Funkcia všeobecných zákonov v histórii
I. k* pomerne rozšíreným názorom, že história sa na rozdiel od t/v fyzikálnych vied zaoberá skôr opisom jednollivvch udalosti / minulosti než hľadaním všeobecných zákonov, ktoré môžu nadiť tieto udalosti. Ak budeme tenlo názor pokladať za charakteristiku tvpu problému, ktorvm sa meklori historici hlavne venujú, zrejme ho nemo/no odmietnuť. Určite )«• vsak neakceptovateľný, ak nva vyjadrovať teoretickú funkciu všeobecných zákonov, vo vedeckom historickom výskume Nasledujúce úvah v majú odôvodniť tuto myšlienku tak. ze sa trochu podrobnejšie úkaze. Že lunkcia všeobecných zákonov v histórii sa celkom podobá ich lunkcii v prírodných vedách, že tieto zákony predstavujú nepostráda teľný nastroj historického wskumu a že dokonca tvoria spoločné východisko rozličných postupov, ktoré sa bežne pokladajú za typické v sociálnych vedách na rozdiel od prírodných vied.
Pod všeobecným zákonom budeme rozumieť tvrdenie vo forme univerzálneho kondicionálu, ktoré sa dá dokázať alebo vyvrátiť na zaklade adekvátnych výsledkov empirického skúmania. Výraz „zákon" v/budzu-|e dojem, že dane tvrdenie je skutočne dobre potvrdené relevantnou dostupnou evidenciou. Keďže toto obmedzenie je na nafte účely V mnohých prípadoch irelevantné, Často budeme namiesto výrazu „všeobecný zákon" používať výraz „hypotéza univerzálnej formy" alebo, stručne, „univerzálna hypotéza" a ak bude treba, budeme podmienky uspokojivého potvrdenia formulovať nezávisle. V kontexte tejto siate možno predptv-kladat, že univerzálna hypotéza tvrdí pravidelm>sť tohto druhu: vždy, keď sa vyskytne udalosť istého specifikovaného druhu P na určitom mieste a v určitom čase, vyskytne sa nejaká udalosť Špecifikovaného druhu U na nejakom mieste a v nejakom Oase. ktoré nejakým presne stanoveným spôsobom súvisia s miestom a Časom výskytu prvej udalosti. (Symboly „P" a „U" majú naznačovať slová „príčina" a „účinok", ktoré sa finto, no vôbec nie vždy, aplikujú na udalosti spojene pomocou zákona uvedeného druhu.)
2.1. Hlavnou úlohou všeobecných zákonov v prírodných vedách je spájať udalosti do modelov, ktoré sa bežne nazývajú ťxplanácia a predikcia.
Ako sa bežne hovorí, explanacia výskytu nejakej udalosti istého Specifikovaného druhu íi na istom mieste a v istom čase spočíva v tom, že sa určia príčiny alebo determinujúce faktory danej udalosti druhu U. Tvrdenie, že množina udalosti - napríklad druhu Pj, Pj, .... P* - zapríčinila udalosť, ktorá sa má vysvetliť, je rovnocenné tvrdeniu, ze podľa istých VlcobeCných zákonov množinu udalosti spomenutého druhu pravidelne
413
sprevádza udalosť druhu U. Vedecká explanácia danej udalosti loda pozostáva z
(1) množím tvrdení, ktoré hrd Li vyskvt istych udalosti P„ P± . Pm v istých časoch a na istych miestach,
(2) množiny takých univerzálnych hypotéz, že
a) empirická evidencia dostatočne dobre potvrd/uie tvrdenia / oboch skupin.
h) t týchto dvoch skupin tvrdení možno logkkv dedukovať vetu, ktorá tvrdl daný výskyt udalosti U.
Vo fyzikálnom vysvetlení by skupina (1) opisovala počiatočné a hraničné podmienky výskytu konečnej udalosti. Vo všeobecnosti povieme, že skupina (1) stanovuje Jch'rmmufmr podmimAy udalosti, ktorá u mi vysvetliť, kym skupina (2) obsahuje vsW»becné zákony, na ktorých je založena dana explanácia. Implikujú tvrdenie, že vždy, keď sa vyskytnú udalosti druhu opísaného v prvej skupine, nastane udalosť druhu, ktorý sa má vvsvetliť.
Ilustrácia Nech udalosťou, ktorú treba vysvetliť, je prasknutie automobilového chladiča poťas studenej noci. Vety /o skupiny (I) môžu stanovovať nasledujúce počiatočné a hraničné podmienky Autu /ostalo celu noc na ulici Jeho chladič, ktorý je vyrobeny »» železa, hol celkom naplnený vodou a viečko Kilo silne zatiahnuté Teplota počas noci klesla z 39* f večer na 2ŕ»" f rano, tlak vzduchu bol normálny Tlak prasknutia materiálu chladiča je takv a taký. - Do skupiny (21 bv patrili napríklad nasledujúce empirické zákon v Voda zamŕza pn teplote menšej ako 12° f a za normálneho tlaku vzduchu. Ak objem vody zostava konštantný aleKt sa zmenšuje a teplota je menšia ako 3'),2° f, tlak jej objemu narastá s poklesom teploty, keď voda zamrzne, tlak opať narastá Napokon bv do tejto skúpim mal patriť kvantitatívny zákon týkajúci sa zmenv tlaku vody ako funkcie jej teploty a objemu.
7 tvrdení týchto dvoch druhov možno na zaklade logického usudzovania tnlvodiť zaver, že chladič v noci praskol. Našla H explanácia danej udalosti.
