1.4. Od mužských priezvisk zakončených na -ov (-uv) sa ženské priezviská takisto tvoria príponou -ová, pričom prípona -ová sa pripája k celému mužskému priezvisku (zakončenie -ov, -uv v mužskom priezvisku sa nevynecháva), napr. Horov - Horovová, Matejov — Matejovová, Ondrejov - Ondrejovová, Pavlov - Pavlovova, Miškuv - Miškuvová.
1.5. Od mužských priezvisk zakončených na -iech, -ech, -ých (pôvodne to boli rodinné privlastňovacie prídavné mená) sa ženské priezviská spravidla tvoria príponou -ová, napr. Balažoviech - Balažoviechová, Minaroviech - Mina-roviechová, Jankech - Jankechová, Miškech - Miškechová, Jurových - Ju-rovýchová, Mikulášových - Mikulášovýchová.
Poznámka. - Pri týchto priezviskách sú ženské priezviská niekedy totožné s mužskými priezviskami (prípona -ová sa nepridáva), napr. Mikulášových - Anna Mikulášových, Balažoviech - Zlatica Balažoviech, Maleckých - Zuzana Maleckých.
1.6. Od mužských priezvisk zakončených na -eje, -oje, -e (pôvodne to boli takisto rodinné privlastňovacie prídavné mená) sa ženské priezviská tvoria príponou -ová alebo zostávajú bez tejto prípony, napr. Miškejeová i Miškeje, Pet-rejeová i Petreje, Kováčejeová i Kováčeje, Mišejeová i Mišeje, Sovdojeová i Sovdoje, Krnáčeová i Krnáče.
1.7. Mužské priezviská zakončené na -ovie sa neprechyľujú, čiže ženské priezviská zostávajú bez prípony -ová, napr. Jakubovie - Alžbeta Jakubovie, Brezíkovie - Žofia Brezíkovie.
1.8. Od mužských priezvisk domáceho pôvodu zakončených na -i sa ženské priezviská tvoria pravidelne príponou -ová, napr. Piovarči - Piovarčiová, Krajci — Krajčiová.
1.9. Od mužských priezvisk, ktoré majú formu prídavných mien, ženské priezviská sa tvoria tak ako prídavné mená ženského rodu, teda príponami -á, -a, -ia, napr. Pekný - Pekná, Kusý - Kusá, Maličký - Maličká, Jesenský — Jesenská, llavský - Ilavská, Rýchly - Rýchla, Turčiansky - Turčianska, Starší -Staršia.
1.10. Od pôvodne domácich priezvisk, ktoré majú formu prídavného mena, ale sú zapísané cudzím pravopisom, a tým sa stráca súvislosť s domácim slovom, ženské priezviská sa tvoria tak ako prídavné mená ženského rodu alebo sa tvoria príponou -ová, napr. Suhi — Suhá i Suhiová, Suhy - Suhá i Suhyová.
2. PRIEZVISKÁ CUDZIEHO PÔVODU
2.1. Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu, ktoré sú zakončené na spoluhlásku, ženské priezviská sa tvoria príponou -ová tak ako pri domácich priezviskách, napr. Hummel - Hummelová, Fischer - Fischerová, Berger - Bergerová, Pardel - Pardelová, Gottfried - Gottfriedová, Szucs - Szucsová.
2.2. Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na samohlásky -a, -o sa ženské priezviská tvoria príponou -ová, pričom koncová samohláska z mužského priezviska vypadáva, napr. Varga - Vargová, Fuksa - Fuksová, Csóka - Csóková, Bulla - Bullová, Korolenko - Korolenková, Tkačenko -Tkačenková, Szabo - Szabová, Szanto - Szantová, Sólya - Sólyová, Kónya -Kónyová.
2.3. Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na samohlásky e, é, ä, ó, ô (o), u, ú, u, y, i, na skupiny ee [výsl. í], ey [výsl. i], ako aj od pola-tinčených, pôvodne domácich priezvisk na -i, -y sa ženské priezviská tvoria príponou -ová, pričom sa prípona -ová pridáva k celému mužskému priezvisku, napr. Fekete - Feketeová, Rotté - Rottéová, Sillanpää - Sillanpääová, László - Lászlóová, Szabó - Szabóová, Gero - Gerôová, Hajdu - Hajduová, Lassu -Lassuová, Laššu - Laššuová, Krčméry - Krčméryová, Dulay - Dulayová, Lá-di - Ládiová, Ladányi - Ladányiová, Lévai - Lévaiová.
P o z n á m k a. - 1. Pri tvorení ženských priezvisk od mužských priezvisk rumunského, albánskeho a tureckého pôvodu, ktoré sú zakončené na samohlásku -u, táto koncová samohláska sa spravidla vynecháva, napr. Olteanu - Olteanová, Dumitrescu -Dumitrescová.
2. Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme, napr. Stone [stoun] - Stonová [stounová], Wilde [vajld] - Wildová [vajl-dová]. V menách na -ce, -ge, -ehe sa toto e zachováva, lebo naznačuje výslovnosť predchádzajúceho písmena c ako s, g ako dž (v angličtine), ako ž (vo francúzštine), ch ako š, napr. Lapiace [laplas] - Laplaceová [laplasová], Lagrange [lagránž] - Lag-rangeová [lagránžová], Malebranche [malbránš] -Malebrancheová [malbránšová].
2.4. Od mužských priezvisk slovanského pôvodu zakončených na -ev alebo -ov sa ženské priezviská tvoria tak, že prípona -ová sa pridáva k celému mužskému priezvisku ako pri domácich priezviskách tohto typu, napr. Malcev -Malcevová, Stojanov - Stojanovová, Stojkov - Stojkovová.
2.5. Od mužských priezvisk slovanského pôvodu, ktoré majú formu prídavných mien, tvoria sa ženské priezviská tak ako domáce priezviská tohto typu, napr. Radecki - Radecká, Kowalski - Kowalská, Nikitinskij - Nikitinská.
2.6. Od mužských priezvisk českého pôvodu zakončených na samohlásku -č, resp. -e sa ženské priezviská tvoria tak, že prípona -ová sa pridáva k základu, ktorý zostáva po vynechaní koncovej samohlásky -č, resp. -e, napr. Bičiště — Bičišťo-vá, Purkynč - Purkyňová, Večeře- Večeřová, Homole - Homolová.
Od mužských priezvisk typu Dítě sa ženské priezviská niekedy tvoria aj s rozšíreným základom, ktorý je aj pri skloňovaní mužského priezviska, napr. Ditě - Díťová i Dítětová.
2.7. Pri mužských priezviskách českého pôvodu zakončených na -ú zostávajú ženské priezviská bez prípony -ová, napr. Jirků - Jana Jirků, Janů - Petra Janů, Paulů — Blanka Paulů.