HRY NÓ

(„jókjoku“ alebo „nóhon“)


delenie

   podľa charakteru hlavnej postavy š(i)te

          mugen-nó (nó snov a vidín) a genzai-nó (realistické)


podľa koncepcie predstavenia

        júgen (s „klasickým pôvabom“) a hijúgen (neskoršie, bez júgenu)


 dnes poznáme asi 3000 hier – ca 250 je genkókjoku = repertoár „v súčasnoti hraných hier“. Tieto sa
delia na 5 skupín:


5 SKUPÍN a tradičná zostava predstavenia GOBANDATE


 (1.a. Okina: prastarý scénický útvar, zrejme pôvodný typ rituálneho tanca, z ktorého sa nó

                   vyvinula. Skladá sa z Okina + Sanbasó)

1. (b.) Waki-nó

      + 1. kjógen

2. Šura-nó

       + 2. kjógen

3. Kazura-nó

       + 3. kjógen

4. Jonbanme-mono

        + 4. kjógen

5. Kiri-nó

        + cuke-šúgen (záverečná modlidba)


      Poradie v programe s viacerými hrami nie je náhodné ani ľubovoľné, ale riadi sa tradíciou
piatich skupín hier („gobandate“). Pri úplne najoficiálnejších predstaveniach, napríklad
v slávnostnom období Novoročných sviatkov (Ošógacu) alebo v prípade posväcovania nového divadla,
predstavenie otvára prastarý scénický útvar Okina („Starec“), ktorý sa zachoval ešte spred čias
sformovania nó. Tancujúca postava starca v ňom symbolizuje dobroprajné božstvo, udeľujúce svoju
milosť a priazeň zemi a národu. Inak sa predstavenia začínajú priamo hrou z Prvej skupiny
(Waki-nó), ktorá predstavuje slávnostné a dobroprajné hry, pri ktorých sa zjavujú božstvá alebo sa
hovorí o šťastí celého národa.

   Druhú skupinu (Šura-nó) tvoria hry o bojovníkoch, čerpajúce námety hlavne z Rozprávania o rode
Taira – často okrajové epizódy. Napr. Acumori.

   V Tretej skupine (Kazura-nó) je hlavnou postavou žena.

   Štvrtá skupina (Jonbanme-mono) pravdepodobne vznikla ako kategória „toho ostatného“, a Piatu
skupinu (Kiri-nó), uzatvárajúcu oficiálny päťdielny program predstavenia, tvoria hry o zjaveniach
rozličných démonov či buddhistických avatárov. Program často uzatvára aj citovo hlboká hra (napr.
Sumidagawa), ktorá striktne nepatrí do Piatej skupiny.


5 SMEROV Š(I)TE

Kanze

Hóšó

Komparu

Kongó

Kita


TEXTY NÓ

najpoetickejšia japončina, skôr lyrická než dramatická

slabičný rytmus 7-5 zdedený cez zábavnice širabjóši z piesní imajó

dikcia nadpájanej básne renga

dráma takto v jap. literatúre vyšla z poézie, kým na západe (Grécko) to bolo naopak!


Po tom, čo si nó získala obľubu, začali sa verejné predstavenia kandžinnó (dosl. „rozširovanie
pohľadu“, pôvodne buddhistický termín pre šírenie buddhistickej viery)

   Nó si postupne získavala prestíž a jej poprední herci uznávané spoločenské postavenie


 ZEAMIHO RUKOPISY

v súčasnosti podniká Štátne nóové divadlo (Kokuricu Nógakudó) v Tókju projekt oživenia starých hier
presne podľa Zeamiho rukopisov.


nó Sumidagawa

nie je to mugennó, takže nie je rozdelená na dve dejstvá

je to genzainó, tj. realistická hra (bez duchov)

je to monogurui nó, tj. hra s „blaznením“

autor: Kanze Motomoasa (Zeamiho syn)

najznámejšia nó, v Japonsku aj v zahraničí, zrejme aj kvôli všeobsiahlej téme lásky matky k dieťaťu

kvôli intenzívnemu prežívaniu smútku a zármutku bola táto nó v dobe edo (1600-1867) zakázaná
v cisárskom aj v šógunskom paláci.

Motomasova Sumidagawa inšpirovala nespočet ďalších prepracovaní v rozličných žánroch rozprávačstva
aj divadla (tzv. „sumidagawa-mono“): najznámejším prepracovaním je džóruri od dramatika m. Čikamacu
Monzaemon (po r. 1700), ktorá bola vzápätí adaptovaná aj pre kabuki. Na Západe najznámejšie
prepracovanie: v 1960. rokoch Benjamin Britten: Curlew River (v Anglicku).


DNEŠNÉ NÓOVÉ DIVADLÁ

najdôležitejšie:

Tókjó:

Štátne nóové divadlo Kokuricu Nógakudó (National Noh Theatre), v štvrti Jocuja

smery Kanze, Hóšó a Kita majú v Tókju každý svoje rodové divadlo (napr. Kanze Nógakudó v štvrti
Šibuja.

Kjóto

smer Kongó má svoje divadlo len v Kjóte (na západ od Cisárskeho paláca)

Kjóto Kanze Kaikan (kjótske divadlo smeru Kanze)

a mnoho iných divadiel. Hrá sa aj na dočasných scénach.


KJÓGEN

Brno: Malé divadlo kjógenu

kjogen.cz,

https://www.facebook.com/groups/kjogen/?fref=ts

https://cs-cz.facebook.com/MaleDivadloKjogenu