diku mladého kresťanského otroka. Volal sa Džabr. Mekkskí pohania radi hovorievali:
„Mohameda poučuje ten mladý kresťanský otrok. Takmer všetko, čo nám tu rozpráva, pochádza od neho." O tomto tvrdení zjavil Boh toto:
„Vieme veľmi dobre, že (neveriaci) hovoria: Veru, poučuje ho nejaký človek (ktorý si myslí, že mu oznamuje Božie zjavenie). No ten, na ktorého ukazujú, hovorí cudzím nezrozumiteľným jazykom. Jazyk (Koránu) je však čistá arabčina." (Kurán 16:105)
Nočná púť Posla Božieho do Jeruzalema
K Mohamedovým zázračným cestám patri jeho nočná púť do Jeruzalema (al-ism"). Toto rozprávanie vzniklo pravdepodobne na základe koránového verša 17:1. Znie takto: Nech je pochválený ten, kto nocou preniesol svojho služobníka z posvätného Chrámu do Najvzdialenejšej mešity, ktorej okolie sme požehnali, aby sme mu ukázali niektoré znamenia. Boh je ten, ktorý všetka počuje a vidi. Pod posvätným Chrámom (al-masdžid al-harám) sa tu myslí Ka'ba v Mekke a Najvzdialenejšou mešitou (al-masdžid al-aksá) je asi modlitebňa na mieste starého jeruzalemského chrámu. Z Mekky sa Mohamed vybral do Jeruzalema na zázračnom okrídlenom zvierali Burákovi, ktorého mu priviedol anjel Gabriel. V Koráne sa Burák vôbec nespomína, ale neskôr sa stal obľúbeným motívom básnikov a autorov miniatúr. Opisujú ho ako kobylu s dievčenskou hlavou a s pávím chvostom. Podľa historika Abú 1-Fidá' (1273 - 1331) a zberateľa Prorokových tradícií haditov al-Bucháriho (zom. v r. 870) použil Buráka už Abrahám. Prišiel na ňom do Mekky navštíviť svojho syna Izmaela. Buráka podľa moslimskej tradicie používali aj iní proroci. Motív zázračného zvieraťa je pravdepodobne prevzatý zo židovskej literatúry (biblia a mldráše). Podľa knihy Genezis (22,3) jazdil Abrahám na oslovi. Na tomto oslovi jazdila aj Mojžišova žena a synovia
(Hxodus 4,20). Na tom istom oslovi údajne jazdil Kristus, keď prišiel do Jeruzalema Azda preto je Burák v starších moslimských prameňoch „menší ako mulica ale väčší ako osol". Až neskôr sa v neho stáva zviera podobné kobyle. V mešite Skalný d6m [Kubbat as-sachra) v Jeruzaleme sa zachovala skala, ktorá má podobu sedla. Ukazujú ju pútnikom ako Burákovo sedlo.
Podľa tohto rozprávania stretol sa Mohamed v Jeruzaleme s Abrahámom, Mojžišom a Kristom. Modlil sa s nimi a viedol modlitbu salát ako i'mdm. Islamský atilor tým chcel zdôrazniť, že Mohamedje najväčší prorok, nadradený ostatným. Toto stretnutie s prorokmi má možno svoju staršiu paralelu v evanjeliu (Pozri Mt 18,1; Mk 9,1:19,27).
Podľa niektorých moslimských učencov, napríklad podľa al-Hasana al-Basrího, ktorí sa opierajú o koránový verš 17:62, bola táto cesta iba víziou (rujá). Mohamedova žena Á'iša tvrdila, že Mohamedovo telo bolo počas jeho cesty v Mekke. Cestoval vraj iba jeho duch. Mohamed údajne bol pri Ka'be v al-hidžre a tam spal. Podľa iných názorov bol po večernej modlitbe v izbičke svojej ženy Umní Háni' a tam spal. Tam mal mystický zážitok, ktorý potom rozprával Kurajšovcom. To sú však len dohady, lebo presne sa nevie, kde v tú noc spal. Pozri k tomu koránový komentár az-Zamachšariho (zom. v r 1144) k veršu 17:1. Mystici a filozofi zas obľubovali alegorický výklad tohto príbehu.
