Únětická spoločnosť a vplyvy prostredia Natália Kosmelová,428255 Úvod Od 2200-1600 pr. n. l. boli rozsiahle oblasti centrálnej Európy charakterizované spoločnosťami, ktoré prešli sociálne rozdielnym procesom založeným na poľnohospodárskej produkcii a intenzifikácii železnej produkcie. Niektoré vzájomné vzťahy sú pozorovateľné medzi praktikami pochovávania a zásobovania rozličných centrálne európskych regionálnych skupín. Takéto prepojenie je vidieť v severnej, východnej a strednej Európe naprieč únětickými spoločnosťami, na základe podobnosti v ich sociálnych praktikách. Počas 17. storočia pr. n. l. úněticke spoločnosti prišli k mŕtvemu bodu, a to hlavne vo východnej časti osídlenia. Medzera približne 100-150 rokov sa stáva pomerne viditeľnou. Iba malé množstvo materiálnych pozostatkov je zaznamenaných v archeologických depotoch. Môže byť takýto kolaps v rozvoji spoločnosti vysvetlený externými faktormi ako je napríklad: klimatická zmena, alebo radšej internými sociálnymi faktormi? Zdroje výskumu - nutné archeologické súbory v ktorých by bolo možné porovnať sociálny rozvoj s ekologickými a klimatickými zmenami - toto zhromažďovanie je možné pre vodou nasiaknuté sídla. Tieto sídla majú na jednej strane presné datovanie kultúrnych pozostatkov a na druhej strane vykazujú spojenie medzi lokálnymi a regionálnymi environmentálnymi údajmi. -podľa súčasného stavu výskumu, opevnená usadlosť Bruszczewo, v rámci regiónu únětickej kultúry vo Veľkopolsku, je vhodná pre detailnejší výskum, pretože zahŕňa niekoľké fázy rozvoja na východnom okraji fenoménu únětickej kultúry. Výsledky Osada Bruszczewo bola postavená okolo roku 2050 pr. n. l. ako opevnené sídlisko, za účelom produkcie kovov. Ostala osídlená okolo 400 rokov. Materiálne pozostatky boli čiastočne konzervované v minerálnej pôde a čiastočne v podmáčaných podmienkach. Nasledujúce fáze vývoja identifikovali Müller a Kneisel 2o1o : Bruszczewo 1 (22oo–195o B. C.): Osada bola založená na vyvýšenom mieste, na ktorom môžeme predpokladať na základe analýz kovov lokálnu kováčsku dielňu. Päť až desať domov patrilo s určitosťou do tejto osady. Ekonomika bola založená na pestovaní obilia, na zbieraní ovocia, na chove dobytka, bez vytvárania pastvín, dopĺňajúcich zelených plôch a záhrad, určených ku pestovaniu. Bruszczewo 2 (195o–179o B. C.): klasická únětická keramika začala prevládať okolo roku 1950 pr. n. l. Keramika je poznateľná typickou formou hrnčekov. Ekologické hodnoty a vzrastajúce množstvo materiálnych pozostatkov nám poukazujú na pretrvávajúci rast aktivít osídľovania, v spojení s významným otváraním krajiny. Bruszczewo 3 (179o–175o B. C.): Vzhľadom k rastu počtu obyvateľov, sa rozširuje aj obývaný priestor smerom na východ, v rámci jednej generácie s opevneným územím, hlbokým 4metre na pôvodných brehoch jazera Samica. Tu postavené domy, boli postavené na otvorených priestranstvách na severo-východe a boli k vhodné pre ďalšie aktivity. Toto rozširovanie môže byť prepojené so špecializáciou na rôzne zóny aktivít, napríklad: náznaky zvýšeného hromadenia zásob v centrálnej oblasti osady. Produkcia kovov a ďalších surovín značne narástla. Medzi jednotlivými domami je vidieť rozdielnosť bohatstva. Nová východná fortifikácia je napojená na vstup, zo severo-východnej strany, kde bol zjavný presun dobytka. Bruszczewo 4 (175o–165o B. C.): V priebehu 18. a na začiatku 17. storočia pr. n. l. boli