky, bezpečnostn- zámek, úředn- jednání, služebn- postup, finančn- správa, nevlastn- otec, civiln- služba, volebn- právo, povinn- připojištění, soudn- budova, národn- zájmy, reklamn- kampaň, nestandardn- postup, soudn- člověk, válečn- zajatci, obávan- zločinci, paranormáln- jevy, zakázan- filmy, sezonn- dělníci, sousedn- státy, svatebn- hosté, záhadn- mimozemšťané, vodn- zdroje, unaven- závodníci, platebn- příkazy, poštovn- zaměstnanci, záhadn- úkazy, mineráln- prameny O 12. Všímajte si odlišnú slovotvornú štruktúru alebo motiváciu v uvedených dvojiciach: a) cukornička – cukřenka, dcérka – dceruška, dovolená – dovolenka, egyptčina – egyptština, hojdačka – houpačka, horár – lesník, hovorca – mluvčí, chyžná – pokojská, kostihoj – kostival, kurín – kurník, lastovička – vlaštovka, medové týždne – líbánky, michalka – václavka, mladomanžel – novomanžel, muchotrávka – muchomůrka, murár – zedník, nátierka – pomazánka, nezábudka – pomněnka, omrvinky – drobty, opíča – opičátko, ošípaná – prase, krmník; ošipáreň – vepřín, poľadovica – náledí, polobrat – půlobrat, poľovník – lovec, honec; plnka – nádivka, praženica – smažená vajíčka, premávka – provoz, preteky – závody, preukaz – průkaz, príučka – poučka, ranostaj – ranní ptáče, rezeň – řízek, reďkovka – ředkvička, ríbezle – rybíz, rozprávka – pohádka, rozlúčka – rozloučení, rozčítanka – rozpočitadlo, rožok – rohlík; malý roh; ručník – uterák; šátek; kapesník; rušeň – lokomotiva, rúž – rtěnka, sedmoslivkár – pán z Nemanic, sirôtka – maceška, skorocel – jitrocel, spoluhláska – souhláska, srdoň / srdoš – vztekloun, stavec – obratel, tácňa – tác, taliančina – italština, tlačiareň – tiskárna, tučniak – tlouštík, točovka – soustruh, varovkyňa – chůva, veronika – rozrazil, veternica – sasanka, veľhad, pytón – krajta, vodič – řidič; tech. vodič; voška – mšice, vrecko – pytlík; sáček; kapsa; zakáľačka – zabíjačka, zachádzka – zajížďka, zimomriavky – husí kůže, zhyb – klik, zvada – hádka, zvárač – svářeč, zvodca – svůdník, zvyšok – zbytek, žihľava – kopřiva, žltačka – žloutenka, žubrienka – pulec b) bezočivý – drzý, hmlistý – mlhavý, nežičlivý – nepřející, nezhovorčivý – nemluvný, nevdojaký – bezděčný, neskorší – pozdější, onemený, zanemený – oněmělý, prihorúci – příliš horký, prihorký – příliš hořký, prituhý – příliš silný (káva); příliš tuhý (těsto); škodoradostný – škodolibý, terajší – nynější, tunajší – zdejší, utiahnutý – samotářský, nesmělý, vybitý – vychytralý, mazaný, prohnaný, vydatá – vdaná, vyprážaný syr – smažený sýr, vystretý (vystreté ruky) – vzpřímený, natažený; zaužívaný – běžný, vžitý, zaznaný – KM zneuznaný, zhovorčivý – sdílný, zuniaci – dunivý, zvyšný – přebytečný; zbývající; žičlivý – přející c) chorľavieť – stávat se nemocným, nahovárať – přemlouvat, navádět, domlouvat; dohazovat, namlouvat; nazdávať sa – domnívat se, myslet si; omachnatieť – obrůst mechem, ponúknuť – nabídnout, položiť bodku za niečím – udělat za něčím tečku, prihovoriť sa – začít hovor, utiahnuť sa – stáhnout se, uchýlit se do ústraní; vykapať – pochcípat; zmizet; vypožičať si – půjčit si, vypražiť – usmažit, vystrieť sa – vzpřímit se, zadovážiť niečo – obstarat, opatřit; zachrípnuť – ochraptět, zaobchádzať – zacházet, zaobísť sa – obejít se, zarábať – vydělávat; zadělávat; zavárať – zavařovat, zavážiť (jeho slová zavážili) – mít váhu (jeho slova měla váhu), zazerať – škaredit se; mračit se; pokukovat po někom; zbadať – spatřit, zpozorovat, postřehnout; zbĺknuť – vzplanout, zobliecť – vysvléknout, zrevať – zařvat, zutekať – utéci, zvítať sa s niekým – přivítat se s někým, zvliecť – vysvléci, hrať na žmurky – na slepou bábu d) hoci – přestože, hor sa – vzhůru!, najmä – zejména, naozaj – jistě, skutečně; napokon – nakonec, konečně, ostatně, konec konců; naponáhlo – naspěch, nazad – nazpět, nenazdajky – nenadále, neraz – nejednou, neúrekom – abych to nezakřikl, skutečně, to se musí nechat; nadmíru, až až; nevedno kam – neznámo kam, obďaleč – opodál, ozaj – opravdu, jistě, skutečně; pravdaže – ovšem, priveľa – příliš mnoho, veĺa ráz – mnohokrát, vonkoncom – naprosto, zakaždým – pokaždé, zakiaľ – dokud, zavše – občas, tu a tam O 13. Pomocou slovníčka rozdielnych výrazov (10.5.) preložte a z uvedenej lexiky vytvárajte podobné vety v obidvoch jazykoch: 1. U nás sú bociany, ale ťavy a korytnačky nemáme. 2. Rástli tam bresty, hraby a tiež smrekovec. 3. Pod stromami sa objavovali jesienky a čučoriedky. 4. Nevädze a veternice sme už dávno nevideli, ale nezábudiek a púpav je tu veľa. 5. V záhrade kvitli sirôtky a slamienky. 6. Skorocel a kostihoj sú liečivé rastliny. 7. Videli tam plte a pltníkov. 8. Zlomil sa mu slák. 9. Pracuje ako smetiar. 10. Nerada nosí vrkoče. 11. Tá zhovorčivá pani sa sťažovala, že jej žmýkačka zle žmýka. 12. Ktoré kôstkoviny poznáte? 13. Plietli sa mu bodky a bodkočiarky. 14. Bolel ho chrbát aj celá chrbtica, a to všetko kvôli jednému stavcu. 15. Pri korčuľovaní sme vyplašili kŕdeľ čajok. 16. V záhrade som videl mnoho dážďoviek a slimákov, ale tiež lienku alebo pánbožkovu kravičku. 17. Nerozozná kuvíka od sokola myšiara alebo vlhy a uškatca od mroža. 18. Bol tam kŕdeľ zubáčov a ostriežov a na okraji veľa malých žubrienok. 19. Niekedy raňajkujem praženicu s hriankami alebo žemľu s černicovým a slivkovým lekvárom. 20. O desiatej zjeme desiatu a o štvrtej olovrant. 21. Na obed si dám morčacie prsia s plnkou alebo pečeň so zemiakmi a kapustový šalát. 22. Rád večeria halušky s bryndzou a cmarom alebo si urobí rezance. 23. Zo strukovín má najradšej šošovicu. 24. Baníci pracujú dole v bani. Č 7. V nasledujúcich autentických príkladoch prevažne zo súčasnej českej publicistiky 90. rokov 20. storočia pozorujte vplyv slovenčiny na češtinu (porov. 10.3 a 10.6): 1. Dagmar byla středobodem pozornosti naposled po nedávném znovuzvolení jejího manžela prezidentem. 2. Několik výstřelů se ozvalo nad ránem v Bejrútu. 3. Je tady patrný vplyv pánské módy. 4. Poradím vám, co zabalit do dovolenkového kufru. 5. Už si zasloužíte delší dovolenku. 6. My už týden dovolenkujeme. 7. Vybavíme to teď během dopoledne. 8. To potvrdil rozlúčkový projev dosavadního rektora. 9. Když jsme měli tu rozlúčku, tak přijeli i spolužáci z Karlových Varů. 10. Přečtu jen ty body, které jsou opravdu súrné. 11. ... abyste měli zoči voči nějakou dohodu. 12. Družstvo se potom celkem upokojilo a hra byla klidnější. 13. Pračka už bude plákat. 14. Ve Francii mají pro stávky pochopení. Železničáři jsou zaměstnanci, kteří si brání svá práva. 15. Pokud si všichni budeme plnit své povinnosti, nebude k takovým událostem docházet. 16. Vyloženě klamou o rozhovoru s prezidentem. 17. Je tady příjemná lyžovačka i teď v létě. 18. Ten se mnou zaobchází příšerně. 19. My teď venkoncem máme být ale zvědavi, jak se Tomáš (= Vorel, režisér) se svou hlubokou chandrou vyrovná. 20. Příští týden začínáme zase odznovu. 21. Pořídil si nový telefonní odkazovač. 22. Od 12 hodin vysíláme oznamy. 23. Avšak Pravidla (stará i nová) nabízejí v rámci oblíbené polovačky na slovesa s předponou s- a z- ....24. Kojotí matka se vydává na lov nebo stráží vchod do nory. 25. Svoje soukromí by si měl ustrážit. 26. Zbytečně pozývají pacienty na kontrolu. 27. Očekáváme Vaše zajímavé příběhy, tentokrát z návštěvy nejrůznějších společenských podujetí. 28. Nad ránem se jeho komplic vlámal ještě do další prodejny. 29. Petr přišel velmi natěšeně. 30. Vidím, že diváci jsou už celí natěšení. 31. Stromy jsou to, co bychom si měli chránit. 32. Sdělila nám to dětská psychiatrička. 33. Začaly hořet obaly z plastických hmot za vývinu toxických zplodin. 34. Podle toho je také vidno, že máme co dohánět. 35. Sjeli se sem vozatajci z celé republiky. 36. Mohou být na vině ekologičtí aktivisté. 37. Objevili se tam i někteří zpravodajci z Novy. 38. Ocitli se na čele tabulky okresního přeboru. 39. Vycházíme z určité specifiky našeho povolání. 40. Koutek zlevněného zboží: rýže dlouhozrnná, špagety, řezance, předvařený hrách apod. 41. To je hrozné, ta samoobsluha už zase nepremává. 42. Ta je ale prefíkaná! 43. Horko-těžko to stihneme. 44. Pozor, zákruta! 45. Tak to se mi páčí. S 8. V nasledujúcich autentických ukážkach (z tlače, z reklamy, ale aj z bežnej komunikácie) pozorujte vplyv češtiny na slovenčinu (porov. 10.3 a 10.6): a) 1. Za prvé tam nemal chodiť a za druhé sa nemá čo čudovať. 2. Revolúcia 17. listopadu priniesla veľmi veľa zmien. 3. Z reklamy: To bola ale husa. Díky za pozvanie. 4. Každý deň musím toho psa predsa vyvenčiť. 5. Nevieš, o čo kráča? 6. Máme ešte spústu času. 7. Aký milý pejsánek. 8. Nie sú doma. Zasa máme smúlu. 9. To bolo prosto šílené. 10. Niekoľko ráz s ňou tančil ploužák. 11. Nič útulnejšieho ja nepoznám. 12. Zuzka vešia čipkované prádlo. 13. Z reklamy na prací prášok: Keď je límec čistý, je isté, že je prádlo čisté. 14. Sáčkové mlieko sa vyrába už menej. 15. Prosím si hranolky s kečupom. 16. K narodeninám by som chcela kolečkové brusle. 17. Ale som to za Janka schytal! 18. Urob ešte najmenej desať klikov. 19. Hádam z toho bude pekný prúšvih. 20. Podaj mi brýle. 21. Počkaj ma pred posilovňou. 22. Páni, o čo sa jedná? 23. Peter je taký domáci kutil. 24. Viem, čo to obnáša. 25. Vážme si tohoto ich činu. 26. Nechcite to po nás. 27. Toto je liek k posilneniu imunity. 28. Problémy vzniklé na pracovisku treba riešiť tam. 29. Usilujeme o lepšie výsledky. 30. Maďarský salám je pridrahý. 31. Môžeš sa vsadiť o čo chceš, že to dokážem. 32. Tiež robíte presčas? 33. Lístky na stravu sa razia dva dni vopred. 34. V našej súťaži môžete vyhrať guličkové pero. 35. Vašu žiadosť budeme brať v úvahu. 36. Percento sekundárov v tomto obore je stále veľmi vysoké. 37. U veľkého balenia dve figúrky zadarmo. 38. Štandardné diagnostické postupy sú dnes bežné vo všetkých vyspelých zemiach. 39. V januárovej šou so Simpsonovými vystúpili dvaja poprední vedci. 40. Potom zastávala zodpovedné miesto námestkyne riaditeľa. 41. Pri neúčasti treba predložiť omluvenku. 42. Predchádzajúci trojitý skok bol však skočený bezvadne. 43. Tento typ botníka je vhodný do každej predsiene. 44. Odpoveď na pozvánku treba napísať na biely dopisný papier. 45. Na obchodné jednania je vhodný skôr tmavší kostým. 46. To v nijakom prípade neni v poriadku. 47. Bol by ste tak dobrý a objasnil nám svoj postoj? 48. Podľa nového predpisu budú musieť mať autá palubnú diagnostiku funkčnosti katalyzátoru. 49. Jej kostým má aspoň šmrnc. 50. Tento film je ozajstný trhák. 51. Teším sa na tohtoročné vinobranie. 52. Vravím ti: naozaj je strašne milý. 53. Teraz máme kopec starostí s prerábaním obývačky. 54. Tára samé hovadiny. 55. Mali by sme si zasa niekedy pokecať. 56. Aj tak im ide iba o to dostať sa ku korytu. 57. To zasa bude hrúza! 58. Je treba zabiť Sekala. b) 1. Chcel by si vepřo – knedlo – zelo? 2. On tam sedí ako oukropeček. 3. Veď to poznáte: nejsou lidi. 4. Upokoj sa, prosím ťa, to chce klid. 11. LEKCIA ŠTÝLOVÁ DIFERENCIÁCIA SLOVENČINY A ČEŠTINY Doterajšie kapitoly zaoberajúce sa jednotlivými jazykovými rovinami a javmi, ktoré sú s nimi spojené, priniesli dostatok dôkazov aj o štylistickej diferenciácii jednotlivých jazykových prostriedkov. Z predchádzajúcich výkladov sa dalo vydedukovať, že čím vyššia je jazyková rovina, prípadne čím sú jej prostriedky dynamickejšie, tým viac pribúdajú paralely v štylistickej hodnote výrazových prostriedkov českého i slovenského jazyka. V nasledujúcej kapitolke sa však sústredíme viac na celkový obraz štýlovej diferenciácie príslušných jazykov. Hoci základom, z ktorého sa pri štýlovej diferenciácii vychádza, je tradične spisovný jazyk a ani my sa v tejto lekcii od tradície príliš neodkloníme, predsa by sa žiadalo zdôrazniť, že do verbálnej komunikácie českého i slovenského jazykového spoločenstva je zapojený celý národný jazyk aj s jeho nespisovnými varietami a že aj prostriedky týchto variet dotvárajú celkový štylistický charakter textov a majú vplyv na vytváranie preferenčného spôsobu vyjadrovania v istých komunikačných sférach a komunikačných situáciách – pravda, s ohľadom na istú viac alebo menej abstrahovanú komunikačnú situáciu je zastúpenie nespisovných jazykových prostriedkov v textoch rozličné: zrejme oveľa viac ich je v bežnej komunikácii tvárou v tvár ako v publicistickom rozbore zahraničnopolitickej situácie alebo napríklad vo vedeckej monografii. Okrem toho je užitočné pripomenúť si, že utváranie štýlu na rozličnom stupni abstrakcie – od singulárneho štýlu konkrétneho textu, cez individuálny štýl každého používateľa jazyka až po štýly funkčné (resp. sociálno-funkčné) – nie je len záležitosťou intrajazykových prostriedkov, ale štýl sa utvára vzájomnou koexistenciou (ich výberom a usporiadaním na základe istých axiologických kritérií, obsiahnutých v (socializovanom) jazykovom vedomí v našom prípade príslušníkov českého aj slovenského jazykového spoločenstva) tak jazykových, ako aj mimojazykových a tematických prostriedkov. Charakter príručky si vyžaduje, aby sme sa venovali hlavne jazykovým prostriedkom. Štýlová diferenciácia (spisovného) jazyka je odrazom sociálnej diferenciácie spoločnosti a požiadaviek, ktoré používatelia jazyka v príslušných komunikačných situáciách na jazyk kladú. Je zrejmé, že tieto požiadavky sú značne rôznorodé a že sú v neustálej dynamike tak, ako je rôznorodá a dynamická sociálna situácia daného spoločenstva. Štýlová diferenciácia závisí od kultúrnej úrovne príslušného spoločenstva, ktorej súčasťou je aj jazyk, a teda aj stupňa rozvoja príslušného (spisovného) jazyka. Medzi dejinami českého a slovenského spisovného jazyka nemožno v prvých obdobiach ich vývinu nájsť výraznejšie štýlové paralely, no 20. storočie (hlavne jeho 2. polovica) už možnosť odkrývania takýchto paralel poskytuje. Napokon, zachytenie charakteru štýlovej diferenciácie príslušného spoločenstva závisí aj od teoretickej koncepcie, s ktorou sa k uchopeniu komplikovanému fenoménu jazykovej situácie pristupuje. Za predpokladu, že moderná štylistika sa utvára zhruba v období 20. – 30., príp. 40. rokov 20. storočia, sú aj metodologické paralely medzi zachytením štýlovej diferenciácie českej aj slovenskej jazykovej situácie zrejmé. Pre obe spoločenstvá sú totiž východiskom štýlovej a štylistickej teoretickej reflexie myšlienky a práce predstaviteľov Pražského lingvistického krúžku, hlavne práce B. Havránka, v ktorých sa utvárala východisková štylistická koncepcia funkčných štýlov, ovplyvňujúca štylistické myslenie tak v Čechách, ako aj na Slovensku. B. Havránek súhrnne reflektuje štylistickú diferenciáciu jazykových prostriedkov a vymedzuje funkcie spisovného jazyka svojho obdobia (30. roky 20. storočia). Rozlišuje nasledujúce funkcie spisovného jazyka: komunikatívnu, prakticky odbornú, teoreticky odbornú („sdělovací funkce“; vecno-informačné funkcie) a estetickú (esteticko-informačnú) funkciu. K nim priraďuje tzv. funkčné jazyky, t. j. súbory jazykových prostriedkov ustaľujúcich sa pre potreby realizácie jednotlivých funkcií. Jazyk hovorový (konverzačný) napĺňal komunikatívnu funkciu, pracovný (vecný) jazyk slúžil prakticky odbornej, vedecký zasa teoreticky odbornej funkcii a napokon básnický (v zmysle umelecký) jazyk sa vykryštalizoval na napĺňanie estetickej funkcie. Tieto tzv. funkčné jazyky sú vlastne prvým všeobecným vymedzením základných funkčných štýlov češtiny. A aj keď rozvoj funkcií jazyka a posuny hodnotiacich kritérií viedli k zmenám v počte a charakteristike štýlov, zásadný prístup k riešeniu celej problematiky sa