98 /strana                      „ Žena je len vtedy dobrá, keď je bitá ", alebo bitie ženy v reálnom živote a vo folklóre
„ŽENA JE LEN VTEDY DOBRÁ, KEĎ JE BITÁ", ALEBO BITIE ŽENY V REÁLNOM ŽIVOTE A VO FOLKLÓRE
Nora Lábadyová
Postavenie ženy na slovenskom vidieku bolo až do 40. rokov 20. storočia veľmi neúprosné a ťažké. Z viacerých starších štúdií a publikácií (Švecová, Sigmundová, Jakubíková...) je známe, že žena okrem toho, že po celý život musela vykonávať ťažkú a namáhavú fyzickú prácu, musela sa vo všetkom prispôsobovať hospodárskej a početnej prevahe manželovej rodiny. Hlavným dôvodom bolo predovšetkým to, že jej chýbal ekonomický základ na nezávislú existenciu. Manželstvo v tomto období často neznamenalo láskyplný vzťah muža a ženy, ale skôr pracovný vzťah, či pracovné partnerstvo. Mladí sa málokedy mohli sobášiť z lásky, v prevažnej väčšine im partnera vyberali rodičia a to najmä z majetkových dôvodov. Predovšetkým bolo potrebné zabezpečiť chod hospodárstva. „Ekonomický charakter manželstva vyplýval zo štruktúry a podmienok života vidieckej rodiny ajej identifikovaním sa s poľnohospodárstvom" (Popelka 1977:88). Takže postavenie ženy záviselo od jej manžela a od jeho rodiny, do ktorej sa po sobáši dostala (len ojedinelé sa stávalo, že by sa muž přiženil do ženinej rodiny).
Soňa Švecová (Švecová 1967:347) rozlišuje dve etapy v postavení ženy: postavenie mladej ženy-nevesty, pre ktorú bola charakteristická podriadenosť a postavenie gazdinej, ktorá bola v rodine už rovnocennej ším partnerom voči ostatným členom rodiny. Niekedy sa postavenie nevesty zlepšilo po narodení prvého dieťaťa, keďže dieťa znamenalo budúcu
pracovnú silu.
Viacerí autori konštatujú, že postavenie ženy sa začína zrovnoprávňovať až od konca
2. svetovej vojny.
Napriek tomu, Že tradičná verejná mienka odsudzovala bitku ako prejav negatívnych foriem sociálneho správania, nezhody a konflikty v rodinách sa málokedy riešili len hádkou Či vzájomným ignorovaním. Podľa archívnych záznamov a materiálov z výskumov sa oveľa častejšie spory riešili použitím fyzického násilia. V rozšírenej rodine vznikali bitky medzi manželmi (staršími i mladšími), ale aj medzi ostatnými príslušníkmi rodiny.
Prísne matky a svokry.
Žena musela poslúchať príkazy svojho manžela, ale pokým bola nevestou, ešte dôležitejšie v bežnom živote boli príkazy svokry. K väčším nezhodám dochádzalo najmä medzi svokrovcami a nevestou, pretože postavenie nevesty bolo najpodradnejšie v rodine, keďže nevesta závisela od mužovej rodiny hospodársky. Svokra - gazdina domu mala na starosti chod domácnosti (varenie, pranie, starostlivosť o hydinu). Nevesta vykonávala pomocné práce, ktoré jej gazdiná určila.
Aby sa nevesta v novej domácnosti nemusela zahanbiť, matka jej výchovu už od detstva zameriavala na jej budúce postavenie.
„Bitky pri zaúčaní dievčat v pradení, tkaní, varení a iných domácich prácach ospravedlňovala matka i dcéra tým, že je to len kvôli svokre, aby dostala dobre vyučenú nevestu a nemala námietky proti jej výchove. Koľkoráz mama aj plakali, keď ma bili, ale báli sa, aby ich svekrusa ňeprekľievali, že ma ňenaučelil (Švecová 1967:348)".
Vo vzťahu svokry-nevesty išlo o tzv. nepísaný zákon žien, keď nevesta musí poslúchať
svokru.