2-2 |é dôležité, aby sme mali na mysli, že symboly .U", mP~. .P,". „P2" atď, ktoré sme použili, zastupujú druhy alebo vlastnosti udalosti, nie to, čo sa niekedy pokladá za individuálne udalosti Predmetom opisu alebo explanácie v akomkoľvek odvetví empirickej vedy je lotiž vždy výskyt udalosti istého druhu (napríklad pokles teploty o 14° f, zatmenie Mesiaca, delenie bunky, zemetrasenie, nárast zamestnanosti, politická vražda) na danom mieste a v určitom čase, alebo v danom empirickom objekte (napríklad v chladiči istého auta, v planetárnej sústave, v danej historickej osobnosti atď) v istom čase.
To, Čo sa niekedy nazýva uplnym opisom individuálnej udalosti (napríklad zemetrasenia v San Franciscu roku I4**, alebo vraždy |ulia Céza-ra) by vyžadovalo formuláciu tvrdenia o všetkých vlastnostiach, ktoré w-kazuje dana priestorová oblasť alebo danv individuálny objekt počas doby trvania danej udalosti Takáto úloha sa nikdv neda uj»lne uskutočniť.
a fortion je nemožné vysvetlil individuálnu udalosť v zmvsk* vvsvet lenia i-ŠWAyt/f jej charakteristík prostredníctvom univerzálnych hypotéz, hoci expl.inaciu toho. čo sa udialo na určitom mieste a v určitom čase možno postupne viac a viac spresňovať a dopĺňať
"V tomto ohľade však nie je Žiadnv rozdiel medzi históriou a prírodnými vedami aj história, aj prirodné vedy môžu vvsvetliť svoj predmet iba pomocou všeobecných pojmov a história nemôže „uchopiť jedinečnú individualitu" svo|ho predmetu studia o nič viac ani o nič menej ako fyzika alebo chémia.
1 7 uvedenej analýzy vedeckej explanácie viac či menej bezprostredne vyplývajú nasksJujúce body. ktoré su osobitne dôležité pre otá/kv. o ktorých sa bude hovoriť.
3.1. O množine udalosti môžeme povedať, že zapríčinila danú udalosť, ktorá sa má vysvetliť, iba vtedy, keď možno uviesť všeobecné zákony, ktoré uvedeným spôsobom spájajú „príčiny" a „účinok".
3.2. Bez ohľadu na to, či sa používa aleK) nepoužíva terminológia príčina-účinok, vedeckú explanáeiu dosiahneme iba vtedv. keď sa použijú empirické zákonv spomenuté v bode (2) v 2 l.1
33. Používanie univerzálnych empirických hypotéz ako explanačných princípov odlišuje pravú explanáeiu od psemloexplanacie, akou je napríklad pokus v\ svťtliť isté aspekt v organického správania odvolaním sa na entelechiu, pre ktorú sa nezaviedli žiadne zákonv zachytávajúce jej fungovanie, alebo vysvetlenie úspechov danej osobv prostredníctvom jej -dejinného poslania". .predurčeného osudu* aleK* podobných pojmov. Vysvetlenia tohto druhu spočívajú skôr na metaforách než na zákonoch Majú skôr obrazovú a emocionálnu pnťažliv»»sť. nepn-nikajú do faktických súvislosti. Dedukciu z testová teľných tvrdení nahrád/aju vágnymi
Alá *.» že m ■ ■ - Mandrlhíum vo svojej trikové vrtmi ofyjsntiiint, .irulv/r rrlrsjnfnwi j kiuzalorno poiobrnu v hntoni ♦tv PraNťm t»ť ffMvtof KmvttJgŕ ■ PrMrm ';>'.'*:. itti,' puznanui), New York 19%, smlnu <■ ômtu kjpil<44) m^uvj tu ah. žr ľ i■•.mrd/i .kiu/álnou analýzou ci .kau/alnou rxpUiuoou' udjk«sii .j Manuvi-mm vedeckých zákonov, klon ml >.i rwdi v /.ivt-denom /.my»u\ Tvrdl, z.* .trdivke tÉkúto možno formulovať ihi nj /.IkLidr kauzálnej .uulv/y". *k* tv .nk* su ndhrjdJmi /.i úplné kaii/alm- explanácie" (for dl. s. 238). 7 dovodm. ktoré vrni uviedol, u h"h> nvhsenlr ne/da oprávnmc k*/di .kau/alru rxjsUnarU" jr „expb runou na zaklade vedrekvih zákonov" Tvrdenie o kauzálnom sporní mrdzi Mými uilikM*mt w louz da vrdrekt *J*nodiuť iba odvoUnun m na cmpuíckr /akony
415
analógiami -i intuitívnou „prijateľnosťou", a sú teda ako vedecké explaná-cie neprijateľné.
Každá explanacia. ktorá má vedeckú povahu, sa dá objektívne kontrolovať napríklad pomocou týchto testov:
a) empirického testu viet stanovujúcich determinujúce podmienky;
b) empirického testu univerzálnych hypotéz, na ktorých explanacia spočíva;
c) preverenia, či |e explanacia logicky presvedčivá v tom zmysle, íe vety opisujúce udalosť, ktorá sa má vysvetliť, vyplývajú z tvrdení zahrnutých do skupín (1) a (2).
