Martin Dolniak  Hradisko Obřany  Opevnené výšinné sídlisko z pozdnej doby bronzovej. Lokalita sa nachádza asi 1 km východne od   stredu Obřan, na temeni masívnej ostrožny obtekanej z troch strán riekou Svitavou.    Prevýšenie odo dna údolia sa pohybuje okolo 100m. Hradisko má približne trojuholníkový tvar o dlžke  550 m a maximálnej šírke 280 metrov. Opevnenie vymedzujúce plochu o takmer 20 ha je najlepšie  dochované na severnej a severozápadnej strane, kde dosahuje prevýšenie až 8 metrov. Z pôvodných  5 brán je dnes v terénne patrný len vstup v severnej časti valu. Hlavná brána sa zrejme nachádzala na  západnom výbežku.    Neďaleko sa nachádza aj samostatné predsunuté opevnenie na granitovej vyvreline zvanej Skály.  Pochádza z rovnakého obdobia ako hlavné hradisko. Aj tu je zachované mohutné valové opevnenie.  Hradba mala drevenú konštrukciu vyplnenú hlinou a kamením a bolo aj 5m široké. Pod bázou hradby  a v jej blízkosti boli nalezené ľudské kosterné pozostatky.     Výskumy    Výskumy na hradisko začali už niekedy od roku 1880. Šlo viac menej  o nekoordinované koristenie  amatérskych bádateľov, ktoré začalo koncom 70. rokov 19. storočia zbermi a drobnými výkopmi  F. Koudelky. Od roku 1889 tu prevádzajú odkryvy členovia Múzejného spolku a neskôr aj rada  miestnych záujemcov o archeológiu. V r. 1890‐1892+1898 preskúmal J. Hladík 14 hrobov na  pohrebisku a zverejňuje svoje výsledky v práci PRAEHISTORICKÉ HRADISKO + POHŘEBIŠTĚ U OBŘAN    V r. 1944 boli vo vnútri hradieb preskúmane stovky obytných, výrobných, odpadných  a hospodárskych objektov. Domy sa sústreďovali skôr na južnej a strednej časti lokality, hospodárske  a výrobné na severnej.  V okolí sa nachádza 6 ďalších súdobých osád doby popolnicových polí, ktoré tvorili zázemie vlastného  hradu.    1981 ‐ 82 AÚ ČSAV – Záchranný výskum na trase plynovodu, boli preskúmané sídlištné objekty vo  vnútri areálu a na dvoch miestach bol prevedený rez opevnením.    Adámek registruje 75 objektov – väčšinou podolských. Pričom môžeme rozlíšiť obytné domy  dvojitého tvaru:  ‐ štvoruholníkové        ‐elipsovitého pôdorysu  Obidva typy mali drevenú konštrukciu, rozbory uhlíka preukázali na dub, buk, jedľu, smrekovec.  Vchod bol väčšinou na kratšej strane. Podlaha bola len z udupanej hliny, piesku, štrku alebo  zvetráleho syenitu.  Ohnisko pahorkovité v strednej časti, ďalej od vchodu, v podobe komolých kuželov, na kruhovej  alebo oválnej základni, hore misovité prehnuté a obložené oblázkami. V jednom objekte sa našla  klenutá pec.    Zo severu až SZ prilieha k hradu rozsiahle pohrebisko o predpokladanej rozlohe až  5 ha. Z pôvodných  zrejme 2000 hrobov ich bolo preskúmaných 263, ostatné boli zničené orbou. Žiarové pohreby boli  uložené väčšinou v kruhových jamách, hrobová výbava pozostávala väčšinou z niekoľkých nádob,  doplnených často inými predmetmi ako bronz, výnimočne sa našla plastika koníka, predmety  zvláštneho určenia ako keramické a mesiacovité idoly, zvieracie figúrky, dvojité nádobky, model  piecky a unikátne miska podolského typu s „písomnými“ znakmi na hrdle.      Osídlenie Hradiska    (HA) Velatická fáza – predstavuje keramika velatickej kultúry stupňa HA, nie je početná a nedosahuje  žiadne významné bronzové predmety. Osídlenie nebolo príliš intenzívne, lokalita bola ešte  neopevnená. Pohreby na pohrebisku nie sú známe.  (HA/HB‐HB1) Velaticko‐podolská až staršia podolska ‐ prejavuje sa početnejšími nálezmi keramiky  a niekoľkými ihlicami s cibuľovitou a vretenovitou hlavicou. Opevnenie lokality nie je príliš  pravdepodobné. Priľahlé pohrebisko sa už nepoužívalo.  (HB2‐3) mladšia podolská fáza – predstavuje najvýznamnejšie obdobie, je charakterizovaná  intenzívnym osídlením vyznačujúcim sa nálezmi tak podolskej tak aj slezskej keramiky a to aj na  vlastnom hradisku či na pohrebisku. Z tohoto obdobia taktiežpochádza väčšie množstvo bronzových  predmetov, hlavne spôn (jednodielna štítová s vinutím a osmičkami, sedlovitá či harfovitá), ihlíc  (vázičkovitá, s kyjovitou hlavicou, ervenická, podolského typu a s vrúbkovaou hlavicou) . Ďalej  polmesiacotivá britva a tiež už spomínaná bronzová soška koníka.  (asi HC1‐2) Začiatok hallštatu ‐ horákovská kultura sa tu prezentuje nálezmi spôn (oblúková,  lodkovitá), ihlíc s labuťkovitým krčkom a pod. Ovplyvnená je dožívaním bývalého centra po zániku  civilizácie – Stredodunajských PP. Opevnenie bolo ešte funkčné, ale hradisko už nebolo sídlom  kniežaťa ani centrom výroby, dožívalo ako významnejšia dedinská osada a na pohrebisko sa ukladali  posledný mŕtvy.  Mladohallštatská fáza – je už úplne nevýrazná. Kontinuita osídlenia je pravdepodobná, ale  nepreukázaná. Reprezentuje ju niekoľko kúskov mladohallštaskej keramiky.   V nasledujúcich storočiach bola osídlená Keltami a na sklonku doby Rímskej aj Germánmi.                                      Literatúra    • PODBORSKÝ, V. 1996: Postavení obřanského Hradiska v době popelnicových polí ve  středoevropském regionu  • ADÁMEK, F. 1961: Pravěké hradisko u Obřan, Brno.