} Pretext – dielo z ktorého vychádzame pri tvorení nového diela, akýsi prameň, predloha } Posttext – nové dielo, vychádzajúce z pretextu – môže byť i film Typológia nadväzností pri adaptácií } I.Komplexná – nadväznosť jedného textu na iný na princípe 1:1 => najčistejšia forma (Obchod na korze) } II. Systémová – } text odkazuje na systém literárneho žánru (rozprávka, western, detektívka...) } text spracúva námet známy ako mýtus (faustovská tematika) } text spracúva biblický / náboženský námet (Judith, Salome) } nový text vychádza z neliterárneho textu – z rozhlasovej relácie,... } III. Parciálna nadväznosť – z pretextu použijeme len jeden tematický prvok: } onomastická nadväznosť – na základe mien } topografická nadväznosť – na základe miesta (Kocúrkovo -nedá sa preložiť do iného jazyka, aj v prípade, ak sa preloží, neznamená pre cudzinca nejako významovo, pretože sa viaže na konkrétne prostredie) } dejová nadväznosť – príbehová Posuny v adaptácií } kontaminácia : z viacerých textov sa vytvorí nový text alebo dochádza k zlúčeniu niektorých postáv (Pásla kone na betóne) } eliminácia : vynechanie časti alebo celku (Červené víno) } substitúcia : jazykovo-štylistická náhrada novým výrazom. } adícia : pridávanie, rozšírenie pôvodného diela (Tisícročná včela) Časové posuny v adaptácii } Historizácia – prenos z jedného znakového systému do druhého. Opak aktualizácie. Dôraz sa kladie na čas vzniku diela alebo čas zahrnutý v texte. Napr. Shakespeare: Hamlet je starší ako zo 17. stor., kedy bola dráma napísaná. Uplatňuje sa autorský kód, neberie sa ohľad na súčasníka. (Kostýmy, výprava) } Aktualizácia – modernizácia, je opak historizácie, prenáša dej do súčasnosti. Dominuje tu čitateľský kód, teda kód príjemcu. Priestorové posuny } Naturalizácia – prenesenie do domáceho prostredia. Napr. zmena priestoru vo filme „O“ (novšia adaptácia Othella), kedy je v novšom spracovaní dej prenesený do veľkomesta. } Exotizácia – prenesenie do cudzieho prostredia. Opak naturalizácie. Za exotizáciu vo filmoch môžeme považovať aj výskyt iba jednotlivých prvkov, ktoré označíme za prvky exotizácie, kokosové orechy, exotické zvieratá a pod. Procesy pri adaptácii } akčný kód – určenie čitateľskej konštrukcie sujetu, zastupuje dejové sekvencie. } kód enigmy/záhady – sekvencia textu naznačujúca prvky záhady, tajomstvo v texte } sémický (konotatívny) kód – charakteristika postáv: bohatstvo, mladosť; postava je súborom jednotlivých sém } symbolický kód je založený na druhotnom význame textu– rozdiel medzi tematickým a „systematickým“ čítaním textu. } kultúrny kód – založený na kultúrnom a sociálnom poznaní doby – v každej krajine môže byť iný; má svoje subkódy : chronologický – určenie časových rovín topografický - lokálne názvy, umiestnenie onomastický – výber vlastných mien (Smrť sa volá Engelchen: v knihe sa hl. postava volá Voloďa a vo filme Pavel) naratívny – pravidlá rozprávania Akčný kód a kód enigmy zabezpečujú nemenlivosť. Sú základom pre porovnávanie. Vo veľkej väčšine sa pri adaptovaní nemenia. Konotatívny, symbolický a kultúrny kód sú premenlivé. Alúzia v texte - alúzia alebo narážka, je nepriamy odkaz na iný text alebo realitu