1
PÄŤ PILIEROV VIERY (arkán ad-dín)
Pramene:
Korán
Zbierky hadíthov
AL-GHAZZĀLĪ, Abū Hāmid, The Mysteries of Almsgiving, (eng. trans. by Nabih Amin
Faris), Lahore, Sh. Muhammad Ashraf Pub., 1980.
AL-GHAZZĀLĪ, Abū Hāmid, The Mysteries of Fasting, (eng. trans. by Nabih Amin Faris),
Lahore, Sh. Muhammad Ashraf Pub., 1992.
Literatúra:
BERÁNEK, Ondřej & ŤUPEK, Pavel, Dvojí tvář islámské charity, Brno, CDK, 2008.
BURR, Millard J. & COLLINS, Robert O., Alms for Jihad: Charity and Terrorism in the
Islamic World, Cambridge, Cambridge University Press, 2006.
CLARK, Janine A., Islam, Charity, and Activism: Middle-Class Networks and Social Welfare
in Egypt, Jordan, and Yemen, Bloomington, Indiana University Press, 2004.
EL GUINDI, Fadwa, By Noon Prayer: The Rhythm of Islam, Oxford - New York, Berg, 2008.
HACKNEY-BLACKWELL, Amy, Ramadan, New York, Chelsea House Publishing, 2009.
MÖLLER, André, Ramadan in Java: The Joy and Jihad of Ritual Fasting, Lund, Lund
University Press, 2005.
1.) VYZNANIE VIERY (šaháda)
Vyslvenie kalimy s dobrým úmyslom (níja)
37:35, 47:19 (prvá časť), 48:29 (druhá časť)
(vyznávam, že)
niet boha okrem Boha a Muhammad je poslom božím
(lá iláha ilá Alláh wa Muhammadu rasúl Alláh)
2.) MODLITBA (salát)
5x denne, stav modlenia - ihrám
2
predpoklady salátu:
čistota tela, miesta a šatstva
vhodné ustrojenie
smer
čas
dobrý úmysel - níja
mešita (masdžid) je spravidla miestom, kde všetky základné podmienky modlitby by mali
byť splnené.
ČISTOTA (tahára)
tela:
znečistenie: ťažké (džanába) – veľké umývanie (ghusl) – vykúpať sa
ľahké (hadath) – malé umývanie (wudú') – umyť sa podľa špeciálnych
predpisov určujúci postup a časti tela, ktoré by mali byť umyté
použiť pri umývaní čistú vodu alebo v prípade núdze jemný piesok
miesta:
fyzicky a rituálne čisté miesto, tzv. modlitebný koberec (sadždžáda) slúži k zaisteniu
čistého miesta.
USTROJENIE – modliaci musí byť oblečený, triezvy a pod.
SMER – qibla (Kac
ba v Mekke), vyznačený v mešite mihrábom
ČAS
salát al-maghrib, večer pri západe slnka
salát al-išá', 2 hodiny po západe slnka
salát as-subh, ráno pri východe slnka
salát az-zuhr, v poludnie
salát al-asr asi okolo 16.00 hod.
adhán – výzva k modlitbe
odznie tradične z minaretov (manára), prednesie ju „muezzin“ (muc
azzin)
základná jednotka modlitby je rak'a, ktorá sa skladá z týchto fáz:
takbír – Alláhu akbar - muslim sa dostane do stavu priamej komunikácie s Bohom
qijám (státie),
rukúc
(predklon),
sudžúd (padnutie na tvár) 2x
džulús (sedenie)
tasbíh – as-salám c
alejkum wa rahmat Alláh 2x
piatková modlitba sa koná v mešite, odznie tam kázanie chutba, ktorú prednesie kazateľ
chatíb.
3
CHUTBA
v súčasnom isláme je to reč verejne prednesená pred zhromaždením veriacich spravidla
na piatkovej modlitbe v mešite, ale aj na iných náboženských sviatkoch a festivaloch.
Prednesie ju chatíb (plur. chatabá’, „kazateľ“) V zásade chatíbom môže byť každý
dospelý a duševne zdravý muslimský muž, aj keď takéto postavenie vyžaduje i splnenie
určitých formálnych požiadavkou (zvláštny odev, turban, rétorické ovládanie arabčiny, atď.)
no vykonáva ju najčastejšie imám danej mešity.
Nie v každej mešite (masdžid) sa koná chutba, len tzv. „veľkých“ či „piatkových“
mešitách (masdžid al-džámic
).