Islamskí ortodoxní učenci (napr historik a koránový komentátor at-Tabarí) zastávajú napriek tomu názor, že Mohamed túto cestu naozaj fyzicky vykonal. Tvrdia, že práve ta je dôkazom jeho prorockého poslania. Keby to bola iba vízia, nepotreboval by Buráka.
V tomto rozprávaní sa hovorí, že Boh ukázal Mohamedovi aj prekliaty strom Zakkúm (Korán 17:62; 56'52). Jeho podrobný popis je vo veršoch 37:60 - 65. Tento strom vyrastá zo základov pekla a jeho plody sú ako hlavy satanov.
Keď sa islam rozšíril v Mekke medzi Kurajšovcami a inými kmeňmi, vykonal Posol Boží nočnú púť z mekJcskej mešity do al-masdžidu al-aksá^ čo je Boží chrám v Aelii.66
Rozpráva Ibn Ishák:
112
113
Nasledujúce rozprávanie o nočnej púti Posla Božieho do Jeruzalema mám od viacerých rozprávačov. Spojil som to, čo každý z nich vedel o tejto ceste. Čas tejto púte, i to, čo sa o nej rozpráva, je výzvou od Boha veriacim. Je skúškou a príkladom Božej moci a sily. Je poučením a varovaním pre rozumných a bystrých. Je cestou, milosťou a posilnením pre tých, ktorí uverili v Boha a potvrdili jeho pravdu.
Bolo to určite rozhodnutie vznešeného Boha, keď tak, ako on chcel, si vybral Proroka, aby podstúpil nočnú púť. Boh sa rozhodol poučiť Proroka o svojich zázračných znameniach. Aby Prorok dosvedčil jeho vznešenú vládu a moc, ktorú Boh používa na to, na čo sa mu zachce.
Ako sa zachovalo, cestoval Posol Boží do Jeruzalema na Burákovi. Je to kobyla, ktorá nosievala prorokov už predtým. Keď cvála, vždy kladie nohy až po okraje obzoru.
Proroka vysadili na Buráka. Na púť sa s ním vydal aj jeho spoločník Gabriel. Gabriel pozorne sledoval znamenia medzi nebom a zemou, až kým neprišli do Jeruzalema. Tam našli v chráme Božieho priateľa Abraháma,67 Mojžiša68 a Ježiša 69 ako stáli v zástupe prorokov. Mohamed sa s nimi modlil. Potom pred neho predložili tri nádoby. V prvej z nich bolo mlieko, v druhej víno a v tretej voda. Tu začul Mohamed hlas, ktorý mu hovoril:
„Ak sa napiješ vody, utopíš sa a tvoj ľud s tebou. Ak sa napij eš vína, zablúdia a tvoj ľud s tebou. Ak sa napiješ mlieka, pôjdeš priamou cestou a tvoj ľud s tebou.
„Preto som si vzal nádobu s mliekom a napil som sa z nej," povedal Mohamed. Gabriel, nech na ňom spočinie Boží pokoj, mu na to povedal:
„Pôjdeš priamou cestou a tvoj ľud s tebou."
Ai-Hasan spomína, že Posol Boží hovoril o svojej nočnej púti toto:
Raz som spal v al-hidžre. Znenazdajky prišiel ku mne Gabriel a kopol ma. Sadol som si. Nič som nevidel, a preto som sa vrátil na lôžko. Gabriel prišiel druhý raz a znova ma kopol. Sadol som si. Chytil ma za rameno a stal som si k nemu. Šli sme k bráne mešity. Pred ňou stálo biele zviera, akýsi kríženec mulice a osla. Na bokoch malo krídla, ktorými sa poháňalo pri chôdzi. Robilo také veľké kroky, že predné nohy kládlo vždy na okraj obzoru. Gabriel ma na neho vysadil. Potom sme sa pohli a šli sme rovnomerne. Nepredbiehali sme sa.
Niektorí rozprávači uvádzajú, že Posol Boží hovorieval:
Keď som sa k nemu priblížil, aby som naň nasadol, vzoprel sa. Tu mu Gabriel položil ruku na šiju a povedal mu:
„Čo to robíš. Burák, nehanbíš sa? Prisahám ti, že nikto vznešenejší na tebe ešte nesedel."
Burák sa zahanbil, zalial ho pot a upokojil sa, takže som naň vysadol.