nezmenil (porov. E. Minářová: Současná česká stylistika, 2003). Podobná, aj keď časovo posunutá bola teoretická reflexia štylistickej situácie v slovenskej štylistike. Odlišnosť dejín českého a slovenského národa a ich spisovných jazykov spôsobila, že ešte v 20. a 30. rokoch 20. storočia, pod vplyvom koncepcií o jednotnom československom jazyku, sa hlásala téza, že slovenčina má rozvíjať predovšetkým svoj umelecký a hovorový štýl (teda štýly subjektívne), kým všetky ostatné komunikačné potreby má saturovať príbuzná čeština. Táto téza pritom nezostávala iba v rovine všeobecnej proklamácie, ale v istých komunikačných sférach sa pomerne výrazne prejavovala aj v komunikačnej praxi (porov. J. Mlacek v publikácii Najnowsze dzieje języków słowiańskich. Slovenský jazyk, 1998), a to aj preto, že štylistická diferenciácia slovenčiny nebola v tomto období komplexná a vzdialenosti medzi (funkčnými) štýlmi neboli výrazné. Výraznejšie zmeny v štylistickej oblasti vzhľadom na formovanie sa príslušných štýlových noriem a štýlových vrstiev možno v slovenskej jazykovej situácii pozorovať práve až v období 50. rokov, resp. prelomu 50. a 60. rokov. Aj prvá slovenská klasifikácia funkčných štýlov E. Paulinyho spadá do tohto obdobia. A pre charakter jazykovej situácie v Čechách a na Slovensku je príznačné, že klasifikácia štýlov E. Paulinyho je jednak ovplyvnená teóriou B. Havránka a jednak vyčlenenie štýlu súkromného styku (hovorový štýl) a štýlov verejného styku vecných (náučný, publicistický, administratívny štýl) a umeleckého už odráža aj rozvinutejšiu a diferencovanejšiu sociálnu situáciu Slovenska a diferencovanejší stupeň vývinu slovenčiny. Paralelný sociálny, politický a kultúrny vývoj oboch spoločenstiev po r. 1945, 1948 a v podstate aj po r. 1989 (hoci od r. 1993 v samostatných štátnych útvaroch) znamená, že štylistická diferenciácia výrazových prostriedkov (samozrejme, s ohľadom na odlišnosti češtiny a slovenčiny, ako boli prezentované v predchádzajúcich kapitolách) a formovanie jednotlivých funkčných štýlov, ich prenikanie a vnútorná diferenciácia je v oboch jazykových spoločenstvách značne podobné. Odhliadneme teraz od rozličných teoretických prístupov, ktoré sa hlavne v 90. rokoch od havránkovského a paulinyovského prístupu, nadväzujúc na prepracovanejšie sociolingvistické, psycholingvistické, textologické a všeobecnokomunikačné poznatky, v niečom odlišujú (prov. napr. základné české aj slovenské štylistické kompendiá uvedené v prehľade literatúry, príp. Slančová, 2003), a budeme si všímať jednotlivé komunikačné sféry a im prislúchajúce štýlové oblasti v oboch jazykoch. Uvádzané texty môžu slúžiť na ilustráciu vysvetľovaných faktov, na všestranný štylistický rozbor, na demonštráciu poznatkov, získaných pri štúdiu nižších jazykových rovín z predchádzajúcich častí kurzu, aj ako prekladové cvičenia. V uvedených textoch si môžete všimnúť aj odlišnú konvenciu pri písaní niektorých frekventovaných textových skratiek, napr. S t. j.; a. i.; a pod., ap.; Č tj., aj.; apod. V bežnej, súkromnej, neoficiálnej, resp. polooficiálnej komunikácii sa uplatňuje hovorový štýl. Jeho základným, konštitutívnym faktorom je popri súkromnosti, resp. neoficiálnosti jeho zvuková, hovorená podoba a ďalej situačnosť prehovorov. Znamená to, že v situačne viazaných, súkromných, hovorených prejavoch, realizovaných dialogicky alebo monologicky, sú výrazne zastúpené parajazykové (intonácia, gestikulácia, mimika, pohyby tela) a extrajazykové (prvky komunikačnej situácie) prostriedky. Navyše, najčastejšie sú to prejavy, ktoré nevznikajú po dlhšej príprave, naopak, väčšina z nich vzniká spontánne, tu a teraz. Väčšia, menej hatená možnosť explicitného prejavu subjektu hovoriaceho v texte znamená vyššiu mieru expresívnosti, emocionálnosti, idiolektickosti (javy charakteristické pre jazykový prejav jednej osoby), príp. sociolektickosti (napríklad slangové prostriedky). Takýto charakter komunikačnej situácie má, samozrejme, vplyv na uplatnenie intrajazykových prostriedkov, paralelných v oboch jazykoch. Operatívno-subjektívny spôsob komunikácie má za následok, že kompozične sú takéto prejavy voľnejšie, tematické prvky sa často radia asociatívne, niekedy nemusia byť ukončené, inokedy sa, naopak, opakujú. Jadro výpovede sa najčastejšie posúva na jej začiatok v zmysle všeobecnej tendencie, že komunikačne najdôležitejšie časti výpovede sa hovoriaci usiluje zaradiť na jej začiatok. Syntakticky je pre spontánne prejavy charakteristické asociatívne radenie výpovedí s výrazným zastúpením intonácie, časté sú elipsy, rektifikácie (opakovania, návraty k už povedanému), nepresnosti vo vetnej stavbe (nepresnosti z hľadiska písného prejavu, keďže v konkrétnej situácii sú aj tieto „odchýlky“, anakolúty a kontaminácie dešifrovateľné). Pri súvetnej stavbe je pre takéto prejavy charakteristická menšia exaktnosť v označovaní medziklauzových vzťahov, prednosť majú viacvýznamové spájacie prostriedky typu že, keď, čo (že, když, co). Menšia presnosť a všeobecnosť a približnosť vo vyjadrovaní (porov. Mistrík, 1997) sú charakteristické aj pre slovnú zásobu hovorového štýlu, v ktorej dominujú tzv. kolokvializmy, bežné hovorové výrazy, univerbizované výrazy, hovorové frazémy. Štýlová norma tejto oblasti komunikácie je pomerne voľná a je daná charakterom konkrétnych komunikačných situácií. S tým súvisí aj možnosť začlenenia prostriedkov nespisovných variet (v češtine je to hlavne obecná čeština a v moravskej oblasti aj interdialekty, príp. dialekty; v slovenčine štandardná varieta a subštandardné variety, ako aj geografické dialekty), príp. prechod k prevažujúcemu nespisovnému vyjadrovaniu. Športu som sa začal venovať v prvom ročniku najme pod vplyvom filmov ako boli Rambo, Conan a tak ďalej (k)de hlavni predstavitelia ma ohurovali svojimi krasnymi telami. Keďže v tejto dobe ešte chybali veškere informacije o tomto športe moj trening vyzeral dos(ť) jednoducho. Trenoval som iba hrudnik biceps triceps pričom som ho trenoval štyrikrat do týždňa celkový počet dvacať seriji. Keď si teraz na to spominam uvedomujem si aku som robil chybu chyby a možem ďakovať iba svojmu silnemu orgaňizmu že som sa nepretrenoval. Veď som sa narodil v znameni Byka takže som to musel vydržať. Spočjatku som trenoval iba tak po svojej škole neskôr si ma tam všimli jedni ako už ti lepši da sa povedať chlapci vymakani zavolali ma do klubu tam ma ihneď registrovali a zobrali do parady. Je to tento šport je veľmi dobrý no škoda že je tak veľmi nakladny na peniaze a čas. A takisto uspechy a vysledky sa dostavujú dos(ť) pomaly. Zo svojej skusenosti možem povedať že za štyri roky som na ruky pribral iba sedem centimetre. (spontánny monologický prejav 22-ročného študenta z východného Slovenska: v texte sú naznačené niektoré výslovnostné javy, charakteristické pre východoslovenský variant štandardnej variety slovenčiny) A jednou sem taky proved to, že tam byla vedle u Strnadu hospoda a já tam šel a Lojza povídá: „Dej mně napít!“ Tak já sem mu dal napít a sám sem se ale také napil. Já povídám: „Jéžišmarja, von to je skleněnej ten, pulitr, to je malá míra, tatínek to pozná“. Tak sem šel a jak je studánka, já povidám: „Počkej, Lojziku, já tam musim maličko přikápnout“. Já takle uďál, vono to frklo a teď sem tam měl zas tolik píva! Jéžišmarjá! Přinesu to domu, von povidá: „No jo, to je ňáko piva,“ tatinek povidá. Teď to vokoštuje a povida: „Ježišmarja, co ti to ten dědek dal? To neni vubec todleto k piti!“ Tak to vzal a šel tam na něj a povida: „Copak ste mu dal takovydle slejvky?“ A von Strnad starej, tak hned na mě, už sem viděl, že je zle, tak sem se musel přiznat. Na to nezapomenu. (Bohumír Dejmek, Starý Hradec vypravuje) Predsedova žena prijala botanika Samka Švihru vľúdne a srdečne. – Moja žena Ružena, – predstavil ju predseda. – Voňavé meno, – pokúsil sa žartovať Samko. – Ja som botanik, mám takéto mená rád. – Vypijete si niečo, alebo sa najprv umyjete a zložíte? – spýtala sa Ružena. – Nalej nám po poháriku, ostatné počká, – povedal predseda. Samko sa rozhliadol po izbe a prekvapene povedal: – Máte tu zaujímavé obrazy! Pristúpil k jednému, na ktorom veľký had prehltával dojča aj s cumlíkom v ústach. Telo dojčaťa už bolo po kolená v haďom pysku, ale malý človiečik sa rozkošne usmieval, akoby mu to spôsobovalo veľké potešenie, až rozkoš. – To som maľoval ja, – pochválil sa predseda. – Strašné! – vyhŕklo zo Samka. Predseda sa šťastne rozosmial. – Potešili ste ma, lebo vidím, že to na vás zapôsobilo.... A čo poviete na tento obraz? Pristúpili k druhému obrazu, na ktorom boli namaľované hnáty akejsi predpotopnej obludy. – Čo je to? – spýtal sa Samko. Predseda sa opäť najprv rozosmial. – Hehehehe! To je predsa mamut, mamutie kosti, sám veľký mamut mi stál ako model. Bohovský obraz, čo?! Aspoň vidíte, akého čudáka zo mňa spravila samota. Začal som maľovať, nakoniec začnem písať aj veršíky, hehehe! Vydám knižku... týmito zjazvenými rukami ju napíšem! – zastrájal sa predseda. Vyhrnul si rukávy na košeli a ukázal Samkovi veľké jazvy na predlaktí oboch rúk. – Z vojny alebo z Povstania? – spýtal sa Samko. – Kdeže! Stretol som sa v lese s medveďom, ale mal som našťastie pri sebe polmetrový paloš, – rozprával horlivo predseda. – Na chrbte mám jazvu širokú ako chodidlo. V zime si ju musím zaliepať leukoplastom, aby ma neoziabalo. Ale medveďa som zdolal. Pozrite, tam pod stolom v pokoji odpočíva jeho koža ... Ukážem vám aj tú jazvu na chrbte ... (...) – Nech sa páči, tu je borovička, – ozvala sa Ružena vo dverách. Na podnose niesla fľašu borovičky a tri poháriky. Boli naliate doplna. Ponúkla chlapov a sama sa chytila pohárika. – Na zdravie! Večera bude o dve hodiny! (hovorový štýl v priamej reči postáv poviedky Petra Jaroša Dravý nálet panny Pyje zo zbierky Výlet nad pary) Zaťukal jsem na dveře šatny holek s nadějí, že Zuzana je už odlíčená a Krista tam bude sama. Naděje se splnila. „Dále,“ řekl Kristin hlas, to znamenalo, že už je taky ustrojená. Byla. Do letních šatů s obrázky žlutých hrušek a právě si česala vlasy. Měla je krátké, skoro na kluka, a vedle na dřevěné hlavě seděla její stříbrná rokoková paruka. „Ahoj,“ řekl jsem jen tak. „Děláš něco dnes večer? “ „Jedu domu. V sedum mi jede vlak. “ „Jo ty tu nezůstaneš přes noc? “ „Ne. Táta mi to nechce dovolit.“ „To máš ňákýho přísnýho tátu.“ „To bys koukal! Chodí mi na nádraží naproti.“ „Prosim tě! To je teda devatenáctý století,“ „Spíš vosumnáctý,“ pravila Kristýna trpce. „Dyž hraju s vochotníkama, chodí na každou zkoušku. Ačkoli nehraje.“ „Co tě tak hlídá?“ „Já nevim. Nevíš?“ zeptala se a upřela na mě zraky. Světle zelené, trošku do modra, takové holčičí oči z Lesního Mýta. „Dobře dělá, že tě tak hlídá. Mejto je prej velká Sodoma.“ „Kostelec je prej zas ta vůbec největší Gomora.“ Mýťáci přeháněj,“ řekl jsem. „Tady jsme úplně slušný. Tady by tě i tvůj táta moh klidně pustit samotnou.“ (...)„Hele, teď tady tvůj táta neni. Pojď se projít.“ (...) „Jo, ty mě zatáhneš někam do křoví a budeš protivnej!“ „Nezatáhnu, fakt. Pudem jenom po cestičkách, kam je vodevšad vidět. Penzisti tam hrajou na kládách mariáš.“ (bežne hovorená čeština v próze Jozefa Škvoreckého Prima sezóna) Oproti situačne zakotvenej, operatívnej, spontánnej komunikácii súkromných, neoficiálnych jazykových prejavov sa v oboch jazykoch sformovali štýly, založené na pojmovosti výrazu, uplatňujúce sa v takých komunikačných sférach, kde sa vyžaduje podanie presnej, jasnej a relatívne úplnej informácie. Je to predovšetkým odborný funkčný štýl (v českej štylistickej tradícii), resp. náučný štýl (v slovenskej štylistickej tradícii). Náučný štýl je štýl verejnej komunikácie, teda obsah informácií, ktoré texty náučného štýlu obsahujú, je produktorom hodnotený ako závažný a zaväzujúci. Je to štýl jasnej a presnej komunikácie vedeckých, odborných a pracovných informácií, uplatňujúci sa v komunikačnej sfére vedy a popularizácie vedeckých poznatkov. Ako objektívny štýl ho možno vyčleniť v tom zmysle, že sa v ňom zámerne tlmí explicitná prítomnosť autora v texte, a to tak, že sa obmedzuje využívanie expresívneho a emocionálneho výraziva, väčšinou sa využíva konvencionalizovaná 1. osoba plurálu v podobe tzv. autorského plurálu alebo neosobné vyjadrenie. Posilnenie intelektuálnosti a pojmovosti sa prejavuje hlavne v extenzívnom rozvoji a internacionalizácii terminológie, v tendencii k nominalizácii a knižnosti v pomenovaní (terminológia špecická pre daný odbor, ako aj medziodborová terminológia, väčší repertoár sekundárnych predložiek a spájacích výrazov) i syntaxi (napr. multiverbálne tendencie, frekvencia adnominálneho genitívu – tzv. genitívne reťazce –, nominálne polovetné konštrukcie, frekvencia parentéz v syntaktickej štruktúre). Pri úsilí o ekonomizáciu prejavu vznikajú tak percepčne náročné texty. Takýto spôsob formulácie a komunikovania myšlienok si v oboch jazykoch vyžaduje využitie spisovnej jazykovej variety. Hoci sa na jednej strane štýlová norma náučného štýlu postupne ustaľovala, zároveň možno v posledných desaťročiach pozorovať výraznú vnútornú dynamiku štýlu, prejavujúcu sa v horizontálnej a vertikálnej diferencii textov komunikačnej sféry vedy a jej popularizácie. Pod horizontálnou diferenciáciou rozumieme diferenciáciu vyplývajúcu z rozčlenenia vedných odborov; ide hlavne o diferenciáciu medzi prírodovednými, predovšetkým exaktne orientovanými odbormi, a spoločenskovednými odbormi. Texty humanitných vied sú výrazovo aj kompozične variabilnejšie, menej formalizované a menej ustálené. Z hľadiska vertikálnej diferenciácie ide na jednej strane o ustálenie štýlovej normy a vrstvy textov teoretického náučného štýlu (vedecký štýl v užšom zmysle slova), ktoré sa obracajú predovšetkým na poučeného odborníka a sprostredkúvajú systematicky spracované a v danej vednej oblasti nové alebo novo chápané myšlienky a poznatky. Aredia V porovnaní s placebom podávanie Aredie výrazne znižuje stupeň skeletálnej morbidity. Pomer pacientov s komplikáciami alebo symptómami z postihnutia skeletu, vrátane hyperkalcémie navodenej nádorom (SRE). Medián času po vzniku prvého SRE a priemerný počet SRE za rok u pacientov s karcinómom prsníka s metastázami, ktorí buď dostávali Arediu 90 g jedenkrát mesačne v dvojhodinovej infúzii, alebo placebo v kombinácii s chemoterapiou celkovo 24 mesiacov. Všetci pacienti boli v IV. štádiu karcinómu prsníka s dvoma alebo viacerými predominantne lytickými léziami, z ktorých jedna mala priemer viac ako 1 cm a všetci sa liečili chemoterapiou na začiatku štúdie. Obe skupiny boli vyrovnané z hľadiska demografických a prognostických ukazovateľov. (text ku grafu o účinkoch lieku Aredia) Glimepirid Deriváty sulfonylurey tvoří skupinu perorálních antidiabetik, která se vyznačuje ovlivněním vnímavosti B-buněk pankreatu vůči glukóze a neglukózovým sekretagogům, stimulijící tak sekreci inzulinu. Inzulinotropní účinek sulfonylurey je zprostředkován uzavřením ATP – dekadentních kanálů pro draslík a následnou depolarizaci membrány, která vede k otevření vápníkových kanálů a vzestupu intracelulární koncentrace kalcia. Ke snížení inzulinové rezistence v cílových tkáních (játrech a svalech) dochází pouze sekundárně, v důsledku poklesu glykémie. (...) Indikací derivátů sulfonylurey je selhání diety u nemocných s diabetem 2. typu s vlastní sekrecí inzulinu. Derivátům sulfonylurey se dává přednost před ostatními perorálními antidiabetiky především u těch nemocných, kteří