Detská kresba prechádza vývojom u jednotlivcov v závislosti od ich skúseností, rozvoja
intelektuálnych a emocionálnych rozmerov osobnosti a rozvoja motorických schopností.
Každé dieťa, za predpokladu, že jeho duševný rozvoj napreduje normálne, prechádza určitými
štádiami vo svojej výtvarnej tvorbe v približne rovnakom čase ako jeho vrstovníci. Nie je
však možné stanoviť úplne presné časové obdobia, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom alebo
určité témy.
Vývoj detskej kresby je odrazom individuálneho rozvoja detskej bytosti.
Na vývoj majú vplyv aj rôzne vonkajšie faktory, podpora okolia, nadanie a osobnostné
zameranie. Približne však možno poukázať na vývojové štádiá a obdobia.
Kreslenie detí prekonáva tri základné fázy.
Prvé obdobie, nezobrazujúce, je doba, keď dieťa len spoznáva spôsob a podstatu
kreslenie. Dieťa sa hrá a vytvára prvé čarbanice.
Z čmáraníc sa začne formulovať tvar a dieťa sa prehupne do obdobia izolovaných
predstáv. Kreslí postavičky a predmety, ktoré nie sú zasadené do priestoru a ani do
deja, aj keď dieťa ich interpretuje ako žijúce a konajúce osoby. (Dieťa o svojom
panákovi tvrdí, že je to šašo, ktorý skáče, alebo autobus, ktorý vezie deti zo škôlky.)
Tretím, najrozvinutejším štádiom je situačná kresba. Malý kresliar spája izolované
objekty do celku a zámerne vytvára z nich kompozíciu.
B. Kováč1
porovnáva tieto tri štádiá detského kreslenia s vývojom detskej reči. Obdobie
čmárania prirovnáva k detskému hravému džavotaniu, k izolovaným predstavám hľadá
analógiu v jednoslovných vetách a situačnú kresbu začne dieťa používať vtedy, keď dokáže
vypovedať súvislé celé vety.
Podobný názor, že detské čmáranie je vlastne grafickým záznamom detského žvatlania
prvých pokusov o slová, zastáva aj Gustav Britsch2
.
V tomto zmysle je kresba skôr písmom a nie rečou, ale každopádne je to prostriedok
komunikácie.
Táto hypotéza sa zdá veľmi pravdepodobná, keď si odpovieme na otázku kedy a prečo dieťa
prestane kresliť a výtvarne tvoriť. Je to približne vo veku 10 - 11 rokov. V tom období už
školák dobre ovláda písomný prejav. Práve v tomto veku si mnohé deti začnú písať denník a
tvoria prvé básničky. Hra so slovom vytlačí hru s farbou a tvarom.
Podrobnejší pohľad na vývoj detskej kresby:
V rámci troch základných období vývoja detskej kresby môžeme rozoznávať ďalšie fázy
riešenia problému výtvarného vyjadrenia sa najmenších detí.
Približne jeden rok veku dieťaťa:
Deti, ktorým je umožnené, aby maľovali, aj keď im ešte nie je ani viac ako jeden rok,
robia škvrny. Môžeme hľadať súvislosť medzi bodkami fliačikmi a poznaním a
skúsenosťami dieťaťa. Naozaj dieťa spoznáva svet ale pozná len takéto kúsky.
Schopnosť kresliť dieťa výrazne posúva vo vývoji.
Okolo veku dva roky:
Izolované bodky a krátke čiarky sa začnú spájať v druhom roku života dieťatka. Prvé
skutočné kreslenie sú teda čmáranice. Tak, ako dieťa začína chápať svet a snaží sa
usporadúvať si ho, tak sa začne meniť aj kresba. Vo veku 1,5 až 2 rokov naozaj dieťa
po prvýkrát vytvára myšlienkový konštrukt skutočnosti3
. Dieťa vstupuje do
intepersonálnych vzťahov, pozoruje, rozmýšľa svojim detským rozumčekom a vytvára
prvé znaky. Tým tiež trénuje spojenie oka mozgu a ruky.
Kreslenie je hra a veľmi zábavná hra. K tvorbe podnecuje hra s predmetmi, ktoré
zastupujú iné predmety.
Pred tretím rokom veku:
Dieťa pred tretím rokom života začne nachádzať prvé archetypálne znaky: Kruh
(dokonalý uzatvorený tvar) a špirálu (dokonalá nekonečná organická forma).
Kresliarik potrebuje zminimalizovať automatizmus. Aj keď celkom sa to nikdy
nepodarí (veď aj dospelí si čmárajú), čím viac sa zapája rozum, tým skôr automatizmus
ustupuje. Dieťa začne hľadať rovnováhu a objaví ďalšie dva tvary: štvorec (ako symbol
stability) a trojuholník (ako znak lability) Tieto pratvary je možné už zmysluplne
kombinovať, obmieňať a vyberať z nich jednotlivosti - uhly a krivky.