Al-Hasan rozpráva ďalej:
Posol Boží s Gabrielom potom putovali, až prišli do jeruzalemského chrámu. Našli v ňom Abraháma, Mojžiša a Ježiša v zástupe prorokov. Modlili sa a Posol Boží ich viedol pri modlitbe ako imám. Potom mu predložili dve nádoby. V jednej bolo víno a v druhej micko. Posol Boží vzal nádobu s mliekom a napil sa. Nádoby s vínom sa nedotkol.
Gabriel mu povedal:
„Ideš po správnej ceste a správne budeš konať, Mohamed! Po tejto ceste pôjde aj tvoja umma. Pitie vína sa vám zakazuje."
Potom sa Posol Boží vrátil do Mekky. Na druhý deň ráno oznámil Kurajšovcom, čo sa mu v noci prihodilo. Oni na to povedali:
„Je to klamstvo, Veď karavána putuje z Mekky do Sýrie mesiac a nazad ide tiež mesiac. Mohamed tvrdí, že túto cestu prešiel za jednu noc a ešte sa aj vrátil do Mekky?"
Vtedy mnohí moslimovia Mohameda opustili. Vybrali sa k Abú Bakrovi a povedali mu:
„Čo hovoríš na svojho druha, Abú Bakr? Tvrdí, že tejto noci bol v Jeruzaleme, modlil sa tam a stihol sa už vrátiť do Mekky."
„Vymýšľate si o ňom klamstvá," povedal im Abú Bakr.
„Nevymýšľame," ohradili sa. „Sedí v mešite a rozpráva o tom ľuďom."
„Ak tak rozpráva, tak je to pravda," odpovedal im Abú Bakr. „Čo sa čudujete? Veď keď mi hovorí, že hocikedy v noci alebo cez deň dostáva od Boha slová, ja mu verím. Nieje to azda pozoruhodnejšie?"
Potom sa Abú Bakr odobral k Poslovi Božiemu a opýtal sa ho:
„Boží prorok! Vraj rozprávaš ľuďom, že si bol tejto noci v Jeruzaleme?"
„Áno," odpovedal mu.
„Opíš mi to mesto," požiada! ho Abú Bakr, „lebo ja som v ňom už bol!"
114
115
A Posol Boži po častiach pravdivo opisal Abú Bakrovi Jeruzalem. „Verím ti," povedal mu Abú Bakr, keď skončil. „Vyznávam, že si Posol ] Boží."
„A ty si, Abú Bakr, as-Sidciík,m - Ten, čo pravdu potvrdzuje!" povedal j mu Mohamed. Vtedy doslal Abú Bakr svoje ozdobné meno,
Boh zjavil o tých, ktorí vtedy opustili islam, toto:
„Ukázali sme ti tieto videnia, aby sme skúšali ľudí. Rovnako sme ti uka- j zali aj prekliaty strom v Koráne, Chceli sme ich tým iba vystrašiť. No to len ] posilnilo ich spupnosť." (Korán 17:62)
A tu sa končí al-Hasanovo rozprávanie o Prorokovej nočnej ceste ] s dodatkami od Katádu.
'Á'iša, Mohamedova žena, o tejto ceste hovorievala:
V tú noc, keď sa Prorok vydal na cestu do Jeruzalema, sa jeho telo stra- i tilo. Na púť sa vydal iba jeho duch.
Mu'ávija ibn Abi Sufján povedal o Prorokovej nočnej ceste toto;
Bola to pravdivá vidina zoslaná od vznešeného Boha.
Az-Zuhrí zachoval, že Mohamed opísal po návrate z Jeruzalema i Abraháma, Mojžiša a Krista takto:
Nikdy som nevidel človeka, ktorý by sa mi väčšmi podobal ako i Abrahám. Mojžiš má rumennú tvár. Je dlhý, chudý s brčkavými vlasmi! a zahnutým nosom, ako keby pochádzal z kmeňa Šanú'a. Ježiš, syn Márie je | svetlej pleti, stredného vzrastu, s hladkými vlasmi a pehavej tváre. Vyzeral, j ako keby práve vyšiel z kúpeľa. Zdalo sa, že z hlavy mu kvapká voda. Ale j nebola to voda,
Abú Tálibova dcéra Umm Hánľ rozprávala o Prorokovej nočnej púti do J Jeruzalema toto:
Keď bol Prorok v mojom dome, nikdy ho v noci neopúšťal. Tej noci spal J u nás. Pomodlil sa poslednú večernú modlitbu a ľahli sme si spať. Krátko pred j úsvitom nás Mohamed zobudil. Spolu sme sa pomodlili raňajšiu modlitbu! a potom mi Prorok povedal:
„Umm Háni'! Včera sme sa spolu pomodlili poslednú večernú modlitbu. í Potom som šiel do Jeruzalema a tam som sa modlil. A teraz som opäť tu | a pomodlili sme sa spolu raňajšiu modlitbu."