nemají větší nadváhu a u nichž lze předpokládat větší podíl poruchy sekrece inzulinu než inzulinové rezistence. (MUDr. T. Sechser, úryvok z článku z časopisu Forum medicinae) Na druhej strane sa postupne ustaľovala štýlová norma a vrstva v oblasti sprostredkovania odborných poznatkov adresátom, ktorí nemusia byť nevyhnutne v danej oblasti vzdelanými odborníkmi. Tu ide o oblasť popularizácie vedy a o tzv. popularizačný (populárně naučný) štýl. Čo je to VO2 max? Spotreba kyslíka v organizme je kľúčovým faktorom pri určovaní použitia pohonnej látky a efektívnosti výkonu. Na pochopenie, prečo je to tak, treba vysvetliť pojem, ktorý odborníci označujú ako VO2 max. Čím intenzívnejšie sa pohybujeme, tým viac dýchame, aby sme zvýšili svoj príjem kyslíka, čo zároveň umožňuje získavať stále viac energie aeróbne. Ale naša schopnosť prijímať kyslík je ohraničená. Každý má svoju vlastnú „maximálnu spotrebu kyslíka“ alebo „VO2 max“. Vedci považujú VO2 max za významnú východiskovú veličinu. Momentálnu spotrebu kyslíka bežca možno vyjadriť ako percento hodnoty jeho osobného VO2 max. Táto hodnota sa označuje ako %VO2 max a odzrkadľuje, ako je táto činnosť pre bežca namáhavá – ako blízko je pri hraniciach jeho možností. Dve osoby môžu bežať rovnakou rýchlosťou a spotrebovať rovnaké množstvo kyslíka, ale intenzitu svalovej činnosti môžu pociťovať rozdielne. Ten, ktorého %VO2 max je vyššie, ju bude pociťovať ako väčšie zaťaženie. Percento VO2 max vyjadruje individuálnu alebo relatívnu intenzitu pohybovej činnosti. Nemalo by sa zamieňať s objektívnym meraním napr. rýchlosti behu alebo dĺžky ubehnutej trate. Túto metódu môžeme použiť na vyjadrenie relatívnej intenzity pohybovej činnosti a zachytenie štádií, pri ktorých organizmus mení svoj spôsob tvorby energie. (úryvok z brožúry Šport a výživa) Modifikace inzulinu a inzulinová analoga Jednotlivé biologické druhy produkují inzulin, který se od lidského málo, nebo více liší primární strukturou. Trojrozměrná struktura je však zachována vždy, což svědčí o jejím funkčním významu. Je zajištěna existencí invariantů, tj. úseků, které mají stejnou primární i sekundární strukturu, společnou všem typům inzulinů se zachovanou fyziologickou funkcí bez ohledu na jejich původ. Nejbližší lidskému inzulinu je inzulin prasečí, který se liší pouze posledním reziduem v C-konci řetězce B, kde se místo „člověčího“ treoninu nachází „prasečí“ alanin. Snahou mnoha výzkumníků je nahradit přírodní inzulin průmyslově připravenými preparáty speciálních vlastností, které by pacientům usnadnily svízelný život, doprovázený často přidruženými vážnými chorobami. Vedle změn v pořadí zbytků primární struktury se zkoušelo jednotlivé zbytky nahrazovat jinými, popřípadě je vynechávat. Cílem pokusů bylo obměnit vlastnosti takto uměle získaných látek. Odchylky od geneticky předávané stavby inzulinu se vyjímečně najdou i u lidí, ale vždy se to projeví porušenou funkcí metabolizmu cukru. (Karel Huml, Tomislav Barth, Přírodní inzulin a jeho náhrady, úryvok z článku z časopisu Vesmír) Špecifický štýl sa v oboch jazykoch vytvoril pri textoch, ktorých obsah si má perceptor v maximálnej miere osvojiť: ide tu o tzv. didaktický štýl (učební styl). Individuálny štýl spisovateľa je kategória podriadená literárnemu umeleckému štýlu a zároveň je spätá s umeleckým štýlom ako funkčným jazykovým štýlom. V individuálnom štýle spisovateľa sú zovšeobecnené tie individuálne štýlové znaky, ktoré sú príznačné pre celú literárnu tvorbu istého autora. Na základe týchto spoločných čŕt sa zjednocuje literárna tvorba toho istého autora a zároveň sa odlišuje od tvorby (a teda aj od individuálneho štýlu) iného autora. V individuálnom štýle spisovateľa sa neodráža len vzťah autora k jazyku ako základnému stavebnému materiálu, ale aj k ostatným zložkám umeleckej štruktúry (tematickej zložke, sujetovo-kompozičným postupom, žánru a pod.) a zároveň sa doň premieta jeho umelecká metóda, svetonázor, ľudský profil. V tomto zmysle – obrazne povedané – je individuálny štýl organická jednota človeka a spisovateľa, reprezentovaná jeho tvorbou. Individuálny štýl je dynamická celistvosť prvkov (jazyka, témy, kompozície). To znamená, že sa postupom času môže meniť, vyvíjať. Tento vývin sa odráža na štýle jednotlivých diel autora nasledujúcich po sebe. Napriek tomu isté konštantné štýlové znaky sú charakteristické pre všetky diela toho istého autora. Navonok sa individuálne štýlové znaky najvýraznejšie manifestujú pomocou jazykových prostriedkov a kompozičných postupov. Z tohto hľadiska stačí pripomenúť rozdiel medzi individuálnym štýlom M. Figuli a F. Švantnera. Hoci obidvaja títo spisovatelia patria k autorom tzv. lyrizovanej prózy, ich individuálny štýl má špecifické črty, ktorými sa zároveň líšia. (J. Findra, E. Gombala, I. Plintovič, Slovník literárnovedných termínov) Individuální styl (z lat. indíviduus = nedělitelný, nerozlučný) – charakteristický a jednotný princip organizace jazykových projevů určitého jedince z hlediska ideového, tematického, charakterového a jazykového. Lze rozlišit i.s. jazykový a literární; i. s. jazykový zahrnuje stylovou organizaci díla z hlediska jazykového, i. s. literární složky nejazykové (např. idea, téma, syžet apod.), tj. podléhající estetickým normám. Umělecké dílo má ovšem styl jediný, přičemž jazykový styl jako jazyková kategorie je podřízen stylu literárnímu; tato podřízenost vyplývá z toho, že styl jazykový je jednou z integrálních složek literárního uměleckého díla. Zřetelný i. s. má každý vyspělejší spisovatel. I. s. není živelným výsledkem spisovatelových vloh, nýbrž projevem cílevědomého noetického přístupu ke skutečnosti, ne každý spisovatel se ho proto dopracuje; z tohoto hlediska vyplývá, že i. s. se postupem času mění. Na vznik, vývoj a vlastnosti i. s. mají vliv subjektivní stylotvorní činitelé, tj. intelektuální vyspělost, temperament a povaha, sociální původ, postoj ke zpracovávané látce, momentální duševní stav, stupeň ovládání jazyka aj. I. s. se stává nástrojem uměleckého poznání, je součástí umělecké metody a v tomto smyslu působí na jiné literární tvůrce. I. s. má značný vliv i na vývoj celonárodního jazyka; proto studium i. s. slouží nejen k poznání umělecké noetiky tvůrce, ale i ke studiu vývoje jazykových a literárních norem. Dokumentem tohoto úsilí jsou např. slovníky význačných spisovatelů, tj. soubor lexikálních prostředků vybíraných autorem ze slovní zásoby národního jazyka, resp. nově tvořených (srov. slovník Goethův, Puškinův, Botevův aj.). (Slovník literární teorie) Do hovorených aj písaných textov, ktoré síce rátajú s prijímateľom poučeným v danom odbore, ale ich cieľ je operatívnejšej povahy a texty sa zameriavajú na praktickú komunikáciu v danom odbore, občas prenikajú aj nespisovné jazykové, hlavne lexikálne prostriedky – profesionalizmy a slangové prostriedky. Hovoríme tu o praktickom odbornom štýle (styl praktických odborných textů). Hydraulická pásová píla Na európskom trhu sa objavila nová firma DINACO zo Záhrebu (Chorvátsko). Vyrába pásové píly s priemerom kotúča A 1100, 1250, 1400, 1600 mm, s veľkosťou otvoru vozíka C 700, 850, 1000, 1300 mm, rozovretím upínačov D 650, 750, 900, 1150 mm, nastavením výšky vedenia pílového pásu podľa typu pásovej píly B 1000, 1150, 1200, 1300, 1550 mm. Stroje môžu byť vyhotovené v hydraulickej alebo v pneumatickej verzii. Vozík má najmodernejšie technické vybavenie na polohovanie blokov Beuschlerovým servomotorom, ktorý zaručuje presnosť polohovania + 0,1 mm. Pohyb vozíka zabezpečuje Beuschlerov servomotor s možnosťou voľby rýchlosti od 0 do 200 m/min. Pásová píla je vybavená predrezávačom na čistenie povrchu výrezu pred vlastným rezaním, na stole pásovej píly sa nachádza reťazový dopravník určený na rýchle odstránenie odpadu z linky. Takto zostavenú linku riadi jeden pracovník od centrálneho ovládacieho pultu, správnosť chodu pásovej píly je kontrolovaná počítačom. (odborný drevársky a nábytkársky časopis Drevo) Odsávací centrum Filtračními patronami firmy R + B ze SRN s elektrickým, mechanickým nebo pmeumatickým otřepem podle použitého typu filtru a velikosti filtrační plochy je osazeno odsávací centrum Heko 700-P, které i na zakázku podle požadovaných parametrů vyrábí společnost ECT, s.r.o. v Holešově. Dosahuje vzduchový výkon 4000 až 10 000 m^3 /h a tlak 1350 až 3500 Pa. Filtračním materiálem je polyester, filtrační plocha 22 až 136 m^2. Centrum má dva zásobníky odpadu o celkovém objemu 2 x 350 litrů a jeho rozměry jsou podle výkonu 2 x 1, 3 x 2, 8 m (5000 m^3 /h). Stavebnice Heko 700 byla schválena Hlavním hygienikem ČR. Typ heko 163 Compact má certifikát německé zkušebny GS. Zařízení je vhodné také pro odsávání karcinogenních látek. Ventilátory jsou vyrobeny ze slitiny Al-silumin. Nevýbušné provedení vylučuje výbuch prachu. (odborný drevársky a nábytkársky časopis Drevo) Na rozhraní náučnej, umeleckej a publicistickej štýlovej oblasti sa v českej jazykovej situácii skôr, v slovenskej jazykovej situácii (aj v opore o českú esej) vytvoril esejistický štýl, ktorý možno charakterizovať pomocou poznávacej, estetickej a intencionálnej funkčnej konštanty. Esejistický štýl je typickým príkladom vyššieho štýlu. V oblasti pomenovania si zachováva nocionálny a uvoľnenejší terminologický charakter, ovplyvnený výskytom štylisticky príznakovej, hlavne knižnej lexiky a lexiky cudzieho pôvodu – esej svojím individualizovaným charakterom poskytuje priestor na jazykovú lexikálnu kreativitu. V oblasti usporiadania sa v eseji prejavuje vysoká miera variability, expresívnosti a dynamiky. Konštitutívnou vlastnosťou eseje je obraznosť, založená na metafore, a figuratívnosť. Z hľadiska výskytu a využitia morfologických prostriedkov je pre esej charakteristická dynamizovanosť, konkrétnosť, nižšia pojmová nasýtenosť a celkové posilnenie komunikatívnosti. Podobu syntaxe eseje a esejistického štýlu určuje variabilnosť, dynamika, expresia a prepracovaná vnútorná symetria, ktoré sú dané využitím dynamických, inherentne aj adherentne expresívnych a modálne rôznorodých konštrukcií. Tieto vlastnosti, ktorých formálny výraz je tesne prepojený so sémantikou textu, sa navrstvujú na zložitú determinatívnu súvetnú štruktúru. Percepčná náročnosť spomínaného súboru vlastností sa čiastočne vyrovnáva vnútornou súmernosťou architektúry esejistickej syntaxe. Vysokou mierou variabilnosti sa vyznačuje aj kompozícia eseje, konštrukčne založená na subjektívne podmienenom expresivizovanom výklade úvahovo-argumentačného typu. Čapkov lyrizmus mohol mať a mal – ako jeho intelektualizmus – svoje nížiny; ako tento nepredstavoval vždy básnickou mágiou, lež z vôle svojho pôvodcu mágiou či magizovaním banality. Vo svojich vrcholkoch bol autentický i vtedy, keď poetizoval všedné, keď si zo sveta blízkych vecí utvoril svoju doménu, keď sa ich zľúbezňujúcim pohľadom sympatie zmocňoval. Bol to rezignovaný lyrizmus i lyrizmus letu. Zapaľoval sa na malom i na veľkom. Zapaľoval sa, keď Čapka opustila hravosť a keď si isté oblasti zážitkov, pomyslov a nálad ani nechcel formulovať, len sa im odovzdať. Tak detstvo a jeho raj proti „peklu“ civilizácie, staré poriadky, príroda, diaľky, krása a veľkosť sveta. Výsledkom bývala nostalgia, nevýslovné, a predsa prudko cítené a prežívané, potreba zotrvať, utkvieť, nie hnať sa; a opäť potreba letu, odpútania. Pasívny lyrizmus, mrazení, ktorým sa cítil premožený, lyrično elegické, ktoré berie všetku odvahu a z poznanej pravdy nevie vyvodiť rozhodnutie, iste prevláda; ale v hĺbke to nie je len bezmoc a spočinutie, ako ho poznáme zvlášť výrazne z cestopisu Italské listy alebo z románu Hordubal; je to lyrizmus m o ž n é h o. Ostentatívny lyrizmus života, ktorým sa končí toľko jeho kníh, znamená menej ako tento druhý, hoci tichší a bojazlivejší. Skrytý, cudný pátos Čapkov, ktorý nevyvažuje pól odovzdania, no je tu, aby svedčil, že nezhoda je uňho v tom najintímnejšom. (Alexander Matuška, Človek proti skaze) Znáte všichni život Boženy Němcové. Nebylo bolesti, které by ji ušetřil osud. Byl to život opravdu, jak bylo řečeno, na nožích, na mučidlech. O bídu, nouzi, ústrky a zklamání všeho druhu, a což nejhorší, o mravní pokoření nebylo v něm nouze. Její utrpení má dvojí zdroj: je to jednak utrpení spisovatelky proletářky, která je odkázaná na výdělek svého pera a nemůže si jím vydělat tolik, aby mohla uživit svou rodinu; a za druhé ženy tzv. emancipované, jak se tehdy říkalo. Ženy, která se přiznávala k tzv. volné lásce, to jest byla přesvědčena, že sejde-li se libost s libostí, rozuměj láska s láskou, není akt erotický ani mimo manželství hříchem, naproti tomu že je hříchem akt erotický i v manželství, netryská-li z lásky a není konán s láskou. Proto hleděla pražská společnost na Němcovou jako na osobu mravně porušenou, na osobu kleslou; muži si k ní dovolují, čeho by si nedovolili k jiné ženě jejího stavu; a špatný básník katolický, ale muž jinak velmi vlivný, páter Štulc, žádá od ní veřejné pokání za pohoršení, které prý dává svým životem. Čekali byste podle toho, že její umění bude pesimistické nebo aspoň zatrpklé; nebo že to bude umění odboje a vzpoury. Ale nic z toho. Němcová přenáší velmi málo z životních disonancí, které sama prožívá, do svého díla. Dílo to je napodiv optimistické, líbezně fabulistické; laskavé nebe vyššího mravního řádu klene a směje se nad ním; a vládnou v něm dobré mocnosti a síly, s nimiž se nesetkala Němcová ve svém ubohém životě empirickém. Její dílo umělecké není dáno tím, co jeho autorka vypozorovala, poznala nebo prožila v životě vlastním; je z valné části ztělesněním toho, čeho se v něm dotoužila a dosnila, je z valné části z téže látky jako její tužby a sny. (František Xaver Šalda, Básnický typ Boženy Němcové) Administratívny štýl sa využíva vo sfére úradnej inštitucionálnej či poloinštitucionálnej komunikácie s praktickým cieľom komunikovať presné údaje a fakty. Jeho formovanie úzko súvisí s postupným ustaľovaním sociálnych a komunikačných noriem viažucich sa na úradnú komunikáciu v českom a slovenskom jazyku, s príslušnými právnymi a administratívnymi predpismi. Aj v 2. polovici 20. storočia cítiť v štýlovej norme administratívnej komunikácie v oboch jazykoch vplyv štýlových noriem iných jazykových systémov. Tak ako nadväzovali na skoršie vývinové obdobia sociálne a komunikačné normy úradného styku, aj v štýlovej vrstve a štýlovej norme administratívneho štýlu badať prítomnosť prostriedkov a postupov charakteristických v češtine pre nemecký; v slovenčine jednak pre latinsko-maďarský, jednak pre nemecko-český administratívny (administratívno-právnický) úzus. Importovanosť, ktorá sa prejavuje napríklad v niekedy až špekulatívnej konštruovanosti syntaxe, v tendencii k multiverbizácii, čo má podporu aj v tom, že administratívny štýl je štýlom prevažne (no nielen) písanej komunikácie, postupne ustupuje pod vplyvom pôsobenia operatívnej funkcie administratívnych textov a jej pojmového rozmeru. V tomto type komunikačnej situácie vystupuje aspoň jeden z jej účastníkov (tvorca textu i jeho prijímateľ), prípadne obaja, ako zástupcovia inštitúcie; aj preto sa subjekt príjemcu zatláča do úzadia. Cieľom je čo najefektívnejšia, t. j. rýchla a jednoznačná komunikácia – texty administratívneho štýlu si vyžadujú zo strany autora i príjemcu jednotnú a jednoznačnú interpretáciu. S uvedenými vlastnosťami súvisí stereotypná nominálnosť vyjadrovania s prevahou nocionálnych lexikálnych prostriedkov, postupne