ťi, že budú šíriť posolstvo Božieho kráľovstva (Beckford, 1975: 108). Spása trážnej veže Božím darom pre tých, ktorí veria v Kristovu obeť - výkupné, rkonávajú na zemi prácu v zmysle Božieho plánu (Beckford, 1975: 110). :i však zasluhuje aj správanie podľa Božích prikázaní. Svedkovia musia dovidia sexuálneho správania, mali by sa vyhýbať návykovým látkam, fajčeniu i je aj zásada vyhýbať sa lcrvným transfúziám. Neoslavujú osobné či kalen->deniny a Vianoce, mali by sa zdržať politického života, preto sa nezúčast-tne sa vyhýbajú vojenskej službe. idkovia nemajú duchovenstvo ani kňazov a navonok sú všetci členovia po-:enných, čomu napovedá aj univerzálne oslovenie „brat" a „sestra", alebo vo .služobníci". Avšak istá a veľmi prísna hierarchia tu je prítomná, ktorá vy-ia zodpovednosti a povinností pre každého člena v pobočkách (odbočkách) ajinách na svete (Holden, 2002: 30). Pre vonkajšieho pozorovateľa sa spo-h. svedkov javí ako prísne centralizovaná a riadená organizácia, ktorá zväzu-ky - lokálne zbory - z centrály v Brooklyne do prísnej hierarchickej štruk-v spoločnosti je to práve naopak: vnímajú sa ako členovia nehierarchickej nosti (Epstein, 1986: 544). Národné odbočky sú priamo podriadené riadia-ooklyne. Odbočky sú rozdelené na oblasti, oblasti na kraje, kraje na zbory, ou jednotkou, ktorá spája veriacich z niekoľkých obcí, zbory sa stretávajú ', ktorú by mal mať každý zbor. V každej krajine, kde je funkčná odbočka, iočiek zložený z niekoľkých členov, ktorí dohliadajú na fungovanie spoloč-íne a podliehajú celosvetovému riadiacemu orgánu. Na nižších úrovniach lozorcovia, krajskí dozorcovia a zboroví dozorcovia, ktorí dozerajú na čin-ednotlivých oblastí, krajov a zborov6 a na vykonávanie misijnej činnosti7, de vlastného výskumu sa zdá, že náboženská doktrína u Jehovových svedkov muje každodenný život veriacich ako je to napríldad v prípade iných kres-Vďaka prepracovanému spôsobu výučby základných doktrinálnych otázok veriaci presné vedomosti o základnej teológii hnutia. Rozdiel medzi nor-. náboženstvom je tu tak minimálny. Ako správne zdôrazňuje Holden (2002: :ower.org/v/jt/article_07.htm - osť je centrálnou súčasťou šírenia ich posolstva. Už názvy ako „svedok", „služobník" im-o tom, že stúpenci spoločnosti Jehovových svedkov venujú veľa svojho času „svedčeniu" presvedčení, že ich poznanie pravdy je pevné a nemenné, sú povinní túto pravdu šíriť ľom - tí, ktorí ju prijmú, majú nádej na spasenie, tí, ktorí nie, budú zatratení. Šírenie lým a prvoradým životným záujmom (Mann, B., 1972:165). 22), doktrína a učenie preniká do každej sféry života Jehovových svedkov a teológia zohráva dôležitú úlohu vo vytváraní silného sociálneho puta a identity úzko spätej komunity, a naopak, symbolicky svojich členov vymedzuje z vonkajšieho sveta, dáva im možnosť osvojiť si novú identitu. Na druhej strane aj veľmi precízna kontrola dodržiavania učenia správnych doktrinálnych zásad zaručuje, že Jehovovi svedkovia po celom svete sú prijímateľmi rovnakého absolútneho posolstva a na rozdiel od napríklad stúpencov letničných a charizmatických hnutí sa nepodieľajú na voľnom vytváraní a formulovaní náboženských ideí (Holden, 2002: 22). A práve tento presne definovaný, uniformný a starostlivo kontrolovaný súbor doktrín má veľmi dôležitý dopad na sociálne vzťahy Jehovových svedkov. James Beckford vo svojej sociologickej monografii o Jehovových svedkoch zvýrazňuje práve tento sociálny aspekt hnutia. Podľa neho je na svedkoch zo sociálneho hľadiska zaujímavé to, že súbor pevne stanovených a ľahko zrozumiteľných doktrín a zároveň precízny systém dôsledného dodržiavania a kontroly týchto doktrín poskytuje stúpencom psychologické a sociálne uspokojenie aj napriek tomu, že pri bližšom pohľade niekomu z vonku hnutia sa tieto doktríny môžu zdať rozporuplné a nekonzistentné (Beckford, 1975: 120). Beckford v inej štúdii zdôrazňuje na prvý pohľad zrejmú skutočnosť, že v spoločnosti svedkov takmer neexistuje stúpenec, ktorý by si osvojil toto učenie inak ako prostredníctvom premysleného tú-torstva služobne staršieho svedka a pod dohľadom dozorcu zboru (Beckford, 1978: 121).8 Jehovovi svedkovia a Rómovia v slovenskom kontexte Na Slovensku bolo v roku 2008, podľa oficiálnych interných štatistík Náboženskej spoločnosti Jehovovi svedkovia, 