Parohová a kostená industriaindustria v stredoveku 1) Pracovné artefakty: šidlá (proplétáčky), ihly, zahrotené artefakty nešpecifickej funkcie, hladidlá – tzv. korčule/brusle, ohreblá/hřebla atď. 2) Schránky 3) Toaletné potreby: hrebene Charakteristika KPI 3) Toaletné potreby: hrebene 4) Hracie kamene (astragaly) 5) Súčasti kombinovaných artefaktov: črienky/střenky, rukoväte/rukojeti 6) Ostatné - kostená surovina: používali sa prevažne duté dlhé kosti ovce/kozy, tura domáceho a menej z prasaťa; kosti lovnej zvery sa používali len výnimočne rovnako ako kosti koňa - parohovina – z parožia jeleňovitých, menej z parohov srnca Charakteristika KPI - surovina parohov srnca - využívaná bola aj rohovina (zvyšky rohoviny so stopami opracovania z južného predhradia na Pohansku) Rohovina - surovina Břeclav - Pohansko Rohovina - artefakty Černigov, tzv. Čierna mohyla, pol. 10. stor. - v ranom stredoveku sa objavujú rozličné stupne špecializácie výroby - najnižší stupeň tzv. podomácka výroba - vyššie formy organizovaných špeciálnych výrob v tzv. „rodinnej dielni“ produkujúcej pre potreby najbližšieho okolia Charakteristika výroby KPI potreby najbližšieho okolia - pre obdobie vrcholného stredoveku je evidovaná centralizovaná výroba (v mestách) pre širší trh s plne špecializovanými remeselníkmi. Pracovné artefakty Prepletače (propletač/proplétáček) a šidlá: - termín prepletač je špecifický pre obdobie raného stredoveku v slovanskom prostredí – terminus technicus - v podstate ide o kostený artefakt so zahroteným distálnym koncom, vyrobený priečnym zlomením dutej dlhej kosti (väčšinou z ovce/kozy) s šikmým zrezaním KPI artefakty dlhej kosti (väčšinou z ovce/kozy) s šikmým zrezaním distálneho konca - šikmý rez býva rozlične razantný - opracovaný býva prevažne len distálny koniec artefaktu, na proximálnom konci je väčšinou ešte zvyšok epifýzy - k termínu šidlá bývajú priraďované artefakty vyrobené pozdĺžnym štiepením dlhých dutých kostí (bez zachovania kĺbnej hlavice), ďalej artefakty vyrobené z úštepov kostí väčších domácich zvierat (tur, prasa, kôň) a predmety zo zašpicatených parohových výsad KPI artefakty zo zašpicatených parohových výsad - termín prepletač sa napr. do angličtiny prekladá ako šidlo/awl; do nemčiny zugespitze Knochen – zahrotená kosť KPI artefakty 1. Prepletač s plocho zrezaným hrotom a) s tzv. žraločím hrotom rozpätie dĺžky artefaktu 5-12 cmrozpätie dĺžky artefaktu 5-12 cm rozpätie dĺžky hrotu 1,5-3 cm ohladený až vyleštený hrot artefaktu 1. Prepletač s plocho zrezaným hrotom b) dosahujúcim 1/3 až 2/3 dĺžky nástroja najbežnejší typ prepletača rozpätie dĺžky artefaktu 6,5-15,5cm KPI artefakty rozpätie dĺžky artefaktu 6,5-15,5cm rozpätie dĺžky hrotu 3-8 cm prevažuje dĺžka hrotu 7-10 cm ohladený až vyleštený hrot artefaktu 1. Prepletač s plocho zrezaným hrotom c) zrezaným takmer po celej dĺžke kosti pomerne málo častý; majú menšie rozmery; zrezanie hrotu má typický trojuholníkovitý tvar; ohladený až vyleštený hrot artefaktu, niekedy celé telo artefaktu KPI artefakty 2. Prepletač s plocho zrezaným hrotom so zubom plocho zrezaný hrot je v hornej časti opatrený viac či menej ostrým zubovitým výbežkom KPI artefakty výbežkom dĺžka hrotu sa pohybuje 1,8-5 cm, priemer je 3-3,9 cm celé nástroje boli najčastejšie dlhé 7-8 cm ohladená špica