18 Veda ľ.ugen /eleňak Koncom 19. storočia sužovala obyvateľov Východnej Indie, vtedajtet Holand skej kolónie - dnešnej Indonézie, choroba z<\iná berí-ben. lej príznakmi bola na *."/,; paralýza a znecitlivenie začínajúce na dolných končatinách. Tieto přejaty bývali nasledované aj poruchami dvíhania a srdca, a preto v kombinácii s Inými ochoreniami mohol postihnuty na Ivri-beri aj zomrieť. Heri-ben v danom období výrazne po>tilumila nielen domáce obyvaleľstiv, ale aj európskych vojakov. Holandska vláda preto do tejto oblasti vyslala výskumný tim. ktorý ma! zistiť príčinu ochorenia. Výskumníci sprvu nedokázali presne stanoviť, čo tuto chorobu SpÔSth biife a >voj pitbyt zakiniťili konštatovaním, te sa zrepne jedna o nejaký lup prenosného iKltorenia. Christiaan Eijkman. jeden z Členov tímu. však ostal •> poverením preskúmať ziiležitosť ďalej. Eijkman si všimol, ie irťmi podobne QehOKnk zvane polyneurilis li sliepky krmené udupanou hnedou ryžou, choroba sa u nich nevyskytovala, ale objavila sa ai vtedy, keď sa im podávala lúpaná biela ryža. Záver jeho výskumu preto znel, že menej kvalitná nelúpaná ryža obsahuje nejakú látku, ktorej nedostatok v organizme vedie k beri bert Tým Eijkman približne identifikoval príčinu liwroby. Neskôr sa špeeifiktnwlo. Že tou chýbajúcou látkou M vitamin BI. na čo sa však prišlo ai po objavení vitamínov. V roku 1929 do>tal Eijkman za priekopnícku prácu pn objavení vitamínov (spolu s Frederickoin Hopkinsomi Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu.1 Vedecké poznanie sa zvyčajne považuje za (o najdokonalejšie a najistejšie, akým disponujeme, Práve na vedcov sa obraciame, ak chceme poznať základně stavebné Častice sveta a ich správanie, ak ľnbehoben-beri i ........ / prrdnjtkv FIIKMAN. C (1V65) .Antawunfcr Viumin Bvnberť. uc Nobel U* tu fť>. rhytúbfftorMŕJxtnt I9Z2-IMI, Fkŕvíef Pubhshin>; < ompanv, Amsterdam 19 chceme vyliečiť ne)ake ochorenie, ak chceme porozumieť určitému spoločenskému procesu Či zvyku. Na rozdiel od iných, často spochybňovaných oblasti sa bežne predpokladá, že veda nás oboznamuje s tým, ako svet v skutočnosti vyzerá, z čoho sa skladá a Čo sa v ňom deje. Ako vsak vvzera vedecká práca? Čo špecifické Ireba rešpektovať, aby sme hovorili o vedeckom pt>stupe? Ktoré sú črty vedy? Filozo-fi a teoretici, ako aj samotní vedci sa už viackrát pokúsili odpovedať na tieto otázky. Ich názory boli samozrejme rôzne, v zásade sa však vykrystalizovalo niekoľko dominantných pohľadov na to. Čo je veda. V tejto kapitole si predstavíme tri z nich: induktivizmus. falzifikaci-onizmus a sociologické poňatie vedy.: Výskum ochorenia beri-beri nám pritom poslúži ako vhodný príklad vedeckej prace, a) kej odliAne koncepcie vedy sa budú rozchádzať v jeho konečnej interpretácii. 1 Induktivizmus Ak sa chceme o svete pnamo niečo dozvedieť, zrejme sa s nim musíme určitým spčisobom konfrontovať. Polohu Mesiaca zistime, kecľ sa pozrieme na nočnú oblohu. Pnbližnu teplotu vody v rieke budeme poznať, až keď sa je) dotkneme. Výstrel vo vedľajšej miestnosti zaregistrujeme, keď budeme počúvať a vplyv zmeny teploty na skupenstvo vody odhalíme, až po vykonaní príslušných pokusov. Keďže vedecké poznanie je pravé o svete, zmyslová skúsenosť a realizácia experimentov - zjcdmnluše-ne povedané empiría v ňom musia zau|imať kľúčové miesto. Teraz, keď dokážeme pozorovať a ovplyvňovať dianie vo svete, mame šancu dozvedieť sa 0 ňom množstvo veci. Napnklad môžeme zistiť, že pri dlhšom zahnevaní sa voda z nášho hrnca začína vyparovať, ďalej, že kocka ľadu v našom napo|i s izbovou teplotou sa postupne rozpúšťa alebo že po týždni nezalievania kvet v našom byte mení tarbu a začína vysychať. Všetky tieto veci dokážeme odhaliť zmyslovou skúsenosťou a realizovaním pokusov. Všetky tieto poznatky a ešte oveľa viac. 2 hľadiska vedy Pn n-kunstnAm hlavnvch ŕrt a problomm tvdMo pohľadov na vedu vychádzame hlavne z CHALMERS. Á.F (1982): Wh*t fc TTtt* TWm CWJnf SámotT. 2nd cd . Opn Ľniversitv ľnrvv Buckingham. Pôjde rum o empintke vedy Formálne re*-p analytické wdy ako napr logika a matematika njs tu ŕju|imal iwbudu