1 SVET ISLÁMU II. KOZMOLÓGIA Svet a jeho obyvatelia, nebo, zem, peklo, diabli, džinnovia, ľudia, angeológia. Exkurzia: Muhammadova nočná cesta (al-c isrá wa ‘l-mir’ádž). Pramene: AL-KISÁ´Í, Abú ´l-Hasan, Kniha o počiatku a konci. Islamské mýty a legendy, (slov. trans. Ján Pauliny), Bratislava, Tatran, 1980. Korán, (czech trans. Ivan Hrbek), Praha, Odeon, 1972, a ďalšie vydania Literatúra: AKKACH, Samer, Cosmology and Architecture in Premodern Islam An Architectural Reading of Mystical Ideas, New York, State University of New York Press, 2005. CHITTICK, William C., Science of the Cosmos, Science of the Soul: The Pertinence of Islamic Cosmology in the Modern World, Oxford, Oneworld Publications, 2007. HENTSCHEL, Kornelius, Geister, Magier und Muslime: Dämonwelt und Geisterausstreidung im Islam, München, Eugen Diederichs Verlag, 1997. KŘIKAVOVÁ, Adéla, MENDEL, Miloš, MÜLLER, Zdenĕk, Islám: ideál a skutečnost, Praha, Panorama, 1990. NASR, Seyyed Hossein, An Introduction to Islamic Cosmological Doctrines, Albany, SUNY Press, 1993. RUSTOMJI, Nerina, The Garden and the Fire: Heaven and Hell in Islamic Culture, New York, Columbia University Press, 2009. WERNER, Helmut, Islámská kniha mrtvých, Hodkovičky, Pragma, 2003. TENTO A ONEN SVET (ad-dunjá wa al-áchira) Filozofické (ichwán as-safá´, al-Farábí, Ibn Síná a pod.) a vedecké (al-Idrísí, al-Bírúní a pod.) kozmologické predstavy sú značne rozdielne. Moderné islámske myslenie nemá problémy akceptovať modernú vedeckú predstavu kozmu. Podľa „stredovekých“ / „klasických“ islámskych náboženských predstáv: svet je disk, ktorý pláva na oceáne. Horizontálne delenie: Zem obklopuje bájne pohorie Qáf, ktorý drží svet pokope ako obrovský obruč. Korene tejto hory sú spojené s inými veľkými horami. Za horou Qáf – podľa iného podania čiastočne aj pod zemou – sa nachádza ešte 7 zemí oddelené od seba 7 moriami. Sú domovom rôznych podivných tvorov (pozri nižšie) a slúžia ako zásobárne na pekelné muky (pozri nižšie). V týchto 7 zemiach je niekedy umiestnené peklo, niekedy inokedy ale sa stretneme s geografickou predstavou pekla v podzemí, ale Muhammad ho nachádza pri svojej nebeskej ceste (al-c isrá wa ‘l-mir’ádž) v nebi (geografiu pekla pozri nižšie). 2 Vertikálne delenie: Nad zemou je 7 nebeských sfér, kde pobývajú anjeli a proroci. V siedmom nebi je lokalizovaný Alláhov trón „za závesmi“ a niekedy aj raj. Raj je tiež ale často lokalizovaný v 7 zemiach alebo na geograficky neurčité miesto. Boh tiež stvoril anjela tak veľkého, že jeho pravá ruka siaha na samotný východ a ľavá na samotný východ a poslal tohto anjela aby – ako Atlas v antických predstavách – podoprel svet. Anjel stojí na zafírovej skale v ktorej je 10 000 jazier, skalu drží na hlave býk ktorý má 70 000 hláv, býk stojí na rybe / hadovi takých rozmerov, že keby sme jej dali do nosnej dierky celý svet ten by bol ako horčicové semienko v púštnom piesku, pod rybou/hadom je voda pod vodou