Fenomén migrácie Teoretická východiská 1/ TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ MIGRAČNÝCH ŠTÚDIÍ V ETNOLÓGII • •Predmetom záujmu migračných štúdií v etnológii sú príčiny a dôsledky mobility • •* Stav pred migráciou • - príčiny odchodu • - migračné vlny • - charakteristika migrantov • - dôsledky/dopady na tých, ktorí zostali „doma“ • •* Priebeh migrácie • - formy transportu • - časový priebeh • •* Stav po migrácii • - čomu sú vystavení migranti v cieľovej krajine • - dôsledky/dopady na spoločnosť cieľovej krajiny • 2/ SOCIÁLNE ÚROVNE A ANALYTICKÉ JEDNOTKY MIGRAČNÝCH ŠTÚDIÍ •* Mikro - úroveň • - jednotlivci • •* Mezo – úroveň • - rodina, príbuzenstvo • - územná/lokálna pospolitosť • - konfesionálna komunita • - podporné, spolkové a občianske združenia • - záujmové skupiny • •* Makro - úroveň • - enkláva • - diaspora • - jazykový ostrov • - minorita etnická, konfesionálna • 3/ ZVLÁŠTNOSTI ŽIVOTNEJ SITUÁCIE A KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA MIGRANTOV •Migranti sa svojou mobilitou dostali do zvláštnej situácie tým, že: • •* Prerušili kontakt a väzby s materskou/zdrojovou krajinou/spoločnosťou • - teritoriálne, hospodárske, jazykové, sociálne, kultúrne, politické • •* Nadviazali kontakt a väzby s cieľovou krajinou/spoločnosťou • - teritoriálne, hospodárske, jazykové, sociálne, kultúrne, politické • 4/ DÔSLEDKY ZMENENEJ SITUÁCIE MIGRANTOV •Zmenená situácia vniesla do života migrantov dva protirečivé vývinové trendy: • •* Zotrvačnosť a kontinuita zdedenej jazykovej a kultúrnej výbavy • •* Diskontinuita a inovácie jazykových a kultúrnych daností migrantov v cieľovej krajine • 5/ DYNAMIKA A PROCESUÁLNOSŤ V JAZYKU A KULTÚRE MIGRANTOV •Vo vývine jazyka a kultúry migrantov zmeny prebiehajú vo viacerých štádiách s rozdielnou intenzitou: • • - počiatočný kontakt • - adaptácia • - akulturácia • - bilingvizmus • - integrácia • - asimilácia • 6/ PROCESY ZAKOREŇOVANIA POSTUPUJÚ PO GENERÁCIÁCH •* Prvá generácia • - monolingvizmus s meterinským jazykom • •* Druhá generácia • - bilingvizmus so silným materinským a slabým osvojeným jazykom • •* Tretia generácia • - bilingvizmus so slabým materinským a silným osvojeným jazykom • •* Štvrtá generácia • - monolingvizmus s osvojeným jazykom 7/ SYNKRETIZMUS KULTÚRY VO VÝVINE MIGRANTOV •Vývin jazyka, kultúry a spôsobu života migrantov sa vyznačuje synkretickým obsahom s nasledovnými prvkami: • •A - Kultúra materinskej/zdrojovej spoločnosti •B - Kultúra cieľovej spoločnosti •C - Kultúra migrantov vytvorená v cieľovej spoločnosti • Diagram synkretizmu kultúry migrantov diagram migracia_NEW.jpg Fenomén migrácie Maďari / Starí Uhri 1/ PÔVOD MAĎAROV / STARÝCH UHROV •Pôvod Maďarov prezrádza ich ugrofínsky jazyk z rodiny uralských jazykov. • •* Ugrofínske jazyky sa z oblasti Uralu migráciou rozptýlili na veľkom euroázijskom • území • •* Na európsky kontinent prenikli dva prúdy: • - do Karpatskej kotliny • MAĎARI • - do balticko-škandinávskej oblasti • FÍNI, ESTÓNCI, KARELI, LAPONCI • mapy.jpg 2/ MIGRÁCIA MAĎAROV Z PRAVLASTI DO KARPATSKEJ KOTLINY •* Etapovitý postup migrácie • - Pravlasť Uhrov za Uralom - do 5..stor. • - Magna Hungaria (po prechode cez Ural) - 5. stor • - Levédia - 8. stor. • - Etelköz - 8/9. stor. • - Karpatská kotlina - 9/10. stor. • •* Turecko-bulharské slovné a kultúrne výpožičky v Levédii a Etelköze • alma/jablko eke/pluh • aratni/orať kender/konope • árpa/jačmeň šarló/kosák • bor/víno tarló/strnisko • boršó/hrach örölni/mlieť • mapy_0010.jpg 3/ RODOVO – KMEŇOVÁ SPOLOČNOSŤ STARÝCH UHROV •* Z turecko-bulharského jazyka pochádza názov • - Onoguri - Ungari - Vengeri • - Hungari - v latinčine • - Uhri - v slovenčine • - Uhři - v češtine • pôvodne znamenal spoločenstvo zväzu 10 kmeňov • •* Štruktúru Starých Uhrov pri príchode do Karpatskej kotliny vytváralo spoločenstvo siedmich kmeňov •NYÉK / Ňék MEGYER / Meďer GYARMAT / Ďarmat TARJÁN / Tarján •JENŐ / Jeno KÉR / Kér KESZI / Kesi • 4/ USADZOVANIE A SÍDELNÉ ÚZEMIE STARÝCH UHROV V KARPATSKEJ KOTLINE •* V roku 896 • vstúpili do riedko osídlenej stepi medzi Dunajom a Tisou • •* Po roku 900 • postúpili do Zadunajska a do naddunajských oblastí • •* Do polovice 10.storočia prenikli po líniu • Bratislava - Hlohovec - Nitra - Levice - Krupina - Lučenec – • Rimavská Sobota - Rožňava - Trebišov • •* Do konca 10.storočia • prenikli k rieke Morava a Olšava, • čo dokladajú názvy miest Uherský Brod a Uherské Hradiště mapy_0001.jpg mapy_0002.jpg 5/ STAROUHORSKÉ TOPONYMICKÉ NÁZVY NA ETNICKOM ROZHRANÍ •* Uhorská Ves, Uherce, Uhrovec •* Meder •* Nekyje •* Ďarmoty •* Kiar, Kýr •* Kosihy, Kosihovce • •Sú to názvy odvodené od starouhorských kmeňov, ktoré tam mali vybudované vojenské strážne osady • mapy_0003.jpg 6/ SPÔSOB ŽIVOTA STARÝCH UHROV •Vojensko-lúpežná a nomádno-pastierska spoločnosť • •Predvojom boli kmeňoví náčelníci s ozbrojenými jazdcami a dobyvateľským programom • •Za vojenským predvojom postupoval ľud/rodiny kočovných pastierov so stádami koní, hovädzieho dobytka, oviec a svíň • •Nepretržitý pohyb stád za vhodnými pastvinami • mapy_0004.jpg 7/ SPÔSOB BÝVANIA A VARENIA NOMÁDNYCH UHROV •Rozoberateľné a prenosné obydlie zhodné s typom mongolskej jurty • •* Kostra stien z drevených tyčí •* Obklad z plstených textílií •* Kruhový pôdorys s ohniskom uprostred •* Hlinené kotlíky zavesené nad ohniskom na remeni, s obsahom na 7 – 9 litrov potravy •* Vpravo od dverí mužská strana s domácimi bôžikmi a koženými vrecami na • transport •* Vľavo ženská strana s kuchynským inventárom a rodinnou posteľou •* Pri vchode miesto pre služobníctvo a drobné zvieratá mapy_0005.jpg mapy_0005.jpg mapy_0006.jpg 8/ HROBY BOJOVNÍKOV S PREDMETMI VÝCHODOEURÓPSKEHO PÔVODU Z PRVEJ POLOVICE 10. STOROČIA (Tzv. levédska industria) •* Strmene s prehnutými stúpadlami •* Luky vystužené parohami a kosťami •* Kovové hroty šípov vystreľované do hrobov bojovníkov •* Šable so zahnutou rukoväťou •* Kosti prednej časti bojovníkovho koňa (zadnú zjedli na pohrebnej hostine) • 9/ MOHYLA STAROUHORSKÉHO NÁČELNÍKA / KNIEŽAŤA ( 10.STOR.) • •V hrobke pod navŕšenou mohylou na východnom Slovensku sa našlo pol tisícky kovových, textilných, kožených a ďalších luxusných predmetov/výrobkov z dielní v niekdajšej východoeurópskej domovine Starých Uhrov • • * zlatom zdobená šabľa • * rúcho od pása po plecia vyzdobené striebornými a pozlátenými prvkami • * konský postroj so striebornými