jaké znamenie, že - nebude niečo s tým naším Mankom?" ... „Alenka Borkovská houorela, že ona to, dosik tú knišku si kúpel a že f tej knihe to aj bolo, teda hen o tom prasknutém stole. Ktovie. Také znamenia šelijaké, šak oni sa toho držali, aj teda Milanka vacjakživ nevideli."
A. B., nar, 1927, Priepasné 112. Zápis Z, Vanovičová 1991.
„ľla Bradlo chodil rád teda odmladi. Ket prišiel na tú dovolenú nejakú, pán farár boli poluvat, s flintu išli a von s nimi a len na Bradlo najradšej tam si sadli na tú skalu a povedal: „Tato, ja keď umrem, ja budem tuto pochovaný na Bradle." To teda hovorili pán farár, jeho otec u nás."
J. Č., Priepasné-U Kopeckých 108. Zápis M. Čambalová 1970, Archív SPIS pri SAV č. 490/70, s. 68.
„Ket ešte študoval, takjeho otec bol farárom na Košariskách á ten na Brezovej ten farár, jak sa menovali. Bachár nie? ľiá ket študoval, jako študent bol príjdení doma a viezol ho ten forman na Brezovú. A on že tak pozrel na to Bradlo tam ot Košarísk k Brezovej a že hovorí: «tien na tom vŕšku by somjá scel byt pochovaným to sa tu hovorí o nom. A potom práda, ket už zahynul, podlá toho ket to hovoril, že tam scel byt pochovaný, toho tam aj pochovali. !ia to Bradlo."
J. H., 1895, Priepasné č. 171; zápis M. Čambalová, štud., júl 1970, prepis z m. p.;T.a.SNS 490/70,5.12
Mýtizácia „zhora";
„Radosťou je takmer bez seba... Milanko sa vracia, statočného svojho syna privinie čím prv na svoje srdce a bude nevýslovné šťastná,.. Milanko letí, Milanko sa blíži, Milanko bude o chvíľu jej a lenjej...
Zakývala na pozdrav svojmu miláčkovi a vracia sa rýchlo do izby. Pocíti v srdci razom ostré bodnutie ako predtuchu nešťastia. Je ako smyslov pozbavená. Radosť s nevysvetliteľným strachom mieša sa v jej dobrom srdci..." (ZBA-V1TEL 1929:4).
„A toho dňa, ako by bol pojatý predtuchou, bol smutný, ale citovější ako inokedy" (WEYGAMD 1929:151).
„Predvídajúc blízky koniec, veľká duša generála Štefánika chcela telo svoje navrátiť vlasti na talianskych zbraniach" (QRAZIAľil 1929:296).
„Aíe v podstate to bol jeho osud, aby neprežil hrdinskú dobu. Jeho úlohou bolo priviesť k životu myšlienku nového národa" (SAUERWEIN 1929:182).
Ďalším z overovaných mýtických prvkov bola nastražená (mučenícka) smrť:
Smrť boha je prítomná v mýtoch o miznúcom bohu: v mezopotámskych mýtoch - napríklad boh Marduk, ktorý je donútený odísť, bohyne - Ištar, Innana alebo kannaánske božstvá Baal a Mot; v starovekom Egypteje nastražená smrť prítomná v mýte o zavraždenom Usirovi. V gréckej mytológii sú takýmito miznúcimi božstvami Dionýzos a Persefoné. V Starom zákone tento mýtický prvok nachádzame v príbehu o Samsonovi, v Novom zákone Judáš zrádza Ježiša bozkom. V osetínskom príbehu sa podarí Syrdonovi zničiť hrdinu Soslana, keď spozná jeho slabé miesto. Sigurdovi, hrdinovi germánskych mýtov, smrť nastraží Brynhilda -prehovára svojich starších bratov, aby Sigurda zabili, no oni s ním uzavreli pobra-timskú prísahu, a tak mu smrť spôsobí jej mladší brat Quthorm, ten prebodne Sigurda v spánku a Sigurd po ňom vrhne svoj meč Gram. Príklady sa dajú uviesť i z „novodobějších" mýtov - Jánošík a známa pasca nastražená vo forme hrachu, rôzne dohady o príčinách smrti M, Monroe, E. Presleyho či A. Dubčeka.
V prípade M. R. Štefánika predstavujú nepriateľa v ľudových rozprávaniach nepriateľské krajiny - Česi, flemci, Taliani. Napríklad v nasledovnom citáte;
„Je to záhada ako zešol s toho sveta. Kolkorazy rozumujeme nat tým. Možná Česi vedeli o tom. Čítal som knihu o tom a debatujeme. Ja sám som aj posudzoval - on mal milenku, bola královského rodu aj pápež snád o tom vedel. A my sme boli kacíri pre nich, Taká sprostá myšlenka ma napadla. A snat - zvezeme ho a zhodíme. Ktovie."
Š. Č„ nar. 1903, Priepasné-U Kopeckých. Zápis Z. Vanovičová 1969.
„Taký človek sa na Slovensku už nevychová. A ket sa vychová, nedajú mu pokračovat. Musí len kráčat ako oni chcú",
A, C, nar. 1894, Priepasné U Zubákov. Zápis Z, Vanovičová 1969.
„Ked sa Štefánik z vojny vracal domov, zastrelili ho pri Vajnoroch a to tak, že z kanónov strielali na jeho počest. On vyskočel s padákom, ale sa mu neotvo-rel a on sa zabel. V lietadle boli ešče dva, traja Taliáni. Tí zhoreli v lietadle. Potom dali Štefánika do truhly, ale nie do hocijakej, do trojitej. Z Bratislavy ho doniesli do Myjavy vlakom, odtál ho žebrali do Košarísk. Z Košarísk ho na delovom podstavci niesli na Bradlo. Za jeho truhlu išiel velký počet ludí. Prišli hore na Bradlo, tam mal už vykopaný hrob".
Š. K., nar. 1891, Myjava. Prepis výskumu z mag. pásky Š. Kollár, 1970.
Klasický mýtický prvok nastraženej smrti je prítomný aj v poézii:
„a padoí si, kto ti ten príchod nepovolil? Milanko, Milanko náš, povedz, kto ťa skolil? Však povedal by si, len keby si vstať mohol.
128
129