Tu vstal a chcel odísť. Chytila som ho za okraj rúcha a to sa mu otvorilo na bruchu, ako keby bolo z koptskej skladanej látky. Povedala som mu:
„Prorok Boží! Nerozprávaj o tom nič, lebo ľudia ťa vyhlásia za klamára a budú sa ti posmievať."
Ale on mi povedal:
„Aj tak o tom všetkým rozpoviem!"
Mala som jednu abesínsku otrokyflu. Povedala som jej:
„Nasleduj Posla Božieho a dobre počúvaj, čo bude vravieť a ako mu budú ľudia odpovedať!"
Mohamed šiel k ľuďom a rozpovedal im o svojom nočnom zážitku. Ľudia sa čudovali a pýtali sa ho:
„Mohamed! Ako to môžeš dokázať? O dačom podobnom sme ešte nepočuli."
Mohamed im odpovedal:
„Počas nočnej cesty som prešiel vedľa karavány v jednom údolí. Ľudí v karaváne vyľakalo erdžanie môjho jazdného zvieraťa. Pritom im ušla ťava a ja som im ju pomohol nájsť. To sa stalo na mojej cesle do Sýrie. Pokračoval som v ceste a neďaleko od hory Dadžnán71 som stretol inú karavánu. Ľudia z karavány práve spali. Mali džbán s vodou, ktorý dačím prikryli. Prikrývku som odložil preč a vodu v džbáne som vypil. Potom som prikrývku dal na staré miesto... A teraz ma počúvajte! Táto karavána sa práve spúšta z kopca al-Bajdá72 úžľabom at-Tan'im.'3 Na jej čele ide ťava pieskovej farby s dvom] vakmi, z ktorých jeden je čierny a druhý strakatý."
Ľudia sa ihneď rozbehli k užľabine, ktorú Prorok spomínal, a naozaj stretli karavánu s ťavou pieskovej farby. Ihneď sa pýtali ľudí aj na džbán s vodou. Tí im povedali, že ho naplnili vodou a prikryli. Ráno, keď sa zobudili, bol džbán síce prikrytý, ale nebola v ňom nijaká voda.
Neskôr sa Mekkčania vyzvedali aj od ľudi z tej druhej karavány na to, čo povedal Mohamed.
„Tak je, povedal pravdu," povedali im. „V tom údolí sme sa Mohameda veľmi zľakli a jedna ťava nám ušla. Potom sme počuli jeho hlas. Hovoril nám, kde je ťava, a my smejú našli."
116
117
Vystúpenie Posla Božieho do nebies
K najzaujímavejším Častiam Mohamedovho legendárneho životopisu patrí jeho zázračne vystúpenie do nebies (mi 'rádz) a návšteva Pekla. V Korám sa o nej hovorí dosť neurčito, no v hadítavých zbierkach o nej nachádzame dosť materiálu. Mohamed ju údajne podnikol z jeruzalemského chrámového priestoru. Podľa iných názorov Mohamed vystúpil po iniciačných obradoch (anjeli mu vyčistili srdce) z Mekky do neba. Mohamed vystúpil do neba po rebríku (svilam ale aj mi 'rádz). Tento rebrík bol údajne identický s Jakubovým rebríkom, ktorý sa spomína v knihe Genezix (28,12). Etiópska kniha Jubilei (27,21) nazýva tento rebrík ma 'áreg a podľa Koránu (70:3 - 4) sa Boh, „ku ktorému vystupujú anjeli a duch11, volá Zh l-ma 'áridž, „Pán rebríka".