4. Teraz možno stručne formulovať funkciu všeobecných zákonov vo vedeckej predikcii. Zhruba povedané, predikcia v empirických vedách spořívá v tom, že sa odvodí tvrdenie o istej budúcej udalosti (napríklad o re-lativnei polohe planét voči Slnku niekedy v budúcnosti) z 1. tvrdení opisujúcich určité známe (minulé alebo súčasné) podmienky (napríklad polohy a hybnosti planét v nejakom minulom ci súčasnom okamihu) a 2. adekvátnych všeobecných zákonov (napríklad zákonov nebeskej mechaniky). Logická štruktúra vedeckej predikcie je teda totožná s logickou štruktúrou vedeckej explanácie, ktorú sme opísali v 2.1. Konkrétne vo všetkých empirických vedách predikcia, rovnako ako explanacia, zahŕňa odkaz na univerzálne empirické hypotézy.
Zvyčajný rozdiel medzi explanáciou a predikciou spočíva najmä na pragmatickom rozdiele medzi nimi: kým v prípade explanácie je známe, že konečná udalosť nastala .1 treba hľadať jej determinujúce podmienky, v pripade predikcie je situácia opačná - počiatočné podmienky sú dané a treba určiť ich účinok, ktorý v typickom prípade ešte nenastal.
So zreteľom na Štrukturálnu rovnakosť explanácie a predikcie možno povedať, že explanacia, ako sa charakterizuje v 2.1, nie je úplná, pokiaľ by nemohla slúžiť aj ako predikcia: ak konečnú udalosť možno ml vodiť z počiatočných podmienok a univerzálnych hypotéz stanovených v expla-nácii, takisto by sa dala na základe znalosti počiatočných podmienok a všeobecných zákonov predikovať ešte predtým, než skutočne nastala. Napríklad počiatočné podmienky a všeobecné zákony, ktoré by astronóm mohol uviesť v explanácii konkrétneho zatmenia Slnka, by teda mohli slúžiť aj ako postačujúci základ na predpoveď zatmenia pred jeho výskytom.
Iba zriedkavo, ak vôbec, niekedy sa však explanácie formulujú tak úplne, aby sa prejavil ich prediktívny charakter (ktorý by mal odhaliť test označený ako c) v 3.3). Explanacia, ktorá má vysvetliť výskyt nejakej udalosti, (e bežne neúplná. Môžeme teda počuť vysvetlenie, že stodola zhorela „preto, lebo" niekto odhodil honacu cigaretu na seno, alebo že isté politické hnutie malo veľkolepý úspech „preto, lebo" ťažilo z rozšíxe-
416
ných rasových predsudkov. Podobne v prípade prasknutého chladiča bv sa bežný spôsob formulácie explanácie obmedzoval na to, že auto stálo v zime a chladič bol naplnený vodou. - V takýchto explanačných tvrdeniach sa úplne vynechávajú (niekedy azda ako „samozrejmosť") všeobecné zákony, ktoré udeľujú stanoveným podmienkam status „pričinv" alebo „determinujúcich faktorov", a navyše zoznam determinujúcich podmienok zo skupiny (1) je neúplný. Ilustrujú to predchádzajúce príklady, ale aj analýza prípadu o prasknutom chladiči: ako bv ukázalo podrobnejšie preskúmanie, dokonca aj takúto podrobnú formuláciu determinujúcich podmienok a univerzálnych hypotéz by holo treba rozviesť, aby slúžila ako dostatočný zaklad na deduktivně odvodenie záveru, že daný chladič v noci praskol.
V niektorých prípadoch možno považovať neúplnosť daného vysvetlenia za nepodstatnú. Môžeme mať napríklad pocit, že explanáciu. o ktorej sme hovorili v poslednom pripade, by sn>c mohli doplniť, kebv sme chceli. Mame totiž dôvod predpokladať, že poznáme druh determinu-júcich podmienok a všeobecných zákonov, ktoré su v tomto kontexte relevantné.
Veľmi často však narážame na „explanácie", ktorých neúplnosť nemožno jednoducho vybaviť ako nepodstatnú. O metodologických dôsledkoch te|to situácie budeme hovoriť neskôr (najma v 5.3 a 3.4).
5.1. Predchádzajúce úvahy sa týkajú explanácie v histórii, tak aj explana-cie v ktoromkoľvek inom odvetví empirickej vedy. Aj historická explanacia má za cieľ ukázať, žo daná udalosť nebola „vecou náhody", ale dala sa očakávať vzhľadom na isté predchádzajúce alebo súčasné podmienky. Spomínane očakávanie nie je proroctvom či veštbou, ale racionálnou vedeckou anticipáciou, ktorá vychádza z predpokladu všeobecných zákonov.
Ak je tento názor správny, zdá sa čudné, Že hoci väčšina historikov predkladá explanácie historických udalostí, mnohí z nich popierajú. Že by siahli po nejakých všeobecných historických zákonoch. Tuto situáciu však možno vysvetliť podrobnejším Štúdiom explanácie v histórii, ako môže ukázať nasledujúca analýza.
5.2. V niektorých prípadoch sú univerzálne hypotézy, ktoré tvoria podklad historickej explanácie. pomerne explicitne uvedené, ako ilustruje zvýraznená pasáž, v nasledujúcom pokuse vysvetliť tendenciu vládnych agentúr chrániť sa a rozširovať (kurzíva je autorova):
Ako sa činnosti vlády rozširujú, viac ľudí si osvojuje nezadateľný záujem o pokračovanie a rozvoj vládnych úloh. tWiu, ktorí majú prácu. Ju nechcú stratil; ti, ktorí si priiykli na istú šikovnost, nevítajú zmenu; ti, ktorí si zvykli na uplatňovanie istého druhu moci, sa neradi vzdávajú svojej kon
417
t rol y - ak niečo chcú, \e to získame vítíšej moci n ztHlpmvditjúcej väčšej pre-itiie...