zvoncami • * strieborné predmety s vyobrazením mytologického vtáka Turula • 10/ TURUL - MYTOLOGICKÝ VTÁK STARÝCH UHROV •* Mytologického vtáka Turula tradícia spája s najpočetnejším a najsilnejším • starouhorským kmeňom MEGYER •* Najvýznamnejším a najvplyvnejším rodom kmeňa Megyer boli Arpádovci •* V mýtickej povesti sa hovorí, že ÁLMOŠ, prvý z rodu Arpádovcov, dostal meno vďaka zjaveniu, keď sa jeho ťarchavej matke EMESE prisnilo, že k nej priletel vták •TURUL a obťažkal ju so slovami, že z jej lona vytryskne bystrina a z jej bedier sa zrodia slávni panovníci, no nebudú sa množiť v ich niekdajšej, ale novej vlasti • •ÁLMOŠ znamená PRISNENÝ, odvodené zo slova álom = sen • mapy_0007.jpg 11/ PRVÁ ETAPA SPOLUNAŽÍVANIA UHROV SO SLOVIENMI •* Spočiatku malo správanie starouhorských kmeňov • - dobyvateľský • - pustošivý • - podmaniteľský charakter •* Vojenským útokom podľahli najvýznamnejšie slovanské hradiská, • aj samotná Veľkomoravská ríša •* Vzájomné vzťahy dobyvateľských Uhrov a starousadlých Slovienov boli • - dištancované • - nekomunikovali • - nemiešali sa vzájomne •* Dokladom sú oddelené osady a pohrebiská starých Uhrov a Slovienov • 12/ DRUHÁ ETAPA SPOLUNAŽÍVANIA UHROV SO SLOVIENMI •Od polovice 10.storočia po porážke Starých Uhrov na rieke Lech (955), kde zahynulo 10 tisíc uhorských bojovníkov aj s ich náčelníkmi, nastal výrazný zvrat v spôsobe života Uhrov: • - Skončilo sa vojenské lúpežne drancovanie okolitých starousadlíkov • - Karpatská kotlina svojimi pastvinami už nepostačovala pre rozrastajúce stáda kočovníkov • - Spôsob života starousadlých Slovienov sa stával čoraz príťažlivejší • •To boli rozhodujúce faktory, ktoré vyviedli starých Uhrov z bezvýchodiskovej situácie a nasmerovali ich • - od kočovného k usadlému • - od pastierskeho k roľníckemu spôsobu života • 13/ TRETIA ETAPA SPOLUNAŽÍVANIA UHROV SO SLOVIENMI • Prechod starých Uhrov z nomádneho na usadlý spôsob života bol sprevádzaný: • • - Uhri zakladali svoje trvalé sídla v bezprostrednej blízkosti slovanských • - Vznikli predpoklady pre vzájomné kontakty a komunikáciu • - Potreba dorozumievania uviedla do života bilingvizmus • - S bilingvizmom sa dostávali na program dňa sociálne a kultúrne interakcie, vzájomné kultúrne vyžarovanie a kultúrne výpožičky • 14/A ŠTVRTÁ ETAPA SPOLUNAŽÍVANIA UHROV A SLOVIENOV •Na prijímaní kultúrnych podnetov boli viac zainteresovaní transformujúci sa Starí Uhri ako autochtonni a kontinuitne sa uberajúci Slovieni. Výpožičky slovanských slov do maďarčiny poukazujú, že kultúrne vyžarovanie poznačilo širokú škálu hospodárskeho, spoločenského a duchovného života Starých Uhrov a neskorších Maďarov: • •POĽNOHOSPODÁRSTVO •lemez / lemeš, csoroslya / čerieslo, barázda / brázda, ugar / úhor, parlag / prieloh, borona / brána, kapa / motyka, rozs / raž, prosza / proso, kalász / klas, szalma / slama, pelyva / pleva, konkoly / kúkoľ, kasza/ kosa, csép / cepy, villa / vidly, asztag / stoh, kabala / kobyla, bárány / baran, kakas / kohút, galamb / holub, járom / jarmo atď. • •STAVITEĽSTVO A BÝVANIE •gerenda / hrada, oszlop / stĺp, borona / brvno, szelemen / slemeno, vályog / váľok, pitvar / pitvor, pest / pec, ablak / oblok, asztal / stôl, polc / polica, udvar / dvor • 14/B ŠTVRTÁ ETAPA SPOLUNAŽÍVANIA UHROV A SLOVIENOV •REMESLÁ •takács / tkáč, molnár / mlynár, kovács / kováč, kádár / debnár, kadiar, gerencsér / hrnčiar, esztergályos / struhár, tokár • •RODINA •család / čeľaď, rodina, mostoha / macocha, unoka / vnuk • •NÁBOŽENSTVO •kereszt / kríž, malaszt / milosť, pogány / pohan, angyal / anjel, pokol / peklo, pap / pop, kňaz, bérmál / birmovať • •DNI V TÝŽDNI •szerda / streda, csoturtok / štvrtok péntek / piatok, szombat / sobota • •ŠTÁT A ORGANIZÁCIA SPOLOČNOSTI •király / kráľ, császár / cisár, vajda / vojvoda, kenéz / knieža, szolga / sluha, rab / rob, otrok, izbeg / zbeh, paraszt / roľník, prostý, megye / župa, medza, ispán / župan, tomolcz / temnica, panasz / ponosa, sťažnosť, rend / poriadok řád, pecsét / pečať, pénz / peniaz • 15/ POLITICKÉ A ETNICKÉ ZJEDNOTENIE STARÝCH UHROV •* S prechodom od nomádneho pastierstva k roľníckemu spôsobu života bol spätý prechod z rodovo – kmeňovej na feudálnu spoločnosť • •* V roku 1000 uvedený proces bol zavŕšený ustanovením Uhorského kráľovstva, kedy bol Štefan I. z rodu Arpádovcov korunovaný za prvého uhorského kráľa • •* S uvedenými procesmi a udalosťami súviselo aj etnické zjednocovanie starouhorskej spoločnosti • •* Keďže v procesoch jazykového a politického zjednocovania kľúčovú úlohu zohrávali príslušníci najpočetnejšieho a najvplyvnejšieho kmeňa MEGYER, podľa nich sa ustálilo aj pomenovanie novoutvoreného etnického spoločenstva – MAĎARI • •* V čase vzniku Uhorského kráľovstva sa počet Starých Uhrov / Maďarov odhaduje na 100 – 150 tisíc obyvateľov • 16/ ZAČLEŇOVANIE VEĽKOMORAVSKÝCH SLOVIENOV DO UHORSKÉHO ŠTÁTU •* Na formovaní Uhorského kráľovstva sa okrem elity starých Uhrov podieľala aj časť príslušníkov elity vojensky podmanenej a politicky zlikvidovanej Veľkej Moravy • •* Do služieb Uhorského kráľovstva vstúpili aj viaceré najvýznamnejšie rody niekdajšieho Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy • - Poznanovci • - Huntovci • - Miškovci • - Bogatovci – Radvanovci • •* Do služieb Uhorského kráľovstva vstúpili aj príslušníci českých šľachtických rodov • Napr. rytier Vavrinec vo vojenských službách, usadil sa v Liptove, v osade strážcov hraníc Uhorskej Vsi • •* Potomkovia rytiera Vavrinca za služby Uhorskému kráľovstvu získali rozsiahle • majetky a šľachtické výsady v Liptove a Turci • 17/ PODIEL STARÝCH UHROV NA ETNOGENÉZE SLOVÁKOV •* Slovieni, ktorí sa dopracovali k vlastnej štátnosti, pri rozpade staroslovanskej jednoty sa u nich od 10. storočia vyhranili aj osobitné etnické pomenovania – Česi, Poliaci, Rusi, Chorváti, Bulhari • •* Na analogických princípoch Slovieni, ktorých územie bolo začlenené do Uhorského kráľovstva a nedisponovali vlastným štátom, boli označovaní aj naďalej názvom Slovieni, ktorý sa v 15. storočí transformoval na etnonym Slováci • • • • •ŽIDIA V DIASPORE • •Príklad násilnej migrácie • • •1/ ŽIDIA AKO ARCHETYP EXPATRIOTICKÉHO SPOLOČENSTVA • • •Vyhnanie a 2000 rokov života mimo materskej • krajiny / vlastného štátu • •Rozptýlenie po území Rímskej ríše, neskôr aj Európy • a napokon aj celého sveta • •Napriek strate materskej krajiny, postupne aj • materinského jazyka, Židia