Krkavec nie je Havran


                          12.2.2009    •  Vlado Brožík / týždenník Farmár

                   (http://www.tyzdennikfarmar.sk/103/41/krkavec-nie-je-havran)


                 Pred 200 rokmi sa narodil Edgar Allan Poe: otec moderného hororu.


Hneď na úvod uveďme na pravú mieru jeden z najväčších omylov našich učebníc: nijakého Havrana Poe
nikdy nenapísal! To, čo v roku 1845 s toľkou slávou vydal, sa volalo The Raven. V preklade do
slovenčiny – Krkavec. Havran sa v angličtine nazýva rook. A to je podstatný rozdiel. Zatiaľ, čo
havran je čierny, na koreni zobáka má biely pruh, meria okolo 45 cm a váži zhruba pol kila –
krkavec je antracitovočierny, meria takmer 70 cm a váži až kilo a pol. Havrana vídať na poliach a
pasienkoch, krkavca v členitých horách a na morských útesoch. (S havranom sa nám často pletie o
niečo vzácnejšia vrana poľná: väčšinou čierna so sivým trupom.) Vidieť na vlastné oči krkavca je
zážitok nielen výnimočný, ale aj značne emotívny. Zlovestný výzor mu dodáva zobák, farba i takmer
trojnásobná hmotnosť v porovnaní s havranom. Áno: krkavec, to bola tá pravá téma pre vnútorne
rozorvaného predchodcu moderných symbolistov! Poe inšpiroval nielen Baudelaira, ale aj Mallarmého a
Valéryho. Aspoň niekoľko veršov... Keď sa jednej chladnej decembrovej noci, sťaby z temnôt
podsvetia, na básnikovom okne zjavil krkavec:

             Though the crest be shorn and shaven, thou‘, I sad, ‚art sure no craven,

                 Ghastly grim and ancient Raven wandering from the Nightly shore –

                 Tell me what thy lordly name is on the Night‘s Plutonian shore!‘
                                   Quoth the Raven, ‚Nevermore‘.

Človek nemusí rozumieť po anglicky ani slovíčko a v žilách mu tuhne krv. Zvukomalebná báseň je
vnútorným monológom človeka, ktorému zomrela milovaná žena. V zúfalstve sa obracia na krkavca –
povedz, uzriem ešte niekedy jej krásnu, ušľachtilú tvár? Jedinou odpoveďou je neustále sa
opakujúce: Nevermore. Nikdy viac! Ešte slávnejšie sú Poeove poviedky: ak ponecháme bokom tzv.
gotické novely H. Walpola a Frankensteina M. Shelleyovej – sú to prvé skutočné horory v dejinách.
Zánik domu Usherovcov, Maska červenej smrti, Jama a kyvadlo, Zlatý skarabeus, Na slovíčko s múmiou,
Predčasný pohreb, Vražda v ulici Morgue, Muž ktorý sa rozpadol.

Bez Poea by nebolo takých navzájom odlišných prozaikov, ako A. C. Doyle, J. Verne, F. Dostojevskij,
R. Bradbury, – a už vôbec nie fi lmárov ako Alfred Hitchcock alebo Roman Polanski. Edgar Allan Poe
sa narodil v rodine kočovných hercov 19. januára 1809 v Bostone. Vyrastal v sirotinci v Richmonde,
kde sa ho ujala dobre situovaná rodina Allanovcov (odtiaľ jeho druhé meno). Na University of
Virginia študoval literatúru, kvôli hazardu a pitiu skončil na vojenskej akadémii vo West Pointe.
Pre nedisciplinovanosť a voľnomyšlienkárstvo ho vyhodili aj odtiaľ. Ako autor debutoval v roku 1834
v baltimorskom týždenníku Saturday Visitor. Neskôr bol šéfredaktorom richmondského Southern
Messenger.
Oženil sa so sesternicou Virginiou Clemm, ktorá v roku 1847 zomrela na tuberkulózu. U Poea naplno
prepukol jeho geneticky zdedený alkoholizmus, fatálne zhoršovaný narkomániou. Upadal do čoraz
hlbšej fyzickej i psychickej biedy. A tak ho 3. októbra 1849 našli v bezvedomí na chodníku v
blízkosti baltimorskej Lime Street. O štyri dni zomrel.
Zatiaľ ako posledný, zhudobnením jeho Krkavca, mu v roku 2003 vzdal poctu otec rockového
undergroundu Lou Reed. Súvislosť vôbec nie náhodná.