Kolektívna historická pamäť s Cyrilom a Metodom Tretie zadanie – Individuálna historická pamäť •Urobte rozhovor s pamätníkom o udalostiach pred, počas a po 21. 8. 1968 –Ako udalosti vnímali, čo robili, aké bolo počasie, kde boli, ako sa cítili oni, ako vnímali atmosféru okolo seba, v rodine a pod. –Výpoveď nemusí byť zaznamenaná na diktafón a prepísaná, zadanie stačí vypracovať ako správu – najmenej 2 normostrany súvislého textu. –Do: 26. 3. 2014 Kolektívna? •Spoločne zdielané reprezentácie minulosti. • Maurice Halbwachs •Vychádza z durkheimovskej tradície –Kolektívne reprezentácie •Pamäť je spoločensky podmienená, vzniká v priebehu socializácie •Nositeľom je jedinec, ale svoju existenciu získava výlučne v kolektíve, ktorý nesie rovnakú kol. pamäť •Integračná funkcia – Nie radšej do úvodu???? Maurice Halbwachs •Kolektívnu pamäť delí na: –historickú – vzniká inštitucionálne (z vonku) –autobiografickú – z vlastnej skúsenosti (z vnútra) – –„Autobiografická pamäť je vždy ukotvená v druhých ľuďoch práve v spoločnom zdieľaním, obnovovaní a reinteretovaní spomienok.“ – – •Lit: HALBWACHS, Maurice, Gérard NAMER a Marie JAISSON. Kolektivní paměť. Praha: Sociologické nakladatelství, 2009. (ÚEE: 1-1789) Jan Assmann •Figúry spomínania –Ucelené časti minulosti, ktoré získali charakter pojmu, symbolu, náuky –Sú objektom spomínania, kolektívnej historickej pamäte, identity – – – •Lit.: Assmann, Jan: Kultura a paměť . Písmo, vzpomínka a politická identita v rozvinutých kulturách starověku. Praha: Prostor, 2001. (ÚEE 1-1341) – Rysy figúr spomínania: •Čas –Viazanosť na konkrétny čas v minulosti (deň, rok, obdobie) –Periodické pripomínanie minulosti •Priestor –Na ktorý sa reprezentácia minulosti viaže •Skupina –Nositelia spoločne zdielanej reprezentácie minulosti – Lit: Beneš, Bohuslav – Hrníčko, Václav: Nápisy v ulicích. Brno: Masarykova univerzita, 1993. Beneš, Bohuslav: Folklór a protofolklór v politické renesanci. Národopisné aktuality 27, 1990, s. 73 – 80 • •Rekonštruktivita –Minulosť sa spätne rekonštruuje – znovu vytvára - na základe dostupných prameňov. Čím hlbšie sa do minulosti ide, tým je (objektívnejšia) rekonštrukcia komplikovanejšia. –Rekonštrukcia na základe výpovedí priamych účastníkov (individuálna historická pamäť) – Nositeľ •Sociálne skupiny - ich členovia musia spĺňať podmienky: –Medziosobná komunikácia –Spoločné povedomie o skupine –Vzájomné pozitívne emócie a dôvera –Spoločný základný obsah/repertoár pamäte • • • •Lit.: Hlôšková, Hana: Individuálna a kolektívna historická pamäť. Bratislava: Ústav etnológie SAV, 2008. (ÚEE 1-1857) •Môžeme príslušníkov jedného (moderného) národa pokladať za nositeľov spoločnej kolektívnej pamäte? • •Aké rozdiely/kontexty môžeme nájsť pri formovaní kolektívnej pamäte balkánskych národov a Spojených štátov amerických? Prenos sociálnej pamäte podľa P. Burkeho •5 základných spôsobov prenosu: –Ústna tradícia –Tradičná historiografia –Obraz – materiálne fixovanie spomienok –Jednanie – napr. rituál –Priestor V čom všetkom? •Kulty predkov, mytologické a náboženské systémy • •Pamäť spoločností bez písma (podľa J. Le Goffa) •Kolektívna pamäť sa utvára okolo troch okruhov -Mytológia -Prestíž vládnucich rodov (genealógie) -Technické vedomosti •Medzigeneračný prenos •Funkcia odborníka na pamäť • •Spoločnosti písma •- Písmo ako argument kultúrnej •prevahy a nástroj tvorby pamäte •- Elita ovládajúca písmo -Autorita textu pred ústnu •tradíciou • •Náboženské systémy -Vystavané ako doklad pôvodu – najstaršia minulosť (vznik človeka, krajina pôvodu), identifikačná funkcia -Odvolávajú sa na historické obdobie, osobnosti, dianie, miesto (princ Siddhárta, Ježiš Kristus, Pilát Pondský, Mohamed, svätí, Mekka, Jeruzalem...) -Dejiny jednotlivých náboženstiev a cirkví ako súčasť politickej histórie (križiacke výpravy, rekonkvista, obdobie reformácie...), vplyv viery na umenie, filozofiu, vzdelanie. • •Tradičná ľudová kultúra, folklór • –Obradný f., materiálne doklady – hlavne ako nástroj budovania identity; ale i sám o sebe nesie prvky kolektívnej (a individuálnej) pamäte •Rituál ako figúra spomínania -Cyklické opakovanie -„sakralizácia“ priestoru -Účastníci rituálu – špecifické úlohy, odev, stav... • • • Slovesný folklór •Oldřich Sirovátka –„...lidové podání stylizuje dějinnou realitu.