sa utvára špecifická administratívna terminológia. Úsilie po maximálnej ekonomizácii prejavu (používanie skratiek a značiek) v spojení s nominálnosťou a konštruovanosťou vyjadrovania spôsobuje, že mnohé texty administratívneho štýlu sú z hľadiska komunikačnej efektívnosti na hranici zrozumiteľnosti. Istá stereotypnosť a šablónovitosť je pre administratívny štýl typická. Napríklad v obchodnej korešpondencii jednotlivé výpovede tvoria isté bloky, panely, ktoré sa používajú ako celok. Vedomie i potreba štýlovej normy administratívneho štýlu sú veľmi silné, dokonca do tej miery, že podoba niektorých úradných písomností sa riadi štátnou normou. Tvorba administratívnych textov je náplňou výučby v ekonomických typoch škôl, v ktorých sa pracuje so špecializovanými učebnicami administratívnych písomností, v ktorých sú žánrové normy administratívnych textov premietnuté do textových modelov, ktoré sa v praxi viac-menej dodržiavajú a vyžadujú. Predpisy sa týkajú nielen jazykových štýlotvorných prostriedkov, ale napríklad aj formátu papiera, obálky, rozvrhnutia plochy, grafickej úpravy, pričom grafická úprava má často významovotvornú platnosť. Aj vo vývine administratívneho štýlu možno pozorovať istý posun v súvislosti so spoločenskými zmenami po r. 1989. Už pred týmto predelom bolo v administratívnych textoch vidno úsilie po ich „modernizácii“, a to tak v lexike, ako aj v syntaxi: postupné ubúdanie archaizujúcich slov a slovných spojení (typu horeuvedený, dolupodpísaný; výše jmenovaný, níže podepsaný), upúšťanie od prechodníkových konštrukcií a v slovenčine nárast analytického typu vyjadrovania (napr. prostredníctvom analytického pasíva alebo niektorých príčasťových konštrukcií). Po r. 1989 možno na inej úrovni pozorovať importovanosť v úradnom vyjadrovaní, a to v tom zmysle, že so vstupom západoeurópskych či zámorských firiem a inštitúcií na český a slovenský trh a od r. 2004 aj vstupom obidvoch štátov do Európskej únie sa v niektorých prípadoch importujú štýlové normy administratívneho styku príslušných jazykových spoločenstiev (ide hlavne o vplyv nemčiny a angličtiny). Odráža sa to v preberaní formálnych podôb žánrových modelov (napr. životopis, motivačný list), ako aj v posilnení kooperačného komunikačného princípu; administratívny štýl sa mierne dynamizuje, a to posilnením variabilnosti operatívnej zložky a zdvorilostného princípu v niektorých komunikačných situáciách: napríklad v korešpondencii súkromných i štátnych firiem a inštitúcií sa vyskytujú variabilnejšie typy oslovenia, rozpracovanejšie úvodné a záverečné zdvorilostné a kontaktové frázy, výraznejšie sa (niekedy len formálne) rešpektuje príjemca administratívneho textu, text sa vyznačuje vyššou mierou (pseudo)individualizácie. Je to okrem iného spôsobené aj tým, že tvorcovia textov vystupujú viac za seba a nie sú natoľko ako v minulosti skrytí za inštitúciou. Možno to pokladať za jeden z ďalších dôkazov úzkej súvislosti života spoločnosti a dynamického utvárania štýlových noriem. Vyhlásenie žiadateľa: Zaväzujem sa bez výhrad dodržiavať podmienky stanovené pre zriaďovanie a používanie telefónnych účastníckych staníc, najmä ustanovenia Telefónneho poriadku, Cenníka vnútroštátnych telekomunikačných výkonov a Obchodnej ponuky telekomunikačných služieb, a to predovšetkým zaplatiť cenu za prevod účastníctva telefónnej stanice (pri zrušení stanice sa tento poplatok nevracia), v stanovených lehotách platiť úhrady za používanie telefónnej stanice, bez vedomia a súhlasu organizácie telekomunikácií nič nemeniť na zariadení stanice, predovšetkým nepripájať k stanici zariadenia neschválené na prevádzku v jednotnej telekomunikačnej sieti (schvaľuje príslušný telekomunikačný úrad). Súčasne beriem na vedomie, že moja prihláška na prevod nebude vybavená, ak: – nepristúpim na podmienky telefónneho účastníctva, – neúplne, nesprávne alebo nečitateľne vyplním prihlášku na prevod, – súčasne požiadam aj o preloženie stanice. V....................dňa................................... ........................... čitateľný podpis žiadateľa, pečiatka* * U právnických osôb a podnikateľov napíšte strojom alebo paličkovým písmom priezvisko, meno, titul, funkciu podpisujúceho a urobte čitateľný odtlačok pečiatky (zo žiadosti o zriadenie telefónnej stanice) Služby související s vydáváním telefonních seznamů Bezplatné zveřejnění Každá hlavní účastnícká telefonní stanice se v telefonním seznamu uvádí bezplatně pouze jednou: – u bytových stanic v abecedním pořádku dle příjmení účastníka – u stanic organizací podle názvu (obchodního jména) účastníka, s adresou a účastníckým číslem stanice (standardní uveřejnění) Zpoplatněné služby – neuveřejnění účastnícké stanice – uveřejnění účastnícké telefonní stanice současně i v té části seznamu, v níž účastník nemá nárok na bezplatné zveřejnění (např. uveřejnění bytové účastnické stanice v části seznamu určené pro stanice organizací, a naopak) – uveřejnění (i) jiné osoby než účastníka (osoby, které účastník dal souhlas k používaní své stanice) – každý další vložený řádek přesahující rozsah bezplatného uveřejnění (např. profese podnikání) – uveřejnění přípojných čísel v rámci jiných telekomunikačních služeb (pouze současně s pevnou telefonní stanicí): telefaxové číslo (FAX), dálnopisné číslo, resp. Identifikační sled (TELEX), E-mail adresa účastníka, adresa www stránek účastníka sítě INTERNET, číslo účastnické telefonní stanice veřejných mobilních sítí. Ceny za služby související s vydáváním telefonních seznamů jsou účtovány jednorázově vždy s vydáním nového telefonního seznamu a jsou zahrnuty do vyúčtování telekomunikačních služeb Kontaktní údaje – před zřízením telefonní stanice je možné mne/nás zastihnout na telefonním čísle............................................... Svým níže uvedeným podpisem beru na vědomí, že zřízení telefonní stanice podléhá ustanovením Telefonního řádu, který obsahuje práva a povinnosti provozovatele JTS a mne jako zákazníka. Souhlasím s výší ceny za zřízení telefonní stanice po poskytnutí nárokované služby, jež je dána platným Ceníkem vnitrostátních telekomunikačních služeb v den realizace mého požadavku. Souhlasím s tím, aby mnou požadované údaje na uveřejnění hlavní telefonní stanice v telefonním seznamu uvedené v tomhle tiskopisu byly poskytnuty společnosti, která zabezpečuje pro SPT TELECOM, a.s., vydávání telefonních seznamů, a rovněž byly poskytovány na informačních pracovištích SPT TELECOM, a.s. V............................................. dne............................................................ ___________________________ podpis – razítko (žiadosť o zriadenie telefónnej stanice) Vo sfére žurnalistickej komunikácie sa uplatňuje žurnalistický štýl, a to v dvoch základných sférach: spravodajstve a publicistike. Jeho genéza a vývin sú úzko späté so spoločensko-politickou situáciou českého a slovenského spoločenstva, ktorá tento štýl, možno viac ako ostatné, ovplyvňovala a modifikovala do súčasnej podoby. Funkčnou konštantou publicistických textov je komplex informačnej a intencionálnej funkcie: v žurnalistických textoch ide o komunikáciu žurnalistického faktu, ktorým sa stáva akákoľvek spoločenská, politická, kultúrna, ekonomická, športová reália, ku ktorej autor-žurnalista zaujme postoj a spracuje ju tak, aby viac alebo menej pôsobil na verejnosť, ktorej sú žurnalistické texty určené. Žurnalistické texty väčšinou vznikajú každodenne, rýchle, zväčša aj pod časovým tlakom, čo všetko má vplyv na ich výslednú podobu. Pri ich tvorbe sa stretáva tendencia po stereotypnosti, opakovaní, modelovosti a jazykovej automatizácii a na druhej strane úsilie obmieňať stabilizované výrazové prostriedky. Pre publicistický štýl oboch jazykov sú charakteristické špecifické publicistické lexikálne a frazeologické prostriedky – publicizmy, obrazné vyjadrenia, módne výrazy, nezriedka vznikajúce paralelne alebo kalkované (v prípade slovenčiny aj z češtiny – z tých najnovších napr. kauza, priechodný/průchodný – nepriechodný/neprůchodný, európske štruktúry/evropské struktury, niektoré frazémy pôvodne zo športovej terminológie, ktoré prenikajú do vyjadrovania v ďalších oblastiach: to je niečia parketa/to je něčí parketa, nasadiť vysoko latku/nasadit laťku vysoko). Pri niektorých sa dá ešte vystopovať aj konkrétny pôvodca, najčastejšie politik alebo žurnalista (smysluplný/zmysluplný – V. Havel; dvojdomek/ dvojdom – P. Pithart; pestrobarevný senát – M. Zeman; Na Slovensku je to tak – V. Moric; Vláda visí na šnúrke od Durayových (aktualizácia rozličných mien) gatí. – V. Mináč). Niektoré pri častom opakovaní klesajú na úroveň publicistického klišé, prípadne sú také všeobecné, že zastierajú skutočnosť, o ktorej hovoria. V obidvoch jazykoch sa na štylistickú aktualizáciu využíva tzv. publicistický zhodný atribút (napr. tenisový bronz), ktorý svojím eliptickým charakterom, teda tým, že jeho použitím sa vo výpovedi vynecháva významové jadro, niekedy aj viacero významových jadier, kondenzuje výpoveď a aktivizuje percepciu. Úsilie po koncíznosti žurnalistického vyjadrenia nachádzame v častom nominálnom vyjadrení, parentézach, v citátových prostriedkoch; operatívnosť v úsilí o využívanie kontaktových prostriedkov. Výrazovými prostriedkami publicistického štýlu sú spisovné jazykové prostriedky. Nespisovné prostriedky prenikajú do hovorených, často spontánne vznikajúcich žánrov publicistického štýlu (napríklad športová reportáž), v písaných žánroch býva ich nespisovnosť väčšinou signalizovaná napr. úvodzovkami, zmenou typu písma alebo ustálenými spojeniami typu ako sa hovorí/jak se říká. Český aj slovenský publicistický štýl je vnútorne dynamický a diferencovaný. Podľa miery zastúpenia subjektu v texte možno uvažovať o spravodajstve a publicistike; podľa použitého kódu o novinovom, rozhlasovom a televíznom, najnovšie aj multimediálom internetovom spravodajstve a publicistike; tematicky môžeme uvažovať o ekonomickom, politickom, kultúrnom, športovom atď. spravodajstve a publicistike; podľa predpokladaného percipienta zasa napr. o detskej, mládežníckej, ženskej či regionálnej publicistike. V posledných rokoch sa sformoval štýl bulvárnej žurnalistiky a na pozadí publicistického štýlu sa utvoril štýl reklamy. USA: Obnovené pátranie po čiernych skrinkách EgyptAir Nijaké dôkazy o terore O tom, že nedeľňajšia havária spoločnosti EgyptAir bola výsledkom teroristického činu, neexistujú nijaké dôkazy. Vyhlásil v noci na piatok vo Washingtone minister obrany USA Wi11iam Cohen. Podľa jeho slov vyšetrovatelia nemajú nijaké informácie, ktoré by naznačovali pravdepodobnosť teroristického aktu, pripomenul však, že vyšetrovanie je ešte len na začiatku. V záujme komplexnej analýzy vyšetrovatelia nechávajú otvorené všetky možnosti, spresnil minister. Námorníctvo USA v piatok využilo utíšenie búrlivého počasia, aby obnovilo pátranie po čiernych skrinkách Boeingu 767, oznámil to admirál W. G. Suton. Pátranie bolo v dôsledku zlých poveternostných podmienok prerušené od stredy. Podľa predpovede počasia však majú záchranári na vyslobodzovacie operácie iba krátky čas. Meteorológovia totiž predpovedajú na víkend opäť búrky a vysoké vlny tak opäť znemožnia činnosť automatického robota, ktorý sa do mora môže spustiť pri maximálnej výške vĺn do štyroch metrov. Z medzinárodného letiska v Los Angeles vo štvrtok odštartovalo prvé lietadlo spoločnosti EgyptAir na linke do Káhiry s medzipristátim v New Yorku. Napriek tomu, že ide o prvý let EgyptAir od leteckého nešťastia, ktoré stálo život 217 ľudí, egyptská spoločnosť nepodnikla nijaké mimoriadne opatrenia v záujme uspokojenia pasažierov. (správa v denníku Pravda, 6. novembra 1999) Při katastrofě egyptského boeingu zahynulo 214 lidí Podle FBI i egyptských aerolínií nic nanasvědčuje tomu, že by šlo o teroristický útok Nedlouho po startu z newyorského letiště JFK zmizel z kontrolních radarů Boeing 767 egyptských aerolinií. Jeho trosky byly po šesti hodinách pátrání objeveny na hladině Atlantského oceánu. NEW YORK – Byla neděle ráno, krátce po osmé hodině středoevropského času: letoun egyptských aerolinií z New Yorku do Káhiry se během 24 vteřin propadl o 4200 metrů a poté zmizel z obrazovek radarů. Bylo to jen padesát pět minut poté, co odstartoval z newyorského letiště JFK. Dohady a spekulace trvaly dlouhých šest hodin. Potom pátrací operace dala odpověď. Letoun se zřítil do moře asi 100 kilometrů jižně od ostrova Nantucket, ležícího u pobřeží amerického státu Massachusetts. Všichni lidé na palubě pravděpodobně zahynuli. Údaje o počtu lidí na palubě se liší, nejčastěji však agentury uvádějí 199 cestujících a 15 členů posádky. Důvod katastrofy nebyl do uzávěrky LN znám. Podle egyptských údajů letadlem cestovalo 62 Egypťanů, tři Syřané, dva Súdánci, dva Kanaďané a jeden Chilan. Většinu ze zbývajících pasažérů tvořili zřejmě Američané. Na palubě byly i dvě děti. Loď obchodní stráže Kingspointer, která do oblasti neštěstí dorazila lako první, objevila na hladině Atlantiku změť trosek a tělo jedné z obětí. Podle kontraadmirála Pobřežní stráže Richarda Larrabeea se na hladině podařilo identifikovat množství sedadel, záchranních vest, vorů a dalších předmětů z letadla. Pátrání, do něhož jsou zapojeny i tři letouny Pobřežní stráže, pokračovalo celou noc. Let číslo 990 z Los Angeles do Káhiry s mezipřistáním v New Yorku zdrželo na Mezinárodním letišti JFK špatné počasí. Po více než dvou hodinách čekání nakonec egyptský kapitán Ahmad Habáší obdržel povolení ke startu. Podle meteorologů vál v tu chvíli pouze slabý vítr, v oblasti však bylo vyhlášeno varování před mlhami. Ředitel egyptských aerolinií Mohhammed Fahim Rajjan na mimořádné tiskové konferenci v Káhiře vyloučil možnost teroristického útoku. Nepopřel však, že egyptské aerolinie obdrželi varování amerického Federálního úřadu pro letectví (FAA). „Dostáváme varování od kohokoliv včetně FAA,“ podotkl Rajjan. Možnost teroristického útoku vylučuje i americká FBI. Reagovala tak na neoficiální zprávy, podle nichž může za havárii exploze letounu. Boeing 767 egyptské aerolinie zakoupily v roce 1989, za sebou měl 33 334 letových hodin. To podle Egypťanů znamená, že byl v dobrém stavu. Egyptský boeing havaroval nedaleko od místa, kde v roce 1996 během letu vybuchl za dosud nevyjasněných okolností letoun americké společnosti TWA – o život tehdy přišlo 230 lidí. Ve stejné oblasti se také letos v červenci zřítilo soukromé letadlo syna Johna F. Kennedyho. Při neštěstí tehdy zahynuli John Kennedy mladší, jeho žena a švagrová. (rozšírená správa, Lidové noviny, 1. 11. 1999) Zmierenie na holandskom kráľovskom dvore Holandská kráľovná Beatrix, jej manžel Claus a traja synovia Wi11em-Alexander, Johann Friso a Constantijn tvoria po čase opäť šťastnú rodinu, ktorá pevne drží spolu. Deti na kráľovských dvoroch sú rovnako nevydarené ako tie naše. A nezhody s nimi sú tiež na dennom poriadku. Dôvodom napätej atmosféry na holandskom kráľovskom dvore boli nezhody medzi Beatrix a jej najstarším synom Wi11emom-Alexandrom. Doterajší životný štýl následníka trónu sa kráľovnej ani trošku nepozdával. 