11 217 stúpencov tejto náboženskej organizácie a 160 zborov9. Na základe interných odhadov spoločnosti, mali Rómovia v tom istom roku zastúpenie v 27 zbo- 8 Na spôsob organizácie a predávania posolstva sa vo svojej štúdii o Jehovových svedkoch v africkej Zambii sústredil aj sociálny antropológ A. L. Epstein a označuje ho zajeden z kľúčov k misijnému úspechu. Organizácia Jehovových svedkov zosobňuje alebo dáva tvar myšlienkam a hodnotám, ktoré zastáva. Ich význam je vystužený práve aktivitami a správaním členov organizácie (Epstein, 1986: 544). Zaujímavé z tohto hľadiska je práve kombinácia mileniaristického učenia s totalitaristickým spôsobom organizácie charakteristický vyžadovaním prísnej lojálnosti od každého člena. Avšak, pre vonkajšieho pozorovateľa sa môže javiť paradoxná práve skutočnosť, že členovia hnutia sa považujú za slobodných a práve nečlenov hnutia vnímajú ako utláčaných či neslobodných. Členovia hnutia sa dobrovoľne podriadia, ako to sami formulujú, Božej autorite a teokratickej Božej vláde. 9 http://www.watchtower.Org/e/statistics/wholereport.htm roch na Slovensku v počte približne 1200 ľudí10, čo znamená, že zo všetkých členov tejto náboženskej spoločnosti na Slovensku je približne 10% Rómov. Počet Jehovových svedkov začal narastať v prvej polovici deväťdesiatych rokov, keď sa v rámci rozšírenia náboženskej slobody mohla slobodne vykonávať misia a bolo oslovené plošnejšie veľké množstvo ľudí, čiže aj viacej Rómov. V súčasnosti sú mnohé tieto spoločenstvá stabilné a vo viacerých lokalitách nájdeme aj druhú, či tretiu generáciu Rómov, ktorí už boli k svedkom Jehovovým socializovaní v rodinnom prostredí. Rómski Jehovovi svedkovia11 vykazujú rovnakú mieru aktívneho zapájania sa do zborového života ako nerómski Jehovovi svedkovia. Len viera sama o sebe nestačí na to, aby bol dotyčný dokonalým Jehovovým svedkom. Náboženský život Jehovových svedkov spočíva 1) v aktívnom dodržiavaní morálnych a etických predpisov spoločnosti, 2) v aktívnej účasti na náboženských zhromaždeniach a zborových stretnutiach a 3) v aktívnom šírení viery a v misii. Len svedomitým dodržiavaním týchto troch princípov sa jednotlivec môže stať skutočným služobníkom Božím a zaručiť si tak spásu a miesto v Novom Kráľovstve Božom. V kazateľskej a misijnej činnosti hnutie neberie ohľad na etnicitu alebo sociálny status potenciálnych nových členov. Rétorika zvestovateľov Jehovových svedkov vyzdvihuje jednotu všetkých ľudí a má rovnaké úspechy v etnicky zmiešaných oblastiach ako aj v etnicky homogénnom prostredí (Stark - Iannaccone, 1997: 150; Holden, 2002: 73; Wilson, 1974: 136; Epstein, 1986: 545) a dokazuje to aj pôsobenie Jehovových svedkov v slovenskom prostredí s veľkým podielom rómskeho obyvateľstva. Svedkovia odmietajú robiť rozdiely v spôsobe vedenia kazateľskej činnosti v rómskom prostredí: „ ...a chceme, ako Ježiš povedal, to dobré posolstvo musí byť zvěstované všetkým ľuďom. Takže my ideme od dverí k dverám, z domu do domu, nevynímajúc, ak je to aj ošarpaný dom, s tými ľuďmi, ktorí tam sú, bez ohľadu na to, či sú bohatí alebo chudobní, bieli alebo rómski, alebo dajakí prišelci iní, tak s nimi hovoríme o dobrom posolstve. No a mnohí tí Rómovia na 10 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia (2009): „Pastoračná činnosť v rómskom etniku konaná Náboženskou spoločnosťou Jehovovi svedkovia". In: L. Grešková (ed.): Pastorácia Rómov (Hľadanie rómskeho Boha). Bratislava: Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, s.197-219. 11 Materiál pre túto štúdiu vychádza z reálií z vybraného zboru Jehovových svedkov na východnom Slovensku. V skúmanej lokalite je pre prácu s Rómami kľúčový zbor v Lúčkach (okres Michalovce), kam spadajú veriaci Svedkovia z okolitých obcí a Sobraniec. Ďalšie zbory v okolí sú v obciach Záhor, Podhoroď a Husák. Zbor v Lúčkach tvorí približne sto aktívnych veriacich, ktorí sa pravidelne zúčastňujú na zhromaždeniach. Z toho je približne 30 - 40 aktívne veriacich Rómov najmä z obcí Blatné Remety, Lúčky a Závadka. V Lúčkach sa nachádza aj zborový dom - Sála kráľovstva - Jehovových svedkov, ktorý vybudovali v roku 1997 na kúpenom pozemku. to posolstvo zareagovali s tým, že oni väčšinou sú veriaci, kresťania, hlásia s že tam nebol problém s vierou v Boha, lebo kto je