Halštatské hradisko Molpír
Dejiny bádania
Hradisko Molpír v obci Smolenice, okr. Trnava bolo po prvýkrát preskúmané už v rokoch
1890 a 1895 miestnym farárom N. Sándorfim, ktorý preskúmal 23 hrobov stredodunajskej
mohylovej kultúry. Archeologický ústav SAV v Nitre začal s výskumom v rokoch 1963-1971
pod vedením M.Dušeka. Od roku 1967 spolu so S. Dušekovou preskúmali najvyššie položenú
časť hradiska, tzv. akropolu.
Hradisko
Hradisko plnilo významnú úlohu, keďže ležalo v blízkosti pravekej obchodnej cesty, na
východnom svahu Malých Karpát. Sprostredkovalo kontakty medzi stredným
a severovýchodným Zadunajskom a juhomoravskou oblasťou, ale hlavne
juhovýchodoalpskou oblasťou s Pobaltím.
Osídlenie je tu doložené od praveku cez rannú dobu dejinnú a siaha až do stredoveku, ale
najintenzívnejšie bolo osídlené v dobe halštatskej.
V priebehu 7. stor. pred Kristom tu bolo vybudované mohutné hradisko v nadmorskej výške
370 m, s rozlohou cca 12-14 ha, ktoré pozostáva z predhradia I, predhradia II a akropoly,
najvyššie položená časť, ktorá je obohnaná kamenným múrom z nasucho kladenných
kameňov, ku ktorému sa pripájal násyp s drevozemnou konštrukciou.
K drevozemnej konštrukcii boli z vnútornej strany pristavané domčeky (celkom 62),
usporiadané v rade vedľa seba. Sú zväčša pravouhlé, s kamennou podlahou a pôvodne mali
drevenú balkónovú konštrukciu, terasu. Ich dĺžka je 6-10m a sú široké 3-3,5m. Mali rôznu
funkciu, v niektorých sa spracúvali kamene na drvenie obilia, v iných sa vyrábali bronzové
a železné predmety.
Okrem toho boli preskúmané dve brány, jedna kruhovitá veža, 7 pecí, štvorcová cisterna
vytesaná do skaly(5,7x5,7 m) a kultovné miesto tiež čiastočne vytesané do skaly, 20 m dlhé
a 6 m široké, bol to akýsi chrám s troma kamennými ,,oltármi´“, kde sa našli zvyšky detských
a ženských kostier a mesiacovité idoly.
Inventár
Molpír leží na rozhraní dvoch kultúrnych okruhov, a to lužického a východohalštatského, čo
sa prejavuje hlavne v keramickom materiále.
A práve do východohalštat. kult. okruhu, do kalenderberskej skupiny patria hlinené
mesiacovité idoly, ktoré sa vyskytujú hlavne v bohatých ženských hroboch, v kniežacích
mohylách, podobné nálezy sú z mohýl Nová Dedinka, Bad Fischau-Feichtenboden, z hrobu v
Sopron-Burgstall.Zastúpené sú hlavne v stupni HaC.
K čomu slúžili tieto hlinené idoly? Podľa bádania B. Teržanovej predstavovali kultové
predmety hlavne vysokopostavených žien.
Funkcia kotúčovitých idolov so zavesným otvorom a mesiacovitým vykrojením je doposiaľ
neobjasnená, ide buď opäť o predmety používané v kultovom živote, alebo sa uvažuje o tom,
že slúžili ako závažia. Zaujímavé je najmä ich geografické rozšírenie
v severovýchodohalštatskom kultúrnom okruhu, kde sa nachádzajú prevažne na pohrebiskách
v Halimbe, Svodíne a v hrobe z Taty, ktoré patria do skupiny stredného a severovýchodného
Zadunajska a spadajú do stupňa HaC, zatiaľčo v horákovskej skupine pochádzajú výlučne zo
sídlisk, predpokladá sa, že sa sem rozšírili práve zo skupiny stredného a severovýchodného
Zadunajska.