32-ročný princ žil život plný divokých párty, škandalóznych afér s bezvýznamnými ženami a alkoholu. Teraz je všetko inak a z Wi11ema-Alexandra sa stal skutočný princ hodný trónu. Za všetkým hľadaj ženu. Aj za jeho novým životom je jedna mladá dáma, ktorá sa páči princovi a je po chuti aj kráľovnej. Táto nezvyčajná zhoda sa v kráľovských rodinách vyskytuje rovnako sporadicky ako v našich. Je to dcéra argentínskeho diplomata Maxima Zorreguieta. Pre ňu mladý princ stratil srdce a všade vyhlasuje, že našiel svoju osudovú ženu. A bola to práve ona, komu sa podarilo z divokého princa urobiť krotkého baránka. Nečudo, že kráľovská rodina je opäť šťastná. (štýl bulvárnej publicistiky, Story, 26. 2. 1999) Mějte trochu pochopení V Norsku neutichá ostrá kritika královské rodiny. Největší rozhorčení vyvolala drahá rekonstrukce zámku. Místo plánovaných 800 milionů se prostavěly v přepočtu dvě miliardy českých korun. Některé technické vymoženosti v královském sídle označili daňoví poplatníci za „zbytečné hračky“. Například šatnu řízenou počítačem (25 milionů Kč), ve které je mimo jiné zvláštní lednice, ze které vytahuje kožichy robot. Král HARALD (61) si pořídil delší vanu na zlatých lvích tlapách – to by mu Norové odpustili (do staré se prostě nevešel), ale že si nechal při novoročním lovu nahánět na dostřel krotké bažanty, to bylo příliš! Tisk nazval královský pár „snoby“. Zatím sa jich veřejně zastal jen vědec Thor Heyerdahl: „Proč by zámek nemohl být pohodlný? Samozřejmě, že to bylo drahé, mají přece 160 pokojů! Ale vždyť si jinak nic nedopřejí.“ (štýl bulvárnej publicistiky, Story, 1. 3. 1999) Hedelix: Prírodná liečivá sila z brečtana Keď kašeľ trápi – bez alkoholu – bez cukru – bez chemických farbív – bez umelej konzervácie – pre dojčatá a malé deti – pre ťarchavé a dojčiace ženy – pre dospelých a seniorov – pre fajčiarov a ľudí s častým ochorením dýchacích ciest Brečtanko Hedelix, alebo ako les na kašeľ liek našiel Vyhnali kašeľ z mesta. Keď ráno vyšlo slniečko, stál kašeľ na kraji lesa a hovoril si: „Na koho si teraz sadnem? Kto mi dodá silu? Musím rýchlo niekoho nájsť!“ A tak vošiel do lesa... Tak sa začína rozprávkový príbeh, ktorý môžete získať ako bohato ilustrovanú knihu i s obrázkami na vyfarbovanie, ak na našu adresu .....pošlete do 30. 4. 2000 štyri bočné strany zo škatuliek Hedelixov (sirup, kvapky), ktoré obsahujú registračné číslo (Reg. č.). Nezabudnite poslať svoju adresu, kde máme knižku poslať. Hedelix vylieči kašeľ, rozprávka pohladká dušičku malých pacientov. Lesné zvieratká sa podelia s deťmi o svoje trápenie. Voľne predajné v lekárni (reklamný text) Padají Vám vlasy? Vyzkoušejte Regaine! Regaine je jediný klinicky ověřený lék proti vypadávání vlasů. Regaine je v každé dobré lékárně. Je řídnutí vlasů Vaší rodinnou dispozicí? Regaine ji překoná. Má prokazatelný účinek? Regaine zastaví vypadávání vlasů v 90 % případů. Jak působí? Regaine urychluje a prodlužuje životní cyklus vlasů. Obnoví se růst vlasů? Regaine ve 40% případů způsobí růst nových vlasů. Jsou zkušenosti ověřené? Regaine s úspěchem vyzkoušelo už více než 5 milionů pacientů. Kdy je účinný? Když Regaine začnete užívat včas (do 10 let), pravidelně a dlouhodobě. Infolinka: V léčbě vlasů dokáže i malá změna velké výsledky. (reklamný text) Ako štýl situovanej verejnej ústnej komunikácie s persuazívnym (presviedčacím) cieľom, teda rétorickej komunikácie sa vyčleňuje rečnícky (rétorický) štýl. Charakter rečníckeho štýlu je určovaný komunikačnou situáciou – asymetrickosťou komunikácie, pri ktorej stojí individuálny produktor – rečník – oproti väčšiemu či menšiemu kolektívu percipientov – publiku, a funkciou, ktorú postulovala už antická rétorika – získavať poslucháčov na svoju stranu –, a to aj pri informatívno-náučných rečníckych žánroch, ako sú prednášky alebo referáty. Vzhľadom na žánrovú diferenciáciu a príslušnú komunikačnú sféru (politické, súdne reči, náboženské rétorické žánre, náučné žánre, príležitostné žánre) sa formujú aj výrazové prostriedky rečníckej persuázie. V oboch jazykoch sa dnes uprednostňuje tzv. konverzačná rétorika, teda taká rétorická kadencia a konfigurácia jazykových prostriedkov, ktorá je bližšia kultivovanému bežnému spôsobu ústnej komunikácie, pravda, v niektorých príležitostných žánroch ostáva miesto aj pre deklamačný pátos. Vážení prítomní, milí hostitelia, ctení hostia! Prihováram sa k vám ako jazykovedec, čiže ako pracovník v tom odbore, v ktorom tak úspešne pracoval aj váš slávny rodák Martin Hattala. Meno Martina Hattalu ostane navždy späté s osudmi spisovnej slovenčiny. Po prvej, Bernolákovej kodifikácii spisovnej slovenčiny koncom osemnásteho storočia nastal kultúrny rozkvet, najmä v katolíckej časti konfesionálne hlboko rozčesnutého národa. Po druhej, Štúrovej kodifikácii spisovnej slovenčiny v štyridsiatych rokoch 19. storočia rozvil sa nový, plnší život na Slovensku, najmä zásluhou evanjelikov. No zjednotiť celý národ sa ani im – štúrovcom – nepodarilo. Až tretia, Hattalova kodifikácia spisovnej slovenčiny v päťdesiatych rokoch minulého storočia stala sa symbolom zjednotenia celého národa, a to nielen vo veciach spisovnej reči, ale aj vo veciach kultúrnej politiky. Preto má Martin Hattala trvalé miesto v dejinách našej vedy a kultúry, ba aj v politických dejinách slovenského národa. Aj dnes sa k nim hlásime a radi vzdávame poctu ich nehynúcemu dielu. A vraciame sa k nim aj na to, aby sme si z domácej tradície mohli načerpať nové sily do ďalšej prepotrebnej práce „na národa roli dedičnej“. Bol by som rád, keby všetci Trstenčania s láskou opatrovali toto vzácne miesto. A bol by som ešte radšej, keby si trstenská mládež odnášala z tohto miesta vždy toľko chuti do statočnej roboty, žeby si, vás, mladí priatelia – pre dielo vašich rúk a vášho umu – v dobrom mohli spomínať aj budúce pokolenia. (Jozef Ružička) Studentky a studenti, vážení hosté, vítám vás na Pražském hradě. Je to asi poprvé, kdy Vladislavský sál, místo, které po staletí a právem pociťováno jako symbolické centrum naší státnosti, je naplněn studenty. Tato poněkud nezvyklá událost má své velmi srozumitelné důvody. (...) Československá demokratická revoluce je dnes, po pěti letech, už minulostí. Její atmosféra se nevrátí, její průběh se stane předmětem historických studií a vzpomínky na ni součástí naší společné paměti. Přesto si myslím, že 17. listopad ještě velmi dlouho nebude a nemůže být jen takzvaným významným dnem, jak ho definuje oficiální kalendář, to jest jedním z výročí mezi mnoha jinými, která si připomínáme pouze proto, že nezapomínáme na vlastní historii a že ctíme její světlé okamžiky. 17. listopad – podobně jako 28. říjen – ze samé podstaty věci bude ještě dlouho čímsi víc: totiž výzvou k přemýšlení a k sebereflexi, živým impulzem k tázání po našem vztahu k hodnotám, jež pro nás ztělesňuje. Otázce, jak se daří naplňovat ony dobré, byť velmi obecné cíle a ideály, které naši společnost tehdy tak obdivuhodně spojovaly, se prostě nevyhneme. Pokusím se nabídnout vám na ni svou vlastní stručnou odpověď. (Václav Havel) V 90. rokoch sa začal hlavne v slovenskej štylistickej teórii vydeľovať náboženský štýl (Mistrík, 1991) ako štýl (kresťanskej) konfesionálnej komunikácie, ktorej základom je náboženská viera, konfesionalita. Podobne ako pri predchádzajúcich štýloch môžeme hovoriť o ústnych a písomných náboženských prejavoch. Náboženský štýl je štýlom religióznych prejavov, modlitieb, kázní, cirkevných obradných textov, náboženských piesní. Je typickým vyšším štýlom, vyznačujúcim sa knižnosťou výrazu, archaickosťou – aj preto, že texty, z ktorých primárne vychádza, sú staré niekoľko tisícročí – napokon, náboženský štýl je v oboch jazykových spoločenstvách jedným z najstarších kultúrnych štýlov. Vyznačuje sa špecifickou obraznosťou a poetizáciou výrazu a rétorickosťou. Novšie (Mistrík, 1997) sa už nehovorí o náboženskom štýle, ale s ohľadom na jeho vnútornú (hlavne žánrovú) diferenciáciu dáva sa prednosť osobitným sekundárnym štýlom – rozoznáva sa biblický, homiletický, kazateľský a liturgický štýl. A hoci česká štylistická tradícia s osobitným náboženským funkčným štýlom explicitne nepočíta, je zrejmé, že osobitný štýl kresťanskej konfesionálnej komunikácie sa týka aj českého spisovného jazyka. Možno sa niekto opýta: Patril aj Ježiš do kategórie tých, čo chceli byť úspešní? Z hľadiska jeho poslania na našej Zemi môžeme povedať, že sa usiloval presadiť. Chcel, aby ľudia uverili, že jeho učenie človeka oslobodzuje a napĺňa pocitom radosti. Chcel, aby ľudia pochopili, aký bude zmysel jeho záchrannej smrti na kríži. Preto povedal: „A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe“ (Jn 12, 32). Spôsob, akým Ježiš plnil svoje poslanie, bol jednoznačný a suverénny. Ježiš sa však nepresadzoval za každú cenu. Dokazuje to aj správa o jeho pokúšaní diablom. Diabol mu dvakrát zalichotil slovami: „Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom..., vrhni sa stadeto dolu, veď je napísané: Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa chránili...“ (porov. Lk 4, 1 – 12). Ježiš to mohol urobiť, veď bol naozaj Boží Syn. A prečo to neurobil? Ježiš svojím postojom chcel zdôrazniť prioritu duchovného pokrmu pred telesným a odmietnuť zbytočné pokúšanie Boha. Druhou príčinou bolo to, že nás chcel poučiť. Ak človek bude vidieť zmysel života len v materiálnych hodnotách, ktorých symbolom je chlieb, a ak bude pokúšať Boha, aby ho stále chránil, napokon skončí pri diablovi. (M. Šuráb, Katolícke noviny) Přečtený oddíl z Písma patří do té obsáhlé řeči Pána Ježíše, která bývá nazývána Kázání na hoře, tak jak ji máme zachycenou u evangelisty Matouše. Víme, již vícekrát to tady zaznělo, že začátek této řeči, tzv Blahoslavenství, bylo takovým programem Bratří na začátku Jednoty bratrské. V této řeči Pána Ježíše jsou obsaženy skutečně hluboké morální zásady. Někteří vykladači Písem mají za to, že Pán Ježíš na začátku svého pozemského působení zde vytýčil jakýsi svůj program (moderně řečeno). Program, se kterým seznámil své učedníky – tak, jak to máme napsáno na začátku: „...a když se posadil, přistoupili k němu učedníci jeho i otevřev ústa svá, učil je, řka...“. Skutečně, Pán Ježíš zde mluví o mnoha základních věcech života zbožného člověka. Kromě toho již vzpomínaného "blahoslavenství" mluví o Desateru, manželství, přísaze, almužně, modlitbě (je zde uvedena tzv. modlitba Páně), o odpouštění, postu, o skládání pokladů, pečování o život; o souzení, falešných prorocích... Nakonec uvádí to známé podobenství o dvou stavitelích – jeden stavěl dům na skále, druhý na písku. Jak sem říkal, celá tato řeč má vysokou mravnou úroveň, a to nejen v tom smyslu, že svědčí o vysoké mravní úrovni řečníka, ale především, že nabádá a vede k morální výši posluchače. Posluchače tehdejší i budoucí po celá staletí až dodnes. (úryvok z kázne cirkvi Jednoty bratskej) Pri komunikácii slovesného umenia sa uplatňuje štýl umeleckej literatúry, resp. umelecký štýl. Popri informačnej funkcii sa v literárnych textoch naplno realizuje estetická funkcia. Umelecký štýl je štýlom textov, ktoré patria do umeleckej literatúry, súčasných i tých starších. Vymedzovanie všeobecných vlastností umeleckého štýlu je pomerne náročné, pretože ide o texty mnohotvárne. Práve variabilnosť a individuálnosť sú azda jeho najdôležitejšími vlastnosťami. Preto sa spoločné označenie štýlov textov so zvýraznenou estetickou funkciou chápe ako označenie súboru singulárnych štýlov umeleckých diel, resp. ako súhrnné označenie autorských štýlov alebo ako súhrnný názov pre samostatné štýly jednotlivých literárnych druhov: lyriky, epiky a dramatiky (porov. M. Krčmová, Současná česká stylistika, 2003). Umelecký text sa vyznačuje poetizáciou komunikátu, teda takým výberom a usporiadaním jazykových, mimojazykových a tematických prostriedkov, ktorý vytvára (resp. sa usiluje vytvoriť) text s esteticko-informačnou hodnotou. Prostriedky, ktoré estetický komunikát vytvárajú, sú najrozličnejšej povahy a v zhode s charakterom štýlu sú značne individuálne. Špecifickou problematikou umeleckého štýlu vo vzťahu češtiny a slovenčiny je aj česko-slovenský a slovensko-český preklad umeleckých diel. Každé prekladové dielo je svojím spôsobom novým umeleckým textom a každý preklad sa od originálu viac alebo menej líši. A. Popovič (1975) rozoznáva štyri typy posunov, vznikajúcich pri prekladaní umeleckých diel: konštitučný, tematický, individuálny a negatívny posun: konštitučné posuny vychádzajú z jazykovotypologických rozdielov medzi slovenčinou a češtinou. Tematické posuny vyplývajú z uprednostňovania pragmatických zložiek a estetickej funkcie pred obsahovou a formálnou totožnosťou, konotácie pred denotáciou. Vznikajú aj pri nahradení neznámych reálií domácimi názvami alebo nahradením frazeologických spojení a idiomov originálu bežnými frazémami v jazyku prekladu. Negatívne posuny vznikajú vtedy, keď prekladatelia nerešpektujú konštitučné a tematické posuny. Individuálne posuny súvisia s existenciou synonymických až tautologických vyjadrení v jazykoch, s idiolektom a individuálnym štýlom prekladateľa, no aj so subjektívnosťou pri interpretácii pôvodného textu a pri jej explicitnom vyjadrení. Individuálne posuny môžu vzniknúť aj pri celkovej koncepcii prekladu, napríklad prekladateľ môže dielo z 19. storočia preložiť súčasnými jazykovými prostriedkami a zachovať tak vzťah diela k pôvodnému čitateľovi z 19. storočia, na ktorého originál pôsobil moderne, ale môže ho preložiť aj archaickými prostriedkami, aby preklad pôsobil tak, ako pôsobí originál na súčasného čitateľa v danom jazyku (Vilikovský, 1984). Úloha: Nasledujúce vety preložte zo slovenčiny do češtiny, resp. z češtiny do slovenčiny. Pozorujte, či sa pri prekladaní objavil niektorý z prekladateľských posunov. Vysvetlite príčinu prípadných posunov. Ráno bolo sivé, bez hĺbky, tupé ako starecké oko potiahnuté beľmom, meravé v jame sveta... Autá pred panelákmi trochu splývali s vybetónovanými plochami, roztiahnutými a bezútešnými. Vychladnuté motory nezaberali, chrčali – čudná, poranená zver, šoféri za zamrznutými sklami kliali, v rannej špičke sotva stihnú začiatok pracovnej doby. Povetrie bolo nasýtené pichľavými ihličkami, neviditeľnými ostrými šípkami, ktoré prepichovali nozdry, líca a pery... Žena, vystretá a pružná štyridsiatnička, sa nechala ostreľovať neviditeľným strelcom, uškŕňala sa kovovému revu áut, po jednom z nich márne túžil jej muž a jej synovia. Robila si pomedzi autá skratku k autobusu, škriabala po kapotách krátkymi nechtami, ako keď deti čarbú do piesku, iba tak, pre radosť z hry, pre seba zvláštne kaligrafie, kým od zimy nestiahla ruky do vreciek flaušového kabáta. Vybehla von prostovlasá, s nenalíčenou tvárou, poháňaná tempom času... Nad ránom ju zobudil muž, tvrdé popukané pery jej pritlačil na sluchy, pálivý dych skĺzol po ženinom viečku a po líci do pootvorených úst. Napoly precitnutá, napoly ponorená do sna prekvapene otvorila oči. Predsa však v nej zostal pocit chladného sivozeleného svetla, v ktorom sa úzkostný dej sna odohrával. Chvíľu takto stŕpnutá ležala, až sa v nej zdvihla túžba ako morská vlna a sama sa stala vzopätou vlnou vyhodenou na breh, ktorá sa zasa v kvapôčkach roztriešti do pokoja. Potom znovu zaspala. Spala dlhšie ako obvykle, opantaná rýchlo sa striedajúcimi snami, v krátkych precitnutiach vnímala unikajúcu malátnosť tela a splašené príkazy mozgu precitnúť. Vstala, chvíľu blúdila po byte, meravá bludička, holé päty tupo búchali o dlážku. Najmladšieho syna našla ešte sedieť v posteli obklopeného časopismi o modelovaní lietadiel. Do priehlbinky vytvorenej chlapcovým hrdielkom a plecom si vtisla tvár, chvíľu cítila vôňu mlieka, vôňu podobnú tráve, vlhkému vzduchu a potom to najzvláštnejšie, nekonečne sladké Nič, ako v prenatálnom veku... (Jana Bodnárová, úvodné odseky z poviedky Jedno ráno, jedno predpoludnie zo zbierky Aféra rozumu) Ale pak zemřela matka a otec tu zůstal. Když za ním přijela Agnes dva týdny po pohřbu se svou sestrou Laurou, našly ho sedět u stolu nad kupou roztrhaných fotografií. Laura je vzala do ruky a pak začala křičet: „Jak to, že trháš maminčiny fotografie!