neveriaci, tak tam človek t vieru. Oni verili v Boha, sú nábožní, dá sa povedať, ale chýbalo im zrejn presné poznanie. [...] U Rómov sa všeobecne stretávame s pochopením, že niečo vypočujú, radi si zoberú časopis. Už je to horšie s tým, aby to, čo oni p žili aj urobiť ďalší krok [...], ale to je tak aj u mnohých bielych. "12 Na všeobecnej deklaratívnej úrovni sú Rómovia vnímaní pri kazateľskej činn Slováci alebo iné etnikum. Výskum však ukázal, že existujú niektoré jednol diely vnímania etnicity a religiozity Rómov u rómskych a nerómskych Jehc ktoré si podrobnejšie rozoberieme neskôr - ani tie však nezohrávajú podstatn že by Rómovia boli vnímaní inak ako iní zvestovatelia. Skôr ide o predstav; náchylní viac debatovať o Bohu a náboženstve, prípadne majú zložitejšie živ ak sú zo segregovaného prostredia a preto je pre mnohých z nich zložitejš zhromaždenia, prípadne majú silnejšie tradície a tak je pre mnohých ťažšie < né predpisy Jehovových svedkov na mravný spôsob života13. Podľa výpovedí vedúcich zborov, Náboženská spoločnosť Jehovových s riava špeciálne aktivity smerujúce k misii medzi Rómami. V rámci misie o ľudí v daných lokalitách s rovnakou stratégiou. Ak sa v obci nachádzajú Róm< rovnako ako všetkých obyvateľov obce. Je zaujímavé, že v mnohých prípad svedkovia u Rómov prijímaní otvorenejšie ako u majority. Svedkovia túto sl do súvisu s tým, že Rómovia radi rozprávajú o Bohu, neodmietajú rozhovory takej miery ako majorita. 12 F.H., nerómsky dozorca zboru Jehovových svedkov na východnom Slovensku. 13 V tejto súvislosti je najčastejšie diskutovaná problematika spolužitia nesobášených p morálne bezúhonného života platí pre každého stúpenca bez rozdielu, avšak pri rozhov Jehovovými, či už rómskeho alebo nerómskeho pôvodu, bolo badať, že vnímajú, že v pri] dícií partnerského života už v relatívne mladom veku môže dochádzať k rozporom s mora ru sa napríklad počas jednej teokratickej školy prihlásil o slovo a prečítal pasáž z Bibl: oprávnený dôvod k rozvodu, ktorým je cudzoložstvo. Túto pasáž použil ako výstrahu pi ale aj smilstvom a inými druhmi nemorálnej sexuálnej aktivity. Neskôr mi povedal, že sv hlavne rómskym rodinám prítomným na zhromaždení, pretože ako zdôraznil, mladé i páry žijú v smilstve, a to je vážny problém, pretože podľa rómskej tradície sú už muž a žei cudzoložia, ale smilnia, pretože žijú v neoficiálnom partnerstve a preto, keď majú nových cov o učenie, snažia sa ich nabádať, aby sa oficiálne zosobášili a tak z pohľadu Spoloční hriech smilstva. 30 | Tomáš Hrustič | My nemáme rozdielov. Diskurz o etnicite a identite rómskych a nerómskych. Tomáš Hrustič | My nemáme rozdielov. Diskurz o etnicite a identite rómskych a neróms isku v počte približne 1200 ľudí10, čo znamená, že zo všetkých členov tejto ná- ločnosti na Slovensku je približne 10% Rómov. Počet Jehovových svedkov začal sj polovici deväťdesiatych rokov, keď sa v rámci rozšírenia náboženskej slobody le vykonávať misia a bolo oslovené plošnejšie veľké množstvo ľudí, čiže aj via- súčasnosti sú mnohé tieto spoločenstvá stabilné a vo viacerých lokalitách nájde- s i tretiu generáciu Rómov, ktorí už boli k svedkom Jehovovým socializovaní v ro- •edí. Jehovovi svedkovia11 vykazujú rovnakú mieru aktívneho zapájania sa do zbo-ako nerómski Jehovovi svedkovia. Len viera sama o sebe nestačí na to, aby bol aalým Jehovovým svedkom. Náboženský život Jehovových svedkov spočíva 1) 1 >držiavaní morálnych a etických predpisov spoločnosti, 2) v aktívnej účasti na zhromaždeniach a zborových stretnutiach a 3) v aktívnom šírení viery a v mi-nitým dodržiavaním týchto troch princípov sa jednotlivec môže stať skutočným 3ožím a zaručiť si tak spásu a miesto v Novom Kráľovstve Božom, eľskej a misijnej činnosti hnutie neberie ohľad na etnicitu alebo sociálny status nových členov. Rétorika zvestovateľov Jehovových svedkov vyzdvihuje jednotu i má rovnaké úspechy v etnicky zmiešaných oblastiach ako aj v etnicky homo-redí (Stark - Iannaccone, 1997: 150; Holden, 2002: 73; Wilson, 1974: 136; : 545) a dokazuje to aj pôsobenie Jehovových svedkov v slovenskom prostredí dom rómskeho obyvateľstva. Svedkovia odmietajú robiť rozdiely v spôsobe ve-£ej činnosti v rómskom prostredí: tme, ako Ježiš povedal, to dobré posolstvo musí byť zvěstované všetkým ľuďom. Tak-leme