je vzduch pod vzduchom a všade okolo sveta je tma RAJ (džanna) je záhrada geografia: rajských záhrad je 8: 1. príbytok vznešenosti 2. miesto pokoja 3. záhrada útočiska 4. záhrada večnosti 5. záhrada rozkoší 6. Firdaus (perzská predstava v biblickom kontexte Pardes) 7. záhrada trvácnosti 8. záhrada c Adn (v biblickom kontexte Eden) ktoré sú od seba rozdelené siedmimi múrmi zo vzácnych surovín a prepojené podobnými bránami (ozdobené koránskymi veršami) tie sú vzdialené od sebe cesty 500 rokov. Zásadnú úlohu v raji zohráva voda, v podstate je to vlhké miesto s bujnou vegetáciou a z luxusných materiálov. Podľa rôznych podaní je 4 alebo 6 rajských riek: 1. rieka milosti 2. Kausar 3. gáfrová rieka 4. rieka rajského nápoja (víno, z ktorého sa človek neopije) 5. rieka rajského prameňa 6. rieka vzácneho nektáru 3 obyvatelia raja: hurisky (húrí / húríja „krásne tmavé oči“) – rajské devy, každý muslim v raji bude mať 72 hurisiek k dispozícii, obnovuje sa im panenstvo po milovaní, a pod. anjeli – „prevádzka raja“ „mladíci“ – nalievajú „víno“ PEKLO (džahanna, an-nár) je horúce a suché miesto – akoby absolutizovaná púšť geografia: tri základné predstavy o pekle: diferencovaný priestor špeciálnymi oblasťami podľa trestov ohnivá priepasť peklo ako netvor vždy tam ale centrálnu úlohu hrá oheň. Pekelný oheň (samúm) je ako horúca substancia, podľa al-Kisáího „potravou nebeských ohňov je železo a hnis“. I. diferencovaný priestor špeciálnymi oblasťami podľa trestov Je 7 pekiel oddelené od seba múrmi a bránami, tie sú vzdialené od sebe cesty 500 rokov – o jednu menej ako rajských záhrad, čo svedčí o určitom optimizme – tie sú následovné: 1. Džahanna 2. Lazá (modloslužobníci) 3. al-Hutamá (Gog a Magog a pod.) 4. as-Saír (satani) 5. Sakkar (tí čo sa nemodlia a klebetníci) 6. al-Džahím (židia, kresťania, zoroasteriánci) 7. al-Hawaníja (pokrytci) obyvatelia pekla: Satani a diabli – mučia hriešnikov, udržujú pekelný oheň Iblís – „pán pekla“ Zabádíja – „prevádzka pekla“ pekelná fauna a flóra: Vedľa pekelných anjelov a satanov nájdeme v pekle zástupy pekelných hadov – so zubami veľkými ako palma – a škorpiónov. Peklo je síce pusté miesto, ale rastie tam napr. strom Zakkún s plodmi pálčivými a kyslými, čo musia konzumovať hriešnici. II. ohnivá priepasť nad priepasťou je most, cez ktoré musia prejsť smrteľníci na konci sveta. 4 III. peklo ako netvor-antropofág Štvornohý netvor, každá noha široká a dlhá 1000 rokov cesty, bude mať 30 000 hláv v tých bude taký istý počet papuli s takým istým počtom zubov. Pysky jeho papuli budú každý veľký ako celý svet. V každej papuli bude mať 2000 železných reťazí, ktoré budú držať zástupy anjelov. V súdny deň ho vyvlečú z pod siedmej zeme, alebo z papule podzemnej ryby/hada, peklo sa padne pred Bohom na kolená a rozplače sa napokon ho začne nadovšetko velebiť. Podľa tejto predstavy je teda peklo chtonickým svetovým netvorom v úlohe antropofága. ĽUDIA Stvorení z hliny (Adam a Eva) a žijú v tomto svete (medzi hranicami pohoria Qáf a prvej nebeskej sféry). ANJELI stvorené zo svetla, nemajú vlastnú vôľu a sú často len manifestáciou božej suverenity (akoby „predĺžené ruky Boha“). Sú bezpohlavní, môžu mať antropomorfnú podobu + krídla (počet párov krídiel podľa dôležitosti až po niekoľko 10000 párov), ale môžu vyzerať aj zoomorfne napr. ako kone alebo levy. Ich hlavou úlohou je velebiť a chváliť Boha (viac-menej nonstop). významnejší anjeli: Džibraíl / Džibríl – prostredník medzi bohom a prorokmi Isráfíl a Micháíl – majú dôležité postavenie na konci vekov Malik – strážca pekla Azráíl – anjel smrti zabádíja – pekelní anjeli – prevádzkujú peklo, podobní anjeli sú aj v raji hurisky – rajské devy sú podľa niektorej interpretácie tiež anjelmi DŽINOVIA a SATANI Džinní / džinna (plur. džinn) duchovia alebo démoni stvorené z nedymiaceho ohňa samúm. Majú subtílne telo schopné rôznych premien. Často disponujú s nadľudskou fyzickou silou, vedia lietať, čarovať a pod., ale majú slabší intelektuálny potenciál ako ľudia. Majú pohlavie a niekedy uzavierajú manželské vňatky aj z ľuďmi. Ide o predislámske predstavy integrované i v Muhammadovom učení (v Koráne slovo džinn nájdeme 22 krát). Satani (šajtán, plur. šajátin) sú považovaní tiež za druh džinnov (v Koráne 88 krát). Iblís – „vodca diablov“, „kameňovaný“ (aš-šajtán ar-radžím), jeho hlavná úloha je „našepkávať“ ľudom, spor o jeho podstatu: padlý anjel alebo satan? Poznáme rôzne druhy džinnov: džinn – najnižšia skupina ifrít (význam: byť bez nadeje) 5 márid (význam: byť spurný) ghúl – démoni púšte al-c ummár – duchovia kameňov, stromov a pod. hátif – hlasy bez tela al-bulúh – démoni nešťastnej lásky tawáqif – démoni zlých snov Kniežatá džinnov: Madhab, Murra, al-Ahmar, Barqán, Šamhúriš, al-Abjad, Majmún aď. Majú rôzne atribúty a spájajú sa s planétami, jednotlivými dňami v týždni a pod., napr.: Meno: Šamhúriš Písmeno: ‫ظ‬ Božie meno: az-Záhir (všeobecne známy) Deň: štvrtok Planéta: Jupiter Atribút: had BÁJNE TVORY Rúch / Simurgh – obrovské dravé vtáci žijú na pohorí Qáf či na bájných ostrovoch Draci – medzi „západným“ a východným“ drakom Bájni ľudia, bájne zvieratá a rastliny (napr. strom Waqwaq) MUHAMMADOVA NOČNÁ CESTA (al-c isrá wa ‘l-mir’ádž) 620 /621 n.l. V jednej noci prišiel Džibráíl, zbudil Muhammada a vyzval ho aby na bájnom zvierati Buráq vykonal cestu. al-c isrá z mekkánskeho haram-u do „najvzdialenejšej mešity“ (al-masdžid al-aqsá) 17:1 podľa tradície v Jeruzaleme (alebo v nebi). al-mir’ádž M. ustajnil Buráqa pri tzv. Buráqovom múre („západný múr“ či „múr nárekov“ heb. ha-kotel) potom po skúške (víno-mlieko-voda) zo skaly – Skalný dóm (Qubbat as-sahrá) – vystúpil sprevádzaný Džibráílom vystúpil do nebies, postretával prorokov – svojich „kolegov“ – a v siedmom nebi pohovoril s Bohom, pozrel sa do pekla a do raja a pod. Potom sa vrátil ešte tú noc do Mekky a jeho cestu potvrdil Abú Bakr as-Siddíq.