Keď sa teda raz vládne kancelárie a úrady zriadili, vzápätí vynakladajú úsilie nielen na to, aby sa posilnili pred ulokom, ale a] na to, aby sa zvitčSUa sféra ich operácii.2
Väčšina explanácii, ktoré sa objavujú v histórii alebo sociológii, vsak ne/ahŕrta explicitnú formuláciu všeobecných pravidelností, ktoré predpokladajú Zdá sa, že sú aspoň dva dôvody, ktoré lo vysvetľujú.
Po pnv, spomínané univerzálne hypotézy často nejako súvisia s individuálnou alebo sociálnou psychológiou, o ktorej sa predpokladá, že ju každý pozná zo svojej každodennej skúsenosti. Mirky sa teda pokladajú /a dané. Táto situácia sa celkom podobá situácii uvedenej v 4.
Pii druhé. Často by bolo veľmi ťažké explicilne formulovať východiskové predpoklady s dostatočnou jasnosťou a zároveň tak, aby súhlasili so všetkou dostupnou relevantnou evidenciou. Pri skúmaní adekválnnsti navrhnutej explanácie je veľmi poučné pokúsiť sa o rekonštrukciu univerzálnych hypotéz, na ktorých explanácia spočíva. Konkrétne výrazy ako „teda", ..preto", „takže", „pretože", „prirodzene", „zjavne" atď. Často naznačujú zamlčaný predpoklad nejakého všeobecného zákona používajú sa na zviazanie počiatočných podmienok s udalosťou, ktorú treba vysvetliť. To, že danú udalosť treba „prirodzene" očakávať ako „dôsledok" stanovených podmienok, však vyplýva iba vtedv, ak sa predpokladajú primerané všeobecné zákony Vezmime si napríklad tvrdenie, že farmári zo suchej krajiny sa sťahujú do Kalifornie, „lebo" vďaka neustálemu suchu a piesočným búrkam sa ich život stále zhoršuje a Kalifornia im zrejme ponúkne lepšie životné podmienky. Táto explanácia sa opiera zhruba o univerzálnu hypotézu, že obyvateľstvo bude mať sklon migrovat' do oblastí, ktoré ponúkajú lepšie životné podmienky. Evidentne by však bolo ťažké adekvátne sformulovať túto hypotézu vo forme všeobecného zákona, ktorý' by celá dostupná relevantná evidencia dostatočne potvrdzovala. Podobne, ak sa nejaká revolúcia vysvetli na základe nárastu nespokojnosti veľkej Časti obyvateľstva s istými prevládajúcimi pomermi, je jasné, že sa v tejto explanarii predpokladá všeobecná pravidelnosť, ale sotva dokážeme uviesť, aká miera a špecifická forma nespokojnosti sa predpokladá a aké musia byť životné podmienky, aby podnietili revolúciu. Analogické poznámky sa týkajú všetkých historických explanácii na základe triedneho boja, ekonomických alebo geografických podmienok, nezadateľnvch záujmov istých skupín, tendencie rozhadzovať peniaze atď. Všetky z nich vychádzajú z predpokladu univerzálnych
I  Donald VV. McCortnelI, tcpnomic BcImíwt {Tkononinké fpróvuntc), New York 193% í. 894-895.
hypotéz,' ktoré spájajú isté aspekty individuálneho alebo skupinového života s inými aspektmi V mnohých prípadoch sa však dá obsah hypotéz, ktoré sa mlčky predpokladajú v danej explanácii, zrekonštruovať iba veľmi približne.
5.3. Mohlo by sa tvrdiť, že javy, ktoré pokrýva spomenutý druh explanácie, majú štatistický charakter, a teda pri ich explanácii treba predpokladať iba pravde pod obnosí né hypotézy, takže otázka „východiskových všeobecných zákonov" by vychádzala z nepravdivej premisy. Naozaj sa zdá, že je možné a oprávnené, aby sa isté explanácie v historii opierali skôr o predpoklad pra vdepod obnos in vch hypotéz než všeobecných „deterministických" zákonov, t j. zákonov vo forme univerzálnych kondicionálov. Túto požiadavku možno rozšíriť aj na mnohé explanácie, ktoré sa predkladajú v iných oblastiach empirickej vedy. Napríklad, ak Tommy doslané osýpky dva týždne po svojom bratovi a ak nebol v spoločnosti iných ľudí, ktorí mali osýpky, prijmeme explanáciu, že chorobu chytil od svojho brata. V pozadí tejto explanácie sa vyskytuje všeobecná hypotéza, no sotva sa dá povedať, že by Kilo všeobecným zákonom, že každý, kto ešte nemal osýpky, ich nepochybné dostane, ak bude pri niekom, kto osýpky má. To, že sa nakazí, možno tvrdiť iba s vysokou pravdepodobnosťou .
Zdá sa, že mnoho explanácii v histórii pripúšťa analýzu tohto druhu keby sa úplne a explicitne sformulovali, tvrdili by také určité počiatočné podmienky a určíte pravděpodobnostně hypotézy,* že vzhľadom na dané pravdoptKi obnos tné hypotézy je výskyt udalosti, ktorá sa má vysvetliť, vysoko pravdepodobný za daných počiatočných podmienok. Bez ohľadu na to, Či sa explanácie v histórii pokladajú za „kauzálne" alebo „pravde-podobnostné", zostáva pravdou, že vo všeobecnosti počiatočné podmienky a najma" univerzálne hypotézy nie sú jasne naznačené a nedajú sa jednoznačne doplniť. (Napríklad v prípade pravděpodobnostně) hypotézy budeme danú pravděpodobnostmi hodnotu poznať prinajlepšom iba veľmi približne.)