Tkáčske závažia nájdené v domoch v centrálnej časti hradiska neboli, ako by sa zdalo,
súčasťou tkáčskeho stavu, ale predstavovali idoly, poukazovali na symboliku, na kultový
význam tkania. Väčšina z nich je zdobená, napr. štyroma fázami Mesiaca, k tomuto je
paralela z Rifnika v Slovinsku, alebo z Donjej Doliny, tiež v Kleinklein.
Z domu 17 pochádzajú dve unikátne závažia zdobené štylizovaným symbolom vodných
vtákov, druhé, antropomorfným motívom - znázornenie ľudskej postavy.
V centrálnej časti hradiska sa našli 2 fragmenty zoomorfných hrkálok, zachoval sa iba krk
s hlavičkou v tvare vodného vtáka, sú charakteristické pre lužický kultúrny okruh ako
milodary v hroboch. Medzi ťažiskové oblasti výskytu týchto hrkálok sa rátajú jednak žiarové
hroby popolnicových polí a doby halštatskej v severomoravskej oblasti a prienik až do
južného Sliezska a východoalpskej oblasti.Ide tak o už spomínaný doklad medzi
lužick.kult.okruhom a východohalštatským priestorom.
Keramika
Keramika má prvky domáceho elementu, ale sú tu patrné vplyvy kalenderberskej a slezskoplatenickej
kultúry. Zásobnice s vysokým kužeľovitým hrdlom a širokým telom sú typické
pre východohalštatskú oblasť a vyskytujú sa v Dolnom Rakúsku v kalenderberskej kultúre.
Medzi ďalší keramický materiál typický pre východohalštatský okruh, patria napr. baňaté
formy s nízkym hrdlom a vyhnutým ústím, amfory s malým dnom a nízkym hrdlom opatrené
niekedy na rozhraní hrdla a tela uchami.
Interpretácia
Dosiaľ sa vie málo o organizácii hospodárstva a nábožensko-kultovom živote obyvateľov
hradiska.
Kto boli títo obyvatelia a ako žili? Akú životnú úroveň dosahovali? Ako fungoval obchod,
poľnohospodárstvo, výmena tovaru?
Podľa nálezov by sa dalo povedať, že tu žila skupina vznešených mužov a žien vyššej
sociálnej triedy, ich hlavnou činnosťou bolo tkáčstvo,výroba priadze, ktorá patrila na denný
poriadok tunajšieho obyvateľstva.
Molpír tak patrí medzi významné mocenské a politické centrum s hospodárskym,
nábožensko-kultovým životom.
Použitá literatúra
DUŠEK, M. 1971: Slovensko v mladšej dobe halštatskej, Slovenská archeológia 19, 423-464.
DUŠEK, M. 1986: Bautechnik und Einrichtung des hallstattzeitlichen Fürstensitzes in S.Molpír,
Slowakei, Slovenská archeológia 34, 309-317.
FURMÁNEK V.- RUTTKAY, A.- ŠIŠKA, S. 1991: Dejiny dávnovekého Slovenska.
Bratislava. s. 53, s. 73.
STEGMANN-RAJTÁR, S. 1998: Spinnen und Weben in Smolenice-Molpír. Ein Beitrag zum
wirtschaftlichen und relig.-kultischen Leben der Bewohner des hallstattzeitlichen
„Fürstensitzes“, Slovenská archeológia 46, 263-268.
STEGMANN-RAJTÁR, S. 2001: Kultúrne vzťahy halštatského hradiska Molpír při
Smoleniciach na príklade hlinených predmetov kultového charakteru, Pravěk NŘ
10/2000, 457-471.
STEGMANN-RAJTÁR, S. 2005: Smolenice-Molpír. In: Reallexikon der germanischen
Altertumskunde 29, Berlin-New York, 146-156.
Michaela Dzurušová