od dverí k dverám, z domu do domu, nevynímajúc, ak je to aj ošarpaný dom, idmi, ktorí tam sú, bez ohľadu na to, či sú bohatí alebo chudobní, bieli alebo rómski, iakíprišelci iní, tak s nimi hovoríme o dobrom posolstve. No a mnohí tí Rómovia na ipoločnosť Jehovovi svedkovia (2009): „Pastoračná činnosť v rómskom etniku konaná Ná-čnosťou Jehovovi svedkovia". In: L. Grešková (ed.): Pastorácia Rómov (Hľadanie rómskeho : Ustav pre vzťahy štátu a cirkví, s.197-219. úto štúdiu vychádza z reálií z vybraného zboru Jehovových svedkov na východnom Sloven-lokalite je pre prácu s Rómami kľúčový zbor v Lúčkach (okres Michalovce), kam spadajú i z okolitých obcí a Sobraniec. Ďalšie zbory v okolí sú v obciach Záhor, Podhoroď a Husák, tvorí približne sto aktívnych veriacich, ktorí sa pravidelne zúčastňujú na zhromaždeniach, íe 30 - 40 aktívne veriacich Rómov najmä z obcí Blatné Remety, Lúčky a Závadka. V Lúč-i aj zborový dom - Sála kráľovstva - Jehovových svedkov, ktorý vybudovali v roku 1997 na ku. to posolstvo zareagovali s tým, že oni väčšinou sú veriaci, kresťania, hlásia sa k veriacim, takže tam nebol problém s vierou v Boha, lebo kto je neveriaci, tak tam človek musí vybudovať tú vieru. Oni verili v Boha, sú nábožní, dá sa povedať, ale chýbalo im zrejme v tej veci určité presné poznanie. [...] U Rómov sa všeobecne stretávame s pochopením, že oni si radi o Bohu niečo vypočujú, radi si zoberú časopis. Už je to horšie s tým, aby to, čo oni počujú, aby sa snažili aj urobiť další krok [...], ale to je tak aj u mnohých bielych. "12 Na všeobecnej deklaratívnej úrovni sú Rómovia vnímaní pri kazateľskej činnosti rovnako ako Slováci alebo iné etnikum. Výskum však ukázal, že existujú niektoré jednotlivé drobné rozdiely vnímania etnicky a religiozity Rómov u rómskych a nerómskych Jehovových svedkov, ktoré si podrobnejšie rozoberieme neskôr - ani tie však nezohrávajú podstatný význam v tom, že by Rómovia boli vnímaní inak ako iní zvestovatelia. Skôr ide o predstavy, že Rómovia sú náchylní viac debatovať o Bohu a náboženstve, prípadne majú zložitejšie životné podmienky, ak sú zo segregovaného prostredia a preto je pre mnohých z nich zložitejšie dochádzať na zhromaždenia, prípadne majú silnejšie tradície a tak je pre mnohých ťažšie dodržiavať interné predpisy Jehovových svedkov na mravný spôsob života13. Podľa výpovedí vedúcich zborov, Náboženská spoločnosť Jehovových svedkov nezameriava špeciálne aktivity smerujúce k misii medzi Rómami. V rámci misie oslovujú všetkých ľudí v daných lokalitách s rovnakou stratégiou. Ak sa v obci nachádzajú Rómovia, oslovujú ich rovnako ako všetkých obyvateľov obce. Je zaujímavé, že v mnohých prípadoch sú Jehovovi svedkovia u Rómov prijímaní otvorenejšie ako u majority. Svedkovia túto skutočnosť dávajú do súvisu s tým, že Rómovia radi rozprávajú o Bohu, neodmietajú rozhovory na túto tému do takej miery ako majorita. 12 F.H., nerómsky dozorca zboru Jehovových svedkov na východnom Slovensku. 13 V tejto súvislosti je najčastejšie diskutovaná problematika spolužitia nesobášených párov. Dodržiavanie morálne bezúhonného života platí pre každého stúpenca bez rozdielu, avšak pri rozhovoroch so Svedkami Jehovovými, či už rómskeho alebo nerómskeho pôvodu, bolo badať, že vnímajú, že v prípade rómskych tradícií partnerského života už v relatívne mladom veku môže dochádzať k rozporom s morálkou. Dozorca zboru sa napríklad počas jednej teokratickej školy prihlásil o slovo a prečítal pasáž z Biblie, poukazujúcu na oprávnený dôvod k rozvodu, ktorým je cudzoložstvo. Túto pasáž použil ako výstrahu pred cudzoložstvom, ale aj smilstvom a inými druhmi nemorálnej sexuálnej aktivity. Neskôr mi povedal, že svoj výstup adresoval hlavne rómskym rodinám prítomným na zhromaždení, pretože ako zdôraznil, mladé rómske nesobášené páry žijú v smilstve, a to je vážny problém, pretože podľa rómskej tradície sú už muž a žena. Takéto páry ne-cudzoložia, ale smilnia, pretože žijú v neoficiálnom partnerstve a preto, keď majú nových rómskych záujemcov o učenie, snažia sa ich nabádať, aby sa oficiálne zosobášili a tak z pohľadu Spoločnosti prestali páchať hriech smilstva. „Mnohí z Rómov na to posolstvo zareagovali, oni sú väčšinou Rómovia veriaci, nemajú problémy s vierou v Boha, a keď je niekto neveriaci, tak tam musí človek