KORÁN
al-Qur'án al-karím: definícia, vznik (spôsob zvestovania), forma, dynamika (problematika tzv. satanských veršov a pod.), štruktúra, funkcia a význam, problémy a proces kodifikácie,
pramene:
Korán, (czech trans. Ivan Hrbek), Praha, Odeon, 1972 a iné.
Korán, (slov. trans. Abdulwahab Al-Sbenaty), preklad do slov. jaz. s vysvetlivkami, 2 volls.,
Bratislava, EPOS, 2008. on-line ed.: http://www.isla-sk.sk/sk Quran Translations: YusufAli, M. M. Pickthal, M. Shakir;
on-line ed.: http://www.qurantrans.bizland.com/
literatúra:
ARBERRY, A.J., The Koran Interpreted, Oxford, Oxford University Press, 1964. EQ = Encyclopaedia of the Qur'än, 6 volls., Leiden, E.J. Brill, 2001-2006. ESACK, Farid, The Qur'an: User's Guide, Oxford, Oneworld, 2007. GÄTJE, Helmut, Koran und Koranexegese, Zürich - Stuttgart, Artemis, 1971. LEAMAN, Oliver (ed.), The Qur'an: An Encyclopedia, London - New York, Routledge, 2006.
McAULIFFE, Jane Dämmen (ed.), The Cambridge Companion to the Qur'an, Cambridge -
New York, Cambridge University Press, 2006. NELSON, Kristina, The Art of Reciting the Qur'an, Cairo - New York, The American
University in Cairo Press, 2001. REYNOLDS, Gabriel Said (ed.), The Qur'an in Its Historical Context, London - New York,
Routledge, 2008.
RIPPIN, Andrew (ed.), The Blackwell Companion to the Qur'an, Oxford, Blackwell Publishing, 2006.
SAEED, Abdullah, Interpreting the Qur'an: Towards a Contemporary Approach, London -
New York, Routledge, 2005. SAEED, Abdullah, The Qur'an: An Introduction, London - New York, Routledge, 2008. SANDS, Kristin Zahra, Sufi Commentaries on the Quran in Classical Islam, London - New
York, Routledge, 2006. WADUD, Amina, Qur 'an and Woman: Rereading the Sacred text from a Woman's
Perspective, Oxford - New York, Oxford University Press, 1999. WANSBROUGH, John E., Quranic Studies: Sources and Methods of Scriptural
Interpretation, New York, Prometheus Books, 2004.
Čo to je Korán?
Definícia Abu Hanífu: „K. je reč Boha zjavené Muhammadovi", podstata K. je nestvorená, večná (ide o Boží atribút) zatiaľ čo aktuálne znenie (forma, výslovnosť, písmo, atď.) sú stvorené, resp. opcionálne.
K. je hlavným „božím manuálom" pre výklad sveta, ktorý platí od M. do konca sveta. Pred ním boli tu ďalšie (zjavené iným prorokom) no K. je podľa islamskej tradícii jediná súčasná autentická a platná verzia. Ide o absolútny text, žiadne zmeny nie sú prípustné.
Označenia:
al-Qur'án (70x) - recitácia, čítanie, prednášanie —► iqrá al-Kitáb (255x) - kniha, písmo/ čo je napísané - suhuf Ibrahim
at-Tanzíl - zoslanie, posolstvo al-Furqán - zjavenie, správne rozlíšenie adh-Dhikr - pripomenutie prívlastky: al-karím, al-muqaddis
Delenie:
súra, plur. suwar - 114 kapitol zoradené približne podľa dĺžky,
cudzí pôvod slova: hebrejsky šúráh, sýrsky súrtá ája, plur. áját - verše, doslova znamenia, cudzí pôvod slova: hebrejsky óth, sýrsky átha
Korán = 114 súr = 6236 áját = 77934 slov = 323621 písmen
pre recitáciu a čítanie Korán = 7 manázil = 30 džuzď = 60 hizb = 240 rubca al-hizb
Záhlavie súry:
(poradové) číslo, názov, pôvod, počet veršov
kedy, resp. po ktorej súre bola zjavená podľa tradície
basmala - bism Alláh ar-Rachmán ar-Rahím (v mene Boha Milosrdného, Zľutovného)
výnimkou 9. súry, jej úlohu je uviesť a deliť jednotlivé súry, ale nájdeme ju 2x v texte
Jazyk:
"jasný arabský jazyk" (26:192, 16:103)
Básnický jazyk založený na severnom arabskom dialekte (Hidžáz) Štýl: rýmovaná próza
Chronológia: 3 alebo 4 obdobia:
1. mekkánske - expresivita
2. mekkánske - vykryštalizovanie (3. mekkánske - viac próza) medínske - štátoprávne otázky
Proces zjavovania:
K. začal byť zjavovaný Muhammadovi v mesiaci Ramadán a bol vr. 610 n.l. a postupne to pokračovalo až do M. smrti, extatické stavy pri zjavovaní, fyzická únava potom
