tie - lístí- lístím, skálle - s kalia - skálí, prútie - prútia - prútí, trs tie - trstia -tr'stí, siatie — siatia - siatí.
2. V pádovej prípone -í genitívu množného čísla podstatných mien ženského rodu, napr. hrádzí, schôdzí, klieští, básní, piesní, kázní, siení, strání, strojární, tlačiarní.
3. V tvaroch genitívu množného čísla s vkladnou dvojhláskou ie pri podstatných menách ženského a stredného rodu, ktoré sa skloňujú podľa vzorov žena, ulica a mesto, napr. výhra - výhier (popri výher), Mlynářce - Mlynáriec, hospodárstvo - hospodárstiev, cigánstvo - cigánstiev.
4. V pádových príponách živočíšnych prídavných mien, napr. páví-pávie-ho — páviemu - pávím, pávia - páviu, pávie - pávích — pávími, netopierí -netopierieho, netopieria — netopieriu, netopierie; krokodílí, krokodília, krokodílie; diviačí, diviačia, diviačie.
5. V tvaroch prítomného času slovies vzoru rozumieť, napr. zmúdrieť -zmúdriem - zmúdrieš - zmúdrie - zmúdrieme - zmúdriete, zvážnieť - zvážniem - zvážnie, vytriezvieť - vytriezviem - vytriezvie.
6. V prípone -ia 3. os. množného čísla prítomného času, v prípone prechod-níka -iac a v prípone prítomného činného príčastia -iaci, napr. chvália, chváľme, chváliaci; hlásia, hlásiac, hlásiaci; vážia, vážiac, vážiaci; ľúbia, ľúbiac, ľúbiaci; triedia, triediac, triediaci; vŕšia, vŕšiac, vŕšiaci.
7. V prípone minulého činného príčastia -vší, -všia, -všie po predchádzajúcej dvojhláske ia, napr. vyliavší, vyliavšia, vyliavšie; zakliavší, zakliavšia, zakliav-šie; udiavšísa, udiavšia sa, udiavšie sa.
8. V tvaroch opakovacích slovies zakončených na -ievať (dvojhláska ie sa neskracuje), napr. blúdievať - blúdievam - blúdievaš - blúdieva - blúdieval, chválievať, kŕmievať, polievať, slávievať, trápievať.
9. V príponách -iar, -iareň (dvojhláska ia sa neskracuje), napr. míliar, mú-čiar, bieliareň, rýchliareň, triediareň.
10. Vzložených slovách, napr. tisícnásobný, tisíckrát, druhýkrát, tretíkrát, viacmiestny, šéftréner.
11. V tvaroch neurčitých zámen s časticami nie-, bár-, bárs-, bohvie-, čert-vie-, ktovie-, neviem-, napr. niekým, niečím; niečí, niečia, niečie, niečieho, niečiemu, niečím, niečiu, niečielt, niečími, bárčím, bárským, bohviekým, čertviečim, ktoviekým, neviemčia, neviemčiu, neviemčie.
12. V slovách s predponami ná-, zá-, sú-, napr. nádielka, námietka, nátierka, zásielka, súčiastka.
PREHĽAD TVORENIA ŽENSKÝCH ľRIEZVISK
1. DOMÁCE PRIEZVISKÁ
1.1. Od domácich mužských priezvisk, ktoré majú formu podstatného mena n sú zakončené na spoluhlásku, ženské priezviská sa pravidelne tvoria príponou -ová, napr. Novák - Nováková, Rybár - Rybárová, Janák - Janáková, Svetlík - Světlíková, Kuchár - Kuchařová, Vlk - Vlková, Švec - Švecová.
1.2. Pri tvorení ženských priezvisk od mužských priezvisk zakončených na ■ec, -ek, -ok vkladná samohláska e, resp. o niekedy vypadáva, a to podľa toho, či vypadáva alebo nevypadáva pri skloňovaní mužského priezviska.
a) Vkladná samohláska vypadáva, ak sa živo pociťuje súvislosť priezviska so všeobecným podstatným menom alebo s iným vlastným menom, napr. Klinec (Klinca) - Klincová, Škorec (Škorca) - Škorcová, Nemec (Nemca) - Nemcova, Adamec (Adamca) - Adamcová, Komárek (Komárka) - Komárkova, Vlček (Vlčka) — Vlčková, Duríček (Durička) - Duríčková, Petrásek (Petráska) -ľetrášková, Svitok (Svitka) - Svitková, Pastorok (Pastorka) - Pastorková.
b) Vkladná samohláska nevypadáva, ak sa živo nepociťuje súvislosť priezviska so všeobecným podstatným menom alebo s iným vlastným menom, napr. ľerec (Pereca) - Perecová, Fusek (Fuseka) - Fuseková. Vkladná samohláska spravidla nevypadáva ani pri domácich (pôvodom slovanských) priezviskách písaných cudzím pravopisom, napr. Jellinek (Jellineka) - Jellineková, Kubi-tschek (Kubitscheka) - Kubitscheková.
Poznámka. - V niektorých ženských priezviskách sa vkladné samohlásky e, o na rozdiel od všeobecnej zásady zachovávajú, resp. vypadávajú, ak ide o zachovanie rodinnej tradície v používaní príslušnej podoby ženského priezviska, napr. Hudec -Hudcová i Hudecová, Svitek - Svitková i Sviteková, Dudok - Dudkova i Dudoková. Vkladné samohlásky e, o sa vždy zachovávajú pri tvorení ženských priezvisk od mužských priezvisk zakončených na -ček a -čok s predchádzajúcou spoluhláskou a od priezvisk zakončených na -štek, napr. Stanček (Stančeka) - Stančeková, Turček (Turčeka) - Turčeková, Kopčok (Kopčoka) - Kopčoková, Urbančok (Urbančoka) -Urbančoková, Pištek (Pišteka) - Pišteková, Meštek (Mešteka) - Mešteková.
1.3. Od domácich mužských priezvisk zakončených na samohlásky -a, -o sa ženské priezviská tvoria príponou -ová, pričom sa koncová samohláska /. mužského priezviska vynecháva, napr. Ryba — Rybová, Hrdina — Hrdinova, Knieža - Kniežová, Kurča - Kurčová, Lacko - Lackova, Krno - Krnová, Bartko - Bartková.