Svokry sa držia práva upravovať podľa svojho Život neviest, ktorým sa od nich ujde neraz i telesného (restu. Sú konzervatívne a nerady dovoľujú zavádzať pokrokárstvo
„ Žena je len vtedy dobrá, keď je bitá ", alebo bitie ženy v reálnom živote a vo folklóre                     strana / 99
(Holéczyová 1942:25). Poslušnosť a strach boli nevyhnutnosťou v nevestinom postavení. Vzťah nevesty a svokry bol aj obľúbenou témou ľudových piesní - najmä prekáračiek-1 Tieto piesne majú značne antagonistický náboj a sú zamerané Častejšie proti svokre ako proti neveste (Krekovičová 1989: 130).
Neboj sa, Anička, tej tvojej svokruši, keď ťa bude hrešiť, vičap hu za uši.
(Chrenovec)2
Aspoň formou žartovnej piesne si mohli najmä ženy dovoliť výsmech z ťažkej reality života. „Vždy šlo predovšetkým o fyzickú prevahu pri uplatnení práv v hierarchii rodiny. Sak ty si pevná, ty by si sa dala zbiť svekruši? - odmietol richtár rozsúdiť rodinný spor na Žalobu nevesty (Švecová 1967:350)".
Vzťah svokra voči synovej žene nebýval násilný a gazda si nemohol nárokovať brutálne právo voči neveste, pretože nevestu by ochránil každý z členov mužovej rodiny. Nebola to teda povinnosť poslúchať ho, ale len nevyhnutnosť za určitých okolností. Mužova rodina si najviac trúfala na siroty, keďže tie bývali viac závislé od svojich živiteľov.
A či vás muž bije?
Pod týmto názvom prebehla v roku 1936 anketa v denníku Slovenské zvesti. Niekoľko mesiacov tu boli každý týždeň v prílohe denníka pod názvom „Ženské zvesti" uverejňované výpovede žien o ich skúsenostiach s fyzickými trestami od svojich mužov. Čitateľky -autorky článkov boli rôzneho zamestnania (robotníčky aj roľnícky), rôzneho veku a písali tak zo slovenských miest ako aj z dedín. Niektoré ženy sa rozhodli písať samostatne, iné radšej v skupine. Príspevkov bolo na počudovanie realizátora ankety veľa, takže napokon sa musel urobiť výber.
„Ženaje len vtedy dobrá, keď je bitá", hovorí maďarské príslovie a asi sa veľmi rýchlo uplatnilo aj v slovenskom prostredí.
Život chudobnej ženy v našej dedine je ťažký. Od rána do večera drhneme na poli a výsledok sotva stačí na živobytie. Mladé sa vydávame a keď máme 25 rokov, vyzeráme ako staré baby. A pri tom niet dňa, aby sa z niektorého domu neozýval plač ženy, ktorú muž bije. Myslia si u nás chlapi, že môžu robiť so ženou, čo sa im zapáči a dobrota muža sa u nás súdi podľa toho, či bije mnoho alebo menej. (Slovenské Zvesti - SZ 1936:č.56)
Keď sa ženám uštedrili údery od muža skoro každý deň, začali považovať bitku za samozrejmú vec, že to tak na svete bolo a tak to aj musí byť. Tak ako ich matky dopredu pripravovali na ťažký údel pri budúcej svokre, tak ich pripravovali na bitky od budúcich manželov.
Keď som bola mladé dievča, často som videla, ako otec zaobchádzal s matkou. Koľkokrát bola tak dobitá, že sotva stála na nohách. Pamätám sa i na to, ako starý otec bičom udrel po tvári starú mať, a mala vtedy už skoro 60 rokov. Vtedy mi matka hovorievala: „Nič si z toho nerob, veď aj na teba dôjde dcéra moja". Som už päť rokov vydatá a nemám miesta, kde by ma nebol muž bil. U nás sa to považuje za bežnú vec, ako keby to bolo v poriadku. (SZ 1936:č.50)
Väčšie nezhody a konflikty medzi manželmi, ako aj medzi Členmi rodiny sa riešili bežne bitkou. Iba fyzicky zdatná žena sa nebála a muž ju nemohol bíjať.