evidentne vidieť problémy v sídelnej organizácií. Napríklad, klesla produkcia keramického tovaru, tak isto, ako aj kovového. Mimo toho, nám ubúdajú aj ukazovatele z otvorenej krajiny. Tieto zmeny môžu byť predpokladané pre celý región Kościan. Takéto zníženie produkcie môže byť taktiež odrazom menšej populácie. Bez ohľadu na to, môže byť neoslabená ochota k inováciám, ako napríklad, navrhovanie rôznych dekoračných keramických vzorov. Bruszczewo 5 (165o–16oo B. C.): Osada bola opustená. Preliatie jazera zaplavilo východné nížiny. Obyvatelia Bruszczewa šírili rôzne inovácie naprieč celým západným Poľskom, a boli taktiež zapojení do rôznych inovačných procesov, mimo iného aj celej únětickej kultúry: 1.Štruktúra opevnenia s nesmierne veľkými príkopmi, znázorňovala inováciu severných stredoeurópskych obranných systémov, ktoré sú v tejto podobe známe len z karpatskej kotliny. 2. Produkcia kovu sama o sebe a najmä v stáročiach trvajúcej spoluúčasti na medziregionálnej výmene hutníckych surovín a poznatkov svedčia o progresívnej roli, ktorú zastávali výrobcovia z Bruszczewa v distribúcii technológie cínového bronzu v skoršej dobe bronzovej v západnom Poľsku. 3. Objavenie novej odlievacej techniky bronzu sa muselo odohrať v oblasti Koscian, pravdepodobne v osade Bruszczewo. Vhodne vyrobené očko z domu číslo 4, zastupuje najstarší príklad predmetu, vyrobeného touto technikou liatia spolu s dýkami typu Malchiner, ktoré boli distribuované hlavne do západného Poľska. Avšak táto technika najskôr prevládala v strednej dobe bronzovej. 4.Drevené pozostatky z konštrukcie domu, ako napríklad: drevený klinec, môže poukazovať na nezávislý technický rozvoj. Ich chronologický význam nemôže byť momentálne testovaný, kvôli absencii ďalších podmáčaných sídlisk. -Odkazuje nás to na rozdiely v tri argumenty : 1.Pokiaľ ide o produkciu obilia a jeho spracovania, predpokladáme, že sa konali decentralizovaným spôsobom, ktorý môžeme sledovať na rozdielnych procesoch výroby pre jemnozrnnú a mnohozrnnú pšenicu a výskyt mlecích kameňov v rozdielnych oblastiach osídlenia. Bolo dokázané, že na inom mieste bola produkcia obilnín, vypočítaná podľa počtu mlynských kameňov, zreteľne vyššia ako množstvo obilia potrebné pre obživu všetkých domácností 2. Rozdelenie práce medzi domácnosťami môžeme dokladovať na rôznych obchodoch, napríklad, pri spracovaní kostí. Tak, môžu byť podstatné rozdiely vidieť v susedných domoch. Distribúcia nálezov, so zreteľom na tkáčstvo a tesárstvo môže byť interpretovaná ako typ špecializácie v rôznych domácnostiach. 3.Centralizovaná produkcia kovu môže byť predpokladaná pre severnú oblasť členeného priestoru. Je zaznamenaná priestorová distribúcia kovových produkcií, distribúcii a konzumácií, ktorá jednoznačne vyzdvihuje sociálnu stratifikáciu. Pre príklad sú spomenuté predmetov, kde sa nachádzali iba dýky vo vyvýšených osadách, zatiaľ čo ostatné predmety mohli byť spojené s celou oblasťou osídlenia. Komplexný systém sociálnych praktik V súhrne sme spozorovali komplex sociálnych a ekonomických interakcií, ktoré sa odrážajú v sociálnom modeli organizácie osídlenia priestoru. Keď v staršej dobe bronzovej človek vstúpil do vnútorných priestorov opevnenej osady hlavným vchodom na severozápade cesta ho viedla k: sociálnej sfére 1, s najväčšou hustotou privilegovaných činností a aktivít, súvisiacich so sociálnym postavením a bohatstvom zúčastnených