“ Také Agnes se naklonila nad tu spoušť: ne, nebyly to výhradně matčiny fotografie, na většině z nich byl otec sám, jen na některých byl spolu s matkou nebo matka sama. Přistižen dcerami otec mlčel a nic nevysvětloval. Agnes zasyčela na sestru: „Nekřič na tatínka!“ ale Laura křičela dál. Otec se zvedl, odešel do vedlejšího pokoje a obě sestry se pohádaly jako nikdy předtím. Laura odjela hned nazítří do Paříže a Agnes zůstala. Teprve tehdy jí otec oznámil, že si našel malý byt uprostřed města a rozhodl se prodat vilu. To bylo další překvapení. Otec se všem jevil jako nešikovný člověk, který odevzdal otěže praktického života matce. Všichni si myslili, že bez ní nemůže žít, a to nejenom proto, že si neumí nic sám zařídit, ale že ani neví, co chce, protože i svou vůli jí už dávno odevzdal. Když se však rozhodl odstěhovat, náhle, bez nejmenšího zaváhání, pár dnů po její smrti, Agnes pochopila, že uskutečňoval něco, na co již dlouho myslil, a že tedy dobře věděl, co chce. Bylo to o to pozoruhodnější, že ani on nemohl tušit, že matku přežije, a myslil tedy na malý byt ve starém městě ne jako na reálný projekt, ale jako na svůj sen. Bydlil s matkou v jejich vile, procházel se s ní po zahradě, přijímal návštěvy jejích sester a sestřenic, tvářil se, že poslouchá, co si povídají, ale přitom žil v představách sám v mládeneckém bytě; po smrti matky přesídlil jen tam, kde už dlouho v duchu bydlil. Tehdy se jí poprvé objevil jako tajemství. Proč trhal fotografie? A proč už tak dávno snil o mládeneckém bytě? A proč nemohl uposlechnout matčina přání, aby se do vily nastěhovala její sestra a neteř? Vždyť by to bylo praktičtější: jistě by se o něho staraly v jeho nemoci lépe než nějaká placená ošetřovatelka, kterou si bude musit jednoho dne najmout. Když se ho ptala po důvodech jeho stěhování, dočkala se velmi jednoduché odpovědi: „A co chceš, aby dělal jeden člověk v tak velkém domě?“ Navrhnout mu, že by mohl vzít k sobě matčinu sestru a její dceru, nebylo možné, protože bylo příliš jasné, že to nechtěl. A tak jí napadlo, že se i otec vrací v kruhu, odkud vyšel. Matka: od rodiny přes manželství zpátky k rodině. On: ze samoty přes manželství zpátky do samoty. (Milan Kundera, Nesmrtelnost, úryvok) Ukážky textov v 11. lekcii boli čerpané z týchto prameňov: Bodnárová, J.: Aféra rozumu. Bratislava : Smena, 1990. Dejmek, B.: Starý Hradec vypravuje. Hradec Králové : Nakladatelství Gramond, 1998. Kundera, M.: Nesmrtelnost. Brno : Atlanis, 1993. Jaroš, P.: Jazda na spiacom obrovi. Bratislava : Smena, 1985. Škvorecký, J.: Prima sezóna. Praha : Galaxie, 1992. LITERATÚRA: Akademický slovník cizích slov I. – II. Praha, 1995. BARTÁKOVÁ, J.: Cvičenia zo slovenčiny. Brno : UJEP, 1978. BENKO, V. – HAŠANOVÁ, J. – KOSTOLANSKÝ, E.: Počítačové spracovanie jazyka. Časť: Morfológia podstatných mien. Bratislava : Pedagogická fakulta Univerzity Komenského, 1998. BĚLIČ, J.: Nástin české dialektologie. Praha : SPN, 1972. BĚLIČ, J. a kol.: Slovenština. Vysokoškolská učebnice pro studující českého jazyka. Praha : SPN, 1964. BĚLIČOVÁ, H.: Nástin porovnávací morfologie spisovných jazyků slovanských. Praha : Karolinum, Nakladatelství Univerzity Karlovy, 1998. BLANÁR, V.: Teória vlastného mena (Status, organizácia a fungovanie v spoločenskej komunikácii). Bratislava : Veda. 1996. BOSÁK, J. – BUZÁSSYOVÁ, K.: Východiská morfémovej analýzy (Morfematika. Slovotvorba). Jazykovedné štúdie. 19. Bratislava : Veda, 1985. BOSÁK, J.: Skúmanie slovenčiny ako sociálno-komunikačného systému v slovanskom kontexte. Slavica Slovaca, 28, 1993, č. 1 – 2, s. 171 – 178. BUDOVIČOVÁ, V.: Z konfrontačného štúdia češtiny a slovenčiny. Československý model dvojjazykovej komunikácie. In: Acta Universitatis Carolinae. Slavica Pragensia XXV. Red. V. Budovičová. Praha : Univerzita Karlova, 1985, s. 25 – 38. BUDOVIČOVÁ, V.: Dvojjazyková komunikácia v slovenčine a češtine. In: Studia Academica Slovaca. 13. Prednášky XXII. letného seminára slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mistrík. Bratislava : Alfa, 1984, s. 115 – 126. BUZÁSSYOVÁ, K.: Kontaktové varianty a synonymá v slovenčine a češtine. Jazykovedný časopis, 44, 1993, s. 92 – 107. BUZÁSSYOVÁ, K.: Vzťah slovenčiny a češtiny a jazyková kultúra. In: Spisovná slovenčina a jazyková kultúra. Budmerice, 27. – 29. októbra 1994. Konferenčné materiály. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV a Matica slovenská, s. 28 – 34. BUZÁSSYOVÁ, K.: Aspekty kontaktov slovenčiny a češtiny. In: Sociolingvistické aspekty výskumu súčasnej slovenčiny. Sociolinguistica Slovaca. 1. Zost. S. Ondrejovič – M. Šimková. Bratislava : Veda, 1995, s. 163 – 183. BUZÁSSYOVÁ, K: Slovenčina ako stredoeurópsky jazyk (Na okraj protikladu domáce/cudzie). In: Slovenčina na konci 20. storočia, jej normy a perspektívy. Sociolinguistica Slovaca. 3. Ed. S. Ondrejovič. Bratislava : Veda, 1997, s. 69 – 78. CUŘÍN, F.: Vývoj českého jazyka a dialektologie. Praha : SPN, 1964. ČECHOVÁ, M. – CHLOUPEK, J. – KRČMOVÁ, M. – MINÁŘOVÁ, E.: Současná česká stylistika. Praha : ISV, 2003. ČECHOVÁ, M. a kol.: Čeština – řeč a jazyk. 2. rozšířené vydání. Praha : ISV, 2000. ČERMÁK, F. – HRONEK, J. – MACHAČ, J. a kol.: Slovník české frazeologie a idiomatiky. Přirovnání. 1983. Výrazy neslovesné. 1988. Výrazy slovesné. 1994. Česko-slovenské vztahy v slovanských a středoevropských souvislostech. (Meziliterárnost a areál). Brněnské texty k slovakistice. IV. Editoři: I. Pospíšil, M. Zelenka. Brno : Ústav slavistiky Filozofické fakulty Masarykovy univerzity, 2003. Česko-slovenský slovník. l. vyd. Hlavný red. G. Horák. Bratislava : Veda, 1979. DANEŠ, F. – HLAVSA, Z.: Větné vzorce v češtině. Praha : Academia, 1981. DANEŠ, F.: Věta a text. Praha : Academia, 1985. DANEŠ, F. a kol.: Český jazyk na přelomu tisíciletí. Praha : Academia, 1997. DAROVEC, M.: Z konfrontačnej syntaxe slovensko-českej. In: Studia Academica Slovaca. 17. Prednášky XXIV. letného seminára slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mistrík. Bratislava : Alfa, 1988, s. 87 – l03. DOKULIL, M.: Tvoření slov v češtině. 1. Teorie odvozování slov. Praha : Nakladatelství Československé akademie věd, 1962. DOLNÍK, J.: České slová v slovenčine. In: Studia Academica Slovaca. 21. Prednášky XXVIII. letného seminára slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mlacek. Bratislava : Stimul, 1992, s. 1 – 11. DOLNÍK, J.: Lexikológia. Bratislava : Univerzita Komenského, 2003. DOLNÍK, J. – ŽIGO, P. – MLACEK, J.: Princípy jazyka. Bratislava : Stimul, 2003. ĎUROVIČ, Ľ.: O slovenčine a Slovensku. Vybrané štúdie. I. Bratislava : Veda, 2004. DVONČ, L.: Slovenskí jazykovedci. Súborná personálna bibliografia slovenských slovakistov a slavistov (1925 – 1975). Martin : Matica slovenská, 1987. DVONČ, L.: Slovenskí jazykovedci. Súborná personálna bibliografia slovenských slovakistov a slavistov (1976 – 1985). Bratislava : Veda, 1997. DVONČ, L.: Slovenskí jazykovedci. Súborná personálna bibliografia slovenských slovakistov a slavistov (1986 – 1995). Bratislava : Veda, 1998. DVONČ, L.: Slovenskí jazykovedci. Súborná personálna bibliografia slovenských slovakistov a slavistov (1996 – 2000). Bratislava : Veda, 2003. DVONČ, L.: Dynamika slovenskej morfológie. Bratislava : Veda, 1984. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Red. J. Mistrík. Bratislava : Obzor, 1993. Encyklopedický slovník češtiny. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2002. FAßKE, H.: Grammatik der obersorbischen Schriftsprache der Gegenwart. Morphologie. Bautzen : Domowina-Verlag, 1981. FINDRA, J.: Štylistika slovenčiny. Martin : Osveta, 2004. FURDÍK, J.: Slovotvorná motivácia a jej jazykové funkcie. Levoča : Sivá Brada, 1993. FURDÍK, J.: Slovenská slovotvorba (Teória, opis, cvičenia). Ed. M. Ološtiak. Prešov : Náuka, 2004. GIGER, M.: Prechodné miesto slovenčiny medzi západoslovanskými jazykmi z typologického hľadiska: Syntax. In: VARIA VII. Zost. M. Nábělková. Bratislava : Slovenská jazykovedná spoločnosti pri SAV, 1999, s. 203 – 215. GREPL, M. – KARLÍK, P.: Gramatické prostředky hierarchizace sémantické struktury věty. Brno, 1982. GREPL, M. – KARLÍK, P.: Skladba češtiny. Olomouc : Votobia, 1998. HABOVŠTIAKOVÁ, K. – KROŠLÁKOVÁ, E.: Frazeologický slovník. Človek a príroda vo frazeológii. Bratislava : Veda, 1996. HÁLA, B.: Výslovnost spisovné češtiny. I. Zásady a pravidla – Výslovnost slov českých. Praha : SPN, 1954. HAUSER, P.: Nauka o slovní zásobě. Praha : SPN, 1980. HAVRÁNEK, B. – JEDLIČKA, A.: Česká mluvnice. Praha : SPN, 1960. HAVRÁNEK, B.: Úkoly spisovného jazyka a jeho kultura. In: Spisovná čeština a jazyková kultura. Praha, 1932, s. 32 – 84. HAVRÁNEK, B.: K funkčnímu rozvrstvení spisovného jazyka. Časopis pro moderní filologii, 28, 1942, s. 409 – 416. Historický slovník slovenského jazyka. Red. M. Majtán. Bratislava : Veda. Zv. 1 (A – J) 1991; Zv. 2 (K – N) 1992; Zv. 3 (O – Z) 1994. HOFFMANOVÁ, J., MÜLLEROVÁ, J., ZEMAN, J.: Konverzace v češtině při rodinných a přátelských návštěvách. Praha : 1999. HOCHEL, B.: Slovník slovenského slangu. Bratislava : HEVI, 1993. HOLUB, J. – LYER, S.: Stručný etymologický slovník jazyka českého se zvláštním zřetelem k slovům kulturním a cizím. Praha : Státní pedagogické nakladatelství 1992. HONZÁKOVÁ, M. – HONZÁK, F. – M. ROMPORTL, M.: Čteme je správně? Praha, 1996. HORECKÝ, J.: Jazyk a spoločnosť. Bratislava : Veda, 1982. HORECKÝ, J.: Slovotvorná motivácia ako odraz kultúrneho pozadia. In: Studia Akademica Slovaca. 21. Prednášky XXVIII. letného seminára slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mlacek. Bratislava : Stimul, 1992, s. 28 – 33. HORECKÝ, J.: Slovenská lexikológia. I. Tvorenie slov. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1971. HORECKÝ, J. – BUZÁSSYOVÁ, K. – BOSÁK, J. a kol.: Dynamika slovnej zásoby súčasnej slovenčiny. Bratislava : Veda, 1989. HORECKÝ, K. – HORECKÁ, K. – KOTRMAN, B.: Česko-slovenský a slovensko-český slovník rozdílných výrazů. Žilina 1997. HOSÁK, L. – ŠRÁMEK, R.: Místní jména na Moravě a ve Slezsku. I – II. Praha, 1970 – 1980. HRBÁČEK, J.: Nárys textové syntaxe spisovné češtiny. Praha, 1994. HUBÁČEK, J. : O českých slanzích. Ostrava, 198l. HUBÁČEK, J: Malý slovník českých slangů. 1988. HŮRKOVÁ, J.: Česká výslovnostní norma. Praha : Stientia, spol. s r. o., Pedagogické nakladatelství, 1995. Slovenský národný korpus. http://korpus.juls.savba.sk CHLOUPEK, J.: Dichotomie spisovnosti a nespisovnosti. Brno : UJEP, 1986. CHLOUPEK, J.: Pochybnosti o funkčních stylech? In: Sborník prací Filozofické fakulty Masarykovy Univerzity. A 41. Brno : FF MU, 1993, s. 61 – 71. CHUDKOVÁ, J.: Učebnice slovenského jazyka. Plzeň, 1992. IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. – MANÍKOVÁ, Z.: Slovník cudzích slov. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1979. JÄGER, G. – WILHELM, O: Grundkurs Slowakisch I. – III. Lepzig : KMU, 1980. JEDLIČKA, A.: Spisovný jazyk v současné komunikaci. Praha : Univerzita Karlova, 1974. JEDLIČKA, A.: Poznámky ke konfrontačnímu studiu češtiny a slovenštiny. Jazykovedné štúdie. XII. Bratislava : Veda, 1974, s. 20 – 29. KAČALA, J.: Sloveso a sémantická štruktúra vety. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1989. KAČALA, J.: Syntaktický systém jazyka. Pezinok : Formát, 1998. KARLÍK, P.: Studie o českém souvětí. Brno, 1995. KNAPPOVÁ, M.: Jak se bude jmenovat. Praha, 1985. Komparacja współczesnych języków słowiańskich. 1. Słowotwórstwo. Nominacja. Editorka I. Ohnheiser. Opole : Universität Innsbruck – Institut für Slawistik a Uniwersytet Opolski – Instytut Filologii Polskiej, 2003. ^ KOPEČNÝ, F.: Slovesný vid v češtině. Praha : Nakladatelství Československé akademie věd, 1962. KOŘENSKÝ, J. a kol.: Komplexní analýza komunikačního procesu a textu. Učební text. České Budějovice, 1990. KOŘENSKÝ, J.: Komunikace a čeština. Jinočany : H&H, 1992. KOŘENSKÝ, J.: Konstrukce gramatiky ze sémantické bázy. Praha : Academia, 1984. KOŘENSKÝ, J.: Proměny myšlení o řeči. Praha : Filozofická fakulta Univerzity Karlovy, 1998. KRÁĽ, Á.: Pravidlá slovenskej výslovnosti. 2. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1984. KRÁĽ, Á.– SABOL, J.: Fonetika a fonológia. Bratislava : SPN, 1989. Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala a M. Pisárčiková. 3. vyd. Bratislava : Veda 1997. KUČERA, J. – ZEMAN, J.: Výslovnost a skloňování cizích osobních jmen v češtině. Anglická osobní jména. Hradec Králové : Gaudeamus, 1998. LOPATKOVÁ, M. – ŽABOKRTSKÝ, Z. a kol.: Tektogramaticky anotovaný valenční slovník českých sloves. Praha : Universitas Carolina Pragensis, 2002. LOTKO, E.: Čeština a polština v překladatelské a tlumočnické praxi. Ostrava : Nakladatelství Profil, 1986. LOTKO, E.: Zrádná slova v polštině a češtině (Lexikologický pohled a slovník). Olomouc : Votobia, 1992. LOTKO, E.: Synchronní konfrontace češtiny a polštiny (Soubor statí). Olomouc : Nakladatelství UP, 1997. MARTINCOVÁ, O. a kol.: Nová slova v češtině (Slovník neologismů). 1. Praha : Academia, 1998; Nová slova v češtině (Slovník neologismů). 2. Praha : Academia, 2004. MIKO, F.: Štýlové konfrontácie. Kapitolky z porovnávacej štylistiky. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1976. MISTRÍK, J.: Retrográdny slovník slovenčiny. Bratislava : Univerzita Komenského, 1976. MISTRÍK, J.: Frekvencia slov v slovenčine. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1969. MISTRÍK, J.: Náboženský štýl. In: Studia Academica Slovaca. 20. Prednášky XXVII. letného seminára slovenského jazyka a kultúry. Bratislava : Alfa, 1991, s. 163 – 175. MISTRÍK, J.: Štylistika. 3. vyd. Bratislava : SPN, 1997. Mluvnice češtiny. I. Praha : Academia, 1986; Mluvnice češtiny II. Praha : Academia, 1986; Mluvnice češtiny III. Praha : Academia, 1987. Morfológia slovenského jazyka. l. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1966. MOŠKO, G.: Príručka vetného rozboru. Prešov : Náuka, 1997. MRÁZEK, R.: Emocionalita slovanské věty. In: Sborník prací FF BU, A 33, s. 51 – 56. MRÁZEK, R.: Kontrastivní charakteristika syntaktického systému současné spisovné slovenštiny a češtiny. Slavica Slovaca, 14, 1979, s. 3 – 21. MUSILOVÁ, K.: Retrospektivní a perspektivní pohled na komunikaci Čechů a Slováků. In: Retrospektívne a perspektívne pohľady na jazykovú komunikáciu. I. diel. Banská Bystrica – Donovaly 11. – 13. septembra 1997. Banská Bystrica : Pdf UMB, FHV UMB, 1999, s. 199 – 202. MUSILOVÁ, K.: Česko-slovenský pasivní bilingvizmus. In: Mesto a jeho jazyk. Sociolinguistica Slovaca. 5. Bratislava : Veda, 2000, s. 280 – 288. MUSILOVÁ, K. – SOKOLOVÁ, M.: Funkčnost česko-slovenských kontaktových jevů v současnosti. In: Sborník prací z mezinárodní vědecké konference Jazyk a literatura na Moravě. AUPO, Facultas Philosophica, Studia Moravica 1. Olomouc, 2004, s. 133 – 146. MÜLLEROVÁ, O. – HOFFMANNOVÁ, J. – SCHNEIDEROVÁ, E.: Mluvená čeština v autentických textech. Jinočany : H&H, 1992. Najnowsze dzieje języków słowiańskich. Slovenský jazyk. Red. J. Bosák. Opole : Uniwersytet Opolski – Instytut Filologii Polskiej, 1998. Najnowsze dzieje języków słowiańskich. Český jazyk. Red. J. Kořenský. Opole : Uniwersytet Opolski – Instytut Filologii Polskiej, 1998. NÁBĚLKOVÁ, M.: Vzťahové adjektíva v slovenčine. Bratislava : Veda, 1993. NÁBĚLKOVÁ, M.: Paralelné slovenské a české texty v meniacej sa jazykovej situácii. In: Sociolingvistické a psycholingvistické aspekty jazykovej komunikácie 2. Red. V. Patráš. