Hukou, inak aj tradične nazývaný „Hují“, názov pochádza už zo starovekej Číny, je systém pre registráciu domácností vychádzajúci z právnych predpisov v ČĽR. S podobným systémom sme sa mohli do roku 2008 konfrontovať aj v Japonsku. Jedná sa o systém, ktorý ma za úlohu registrovať oficiálnu identifikáciu osoby (oblasť bydliska, zahŕňa identifikačné údaje, t.j. Meno, rodičia, dátum narodenia a prípadný partner), ale taktiež môže byť odkázaný na rodinu samotnú, vtedy sa týka zápisov o úmrtiach, manželstvách, rozvodoch a pohybov všetkých rodinných príslušníkov. Dané rodinné registre existovali už v dynastií Xia a následne chodom storočí sa systém vyvinul do praktickej roviny organizácie rodín a klanov za účelom zdanenia, odvodov a sociálnej kontroly. V roku 1958 čínska vláda oficiálne vyhlásila systém rodinných registrov ako kontrolu osôb medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. Klasifikácia: mestský pracovník, vidiecky pracovník. V neskorších dobách boli vidiecky pracovníci značne utlačovaný, v niektorých prípadoch dochádzalo k smrti hladom, alebo aj vraždám, migrujúcich vidieckych občanov. 1958 – 1962 obdobie hladomoru, Maov program, 30 mil. Mŕtvych, zhabanie jedla, migrácia do mesta za žobraním, odchytenie, smrť vyšši komunistický členovia sa obávali o stabilitu štátu, Mao program ukončil. Okolo 1976 sa zmiernil prístup k vidieckym pracovníkom a zvýhodňovanie mestských. Počet pracovníkov vyslaných do iných oblastí, ako ich vlastných, resp. snažiacich sa o presun z vidieckych oblastí, do oblastí mestských bol prísne kontrolovaný. Ľudia pracujúci mimo povolenej domény nemali nárok na prísun obilia, zdravotnú starostlivosť a iné... Odôvodnením tohto systému bola snaha o zamedzenie masovej migrácie chudobných poľnohospodárskych robotníkov z vidieckych provincií do miesta a snaha roľníkov pripútať k pôde. Hukou bol viac menej nástrojom príkazovej ekonomiky. Druhým aspektom bola lepšia možnosť sledovania „cielených“ osôb (politicky pochybných občanov vzhľadom k normám). Po roku 1990 systém jemne zmiernil, ale migranti ostávajú aj naďalej „druhoradými“ obyvateľmi miest. Každopádne zmeny systému Hukou idú ruka v ruke so sociálnymi reformami v oblasti penzií, zdravotnej starostlivosti, či vzdelania a bývania. Avšak stále je možné dospieť k registrácií v mestách (preferovaný sú členovia KSČ, vojaci..), taktiež je možné dospieť k nej sobášom, či samotným zakúpením Hukou. Reformácie systému Hukov sú v krajine, mimo politickej roviny, sporné a považujú sa za neprimerané, ale taktiež dochádza k obavám, že liberalizácia spustí masívny pohyb presunov do miest z vidieka, čo môže dospieť k zvýšeniu sociálnych nepokojov a zločinnosti a tiež spôsobiť škody na vidieckom hospodárstve. Avšak vstup Číny do Svetovej obchodnej organizácie vynútil reformy, s cieľom zvoľniť v pohybe pracovných síl v prospech ekonomiky. V súčastnosti systém pôsobí laxnejšie z dôvodu toho, že bude musieť byť uvoľnený aby sa zvýšila dostupnosť kvalifikovaných pracovníkov do odvetvia.