Štrnásť rokov žijeme spolu a keď som bola druhý rok vydatá, dal mi môj muž dve zauchá. Povedala som mu vtedy, nech si viac nedovolí na mňa ruku položiť, lebo hneď pôjdem preč a nezostanem mu dlžná. Už Často sme boli tak, že ma udře, ale neopováží sa. (SZ 1936:0.56)
100 /strana
„ Žena je len vtedy dobrá, keď je bitá ", alebo bitie ženy v reálnom živote a vofo,
Tento príspevok mal byť radou jednej z čitateliek ostatným ženám, ako si počať v ťažkej situácii. Dá sa však ľahko predpokladať, že nie každej sa to podarilo dosiahnuť. Niektoré ženy tieto situácie riešili odchodom z mužovho domu do vlastnej rodiny. Tieto odchody však boli iba dočasné, keďže dlhodobý rozchod manželov nebol na dedinách akceptovateľný a taktiež záležalo, ČÍ rodina mohla ďalšieho člena uživiť. Najprv som plakala a chcela som utiecť, ale deti som mu nechcela nechať a s nimi by som nemala kam ísť, hovorí jedna z čitateliek. Ženy jednoducho nemali prostriedky na to, aby sa
osamostatnili.
O odchode ženy od muža, ktorý ju bije, hovorí aj nasledujúca pieseň. V tomto prípade
sa však žena rozhodla zanechať i svoje deti.
Červena ruža trojaká, mala ja muža pijáka...
ničvun nerobil, ľem vunpíl, prišol do domu a mne bil.
Ej mužu, mužu, ňebij me...,
nechám ci dzeci a sama pujdzem za Dunaj.
Ej, vrac se ženo, nazad vrac, plaču ci dzeci, dzeci ci plaču.
A vera ja še ňevracu, radši svuj život utracu.
(Veľké Zálužice)3
Aké boli príčiny konfliktov medzi manželmi, ktoré viedli až k fyzickému násiliu muža na svojej žene? K nedorozumeniam medzi manželmi dochádzalo aj preto, že mnohokrát nešlo o rovnocenných partnerov a o partnerov, ktorí sa zobrali zo vzájomnej lásky. Výber vhodných partnerov uskutočňovali rodičia najmä kvôli majetku, inokedy z náboženských.
dôvodov.
Moji rodičia mali dosť pekný majetok a keď mi bolo osemnásť rokov, vydali ma za syna nášho suseda. Bol to jediný syn, zvyknutý na to, že ho celý dom poslúchal. Čoskoro po svadbe chcel svoju vôľu i na mne uplatňovať. Keď som ho v niečom neposlúchla, rozzúril sa až k besnote. Raz ma pri takom výbuchu hnevu udrel bičom na kone. Od tých čias nebolo temer dňa, aby som nebola bitá. Keď to trvalo príliš dlho a nepomáhali ani prosby, ani hrozby, rozhodla som sa, že odídem z domu. Sbalila som si svoje veci, vzala malú dcéru a utiekla som do mesta. Dlho som hľadala prácu, až som sa stala práčkou. Pracujem 12-13 hodín denne. Keď prídem domov, musím urobiť ešte všetko pre seba i pre dieťa. Viackrát som rozmýšľala, či sa mám vrátiť, ale keď som pomyslela na tú bitku, rozhodla som sa zostať v meste (SZ 1936:č.56).
