Individuálna historická pamäť —Individuálna historická pamäť je pamäť jedinca/malej skupiny, ktorý bol/a priamym účastníkom historických udalostí. — —Medzigeneračné povedomie o minulosti -identifikácia jedinca a identita — — — — — —„Minulosť sa v naratívnej interpretácii stáva symbolickým vlastníctvom jednotlivca alebo skupiny. Je súčasne negeneticky dedenou historickou skúsenosťou, o ktorej sú jej nositelia presvedčení, že zásobáreň sociálnej pamäti slúži na orientáciu v aktuálnej sociálnej situácii.“ — —Hana Hlôšková: Individuálna a kolektívna historická pamäť. Vybrané folkloristické aspekty. Bratislava: Univerzita Komenského, 2008, s. 72. (ÚEE 1-1855) —Teória floating gap (plynoucí proluka) —Jan Vansina - The oral tradition as a history, 1985 -3 – 4 generácie (cca 80 – 100 rokov) – intenzívna reflexia minulosti -floating gap – nejasné a útržkovité -rozprávanie o pôvode (mýtus, kolektívny) - —Potvrdené etnologickými, sociologickými i psychologickými výskumami Oral history —Chicagska škola —20. r 20. storočia, „life stories,“ William Thomas a Floriánom Znanieckim: Polish Peasant in Europe and America (Boston, 1918 – 1920) — —Pojem oral history – Alan Nevis, 40. r. 20. storočia — —Teoretický a metodologický prístup —Výskumná metóda — — —Ako výskumná metóda -zaznamenanie životného príbehu -neštrukturovaný, pološtrukturovaný rozhovor -na jeho základe skúmať vymedzenú problematiku (téma, obdobie...) - - - - —Predvýskum – dôkladné oboznámenie sa s témou, vytypovanie respondentov —Výskum —etika výskumu —vzťah respondenta/ky a výskumníka/čky —úskalia podmienené témou, respondentmi, prostredím... —analýza —Hranica medzi osobným, kolektívnym, verejným, subjektívnym a objektívnym —Egodokumenty — —Respondent v procese rozprávania: — —Selektívnosť z hľadiska súčasnosti —Selekcia privátneho ako nepodstatného —Selektívnosť pod vplyvom kolektívnej pamäte —Autocenzúra —Biopsychologická selektívnosť •prezentizmus —Kritika metódy, metodológie a teórie — -Subjektivita — —Zástanci ju vnímajú ako pridanú hodnotu — Etnológia a individuálna historická pamäť — —Obrat k osobnosti nositeľa —20. roky 20. storočia —Karol Plicka: Eva Studeničová spieva, 1928, Martin —Folkloristika Antonín Satke, Oldřich Sirovátka, Dagmar Klímová etc. Autobiografické žánre —Individualizácia spoločnosti – vplyv na rozprávačský repertoár — —Memorát, spomienkové rozprávanie, rozprávanie zo života, (humoristická poviedka) -Nerozprávková próza -Rozprávač ako hlavná postava -„Emic“ – interpretácia z pohľadu rozprávača/skupiny -Môže tvoriť viac menej ustálené cykly - —Spomínanie a rozprávanie —Spontánne •folklórna situácia, na základe analógie, asociácie... •vplyv rozprávačskej príležitosti, charakteru publika na tému a performáciu — —Evokované – vyvolané (výskum) —Najstarší a rozprávanie o minulosti —Pamätníci —Konfrontácia súčasnej a minulej spoločnosti (hodnotenie, porovnávanie) —Zníženie sociálnych kontaktov – rozprávanie ako spôsob uchopenia svojho miesta v rámci malej skupiny (napr. jediný svedok ako odborník na minulosť) •Rozprávania sú kolektívne v: •Dejinné pozadie •Generačne •Kolektívna historická pamäť •Hodnoty, normy... • •Dialogičnosť pamäte •Pri tvorbe pamäti •Pri verbalizovaní Egodokumenty —Osobné —rodinné kroniky, denníky, pamäte, korešpondencia —fotografie, spomienkové predmety (využitie interview) — —Úradný charakter —zmluvy, závete, povolenia, overenia, diplomy, rodné a sobášne listy etc. Výskum v ČR —Témy: druhá svetová vojna, holokaust, slovenské národné povstanie a hnutie odporu počas II. svetovej vojny, nástup komunizmu a zoštátňovanie majetkov, obdobie komunizmu, obete komunizmu, roky 1968 a 1989, tematicky zamerané projekty – pamäť žien, spomínanie na historické osobnosti —Inštitúcie: Česká asociace orální historie, Centrum orální historie Ústavu pro soudobé dejiny Akademie, časopis Biograf a mnoho ďalších. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ — —Prajem úspešné skúškové