ČESI A SLOVÁCI V ZÁMORÍ •Najmohutnejší prúd českých a slovenských vysťahovalcov spadá do druhej polovice 19.storočia a smeroval do zámoria, hlavne do Ameriky • •Česi a Slováci na americkom kontinente okolo roku 1938 • - USA asi 400 tisíc Čechov • a 700 tisíc Slovákov • - KANADA 15 tisíc Čechov • a 35 tisíc Slovákov • - ARGENTÍNA 20 tisíc Čechov • a 25-30 tisíc Slovákov • Top of the Rock.jpg 2/ ČESI A SLOVÁCI V USA • Uplatnili sa v dvoch hlavných hospodárskych odvetviach: •* ako robotníci v priemyselných centrách veľkomiest • - New York, Detroit, Pittsburg, Cleveland, Chicago a ďalšie •* ako farmári v prevažne poľnohospodársky zameraných štátoch • - IOWA • - TEXAS •* Slováci zakotvili hlavne v priemyselných aglomeráciách ako baníci, hutníci a robotníci •* Približne polovica českých prisťahovalcov dala prednosť farmárskemu živobytiu •* Eva Eckertová: KAMENY V PRÉRII. Praha 2004. • Po stopách českých a moravských vysťahovalcov v Texase 3/ ČESI A SLOVÁCI V ARGENTÍNE • * Hlavný prúd migrácie spadá do prvej tretiny 20. storočia, kedy sa aj ukončil •* Hlavnými strediskami usídlenia Čechov a Slovákov boli: • - veľkomestá Buenos Aires, Cordoba, Rosario, a ďalšie • - poľnohospodárska provincia Chaco so strediskom Saenz Peňa • - Comodoro Rivadavia ako stredisko ťažby nafty v Patagónii • Arg. 7_NEW.jpg 4/ ČESI A SLOVÁCI V PROVINCII CHACO • •* Provincia Chaco patrila začiatkom 20.storočia s 2,1 obyvateľmi na km štvorcový k najredšie osídleným častiam Argentíny • * V roku 1912 sa začalo sídľovať mesto Saenz Peňa. Prvé české rodiny sa tu usadili v roku 1913 a prvé slovenské rodiny v roku 1923 • * V roku 1937 v Saenz Peňa žilo približne: • - 50 tisíc obyvateľov, z toho • - asi 5 tisíc Čechov • - asi 2,5 - 3 tisíc Slovákov •* V tom čase to po Buenos Aires boli najvýznamnejšia česká a aj slovenská komunita v Argentíne • • Arg. 8_0001_NEW.jpg Arg. 27_NEW.jpg 5/ DOMINANTNÁ POZÍCIA ČESKEJ/MORAVSKEJ KOMUNITY •* Priekopníkmi pestovania bavlny v Chacu sa stali rodiny Šašvatovcov a Novotnovci. Osvojili si ho v americkom Texase. •* Tieto dve rodiny boli aj iniciatormi príchodu ďalších kolonistov z Čiech a Moravy. Hlavne z Velkých Bílovic pri Břeclave, odkiaľ prišlo 100 rodín aj so starostom Osičkom •* Doklady uznania zásluh a dominantnej pozície českej komunity v Saenz Peňa • - Kaplnka v chráme San Roque zasvätená Pražskému Jezuliatku. Doplnená je • obrazmi sv.Václava (patróna českej krajiny), Bohorodičky z Hostýna (ochrankyne Moravy) a pamätnou tabuľou rodine Šašvatovcov • Arg. 10_NEW.jpg Arg. 11_NEW.jpg C:\Users\Botik\Pictures\MP Navigator EX\2012_04_14\Arg. 12_NEW.jpg 6/ INFRAŠTRUKTÚRA ČESKEJ A SLOVENSKEJ KOMUNITY V SAENZ PEŇA •Infraštruktúra českej komunity: - - hotel MORAVIA, hotel SLAVIA, športový klub MORAVA, COOPERATIVA LA UNION, krajanské združenie LA UNION CHECOESLOVACA, ČESKOSLOVENSKÁ ŠKOLA a ďalšie • •* Infraštruktúra slovenskej komunity • - SLOVENSKÝ ŠKOLSKÝ SPOLOK ŠTEFÁNIK • - SLOVENSKÝ EVANJELICKÝ CIRKEVNÝ ZBOR • 7/ CHACO = TIERRA DEL ALGODON / ZEM BIELEHO ZLATA •* Chaco so subtropickou klímou sa vyprofilovalo ako oblasť pestovania bavlny •* Čakra = farma = 100 - 300 ha , pôvodne pralesa, 10 rokov klčovanie a žiarenie •* Rančo = obydlie na čakre pre rodinu čakrára a zamestnancov •* Škodcovia bavlny = sucho, mokro, mravce, húsenice, kobylky/langosty •* Optimálna úroda raz za sedem rokov •* Chov hovädzieho dobytka – doplňujúci zdroj živobytia • Arg. 14_NEW.jpg Arg. 15_NEW.jpg Arg. 18_NEW.jpg Arg. 20_NEW.jpg Arg. 21_NEW.jpg Arg.23_NEW.jpg 8/ DISKONTINUITA HOSPODÁRSKEJ ČINNOSTI A SPÔSOBU ŽIVOTA •* Namiesto maloroľníckeho a mnohoodvetvového farmársky a monokultúrny systém •* Namiesto maštaľného drobnochovu stepný veľkochov hovädzieho dobytka •* Gaučovia – vysokošpecializovaní pastieri hovädzieho dobytka • - kôň a jazda • - výstroj (laso, boleadora ) • - korral / ohrada • - ostnatý drôt • - odev (sombrero, polainas, bombačas) • - strava (asádo, lokro, maté) • Arg. 28_NEW.jpg Arg. 33.jpg Arg. 35_NEW.jpg Arg. 37_NEW.jpg Arg. 39_NEW.jpg Arg. 40.jpg Arg. 42_NEW.jpg Arg. 44_NEW.jpg 9/ SLÁVNOSŤ 15 ROKOV DIEVČAT •* Argentínske prostredie vtláčalo svoju pečať na všetkých úsekoch života imigrantov: • - v spôsobe sviatkovania • - v obyčajoch • - v rodinných obradoch •Slávnosť iniciačného obradu 15 rokov dievčat je kultúrnou výpožičkou z tradícií prinesených Talianmi a Španielmi •Z príhovoru otca dcére Cecílii: •„Cecília! Pred 15 rokmi Pán Boh chcel, vďaka láske tvojich rodičov, aby si prišla na svet. Narodila si sa silná ako strom quebračo, s čistou a sladkou vôňou kvetu garabato, ktorý zvestováva príchod jari. A dnes už oslavuješ svojich 15 rokov. Rástla si pod krídlami tvojich rodičov, ktorí ťa šťastlivo previedli detstvom až do veku dospievania, aby sa z teba stala čakenská žena, ktorú si Pán Boh vyvolil pre túto zem! ......“ • • Arg.46_NEW.jpg Arg. 4948_NEW.jpg