domácností. Vpravo prebiehala produkcia kovov, obsahujúca bohaté depoty a naľavo hlavné spracovanie obilia a asi aj uskladňovanie. sféra 2= distribúcia dýk ako cenného kovového materiálu naznačuje že aj tu si užívali istých privilégií v porovnaní s topograficky nižšou vrstvou, nazývanou: sféra 3 = Tu vidíme domácnosti, ktoré sa podieľali na spoločnej obžive na nižšej úrovni, ale mali obtiažnejšie získať kvalitnejší kovové nástroje. ( na príklade chudobného hrobu mladého muža, ktorý niesol známky tvrdej práce a podvýživy, čo sa vypozorovalo na základe rozboru kostry). Kolaps Model hospodárskeho, sociálneho a politického systému tu predpokladá väčšiu náchylnosť k problémom, než tomu bolo u menej štruktúrovanej, samostatnej jednotky. Predpokladáme, že zhruba polovica obyvateľov Kościan, cca. 100-150 ľudí, žilo pohromade v Bruszczewu. Celkovo nízka hustota obyvateľstva, 1 os/km, potvrdzuje vzájomnou závislosť, ktorá panovala. Aj najmenšie pochybenie mohlo mať fatálne následky. Ako už bolo povedané, môžeme v skutočnosti pozorovať značne sídelné problémy zapríčinené zlým ekonomickým vedením. : - Archeobotanické a palynologické výsledky, potvrdzujú nekontrolované posuny dobytka a jeho vzrastajúci úbytok. Znečistenie vôd Samica nám dokladá analýza koncentrácie modro-zelených rias. -Dendrologické závery dokazujú úbytok stavebného dreva, najskôr v dôsledku rozšírenia populácie v predchádzajúcich dekádach a zlou správou lesov. Po roku 1790 pr. n. l. dochádza ku konfliktom v spoločnosti, ktorá sa dala obtiažne kontrolovať, čo sa aj dalo predpokladať na základe spoločenských rozdielov topografického spoločenského osídlenia. Zvýšenie ekonomických problémov spojených s rastúcimi sociálnymi problémami, mohlo mať za následok kolaps osídlenia v Bruszczewu v staršej dobe bronzovej a tiež možno aj v regióne Koscian v dobe únětickej kultúry. Zhodnotenie: klíma a kultúra Z rôznych klimatických javov, ktoré zmienil H. Scholz je zrejmé že vulkanická činnosť spôsobila pokles teploty zhruba v roku 1650 pr.n.l. - zmeny ktoré sa konali v Bruszczewu, nastali tiež inde v Europe a na Blízkom východe. Koniec koncov zdá sa, že zle riadená ekonomika v súvislosti s populačným nárastom a následnou sociálnou nerovnosťou, zapríčinili opustenie od tohto sociálneho systému a tiež krajiny. Dokonca aj v prípade, že súčasná 2 až 3 generácie trvajúca klimatická zmena mala za následok "negatívny vývoj", konečný kolaps môže byť v prvom rade spojený s vnútornými problémami tykajúcimi sa dodávkami dreva, nekoordinovaného presunu dobytka, spôsobeného zhoršenými podmienkami životného prostredia. Zhrnutie Detailná výskumná štúdia o situácii vo východnej oblasti únětickej kultúry, vysvetlila že kolaps bol vzhľadom k neustálemu vývoju sociálnej topografie súbežne s vnútornými sociálnymi zmenami a vlastnými ekonomickými problémami, nevyhnuteľný. Súčasný výskyt takéhoto fenoménu na rozdielnych lokalitách únětickej kultúry nabáda k položeniu otázky, o miere sociálnych procesov v spoločnosti: Sú podobné problémy alebo riešenia zrovnateľné za rovnakých podmienok? Môžeme aspoň predpokladať, že klíma tu hrala podradnú rolu. Použitá literatúra J. Müller (2013) 1600 B.C. - Social topographies and the development of Early Bronze Age societies in Central Europe. In: H. Meller/F. Bertemes/H. R. BorkK/R. Risch (eds.), 1600 - Kultureller Wandel im Schatten des Thera-Ausbruchs? (Halle 2013) 527-37.