K Mohamedovej nebeskej ceste patrí aj návšteva Pekla a Raja. Podľa väčšiny podaní sa Raj nachádza v siedmom nebi a Peklo v prvom nebi alebo na ceste zo zeme do neba. Viacerí autori spomínajú Mohamedov rozhovor s Bohom. O tom, či Mohamed (alebo iba jebo duša) skutočne videl Boha, vládnu medzi moslimami rozdielne názory.
Mohamedovo zázračne vystúpenie do nebies rozpracovala islamská ľudová náboženská literatúra. Dokonca na tieto motívy vznikla v celom islamskom svete samostatná literatúra. Neskôr sa tento motív rozšíril do kníh, ktoré opisujú cestu ľudskej duše k Božiemu trónu. Islamskí mystici túto cestu interpretovali ako vyslobodenie duše z Dkov zmyselnosti a hriechov. Len tak si mohla ľudská duša osvojiť skutočné poznanie a najväčšie tajomstvá. Písal o tom najmä mystický náboženský spisovateľ Ibn al-'Arabi (1165 - 1240) v diele Kitáb al-isrá' ilá makám ai-asrá (Kniha o nočnej ceste na vznešené miesto).
Moslimovia sa nikdy nedohodli, v ktorom roku vykonal Mohamed cestu do neba, ale podľa prevažujúceho názoru to bolo v noci 27. dna mesiaca radiabu. Nábožní moslimovia ju nazývajú Noc zázračnej cesty (iajíal al-mi'rädi). V túto noc sa oslavujú aj narodeniny proroka Mohameda a slávnostne sa číta text tejto legendy.
Španielsky orientalista Asŕn Palacios zistil, že táto legenda bola rozšírená aj v stredovekej Európe, Vo viacerých knihách, no najmä v knihe La escaiologia musul-mana en la divina komédia (Madrid 1924) skúma] vplyvy tejto literatúry na Danteho.
Spomína istý človek, ktorému nemáme príčinu nedôverovať, že Abú Sa'ídovi al-Chudrímu rozprával Prorok toto:
Keď som sa v Jeruzaleme domodlil, postavil ktosi predo mňa rebrík. Nič krajšie som nikdy nevidel. Je to rebrík, na ktorý upierajú oči umierajúci, ked* sa blíži ich smrť. Hore ma po ňom viedol môj priateľ Gabriel, kým sme nevystúpili k jednej z nebeských bián. Volajú ju Brána strážcov. Pred ňou stojí anjel a volá sa Ismá'íl, Je veliteľom dvanástich tisícov anjelov, z ktorých každý je tiež veliteľom dvanástich tisícov anjelov.74
Tu Posol Boží, nech mu Boh žehná a dožičí spásu, prerušil svoje rozprávanie a povedal:
„Nebeské vojsko pozná iba Boh." (Korán 74:34)
Posol Boží, nech mu Boh žehná a dožičí spásu, rozprával ďalej: Keď ma voviedli dnu, spýtal sa anjel Ismá'íl Gabriela: „Koho vedieš, Gabriel?" „Mohameda," odpovedal mu. „Je to Boží posol?" „Áno," odpovedal mu.
„Nech ho dobro sprevádza!" zaželal mi Ismá'il.
Keď som voäie! do najspodnejšieho neba, stretol som tam mnohých anjelov. Všetci ma vítali s radostným úsmevom a želali mi to najlepäie. Ale jeden anjel mi síce želal všetko ako oni, no neusmial sa na mňa a nevidel som uňho radosť ako u druhých. Preto som sa opýtal Gabriela:
„Kto je ten anjel, ktorý ma oslovil tak ako druhí, ale nebadám na ňom úsmev alebo radosť?"
Gabriel mi odpovedal:
„Ak by sa bal usmial na niekoho už predtým alebo chcel tak urobiť v budúcnosti, bol by sa usmial aj na teba. Ale on sa nikdy neusmieva.
118
119
Je to Málik, strážca Pekla."
Vedel som, že Gabriel má významné postavenie u Boha, však sa hovorí, že ho poslúchajú a dôverujú mu [Korán 81:21), preto som ho požiadal;
„Nemôžeš mu rozkázať, aby mi ukázal Peklo?"
„Ale áno," odpovedal mi Gabriel a povedal: „Málik! Ukáž Mohamedovi PekJo!"
Tu Málik nadvihol vrchnák Pekla a vyšľahli z neho dovysoka také pla-meniská, až som myslel, že všetko pohltia. Hneď som povedal Gabrielovi: „Rozkáž plameňom, nech sa vrátia na svoje miesto!" 1 rozkázal im: „Odpracte sa!"'
