_108
Ak je v úvodzovkách celá veta, píše sa bodka, výkričník alebo otáznik na konci tejto vety pred koncovými úvodzovkami, napr. Ľudovít Štúr povedal: „Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí." - „Ideme dnu či nejdeme?" spýtal sa ho. - „Čo!?"pýtala sa celá preľaknutá.
Ak je v úvodzovkách priama reč a za ňou nasleduje uvádzacia veta, čiarka sa píše pred koncovými úvodzovkami, napr. „Večerneprídem,"povedala'odišiel.
Ak je uvádzacia veta vložená do priamej reči alebo citátu, označujeme úvodzovkami každý jednotlivý úsek priamej reči alebo citátu. Koncové úvodzovky sa aj tu píšu za inými rozdeľovacími znamienkami (bodkou, výkričníkom, otáznikom alebo čiarkou), napr. „Nepochybujeme," hovoril, „že sa nám celý plán podarí." „Neprisadneš si?" on na to, „trochu si o tom pohovoríme." - „Človeče, hore sa! Čo sa bojíš?" udrel ho po pleci „Železo sa kuje, kým je horúce."
Ak je v úvodzovkách len slovo alebo výraz, píšeme koncové úvodzovky pred bodkou, výkričníkom, otáznikom, čiarkou alebo bodkočiarkou, napr. Bol to skutočne „impozantný výkon", ako sa o tom dlho hovorilo. - Bol to skutočne, ako sa o tom dlho hovorilo, „impozantný výkon".
2.8. POMLČKA
Pomlčka (-) sa píše:
1. vo vete s menným prísudkom namiesto sponového slovesa (v prísloviach, heslách, nadpisoch, nápisoch a pod.), napr. Mladosť - radosť, staroba - choroba. - Zdravie - najcennejšie bohatstvo. - Čas - štvrtý objektívny rozmer. -Sebauspokojenie - brzda pokroku.
2. pri dôraznom naznačení, že nasleduje niečo neočakávané, prekvapujúce, mimoriadne, napr. Odpad je predsa - surovina. - Kto nepozná Tatry - nepozná Slovensko.
3. pred samostatnou vetou, ktorá podáva vysvetlenie k predchádzajúcemu výkladu, napr. Koloniálne rozdelenie krajín zabrzdilo až zahatalo prirodzený výV0J formovania národov - koloniálne štáty vznikli bez zreteľa na etnické zloženie obyvateľstva.
Poznámka. - Namiesto pomlčky sa môže písať aj bodkočiarka, resp. dvojbodka, alebo sa veta môže písať ako samostatná s veľkým začiatočným písmenom po predchádzajúcej časti zakončenej bodkou.
4. pri naznačení nedokončenia reči:
a) keď sa hovoriaci úmyselne odmlčí (pretože si náhle uvedomí nevhodnosť toho, čo chcel pôvodne povedať, nenachádza vhodný výraz, stratil svoju myšlienku, nevie, ako pokračovať v jazykovom prejave, náhle ho preruší nečakaná udalosť, napr. príchod ďalšej osoby, nečakaný zvuk a pod.), napr. Povedal som, že -
109_
b) keď hovoriaceho náhle niekto preruší v reči, napr. Dora: A aj ty si už len vina, voľačo si-Zuzana: Ja uznávam, že som, ale -Dora: Neuznávaš...
Poznámka. - Namiesto pomlčky sa v tomto prípade píšu aj tri bodky.
5. pri oddeľovaní vsuviek (slov alebo spojení slov, celých viet, zriedkavejšie ti Í súvetí), napr. Nemáme zatiaľ - prirodzene - študijné výsledky. - Žilinskí stavbári - ako je známe - budujú školské stavby aj v ďalších okresoch- Jednotlivé roviny jazyka - hoci sú časťou jedného systému - nie sú jednoducho priradené systémy, nie sú vybudované na rovnakých princípoch.
P o z n á m k a. - 1. Často sa vsuvky oddeľujú čiarkami alebo zátvorkami.
2. Ak je vetná vsuvka oddelená pomlčkami vložená na konci nadradenej vety, pred podradenou vetou za pravou pomlčkou sa dáva čiarka, napr. - Keď išiel vozík popri nás, videl som - bol som celkom blízko, takže som rukou drabiny chytil -, že má na sebe košeľu, spod ktorej bolo vidno holý chrbát, celý počernetý a skrvavený.
6. pri naznačení vzrušenej, prerývanej reči; takto sa prestávka vo vete vyznačuje dôraznejšie než čiarkou, napr. Vysoké Tatry - vlasť moja - zem krásna. ..
7. pri zdvojovaní alebo zopakovaní slova alebo celých výrazov a viet, ak chceme dosiahnuť väčší dôraz, napr. Nie som vinný - nie som vinný. - Veď už
veď už- ■.
8. pri oddeľovaní priamej reči jednej osoby od priamej reči druhej osoby, ak sa neuvádzajú v osobitných odsekoch, ale v súvislom texte jedna za druhou, napr. Sľubuješ? - Sľubujem.
Poznámka. - Pomlčka sa nepíše, ak je priama reč každej osoby v úvodzovkách, napr. „Pôjdeš?" „Pôjdem."
9. za otázkou, na ktorú si hovoriaci sám hneď odpovedá, napr. Dalo sa niečo v tejto situácii robiť? - Áno, dalo sa.
10. pri oddeľovaní priamej reči, ktorá sa uvádza v samostatnom odseku, napr.
- Ty si chlap, ako má byť. Vieš nejaké remeslo?
- Som kováč, a to dobrý. Tak ti koňa nikto nepodkuje ako ja.
- Rozviažte mu povrazy, - rozkázal rytier svojim zbrojnošom.
- Tak čo je nové?
- Prichádzam so žiadosťou.
- Nuž čujme s akou?