Recepcia / redakcia:
za vlády tretieho pravoverného kalifa cUthmána bola zvolaná komisia v Medíne pod vedením Zajd b. Thábit (bývalý Muhammadov tajomník), ktorá v r. 651-656 vytvorili konečnú podobu textu
"textus receptus" QIRA' MAŠHÚRA (slávne/vznešené čítanie/recitáciu)
Údajne už za Abú Bakra vznikol nejaký prvý kompletný záznam textu, Zajd a jeho komisia pracovala tiež na základe fragmentov, čo sa zachovali na rôznych materiáloch (kosti, palmové listy a pod. a "v srdciach ľudí", teda formou verbálnej tradícii
„Vznešené čítanie je ale len začiatkom kodifikačného procesu, aj po jeho vzniku stále pretrvali menšie rozdielnosti a rôzne čítania (riwája):
Mekka, Medína, Damask, Kúfa (3x) + generačné verzie (ráwí)
miesto	qárľ (recitátor/vykladač)	1. ráwí	2. ráwí
Medína	Náfic (169/785)	Warš (197/812)	Qálún (220/835)
Mekka	Ibn Kathír (120/737)	al-Bazzí (240/854)	Qunbul (291/903)
Damask	Ibn cÁmir (118/736)	Hišám (245/859)	Ibn Dhakwán (241/856)
Basra	Abú cAmr (154/770)	ad-Dúrí (246/860)	as-Súsí (261/874)
Kúfa	cÁsim (127/744)	Hafs (190/805)	Šucba (194/809)
Kúfa	Hamza (156/772)	Halaf (229/843)	Hallád (220/835)
Kúfa	al-Kisá'í (189/804)	ad-Dúrí (246/860)	Abú '1-Hárit (240/854)
Dnes je obecne uznané tzv. Egypské / kúfske (cÁsim) od r. 1924 kanonicky uznané al-Azharom a indické / medínske (Náfic) čítanie (menšinové).
Recitácia:
háfiz - ten, ktorý pozná Korán naspamäť, qárť - (profesionálny) recitátor
pri recitácii pred basmalou sa pridáva aj:
idhá min aš-šajtán ar-radžím (ochraňuj od ukameňovaného satana) a po texte koránu ámín. Existujú rôzne typy recitácie a ide o samostatný umelecký žáner. Obsah a hlavné témy:
K. nie je založený na narrácii príbehov (ako napr. Biblia), ide o rôznorodé témy, najmä eschatologické (peklo a raj), etické, štátoprávne, spoločenské, právne, vzťah Boh a ludia, podstata Boha (tawhíd), proroci a ich životy a pod.
Exegéza (tafsír):
Keďže K. platí od M. do konca sveta ako božia inštrukcia pre ľudí jeho výklad je zásadný. Proces porozumenie podľa islamskej tradície stále trvá, teda stále nerozumieme všetkému o čom K. píše a moderní exegéti stále v texte objavujú témy týkajúce sa moderného sveta (od atómovej bomby po genetiku).
dôležití exegéti: at-Tabarí, az-Zamachšárí, al-Bajdáwí, as-Sujútí, Ibn Kathír a ď. Výklad K. sa pohybuje na širokej palete od doslovnej interpretácie (at-Tabarí) až po symbolický výklad (az-Zamachšárí), moderné interpretácie K. (napr. Sajjid Qutb) sa tiež značne líšia, no K. je veľmi „vdačným" zdrojom interpretácie.
Niektoré sporné témy exegézy:
Záhadné (rozdeľujúce) písmená {hurúf al-muqatta a) v prípade 29 súr (rôzne interpretácie):
'lr	pred 10., 11., 12., 14., 15. súrou
'lm	pred 2., 3., 29., 30., 31., 32. súrou
' 1 m r	pred 13. súrou
'lms	pred 7. súrou
h m	pred 40., 41., 43., 44., 45., 46. súrou
h mc s q	pred 42. súrou
s	pred 38. súrou
t s	pred 27. súrou
t s m	pred 26., 28. súrou
th	pred 20. súrou
q	pred 50. súrou
qhj cs	pred 19. súrou
n	pred 68. súrou
j s	pred 36. súrou
tzv. Satanské verše (áját aš-šajtáníja) 53:19-20
otázka Muhammadovej negramotnosti (an-nabí al-ummí 7:157-158)
PROROCKÁ TRADÍCIA (sunna)
hadíth (plur. ahadíth) u šícitov chabar (plur. achbár) - tradované výroky a činy proroka Muhammada. Hadíthy tvoria základ „prorockej tradície" - sunna
talab al-hadíth „cesty za hadíthmi" proces vytvárania tradície
Štruktúra hadíthov:
1. ) reťazec tradentov (isnád, resp. silsila)
2. ) sanitný text (matri)
Základné zbierky hadíthov (kutub as-sitta):
sahíh
al-Buchárí Muslim
hasan
Abú Dawúd at-Tirmídhí
dďíf
an-Nasál Ibn Mádža
Šfitské zbierky, tzv štyri knihy
V zbierkach sú hadíthy zaradené do tematických okruhov a tiež sú krátke príručky napr. 40 jeruzalemskách hadíthov a pod.