1 odpratali sa ta, odkiaľ prišli, a Málik dal vrchnák na miesto. Posol Boží ďalej rozprával:
Keď som vošiel do najspodnejšieho neba, videl som tam sediaceho človeka, ktorému predstavovali duše príchodzích. Niektorým z nich želal to najlepšie, tešil sa z nich a hovoril:
„Ty si dobrá duša, vyšla si z dobrého tela."
Pred inými vraštil tvár a hovoril:
„Fuj, fuj! Ty si zlá duša, vyšla si zo zlého tela!"
Spýtal som sa Gabriela:
„Kto je to?"
„To je tvoj otec Adam," odpovedal mi. „Ukazujú mu duše jeho potomkov. Keď prejde okolo neho duša veriaceho, poteší sa a povie: - Ty si dobrá duša, vyšla si z dobrého tela... - Ak však prejde okolo neho duäa neveriace-íio, odvráti sa od nej s odporom a povie: - Ty si zlá duša, vyšla si zo zlého tela."
Potom som videl chlapov, ktorí mali pysky ako ťavy a v rukách držali kúsky ohňa vo veľkostí dlane. Hádzali si ich do tých pyskov a ohne im potom vychádzali zo zadku.
„Čo sú to zač?" opýtal som sa Gabriela.
„To sú tí, ktorí hriešne habali majetok sirôt," odpovedal mi.
Potom som videl chlapov a ponášali sa na príbuzných faraónov. Mali také bruchá, aké som nikdy nevidel. Tisli sa na seba ako ťavy rozbesnené od
smädu. Keď ich hodili do ohňov, šliapali po sebe a nemohli sa jeden druhého zbaviť.
„Čo sú to zač?" spýtal som sa Gabriela. „To sú úžerníci," odpovedal mi.
Potom som videl chlapov, pred ktorými ležalo dobré, tučné mäso. Vedľa neho bolo chudé, smradľavé mäso a oni smeli jesť len z neho. „Kto sú títo?" opýtal som sa Gabriela.
„To sú tí, ktorí opustili ženy, ktoré im Boh povolil a vyhľadávali ženy, ktoré im Boh zakázal."
Potom som videl ženy obesené za prsníky. „Kto sú tieto?" spýtal som sa Gabriela.
„To sú tie, ktoré prisudzovali zákonité otcovstvo svojim pankhartom."
Potom som s Gabrielom vystúpil do druhého neba. Našiel som tam dvoch bratancov z matkinej strany: Ježiša, syna Márie, a Jána, syna Zachariášovho."
Potom ma Gabriel zaviedol do tretieho neba. Uvidel som tam človeka, ktorý bol krásny ako luna v noci splnu. „Kto to je?" spýtal som sa Gabriela. „To je tvoj brat Jozef,76 syn Jakubov,"77 odpovedá! mi, Potom ma zaviedli do štvrtého neba. Bol v ňom nejaký človek. „Kto je to?" opýtal som sa
„To je Idris,"'8 odpovedal mi Gabriel. „Veru, pozdvihli sme ho na vysoké miesto." (Korán 19:58)
Potom ma voviedli do piateho neba a v ňom som uvidel človeka prostredného veku so šedivou hlavou a s dlhou bielou bradou.
„Kto je to?" opýtal som sa Gabriela.
„To je Aron,79 syn Tmránov, ktorého ľudia veľmi milovali."
Potom ma Gabriel zaviedol do šiesteho neba. Uvidel som tam vysokého muža počernej pleti so zahnutým nosom. Vyzeral, akoby pochádzaj z kmeňa Sanú'a.
„Kto je to?" opýtal som sa Gabriela.
„To je tvoj brat Mojžiš, syn Tmránov,"80 odpovedal mi Gabriel. Potom ma Gabriel zaviedol do siedmeho neba. Uvidel som tam muža
120
121
prostredného veku. Sedel na stolci pred bránou do rajských obydlí. Cez bránu denne vchádzalo sedemdesiattisíc anjelov, ktorí vyjdú von až v deň zmŕtvychvstania. Nikdy som nevidel íloveka, ktorý by sa mi väčšmi podobal, a ani ja sa na nikoho väčšmi nepodobám.
