HALŠTATSKÉ VÝŠINNÉ LOKALITY V JUŽNÝCH ČECHÁCH  OSÍDLENIE JUŽNÝCH ČIECH   Osídlenie v južných Čechách od doby mladého paleolitu, mezolitu  cez dobu bronzovú bolo  sporadické, aj keď sa miestne prírodne pomery neodlišujú výrazne od podobných pahorkatín  v západných Čechách, alebo na Příbramsku, kde sa osídlenie najneskôr od mladšej doby  bronzovej vyskytuje. V období staršej doby železnej sa zintenzívňuje sídelná aktivita, ktorá nesie  rysy skutočnej kolonizácie. Na sklonku doby halštatské tiež vzniklo v regióne Prácheňska 8  hradíšť či výšinných sídlisk, čo je takmer  tretina doteraz  známych lokalít tohto typu v južných  Čechách.  KOMPONENTY HALŠTATSKÝCH SÍDIEL  Areály známe z Bavorska a Čiech sa vo svojej základnej podobe pozostávajú z niekoľkých  komponentov, a to priekopy ‐ vymedzujúcej základnú formu areálu, a vyhĺbeného na  najprístupnejších  stranách, ďalej z drevenej palisády – prebiehajúcej takmer pravidelne súbežne  s priekopou na súbežných stranách, a zo vstupu alebo vchodu. Tieto komponenty majú aj výšinné  lokality z južných Čiech.  HMOTNÁ KULTÚRA  KERAMIKA  Najpočetnejším nálezovým inventárom halštatských opevnených a neopevnených sídlisk a aj  hrobov (plochých i mohylových) je keramika. Úplnú prevahu má keramika vyrobená z piesčitého  materiálu oproti minimálnemu množstvu keramiky vyrobenej z hliny zo silnou prímesou tuhy.  Medzi niektoré základné tvary keramiky patria súdkovité nádoby (súdky), hrnce, situly, amfory,  amforovité zásobnice, lahvovité amfory, misky, taniere, teriny (hlboké misy), koflíky,  poháre,  cedníky, pokrievky a zvláštne tvary.  Na keramike sa nachádza aj výzdoba, či už zvonku, alebo zvnútra. Výzdoba býva rytá,  vytlačovaná jemná a hrubá, kolkovaná, tuhovaná, plastická a ich rôzne kombinácie.  PRÍKLADY VÝŠINNÝCH LOKALÍT  BRLOH – STRŽÍŠEK   Jihočeská výšinná lokalita s doloženými aktivitami  v paleolite ‐ eneolite, HaD ‐ LtA a Vs‐NOV.  Vzdialenosť od väčšieho vodného toku presahuje 10 km, ako aj od ďalších podobných lokalít.  Úplná izolovanosť od poľnohospodárskeho zázemia. Mimoriadne výhodné umiestnenie  v súvislosti s teoretickou dostupnosťou niektorých zdrojov. Z obdobia HaD ‐ LTA k dispozícií  keramický súbor a stavebné teleso v podobe valu. Výskum v sonde nepreukázal interpretovanie  valu ako zvyšky skutočnej fortifikácie. V žiadnej sonde neboli objavene pod povrchové štruktúry  identifikovateľné  ako sídelné objekty. Tento záver je robený zo skúmania 27 m2 areálu  s rozlohou 0,45ha  čo predstavuje 0,6%. Dá sa predpokladať existencia kolovej palisády, alebo  hatenia na vale ktorá by umožňovala jeho obranné využitie.  BOUDY – HRAD   Z  lokality  preskúmané 114m2 čo je o,5 % celkovej rozlohy areálu. V sonde bola zaujímavá  a interpretačne komplikovaná sekvencia vrstiev, ktorých vznik môže súvisieť s ľudskou  činnosťou v mladšom praveku. Najzaujímavejším objavom doterajších dvoch sezón výskumu   hradiska Boudy je existencia ďalšej línie ohradenia. Nie celkom doriešená je stále otázka vstupu  do všetkých troch línií opevnenia. Podobne ako u Stržíšek za predpokladu existencie kolovej   palisády na vale je vojenská funkcia dosť nejednoznačná.  