Táto Čitateľka, ktorej nešťastné manželstvo z vôle rodičov sa skončilo odchodom od muža, radí ostatným ženám, aby si od svojich mužov nenechali pripustiť ani malé zaucho, lebo začína sa rukou a končí korbáčom. Nie nadarmo sa potom odpor voči rodičovskému výberu partnera vyjadroval v ľudových piesňach:
Pod našima okni vitali marhulu, /■.Verujá nepújdem, za kého ma dajú.:/
Od konca do konca, nepújdem za vdovca, /:lebo každý vdovec je veľkí lakomec/J
Precajá len pújdem za kého sama scem, f:čo ma bude bíjat, dvacet raži za den:/
Vedne ma víbije, v noci ma obejme, /:všecki ti neresti, ademna odejme:/
(Tura Lúka)4
„Zena je len vtedy dobrá, keď je bitá", alebo bitie ženy v reálnom živote a vo folklóre                   strana / 101
„Sociálna tematika sa objavuje v mnohých piesňach a piesňových žánroch. Sociálne a majetkové rozdiely sú často príčinou rozchodu mladých ľudí, zábranou manželstva. Majetkové rozdiely a chudoba sú akoby sprievodným motívom každodenného života" (Elscheková, Elschek 1980:256). Majetok zohrával dôležitú rolu pri výbere partnera predovšetkým u bohatých ľudí.
Ej, ach Raničko, bita budzeŠ, ej, ket ti pana ľubic budzeš. Ej pana ľúbim, bo mam za co, ej, tebe nechcem, bos ľedaco. Ej, pana ľúbim za grajcare, ej, tebe nechcem za taľare.
(Bajerov)5
Chudobnejšie vrstvy vidieckeho obyvateľstva skôr prenechávali výber mladým.
Nedala bi tomu bohatimu, ľem bi dala tomu chudobnému. Ten bohatí veľmej Ženu bije a chudobní zo srca miluje.
(Lesť)6
Najčastejšou príčinou agresivity mužov býval alkoholizmus.
Keď teraz přijde z krčmy, vylieva si svoju zlosť na mne a na deťoch. Ale nemusí byť ani opitý a predsa si nájde zámienku, aby ma mohol biť. Vždy ma bije, až mám z toho belasé pásy po celom tele (SZ 1936:č.45).
Po namáhavej práci na poli a okolo statku hľadali muži oddych a odreagovanie pri alkohole. Požívanie alkoholu bolo v minulosti, a Žiaľ ešte i dnes, značne rozšírené na celom území Slovenska. Azda aj preto sú piesne s tematikou spájajúcou bitku žien s alkoholizmom mužov najfrekventovanejšie.
Mužu, mužu, čo ma biješ, ja ti robim a ti piješ, ja ti robim robotečku a ti piješ paleneČku.
(Važec)7
Čo ja smutná robiť mám, mrchaviho muža mám, nič nerobí ľem pije a mňa smutnú ždi bije, aj viteremtetuje.
(Lesť, Batizovce)8
Pri výbere partnera bolo okrem základných podmienok ako majetok, náboženská príslušnosť, najdôležitejšie, aby žena bola fyzicky zdatná a robotná. Častokrát museli ženy robiť i počas tehotenstva a hneď na druhý deň po pôrode. Ak odmietla robiť, muž ju zbil.
Vihorela lipka od koreňa, nesedaj mi milá na kolena. Ket mi budeš sedat, budem te bit, domov Marčo, domov, treba robit.
(Rejdová)9
Tieto praktiky boli zaužívané aj medzi Slovákmi v Maďarsku.'0 Nasvedčujú tomu aj výpovede informátorov, ako aj ich piesňový repertoár.
102 /strana                    „ Žena je len vtedy dobrá, keď je bitá ", alebo bitie ženy v reálnom živote a vo folklóre
Málokedy sa zišli dvaja dovedna z ľúbosti, väčšinou to bol majetok. Toto využili chlapi. Takže voľakedy našich starých rodičov, alejesto aj rodičia, ktorých tak dali dokopy. Ženy museli robiť a keď nespravili, čo im chlap povie, tak ich nabili. Jesť im nedali. Teraz to už neni tak, odkedy je rovnoprávnosť. Po vojne sa to zmenilo. Preto, lebo taký svet ostal, že nevedeli z toho žiť, Čo chlapi zarobili a osobitne, keď už zeme zobrali. Tak aj žena musela robiť, žeby Čeľaď vydržali. Chlapi už tody nemohli nič vraveť na ženy lebo aj oni toľko pracovali čo chlapi. Dovtedy žena doma bola a načim jej bolo pomáhať. AČ nepomáhala, tak ju bičom vybili.