nástroja KPI artefakty ŠIDLÁ Korčule/Brusle – hladidlá: - vyrábali sa prevažne z metapodií tura domáceho a koňa - nachádzajú sa v 6 charakteristických vyhotoveniach - 1: zúžená distálna časť bez otvoru; 2: zúžená distálna časť s otvorom; 3: so špicou bez otvoru; 4: so špicou s otvorom; 5: tupá distálna časť bez otvoru; 6: tupá distálna časť s otvorom KPI artefakty otvorom - pracovná strana artefaktu je vždy vyhladená až vyleštená, kompakta je niekde vydretá až na spongiózu - predpokladá sa, že ide o hladidlá využívajúce sa v napr. garbiarstve/ koželužství – spracovávanie kože - v lit. – názor, že v skutočne ide o brusle či sanice KPI artefakty Zúžený distálny koniec Typ 1 (2) KPI artefakty Korčule so zdvihnutou špicou Typ 3 (4) KPI artefakty Tupá distálna časť Typ 5 (6) Ohreblo/Hřeblo: - za ohreblá považujeme lopatovité predmety dlhé 10-18 cm s pozdĺžnou rukoväťou oválneho alebo kruhového prierezu, ktorá sa rozširuje a zoslabuje v plochu ukončenú hrubým ostrím s plytkými (malými, ohladenými) zubami - šírka ozubeného ostria: 6-10 cm - väčšinou sú vyhotovené z parožia a to z časti rozdvojenia KPI artefakty - väčšinou sú vyhotovené z parožia a to z časti rozdvojenia lodyhy do 2 výsad - rozšírenie – u západných Slovanov - datovanie: od konca 9 stor. do 13. stor.; ťažisko výskytu je rozmedzie 11.-12, stor. - funkcia: ako vochle/hachle pri spracovávaní rastlinných vlákien do priadze; čistenie srsti koní – predchodcovia železných ohrebiel? KPI artefakty Ohreblá/hřebla BřeclavBřeclav Pohansko KPI artefakty Brno – Polní ulice Vlastislav Tkacie doštičky – tzv. karetky: - vyskytujú sa v celom priebehu stredoveku - vyrábali sa z kosti, parohoviny aj z dreva (dnes aj z kartónu) - štvorcovité doštičky s otvormi pre navlečenie osnovy KPI artefakty - štvorcovité doštičky s otvormi pre navlečenie osnovy - na tkanie lemov ošatenia, opaskov, stužiek KPI artefakty Karetky KPI artefakty Jehlice na pletení a opravu rybářských sítí - na pletení obecně Mikulčice Schránky Ihelníky (jehelníky): - ihelníky sa podľa N. Profantovej vyvíjali v Karpatskej kotline od jednoduchého typu s kvadratickým prierezom (typ I) cez ihelníky s kruhovým prierezom (typ II) po tzv. sústružené ihelníky (typ III) - najjednoduchšie tvary sa objavujú už v 2. pol. 7. stor. – avarský KPI artefakty - najjednoduchšie tvary sa objavujú už v 2. pol. 7. stor. – avarský vplyv na slovanskú hmotnú kultúru - pokračujú ďalej do vrcholného stredoveku - sústružené - výskyt jednotlivých typov sa však chronologicky prelína KPI artefakty Ihelníky Jehelníky Mikulčice Parohové dvojčlenné a trojčlenné schránky: - dvojčlenné schránky: majú kónický, mierne prehnutý tvar - spongióza je plne odstránená - povrch je starostlivo vyhladený - často bývajú zdobené - zrejme tvarovo predchádzajú zložitejšie trojčlenné schránky - podľa N. Profantovej sa opäť jedná o kultúrny vplyv avarského KPI artefakty - podľa N. Profantovej sa opäť jedná o kultúrny vplyv avarského kaganátu - datovanie: od 7. storočia pokračujú do stredoveku (parohové schránky na streľný prach) - funkcia: uschovávanie vzácnych drobných, sypkých vecí – šperky, korenie, soľ KPI artefakty Parohová dvojčlenná schránka Břeclav-Pohansko - Trojčlenné parohové schránky - Náleziská trojčlenných schránok možno rozdeliť do 4 geograficko-chronologických oblastí - 1: avarské poťažno slovansko-avarské pohrebiská v Karpatskej kotline; 7.