Cvičí sa ruka, oko i myseľ.
Už 2,5 ročné dieťa je schopné hrať sa s kľukatou čiarou, z
ktorej neskôr vytvorí abstraktný ornament.
Rozvoj kognitívneho prístupu podnieti rozvoj formy. Ten si vyžaduje voľnosť a súčasne
individualizmus. To pomáha pri objavovaní zákona rytmu - protikladu zviazanosti a slobody.
Proporcie vlastného tela pomáhajú naučiť sa zákonu proporcionality.
Dieťa spraví veľký objav - forma niečo zastupuje. Je jedno, či to objaví v kresbe, alebo pri hre
s reálnym predmetom.
Kresba je dematerilizáciou hmatateľného predmetu.
Vtedy už nič nestojí v ceste, aby malý človiečik začal dávať forme na papieri význam, a aby
tak vytvoril prvé zoskupenia základných tvarov -kruh a čiary vytvoria hlavonožca - panáka.
Zobrazujúca kresba je hra so zámenou. Okolo tretieho roku dieťa kreslí univerzálne
postavy ľudí - hlavonožcov. Postava je vyjadrená krúžkom predstavujúcim hlavu aj trup
súčasne. K nemu prirobí dieťa dve čiarky - nohy. Niekedy prikreslí ešte ruky. Takto kreslí troj
až päť ročné dieťa na celom svete. Ako dieťa rastie, na postave pribúdajú podrobnosti. Dieťa
nakreslí oči, ústa, nos. Bodkou, alebo kolieskom znázorní pupok.
Približne v štyroch rokoch:
Dieťa sa pokúša ukladať na papier svoje predstavy. K tomu úsilie o väčšie sa pripája farebné
cítenie a konkretizovanie formy. Rozvíja si proporcionálny zmysel. Bezpečne vie zakresliť
menší krúžok do väčšieho - nakresliť oko na tvár a gombičky na kabátik.
Nie len tvorca, ale aj divák už môže čítať kresbu.
Dieťa pracuje uvedomelo so zámerom komunikácie s okolím sprostredkúva svoje zážitky,
dojmy, predstavy a spomienky.
Vzájomné spojenie abstrakcie a individualizmu vytvára štýl detskej kresby.
Od šiestich rokov:
Až vo veku šiestich rokov je postava človeka kompletná a všetky anatomické náležitosti sú
uložené na správnom mieste. Podľa štúdie, ktorú uverejňuje Roseline Davido4
, 71,5%
päťročných detí kreslí končatiny ako čiarky. U 33% päť až šesťročných sú ruky k telu
pripojené na správnom mieste, 4,3% z nich vyznačujú ramená.
Dieťa uvedomelo začne kresliť samé seba, až keď si uvedomí vlastné telo a svoje umiestnenie
v priestore. Na to potrebuje skúsenosti a skúsenosti potrebujú čas.
Až od veku 7 rokov:
V závislosti na mentálnom vývoji, sa dieťa snaží kresliť to, čo vidí. Jeho kresba je v období
vizuálneho realizmu. Postupne význam kresby a záujem o kreslenie u detí klesá.
Jeden z dôvodov, prečo dieťa začne kresliť:
Kreslenie je tiež rozširovanie svojho vlastného ja. Dieťa je zamerané na seba, na
vlastné ego, preto pociťuje potrebu takejto produkcie. Kresba je pokračovaním
svojho tela, ale obsahuje myšlienkovú náplň. Je tiež prisvojením si sveta. Kresbou
nejakého predmetu, si dieťa predmet "privlastní". Kresba totiž pomáha usporiadavať si
svet do tvarovej jednoty. Dieťa intuitívne začína hľadať spoločné znaky.
Forma dostane dušu.
Fyziologické vplyvy na vývoj detskej kresby:
Dieťa ešte nevie úspešne oddeliť svoje telo a vonkajší svet. Obe zložky sa plynulo
prepájajú. Preto dieťa často vytvára čiary v rytme svojho srdca. Grafický záznam tiež
môžeme porovnať s encefalografom. Dieťa nevedomky zaznamenáva fyziologické
rytmy.
Na vývoj detskej kresby má samozrejme vplyv rozvoj jemnej motoriky. Práve kresba
je prostriedkom, ako sa dieťa učí jemným činnostiam ruky. Spočiatku kreslí ramenom,
postupne ho práve kreslenie podnieti k tomu, aby používalo zápästie. Čiary sa môžu
zauzľovať, vytvárajú sa oblé línie. Jednotlivé línie sa začnú z celej plochy