(T.G., Pitvaros)
Ej hoja hoja, sloboda moja,
povedže mi moja najmilejšia, Či budeš moja.
Ja to nepoviem, lebo ja neviem,
ja som mladá ako tá jahoda, ja robiť neviem.
Jesto v poli bič, čo učí robiť,
Este som ti nič, už mi spravíš bič,
a keď budem tvoja mladá žena, čo budeš robiť.
Čo budem robiť, budem ťa ja biť,
takú ťajá drahá duša moja, naučím robiť.
(T.G., Pitvaros)
V repertoári slovenských ľudových piesní sú zachytené i ďalšie dôvody, prečo muži bili svoje ženy - chudoba rodiny a nevera manželky.
Ej bili me, klali me, pre beťára pre psa, ej a čo me zabijú, ta nebudem lepsa.
(Rejdová)11
Záznamy o manželskej nevere v minulosti prezrádzajú, že išlo najmä o tie oblasti na Slovensku, kde bol častý odchod mužov na vojnu, na sezónne práce a vôbec migrácia za prácou do zahraničia. Rodiny v týchto oblastiach boli poznačené predovšetkým chudobou a biedou. Bieda opustených rodín, starosť o každodenný chlieb a strach z návratu manžela sa odzrkadľuje aj v nasledujúcej piesni:
UŠ ten moj mužiček ze zárobku idze,
/:aja o tom dobre vjem, že ma on bic budze.:/
Nebi ma mužičku, nemáš ma bit prečo, ■ f-.šetko ti ja viratam, čo som dala za čo:/
(Papradno, Kysuce, Považská Bystrica)12
„ Konflikty sú výsledkom hmotných starostí v rodine, ktorej živiteľ je v ďalekej cudzine " (Elscheková, Elschek 1980:256).
Mimomanželské vzťahy žien, ktoré opustil muž kvôli zárobku či vojne, neboli vidieckym spoločenstvom sankcionované tak prísne, ako v prípadoch slobodných matiek. Ženy, ktoré čakali dieťa pred uzavretím manželstva, boli vystavené verejnej potupe. Zaviazliju a tak ju vodili, aj ju bili a tak po dedine chodili (Rychlíková 1978:79). Takže žena, ktorá sa
„Ženaje len vtedy dobrá, keď je bitá", alebo bitie Ženy v reálnom živote a vo folklóre                   strana / 103
prehrešila voči normám lokálneho spoločenstva, bola potrestaná dvojnásobne - vlastným mužom, ale aj celou dedinou,
Keď žena muža vybila
Prípadov, keď žena zbila muža, bolo v reálnom živote asi naozaj málo. Hovoria o tom iba tzv. „starobabské" piesne, ktoré majú humorný nádych a akoby speváci sami neverili tomu, Čo v nich spievajú:
Čo sa stauo v horném konci, vjedném murovaném domci, tam jedna žena muža vibiua, a na místo metui s ním zametaua, dám tajá mužu, do takej škoui, čo mi budeš robiť šecko po vúli.
(Tura Lúka)13
Komuže je lepšie jag mladej neveste, muža pošle robiť, vona ide ďe sťe.
Mužprišov z roboti, kázala mu skácať, a von ňeboráčik, začav pred ňou plakať.
Žena moja mladá, nerob mi takéto, ale mi daj najesť niečo vareného.
Co ti dám, čo ti dám, kerú šibenicu?, Vidíš tú palicu, tam je pod lavicu!
Chiťila palicu, podoprela boki, a von ňeboráčik, dav sa na uťeki
Dívajte sa ľudia, jag sa ma muž boji, naučila som ho po mojej dobrej voli
Dívajte sa ľudia, jakí je to blazon, ja mu dávam jest i a on uteka von.
(Vráble, Nitra)1«
V Békešskej Čabe a v PitvaroŠi spievali rovnaké výsmešné piesne slovenské ženy mužom počas svadobnej zábavy, keď si „vínko upíjali".
