Aj v ústnej narácii figuruje motív zvláštneho pôvodu hrdinu, Štefánik pochádzal z rodiny farára. Dalo by sa povedať, že jeho pôvod v sebe nesie prvok neobyčajnosti. Ako príklady uvádzam niektoré citáty:
„A to taká starká bapka ho opatrúvali práda, lebo oni mali Sčefánička uác detí, ta ho opatrovali tá bapka im."
Z, R.,1896, Priepasné č. 93, archív SMS 486/70, s.l 16.
„V rodine bolo mnoho detí, maminka s pestúnkou ich nestačili opatrovat O Milanka sa starala babička a jej pomáhala babka Kubovička. Babku Kubovičku velmi ctil a si cenil. Kedykoľvek sa vrátil zo sveta, zabehol do chalúpky k babke Kubovičke, doviedol ju na faru a pokiaľ bol doma, musela s nimi pri stole sedávat A zo sveta písal: «Opatrujte mi dobre moju Kubovičku»" (SVOBODOVÁ 1929:94).
„Milankov otec volal sa Pavel. Jeho otec - starý otec Milankov - tiež sa volal Pavel. Pavlova žena - stará matka generála Štefánika - bola tiež z rodiny farárskej. Jej otec - Ján Šulek - bol farárom v Sobotišti. Mal neobyčajne veľkú rodinu 12 detí! Dvaja jeho synovia zomreli mučedelníckou smrťou pre národné povedomie:jeden z nich (Vilko) bol obesený dňa 20. októbra 1848 pri Hlohovci maďarskými gardistami a druhý sa v komárňanskom väzení ani popravy nedočkal, mal totiž putá tak hlboko zarezané na rukách, že v noci pred popravou v bolestiach zomrel. Syn Ľudevít stal sa farárom a Bohuslav zachránil si život útekom pred Maďarmi do Morvatska. Stará matka generála Štefánika bola teda vlastnou sestrou Šulekovcov, ktorí majú v slovenskej histórii tak čestné miesto.
Otec generála Štefánika prezradzoval už v mladom veku nebojácnosť. Keď mal štyri roky stratil sa z domu. Keď počul, že nikto nebude dobrovoľníkov vítať, umienil si, že ich uvíta sám. Vedel, z ktorej strany dobrovoľníci prichádzali a tak išiel ich vítať s drevenou, motúzom priviazanou šabľou po boku. Bol vtedy sychravýjesenný čas. Keď išli pribehol k nim, vzal šabličku do ruky a vy-kríkol:«Sláva Slovákom, ja vás vítam!». Keď sa dojatí vojaci pýtali chlapčeka odkiaľ prišiel a kto je, povedal nebojácne: «Apenko hovorili mamičke, že vás už nebude nik vítať, keď nám Maďari zabili ujenka». O tejto príhode rozprával neskoršie veľmi často s veľkým vnútorným pohnutím sám slávny hurban, ktorý bol krstným otcom Paľka Štefánika" (ZBAVITEL 1929:11-12).
Ďalším zo skúmaných mýtických prvkov bolo dieťa so zvláštnymi schopnosťami. V gréckej mytológii jedným z prvých skutkov Apollóna-dieťaťa bolo, že potrestal delfského draka Pythóna, pretože prenasledoval jeho matku - ti-tánku Léthó. Heraklés bol dieťaťom obdareným nadmernou silou - v kolíske
dokázal uškrtiť dvoch hadov. Pryderi, hrdina waelského cyklu Mabinogi, rástol neobyčajne rýchlo - keď mal jeden rok, bol veľký ako trojročné dieťa. V Martskom epose sú Sosruko a Soslan už od malička mocnejší a prefíkanejší ako ich vrstovníci, a napokon prevyšujú i od seba starších. írsky hrdina, Fionn mac Cumhaill, bol po narodení hodený do vody, ale miesto toho, aby sa utopil, vynoril sa s rybou v ruke. Kristus už ako dvanásťročný vedomosťami prevyšoval učencov v chráme. Islamská tradícia hovorí, že keď sa Muhammed narodil, vzal hrsť zeme a hľadel do neba, podľa čoho usudzovali, že bude významný prorok. Tento mýtický prvok je prítomný aj v naratívoch o M. R. Štefánikovi:
„Štefánik ket začal rást, ešče ani nebehal, už sa pítal do okna dicki. A to taká starká bapka ho opatrúvali práda, lebo oni mali Sčefánička vác detí, ta ho opatrovali tá bapka im. A inde sa nepítal stále len do toho okna. A furt už len tí hviez-dički ukazoval, každí večer, každí večer to moselo byt. Tak. Aj ket bol vačí, aj ket rástel, sade dicki len do tých okien a práda ukazoval na tí hviezdičky. Každí večer. A práda ket prišiel vačého rozumu, potom ho dali učit a za hvezdára. Chodieval často teda na to Bradlo a on to študoval, šak viete jakí velikí je to vrch. On to vždi čítal a merkuval tí hviezdy, jaká je kerá."
Z. R., 1896, Priepasné č. 93, archív SMS 486/70, s.l 16.
Mýtizácia „zhora":
„Medzi deťmi vždy robil zmierovacieho sudcu a vymýšlal si všeljake báchorky, aby mamičku ušetril hnevu a deti trestu" (SVOBODOVÁ 1929:94).
„Babička od svitania pracovala, bola ustatá, ukričaná deťmi, bola by si rada zdriemla. Malinký Milan to vypozoroval, mal ten podivuhodný dar, bleskovo vycítiť, čoho je komu treba, a sprostredkoval to medzi babičkou a deťmi" (tamtiež).
„Od malinka čítaval v knižkách! Nemohol sa od nich odtrhnúť, čítal celé noci, až mu oči zčervenali" (tamtiež).
„Už v útlom veku prejavoval lásku k pozorovaniu hviezd a k cestovaniu po mori. Častejšie vypravovala o tom jeho dobrá mamulienka: «Keď som sa k Bohu modlila, majúc ho vo svojom náručí, oči môjho dobrého úbohého Milanka blúdili po nebi»..." (ZBAVITEL 1929:17).
„Do okna vydriapal sa častejšie a na otázku mamičkinu, čo tam hľadá, odpovedal vždy «Čakám svoje hviezdičky, ešte nie sú všetky vonku!». niekedy si spravil z papiera trúbku. Bol to jeho ďalekohľad, ktorým pozeral hviezdne nebo" (tamtiež).
Ďalším z overovaných mýtických prvkov boli nepriateľskí, prípadne neschopnější bratia: V Starom zákone sú to Kain a Ábel alebo Jakubovi synovia a ich brat Jozef. V stredoázijskom epose Alpamyš má hlavný hrdina - Älpamyš -
124
125