To, co sa niekedy zavádzajúco nazýva explonáciou na zaklade istélio pojmu, jc y empirickej vede v skutočnosti explanaciou na zaklade unhrrzálnych hi/poté: obsahujúcich danv pojem „Explanácie" zahŕňajúce pojmy, klon- nefigurujú v empiríckv testová teľných hypotézach - napríklad pojem „eniplechia" v biológii, „historický Ontd rasy" alebo „vyjavovanie sa absolútneho rozumu" v historii - sú iba mnaío-rami bez kognitivnehn obsahu.
Ľ. Zaisti vo veľmi podnetnej siati „Physics and thť Problém ul Hislorico-Sociotogicaí Laws" („Fyzika a probíŕm historicko-sociologíckých zákonov") (Pftifnwjrfry of Science B, 1941, s. 567-579) navrhol, že všetky specificky historické zákony majú Štatistickú povahu podobnú .makrozákonom'' vo fyzike. Uvedení- poznámky sa viak neobmedzujú Iba na konkrétne historické zákony, lebo explanácia v historii spoCiva do znaí-ňej miery na mimohislonckych zákonoch (porovnaj ôsmu ca»ť tejto stale).
418
419
5.4. Explanačná analvza historických udalosti leda CO váčsme prípadov neponúka explanáciu v niektorom z významov, ktoré sme uviedli, ale niečo. čo moi.no nazvať expLvuiiným náCrUmi. Takýto náčrt pozostáva z via* alebo menej vágneho náznaku zákonov a počiatočných podmienok, ktoré sa pokladali za relevantne, a třeba ho „vyplnit"", aby sa stal plnohodnotnou explanaciou. Toto vyplnenie vyžaduje dm empirický výskum, ktorého smerovanie naznačuje náčrt (Explanačné náčrty su bežne a| mimo histórie; ilustrujú to napríklad mnohé evplanáue v psvihoaiu-
|e jasné, ze explanacnv nacrt neumožňuje empirické testovanie do tej miery ako úplná explanacia. Napriek tomu je rozdiel medzí vedecky akceptovateľným ťxplanačnym náŕrtom a pseudoexplanáciou (alebo pseu-doexplanačnvm náčrtom). Vedecky akceptovateľný explanačný náčrt treba vyplniť špeciťicke|šimi tvrdeniami, no naznačuje, kde treba tieto tvrdenia hľadať. Konkrétny výskum môže smerovať k potvrdeniu alebo zoslabeniu týchto indikácii, t j. móze ukázať, že navrhnutý druh počiatočných podmienok je naozaj relevantný; alebo móze odhaliť, že treba zobrať do úvahy faktory- celkom inej povahv, abv sme dospeli k uspokojivej expla-nacú - Postup vypĺňania, potrebný v súvislosti s explanačnym náčrtom, bude vo všeobecnosti predpokladať formu postupného spresňovania relevantných formulácii. Vo vsetkvth etapách tohto postupu vsak budu mať tieto formulácie nejakú empirickú dôležitosť: aspoň zhruba sa bude dať naznačiť, aky druh evidencie by bol relevantný na ich testovanie a aké zistenia by ich mohli potvrdiť. Na druhej strane v prípade neempiriikych explanácií alebo explanačnych náčrtov - napríklad na základe historickej predurčenosti istej rasy alebo princípu historickej spravodlivosti - používanie empiricky zmvsluprázdnych výrazov znemožňuje aspoň približne naznačit typ skúmania, klorý by mal dopad na tieto formulácie a viedol by k evidencii, ktorá buď potvrdzuje alebo zoslabuje navrhnutú explaná-
ciu.
5.5. Keď sa pokúsime zhodnotiť spoľahlivosť danej explanácie, musíme sa najprv pokúsiť zrekonštruovať tak úplne, ako sa len dá, argument tvoriaci explanáciu Alebo explanačný náčrt. Treba si najma uvedomiť, aké východiskové vysvetľujúce hypotézy sa používajú, a treba posúdiť ich sféru pôsobnosti a empirický základ. Oživenie predpokladov pochovaných pod náhrobnými kameňmi „teda", „preto", „lebo" a podobne často ukáže, že predložená explanácia má slabé základy alebo je úplne neprijateľná. V mnohých prípadoch tento postup objaví, že hoci sa tvrdilo, že sa vysvetlilo množstvo detailov udalosti, objasnili sa iba niektoré všeobecné charakteristiky danej udalosti, a aj to iba podľa veľmi liberálnej interpretácie. Napríklad geografické alebo ekonomické podmienky života istej skupiny môžu vysvetliť určite všeobecné Črty napríklad (ej umenia alebo
morálneho kodexu; to vsak neznamená, že umelecké výkony tejto skupiny alebo jej systém morálky M tým podrobne vysvetlili. Znamenalo by to totiž. Že už iba na základe opisu prvvláda)úcich geografických alebo ekonomii kych podmienok by sa dalo pomocou Specifikovateľných všeobecných zákonov deduktivně odvodiť isté podrobne vysvetlenie istveh stránok ich kultúrneho života.
Ptidobny omyl spočíva v tom. že sa vyberie jedna z niekoľkých dôležitých skupín laktorov, ktoré by sa mali uviesť ako počiatočné podmienky, a potom sa tvrdí. Že dany jav je „determinovaný" touto jednou skupinou faktorov, a teda sa ňou dá vysvetliť.