TŘEBOHOSTICE HRADIŠTĚ ZÁMEK  Oválne hradište o rozlohe 1,3  ha a je situované na temene kopca v lokalite Zámek. Celý obvod  hradišťa je obklopený valom v dĺžke 422 m, ktorý miestami dosahuje výšky viac než 2 m. Vnútri  hradištia je zrejmá štvoruholníková ohradenie, ktoré je ale novodobé. Hradište vzniklo  v neskorej dobe halštatskej ( 6. stor. p. n. l.), užívané bolo aj v  dobé laténskej a ďalej vo  vrcholnom stredoveku. Boli tu nájdené zlomky keramiky z doby halštatskej, laténskej a zo  stredoveku. Údajne bol na hradišti nájdený bronzový náramok neskoro halštatského typu.  Třebohostice patria do tzv.  Věneckej skupiny, tj. medzi štyri hradištia v strednom Pootaví, ktoré  ležia na ose orientované od juhu k severu a sú datované do 6.‐5. Stor. p. n. l. (Věnec, Němětice,  Libětice, Třebohostice).  HRADEC U NĚMĚTIC  Hradisko Hradec u Němětic ‐ umiestnené na ostrožně nad Volyňkou bolo osídlene vo dvoch  obdobiach ‐ v dobe železnej a v dobe hradištnej a v oboch obdobiach bolo významným sídlom  aristokracie a strážilo obchodnú stesku zo Solné komory. Němětické hradisko bolo využívané v  priebehu 6. Stor. a na počiatku 5. Stor. p. n. l. (580 ‐ 480/475 p. n. l.). Na východnej a južnej  strane bolo hradisko dobre chránené strmými svahy. Na prístupnej, severnej a západnej strane,  bolo hradisko chránené v dobe halštatskej priekopou a palisádou. Opevnenie vymedzovalo  dvorec o rozmeroch 70 x 140 m. Brána bola umiestnená na západnej strane opevnenia. V  priestore dvorca boli objavené zahĺbené chaty a väčší nadzemní dom s kolovou konštrukciou.  Všetky stavby sa tu koncentrovali tesne podľa vnútornej steny palisády, zbytok priestoru dvorca  zostal nezastavaný. Bolo tu nájdené veľké množstvo zlomkov keramiky (cez 7000), prasleny,  dokladajúce tunajšiu výrobu textílií a tkanín, zlomky taviacich tyglíkov, časť hlineného nákončí  mechu, snáď slúžiaci pri výrobe bronzu a bronzových predmetov, ale i železná struska.  Němětické hradište je skôr než hradišťom opevneným dvorcom (s paralelami v Bavorsku i v  Čechách), čomu nasvedčuje typ opevnenia a umiestnenia v krajine. Nález prestížnej bronzovej  spony svedčí o vyššom sociálnom postavení obyvateľov Hradce u Němětic. Možno tu mal svoje  sídlo nejaký lokálny vládca, ktorý bol však pravdepodobne podriadený vládcovi z neďalekého  hradišťa Věnec (Zálezly). Hradec tiež pravdepodobne hral úlohu v diaľkovom i regionálnom  obchode. Miesto bolo opustené z neznámych dôvodov. Neboli zistené žiadne doklady násilného  zániku.  ZÁVER  Halštatské osídlenie sa v južných Čechách v podstate kryje s územím osídleným už v mladšej a  neskoršej dobe bronzovej v BD až HB, pričom osídlenie HB je tu pomerne riedke. Dá sa  predpokladať kontinuálny vývoj od stupňa HB k HC a HD. Kultúrny vývoj juhočeskej mohylovej  oblasti v neskoršej dobe halštatskej po predchádzajúcom období rozmachu, charakterizovaným  halštatskou mohylovou kultúrou naberá postupne na intenzite a zložitosti. V juhočeskom  halštatskom makroregióne je dnes známych celkom 28 výšinných lokalít, z toho 20 hradíšť a 8  a 8 výšinných sídlišť. Husté osídlenie, zložené zo sídelných, výrobných a pohrebných areálov  predstavuje rozšírenie pôvodného jadra osídlenia v južných Čechách a zároveň vyvrcholenie  pravekej kolonizácie.    LITERATÚRA  • MICHÁLEK, J. ‐ LUTOVSKÝ, M. 2000: Hradec u Němětic.   Sídlo halštatské a raně středověké nobility v česko‐bavorském kontaktním prostoru.   Strakonice‐Praha.  • DRESLEROVÁ, D. ‐ HRUBÝ, P. 2004: Halštatské výšinné lokality v jižních Čechách  ‐ Nové výzkumy dvou hradišť, Študijné zvesti AÚ SAV 36, 105‐130.  • www.archeolog.cz [http://www.archeolog.cz/region/cechy‐jizni‐jihocesky/C]