v diaspore • nestratili puto skupinovej spolupatričnosti • a kolektívnej identity, čiže židovstva •Hlavným faktorom dvojtisícročného pretrvania • Židov v diaspore bolo ich • - náboženstvo / judaizmus • - viera v návrat do krajiny pôvodu • •2 /A Z HISTÓRIE ŽIDOV • 1200 – 1000 rokov pred n.l. exodus z Egypta a vznik štátov Juda a Izrael •520 stavba Chrámu v Jeruzaleme •66 - 70 nášho letopočtu Rimania • - potlačili povstanie Židov • - zničili ich Chrám v Jeruzaleme • - vyhnali Židov z Izralela • - rozohnali ich po vtedajšej Rímskej ríši • Z Rímskej ríše začali Židia migrovať do európskych krajín v prvých storočiach n.l, vo väčšom počte na prelome tisícročí • • • •2 / B Z HISTÓRIE ŽIDOV • •V európskom priestore sa Židia rozčlenili na •dve hlavné skupiny: • • - SEFARDI na území Španielska, Portugalska a v balkánskych krajinách • • - AŠKENÁZIOVIA v krajinách strednej a východnej Európy askenazi_NEW_NEW.jpg • Na rozhraní 11. a 12. storočia žilo v nemeckých krajinách okolo 20 tisíc aškenázskych Židov • • Od 14. storočia v dôsledku prenasledovania sa gravitačné centrup aškenázskych Židov presunulo do Čiech, na Moravu a do Poľska, odtiaľ aj na Slovensko • • V 17. – 20. storočí migrácia Židov do zámorských krajín • • V 20. storočí hlavnými udalosťami boli: • - holokaust • - sionizmus • - vznik štátu Izrael • Stredoveky zidovsky odev.jpg lekar a hirsch_NEW.jpg •3/ IDENTITA ŽIDOV • • Podmienky života v diaspore vyústili do špecifickej podoby náboženskej, jazykovej, etnickej, teritoriálnej a lokálnej identity Židov: •* V slove žid sú obsiahnuté významy: • - náboženskí stúpenci judaizmu - židia • - potomkovia starovekého židovského národa v Izraeli – Židia • - príslušníci súčasného židovského národa v štáte Izrael - Židia •4/ ŠPECIFICKOSŤ ŽIDOVSKEHO NÁBOŽENSTVA • • Judaizmus = prvé náboženstvo na princípe monoteizmu • Za vieru v jediného Boha sa Jahve odvďačil Židom tým, že ich povýšil na svoj vyvolený národ (na hore Sinaj v rozhovore s Mojžišom) • Božia vôľa / Boží zákon sprostredkovaný Mojžišovi je obsiahnutý v Biblii ako 5 kníh Mojžišových, označovaných aj ako Tóra • •Tóra spolu s vieroučnými zásadami obsahuje aj príkazy a zákazy ku spôsobu každodenného života (k podobe manželského a rodinného života, domácnosti, stravovania, odievania, sviatkovania, rodinných a kalendárnych obradov atď.) • •Vyznávanie Tóry vyžaduje náboženskú endogamiu manželstva, ktorá sa stala sociálnou bariérou a nástrojom izolácie Židov od nežidovského okolia • • Porušenie endogamie sa trestalo exkomunikáciou zo židovského spoločenstva • tora.jpg •5/ ŽIDOVSKO – KRESŤANSKÝ ANTAGONIZMUS • •Židia počas dlhého života v diaspore boli obklopení kresťanstvom, napriek tomu odolali tlakom na pokresťančenie • •Pokresťančeniu odolali vďaka viere, že sú Bohom vyvolení národ • • Nadraďovanie židovstva mýtom o Bohom vyvolenom národe, v kresťanstve vyústilo do obvinenia Židov z ukrižovania Krista, čiže z bohovraždy • •* Pretrvávajúci a bezvýchodiskový židovsko-kresťanský antagonizmus už v stredoveku • dospel k diskriminácii Židov v hospodárskom a spoločenskom živote • - zákaz vlastniť pôdu • - zákaz usadzovať sa v centrách miest • •* Nenávisť a diskriminácia prerastali do