Individuálna historická pamäť •Individuálna historická pamäť je pamäť jedinca/malej skupiny, ktorý bol priamym účastníkom historických udalostí. • •Medzigeneračné povedomie o minulosti • • • • • •Teória floating gap (plnoucí proluka) •- Jan Vansina - The oral tradition as a history, 1985 -3 – 4 generácie (cca 80 – 90 rokov) - doba intenzívnej reflexie dejín, po tejto dobe nastáva floating gap a informácie o minulosti sú stále viac a viac nejasné, útržkovité, nežijú vo vedomí nositeľov •- Potvrdené etnologickými, sociologickými i psychologickými výskumami Oral history •Teoretický a metodologický prístup •Výskumná metóda •Pojem – Alan Nevis, 40. r. 20. storočia •Chicagska škola – 20. r 20. storočia, „life stories,“ William Thomas a Floriánom Znanieckim: Polish Peasant in Europe and America (Boston, 1918 – 1920) •Ako výskumná metóda -neštrukturovaný, pološtrukturovaný rozhovor -snaha zaznamenať čo najkomplexnejší a najpodrobnejší životný príbeh, na jeho základe skúmať vymedzenú problematiku - •Predvýskum – dôkladné oboznámenie sa s témou, vytypovanie respondentov •Výskum – etika výskumu, sociopsychologické vlastnosti pamäte (selekcia, autocenzúra, prezentizmus etc., neutrálne otázky a priestor pre respondentovu výpoveď, neutrálne otázky, •Témy rozprávania – hranica medzi osobným a verejným •Doplnenie o tzv. egodokumenty • •Kritika metódy, metodológie a teórie -Subjektivita - -Zástanci ju vnímajú ako pridanú hodnotu • Folkloristika a individuálna historická pamäť •Mierne odlišný vývoj •Obrat k osobnosti nositeľa – 20. roky 20. storočia (K. Plicka: Eva Studeničová spieva, 1928, Martin; A. Satke, O. Sirovátka, D. Klímová etc.) Žánre •Memorát, spomienkové rozprávanie, rozprávanie zo života •- Žánre nerozprávkovej prozy •- Realistickejšie oproti tradičným ž., individuálne v obsahu -Prístup „emic“ – interpretácia z pohľadu rozprávača -Rozprávania sú kolektívne v: dejú sa na pozadí rovnakých dejinných udalostí, rozprávači žili v rovnakej dobe a sú nositeľmi rovnakých hodnôt, noriem, rovnakého historického vedomia etc. •Dialogičnosť pamäte -Pri tvorbe (dialogický voči spoločnosti, kt. sme súčasťou, dialogický na úrovni vymdzenia „my“ a „oni“) -Pri verbalizovaní – k verbalizácii dochádza vzhľadom na druhú osobu (napr. vplyv na to, čo bude verbalicované) Egodokumenty •Osobné – rodinné kroniky, denníky, pamäte, korešpondencia •- fotografie, spomienkové predmety •Úradný charakter – zmluvy, závete, povolenia, overenia, diplomy, rodné a sobášne listy etc. Výskum v ČR •Témy: druhá svetová vojna, holokaus, slovenské národné povstanie a hnutie odporu počas II. svetovej vojny, nástup komunizmu a zoštátňovanie majetkov, obdobie komunizmu, obete komunizmu, roky 1968 a 1989, tematiky zamerané projekty – pamäť žien, spomínanie na historické osobnosti •Inštitúcie: Česká asociace orální historie, Centrum orální historie Ústavu pro soudobé dejiny Akademie, časopis Biograf a mnohoďalších.