Prívrženci niektorej konkrétnej školy explanácie alebo interpretácie v histórii príležitostne uvedú ako evidenciu v prospech ich prístupu úspešnú historickú predikciu, ktorú uskutočnil predstaviteľ ich školy. Hoci je prediktivny úspech teórie nepochybné relevantnou evidenciou v prospech jej spoľahlivosti, je dôležité, aby sme sa ubezpečili, či danu úspešnú predikciu možno naozaj získať na základe danej teórie. Niekedy sa stáva, že predikcia je v skutočnosti duchaplným odhadom, ktorý mo hol byť ovplyvnený autorovým teoretickým názorom, no nedá sa k nej dospieť iba na základe jeho teórie samej. Prívrženec úplne metafyzickej „teórie" histórie môže teda mať spoľahlivý cit pre historický vývoj a môže byť schopny robiť správne predikcie, ktoré dokonca vyjadri v terminológii svojej teórie, hoci k nim nedospel prustrednictvom nej. Chrániť nás pred takýmito pseudopotvrdenvmi prípadmi je jednou z funkcií testu r) v 3.3.
6. Pokusili sme sa ukázať, že v histórii - o nič menej než v inom od vetvi empirického skúmania - možno vedeckú explanáciu dosiahnuť iba prostredníctvom vhodných všeobecných hypotéz alebo teonl, čo sú sú-hory systematicky spojených hypotéz Tato téza zjavne odporuje bežnému názoru, že pravú explanáciu v histórii dosiahneme iba pomocou metódy, ktorá typicky odlišuje sociálne vedy od prírodných vied; konkrétne ide o metódu aiytatwkŕho ptxitťpcnui. Dozvedáme sa. Že histonk si predstavuje seba samého na mieste osôb zaangažovaných do udalosti, ktoré chce vysvetliť; tak úplne, ako je to len možné, sa pokúša pochopiť okolnosti, za ktorých konali, a motivy, ktoré ovplyvnili ich činy. Na základe tohto pomyselného stotožnenia so svojimi hrdinami dospieva k po-• hopeniu, a teda k adekvátnemu vysvetleniu udalosti, ktoré ho zaujímajú.
V histórii túto metódu empatie nepochybné často používajú laici aj ndbornici ľmpatia sama osebe však netvorí explanáciu; v podstate je iba heuristickym prostriedkom, (ej funkciou je navrhnúť isté psychologické hypotézy, ktoré by mohli slúžiť ako explanačné principy v uvažovanom prípade. Keď približne sformulujeme ideu, ktorá sa nachádza v pozadí tejto funkcie, dostaneme: historik sa pokúša zistiť, ako by on sám konal,
420
421
keby so nachádzal v daných podmienkach a keby ho ovplyvňovali kon-kretne motívy jeho hrdinov, svoje /istenia pokusne generalizuje na všeobecne pravidlo, ktoré používa ako explanačny princip na objasňovanie Činov daných osôb. Níekedv sa tento postup môže ukázať užitočný / heuristu kého hradiska Nezabezpečuje \ šak spoľahlivosť historu kej ex planácie, ku ktorej vedie. Historická explanacia závisí skôr od faktickí?) správnosti empirických generalizácií, ktorť by mohla navrhnúť metoda pochopvnia.
Historická metoda M Luustn môže be/ tejto metódv zaobísť Napn-klad. historik nemusí by f schopm vcítiť sa do ruly paranoickej historické) osobnosti, ak* napriek tomu môže byť schopný vysvetliť iste jej činy; zvlášť odvolaním s.i na princípy abnormálnej psychológie To, i'i sa historik dokáže alebo nedokáže stotožniť so svojim historickým hrdinom, (e teda irelevantné pre správnosť jeho explanácie. Dôležitá je spoľahlivosť použitých všeobecných hypotéz, pneom nezáleží na tom, či boli návrh--nuté na základe empatie alebo striktného behavioristickeho po«tupu. 7d& sa, že /.a veľkú časť príťažlivosti „metódy pochopenia" zodpovedá skutočnosť, že má sklon prezentovať spomínane javv ako nw ■ čo je pre nás -prijateľné" alebo ..prirodzene";* to m často deje pomocou príťažlivo formulovaných metafor. Takýto druh _pochopenia" vták treba jasne oddeľoval od vedeckého ptvhopenia Ako v ktorejkoľvek inej empíru kej vede, aj v histórii pozostáva explanacia nejakého javu v tom. že sa tento jav suhsumuje pod všeobecne empirické zákony. Kritériom spoľahlivosti explanácie nie je to. či sa páči nasej predstavivosti, ťi je formulovaná pomocou sugestívnych analogii alebo sa inak vzbudzuje zdanie jej prijateľnosti - všetko toto sa môže vyskytovať takisto aj v pseudoexplanaciách ale výlučne je ním iba to, či spočíva na empiricky dobre potvrdených predpokladoch týkajunch sa počiatočných podmienok a všeobecných zákonov
74. Doteraz sme uvažovali o dôležitosti všeobecných zákonov pre exptanaciu, predikciu a t/v. pochopenie v histoni Stručnejšie teraz preskúmajme niektorí- me postupy historického výskumu, ktoré predpokladajú univerzálne hypotézy.