-8. stor. - 2: na hradiskách v období Veľkej Moravy – v Čechách, na Morave aj na Slovensku; koniec 8. – celé 9. stor. KPI artefakty - 3: oblasť Dalmácie a v Rakúsku z pohrebísk tzv. podunajského typu (Pitten, Pottenbrun); 9. stor. - 4: sídliská a opevnené hradiská z 10. – 11. stor. v oblasti stredného a horného toku Labe a v Pobaltí - schránky sa podľa tvaru delia na Typ X a na Typ Y KPI artefakty Y XBřeclav-Pohansko Břeclav-Pohansko KPI artefakty Mikulčice KPI artefakty Levý Hradec KPI artefakty Slovensko, 15. str. Toaletné potreby Hrebene: - jednostranné trojvrstvové - obojstranné trojvrstvové - výnimočne sa vyskytne hrebeň jednovrstvový (Němčice na Hané – 11. stor. – z jednej strany plochý (rub), z jednej strany klenutý (líce) - vyskytujú sa od staroslovanského obdobia – naviazujú na tradíciu hrebeňov z DSN - delenie hrebeňov podľa krycej lišty; podľa tvaru bokov – A: boky prehnuté dovnútra; B: prehnutie bokov a skosenie všetkých štyroch KPI artefakty - delenie hrebeňov podľa krycej lišty; podľa tvaru bokov – A: boky prehnuté dovnútra; B: prehnutie bokov a skosenie všetkých štyroch rohov; C: boky polkruhovo vykrojené; D: boky vyklenuté atď. - napr. Hrubý 1957 – 9 typov pri obojstranných hrebeňoch, iné delenie používa Hilczerówna 1962 alebo Cnotliwy 1973 atď. - púzdra na ochranu ozubenia sa vytratili koncom DSN a opäť sa objavujú až vo vrcholnom stredoveku v 12.-13. stor. KPI artefakty Cnotliwy 1973 KPI výroba hrebeňa KPI artefakty Pohansko Časní Slovania 6.-7. str. Stredohradištné nálezy Břeclav-Pohansko KPI artefakty 1: Tursko (u Prahy) 2: Uherský Brod-Těšov KPI artefakty 3, 5: Čáslavský Hrádek; 4, 8: Levý Hradec; 6: Budeč; 7: Pražský Hrad Tzv. tkací hrebeň: - vysoké a štíhle hrebene pomerne masívne (hrúbka okolo 3 mm) - jednodielne, jednovrstvové - počet zubov: 7-15, zuby bývajú taktiež masívne (šírka 2,2-3,7 cm; dĺžka 12,5-14,7 cm) - výskyt: Nemecko, Poľsko, bývalé ČSR; ďalej na východ počet nálezov tkacích hrebeňov rapídne klesá až mizne KPI artefakty nálezov tkacích hrebeňov rapídne klesá až mizne - datácia: 10. – 14. stor. - funkcia: pri pradení menej kvalitných vlákien – keď sa z priadze cez zuby hrebeňa ťahajú vlákna, z ktorých sa stáča niť; hrebeň je upevnený na praslici zvislo zubami nahor; účesové hrebene?; vochlovanie ľanu?; vyčesávanie semena z koncov ľanových stonkov? KPI artefakty KPI artefakty KPI artefakty Rarita: import, hrebeň zo svatovítského pokladu, zhotovený zo slonoviny pripisovaný sv. Václavovipripisovaný sv. Václavovi pochádza však až z poč. 12. stor. Hracie kamene – astragaly - hracie kamene vyrobené z kostí ovce/kozy z oblasti členku, priehlavku/kotníku, nártu – astragalus – talus - podľa typu kostí, z ktorých boli vyrábané, prevzali hracie kamene meno a slovo astragal sa stalo synonymom ku slovu hrací kameň pre obdobie raného stredoveku v slovanskom a germánskom prostredí - v pohanských žiarových a birituálnych bulharských hroboch sa astragaly vyskytovali už v 6. stor. - hracie kamene – astragaly do prostredia strednej Európy prišli z KPI artefakty - hracie kamene – astragaly do prostredia strednej Európy prišli z oblasti východoeurópskych kočovných kmeňov (8.