Chutba sa prednesie z kazateľne – minbár, ktorá je situovaná spravidla blízko mihrábu.
chutba sa skladá spravidla z dvoch častí:
(1) Liturgickej:
velebenie Boha (hamd Alláh),
modlitba za prorokov (salát c
alá ’n-nabí) a chulafá’ ar-rašídún,
vymenovanie a modlitba pre úradujúceho vládcu,
výzva k zbožnosti (wisájat bi ’t-taqwá)
modlitba za veriacich, atď. ; a
(2) Exegetickej,
ktorá vychádzajúc z výkladu daného úseku Koránu často reflektuje na aktuálne
spoločesnké a politické udalosti a problémy.
Islám pozná aj formu „prosnej modlitby“: duc
á' – modlitba pre niečo, s nejakým cieľom,
nepatrí k základným povinnostiam muslima.
3.) PÔST (sawm)
Pôst (sawm / sijám) v mesiaci ramadán (v ktorom začínal byť zjavovaný prorokovi
Muhammadovi Korán)
Základné ustanovenia o tomto záväzku vyslovil už v Koráne (2:183-185, 187)
Kedy: v mesiaci ramadán (30 alebo 29 dní) od východu do západu slnka
Kto: pôst sa vzťahuje na dospelých muslimovov (podľa konsenzu právnych škôl starší
ako desať rokov), ktorí sú duševne (c
áqil) a telesne (qádir) zdravý.
Nie sú povinní dodržovať pôst deti, starci, tehotné ženy, alebo ženy ktoré koja, chorí,
cestujúci, vykonávajúci ťažkú prácu, alebo muslimovia vo vojne. Väčšina zo spomínaných
môže splniť túto svoju povinnosť neskôr (qadá’), neplatí to však pre chronicky choré a
starcov, ktorí pôst môžu nahradiť dávaním jedla chudým (2:184). Deti by sa mali učiť pôstu
postupne.
Čo pôst znamená: muslimovia, ktorí sa postia, vyhýbať sa nie len jedlu a pitiu, ale ja
fajčeniu a pohlavného styku a dokonca i „nevhodným“ myšlienkam.
Nie je to náboženská povinnosť ktorá by určovala len fyzické potreby človeka. Ako
píše šajch Fadlalláh Chajrí:
Během půstu je také důležité zdržet se intimního styku i jakéhokoli jiného smyslného
4
vzrušení nebo rozptýlení, protože se doporučuje i půst smyslových a telesných orgánů.
Půst rovněž znamená nezapojovat se do promluv a neposlouchat je, zdržet se hněvu
a všech ostatníc hnecností. Člověk se musí chovat natolik uvážlivě, že svým jednáním
Boha jen potěší.
Zdôrazňuje sa tiež úloha pôstu, ako prostriedku pre udržanie dobrej fyzickej a
psychickej kondície, pre overenie disciplíny a sebakázne muslimov, alebo ako prejav
solidarity.
4.) ALMUŽNA (zakát) milodary, charita a ako náboženská daň.
Je aj iná forma charity, sadaqa, ktorá je ale dobrovoľná.
zakát sa dá použiť na podporu strádajúcich muslimov, zatiaľ čo sadaqa sa môže týkať
aj nemuslimov.
5.) PÚŤ (hadždž) veľká púť do Mekky ku Kac
be v období od 7. až 10. dhul hidždža.
v Koráne 2:196-203; 22:27-32
veľká (hadždž) a malá (c
umra) púť, c
umra môže byť aj súčasťou veľkej púte a dá sa však
vykonať kedykoľvek, zatiaľ čo hadždž len v stanovenom termíne.
Stav a odev – ihrám, po prekročení harám aš-šaríf (svätý okrsok okolo Mekky), muslim
by mal vstupovať do stavu ihrámu s výkrikom:
K tvojim službám ó Bože, k tvojim službám!
(Labbajká Alláhummá, labbajka).
Priebeh:
7. dhúl hidždža
tawwáf – obchádzanie Kac
by 7x proti smeru hodinových ručičiek a dotknúť sa ho pritom
sac
j – beh medzi kopcami Marwa a Safá, 7x
tawwáf + sac
j tvoria spolu c
umru
večer (samotný začiatok hadždž): chutba a spoločná modlitba u Kac
by
8. dhúl hidždža – jawm al-tarwíja (deň napájania)
údolie Miná, vykonajú modlitbu a prenocujú v stanovom meste
9. dhúl hidždža
ráno vystúpia na kopec c
Arafát kde po spoločných modlitbách s chutbou vykonajú do
západu slnka rituálne státie wuqúf. Potom bežia k mešite Muzdalifa, kde sa pomodlia a
prenocujú.
10. dhúl hidždža – jawm al-nahr (deň krvavej obeti)
porannej wuqúf a modlitbe spojené s chutbou pri Muzdalife smerujú do Miná, kde
ukameňujú tri stĺpy symboly Iblísa.
Potom je na rade obetovanie ovce, čím je hadždž u konca.
10. až 13. dhúl hidždža je sviatočné obdobie, potom sa koná tawwáf na rozlúčku.