„Kto je to?" opýtal som sa Gabriela,
„To je tvoj otec Abrahám," odpovedal mi.
Potom ma Gabriel voviedol do Raja.sl Uvidel som v ňom devy s krvavočervenými perami.82
„Komu budeš patriť?" opýtal som sa jednej, lebo sa mi zapáčila.
„Zajdovi ibn Háritovi,"83 odpovedala mi, Túto radostnú zvesť som potom Zajdovi oznámil.
Podľa podania Ibn Mas udovho vchádzal Gabriel s Prorokom do jednotlivých nebies až potom, keď od nebeských strážcov dostali povolenie, aby vošli.
„Koho vedieš?" vypytovali sa Gabriela nebeskí strážcovia. „Mohameda," odpovedal im. „Je prorokom?" pýtali sa. „Áno," odpovedal im.
„Nech ťa Boh živí!" zaželali strážcovia Mohamedovi. „Si brat a priateľ." Napokon vystúpili až do siedmeho neba a predstúpili pred Pána. Náš Pán uložil Prorokovi, aby sa modlil päťdesiat ráz za deň. K tomuto dokladá sám Prorok toto:
Keď som sa vracal dolu, prechádzal som popri Mojžišovi. Och, aký to bol milý priateľ! Spýtal sa ma, koľko ráz mi uložil náš Pán modliť sa. Keď som mu povedal, že päťdesíatkrát denne, poradil mi:
„Modlitba je vážna vec a tvoj ľud je slabý. Vráť sa k Pánovi a popros ho, aby tebe a tvojej umme** z tohto počtu zľavil."
Vrátil som sa k Pánovi a poprosil som ho, aby mne i mojej umme zľavil z toho počtu. T odpustil mi Pán desať modlitieb. S tým som odišiel, ale Mojžiš ma znova vrátil naspäť. Chodil som hore-dolu, až kým sme neostali pri piatich modlitbách za deň a noc. Ale Mojžiš mi opäť povedal to isté a chcel ma poslať k Pánovi, aby nám ešte zľavil. Nato som mu povedal:
„Niekoľko ráz som bol prosiť Pána, aby nám zľavil. Hanbím sa k nemu
122
ísť znova. Viac to neurobím."
Prorok potom prisľúbil tým, ktorí ho nasledovali: „Ten z vás, kto uverí v Boha a s čistým srdcom sa pomodlí päť ráz denne, získa odmenu, ako keby sa pomodlil päťdesiat ráz."
Boh tresce posmievačov
Prorok oddane a trpezlivo hlásal Božiu vôľu a varoval ľudí pred trestami napriek tomu, že ho vyhlasovali za klamára a posmievali sa mu. Najnebezpečnejší posmievači boli:
Z rodu Asad: al-Asvad ibn al-Muttalib,8s
z rodu Žuhia: al-Asvad ibn 'Abdjagút,86
z rodu Machzúm: al-Valid ibn al-Mugíra,87
z rodu Sahm: al-'Ás ibn Vá'il,38
z rodu Chuzá'a: al-Hárít ibn at-Tulátila.8'
Tito ľudia Prorokovi ustavične škodili a posmievali sa mu. Preto Boh o nich zjavil:
„Hlásaj to, čo sme ti prikázali, a odvráť sa od modloslužobníkov! Ochránime ťa pred posmievačmi, ktorí k jednému Bohu pridávajú druhého boha. Ešte sa dozvedia (čo sa s nimi stane)." (Korán 15:94 - 96)
Znalci podaní o Prorokovi zachovali toto:
Raz prišiel za Poslom Božím Gabriel. Kurajšovskí posmievači práve chodili okolo Ka'by. Gabriel stál vedľa Mohameda, keď prechádzal okolo neho al-Asvad ibn al-Muttalíb. Gabriel mu hodil do očí zelený svítok a on oslepol. Potom šiel vedľa Proroka al-Asvad ibn 'Abdjagút. Gabriei ukázal na jeho brucho, to sa mu nadulo a on zomrel na vodnatieľku, Keď išiel okolo Proroka al-Mugíra, ukázal Gabriel na starú jazvu, ktorú mal na členku. Rana sa mu znova otvorila, zapálila a on zomrel. Potom šiel okolo al-'Ás ibn Vá'ii.
123