najskôr vybudovať určitý základ, aby viera mala na čom stáť. Oni teda veria v Boha, sú nábožní. A s každým, kto má záujem, sa vedie bezplatný biblický kurz."u Jehovovi svedkovia majú prepracovaný edukačný systém, do ktorého spadá vyučovanie Biblie, ako aj tzv. teokratická škola, či pravidelný týždenný tréning foriem komunikačných techník a vystupovania. V súvislosti s konverziami Rómov k Jehovovým svedkom a diskurzom o identite vystupuje do popredia jedna zaujímavá súvislosť. Totiž, rovnako ako sú Rómovia stigmatizovanou kategóriou, takisto to platí aj o „jehovistoch", či „salvišoch"15. S touto náboženskou skupinou sa rovnako spája množstvo stereotypných predstáv a predsudkov. Je preto zaujímavé si tento moment všímať pri konverziách Rómov k svedkom Jehovovým. Dalo by sa predpokladať, že konvertovaní Rómovia budú terčom dvojitej stigmatizácie, a v niektorých prípadoch to tak môže byť. Avšak na základe výskumu v danej lokalite sa tiež javí, že vo viacerých prípadoch Rómovia, ktorí konvertovali k svedkom Jehovovým, postupom času začali byť u majority vnímaní ako „slušní Rómovia"16. Na druhej strane, toto negatívne a stereotypné vnímanie Jehovových svedkov je prítomné aj u Rómov. Napríklad, u majority ako aj u rómskeho obyvateľstva vo všeobecnosti panuje stereotypné presvedčenie, že úspešnosť misie Jehovových svedkov medzi Rómami je založená na finančných daroch, alebo až na istých formách kupovania si konvertitov. 14 F.H., nerómsky dozorca zboru Jehovových svedkov na východnom Slovensku, zaznamenané v januári 2008. 15 Na východnom Slovensku je pre členov Náboženskej spoločnosti Jehovovi svedkovia zaužívané označenie „salviši". Nie je mi známy pôvod tohto označenia a ani presná etymológia, domnievam sa však, že toto označenie bude odvodené od anglického termínu spása - „salvation", ktoré Jehovovi svedkovia často vo svojich diskurzoch používajú. Rovnako sa domnievam, že tento termín na východné Slovensko priniesli vracajúci sa migranti z USA, ktorí sa so Svedkami Jehovovými stretli v anglicky hovoriacich krajinách. 16 Tento aspekt náboženskej konverzie Rómov k Jehovovým svedkom si však zasluhuje podrobnejší výskum, ktorý by bol zameraný špeciálne na reflexiu rómskych Jehovových svedkov nerómskym obyvateľstvom. Viac svetla do tejto problematiky môže priniesť práve realizovaný výskumný projekt Ústavu etnológie SAV, podporený Fondom sociálneho rozvoja v rámci Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ktorý bol zameraný na výskum sociálnej inklúzie Rómov náboženskou cestou (SIRONA). Tento výskum mapoval pôsobenie všetkých cirkví a náboženských spoločností, ktoré majú misiu v rómskych komunitách na Slovensku a sústredil sa hlavne na ich vplyv na sociálnu inklúziu Rómov (Podolinská - Hrustič, 2010). „...ľudia tu vo všeobecnosti hovoria, že prestúpil k jehovistom, a hovoria, že ten človek dostal peniaze, lebo na ňom vidia, že ten človek, kúpi si auto, opraví si dom, chodí v kravate, nechodí po zábavách, nevidno ho, nebije sa. Ale to je proste z toho, že ten človek má určité hodnoty, ktoré prijal za svoje a ten svoj život zmení, lebo keď napríklad predtým fajčil, tak teraz nefajčí, [...] kto pil, tak odbúral ten alkohol, [...] kto bol agresívny, tak pracoval na sebaovládaní [...] to nie je zo dňa na deň, ale tým, že pravidelne prijímali to učenie a niekto sa im systematicky venoval, navštevovali tú spoločnú komunitu, kde sa o tom hovorilo, tak oni postupne zanechali ten predošlý rómsky alebo cigánsky spôsob života a sa pretvorili. Mnohí sa dali na gazdovstvo, podnikanie [...] a chcú žiť sporiadaným spôsobom života [...], a to sa potom odrazí aj na spôsobe ich bytia, že si môžu dovoliť aj automobil, postaviť dom, lebo im tie peniaze neutekajú. Jehovovi svedkovia ich učia, ako tie peniaze ušetriť, alebo ako ich neminúť nerozumným spôsobom"^ Samozrejme, formy istej sociálnej výpomoci v rámci komunity veriacich Jehovových svedkov existujú, podľa vypozorovaných mechanizmov však nejde primárne o misijnú stratégiu. Na druhej strane vplyv týchto stereotypov môže zohrávať úlohu niektorých ľudí pri rozhodovaní sa vstúpiť do tejto náboženskej spoločnosti. Stretol som sa s výpoveďami niekoľkých ľudí, ktorí uviedli svoju motiváciu stať sa členom tejto spoločnosti kvôli domnelej materiálnej výpomoci. Je zaujímavé, že takýto ľudia svoju konverziu väčšinou nenaplnili a neprešli všetkými fázami náboženskej konverzie18, podľa všetkého aj pre prísny systém hodnôt a pravidiel 17 F.H., nerómsky dozorca zboru Jehovových svedkov na východnom Slovensku, január 2008. 