Textil a odievanie v Dobe bronzovej
Problematika dochovania textílií
Zachovanie krehkých textil. nálezov vyžaduje špecifické podmienky, preto sa zachovávajú v:
· Koróznych produktoch – textília sa nachádza v blízkosti korodujúceho kovu
· Vlhkom prostredí – vyžaduje konštantnú vlhkosť, bez prístupu vzduchu – vhodné
podmienky prevažne v S Európe
· Negatívny odtlačok – odtlačok hlavne v hlinenom materiáli
· Zuholnatelé, vyschnuté, zamrznuté
Zachovaných málo z tohto obdobia. Keďže sa živočíšne vlákno rozkladá ľahšie ako to
rastlinné, môže to skresliť vyhodnocovanie rozšírenia textílií.
V S Európe sa zachovávajú hlavne v baumsargoch (významný nález – kolekcia tkanín
z mohyly v J Durynsku)
Druhy materiálov
Živočíšny: napr. konské vlasy, kozia srsť a hlavne vlna
Rastlinný: napr. ľan, konope, žihľava alebo dokonca stromové lyko
Obliba vlnených tkanín v DB prevážila aj nad ľanovým materiálom, a to prevažne v severnej
časti Európy, hlavne kvôli zime. Oproti neolitu dramaticky klesá počet nálezov ľanových
tkanín, aj keď sa naopak živočíšny materiál horšie zachováva. Čo však nesúhlasí
s narastajúcim počtom populácie v tomto období. Asi využívali viac vlnu ako ľan.
Teória chovu oviec na vlnu. Podporená osteologickým materiálom.
Nezvykom je využitie hovädzej srsti a konských vlasov ako napr. v Sheshadere v Z Škótsku.
Druhy väzieb
Niťe sa môžu krútiť doprava alebo do ľava. Zákrut nití určuje smer zákrutu v osnove a útku.
Je opačný. Vyjadruje sa písmenami Z (spriadanie do prava) a S ( spriadaním do ľava).
Využitie rôznych kombinácii zákrutov umožňovalo meniť textúru textílie či vytvárať akési
vzory.
V dobre bronzovej poznali plátnovú väzbu, keprová prichádza až neskôr.
Spracovanie materiálu
- Rastlinné vlákna sa získavajú máčaním vo vode alebo moči, kde baktéria oddelia
jednotlivé vlákna, potom sa vyčistia a učešú. Nakoniec sa pomocou praslenu a vretena
spriadajú do nití.
Prasleny sú skoro vždy tvorené z keramického materiálu, výnimočne z dreva ako napríklad
nález 3 drevených praslenov z Faive v provincii Trento.
Početnejšie nálezy máme hlavne z pozdnej DB. Najviac ich je asi v oblasti Podunajska. Mohli
byť zdobené aj jednoduché.
Vretená boli asi drevené, ale žiadne nálezy nemáme (možno jeden z Kalchalmu v Tyrolsku)
Špulky ako zásobníky nití boli predovšetkým keramické. Môžu byť zdobené aj jednoduché.
Hojnejší výskyt v pozdnej DB. Zdobené exempláre sa nachádzajú prevažne v oblasti od
Alsaska po Benátky.
Tkalo sa na stavoch najmä zvislých a šikmých. Horizontálny stav bol náročnejší na priestor.
V ich hornej časti bolo upevnené brvno, na ktoré sa umiestňovali nite osnovy (zvislé). Toto
brvno mohlo byť otočné a plniť funkciu akéhosi navijáku, čo umožňuje tkať výrazne dlhšie
pruhy látky, než je samotná výška stavu a tiež tzv. brdo, čo je horizontálny prvok, slúžiaci k
„prehazovaniu“ párnych a nepárnych nití osnovy, čo drží na mieste útek (horizontálnu niť)
Tkáčske závažia sa nachádzajú rôznych typov veľkostí (aj do 20 cm), prevedení či váhy ( do 3
kg).Dajú sa sledovať územné špecifiká. Najmä v staršej DB. Napríklad v Podunajsku sa
vyskytujú kuželovité kusy, a na území Talianska zas prevažujú valcovité. Závažia boli
pridávané aj do hrobov.
Odev
Nálezy textílií hlavne zo sev. oblastí pri pohreboch v rakviach (napr. odev náčelníka
z Muldbjergu alebo ženské oblečenie z lokality Egtred) a odev zobrazený na figúrkach (napr.
z Kličevac, Zaječar...) pomáhajú rekonštruovať odev
Rekonštrukcia mužského odevu: dlhšia tunika, bedrová pokrývka, čiapka, plášť, kožené
topánky
Rekonštrukcia ženského odevu: dlhá sukňa, halena, kabát...
Literatúra :
§ PRIMAS, Margarita Bronzezeit zwischen Elbe und Po :Strukturwandel in
Zentraleuropa, 2200-800 v. Chr. ISBN 9783774935433.
§ HARDING, Anthony F. European societies in the Bronze Age. Cambridge:
Cambridge University Press, 2000. 552 s. ISBN 0-521-36729-8.
§ BRAVERMANOVÁ, BŘEZINOVÁ, URBANOVÁ: Metodika výzkumu
archeologických textilních nálezů. Zprávy pmátkové péče. 2011
Alžbeta Pivková