S expľanácioi; a pochopením úzko súvisí t/v. in!ťrpreta\ta /iisforiovýdi favw prostredníctvom nejakého konkrétneho prístupu alebo teorie. Interpreta* h-, ktoré sj skutočne v histórii ponúkajú, pozostávajú buď zo sub-sumpcie daných javov pod vedeckú explanaciu iľi explanačny náčrt, alebo / pokusu subsumovať ich pod nejakú všeobecnú ideu, ktorá nie je pri-
Knhku tohto druhu pnjatrfnosli nwi.no riá>í v /ilselnvej statí [loc. rit., » 577-578) a v siedmej a n-mej ŕasti MÁt „Problems ol Empiricism- („Problémy empinci/mu") (/iilrnurittuf Fjto/clopedw ofUmM SÚBNCC II S) od toho istého autom
4??
stupná žiadnemu emjxrickému testu V prvom prípade je interpretácia zjavne eiplanáciou prostredníctvom univerzálnych hypotéz. V druhom prípade mame pseudoexplaruciu. ktorá môže mať emotívnu príťažlivosť a vyvolávať živé obrazmé asociácie, no neprispieva k nášmu teoretickému pochopeniu daných javov.
7.2. Analogické poznámky sa tykajú postupu získavania „významu" daných historických udalosti; jeho vedecká dôležitosť spočíva v určeni, a ke tne události sa relevantne spájajú s danou udalosťou, či už ako ..pn-,'m\" ak-bo ako _učinkv" Tvrdenie o relevantných vzťahoch opáť pred p-klada formu explánácii alebo explaručnvch náčrtov, ktoré zahrfiáju univerzálne hypotézy Jasnejšie to uvidíme v nasledujúcej časti
7.3. V historickej explánácii istých s«h i.ilnych inštitúcií sa kladie veľký dôraz na analýzu vývinu danej inštitúcie ai do uvažovaného štádia Kritici tohto prístupu namietali. Že čírv opis tohlo druhu nie je pravou ex planá-ciou Vzhľadom na predchádzajúce úvahy môže tento argument rvado-(Midnuť trochu inu podobu Opis vývinu inštitúcie zjavne nie je iba tvrdením o ťsV/Äyi'i udalostiach, ktorí' mu časovo predchádzali, treba sem Zahrnúť iba tie udalosti, ktoré sú mrtUvĚntné¥ pre utváranie danej inštitúcie lo, či nejaká udalosť je relevantná pre tento vvvin, nie je otázkou historikovho hodnotového postoja, ale objektívnou otázkou, ktorá závisí od toho, čo sa niekedy tiá/vva kauzálnou analýzou vzniku danej inštitúcie.' Kauzálna analýza události spočíva v tom, že sa sformuluje explanacia tejto udalosti, f keďže sa tu vyžaduje odkaz nj všeobecne hvpnlézy. vyžadujú |0 aj pnilpokl.uK o relevantnosti, a teda a| adekvátna an.il v za historického vývinu nejakej inštitúcie
7.4. CXikaz na všeribecné zákony podobne obsahuje použitie pojmo\ defrmiffMcír á zčwJofJi v empirických vedách, vrátane histórie " Môžeme ii ti.i napríklad povedal, že na základe Roylovho /.ikona tlak plvnu závisí od jeho teploty a objemu alebo že teplota a objem určujú tlak Kým sa
i'ti/n jtodrohnv .i jasny -vklad tohto bodu v knihe M Mandelbaunu; /« iiesia
At ômtv1 ■  ■ |     ■ ■
f'odťj " ', ■ i. i .. i • hrstotu - na rozdiel od ly/ikáUu h . »-J - _m*>roťivj vo formulácii /ákon»v. kloryvh pnU^dom »r í.tV rr-i > prípad. j!« v .-pv-»- uiUknli v ich •AuhVnvch v/áfomnych dvtrrminupK'ich v/tahaxK \ htm. Ír sa ud*lu*li ctujm ako piodukly a producenti /meny" (/m iií.. 13-14) NrudrŽÄlcriwsr tohto nl/uru ukául v podiitaK' u/ llume; ide O vieru, tr dôkladiH- j-re^kumanie dvtxh tpecifickych .iit.i!ostí samých osebe. Wi akŕlKtkoťvek odka/u ru podolnv prljwdy a vleobvene 1'f.ivhlrlnostl. môlr odhufif. tv jrdru z tytľhto .. < • • , -■■vlukufe alrbo dettrmirujr <'ruhu udalosť Tálo téza niflert protirefi veaVxkŕmu vy/rumu pojmu óVtermirtáfie. V'.wy /(.jv or «poŕl%< na pnjnw vVohrcneho /Jkoru. sit nrbVáJíe «ru poskyfnuf ťhieklívne kritéria, ktoré hy svedčili o tamytJsi* n n vzfahu detennmA.ir aleho produkcie Hovoriť Irdj O empirickej determinácii hr/ ■ í etktkoľvek odvotivanu m na \ V-ortv™'- /äLonv /.lumená poiižlvtif molaloru K*/ kn|mitivnerh^obuhu
423
vSak bazálni* tŠkam explicitne nesformuluju. tvrdenie o vzťahu závislosti alebo determinácie medzi istými veličinami alebo charakteristikami znamená prinajlepšom tvrdiť, že sa spájajú poimxcou nejakého nešpecifikovaného empirického zákona. To |e naQttj veľmi skromné tvrdenie Ak napríklad vieme íha to, že existuje nejaký empirický zákon spájajúci dve metrické veličiny (napríklad dĺžku a teplotu kovovej tyče), nemôžeme si byť ani isli, či zmenu jednej z nich nebude sprevádzať zmena druhej z nich (lebo zákon môže spájať tú istu hodnotu „závislej" alebo „determinovanej" velk'iny h rozdielnymi hodnotami druhej veličiny), ale si môžeme bvť istí iba tvm. že s akoukoľvek špecifickou hodnotou jednej z premenných sa vždv bude spájať jedna a ta i->tá hodnota druhej premennej To je zjavne omnoho menej, než cheu tvrdiť mnohí autori, keď hovoria o determinácii alebo závislosti v historickej analýze.