Zakukala kukultenka, sadla si na jablonec, kerá žena muža bije, aká je to pekná vec. /:Tri dni na ňom kukala, jesť a piť mu nedala, hej, na tretí deň čije lačný, ešte sa ho spýtala.:/
(S.K., Békešská Čaba)
Ľudové piesne, ktoré určitou formou odzrkadľovali reálny život Človeka v minulosti, a teda aj nemilé udalosti, ako bolo fyzické násilie na ženách, sa spievali najčastejšie počas svadobnej zábavy (za stolom, pri muzike, do vyhrávania), ale aj pri rôznych tancoch (hustí, na krut, do kolesa a do visoka).
104 /strana                    „Žena je len vtedy dobrá, keď je bitá ", alebo bitie ženy v reálnom živote a vo folklóre
Prečo fyzické násilie v rodinách pretrváva ešte i dnes?
Fyzické násilie mužov na ženách, ale i na deťoch je javom, ktorý sa zo spoločnosti i napriek zrovnoprávneniu žien voči mužom ani v súčasnosti nevytratil. Medzinárodné stredisko pre Štúdium rodiny v Bratislave, ktoré každoročne robí anketu na tému „Rodina", v roku 1995 (Filadelílová, Guráň 1996:31) uvádza, že čím horšia je ekonomická situácia v rodine, tým je výskyt fyzického násilia vyšší. Rovnako sa podľa výsledkov tejto ankety najčastejšie fyzické násilie objavuje u rozvedených a ovdovělých. Zvýšený výskyt je tiež u respondentov so základným vzdelaním, medzi ekonomicky neaktívnymi (nezamestnaní, dôchodcovia...) a na vidieku. Viacerí zahraniční sociológovia (Collins 1988:311) predpokladajú, že muži, ktorí bijú svoje ženy, hodnotia tento čin ako obranu svojich tradičných práv. Ide najmä o prípady manželskej nevery, alebo i menších flirtov, ktoré zapríčiňujú žiarlivosť mužov. Tento prístup k žene ako k majetku bol ešte aj po 2. svetovej vojne, a v určitých prípadoch je i dnes veľmi častý vo vidieckej spoločnosti na Slovensku. Dokonca bol často akceptovaný vidieckym spoločenstvom do tej miery, že obyvatelia obce odmietali postihnutým ženám pomoc, keďže sa tento jav zdá byť „normálny*'.
Mňa aj bil môj muž, ale čo som mala robiť. Kam som mala ísť s toľkými deťmi. Koľkokrát sme aj počuli, že z domu ide plač ženy, ktorú muž bije. Na druhý deň išla do robot}' s modrými podliatinami na tvári a nikto sa jej neopýtal, čo sa jej stalo. A všetci sme vedeli, len sme boli ticho. (T.A., W.A., Kľačno)
Sociológovia vysvetľujú príčiny násilia v manželstvách nasledovne:
a)   muži si nárokujú majetkové práva nad ženami
b)   ekonomické problémy
c)   medzigeneračné odovzdávanie skúseností s násilím
Na slovenskom vidieku by sme mohli spomenúť ešte i ďalšie rozhodujúce faktory, ktoré sú typicky spájané s bitím žien:
1.   muži sú nezamestnaní, alebo zamestnaní len na čiastočný úväzok, čo má za následok nízky príjem v rodine.
2.   muži i ženy majú obavy z ekonomického zabezpečenia a ženy sú nespokojné so životným Štandardom rodiny.
3.   viac detí v rodine a neschopnosť rodičov ich zabezpečiť
4.   alkoholizmus.
Voľakedy mala žena na dedine dvoje rukávce, rubáš a kasanicu, ze dve zástery a to jej vydržalo hádam celý život, kým neumrela. A teraz žena potrebuje taký' parfum, lak na nechty topánky na pondělek, na utěrek a to ide strašne do peňazí. A keď to ona nemá a hentá druhá to má, tak už je zle, lebo hentá si to kúpila a tá druhá si to nemôže kúpiť. Potom začne doma do muža vŕtať a už je hádka a z tej hádky čo zostane? Lebo nejaké facky, udre hu. Voľakedy keby žena hubovala chlapovi, mohol ju utasaťako hada, bárjako, nemala sa kennt žalovať, ani rodičom, ani po žandároch. Teraz sa má žena lepšie, lebo je to rovnoprávie, aleje zase tá veľká náročnosť.
