Historická pamäť ETKB66 Eva Šipöczová sipoczova@mail.muni.cz Prednášky a ukončenie •4 prednášky – 22.2., 22. 3., 19.4., 10. 5. •Ukončenie: • •– zber súčasného slovesného folklóru – 3 x politický vtip, alebo polit. fámu, konšpiračnú teóriu, polit. súčasnú mestskú povesť (môže byť i kombinácia) – pasportizačné údaje (u koho ste ju znamenali (vek, vzdelanie, gender,...), kedy bol záznam urobený, ako dlho nositeľ materiál pozná, odkiaľ ho pozná, pri akej príležitosti bol rozprávaný, aké bolo publikum a ako na prejav reagovalo, obsahová analýza z pohľadu historickej pamäte (čo materiál vypovedá o minulosti, politickom dianí...) •- písomný test Lieteratúra: •Assmann, Jan: Kultura a paměť. Písmo, vzpomínka a politická identita rozvinutých kulturách starověku. Praha: Prostor, 2001. •Halbwachs, Maurice: Kolektivní paměť. Praha: Sociologické nakladatelství, 2009. •Hlôšková, Hana: Individuálna a kolektívna historická pamäť. Bratislava: Ústav etnológie SAV, 2008. •Krekovičová, Eva: Mentálne obrazy, stereotypy a mýty vo folklóre a v politike. Bratislava: Ústav etnológie SAV, 2005. •Profantová, Zuzana (edt.): Malé dejiny veľkých udalostí, I -III. Bratislava: Ústav etnológie SAV, 2004, 2005, 2007. (zborník, rôzne témy z pohľadu rôznych ved. disciplín.) • • Historická pamäť •Historická pamäť, kolektívna pamäť, sociálna pamäť, kultúra pamäti, kultúra spomínania... viac pomenovaní, rôzne definície •Univerzálny kultúrny princíp – všetky kultúry spracovávajú svoju minulosť – za základ je považované rozprávanie o vlastnom pôvode (mýty, náboženstvá...) •Soc. a kult. antropológia – Čo, ako a prečo si pamätá „kultúra“ a jedinec práve tie veci, ktoré si pamätá? •Folkloristika a etnológia – dejiny v tradičnej slovesnosti a v rozprávaní účastníkov. •Mauric Halbwachs (1877-1945) – sociálne konštruktivistické pojatie dejín: „... jedná se o společneský konstrukt jehož podoba se odvíjí z potřeb smyslu a z referenčního rámce příslušné přítomnosti. Minulost nevzniká přirozeným růstem: je to kulturní výtvor.“ (Assmann 2001, s. 46) • •Jan Assmann (1938) – kultúra spomínania ako nástroj dodržiavania spoločenského záväzku, sebapochopenia a identity • •C. Lévi – Strauss: -Chladné spoločnosti – zakonzervovanie dejín, inštitucionálne uchopenie, zabránenie dejinám pôsobiť potenciálnu zmenu – nie v zmysle nedejinnosti, alebo chýbajúceho hist. vedomia, -Horúce (horké) spoločnosti- spoločnosti, ktoré si svoje dejiny osvojujú a používajú ich ako hnací motor vývoja (národné obrodenia) •Horúce a chladné spoločnosti sú ideálne typy a v čistej forme neexistujú •Chladné a horúce prvky kultúry, ktoré spoločnosť ako celok buď uchovávajú v stabilite (iniciačné rituály, inštitúcie ako manželstvo), alebo dávajú možnosť zmeny (cirkev, vojsko). Pamäť •Pamäť ako objekt vedeckého záujmu množstva odborov – od prírodných, medicínskych až po humanitné (rôzne definície a prístupy) •Bio-psychologické vlastnosti pamäte •Dlhodobá pamäť •- epizodická •- sémantická • Spomínanie •Proces retrospektívneho charakteru •J. Assmann: „Minulosť jako taková vzniká teprve tím, že se k ní lidé vztahují.“ (Assmann 2001, s. 33.ň) •Uvedomenie si minulosti: -O minulosti musia existovať doklady -Minulosť musí byť jasne oddelená od prítomnosti •Halbwachs – minulosť, pamäť a spomínanie sa vždy viažu k času a priestoru - Dejiny •Oficiálna historiografia vs. neoficiálne dejiny −Oficiálne – vytvárané vedeckými inštitúciami, podmienené ideológiami, vládnucou mocou (od školských osnov, cez vedecké inštitúcie až po vyhlasovanie štátnych sviatkov a pomenovávanie ulíc) −Neoficiálne – historické povedomie jedincov a skupín, kolektívne vo forme napr. folklóru, individuálne z osobnej skúsenosti • • • • • •Obe zložky sa prelínajú, doplňujú, ovplyvňujú, inokedy si protirečia alebo poskytujú alternatívny výklad udalostí (napr. konšpiračné teórie). • Listina z roku 1713 potvrdzujúca odsúdenie Juraja J. (25) na smrť. Záber z filmu o Jurajovi J. (25), réžia P. Bielik, 1962. Obálka komixu o Jurajovi J. (25), autori D. Taragel a J. Gertli Danglár, 2007. •Veľké dejiny vs. malé dejiny −Veľké sa venujú dianiu na politickej úrovni, „zabúdajú“ na bežných ľudí −Malé dejiny – upriamenie pozornosti na premeny každodennosti pod vplyvom veľkých dejín −Škola Annales – formuje sa vo Francúzku v 30. rokoch 20. stor., hlavní zakladatelia Marc Bloch a Lucien Febvre −ak chce historiografia objektívne a v celistvosti zaznamenať minulosť, nesmie obchádzať témy každodennosti, ľudové vrstvy etc., preto sa táto škola začala zameriavať na dejiny sociálnych vrstiev, dejiny mentalít, dejiny hospodárstva −kombinuje metódy tradičnej historiografie, antropologických vied, etnológie, štatistiky, geografie etc. −témy sa rozširujú, vrchol v 70. r. 20. stor. Čo všetko obsahuje historickú pamäť? Kolektívna • Individuálna Projekt Partizáni slovenského fotografa Šymona Klinama. Portréty účastníkov Slovenského národného povstania vylepuje vo veľkých formátoch na rôzne plochy v mestách. • Pamäť a moc • • • • • • • • • •... Formovanie historickej pamäte • Procesy formovania •Historícká pamäť sa: -Tvorí -Ovplyvňuje -Reinterpretuje -Upevňuje •Pri procese formovania sa zmiešavajú zdroje, jedinec filtruje čo prijme, neprijme, hodnotí zdroje i informácie, ovplyvňujú ho názory, normy a hodnoty jedinca, jeho rodiny, prostredia, v ktorom sa vyskytuje a s ktorým sa stotožňuje. - Funkcie historickej pamäte •Sociálna: prenos kultúrnych noriem a hodnôt •Socializačná - identita •Komunikačná – forma prenosu informácií •Symbolická – je tvorená symbolmi a tvorí symboly (národné, lokálne, rodinné, hodnotové) •Psychologická – katarzia (vysporiadanie sa s minulosťou) Otázky? •Ďakujem za pozornosť! •Pokračujeme s kolektívnou historickou pamäťou. •http://www.youtube.com/watch?v=tWC5DVBxZbs