Povrchné tvrdenie, že ekonomické (alebo geografické alebo akékoľvek iné) podmienkv „determinujú" vývin a zmenu všetkých ostatných aspektov ľudskej spoločnosti, má teda explanačnu hodnotu iba do tej miery, do akej sa dá zdôvodniť explicitnými zákonmi, ktoré stanovujú, aký kon-kretnv druh zmenv v ľudskej kultúre bude pravidelne nasledovať po Specifických zmenách v ekonomických (geografických atď.) podmienkach, l-en formulácia konkrétnych zákonov môže naplniť všeobecnú tézu vedeckým obsahom, sprístupniť ju empirickým testom a priradiť jej explanačnu funkciu Vypracovanie takýchto zákonov s maximálnou možnou presnosťou je zjavne smer, ktorým treba hľadať postup vo vedeckej explanácii a pochopení.
8. Úvahv z tejto state sú úplne neutrálne vo vzťahu k problému mif*d-ficky historických zákonov": ani nepredpokladajú, že historické zákony sa od sociologických a iných zákonov odlišujú nejakým zvláštnym spôsobom, ani nenaznačujú Či nepopierajú predpoklad, že sa daju nájsť empirické zákony, ktoré sú v istom Špecifickom zmysle historické a sú dobre potvrdené empirickou evidenciou.
Oplatí sa tu Však spomenúť, že univerzálne hypotézy, na ktoré sa historici explicitne alebo mlčky odvolávajú pri formulácii explanácii, predikcií, interpretácii, súdov o relevancii atď., sú prevzaté z rozlii'nýái oblasti vedeckého výskumy, pokiaľ nie sú predvedeckými generalizáciami každodennej skúsenosti. Mnohé univerzálne hypotézy, na ktorých stoji napríklad historická explanácia, by sa bežne zaradili medzi psychologické, ekonomické, sociologické a čiastočne azda medzi historické zákony. Okrem toho musí historický výskum často siahať po všeobecných zákonoch sformulovaných vo fyzike, chémii a biológii Napríklad explanácia porážky armády odvolaním sa na nedostatok potravy, nepriaznivé počasie, chorobu a podobne predpokladá, zvyčajne mlčky, takéto zákony -Datovanie dejinných udalostí pomocou letokruhov vychádza z aplikácie
istých biologických pravidelnosti Rozličné metódy testovania autentickosti dokumentov, malieb, minci atď využívajú fyzikálne a chemické teorie.
Posledné dva príklady ilustrujú ďalsi aspekt, ktorý' je relevantný v tomto kontexte. Aj keby historik navrhoval, aby sa jeho výskum obmedzoval na „í*iry opis~ minulosti, bez akéhokoľvek pokusu ponúknuť ex-planácie. tvrdenia o relevantnosti .1 determinácií atď, neustále bv musel \ vužival i Srobecne zákony Objektom jeho búdti 10 totiž mfawlotf a ta je navždy neprístupná jeho priamemu pozorovaniu. K svojmu poznaniu sa musí dostať pomocou nepriamych metód: využitím univcrzálnvch hypotéz, ktoré spájajú jeho súčasnosť s danými minulými udalosťami Túto skutiH'nosť zatemnilo čiastočne to. že niektoré relevantné pravidelnosti sú také známe, že sa vôbec nepokladá za potrebné spomínať ich. a čiastočne to, že sa zaviedol zvyk odsúvať rozlične hypotézy a teórie, ktoré sa používajú pri získavaní poznania o minulých udalostiach, medzi „pomocné vedy* histórie. Je celkom pravdepodobné, že niektorých historikov, ktorí majú sklon minimalizovať, ak nie popierať dôležitosť všeobecných zákonov pre históriu, poháňa pocit, že iba „pravé historické zákonv" sú pre históriu zaujímavé. Keď si vrak raz uvedomíme, ze objavenie historických zákonov (v nejakom spresnenom význame tohto veľmi vágneho pojmu) by neurobili z histórie disciplínu, ktorá je metodologicky autonómna a nezávislá od iných odvetví vedeckého výskumu, bude sa zdať, že problém existencie historických zákonov bv mal niečo stratiť zo svojej dôležitosti.
Poznámky z tejto časti sú iba konkrétnymi ilustráciami dvoch širších princípov teorie vedy: po prvé, oddelenie „čistého opisu" od „hvpotetic-kej generalizácie a výstavby teórie" je v empirickej vede bezdôvodné - pri výstavbe vedeckého poznania sú tieto dve činnosti neoddeliteľne spojene; po druhé, je podobne bezdôvodné a zbytočné pokúSať sa zaviesť ostrú hranicu medzi rozličnými sférami vedeckého výskumu a každú z týchto oblasti rozvíjať autonómne. Nevyhnutnosť Široko v historickom skúmaní univerzálne hypotézy, z ktorých aspoň prevažná vačSina pochádza z výskumných oblasti, ktoré sa tradične oddeľujú od histórie, je iba jedným aspektom toho, čo možno nazvať metodologickou jednotou empirickej vedy.
424
425