(Š.J., Kľačno)
Väčšie manželské nezhody, bitie žien sa v súčasnosti neriešia už len odchodom z domácnosti, ale často vyúsťujú do rozvodov1* súdnou cestou.
Bitie žien najmä na vidieku pretrvalo až do súčasnosti, ale následky nemusia byť až také zdrvujúce ako v minulosti, keďže existuje právna ochrana žien.
strana / 105
„ Žena je len vtedy dobrá, keď je bitá ", alebo bitie ženy v reálnom živote a vo folklóre
Tradičná spoločnosť až do konca drahej svetovej vojny (najmä vo vidieckych oblastiach vzdialených od miest) uchovávala patriarchálny charakter manželského spolužitia. Žena, ktorá sa vydala do mužovej rodiny, musela poslúchať príkazy všetkých jej Členov, ale hlavne svokrine a manželove. Tento systém bol dvojnásobne charakteristický pre rodiny s väčším majetkom. Odmietnutie príkazov, neschopnosť pracovať podľa predstáv rodiny, ale aj alkoholizmus mužov viedli k nespravodlivej a ponižujúcej bitke žien. Žena, ktorá sa nemala na koho obrátiť o pomoc, bola odkázaná trpieť túto formu domáceho násilia. Až právne predpisy z obdobia po vojne, zabezpečujúce rovnoprávnosť žien, zaručujú ich ochranu a riešenie manželských nezhôd. Existencia fyzického násilia na ženách však na slovenskom vidieku naďalej existuje, a to najmä z dôvodu zvýšenej nezamestnanosti mužov a alkoholizmu.
POZNÁMKY
1/ Prekáračky sú piesne žartovného charakteru, ktoré bývali súčasťou svadobnej oslavy. Väčšinou sa spievali počas svadobnej hostiny, pričom sa neviazali na konkrétnu časť obradu.
2/ KREKOVIČOVÁ, E.: K vybraným problémom kontextových väzieb piesne v svadobnom ceremoniáli. Slov. Národop. 37/1989, s. 130.
3/ Červená ruža trojaká. In: POLOCZEK, F.: Slovenské ľudové piesne. Zv. III., Bratislava 1956, č. 750, s. 508.
4/ Pod našima okni vitali marhulu. In: Tamže, zv. III., Bratislava 1956, č. 123, s. 114.
5/ Ej, ach HaňiČko, bita budzeš. In: Tamže, zv. III., Bratislava 1956, č. 625, s. 427.
6/ Prečo Pánboh starien ľuďfch trešťe. In: Tamže, zv. II., Bratislava 1952, č. 549, s. 304.
II Mužu, mužu, čo ma biješ. In: Tamže, zv. IL, Bratislava 1952, Č. 253, s. 151. 8/ Čo ja smutná robiť mám. In: Tamže, zv. II., Bratislava 1952, Č. 516; Tamže, zv. IV., Bratislava 3964, č. 299, s. 298.
9/ Vihorela lipka od koreňa. In: Tamže, zv. III, Bratislava 1956, č. 924, s. 619.
10/Uvedené piesne sa v Maďarsku rovnako spievali medzi Slovákmi z Pitvaroša, Békešskej čaby a Sarvaša.
1 l/Ej dost som se modlila. In: Tamže, zv. III, Bratislava 1956, č. 907, s. 608. 12/Uš ten moj mužiček ze zárobku idze. In: ELSCHEKOVÁ, A., ELSCHEK, O.: Slovenské ľudové piesne a nástrojová hudba. Bratislava 1980, č. 175, s. 265.
13/Čo sa stauo v horném konci. In: POLOCZEK, F.; c. á., zv. III., Bratislava 1956, č. 68, s. 85.
14/Komuže je lepšie jag mladej neveste. In: ELSCHEKOVÁ, A., ELSCHEK, O.; c. d., Bratislava 1980, č. 81, s. 127.