“ – – – – – – – – •Lit.: Sirovátka, Oldřich: Dějiny a lidové podání. In: Pospíšilová, Jana – Hlôšková, Hana (edts.): Folkloristické studie. Brno: Etnologický ústav Akademie věd České republiky, 2002, s. 91-104. Štylizácia podľa O. Sirovátku •V čase – upúšťa sa od konkretizácie doby •V mieste – vzťahuje sa k domácemu prostrediu •V obsahovej a ideovej koncepcii – odráža to, čo sa týkalo nositeľov, iné témy/inak spracované oproti „veľkým dejinám“ •Zľudštuje dejinné udalosti – osudy aktérov •Pridáva estetické elementy Tradičné vs. súčasné •Proces štylizácie obdobný, formálne rozdiely •Povesť, legenda, pieseň, balada •pravdivosť/nepravdivosť •prispôsobovanie sa prostrediu a situácii– migrujúci motív (stabilný motív, fabulát) •funkcie •otázka „udržateľnosti“ a ustálenia nový tém (Hitler, Stalin, Somálsko... dokedy sa udržia?) •Rozdielne folklórne príležitosti - - •Anekdota, súčasná povesť, fáma, konšpiračná teória Mýtizácia/mytologizácia (M. Eliade) •zvláštny pôvod hrdinu •dieťa so zvláštnymi schopnosťami •nepriateľský/neschopnejší bratia •hrdinský boj •predvídanie smrti •družka alebo milenka • •(Ďalšie folkloristické koncepty „mýtického hrdinu“) • Súčasná povesť -Odvolanie sa na autoritu -Prezentovaná ako pravdivá -Rozprávanie, príbeh, ktorý reflektuje súčasnosť (tabu, stereotypy, normy, hodnoty, vedecký a technický pokrok a pod.) -Hlavným aktérom je anonymní, ale sociálne a štatusovo identifikovaný hrdina (študent VŠ, nižšia stredná trieda, príslušník minority, cudzinec...) -Rozprávanie varuje, upozorňuje na „nesprávne,“ „neprijateľné“ jednanie. -Prispôsobenie sa domácemu prostrediu (miesto, čas, aktéri) -Relatívne ustálené, v povedomí a v rozprávaní sa udržujú dlhšie ako napr. fámy Fáma -Krátke rozprávanie dopĺňajúce, vymedzujúce sa voči oficiálnej informácii -Reagujú na dianie (v malých skupinách a/alebo na úrovni politicko-spoločenských) -Vystupujú ako neoverená informácia -Kratšie trvanie (často po dobu aktuálnosti témy) Konšpiračná teória -Ustálené a komplexné rozprávanie prezentujúce sa zásadne ako pravdivé -Útočí na legitimitu oficiálne prezentovaných skutočností, diania, moci apod. -Na svoje obhájenie používajú relevantné zdroje, vyberajú z nich len to, čo im vyhovuje, kombinujú informácie podľa vlastnej potreby Protofolklór -Naratívne útvary -S folklórnym potenciálom – spĺňajú niektoré folklórne kritéria (kolektívnosť, dialogičnosť, naratívnosť, komunikatívnosť a pod.) -Chýba ustálená forma (žáner) Napríklad: •Johnson sa po zvolení za prezidenta Spojených štátov stretne s Novotným a okrem iného sa zhovárajú aj o volebných výsledkoch. Pri voľbách dostal Goldwater 14 miliónov hlasov. •-Teda proti mne bolo 14 miliónov ľudí, a predsa som bol zvolený za prezidenta,- hovorí Johnson. •Novotný chápavo pokývne hlavou: -Aj proti mne bolo 14 miliónov ľudí a tiež som sa stal prezidentom. (Dašková – Slamová – Steinerová 1991: 161) • • •Fico sa pýta Obamu: "Počuj, koľko ľudi Ťa u vás nenávidí?" Obama vraví: "Odhadom tak cca 5 miliónov…" Fico spokojne konštatuje: "Hm, tak to je všade zhruba rovnaké…„ • Vtip? Zo sociálnej siete, 22.10.2013 Otázky? •Ďakujem za pozornosť. •V treťom pokračovaní sa budeme venovať s „nám“ a „tým druhým.“ Opasok CZ/SK by Ľubica Segečová