JURČ1Š1N0VÁ, n.: Spolupráca M. R. Štefánika s Československou jednotou počas pôsobenia v spolku Detvan v Prahe (1898-1904). In: Generál dr.MRŠ- Vojak a diplomat. Zborník príspevkov a materiálov z vedeckej konferencie v Bratislave 4.-5. mája 1999. Bratislava 1999.
JURÍČEK, J.: M. R. Štefánik. Bratislava 1990.
KERÉNYI, K. - JUNQ, C. Q.: Věda o mytologii. Brno 1995.
KOMOROVSKÝ,J.:Promeíeus. Mytologické paralely. Bratislava 1986.
KOMOROVSKÝ, J.:Alpamyš. Bratislava 1972.
KOPTA, J.: Štefánik. Praha 1923.
KOVÁČ, M.: M. Eliade ako filozof dejín. In: Kritika a kontext, 1/111, 1998, s. 51-54. KOVÁČ, M.: Voluspá. Bratislava 1994 MABINOQ1 - keltské pověsti. Praha 1965.
MACHO, P: Štefánik v poézii. K formovaniu obrazu národného hrdinu prostredníctvom umeleckej literatúry. In: Generál dr. M R Š - Vojak a diplomat, zborník príspevkov a materiálov z vedeckej konferencie v Bratislave 4.-5. mája 1999 (zostavil M. Hronský -M. Čaplovič). Bratislava 1999, s. 205-206.
MACHO, P: Štefánik ako symbol a mýtus v historickom vývoji. Slovenský národopis 49/2001, s. 314-327.
MANNOVÁ, E. - CSÁKY, M.: Kolektívne identity v strednej Európe v období moderny. Bratislava 1999.
MICHÁLEK, J.: Spomienkové rozprávanie s historickou tematikou. Bratislava 1971, MELNÍKOVÁ, M,; M. R. Štefánik a Paríž. In: Generál dr.MRŠ - Vojak a diplomat, zborník príspevkov a materiálov z vedeckej konferencie v Bratislave 4.-5. mája 1999. Bratislava 1999.
P1CHLER, T.: K politike spomínania v strednej Európe. In: ŕíoíekfúme identity v strednej Európe v období moderny. Bratislava 1999. NARTSKÝ EPOS. Bratislava 1983.
PRATCHETT, T.: lmaginary worlds, real stories. In: Folklore 2/111,2000, s. 159-168, SAUERWEIN, J.: In: Stefánikúv memoriál. Praha 1929.
SCHWARZ, V.: Politické reprezentácie a národná otázka. Slovenský národopis č. 2, 42/1994, s. 164-184,
STURLUSON, S.: Edda. Sága o Ynglizích. Praha 2003.
SVOBODOVÁ, R.: Skrze slzy. Im Stefánikúv memoriál. Praha 1929.
SYNCHRAVA,L.; M. R. Štefánik a Slovensko. In: Stefánikúv memoriál. Praha 1929.
VANOVIČOVÁ, Z.: Milan R. Štefánik v ústnej tradícii na Slovensku. In: Slovenský národopis, 49/2001,5. 328-339.
VANOVIČOVÁ, Z.: Národný hrdina - folklórny hrdina (M.R.Š.). in: fiínofogické rozpravy, 1/1996, s. 103-108.
VANOVIČOVÁ, Z.: Motív smrti ako mýtotvorný prvok vo folklórnom cykle o M. R. Štefánikovi. Zb. Zmeny v hodnotových systémoch v kontexte každodennej kultúry. Bratislava 1992, s. 115-126.
WEIQAND: Štefánik. In: Stefánikúv memoriál. Praha 1929.
ZBAVITEL, A.: Milan Rastislav Štefánik. Praha 1929.
FAKTY Ä SÚVISLOSTI HISTORICKEJ PAMÄTI V OBRAZE DIVADELNÉHO ŽIVOTA
DAGMAR PODMAKOVA
Po premiére hry Romana Poláka o živote básnika a politika Miroslava Válka -Robinson hľadá loď, ktorá stroskotá, ktorú v roku 1997 uviedlo Trnavské divadlo, vznikli diskusie a úvahy o tom, aký bol minister Miroslav Válek človek, komu „ublížil", komu „pomohol", v koho „prípade" sa jednoducho neangažoval. Inscenácia priamočiaro otvárala veľmi citlivé otázky o hodnote práce a morálnej zodpovednosti za postoje a činnosť v bývalom „totalitnom režime", Nečudo, že vyvolala protikladné stanoviská. Bezprostredne po premiére akoby nikoho nezaujímalo, ako režisér Roman Polák umelecky stvárnil túto rozporuplnú postavu novodobých dejín Slovenska. A to z hľadiska hodnovernosti, umeleckej licencie, najmä však vo vzťahu k vtedajšej súčasnosti, to znamená roku 1997, Hlasy proti a za, ktoré vychádzali zo skúseností ich autorov, často však nezaradené do ďalších súvislostí, ako aj celkového stavu spoločnosti, sa neraz odkláňali od mnohých objektívnych, dôkazných prameňov. Zaujímavá je skutočnosť, že viacerí z Válkových kritikov i nepriateľov roku 1997 boli niekoľko desaťročí predtým Válkovými priateľmi a v istom období aj súputníkmi. Jeden z recenzentov, ktorý bol v istom období paralelne s ním tiež literárne činný, výstižne napísal: „Už iba zobraziť človeka, jestvujúceho v povedomí a pamäti desiatok, možno stoviek ľudí, je odvaha - lebo každý má na základe osobnej skúsenosti o ňom svoju predstavu - a ak bol tento človek navyše známou, v literatúre uznávanou a v politike zaznávanou, často nenávidenou osobnosťou, je to doslova riziko."1 Iní pamätníci, ktorým práve tento neuznávaný (a či nedocenený?) politik v ich (ne)verejnom konflikte s vtedajším ideologickým tajomníkom ÚV KSS pomohol spor vyhrať, by možno za nenávidenú osobnosť v politike označili skôr práve spomínaného Válkovho straníckeho rivala.
Pritom to nieje taká dávna minulosť, aby tí, čo verejne vyslovili k mnohým Válkovým rozhodnutiam svoje stanovisko, založené na osobnej korešpondencii, vlastných skúsenostiach (neraz ovplyvnených aj pamäťovými výpadkami) či orálnom podaní niektorej udalosti druhými účastníkmi, si nemohli (alebo radšej nechceli?) v dnes už dostupných archívoch naštudovať viac doplňujúcich a osvetľujúcich materiálov. A tak zaradiť jednotlivé životné rozhodnutia osobného, politického i štátneho charakteru Miroslava Válka do širších súvislostí v spojitosti s inými dôležitými rozhodnutiami straníckych či štátnych orgánov tohto obdobia.
Problém hry o Miroslavovi Válkovi nespočíval ani tak v schopnosti tvorcov nájsť tú správnu mieru vyváženosti scenára zloženého z vybraných
134
135