-10. stor.) - astragaly sa objavujú aj v avarských či staromaďarských hroboch - v 13. stor. sa astragaly objavujú s príchodom Mongolov a prežívajú až do 16. stor. - v západnej Európe sa výskyt kostených hracích kameňov posúva až do neskorého stredoveku – antická provinciálna tradícia - spôsob hry s astragalmi - hra „párna-nepárna“ – hádanie počet kameňov v dlani - hra na odhad s vyhadzovaním kostených kameňov do vzduchu a chytanie na chrbát ruky (koľko ich protihráč chytí) - hra „alea“ – so 4 hracími kameňmi označených na pozdĺžnych stranách číslami 1, 3, 4, 6; po vhodení kameňov vyhrávali určité zostavy čísel a strán KPI artefakty určité zostavy čísel a strán - hra s 5 kameňmi – jeden kameň je vhodený do vzduchu a behom letu kameňa musí hráč vziať kameň ležiaci na zemi – cieľom hry je svojou šikovnosťou pripraviť protihráča o všetky kamene KPI artefakty Astragaly Břeclav-Pohansko Mikulčice - hracie kamene patriace ku klasickým doskovým hrám ako je napr. dáma - diskovité kotúčiky – ploché či mierne vypuklé, bez výzdoby, s výzdobou, s vykrajovanými okrajmi - v období raného stredoveku sa ich nálezy KPI artefakty - v období raného stredoveku sa ich nálezy sústreďujú do centrálnych aglomerácií typu Mikulčice či Staré Město - kostené hracie kamene prežívajú po celý stredovek KPI artefakty Hracie kamene – diskovité kotúčiky Mikulčice KPI artefakty Súčasti kombinovaných artefaktov: – střenky, – plné rukojeti Pohansko KPI artefakty Budeč Ostatné Zděře – objímky/prstence: - valcovité predmety, duté (odstránená spongióza) - výšku môžu mať od pár milimetrov až po 5-6 cm, priemery bývajú tiež rozličné - vyrábané z kosti aj z parohu (častejšie) - zdobené aj nezdobené – výzdoba: koncentrickými kruhmi, KPI artefakty - zdobené aj nezdobené – výzdoba: koncentrickými kruhmi, kruhmi s bodom v strede, ryhovaním do geometrických obrazcov (trojuholníky, kľukatky, oblúky, stromčekovitý ornament atď.) - datovanie: priebežne behom celého stredoveku - funkcia: náustok, objímka rukoväte, praslen, korálka, podstava/spodná časť hracích figúrok? KPI artefakty ZděřeMikulčice Břeclav-Pohansko KPI artefakty Libice nad Cidlinou Zvláštne a ojedinelé artefakty Budeč Litoměřice Levý Hradec KPI artefakty Zvláštne a ojedinelé artefakty Bartošková, A. 1995: Die Knochen- und Geweihindustrie aus der Vorburg des frühmittelalterlichen Budeč-Lage „Na Kašně“, PA LXXXVI/2, 21-62. Becker, C. 1989: Die Geweihfunde vom spandauer Burgwall, BBVFG Band 6, 101-141. Cnotliwy, E. 1973: Rzemiosło rogownicze na Pomorzu wczesnośredniowiecznym. Wrocław-Warszawa-Kraków-Gdańsk. Čechura, J. – Vyšohlíd, M. 2008: Kostěné předměty určené ke hrám. Z nálezů na náměstí republiky v Praze, AVSČ 12, 723-743. Hrubý, V. 1957: Slovanské kostěné předměty a jejich výroba na Moravě, PA XLVIII, 118-217. Výberová literatúra PA XLVIII, 118-217. Kavánová, B. 1995: Knochen- und Geweihindustrie in Mikulčice. In: Studien zum Burgwall Mikulčice I. Brno, 113-378. Semjonov, S. A. 1959: O značenii „koňkov“ i kostej s narezkami iz Sarkela – Beloj Veži, MIA II, 353-361. Slivka, M. 1984: Parohová a kostená produkcia na Slovensku v období feudalizmu, SlA XXXII, 377-416. Švecová, R. 1999: Kostená a parohová industria z predveľkomoravských a veľkomoravských sídlisk na Pohansku pri Břeclavi. Rkp. diplomové práce, ulož. na ÚAM FF MU. Brno. - zčasti publikované v SPFFBU M5, 2001, 61-95.