konfliktov, prenasledovania až k povestným • pogromom •6/ ŽIDOVSKÁ NÁBOŽENSKÁ OBEC • •* Určujúcimi faktormi života Židov v diaspore boli: • - judaizmus / židovské náboženstvo ako najvyššia hodnota a zjednocujúca sila • • - židovsko-kresťanský antagonizmus (zákaz vlastniť pôdu, usadzovať sa v centrách miest, sobášiť sa s kresťanmi) • • •* Princípy židovského náboženstva a židovsko-kresťanský antagonizmus vyúsťovali do: • - sídelnej a sociálnej segregácie, čiže k uzavretému životu v osobitných židovských komunitách •* Segregácia Židov a ich život v uzavretých komunitách zrodili špecifickú samosprávnu • inštitúciu • - židovskú náboženskú obec • •7/ FUNKCIE ŽIDOVSKEJ NÁBOŽENSKEJ OBCE • Židovské náboženské obce plnili dvojakú funkciu • •Spojovací článok voči vrchnosti kresťanskej spoločnosti (panovník, zemepán, mesto) • •* Vnútroskupinové funkcie: • - solidarita a integrácia komunity • - realizácia náboženského a každodenného života v zmysle princípov Tóry • •8/ INFRAŠTRUKTÚRA ŽIDOVSKÝCH NÁBOŽENSKÝCH OBCÍ • * Synagóga alebo modlitebňa k náboženským obradom •* Židovská škola •* Rituálny kúpeľ s obradovou a hygienickou funkciou •* Židovský cintorín oddelený od kresťanského •* Kóšer bitúnok – šachterňa, v ktorom šochet / židovský mäsiar predpísaným spôsobom • porážal zvieratá a spracovával mäso •* Pekáreň macesov • • Samorinska synagoga_NEW.jpg pecenie macesov_1_NEW.jpg •9/ SÍDELNÁ SIEŤ A PODOBA ŽIDOVSKÝCH NÁBOŽENSKÝCH OBCÍ •* V stredoveku sa ŽNO sustreďovali v blízkosti hradov feudálnych panstiev a vo väčších • mestách •* Od 17. storočia sa sieť ŽNO začala zahusťovať, utvárali sa zväčša v dedinských sídlach • v blízkosti miest •* Začiatkom 20. storočia boli Židia usídlení v 2262 lokalitách (z počtu 3589) •* V tom čase bolo na Slovensku 227 Židovských náboženských obcí Zidia na Slovensku_NEW_NEW.jpg •GETO - osobitná časť mesta, v ktorej sú sústredená obydlia a prevádzkové budovy židovských rodín, ako aj infraštruktúra ŽNO. V gete bol skoncentrovaný celý život židovskej komunity. • • Názov geto bol odvodený podľa časti Benátok, v ktorej sa usadili Židia. • • Najznámejšími a najvýznamnejšími v strednej Európe boli getá v Prahe a Bratislave • neolog a chasid_NEW.jpg •10/ ŽIDOVSKÉ CINTORÍNY A SYNAGÓGY • •* V medzivojnovom období bolo na území Slovenska • - približne 700 židovských cintorínov • - 300 synagóg •* Synagógy boli stavané v orientálnom tzv.maurskom štýle a oproti kresťanským chrámom • odlišné bolo aj vnútorné usporiadanie, zariadenie a funkcia synagógy • - Bima – vyvýšené miesto z ktorého rabín čítal Tóru (pergamen navinutý na dvoch valcoch • synagoga v Nitre_NEW.jpg C:\Users\Botik\Pictures\MP Navigator EX\2012_04_03\synagoga v Nitre interier_NEW.jpg •Svojbytnú a cudzorodú kultúru židovských cintorínov dokladajú: • • - hebrejské texty na kamenných stélach • - žehnajúce ruky ako symbol Kohenov • - krčah s miskou ako symbol Levitov • - Dávidova šesťcípá hviezda ako symbol židovstva • - kôpky kamienkov namiesto kvetov na hroboch • pozostalých • zidovsky cintorin_Kosice_NEW.jpg C:\Users\Botik\Pictures\MP Navigator EX\2012_04_03\dzban_NEW.jpg C:\Users\Botik\Pictures\MP Navigator EX\2012_04_03\zehnajuce ruky_NEW.jpg levy_NEW.jpg