18 Napríklad Rambo a Farhadian definujú pri náboženskej konverzii niekoľko etáp, z ktorých na začiatku náboženskej zmeny stojí vždy individuálny a spoločenský kontext, akési podhubie, či individuálny a spoločenský substrát vhodný na náboženskú zmenu. Druhou etapou pri náboženskej konverzii je individuálna kríza, ktorá je spôsobená rozličnými faktormi, každopádne je jednotlivec konfrontovaný s procesmi, ktoré u neho vyvolajú určitú krízu. Z tejto krízy vychádza tretia etapa alebo úroveň náboženskej zmeny, a tou je hľadanie riešenia a východiska z tohto stavu, v prípade náboženskej konverzie ide o hľadanie východiska prostredníctvom viery a náboženstva. Štvrtým predpokladom alebo etapou tejto náboženskej zmeny, je stretnutie alebo prvotný kontakt s niekým, kto ponúka východisko, kto ponúka náboženskú pravdu a riešenie situácie. Piatou fázou náboženskej konverzie je podľa Ramba a Farhadiana interakcia s nositeľmi tohto východiska, vzájomné spoznávanie postojov a hodnôt, šiestou etapou je osobné odhodlanie alebo presvedčenie o správnosti tohto náboženského východiska a siedmou, záverečnou etapou, ktorou sa podľa Ramba a Farhadiana dovršuje náboženská konverzia, sú dôsledky, ktoré pramenia z tejto konverzie, väčšinou odzrkadlené v zmene rebríčka hodnôt, v zmene správania, v zmene sociálnych kontaktov a spôsobu života. Jednotlivec, ktorý podstupuje proces náboženskej konverzie, tak nemôže byť vyňatý zo siete vzťahov, procesov a ideológií, ktoré sú základnou matricou pre náboženskú zmenu a tvoria etapovitý proces charakteristický postupným vývojom od sociálneho a individuálneho kontextu, krízy, hľadania, stretnutia, pretrvávania interakcie, rozhodnutia a odhodlania, a napokon následných dôsledkov konverzie (Rambo a Farhadian, 1999: 23). | Tomáš Hrustič | My nemáme rozdielov. Diskurz o etnicite a identite rómskych a nerómskych. Tomáš Hrustič | My nemáme rozdielov. Diskurz o etnicite a identite rómskych a nerómskych... | n z Rómov na to posolstvo zareagovali, oni sú väčšinou Rómovia veriaci, nemajú pro-! vierou v Boha, a keď je niekto neveriaci, tak tam musí človek najskôr vybudovaťur-klad, aby viera mala na čom stáť. Oni teda veria v Boha, sú nábožní. A s každým, kto ijem, sa vedie bezplatný biblický kurz."14 Ikovia majú prepracovaný edukačný systém, do ktorého spadá vyučovanie Biblie, □kratičká škola, či pravidelný týždenný tréning foriem komunikačných techník ia. slosti s konverziami Rómov k Jehovovým svedkom a diskurzom o identite vystu-edia jedna zaujímavá súvislosť. Totiž, rovnako ako sú Rómovia stigmatizovanou akisto to platí aj o „jehovistoch", či „salvišoch"15. S touto náboženskou skupinou )ája množstvo stereotypných predstáv a predsudkov. Je preto zaujímavé si tento lať pri konverziách Rómov k svedkom Jehovovým. Dalo by sa predpokladať, že '. Rómovia budú terčom dvojitej stigmatizácie, a v niektorých prípadoch to tak ŕšak na záldade výskumu v danej lokalite sa tiež javí, že vo viacerých prípadoch irí konvertovali k svedkom Jehovovým, postupom času začali byť u majority vní-išní Rómovia"16. Na druhej strane, toto negatívne a stereotypné vnímanie Jeho-ov je prítomné aj u Rómov. Napríklad, u majority ako aj u rómskeho obyvateľ -ecnosti panuje stereotypné presvedčenie, že úspešnosť misie Jehovových svedkov mi je založená na finančných daroch, alebo až na istých formách kupovania si „...ľudia tu vo všeobecnosti hovoria, že prestúpil k jehovistom, a hovoria, že ten človek dostal peniaze, lebo na ňom vidia, že ten človek, kúpi si auto, opraví si dom, chodí v kravate, nechodí po zábavách, nevidno ho, nebije sa. Ale to je proste z toho, že ten človek má určité hodnoty, ktoré prijal za svoje a ten svoj život zmení, lebo keď napríklad predtým fajčil, tak teraz nefajčí, [...] kto pil, tak odbúral ten alkohol, [...] kto bol agresívny, takpracoval na sebaovládaní [...] to nieje zo dňa na deň, ale tým, že pravidelne prijímali to učenie a niekto sa im systematicky venoval, navštevovali tú spoločnú komunitu, kde sa o tom hovorilo, tak oni postupne