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 1996, s. 100 – 108. NÁBĚLKOVÁ, M.: Slovenčina a čeština dnes. Kontakt či konflikt. In: Slovenčina v kontaktoch a konfliktoch s inými jazykmi. Sociolinguistica Slovaca. 4. Bratislava : Veda, 1999, s. 75 – 94. NÁBĚLKOVÁ, M.: Čeština na Slovensku – pokračovanie príbehu. In: Retrospektívne a perspektívne pohľady na jazykovú komunikáciu. I. diel. Banská Bystrica – Donovaly 11. – 13. septembra 1997. Banská Bystrica : Pdf UMB, FHV UMB, 1999, s. 190 – 198. NEČAS, J. – KOPECKÝ, M.: Česko-slovenský a slovensko-český slovník rozdílných výrazů. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1963. NEMCOVÁ, E.: Sémantická analýza verb dicendi. Bratislava : Veda, 1990. NIŽNÍKOVÁ, J. – SOKOLOVÁ, M.: Valenčný slovník slovenských slovies. Prešov : Slovacontact, 1998. OHNHEISER, I. – ŠRÁMEK, R. a kol.: Základy české gramatiky s texty a cvičeními. Kompendium určené jazykovým kurzům a k samostatnému studiu. Grundlagen der tschechischen Grammatik mit Texten und Übungen. Ein Kompendium für Sprachkurse und zum Selbststudium. Innsbruck – Brno : Verlag des Instituts für Sprachen und Literaturen der Universität Innsbruck, Abteilung Sprachwissenschaft – Vydavatelství Masarykovy univerzity v Brně, 2003. OLIVOVÁ, E. – NEZBEDOVÁ, L. – KNAPPOVÁ, M. – MALENÍNSKÁ, J. – MATÚŠOVÁ, J.: Pomístní jména v Čechách. ÚJČ AVČR. Praha : Academia, 1995. ONDREJOVIČ, S.: Medzi slovesom a vetou. Problémy slovesnej konverzie. Bratislava : Veda, 1989. ONDRUS, P. – HORECKÝ, J. – FURDÍK, J.: Súčasný slovenský spisovný jazyk. Lexikológia. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1980. ORAVEC, J. Väzba slovies v slovenčine. Bratislava : Nakladateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1967. ORAVEC, J. – BAJZÍKOVÁ, E. – FURDÍK, J.: Súčasný slovenský spisovný jazyk. Morfológia. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1984. ORAVEC, J. – BAJZÍKOVÁ, E.: Súčasný slovenský spisovný jazyk. Syntax. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1982. ORWIŃSKA – RUZICZKA, E.: Funkcje językowe interjekcji w świetle materiału słowackiego i polskiego. Kraków : Universitas, 1992. OUŘEDNÍK, P.: Šmírbuch jazyka českého. Slovník nekonvenční češtiny. Praha : Ivo Železný, 1992 PALA, K. – VŠIANSKÝ, J.: Slovník českých synonym. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2000. PALKOVIČ, K.: Slovenské nárečia. Príručka pre terénny výskum. Banská Bystrica : Krajské osvetové stredisko, 1979. PANEVOVÁ, J.: Formy a funkce ve stavbě české věty. Praha : Academia, 1980. PAULINY, E.: Slovenská gramatika (Opis jazykového systému). 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1981. PAULINY E. a kol.: Čeština. Vysokoškolská učebnica. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1972. PATRÁŠ, V.: Anketové sondy do bežnej komunikácie v meste. Slovenská reč, 57, 1992, s. 10 – 19. PAULINY, J.: Funkčné jazykové štýly a ich klasifikácia. Slovenský jazyk a literatúra v škole, 6, 1960, s. 229 – 235. PAULINY, J.: O funkčnom rozvrstvení spisovného jazyka. Slovo a slovesnost, 16, 1955, s. 17 – 22. PEKAROVIČOVÁ, J.: Slovakistika v zahraničí. Bratislava : Stimul, 2001. PÍSKOVÁ, M.: Cvičení ze slovenčiny. Olomouc : PdF Univerzity Palackého, 1990. POŠTOLKOVÁ, B. – SOCHOVÁ, Z.: Co v slovnících nenajdete. Novinky v současné slovní zásobě. Praha : Portál, 1994. Pravidla českého pravopisu. Praha : Academia, 1993. Pravidlá slovenského pravopisu. Red. V. Vážný. Praha : Státní nakladatelství, 1931. Pravidlá slovenského pravopisu. Martin : Matica slovenská, 1940. Pravidlá slovenského pravopisu. Red. M. Považaj. Bratislava : Veda, 1991, 1998, 2000. Příruční mluvnice češtiny. Nakladatelství Lidové noviny, 1995. POPOVIČ, A.: Teória umeleckého prekladu. Aspekty textu a literárnej metakomunikácie. Bratislava : Tatran, 1975. PROFOUS, A.: Místní jména v Čechách. Jejich vznik, význam a změny. 5 dílů. Praha : Academia, 1954 – 1960. RANGELOVÁ, A.: Paralelnost českých a slovenských textů ve sféře obchodu. In: Slovenčina na konci 20. storočia, jej normy a perspektívy. Sociolinguistica Slovaca. 3. Ed. S. Ondrejovič. Bratislava : Veda, 1997, s. 191 – 196. ROMPORTL, M. a kol.: Výslovnost spisovné češtiny. II. Výslovnost slov přejatých. Výslovnostní slovník. Praha, 1978. RUŽIČKOVÁ, E.: Slovesá pohybu v slovenčine a angličtine. Bratislava : Veda, 1982. SABOL, J.: Syntetická fonologická teória. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, 1989. SABOL, J. – SLANČOVÁ, D. – SOKOLOVÁ, M.: Kultúra hovoreného slova. l. vyd. Košice : Univerzita P. J. Šafárika, l990. SABOL, J. – BÓNOVÁ, I. – SOKOLOVÁ, M.: Kultúra hovoreného slova. 2. vyd. Prešov : Náuka, 2005. SEDLÁČEK, J.: K otázce slovanské elipsy. Slavia, 57, 1988, s. 378 – 388. Sekvent, K: Ako používať francúzske vlastné mená v spisovnej slovenčine. Pravopis. Výslovnosť. Skloňovanie. Odvodzovanie. Slovníček mien. Prešov : Náuka, 2002. SGALL, P. – HRONEK, J.: Čeština bez příkras. Praha : H&H, 1992. SCHULZOVÁ, O.: Slovakistika na pražskej Filozofickej fakulte. In: Sociolingvistika a areálová lingvistika. Sociolingvistica Slovaca. 2. Zost. S. Ondrejovič. Bratislava : Veda, 1996, s. 87 – 92. SLANČOVÁ, D.: Praktická štylistika. Prešov : Slovacontact, 1994, 1996. SLANČOVÁ, D.: V akých podobách existuje súčasná slovenčina? (K sociálno-funkčnej diferenciácii slovenčiny na konci 20. storočia). In: Studia Academica Slovaca. 29. Prednášky XXXVI. letného seminára slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mlacek. Bratislava : Stimul 2000, s. 234 – 249. SLANČOVÁ, D.: Základy praktickej rétoriky. Prešov : Náuka, 2001. SLANČOVÁ, D. – SOKOLOVÁ, M.: Variety hovorenej podoby slovenčiny. In: Studia Academica Slovaca. 23. Prednášky XXX. letného seminára slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mlacek. Bratislava : Stimul, 1994, s. 225 – 240. SLANČOVÁ, D. – SOKOLOVÁ, M.: Prostriedky s vokatívnym exponentom v slovenčine. Slovenská reč, 63, 1998, s. 210 – 220. SLAVÍČKOVÁ, E.: Retrográdní morfematický slovník češtiny. Praha : Academia, 1975. Slovenčina a čeština v počítačovom spracovaní. Zborník referátov zo seminára (Bratislava 26. – 27. októbra 2001). Red. A. Jarošová. Bratislava : Veda, 2001. Synonymický slovník slovenčiny. Red. M. Pisárčiková. Bratislava : Veda, 1995. Slovník slovenského jazyka. I – VI. Red. Š. Peciar. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1963 – 1967. Slovník spisovného jazyka českého. Praha, 1989. Slovník spisovné češtiny pro školu a veřejnost. Praha : Academia, 1994. Sociolinguistica Slovaca. 1. Sociolingvistické aspekty výskumu súčasnej slovenčiny. Zost. S. Ondrejovič – M. Šimková. Bratislava : Veda, 1995. Sociolinguistica Slovaca. 2. Sociolingvistika a areálová lingvistika. Zost. S. Ondrejovič. Bratislava : Veda, 1996. Sociolinguistica Slovaca. 3. Slovenčina na konci 20. storočia, jej normy a perspektívy. Ed. S. Ondrejovič. Bratislava : Veda, 1997. Sociolinguistica Slovaca. 4. Slovenčina v kontaktoch a konfliktoch s inými jazykmi. Ed. S. Ondrejovič. Bratislava : Veda, 1999. Sociolinguistica Slovaca. 5. Mesto a jeho jazyk. Ed. S. Ondrejovič. Bratislava : Veda, 2000. SOKOLOVÁ, J.: Sémantika kvalifikačných adjektív. Nitra : Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, 1993. SOKOLOVÁ, M.: Český jazyk (Diferenčné javy a cvičenia). Košice : Univerzita P. J. Šafárika, 199l. SOKOLOVÁ, M.: Komunikatívna efektívnosť českých kontaktových javov v súčasnej slovenčine. In: Všeobecné a špecifické otázky jazykovej komunikácie. 2. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta, 199l, s. 232 – 242. SOKOLOVÁ, M.: Dôsledky fonologických zmien v nových pravidlách pravopisu na skloňovanie v slovenčine. Slovenská reč, 57, 1992, s. 105 – 108. SOKOLOVÁ, M.: Sémantika slovesa a slovesný rod. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1993. SOKOLOVÁ, M.: Alternácie v spisovnej slovenčine. In: Človek a jeho jazyk. 1. Jazyk ako fenomén kultúry. Ed. k. Buzássyová, Bratislava : Veda, 2000, s. 417 – 444. SOKOLOVÁ, M. – MOŠKO, G. – ŠIMON, F. – BENKO, V. : Morfematický slovník slovenčiny. 1. vyd. Prešov : Náuka, 1999. SOKOLOVÁ, M: Hláskoslovné špecifiká v západoslovanských jazykoch. In: Fónické javy v slovanských jazykoch. XII. medzinárodná konferencia Medzinárodnej komisie pre fonetiku a fonológiu slovanských jazykov pri Medzinárodnom komitéte slavistov. Zborník referátov. Prešov 17. – 19. septembra 1996. Red. J. Sabol. Prešov : Náuka, 2002, s. 33 – 44. SOKOLOVÁ, M: Morfematický pohľad na slovesný vid v slovenčine ako cudzom jazyku. In: Slovenčina ako cudzí jazyk. Ed. J. Pekarovičová. Bratislava : Stimul, 2002. s. 75 – 87. SOKOLOVÁ, M.: Kulturologisch-komparativer Blick auf die sprachwissenschaftliche Erforschung in kleinen Kulturen (auf dem Beispiel des Slowakischen und Tschechischen) Regensburg 26. 5. 2003. STICH, A.: Existuje u nás pocit ohrožení jazyka? Naše řeč, 78, 1995, s. 61 – 73. SVOZILOVÁ, N. – PROUZOVÁ, H. – JIRSOVÁ, A.: Slovesa pro praxi. Valenční slovník nejčastějších českých sloves. Praha : Akademie věd České republiky, 1997. ŠALINGOVÁ, E. – IVANOVÁ, M. – MANÍKOVÁ, Z.: Veľký slovník cudzích slov. Bratislava – Veľký Šariš : Samo, 1997. ŠIKRA, J.: Sémantika slovenských prísloviek. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1991. ŠIPKOVÁ, M.: Stavba věty v mluvených projevech. Syntax hanáckých nářečí. Jinočany : H&H, 1993. ŠMILAUER, V.: Novočeské tvoření slov. Praha : SPN, 1971. ŠVEJCER, A. D. – NIKOĽSKIJ, L. B.: Úvod do sociolingvistiky. Praha : Nakladatelství Svoboda, 1983. ŠTÍCHA, F.: Utváření a hierarchizace struktury větného znaku. Praha : Univerzita Karlova, 1984. ŠTÍCHA, F.: Současný český jazyk. Význam a konkurence v syntaxi. Praha : Univerzita Karlova, 1989. ŠTÍCHA, F.: Česko-německá srovnávací gramatika. Praha : Argo, 2003. UHER, F.: Slovenština pro posluchače učitelství v 1. – 4. ročníku ZŠ. Brno : Masarykova univerzita v Brně, 1990. VACHEK, J.: Morfonologické poznámky k jazykové typologii. Slovo a slovesnost, 40, 1979, s. 177 – 184. VILIKOVSKÝ, J.: Preklad ako tvorba. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1984. VYCHODILOVÁ, Z.: Elipsa jako jeden ze způsobů neexplicitního vyjadřování obsahových prvků v jazyce (na materiálu současné ruštiny v porovnání s češtinou). Kandidátská disertace. Olomouc : RUP, 1988. TĚŠITELOVÁ, M. – PETR, J. – KRÁLÍK, J.: Retrográdní slovník současné češtiny. Praha, 1986. ZEMAN, J.: K jazykovým kontaktům mezi češtinou a slovenčinou. In: Funkční lingvistika a dialektika. Linguistika. XVII/1. Praha, 1988, s. 172 – 175. ZEMAN, J.: Ke vztahu češtiny a slovenčiny v České republice. In: Innerslavischer und slavisch-deutscher Sprachvergleich. Beiträge zur Slavistik, Bd 27, Frankfurt am Main : Europäischer Verlag der Wissenschaften, 1995, s. 523 – 536. ZIMOVÁ, L.: Způsoby vyjadřování větných členů v textu. (Konkurence pojmenování, pronominalizace a elize). Ústí nad Labem : UJEP, 1994. ZIMEK, R.: Problematika spony v ruštině v porovnání s češtinou. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1963. ZIMEK, R.: Sémantická výstavba věty. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1980. ŽIGOVÁ, Ľ.: Komunikácia v slovenčine. Textová príručka a cvičenia. Bratislava : Univerzita Komenského, 1998. _________________________________________________________________________ Jazykové príručky, slovníky a ďalšie zdroje na štúdium V spisovnej slovenčine sú kodifikačnou príručkou výslovnosti Pravidlá slovenskej výslovnosti od Á. Kráľa (1984). Príručka K. Sekventa Ako používať francúzske vlastné mená v spisovnej slovenčine (2002) sa čiastočne venuje aj výslovnosti cudzích proprií. Výslovnostná kodifikácia v češtine je zachytená v starších príručkách Výslovnost spisovné češtiny I. Zásady a pravidla – Výslovnost slov českých (1. vyd. 1955; 2. vyd. 1967) od B. Hálu a od kolektívu vedeného M. Romportlom Výslovnost spisovné češtiny II. Výslovnost slov přejatých, Výslovnostní slovník (1978). Okrem toho existuje práca J. Hůrkovej Česká výslovnostní norma (1995), slovník výslovnosti cudzích vlastných mien od M. Honzákovej a M. Romportla Čteme je správně? (1996) a príručka J. Kučeru a J. Zemana Výslovnost a skloňování cizích osobních jmen v češtině (1998), ktoré sa využívajú aj na Slovensku. Najnovšou pravopisnou príručkou v slovenčine sú Pravidlá slovenského pravopisu (2000). Okrem pravidiel pravopisu existujú v obidvoch jazykoch ďalšie pravopisné príručky modifikované pre potreby praxe. Súčasná pravopisná kodifikácia spisovnej češtiny sa opiera hlavne o zmeny, ktoré prebehli v rokoch 1992, 1993 (Pravidla českého pravopisu). Najnovšie poznatky z fonetiky, fonológie a morfonológie v spisovnej slovenčine nájdeme v monografiách Fonetika a fonológia od Á. Kráľa a J. Sabola (1989) a Syntetická fonologická teória J. Sabola (1989). Morfologickú kodifikáciu spisovnej slovenčiny podrobne zachycuje Morfológia slovenského jazyka (1966), vysokoškolská učebnica Súčasný slovenský jazyk. Morfológia od autorov J. Oravca, E. Bajzíkovej, J. Furdíka (1984). Pohybom vo formálnej morfológii slovenčiny sa zaoberá J. Dvonč v monografii Dynamika slovenskej morfológie (1984). Doteraz neexistuje súhrnná kodifikačná príručka slovenskej syntaxe a tvorenia slov. Ich úlohu sčasti plnia dve vysokoškolské učebnice, a to Súčasný slovenský jazyk. Lexikológia od autorov P. Ondrusa, J. Horeckého, J. Furdíka (1980), Lexikológia J. Dolníka (2003), Slovenská slovotvorba J. Furdíka (editovaná M. Ološtiakom, 2004) a Súčasný slovenský jazyk. Syntax od autorov J. Oravca, E. Bajzíkovej (1982). Pre školskú prax sú užitočné príručky J. Nižníkovej (1988), G. Moška (1987), M. Sokolovej (1995). Okrem toho existujú pre syntax jednotlivé monografie (Kačala, 1989, 1998; Oravec, 1967; Ondrejovič, 1989; Sokolová, 1993). Z posledných gramatických prác sú to kolektívne diela Najnowsze dzieje języków słowiańskich. Slovenský jazyk (1998) a Najnowsze dzieje języków słowiańskich. Český jazyk (1998). Slovenská štylistika má svoje reprezentatívne zastúpenie v kompendiách J. Mistríka Štylistika slovenského jazyka (2. vyd. 1977) a Štylistika (3. vyd. 1997), J. Findru Štylistika slovenčiny (2004) a literárnovedne orientovaná štylistika zase v početných prácach F. Mika. Základnou kodifikačnou prácou v češtine je doposiaľ Česká mluvnice B. Havránka a A. Jedličku. Najobsiahlejší výklad češtiny podáva Mluvnice češtiny, ktorá vyšla v troch zväzkoch. Mluvnice češtiny I (1986) obsahuje syntetické spracovanie fonetiky, fonológie, morfonológie, morfematiky a tvorenia slov. Mluvnice češtiny II (1986) je venovaná podrobnému spracovaniu morfologickej roviny a tretí diel, Mluvnice češtiny III (1987), prináša syntetické spracovanie syntaxe, podobne ako práce M. Grepla a P. Karlíka Skladba spisovné češtiny (1986) a Skladba češtiny (1998). Najnovšia súborná jazykovedná príručka Příruční mluvnice češtiny (1995) sprístupňuje teoretické poznatky o češtine širokej verejnosti. Rovnakú funkciu má jazykovedná príručka Čeština – řeč a jazyk (1996). Teoretickým a praktickým otázkam štylistiky češtiny sa venujú mnohé knižné práce. Z klasických štylistických