15/Rozvod manželstva súdnou cestou umožnil až Zákon o rodine z roku 1949, Dovtedy platila manželská novela z r. 1919, v ktorej sa síce pripúšťal rozvod od stola a lože, čím však manželstvo nezaniklo, ale len pozbavilo manželov povinnosti spolu žiť. Cirkev manželstvá nerozvádza.
106 /strana                    „Žena je len vtedy dobrá, keď je bitá", alebo bitie ženy v reálnom živote a vo folklóre
LITERATÚRA
ANKETA. Slovenské zvesti, 1936.
A či vás muž bije? Slovenské zvesti č. 56, 6.8.1936.
Aj bitie žien musí prestať. Slovenské zvesti č. 16, 3.9.1936.
Bitie znemožňuje návrat ženy. Slovenské zvesti č. 71, 27.8.1936.
Či vás muž bije? Slovenské zvesti č. 40, 16.7.1936.
Dopis ženy o tom, ako sa bije na dedine. Slovenské zvesti č. 50, 30.7.1936.
Prvá odpoveď bitej ženy. Slovenské zvesti č. 45, 23.7.1936.
COLLINS, R.: Sociology of Marriage and the Family. Chicago 1988.
ELSCHEKOVÁ, A., ELSCHEK, O.: Slovenské ľudové piesne a nástrojová hudba.
Bratislava 1980
FILADELFIOVÁ, J., GURÁŇ, P.: Anketa „Rodina 95". Bratislava 1996.
HOLÉCZY, E.: Horehronka v stredtýždni. In: Živena č. 32/1942, s. 24-25.
KREKOVIČOVÁ, E.: K vybraným problémom kontextových väzieb piesne vo svadobnom ceremoniáli. Slov. Národop. 37/1989, s. 123-134.
POPELKA, P: Věno a jeho funkce při uzavírání manželství. Národop. Akt. XIV/1977, č. 2, s. 85-90.
POLOCZEK, F.: Slovenské ľudové piesne. Zv. III.. Bratislava 1956.
RYCHLÍKOVÁ, M.: Postavenie slobodnej matky v dedinskej komunite. Diplomová práca. Katedra etnografie a folkloristiky FFUK. Bratislava 1978.
ŠVECOVÁ, S.: Ekonomické postavenie ženy v tradičnom roľníckom prostredí. Národop, Inf. 1/1985, s. 74-81.
ŠVECOVÁ, S.; Príbuzenské vzťahy v Cičmanoch a postavenie ženy v rodine. Slov. Národop. 15/1967, s, 321-385.
ZOZNAM INFORMÁTOROV
Výskum Slovákov v Maďarsku 1997
S.K., nar. 1976, evanj., študentka, slovenská nár., Békešská Čaba
T.G., nar. 1930, evanj., dôchodkyňa, slovenská nár., Pitvaroš
Výskum v Kľačne pri Prievidzi 1995, 1997
T.A., nar. 1917, rím-kat., dôchodkyňa, slovenská nár.
J.Š., nar. 1920, rím-kat., dôchodca, slovenská nár.
strana / 107
„ Zena je len vtedy dobrá, keď je bitá ", alebo bitie ženy v reálnom živote a vo folklóre
„Woman is good only when beaten" - or Woman Beating in Real Life and in Folklore
Summary
Untill the end of the Second World War traditional society, especially in rural regions that were situated far from towns preserved patriarchal character of the matrimonial common life. Married women, who lived with their husband's families, had to obey all family members. A wife's obedience to her mother-in-law and her husband, however, was require above all others. This system was even more strict in rich families. Disobedience, unability to work according to the family stereotypes and male alcoholism led to unfair and humble beating of women. Woman, who couldn't find any help, was forced to suffer under this kind of domestic violence. Legal regulations after the World War IL, ínacting upon the equality of women, have guaranted legal protection and treatment in cases of matrimonial disagreements. Physical violence against women in the Slovak countryside still exists. The reasons refer mostly to men being unemploeyd or alcoholics and/or facing economic pressures associated with family life.
♦    ♦    ♦