zanechali ten predošlý rómsky alebo cigánsky spôsob života a sa pretvorili. Mnohí sa dali na gazdovstvo, podnikanie [...] a chcú žiť sporiadaným spôsobom života [...], a to sa potom odrazí aj na spôsobe ich bytia, že si môžu dovoliť aj automobil, postaviť.dom, lebo im tie peniaze neutekajú: Jehovovi svedkovia ich učia, ako tie peniaze ušetriť, alebo ako ich neminúť nerozumným spôsobom"^ Samozrejme, formy istej sociálnej výpomoci v rámci komunity veriacich Jehovových svedkov existujú, podľa vypozorovaných mechanizmov však nejde primárne o misijnú stratégiu. Na druhej strane vplyv týchto stereotypov môže zohrávať úlohu niektorých ľudí pri rozhodovaní sa vstúpiť do tejto náboženskej spoločnosti. Stretol som sa s výpoveďami niekoľkých ľudí, ktorí uviedli svoju motiváciu stať sa členom tejto spoločnosti kvôli domnelej materiálnej výpomoci. Je zaujímavé, že takýto ľudia svoju konverziu väčšinou nenaplnili a neprešli všetkými fázami náboženskej konverzie18, podľa všetkého aj pre prísny systém hodnôt a pravidiel isky dozorca zboru Jehovových svedkov na východnom Slovensku, zaznamenané v januári Dm Slovensku je pre členov Náboženskej spoločnosti Jehovovi svedkovia zaužívané označenie mi známy pôvod tohto označenia a ani presná etymológia, domnievam sa však, že toto ozna-odené od anglického termínu spása - „salvation", ktoré Jehovovi svedkovia často vo svojich zívajú. Rovnako sa domnievam, že tento termín na východné Slovensko priniesli vracajúci sa L, ktorí sa so Svedkami Jehovovými stretli v anglicky hovoriacich krajinách. : náboženskej konverzie Rómov k Jehovovým svedkom si však zasluhuje podrobnejší výskum, neraný špeciálne na reflexiu rómskych Jehovových svedkov nerómskym obyvateľstvom. Viac iroblematiky môže priniesť práve realizovaný výskumný projekt Ústavu etnológie SAV, pod-i sociálneho rozvoja v rámci Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, raný na výskum sociálnej inldúzie Rómov náboženskou cestou (SIRONA). Tento výskum ;nie všetkých cirkví a náboženských spoločností, ktoré majú misiu v rómskych komunitách na tredil sa hlavne na ich vplyv na sociálnu inklúziu Rómov (Podolinská - Hrustič, 2010). 17 F.H., nerómsky dozorca zboru Jehovových svedkov na východnom Slovensku, január 2008. 18 Napríklad Rambo a Farhadian definujú pri náboženskej konverzii niekoľko etáp, z ktorých na začiatku náboženskej zmeny stojí vždy individuálny a spoločenský kontext, akési podhubie, či individuálny a spoločenský substrát vhodný na náboženskú zmenu. Druhou etapou pri náboženskej konverzii je individuálna kríza, ktorá je spôsobená rozličnými faktormi, každopádne je jednotlivec konfrontovaný s procesmi, ktoré u neho vyvolajú určitú krízu. Z tejto krízy vychádza tretia etapa alebo úroveň náboženskej zmeny, a tou je hľadanie riešenia a východiska z tohto stavu, v prípade náboženskej konverzie ide o hľadanie východiska prostredníctvom viery a náboženstva. Štvrtým predpokladom alebo etapou tejto náboženskej zmeny, je stretnutie alebo prvotný kontakt s niekým, kto ponúka východisko, kto ponúka náboženskú pravdu a riešenie situácie. Piatou fázou náboženskej konverzie je podľa Ramba a Farhadiana interakcia s nositeľmi tohto východiska, vzájomné spoznávanie postojov a hodnôt. Šiestou etapou je osobné odhodlanie alebo presvedčenie o správnosti tohto náboženského východiska a siedmou, záverečnou etapou, ktorou sa podľa Ramba a Farhadiana dovršuje náboženská konverzia, sú dôsledky, ktoré pramenia z tejto konverzie, väčšinou odzrkadlené v zmene rebríčka hodnôt, v zmene správania, v zmene sociálnych kontaktov a spôsobu života. Jednotlivec, ktorý podstupuje proces náboženskej konverzie, tak nemôže byť vyňatý zo siete vzťahov, procesov a ideológií, ktoré sú základnou matricou pre náboženskú zmenu a tvoria etapovitý proces charakteristický postupným vývojom od sociálneho a individuálneho kontextu, krízy, hľadania, stretnutia, pretrvávania interakcie, rozhodnutia a odhodlania, a napokon následných dôsledkov konverzie (Rambo a Farhadian, 1999: 23). správania v spoločnosti Jehovových svedkov. U Jehovových svedkov je značné množstvo Rómov, ktorí po čase opustili rady tejto cirkvi a konvertovali napríklad k letničným a charizma-tickým hnutiam19, alebo zostali konfesionálne indiferentní. Taktiež je zaujímavé, že napríklad