monografií sú to hlavne práce Základy české stylistiky (Jedlička, Formánková, Rejmánková, 1970), Výstavba jazykových projevů a styl (K. Hausenblas, 1971) a z najnovších syntetické monografie Stylistika češtiny (Chloupek, Čechová, Krčmová, Minářová, 1991) a Současná česká stylistika (2003) od tých istých autorov. Slovná zásoba slovenčiny je spracovaná v šesťzväzkovom Slovníku slovenského jazyka (1959 – 1968). Nový opis slovnej zásoby slovenčiny obsahuje Krátky slovník slovenského jazyka (1987, 1997), ktorý v porovnaní s predchádzajúcim slovníkom prehodnocuje a kodifikuje nové progresívne jazykové prostriedky. Najčastejšie slovenské frazeologizmy sú v slovníku Malý frazeologický slovník od E. Smieškovej (1977), najčastejšie slovenské synonymá sú v Malom synonymickom slovníku M. Pisárčikovej a Š. Michalusa (1978) a v Slovenskom synonymickom slovníku (1995). K najdôležitejším lexikálnym príručkám patria výkladové slovníky, ktoré zachytávajú súčasnú lexikálnu normu. Takúto funkciu v češtine plní deväťzväzkový Příruční slovník jazyka českého (1935 – 1957) a štvorzväzkový Slovník spisovného jazyka českého (1958 – 197l; jeho druhé vydanie vyšlo nezmenené v r. 1989). Okrem toho existuje jednozväzkový Slovník spisovné češtiny pro školu a veřejnost (1978, nové vydanie 1994). Pre jazykové porovnanie a pre kritiku a porovnanie prekladov sú nevyhnutné špeciálne slovníky. Pre potreby bežnej jazykovej praxe slúži príručný Slovník synonym a frazeologismů (1977) od J. V. Bečku a Slovník českých synonym (Pala, 1994). České frazeologizmy podrobne spracúva kolektív pod vedením F. Čermáka Slovník české frazeologie a idiomatiky (Přirovnání, 1983; Výrazy neslovesné, 1988; Výrazy slovesné, 1994). Publikácia Co v slovnících nenajdete (Novinky v současné slovní zásobě) od autoriek Z. Sochovej a B. Poštolkovej (1992) nielen zachytáva príliv neologizmov po r. 1989, ale aj zapĺňa dvadsaťročné obdobie od vydania posledného výkladového slovníka češtiny. Najnovšiu slovnú zásobu (hlavne prevzaté slová) zachytáva publikácia Nová slova v češtině. Slovník neologizmů 1(1998), 2 (2003). Slovník neologizmov v slovenčine neexistuje. Aj pre slovakistov slúži Stručný etymologický slovník jazyka českého se zvláštním zřetelem k slovům kulturním a cizím (Holub – Lyer, 1992). V poslednom období vznikli špeciálne valenčné slovníky Slovesa pro praxi. Valenční slovník nejčastějších českých sloves (Svozilová – Prouzová – Jirsová, 1997) a Valenčný slovník slovenských slovies (Nižníková – Sokolová, 1998). Okrem toho existujú v obidvoch jazykoch morfematické slovníky Retrográdní morfematický slovník současné češtiny (Slavíčková, 1975) a Morfematický slovník slovenčiny (Sokolová – Moško – Šimon – Benko, 1999), retrográdne a frekvenčné slovníky: Retrográdní slovník současné češtiny (Těšitelová – Petr – Králík, 1986), Retrográdny slovník slovenčiny (Mistrík, 1976), Frekvencia slov v slovenčine (Mistrík, 1969); slovníky slangu: Malý slovník českých slangů (1988) a Slovník slovenského slangu (Hochel, 1993). Z aspektu porovnávania češtiny a slovenčiny je dôležitý Slovensko-český slovník (1967) od A. Kamiša a Ž. Gašparíkovej a kolektívny Česko-slovenský slovník (1979), ďalej Česko-slovenský technický slovník (1969) od S. Šalinga, Česko-slovenský vojenský slovník (1976) od F. Švarca, Slovensko-český terminologický slovník z oblasti informatiky od V. Šimovej (1975). Pomôckou pre jazykovedcov a pre porovnanie jazykovednej terminológie je dvojdielny Slovník slovanské lingvistické terminologie (Praha 1977, 1979), v ktorom sa uvádzajú základné lingvistické termíny v štrnástich jazykoch, aj v češtine a slovenčine. Významné kolektívne dielo Encyklopédia jazykovedy (1993) obsahuje vysvetlenie základných pojmov z lingvistiky a špeciálne slovakistiky; jeho český pendant vyšiel v roku 2002 (Encyklopedický slovník češtiny). Zo slovníkov cudzích slov možno k sebe priradiť český Slovník cizích slov (198l) od L. Klimeša a slovenský Slovník cudzích slov (1979, 1997) od M. Ivanovej-Šalingovej a Z. Maníkovej, najnovším slovníkom je Akademický slovník cizích slov I. – II. (1995) a jeho slovenský variant Slovník cudzích slov (1997). Z českých jazykovedných časopisov je najznámejším časopisom Slovo a slovesnost a Naše řeč, zo slovenských časopisov Jazykovedný časopis, Slovenská reč a Kultúra slova. Vzťahmi medzi češtinou a slovenčinou sa zaoberali títo jazykovedci: V. Vážný (oblasť nárečí), V. Šmilauer (Vodopis starého Slovenska, 1932), A. Jedlička (konfrontačné štúdie), Š. Peciar (porovnávacie štúdie), O. Schulzová (konfrontačné práce z fonetiky a fonológie), J. Horecký (všestranné vzťahy medzi slovenčinou a češtinou), V. Budovičová (česko-slovenské jazykové vzťahy v súčasnej komunikácii, problematika semikomunikácie) a ďalší (Mrázek, Dvončová, Darovec, Buzássyová, Dolník, Sokolová – kontaktové javy). Okrem uvedených prác prinášajú výsledky konfrontačného štúdia slovenčiny a češtiny tri zborníky Karlovej univerzity: Slavica Pragensia XVIII, 1975, Slavica Pragensia XXV, 1985, Slavica Pragensia, XXX, 1989 a Jazykovedné štúdie XII. Významné miesto majú učebnice J. Běliča a kol. Slovenština. Vysokoškolská učebnice (1964) a E. Paulinyho a kol. Čestina. Vysokoškolská učebnica (1972); vysokoškolské skriptá F. Uhera Slovenština pro posluchače učitelství v 1. – 4. ročníku ZŠ (1990), J. Chudkovej Učebnice slovenského jazyka (1992) a M. Sokolovej Český jazyk (1991), z ktorého vychádza učebný materiál Renovovaný kurz českého jazyka pre Slovákov aj Renovovaný kurz slovenského jazyka pro Čechy. slovensko-český zoznam termínov a skratiek A / akuz. = akuzatív A / akuz. = akuzativ adjektívum // prídavné meno adjektivum // přídavné jméno kvalitatívne prídavné meno přídavné jméno kvalitativní privlastňovacie prídavné meno přídavné jméno přivlastňovací relačné prídavné meno // vzťahové prídavné meno přídavné jméno relační // přídavné jméno vztahové vzťahové prídavné meno přídavné jméno vztahové adverbium // príslovka adverbium // příslovce aktívum // činný rod aktivum // rod činný aktuálne členenie vety aktuální členění věty alternácia // striedanie hlások alternace // střídání hlásek konsonantická alternácia // spoluhlásková alternácia alternace konsonantická // alternace souhlásková vokalická alternácia // samohlásková alternácia alternace vokalická // alternace samohlásková apelatívum // všeobecné meno apelativum aspekt // vid aspekt // vid dokonavý vid // perfektívum vid dokonavý // perfektivum nedokonavý vid // imperfektívum vid nedokonavý // imperfektivum vidová dvojica vidová dvojice atribút // prívlastok atribut // přívlastek nezhodný prívlastok přívlastek neshodný zhodný prívlastok přívlastek shodný Č = čeština, český Č = čeština, český D = datív D = dativ deklinácia // skloňovanie deklinace // skloňování adjektívna deklinácia // adjektívne skloňovanie deklinace adjektivní // skloňování adjektivní menná deklinácia // menné skloňovanie deklinace jmenná // skloňování jmenné zámenná deklinácia // zámenné skloňovanie deklinace zájmenná // skloňování zájmenné derivát // odvodenina derivát // odvozenina derivácia // odvodzovanie derivace // odvozování kombinované predponovo-príponové odvodzovanie odvozování kombinované předponově-příponové odvodzovanie predponami odvozování předponami odvodzovanie príponami a koncovkami odvozování příponami a koncovkami diftong // dvojhláska diftong // dvojhláska DM = derivačná morféma DM = derivační morfém dok. = dokonavý dok. = dokonavý feminínum / f. / fem. / ženský rod femininum futúrum // budúci čas futurum // čas budoucí G = genitív G = genitiv genus // rod (menný) genus // rod (jmenný) mužský rod rod mužský stredný rod rod střední ženský rod rod ženský genus verbi // slovesný rod genus verbi // rod slovesný činný rod rod činný trpný rod rod trpný GM = gramatická morféma GM = gramatický morfém gradácia // stupňovanie gradace // stupňování nepravidelné stupňovanie stupňování nepravidelné pravidelné stupňovanie stupňování pravidelné I = inštrumentál I = instrumentál imperatív // rozkazovací spôsob imperativ // způsob rozkazovací indikatív // oznamovací spôsob indikativ // způsob oznamovací infinitív infinitiv interjekcia // citoslovce interjekce // citoslovce jednoslovné pomenovanie jednoslovné pojmenování kmeň kmen kolektívum // hromadný názov kolektivum // název hromadný komparatív // 2. stupeň komparativ kompozícia // skladanie kompozice // skládání kompozitum // zloženina kompozitum // složenina koncovka koncovka nulová koncovka koncovka nulová variantná koncovka koncovka variantní kondicionál // podmieňovací spôsob kondicionál // způsob podmiňovací minulý kondicionál // minulý podmieňovací spôsob kondicionál minulý // způsob podmiňovací minulý prítomný kondicionál // prítomný podmieňovací spôsob kondicionál přítomný // způsob podmiňovací přítomný kongruencia // zhoda kongruence // shoda konjugácia // časovanie konjugace // časování konjunkcia // spojka konjunkce // spojka časová spojka spojka časová dôvodová spojka spojka důvodová odporovacia spojka spojka odporovací podmienková spojka spojka podmínková podraďovacia spojka spojka podřadicí porovnávacia spojka spojka srovnávací príčinná spojka spojka příčinná prípustková spojka spojka přípustková priraďovacia spojka spojka souřadicí stupňovacia spojka spojka stupňovací vylučovacia spojka spojka vylučovací vysvetľovacia spojka spojka vysvětlovací zlučovacia spojka spojka slučovací konsonant // spoluhláska konsonant // souhláska mäkká spoluhláska souhláska měkká neznelá spoluhláska souhláska neznělá obojaká spoluhláska souhláska obojetná tvrdá spoluhláska souhláska tvrdá znelá spoluhláska souhláska znělá koreň kořen kvantita // kvantita samohlásky kvantita // délka samohlásky L = lokál L = lokál mask. / m. = maskulínum // mužský rod mask. = maskulinum MM = modifikačná morféma MM = modifikační morfém N = nominatív N = nominativ názov činiteľa název činitele názov deja název děje názov konateľa název konatele názov miesta název místa názov nástroja název nástroje názov nositeľa vlastnosti název nositele vlastnosti názov obyvateľa název obyvatele názov vlastnosti název vlastnosti názov výsledku deja název výsledku děje nedok. = nedokonavý nedok. = nedokonavý negácia // zápor negace // zápor slovný zápor zápor slovní vetný zápor (zápor vo vete) zápor větný (zápor ve větě) neutr. / n. = neutrum // stredný rod neutr. = neutrum // rod střední nž. = neživotný nž. = neživotný neživotnosť neživotnost numerále // číslovka numerale // číslovka druhová číslovka číslovka druhová násobná číslovka číslovka násobná neurčitá číslovka číslovka neurčitá radová číslovka číslovka řadová určitá číslovka číslovka určitá základná číslovka číslovka základní numerus // číslo numerus // číslo jednotné číslo // singulár jednotné číslo // číslo jednotné // singulár množné číslo // plurál číslo množné // plurál O = obidva jazyky O = obojí jazyky objekt // predmet objekt // předmět opisný tvar trpného rodu opisný tvar trpného rodu os. = osoba os. = osoba pád pád bezpredložkový pád pád bezpředložkový predložkový pád pád předložkový particípium // príčastie participium // příčestí minulé (činné) príčastie příčestí minulé (činné) trpné príčastie příčestí trpné pasívum // rod trpný pasivum // rod trpný partikula // častica partikule // částice pasívum opisné // opisný tvar trpného rodu pasivum opisné // opisný tvar trpného rodu reflexívne pasívum // zvratný tvar trpného rodu reflexivní pasivum // zvratný tvar trpného rodu PL, pl. = plurál // množné číslo PL, pl. = plurál // množné číslo // číslo množné plusquamperfektum // predminulý čas plusquamperfektum // čas předminulý pozitív pozitiv predikát // prísudok predikát // přísudek predikatívna funkcia funkce predikativní prefix // predpona prefix // předpona predložková predpona předpona předložková prepozícia // predložka prepozice // předložka neslabičná predložka předložka neslabičná slabičná predložka předložka slabičná préteritum // minulý čas préteritum // čas minulý prézent // prítomný čas prézens // čas přítomný prízvuk přízvuk pronomen // zámeno pronomen // zájmeno bezrodové zámeno zájmeno bezrodé determinatívne zámeno zájmeno determinativní neurčité zámeno zájmeno neurčité opytovacie zámeno zájmeno tázací osobné zámeno zájmeno osobní privlastňovacie zámeno zájmeno přivlastňovací príslovkové zámeno zájmeno příslov. Rodové zámeno zájmeno rodové totalizujúce zámeno zájmeno totalizující vzťažné zámeno zájmeno vztažné ukazovacie zámeno zájmeno ukazovací záporové zámeno zájmeno záporné proprium // vlastné meno proprium // vlastní jméno reflexívum // zvratné sloveso reflexivum // zvratné sloveso reflexívne pasívum // zvratný tvar trpného rodu zvratné pasivum // zvratný tvar trpného rodu S = slovenčina, slovenský S = slovenština, slovenský SG, sg. = singulár // jednotné číslo SG, sg. = singulár // číslo jednotné skracovanie zkracování skratkové slovo zkratkové slovo slovesný spôsob způsob slovesný oznamovací spôsob způsob oznamovací podmieňovací spôsob způsob podmiňovací minulý podmieňovací spôsob způsob podmiňovací minulý prítomný podmieňovací spôsob způsob podmiňovací přítomný rozkazovací spôsob způsob rozkazovací slovesný tvar slovesný tvar analytický slovesný tvar slovesný tvar analytický neurčitý slovesný tvar slovesný tvar neurčitý syntetický slovesný tvar slovesný tvar syntetický určitý slovesný tvar slovesný tvar určitý slovný druh slovní druh neohybný slovný druh slovní druh neohebný ohybný slovný druh slovní druh ohebný slovo slovo neplnovýznamové slovo slovo neplnovýznamové plnovýznamové slovo slovo plnovýznamové slovosled slovosled spojovacia morféma spojovací morfém subjekt // podmet subjekt // podmět nevyjadrený podmet podmět nevyjádřený vyjadrený podmet podmět vyjádřený substantívum // podstatné meno substantivum // podstatné jméno podstatné meno cudzieho pôvodu podstatné jméno cizího původu podstatné meno domáceho pôvodu podstatné jméno domácího původu sufix // prípona sufix // přípona superlatív superlativ súvetie souvětí podraďovacie súvetie souvětí podřadné priraďovacie súvetie souvětí souřadné syntaktická funkcia funkce syntaktická syntax // skladba syntax // skladba tr. = trieda tr. = třída tempus // čas tempus // čas budúci čas čas budoucí minulý čas čas minulý predminulý čas čas předminulý prítomný čas čas přítomný transgresív // prechodník transgresiv // přechodník prechodník minulý přechodník minulý prechodník prítomný přechodník přítomný tvorenie slov tvoření slov V = vokatív V = vokativ verbum // sloveso verbum // sloveso dokonavé sloveso sloveso dokonavé fázové sloveso sloveso fázové modálne sloveso sloveso modální nedokonavé sloveso sloveso nedokonavé neplnovýznamové sloveso sloveso neplnovýznamové nepravidelné sloveso sloveso nepravidelné plnovýznamové sloveso sloveso plnovýznamové sloveso pohybu sloveso pohybu pomocné sloveso sloveso pomocné veta věta dvojčlenná veta věta dvojčlenná jednočlenná veta věta jednočlenná jednoduchá veta věta jednoduchá neslovesná veta věta neslovesná doplňovacia opytovacia veta věta tázací doplňovací zisťovacia opytovacia veta věta tázací zjišťovací opytovacia veta věta tázací oznamovacia veta věta oznamovací slovesná veta věta slovesná výzvová veta věta výzvová želacia veta věta přací viacslovné pomenovanie víceslovné pojmenování vokál // samohláska vokál // samohláska zámer/postoj hovoriaceho záměr/postoj mluvčího ž. / živ. = životný ž. / živ. = životný životnosť životnost