pri mladšej generácii rómskych svedkov Jehovových, ktorí boli vychovaní už v tejto viere a do spoločnosti svedkov Jehovových tak boli socializova-ní, v niektorých prípadoch majú ťažkosti s hľadaním si životných partnerov medzi ich vrstovníkmi, zvlášť vtedy, ak ich potenciálni partneri a vrstovníci nie sú svedkovia Jehovovi. Počas terénneho výskumu som sa stretol s viacerými mladými manželskými pármi, z ktorých jeden z partnerov pochádzal z inej vzdialenej lokality na Slovensku, s ktorou daná rómska komunita nemala prirodzené väzby a kontakty. Ukázalo sa, že tie páry sa zoznámili na veľkých oblastných a národných „zjazdoch" svedkov Jehovových. Viaceré rómske rodiny mi potvrdili, že tieto zjazdy nenavštevujú len striktne z náboženských dôvodov, ale tieto stretnutia zohrávajú dôležitú sociálnu úlohu zvlášť pre mladé generácie rómskych svedkov a slúžia ako vhodná príležitosť nájsť si vhodných životných partnerov. Jehovovi svedkovia a etnická identita Rómov Na skutočnosť, že náboženská spoločnosť Jehovových svedkov striktne odmieta etnické a iné rozdiely medzi svojimi veriacimi, poukazujú mnohí sociológovia a religionisti. Štatistické dáta, sledujúce rozličné socio-demografické faktory Jehovových svedkov v rozpätí rokov 1972-1994 v USA, nasvedčujú o pravidelnom a približne rovnomernom zastúpení etnických skupín v tejto spoločnosti (Stark - Iannaccone, 1997:150). Bryan Wilson poukazuje na rétoriku Jehovových svedkov v Keni, ktorí vo svojich prejavoch striktne odsudzovali rasizmus a kmeňové členenie spoločnosti, a tento transetnický postoj bol odzrkadlený aj v zastúpení rozličných kmeňov a etník u svedkov Jehovových (Wilson, 1974: 136). Dôrazom, kladeným na rovnosť, a verbálnym popieraním etnických rozdielov podľa sociálneho antropológa A. L. Epsteina Jehovovi svedkovia popierajú stigmu spájajúcu sa s niektorými etnickými spoločenstvami. Ako uvádza slovami jedného z jeho informátorov, „v tejto viere nehovoríme, že tento človek je Ngoni a ten druhý je Bemba, my sme tu všetci jednoducho bratia a sestry" (Epstein, 1986: 545). A tento posun vo vnímaní etnicity a stieranie rozdielov v procese „stavania sa bratmi a sestrami" je v praktickej rovine doložený aj stieraním sociálnych rozdielov v procese osvo- 19 Pre viac príkladov pozri napríklad Podolinská (2003) a Hrustič (2009). K širšiemu diskurzu o reťazových konverziách Rómov v slovenskom kontexte pozri Podolinská (2009) a Kováč &Mann (2003). -34 | Tomáš Hrustič | My nemáme rozdielov. Diskurz o etnicite a identite rómskych a nerómskych.. jovania si literárnych, rečníckych a rovnako aj účtovníckych zručností tých konvertitov, ktorí ich zo začiatku nemali. Ako hovorí, v celom tomto procese si konvertiti osvojujú pozitívnu seba-identifikáciu (Epstein, 1986: 546-547). Takmer identické vnímanie stierania etnických rozdielov som zaznamenal aj v prípade rómskych Jehovových svedkov na východnom Slovensku. Vo väčšine konverzných naratívov konvertiti formulovali výroky oceňujúce etnickú rovnosť aj v tej praktickej, nielen deklarovanej, rovine, v protiklade s ich pôvodným, zväčša katolíckym vierovyznaním: ,Ano, chodila som [do kostola]. Ale nepáčilo sa mi. Lebo raz som išla do cerkvi, a som počula, že ma ohovárajú, tak som to nechala a viackrát som nešla." -A vás ohovárali? Jno." -A kvôli čomu? „No, že aj Cigánka chodí do cerkvi. ,No, keď tak? Tak nemusí chodiť!' Rozmýšľala som. Ja som nič nehovorila, lebo hovorila som, že nerada by som dakoho ohovárala, lebo sa to učím, že nesmiem to ohovárať. A potom už baby na mňa:,Čom do cerkvi nejdeš?' Ja som povedala svoje. ,Prečo ma do cerkvi, keďtakoj ohovárate?'"20 Rovnaký postoj stierania etnických rozdielov21 medzi rómskymi Jehovovými svedkami a nerómskymi Jehovovými svedkami badať aj vo vyjadreniach nerómskych členov spoločnosti. Vyše osemdesiatročná žena, ktorá konvertovala ako devätnásťročná tesne po skončení 2. svetovej vojny22, veľmi jednoznačne odmietla akékoľvek rozdiely na základe etnicity. Na moju otázku, či rómski Svedkovia vnímajú náboženstvo a vieru inak ako nerómski, striktne odvetila: „Nepravda. Kto verí tomu učeniu, že už čije Róm alebo taký (nerómsky veriaci), to je rovnako, niet rozdielu! Či to je černoch, Róm, Rus, to niet rozdielu. U Božej organizácie niet rozdielu, Boh hľadí na srdce, nie na kožu!<